Rozsudok – Dôchodky ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 5Sas/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724204672
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:8724204672.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v právnej veci žalobkyne: A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom v Poprade, C. XXXX/XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom v
Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 – 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa
žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.08.2024, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 20.10.2024 doručenou Okresnému súdu v Poprade dňa 08.11.2024
a následne postúpenou a doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo súd) dňa

23.12.2024 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXX
XXXXXXXXzodňa19.08.2024,ktorýmbolozamietnutéjejodvolanieapotvrdenérozhodnutieSociálnej
poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.04.2024 vo veci priznania starobného dôchodku.

2. Sociálna poisťovňa, ústredie (ako správny orgán prvého stupňa) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 05.04.2024 (ďalej aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa) podľa § 65, § 82 a § 293fcz
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o sociálnom

poistení) priznala žalobkyni od 28.10.2023 starobný dôchodok v sume 409,70 eur mesačne a podľa §
82, § 293gb ods. 1 a § 293gc ods. 1 zákona o sociálnom poistení jej zvýšila od 01.01.2024 starobný
dôchodok na sumu 424,50 eur mesačne. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa
vyplýva, že žalobkyňa dosiahla dôchodkový vek dňa 28.10.2023 dovŕšením veku 63 rokov. Ku dňu
vzniku nároku na starobný dôchodok získala 9 810 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje
26 rokov a 320 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnila podmienky na vznik nároku na
starobný dôchodok. Správny orgán prvého stupňa uviedol, že pri posúdení nároku na dôchodok a určení

jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia vrátane dôb, ktoré
sa za obdobie dôchodkového poistenia považujú. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia
preukázané nebolo. Ďalej konštatoval, že na dôchodkové účely sa ako obdobie dôchodkového poistenia
nehodnotila doba vedenia v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie v období od
01.01.2001 do 31.12.2003, počas ktorej nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti. Na dôchodkové
účely sa zároveň nehodnotilo obdobie vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie po 31.12.2003,
keďže uvedené obdobie nie je obdobím dôchodkového poistenia. Uzavrel, že suma starobného

dôchodku bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového
poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
Priemerný osobný mzdový bod bol určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé
kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom obdobívyjadreného v rokoch. Rozhodujúce obdobie bolo určené ako kalendárne roky 1984 až 2022. Úhrn
osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia predstavoval 13,2752.
V rozhodujúcom období žalobkyňa získala 7 073 dní dôchodkového poistenia, čo predstavuje 19,3781

rokov dôchodkového poistenia. Priemerný osobný mzdový bod bol následne určený v hodnote 0,7481.
Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok žalobkyňa získala 9 810 dní obdobia dôchodkového
poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku predstavuje 26,8768 rokov dôchodkového
poistenia. Na základe uvedených údajov bola suma starobného dôchodku určená vo výške 331,30
eur mesačne. Táto suma bola následne zvýšená o 11,8 % na 370,40 eur mesačne, následne o

10,6 % na 409,70 eur mesačne a od 01.01.2024 o 3,6 % na výslednú sumu 424,50 eur mesačne.
Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nezískala najmenej 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia na
účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, keďže ku dňu, od ktorého žiadala priznať
starobný dôchodok, získala 9 631 dní obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na
sumu minimálneho dôchodku, čo predstavuje 26 rokov a 141 dní, a preto jej nárok na zvýšenie sumy
starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku nevznikol.

3. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 10.06.2024,
o ktorom rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán rozhodnutím č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 19.08.2024 (ďalej aj preskúmavané rozhodnutie alebo napadnuté rozhodnutie) tak,
že odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 05.04.2024 vo veci priznania starobného dôchodku. Proti tomuto rozhodnutiu podala

žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietala sumu priznaného starobného
dôchodku, pričom poukázala aj na svoj zdravotný stav (začala mať zdravotné problémy, ktoré sa zhoršili
aj v dôsledku úrazov a zranení vyžadujúcich dlhodobú liečbu na čiastočné stabilizovanie zdravotného
stavu, pričom výkon práce sprevádzali veľké bolesti). V odvolaní ďalej uviedla, že dodatočne doplatila
poistné na dôchodkové poistenie za obdobie vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie a žiadala

o opätovné prehodnotenie sumy starobného dôchodku. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne uviedol,
že žalobkyňa požiadala o priznanie starobného dôchodku žiadosťou spísanou v pobočke Sociálnej
poisťovne v Poprade dňa 13.12.2023. Ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku, teda dňa 28.10.2023,
žalobkyňa získala 9 810 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje 26 rokov a 320 dní
dôchodkového poistenia. Suma starobného dôchodku bola určená ako súčin priemerného osobného

mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný
mzdovýbodbolurčenývhodnote0,7481.Kudňuvznikunárokunastarobnýdôchodokžalobkyňazískala
9 810 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje 26,8768 rokov dôchodkového poistenia.
Na základe uvedených údajov bola suma starobného dôchodku určená vo výške 331,30 eur mesačne.
Táto suma bola následne zvýšená o 11,8 % na 370,40 eur mesačne, následne o 10,6 % na 409,70

eur mesačne a od 01.01.2024 o 3,6 % na výslednú sumu 424,50 eur mesačne. Ďalej konštatoval,
že žalobkyňa v odvolaní uviedla, že doplatila poistné na dôchodkové poistenie za obdobie vedenia v
evidencii uchádzačov o zamestnanie, avšak túto platbu nešpecifikovala a pobočka Sociálnej poisťovne
Poprad neeviduje z jej strany žiadnu úhradu, čo bolo preverované opakovane. Z uvedených dôvodov
odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.

súdne konanie
4. Proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.08.2024
podala žalobkyňa správnu žalobu zo dňa 20.10.2024, v ktorej uviedla, že k odvolaciemu procesu
nemuselo dôjsť, keby jej pri spísaní žiadosti o starobný dôchodok pracovníčky Sociálnej poisťovne
poskytli potrebné základné informácie. Žalobkyňa namietala sumu priznaného starobného dôchodku,

ktorá je podľa jej názoru pre životné potreby nepostačujúca, keďže žije sama. Z toho dôvodu považovala
za nevyhnutné doplatiť dodatočné poistné na dôchodkové poistenie za obdobie vedenia v evidencii
uchádzačov o zamestnanie. Žalobkyňa uviedla, že pri spísaní žiadosti o dôchodok jej pracovníčky
Sociálnej poisťovne neposkytli informácie potrebné na výpočet dodatočného doplatenia poistného na
dôchodkové poistenie a tieto informácie jej neboli poskytnuté ani pracovníčkami informačného centra.

Poukázala tiež na svoj nepriaznivý zdravotný stav a uviedla, že pre dlhodobo pretrvávajúce zdravotné
problémy nedokázala odvolací proces v Sociálnej poisťovni ukončiť vo všetkých záležitostiach. Ďalej
uviedla, že jej zdravotný stav sa zhoršil po úraze dňa 27.07.2024, keď bola hospitalizovaná na
traumatologickom oddelení nemocnice v Poprade a v priebehu 9 dní podstúpila dve operácie. Podľa jej
vyjadrenia ide o komplikované zlomeniny s možnými trvalými následkami a dlhodobou rehabilitáciou.

Uviedla, že pre nepriaznivý zdravotný stav nedokázala ukončiť odvolací proces v Sociálnej poisťovni a
keďže žije sama, nemal jej kto pomôcť.5. K správnej žalobe sa žalovaná vyjadrila písomným podaním zo dňa 06.02.2025. Konštatovala,
že žalobkyňa v žalobe uvádza obdobné námietky ako v odvolaní, najmä namieta výšku priznaného
starobného dôchodku a uvádza, že dodatočne doplatila poistné na dôchodkové poistenie za obdobie

vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Žalovaná poukázala na to, že obdobie dôchodkového
poistenia môže byť aj obdobie, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie
(poistné na dôchodkové poistenie je možné zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého bola fyzická
osoba zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie). Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny, Hraničná 667/13, 058 01 Poprad zo dňa 24.11.2023 vyplynulo, že žalobkyňa bola vedená v

evidencii uchádzačov o zamestnanie od 30.11.2018 a evidencia ku dňu vystavenia potvrdenia t. j. ku
dňu 24.11.2023 stále trvala. Z obsahu administratívneho spisu podľa názoru žalovanej vyplynulo, že
pobočka žalovanej v Poprade vo veci doplatenia poistného na účely starobného dôchodku žalobkyňu
niekoľkokrát telefonicky kontaktovala, avšak bezúspešne. Z tohto dôvodu jej listom zo dňa 25.06.2024
zaslala predvolanie na deň 02.07.2024 o 13:00 hod., no predmetnú písomnosť si žalobkyňa neprevzala.
Žalovaná ďalej konštatovala, že z opakovaného šetrenia bolo zistené, že pobočka žalovanej v Poprade,

na účet ktorej mala žalobkyňa doplatiť poistné na dôchodkové poistenie, neevidovala zo strany
žalobkyne žiadnu úhradu a žalobkyňa sa na pobočku žalovanej ani nedostavila. Zároveň zdôraznila, že
až prejavom vôle žiadosťou o dodatočné doplatenie poistného na dôchodkové účely môže žalobkyňa
dosiahnuť nové určenie sumy priznaného starobného dôchodku. Žalovaná tiež poukázala na to, že
v napadnutom rozhodnutí generálny riaditeľ žalovanej ako príslušný odvolací orgán dospel k záveru,

že žalovaná vo veci priznania dôchodku konala a rozhodla správne, v súlade s platnými právnymi
predpismi. K nároku na starobný dôchodok žalobkyne a určeniu jeho sumy žalovaná podľa svojho
vyjadrenia správne započítala všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie
základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti žalobkyne
o starobný dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme

žalovanej. Vzhľadom na uvedené žalovaná považovala správnu žalobu žalobkyne za nedôvodnú a
navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

6. Žalobkyňa v replike zo dňa 03.04.2025 uviedla, že naďalej trvá na svojej správnej žalobe zo dňa
20.10.2024 a žiada, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa

05.04.2024, na základe ktorého jej bol priznaný starobný dôchodok v sume 424,50 eur mesačne.
Konštatovala, že žalovaná sa podľa jej názoru nezaoberala všetkými jej pripomienkami pri výpočte výšky
jej starobného dôchodku a na základe toho nesprávne určila jeho výšku. Poukázala na to, že osobne
navštevovala Sociálnu poisťovňu, pobočku Poprad. Mala záujem doplatiť príslušnú sumu, pretože bola
evidovaná ako nezamestnaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade. Uviedla, že táto

možnosť vyplýva z príslušnej právnej úpravy platnej na území Slovenskej republiky. Žalobkyňa zároveň
uviedla, že napriek tomu, že opakovane požadovala od príslušného pracovníka Sociálnej poisťovne,
aby jej vypočítal výšku uvedeného doplatku, tento pracovník to odmietol. Ako laik nevedela vypočítať
výšku tohto doplatku bez príslušnej konzultácie a poučenia zo strany žalovanej. Žalovaná voči nej
nepostupovala s odbornou starostlivosťou. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaná sa v danej veci podľa

jej názoru neriadila zákonom, keďže nepostupovala v súlade s ustanovením § 226 ods. 1 a 4 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Nevypracovala dôchodkovú prognózu
aneposkytlajejinformácieoprognózejejstarobnéhodôchodku,pričomvrámcitohonebolainformovaná
ani o základnom scenári, ani o optimistickom, resp. pesimistickom scenári možného vývoja parametrov,
ktoré by mali vplyv na výšku jej starobného dôchodku. Žalobkyňa zároveň uviedla, že považuje za

absolútne právne irelevantné argumenty žalovanej uvedené v jej vyjadrení zo dňa 06.02.2025, ktoré
sa týkali údajných telefonických kontaktov žalovanej s ňou a údajného neposkytnutia súčinnosti zo
strany žalobkyne. Žalobkyňa zároveň poukázala na svoj zlý zdravotný stav, ktorý súvisí s následkami
prekonaného úrazu.
7. Replika žalobkyne bola žalovanému doručená dňa 06.05.2025, no žalovaná vo veci dupliku nepodala.

právny názor správneho súdu
8. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej aj SSP) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa
§ 199 a nasl. SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj priebeh
administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu a bez nariadenia pojednávania (v súlade

s § 107 ods. 2 SSP), vyhlásil dňa 26.02.2026 rozsudok (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia
rozsudku bolo zverejnené dňa 17.02.2026), ktorým žalobu zamietol a účastníkom nepriznal právo na
náhradu trov konania.9. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa žiadosťou spísanou v pobočke Sociálnej
poisťovne Poprad dňa 13.12.2023 požiadala o priznanie starobného dôchodku. Rozhodnutím Sociálnej
poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.04.2024 bol žalobkyni priznaný starobný dôchodok

od 28.10.2023 v sume 409,70 eur mesačne a od 01.01.2024 bol zvýšený na sumu 424,50 eur mesačne.
S týmto rozhodnutím sa žalobkyňa nestotožnila a preto proti nemu podala odvolanie, o ktorom rozhodol
generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne napadnutým rozhodnutím.

10. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí vyplýva záver žalovanej, že žalobkyňa ku dňu vzniku nároku

na starobný dôchodok získala 9 810 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje 26 rokov a
320 dní dôchodkového poistenia.

11. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

12. Podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, suma starobného
dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového
poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

13. Podľa § 82b písm. a) zákona o sociálnom poistení, poberateľovi starobného dôchodku vzniká nárok

na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, ak získal najmenej 30 rokov
obdobia dôchodkového poistenia.

14. Podľa § 60 ods.1 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je obdobie
povinnéhodôchodkovéhopoistenia,obdobiedobrovoľnéhodôchodkovéhopoistenia,akzatietoobdobia

okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona
a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na
dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa
považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo
zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 %

účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má
najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

15. Podľa § 60 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
podľa § 142 ods. 3, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie.

16. Podľa § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť
aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba
a) mala prerušené poistenie podľa § 26,
b) bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo

c) sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení
16 rokov veku.

17. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že medzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalobkyni
vznikol nárok na starobný dôchodok od 28.10.2023 a že jej bol tento dôchodok rozhodnutím žalovanej

priznaný. Rovnako nie je sporné, že žalobkyni bolo pri určení sumy starobného dôchodku zhodnotených
9 810 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje 26 rokov a 320 dní dôchodkového poistenia.
Spornou medzi účastníkmi konania zostala otázka, či pri určení sumy starobného dôchodku malo byť
zohľadnené aj obdobie vedenia žalobkyne v evidencii uchádzačov o zamestnanie, za ktoré si mala
dodatočne zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie.

18. Vo všeobecnosti platí, že nárok na starobný dôchodok vzniká poistencovi vtedy, ak splní zákonom
ustanovené podmienky, najmä ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Suma starobného dôchodku sa pritom určuje podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ako súčin
priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej

hodnoty.

19. Zákon o sociálnom poistení zároveň upravuje aj inštitút zvýšenia starobného dôchodku na sumu
minimálneho dôchodku podľa § 82b zákona o sociálnom poistení. Účelom tejto právnej úpravyje zabezpečiť poberateľovi dôchodku minimálny dôchodkový príjem, ak jeho dôchodok nedosahuje
zákonom ustanovenú výšku. Nárok na zvýšenie dôchodku na sumu minimálneho dôchodku však
nevzniká automaticky každému poberateľovi dôchodku, ale len za splnenia zákonom ustanovených

podmienok, najmä získania najmenej 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 82b písm. a)
zákona o sociálnom poistení.

20. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že podľa § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je obdobím
dôchodkového poistenia obdobie povinného dôchodkového poistenia alebo obdobie dobrovoľného

dôchodkového poistenia, ak bolo za toto obdobie zaplatené poistné na dôchodkové poistenie, ak
zákon neustanovuje inak. Zo zákonnej úpravy teda vyplýva, že pre započítanie určitého obdobia
na účely dôchodkového poistenia je rozhodujúce, či ide o obdobie dôchodkového poistenia podľa
zákona, prípadne či bolo za toto obdobie zaplatené poistné na dôchodkové poistenie. Samotná
skutočnosť, že osoba bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ešte neznamená, že
ide o obdobie dôchodkového poistenia, ktoré sa automaticky započítava na účely určenia sumy

dôchodkovej dávky. Zákon zároveň v § 60 ods. 5 zákona o sociálnom poistení ustanovuje, že obdobím
dôchodkovéhopoisteniamôžebyťajobdobie,zaktorébolododatočnezaplatenépoistnénadôchodkové
poistenie. Takéto obdobie je však možné zohľadniť len v prípade, ak bolo poistné na dôchodkové
poistenie skutočne zaplatené a ak sú splnené zákonné podmienky pre jeho započítanie ako obdobia
dôchodkového poistenia.

21. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyni bolo pri určení sumy starobného dôchodku
zhodnotených 9 810 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje 26 rokov a 320 dní
dôchodkového poistenia. Správny súd sa preto zaoberal námietkou žalobkyne, že pri určení sumy
dôchodku malo byť zohľadnené obdobie vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Správny súd

konštatuje, že zo správneho spisu nevyplýva, že by žalobkyňa preukázala zaplatenie poistného na
dôchodkové poistenie za sporné obdobie vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie spôsobom,
ktorý by zakladal jeho započítanie ako obdobia dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom
poistení. Zo správneho spisu zároveň vyplýva, že Sociálna poisťovňa v rámci administratívneho
konania preverovala existenciu takejto úhrady poistného, pričom takúto úhradu poistného v evidencii

Sociálnej poisťovne nezistila. Zo spisu ďalej vyplýva, že žalobkyňa bola Sociálnou poisťovňou za účelom
objasnenia tejto skutočnosti predvolaná na osobné stretnutie, na ktoré sa však nedostavila.

22. Správny súd podotýka, že žalobkyňa v tomto konaní poukazovala aj na svoju nepriaznivú zdravotnú
a sociálnu situáciu. Vzhľadom na to, že z administratívneho spisu nevyplýva splnenie zákonných

podmienok pre započítanie sporného obdobia ako obdobia dôchodkového poistenia, správnemu súdu
nezostávalo iné, ako žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Až prejavom vôle žalobkyne, spočívajúcim v
podaní žiadosti o dodatočné doplatenie poistného na dôchodkové účely, by mohlo dôjsť k novému
určeniu sumy priznaného starobného dôchodku v zmysle § 112 zákona o sociálnom poistení.

23. Za tejto situácie žalovaná pri rozhodovaní vychádzala zo skutkového stavu, ktorý mala v
administratívnom konaní preukázaný. Pokiaľ zo správneho spisu nevyplývalo zaplatenie poistného na
dôchodkové poistenie za sporné obdobie, žalovaná nemala zákonný podklad na jeho zohľadnenie ako
obdobia dôchodkového poistenia pri určení sumy starobného dôchodku. Správny súd preto nenašiel
dôvod spochybniť záver žalovanej, podľa ktorého žalobkyňou namietané obdobie nebolo možné

zohľadniť pri určení sumy starobného dôchodku.

24. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i rozhodnutia správneho orgánu prvého
stupňa, ako aj obsahu administratívneho spisu nezistil také skutočnosti, ktoré by spochybňovali
zákonnosť postupu žalovanej pri určení sumy starobného dôchodku žalobkyne. Žalovaná pri

rozhodovaní vychádzala z údajov evidovaných v systéme sociálneho poistenia a určila sumu starobného
dôchodku žalobkyne v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení. Správny súd
preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

25. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom právo na

náhradu trov konania nepriznal, keďže žalobkyňa v konaní úspešná nebola a žalovanej nevznikli také
dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde
v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení

s § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do

uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré
pokladázanesprávne,auvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnej
sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§
440 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak
je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).