Rozsudok – Dôchodky ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, February 27, 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 20Sas/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100322
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Roman Die

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0924100322.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Romanom Die, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

trvalebytomC.D.XXXX/XX,XXXXXC.,protižalovanému:Sociálnapoisťovňa,ústredie,Ul.29.augusta
č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 12006-4/2024-BA zo dňa 01.03.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 12006-4/2024-BA zo dňa 01.03.2024, ako aj
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov č. 1347-15/2023-PO zo dňa 29.05.2023 a vec vracia
Sociálnej poisťovni, pobočka Prešov na ďalšie konanie a rozhodnutie.

II. Žalobcovi priznávavočižalovanémuprávonaúplnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“)
dňa 19.05.2024 sa žalobca domáhal súdneho prieskumu a zrušenia rozhodnutia žalovaného
č. 12006-4/2024-BA zo dňa 01.03.2024 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ako aj jemu
predchádzajúceho rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov (ďalej aj ako „pobočka SP“) č.
1347-15/2023-PO zo dňa 29.05.2023 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) a vrátenia veci na ďalšie

konanie.

II. Administratívne konanie

2. Pobočka SP prvostupňovým rozhodnutím rozhodla o tom, že žalobcovi ako dobrovoľne
nemocensky poistenej osobe a dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe, zaniklo nemocenské poistenie
a dôchodkové poistenie od 08.10.2019. Úvodom konštatovala, že svojim skôr vydaným rozhodnutím zo

dňa03.03.2020rozhodlaotom,žežalobcoviakodobrovoľnenemocenskypoistenejosobeadobrovoľne
dôchodkovo poistenej osobe nevzniklo nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie dňa 08.10.2019.
Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, na základe ktorého vydal žalovaný rozhodnutie zo dňa
28.05.2020, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie pobočky SP zo dňa 03.03.2020.
Rozhodnutie žalovaného zo dňa 28.05.2020 napadol žalobca správnou žalobou, o ktorej rozhodol
Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 6Sa/20/2020 zo dňa 30.09.2022, ktorým zrušil rozhodnutie
žalovaného zo dňa 28.05.2020 a rozhodnutie pobočky SP zo dňa 03.03.2020 s odôvodnením, že

Zákon o sociálnom poistení nepozná prípad nevzniku dobrovoľného poistenia. Pobočka SP vo veci
opätovne rozhodla rozhodnutím zo dňa 28.11.2022, ktorým rozhodla o tom, že žalobcovi ako dobrovoľne
nemocensky poistenej osobe a dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe, zaniklo nemocenské poistenie
a dôchodkové poistenie od 08.10.2019. Žalobca podal voči rozhodnutiu pobočky SP zo dňa 28.11.2022odvolanie, na základe ktorého žalovaný rozhodnutím zo dňa 22.02.2023 zrušil rozhodnutie pobočky SP
zo dňa 28.11.2022 s tým, že bude potrebné nanovo posúdiť skutočnosti týkajúce sa nároku žalobcu
na nemocenské z poistného vzťahu dobrovoľne poistenej osoby, o ktorom dovtedy nebolo rozhodnuté

z dôvodu, že dočasná pracovná neschopnosť (ďalej aj ako „PN“) žalobcu od 08.10.2019 do 31.12.2019
bola označená ako „pokračujúca“, na základe čoho bolo žalobcovi priznané nemocenské len z poistného
vzťahu samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj ako „SZČO“). Následne pobočka SP rozhodla už
spomenutým prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 29.05.2023.

3. V prvostupňovom rozhodnutí pobočka SP konštatovala, že žalobca 08.10.2019 podal registračný
list fyzickej osoby – prihlášku dobrovoľne poistenej osoby, na ktorej uviedol ako dátum vzniku
nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia deň 08.10.2019, s vymeriavacím základom
477,00 €. Od 08.10.2019 žalobca nie je povinne nemocensky poistený, nie je poberateľom žiadneho
z dôchodkov podmienku dovŕšenia šestnástich rokov veku a trvalého pobytu na území Slovenskej
republiky spĺňa. Dňa 08.10.2019 vzniklo žalobcovi nemocenské poistenie ako dobrovoľne nemocensky

poistenej osobe a dôchodkové poistenie ako dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe. Za obdobie od
08.10.2019 do 31.12.2019 bol žalobca povinný platiť poistné na nemocenské poistenie a poistné na
dôchodkové poistenie. Žalobca za toto obdobie poistné nezaplatil. Zároveň však bol žalobca uznaný
za práceneschopného od 25.09.2019 do 07.10.2019 ako SZČO (prvá dočasná PN číslo S 869729
vystavená dňa 25.09.2019). Dňa 08.10.2019 ošetrujúca lekárka vystavila druhu dočasnú PN číslo S

869744 od 08.10.2019 s poznámkou "Pokračovanie PN č. S 869729“, ktorá bola zaevidovaná ako
pokračujúca PN. Výplata nemocenského za obdobie od 08.10.2019 do skončenia dočasnej PN dňa
31.12.2019 bola realizovaná na základe priznania nároku na nemocenské z prvej dočasnej PN č. S
869729 a keďže sa jednalo o pokračovanie prvej dočasnej PN, postupovalo v súlade s § 12a zákona č.
576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákon o zdravotnej

starostlivosti“). Z uvedeného podľa pobočky SP vyplynulo, že PN bola vystavená pre chorobu dňa
25.09.2019 a žalobca bol v tom čase registrovaný na jednom poistnom vzťahu, a to ako SZČO. Pobočka
SP doplnila, že pri pokračujúcej dočasnej PN sa rozhodnutie nevydáva, nejedná sa o nové konanie,
nakoľkoonemocenskombolorozhodnuténazačiatkuvznikudočasnejPN.Šetrenímbolopodľapobočky
SP zistené, že žalobca bol ošetrený v ambulancii všeobecného lekára dňa 25.09.2019, kedy mu bola

vystavená dočasná PN č. S 869729 pre nepriaznivý zdravotný stav, ktorý pretrvával. Dňa 08.10.2019
sa dostavil do ambulancie všeobecného lekára kvôli novému pridruženému ochoreniu s pretrvávaním
predchádzajúcich ťažkostí, kedy žiadal o vystavenie novej dočasnej PN a ukončenie predchádzajúcej
dočasnej PN z dôvodu, že má zmenený poistný vzťah. Ošetrujúca lekárka preto ukončila dočasnú
PN č. S 869729 a vystavila novú dočasnú PN č. S 869744 s vyznačením, že ide o pokračovanie

predchádzajúcejdočasnejPNč.S869729.Zdravotnýstavopodstatňovalpokračovaniepredchádzajúcej
dočasnej PN. V období od 08.10.2019 do 31.12.2019 bolo žalobcovi poskytované nemocenské z
poistného vzťahu SZČO a nebolo mu poskytované nemocenské ako dobrovoľne poistenej fyzickej
osobe.Podľa§12aZákonaozdravotnejstarostlivostidočasnúPNposudzujearozhodujeonejpríslušný
lekár. Zdravotný stav žalobcu odôvodnil vznik dočasnej PN od 25.09.2019, v tento deň žalobca nebol

dobrovoľne nemocensky poistenou osobou, z uvedeného dôvodu žalobcovi nárok na nemocenské
poistenie dobrovoľne nemocensky poistenej osoby podľa pobočky SP nevznikol. Od 08.10.2019 do
31.12.2019 nemal žalobca vylúčenú povinnosť platiť poistné ako dobrovoľne nemocensky poistená
osoba a dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba. Žalobca nezaplatil poistné na dobrovoľné poistenie
od vzniku poistenia, t. j. od 08.10.2019 za dva po sebe nasledujúce kalendárne mesiace vôbec a

neurobil tak ani do 31.12.2019. Z rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.09.2022 podľa pobočky
SP vyplynulo, že Sociálna poisťovňa môže rozhodnúť len o zániku dobrovoľného poistenia účastníka
konania podľa druhej vety § 23 písm. a) alebo písm. b) Zákona o sociálnom poistení. Pre zánik
dobrovoľného poistenia účastníka konania podľa druhej vety § 23 písm. a) Zákona o sociálnom poistení
nebol dôvod, keďže od 08.10.2019 žalobca nie je povinne nemocensky poistený, nie je poberateľom

žiadnehozdôchodkovaspĺňlajpodmienkudovŕšeniašestnástichrokovvekuatrvaléhopobytunaúzemí
Slovenskej republiky. O zániku dobrovoľného poistenia mohla Sociálna poisťovňa rozhodnúť len podľa
druhej vety § 23 písm. b) Zákona o sociálnom poistení z dôvodu neplatenia poistného na dobrovoľné
poistenie. Záverom pobočka SP konštatovala, že keďže žalobca od vzniku dobrovoľného poistenia
za dva po sebe nasledujúce kalendárne mesiace nezaplatil poistné na dobrovoľné poistenie vôbec a

neurobil tak ani do 31.12.2019, v zmysle druhej vety § 23 písm. b) Zákona o sociálnom poistení mu
ako dobrovoľne nemocensky poistenej osobe a dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe, nemocenské
poistenie a dôchodkové poistenie zaniklo od vzniku nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia,
to znamená od 08.10.2019 a netrvalo ani jeden deň.4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že podľa Zákona
o sociálnom poistení nie je možný súbeh dobrovoľného poistenia s povinným nemocenským poistením

zamestnanca alebo SZČO. Mal za to, že dňa 08.10.2019 sa stal práceneschopným, v súlade s
§ 33 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení mu vznikol nárok na nemocenské a v súlade s § 140
ods. 4 Zákona o sociálnom poistení nebol povinný platiť poistné a Sociálna poisťovňa o tomto jeho
nároku nerozhodla. Vyjadril presvedčenie, že vzhľadom na zmenu ochorenia v jeho prípade nemohlo
ísť o pokračovanie predchádzajúcej PN. Záverom uviedol, že v danom prípade nedošlo k zániku

dobrovoľného nemocenského poistenia a dobrovoľného dôchodkového poistenia.

5.Opodanomodvolanírozhodolžalovanýnapadnutýmrozhodnutímzodňa01.03.2024,ktorýmzamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie pobočky SP. V napadnutom rozhodnutí žalovaný
úvodom zhrnul skutkový stav, odvolacie námietky žalobcu, závery prvostupňového rozhodnutia a citoval
prislúchajúce zákonné ustanovenia. Následne vo všeobecnosti uviedol podmienky vzniku a zániku

dobrovoľného poistenia s tým, že s týmito podmienkami bol žalobca oboznámený, čo potvrdil svojim
podpisom na vyhlásení dobrovoľne poistenej osoby. Nad rámec záverov prvostupňového rozhodnutia
žalovaný širším spôsobom zdôvodnil prečo postupovala pobočka SP správne, ak vyhodnotila
práceneschopnosť žalobcu ako pokračujúcu, a to aj s ohľadom na to, že za celé obdobie trvania
dočasnej PN bol žalobcovi priznaný nárok na nemocenské jedným rozhodnutím zo dňa 08.10.2019,

preto potvrdenie o dočasnej PN č. S 869744 nebolo možné považovať za žiadosť, ktorá iniciuje nové
konanie o nemocenskej dávke a nebolo tak možné na základe tohto tlačiva rozhodnúť o nároku žalobcu
na nemocenské z poistného vzťahu dobrovoľne poistenej osoby.

III. Konanie na správnom súde

6. Žalobca podaním správnej žaloby inicioval súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného.
V správnej žalobe žalobca namietal:
- nulitu rozhodnutia z dôvodu porušenia § 23 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu
pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente),

keďže prvostupňové rozhodnutie, ako aj napadnuté rozhodnutie neboli podľa žalobcu podpísané
elektronickým podpisom oprávnenej osoby, ani elektronickou pečaťou orgánu verejnej moci,
- zmätočnosť a nezákonnosť rozhodnutí Sociálnej poisťovne z dôvodu prijatých záverov v nich
o nevzniku dobrovoľného poistenia a pokračujúcom charaktere dočasnej PN žalobcu, ktorý táto
PN podľa žalobcu nemohla mať z dôvodu zmeny jeho poistného vzťahu, kedy do 07.10.2019 bol

povinne nemocensky a dôchodkovo poistenou SZČO a od 08.10.2019 bol dobrovoľne nemocensky
a dôchodkovo poistenou osobou,
- nedoručenie rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote 60 dní,
- nevydanie rozhodnutia o priznaní nemocenského žalobcovi z dobrovoľného poistenia, hoci podľa
správneho súdu takéto rozhodnutie malo byť vydané.

7. K správnej žalobe sa písomným podaním zo dňa 26.06.2024 vyjadril žalovaný, ktorý vo svojom
vyjadrení opätovne zhrnul celý priebeh konania a závery uvedené v prvostupňovom rozhodnutí
a napadnutom rozhodnutí. Vo všeobecnosti poukázal na podmienky vzniku a zániku dobrovoľného
poistenia s tým, že ide o slobodné rozhodnutie jednotlivca byť po splnení podmienok účastný na

systéme dobrovoľného poistenia, z ktorého však vyplýva povinnosť platiť poistné. Poukázal na jeden
z dôvodov zániku dobrovoľného poistenia, ktorým je nezaplatenie poistného podľa § 23 písm. b) Zákona
osociálnompoistení.VsúvislostisnámietkouoporušeníustanoveníZákonaoe-Governmentepoukázal
na vyššie spomenutý rozsudok Krajského súdu v Prešove, v ktorom krajský súd reagoval na obdobnú
námietku žalobcu s tým, že pri doručovaní rozhodnutia žalovaného bol dodržaný zákonný postup podľa

Zákona o e-Governmente. Uviedol tiež, že Sociálna poisťovňa postupovala pri doručovaní napadnutého
rozhodnutia v súlade so Zákonom o e-Governmente, napadnuté rozhodnutie bolo manuálne vyhotovené
a podpísané zodpovednou osobou, následne naskenované do formátu PDF a zaslané do e-schránky
žalobcu podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom vyhotoveným s použitím mandátneho
certifikátu alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou v súlade so Zákonom o e-Governmente. V tejto

súvislosti žalovaný uviedol dôvody, na základe ktorých mal za to, že v danom prípade nešlo o nulitné
rozhodnutie. Žalovaný poznamenal, že v predmetnom prípade nebolo rozhodované o nároku žalobcu na
nemocenské a k vydaniu takéhoto rozhodnutia vzhľadom na pokračujúci charakter dočasnej PN žalobcu
ani nebol dôvod. Žalovaný záverom navrhol predmetnú správnu žalobu zamietnuť.8. Na výzvu správneho súdu, že žalobca sa môže vyjadriť k vyjadreniu žalovaného, žalobca reagoval
písomným podaním zo dňa 01.09.2024, v ktorom uviedol, že vyjadrenie žalovaného považuje za nulitné

z dôvodu absencie elektronického podpisu zodpovednej osoby, na základe čoho sa k predmetnému
vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

9. Po vykonaní prvotných úkonov podľa § 103 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
(ďalej aj ako „SSP“) správny súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 21.11.2025 o 10:00

hod., na ktoré boli riadne predvolaní žalovaný ako aj žalobca. Pojednávania v uvedený deň sa zúčastnila
zástupkyňa žalovaného, žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil zdravotnými dôvodmi písomným
podaním zo dňa 20.11.2025 s tým, že prílohou tohto podania bolo aj písomné vyjadrenie žalobcu
k meritu veci, ktoré žiadal na pojednávaní oboznámiť. Pojednávanie bolo následne z dôvodu potreby
oboznámenia sa žalovaného s písomným podaním žalobcu, ktoré doručil deň pred pojednávaním
odročené.

10. V písomnom podaní zo dňa 20.11.2025 žalobca zreprodukoval svoju žalobnú argumentáciu s tým, že
poukázal na rozhodnutie správneho súdu sp. zn. PO-6Sa/18/2022 zo dňa 27.09.2023, v ktorom správny
súd podľa žalobcu potvrdil, že Sociálna poisťovňa mala rozhodnúť o jeho nároku na nemocenské
z dobrovoľného poistenia titulom PN od 08.10.2019 do 31.12.2019. Ďalej namietal, že:

- Sociálna poisťovňa určila nesprávny deň zániku dobrovoľného poistenia, ktorým mal byť dátum
01.12.2019,
- v zmysle § 140 Zákona o sociálnom poistení nebol povinný platiť poistné,
- vo všeobecnosti uviedol podmienky nároku na nemocenské s tým, že svoj nárok si riadne uplatnil,
zákonom stanovené podmienky splnil a Sociálna poisťovňa mala v danej veci rozhodnúť,

- Sociálna poisťovňa nerozhodla v zákonnej lehote 60 dní,
- nulitu rozhodnutí z dôvodu absencie elektronického podpisu,
- nedoručenie rozhodnutia o nepriznaní nemocenskej dávky a možnú nečinnosť Sociálnej poisťovne,
- zneužitie inštitútu „pokračujúcej PN“.

11. Záverom písomného podania zo dňa 20.11.2025 žalobca navrhol okrem už v správnej žalobe
navrhnutého zrušenia napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia a priznania trov konania:
-určiť,žežalobcovivznikolnároknanemocenskézdočasnejPNč.S869744vystavenejdňa08.10.2019
ako osobe dobrovoľne nemocensky poistenej,
- uložiť žalovanému povinnosť vyplatiť žalobcovi nemocenské za obdobie od 08.10.2019 do 08.10.2020

z uvedeného poistného vzťahu v zákonom stanovenej výške,
- uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania z plnenia nemocenskej dávky za
obdobie od 08.10.2019 do 08.10.2020, a to od 01.01.2021 až do vyplatenia nemocenského podľa §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

12. Na písomné podanie žalobcu zo dňa 20.11.2025 reagoval žalovaný písomným podaním zo dňa
01.12.2025, v ktorom uviedol, že:
- vzhľadom na obsah písomného podania žalobcu zo dňa 20.11.2025 na neho s ohľadom na § 62 ods.
1 SSP nemožno prihliadať,
- v predmetnom prípade nebolo rozhodované o nevzniku poistenia ale o jeho zániku a teda predmetom

konania bolo rozhodovanie vzniku a zániku dobrovoľného poistenia žalobcu a nie o nároku žalobcu na
nemocenskú dávku,
- žalobca si nesprávne vykladá závery uznesenia správneho súdu sp. zn. PO-6Sa/18/2022, z ktorého
nevyplýva, že by správny súd konštatoval, že Sociálna poisťovňa má rozhodnúť o priznaní či nepriznaní
nemocenskej dávky,

- v danom prípade neboli splnené podmienky na oslobodenie od platenia poisteného podľa § 140 ods.
4 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2022,
- ak žalobcovi vznikol nárok na nemocenské 25.09.2019, nemohol mu vzniknúť nový nárok od
08.10.2019, pokiaľ PN trvala.

13. Žalobca ďalším písomným podaním zo dňa 07.01.2026 žiadal zmeniť žalobný petit v tom smere,
aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie pobočky SP
pre nesplnenie podmienok stanovených rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Sa/20/2020 zo
dňa 30.09.2022. Poukázal na ustanovenie § 203 ods. 1 SSP, podľa ktorého rozsah a dôvody správnejžaloby možno meniť do rozhodnutia správneho súdu. Zároveň navrhol doplniť dokazovanie o kľúčové
listinné dôkazy preukazujúce viazanosť žalovaného rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.
6Sa/20/2020 zo dňa 30.09.2022 a rozhodnutia nachádzajúce sa v administratívnom spise. V ďalšom

texte žalobca poukazoval na to, akým spôsobom podľa jeho názoru žalovaný nerešpektoval závery
rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Sa/20/2020 zo dňa 30.09.2022, napriek tomu, že nimi bol
v zmysel § 191 ods. 6 SSP viazaný.

14. Správny súd pokračoval v odročenom pojednávaní dňa 09.01.2026, ktorého sa nezúčastnil žalobca,

žalovaný, ani verejnosť a ktoré bolo opätovne odročené za účelom zabezpečenia vyjadrenia žalovaného
ku kompletnosti administratívneho spisu vo vzťahu k námietkam žalobcu ohľadne nedodržania
podmienok podľa § 23 Zákona o e-Governmente, na ktoré žalovaného následne správny súd vyzval.

15. Žalovaný na výzvu správneho súdu reagoval písomným podaním zo dňa 30.01.2026, v ktorom
uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo rozhodnutím, ktoré bolo vydané konkrétnou

osobou, a ktoré by tak malo byť podpísané zabezpečeným elektronickým podpisom tejto konkrétnej
osoby. V tejto súvislosti poukázal na § 23 ods. 1 a 3 Zákona o e-Governmente s tým, že na autorizáciu
takto vydaného rozhodnutia postačovala kvalifikovaná elektronická pečať.

16. Žalobca správnemu súdu následne predložil ešte tri písomné podania z 09.02.2026, 23.02.2026

a 26.02.2026, v ktorých zopakoval svoju argumentáciu z predchádzajúcich písomných podaní.

17. Správny súd následne dňa 27.02.2026 pokračoval v odročenom pojednávaní, ktorého sa
žalobca nezúčastnil, avšak svoju neprítomnosť ospravedlnil so súhlasom konať a rozhodnúť v jeho
neprítomnosti.Napojednávanídňa27.02.2026zástupkyňažalovanéhozotrvalanazáverochuvedených

v písomných podaniach predložených správnemu súdu v tomto konaní.

18. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP, konajúc o správnej žalobe v sociálnych veciach
(§ 199 SSP a nasl.), zohľadňujúc špecifiká uvedeného konania a vychádzajúc z obsahu súdneho
spisu a administratívneho spisu, preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného,

ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, na
základe čoho na pojednávaní dňa 27.02.2026 vyhlásil rozsudok, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie pobočky SP, vec vrátil pobočke SP
na ďalšie konanie a žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania.

IV. Relevantná právna úprava

19. V súvislosti s plnením úloh správneho súdnictva v spojení so súdnym prieskumom predmetnej
správnejžalobypodanejžalobcomsprávnysúdnatomtomiestepoukazujenaprislúchajúceustanovenia

SSP, konkrétne na ustanovenia § 2, § 6 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. c), § 199 a nasl. SSP, ktoré aplikoval
v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia v predmetnom správnom súdnom konaní.

20.Podľa§191ods.1SSP,správnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

21. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie

žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

22. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval

v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.23. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

24. Podľa § 62 ods. 1 SSP, žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej
zákonom na podanie žaloby na správny súd, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo

doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

26. Podľa § 119 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

27. Podľa § 120 SSP, správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy
a môže sám vykonať dokazovanie, ak
a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci,
b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i) až k) alebo
c) rozhoduje podľa § 192.

28. Podľa § 23 ods. 1 prvá veta Zákona o e-Governmente v znení účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia, orgán verejnej moci vykoná pri výkone verejnej moci autorizáciu elektronického podania
alebo elektronického úradného dokumentu kvalifikovaným elektronickým podpisom vyhotoveným
s použitím mandátneho certifikátu alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, ku ktorým pripojí

kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku, a to spôsobom podľa odseku 3.

29. Podľa § 23 ods. 3 veta prvá a druhá Zákona o e-Governmente v znení účinnom v čase vydania
napadnutého rozhodnutia, ak tento zákon alebo osobitný predpis vyžaduje autorizáciu konkrétnou
osobou alebo osobou v konkrétnom postavení, orgán verejnej moci na autorizáciu použije kvalifikovaný

elektronický podpis vyhotovený s použitím mandátneho certifikátu ku ktorému sa pripojí kvalifikovaná
elektronická časová pečiatka. Ak tento zákon alebo osobitný predpis ustanovuje len povinnosť
autorizácie bez označenia konkrétnej osoby alebo osoby v konkrétnom postavení, alebo autorizujúcu
osobu označuje len všeobecne ako oprávnenú osobu, orgán verejnej moci na autorizáciu použije
kvalifikovaný elektronický podpis vyhotovený s použitím mandátneho certifikátu alebo kvalifikovanú

elektronickú pečať, ku ktorým sa pripojí kvalifikovaná elektronická časová pečiatka.

30. Podľa § 23 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom k rozhodnému dňu 08.01.2019,
dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné poistenie v
nezamestnanosti (ďalej len „dobrovoľné poistenie“) vzniká odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné

poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky, a zaniká dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia,
najskôr odo dňa podania odhlášky. Dobrovoľné poistenie zaniká aj
a) odo dňa, v ktorom nie sú splnené podmienky podľa § 14 ods. 2, § 15 ods. 5 a § 19 ods. 2 a 3,
b) od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý bolo
naposledy zaplatené poistné na dobrovoľné poistenie, ak za dva po sebe nasledujúce kalendárne

mesiace nebolo zaplatené poistné na toto poistenie vôbec, najneskôr do konca tretieho kalendárneho
mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý bolo naposledy zaplatené poistné na
dobrovoľné poistenie; to neplatí, ak v kalendárnom mesiaci nebola dobrovoľne nemocensky poistená
osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti
povinná platiť poistné na dobrovoľné poistenie podľa § 140.

31. Podľa § 140 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom k rozhodnému dňu 08.01.2019,
dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, dobrovoľne poistená
osoba v nezamestnanosti nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové
poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti ani v období, počas ktorého sa jej poskytuje

nemocenské.

32. Podľa § 210 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom k rozhodnému dňu 08.01.2019,
organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú povinné rozhodnúť vo veciach uvedených v odseku 1najneskôr do 60 dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť
najviac o 60 dní, čo treba oznámiť účastníkom konania.

V. Závery a právny názor správneho súdu

33. Správny súd úvodom k jednotlivým návrhom žalobcu uvedeným v jeho písomných podaniach
uvádza, že tieto vyhodnotil ako neopodstatnené z nasledovných dôvodov:
- vzhľadom na to, že žalobca navrhol vykonať dokazovanie listinnými dôkazmi, ktorými boli

rozhodnutia a Sociálnej poisťovne, rozsudok Krajského súdu v Prešove a písomnosti tvoriace súčasť
administratívneho spisu, s ktorými boli nepochybne oboznámení účastníci konania a oboznámil sa s nimi
aj sudca v rámci prípravy na pojednávanie s tým, že obsah administratívneho a súdneho spisu sudca
v stručnej forme oboznámil aj na pojednávaní dňa 27.02.2026, nepovažoval sudca za nevyhnutné na
rozhodnutie vo veci vykonať v predmetnej veci dokazovanie s tým, že je nutné dodať, že zároveň nešlo
o rozhodovanie v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i) až k) SSP alebo o rozhodovanie podľa § 192

SSP, z tohto dôvodu dokazovanie žalobcom navrhnutým spôsobom nevykonal,
- v súvislosti s vyššie uvedeným však správny súd pripomína, že v konaní o správnej žalobe v sociálnych
veciach nie je oprávnený (takáto možnosť správnemu súdu nevyplýva zo žiadneho ustanovenia SSP)
ukladať žalovanému, či prvostupňovému orgánu povinnosti tak, ako to prezentoval žalobca vo svojom
písomnom podaní, v ktorom napr. navrhol, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť vyplatiť

žalobcovi nemocenské,
- správny súd môže v rámci rozhodnutia vo veci samej takúto správnu žalobu buď to ako nedôvodnú
zamietnuť, alebo v prípade, že identifikuje porušenie zákona, resp. existenciu niektorého z dôvodov
na zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 SSP, môže vo výroku rozsudku takéto rozhodnutie napr.
Sociálnejpoisťovnezrušiťstým,ževodôvodnenírozsudkuuvedievlastnézáveryaprávnynázor,ktorým

je orgán verejnej správy v zmysle § 191 ods. 6 SSP následne viazaný,
- rovnako tak správny súd nie je oprávnený (takáto možnosť správnemu súdu nevyplýva zo žiadneho
ustanovenia SSP) vo výroku zrušujúceho rozsudku uvádzať dôvod zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej
správy tak, ako sa to snažil docieliť žalobca požiadavkou uviesť vo výroku rozsudku správneho súdu,
že Sociálna poisťovňa nesplnila podmienky stanovené rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.

6Sa/20/2020 zo dňa 30.09.2022.

34. K možnosti rozšírenia rozsahu a dôvodov správnej žaloby v sociálnych veciach správny súd uvádza,
že v zmysle § 203 ods. 1 SSP možno rozsah a dôvody správnej žaloby v sociálnych veciach meniť
a dopĺňať až do rozhodnutia správneho súdu, čo správny súd akceptoval a písomné podania žalobcu

vyhodnotil ako rozšírenie podanej správnej žaloby čo do jej dôvodov, ktoré by mohli viesť k zrušeniu
napadnutého rozhodnutia, ktoré žalobca videl v nesprávnom právnom posúdení veci a podstatnom
porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy.

35. Pokiaľ ide o žalobcom namietanú nulitu rozhodnutí Sociálnej poisťovne, správny súd uvádza, že

sa stotožnil so záverom žalovaného, že v danom prípade rozhodnutia Sociálnej poisťovne nemali
charakter rozhodnutí vydávaných konkrétnou osobou, a tieto rozhodnutia tak nemuseli byť v zmysle §
23 ods. 1 a 3 Zákona o e-Governmente opatrené zaručeným elektronickým podpisom konkrétnej osoby,
avšak správny súd z administratívneho spisu a ani na základe doplňujúceho vyjadrenia žalovaného
zo dňa 30.01.2026 nemal za preukázané, že pri vydaní rozhodnutí Sociálnej poisťovne bola naplnená

požiadavka uvedená v ustanovení § 23 ods. 3 veta druhá Zákona o e-Governmente, že: „Ak tento zákon
alebo osobitný predpis ustanovuje len povinnosť autorizácie bez označenia konkrétnej osoby alebo
osobyvkonkrétnompostavení,aleboautorizujúcuosobuoznačujelenvšeobecneakooprávnenúosobu,
orgán verejnej moci na autorizáciu použije kvalifikovaný elektronický podpis vyhotovený s použitím
mandátneho certifikátu alebo kvalifikovanú elektronickú pečať, ku ktorým sa pripojí kvalifikovaná

elektronická časová pečiatka.“, teda že by žalovaný alebo pobočka SP autorizovali nimi vydané
rozhodnutia buď to kvalifikovaným elektronickým podpisom vyhotoveným s použitím mandátneho
certifikátu alebo kvalifikovanú elektronickú pečať. Správny súd teda musel konštatovať porušenie §
23 ods. 3 Zákona o e-Governmente, ktoré však môže zakladať zodpovednosť Sociálnej poisťovne
len vo vzťahu k zákonu o e-Governmente. Toto porušenie podľa správneho súdu nie je porušením

Zákona o sociálnom poistení, na základe ktorého boli uvedené rozhodnutia vydané a vzhľadom na
to, že v konaní nebolo sporným, že rozhodnutia boli žalobcovi riadne zákonným spôsobom doručené,
žalobca sa s nimi mal možnosť oboznámiť a využiť svoje procesné práva podaním odvolania a správnej
žaloby, a teda domáhať sa ochrany svojich práv na správnom súde, správny súd nemohol v danomprípade konštatovať také porušenie subjektívnych práv žalobcu, ktorých následkom by bolo zrušenie
napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia. Rovnako tak nemohol konštatovať nulitu
týchto rozhodnutí, keďže spĺňali náležitosti rozhodnutia podľa § 209 Zákona o sociálnom poistení. Na

základe uvedeného tak správny súd túto žalobnú argumentáciu žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.

36. Rovnako za nedôvodnú správny súd vyhodnotil žalobnú argumentáciu, v ktorej žalobca namietal,
že Sociálna poisťovňa nerešpektovala právny názor Krajského súdu v Prešove. Z obsahu odôvodnenia
rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Sa/20/2020 zo dňa 30.09.2022 mal správny súd za to,

že Krajský súd v Prešove vytkol Sociálnej poisťovni, že rozhodla o nevzniku dobrovoľného poistenia
žalobcu,čozákonnepripúšťa,pretopokiaľSociálnapoisťovňanáslednerozhodlaozánikudobrovoľného
poistenia žalobcu dňom vzniku tohto postenia, teda dňom 08.10.2019, nemožno konštatovať, že by
nerešpektovala právny názor Krajského súdu v Prešove. Skutočnosť, či Sociálna poisťovňa určila deň
zániku dobrovoľného poistenia žalobcu správne, je vo vzťahu k námietke nerešpektovania právneho
názoru Krajského súdu v Prešove podľa správneho súdu irelevantné.

37. Pokiaľ žalobca namietal nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia podľa § 210 ods. 2 Zákona
o sociálnom poistení, správny súd uvádza, že pochybenie Sociálnej poisťovne v tomto smere nebolo
takej intenzity, aby to mohlo mať dopad na samotnú zákonnosť rozhodnutí Sociálnej poisťovne.

38. Žalobca vo svojich písomných podaniach pomerne rozsiahlo a vyčerpávajúco odôvodňoval,
prečo mal za to, že v jeho prípade mala Sociálna poisťovňa rozhodnúť o nároku na nemocenské
z dobrovoľného nemocenského poistenia, správny súd však k tomuto uvádza, že v predmetnom konaní
bola predmetnom súdneho prieskumu zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým tento
potvrdil prvostupňové rozhodnutie pobočky SP, ktorým pobočka SP rozhodla o tom, že žalobcovi

ako dobrovoľne nemocensky poistenej osobe a dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe, zaniklo
nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie od 08.10.2019. Správny súd teda v predmetnom konaní
hodnotil, či o určení zániku dobrovoľného poistenia žalobcu bolo rozhodnuté zákonným spôsobom.
V predmetnom prípade nebolo úlohou správneho súdu hodnotiť, či Sociálna poisťovňa mala alebo
nemala vydať rozhodnutie o nároku na nemocenské v prospech či neprospech žalobcu na základe

krátkodobej PN od 08.10.2019. Nič na tom nemenia ani závery správneho súdu uvedené v uznesení
sp. zn. PO-6Sa/18/2022 zo dňa 27.09.2023, z ktorých podľa správneho súdu nevyplýva, že Sociálna
poisťovňa mala povinnosť takto rozhodnúť. Správny súd v uvedenom uznesení len konštatoval, že
Sociálna poisťovňa v tejto veci nerozhodla, neexistuje teda predmet súdneho prieskumu a že v prípade
nevydaniarozhodnutiaSSPponúkažalobcoviinúmožnosťochranysvojichpráv,napr.podanímsprávnej

žaloby o nečinnosť orgánu verejnej správy, vyhodnotenie ktorej by však bolo následne na správnom
súde. Preto pokiaľ žalobca namietal nevydanie rozhodnutia Sociálnou poisťovňou vo veci jeho nároku
na nemocenské ako dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, správny súd túto žalobnú argumentáciu
žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.

39. Naopak ako dôvodný žalobný dôvod správny súd vyhodnotil nesprávne právne posúdenie
zániku dobrovoľného poistenia žalobcu. Pobočka SP prvostupňovým rozhodnutím, ktoré bolo
potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného, rozhodla o tom, že žalobcovi ako dobrovoľne
nemocensky poistenej osobe a dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe, zaniklo nemocenské poistenie
a dôchodkové poistenie od 08.10.2019. Sociálna poisťovňa svoje rozhodnutia založila na tom, že

žalobca od vzniku dobrovoľného poistenia dňa 08.10.2019 neuhradil poistné do 31.12.2019, nebol
oslobodený od platenia poistného podľa § 140 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení, preto mu podľa
§ 23 písm. b) Zákona o sociálnom poistení zaniklo dobrovoľné poistenie ku dňu jeho vzniku dňa
08.10.2019 v ustanovení § 23 Zákona o sociálnom poistení sú upravené podmienky vzniku a zániku
dobrovoľného poistenia. V prípade vzniku dobrovoľného poistenia je stanovenie vzniku tohto poistenia

pomerne jednoduché, keďže závisí od prejavenia vôle poistenca byť dobrovoľne poistený, a to podaním
prihlášky. Pre prípad zániku dobrovoľného poistenia Zákon o sociálnom poistenia počíta s viacerými
„scenármi“, a to opäť na základe vôle poistenca nebyť ďalej dobrovoľne poistený, a to podaním odhlášky,
nesplnením podmienok podľa § 14 ods. 2, § 15 ods. 5 a § 19 ods. 2 a 3 Zákona o sociálnom poistení,
splnenie ktorých nebolo v prípade žalobcu sporné, alebo nezaplatením poistného (za predpokladu, že

poistenec zároveň nebol oslobodený od platenia poistného podľa § 140 Zákona o sociálnom poistení),
ktoré môže ale nemusí byť závislé od vôle poistenca, napr. v prípade dlhodobej objektívnej nemožnosti
platiť poistné z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Sociálna poisťovňa v prípade žalobcu videla
dôvod zániku dobrovoľného poistenia v nezaplatení poistného žalobcom od jeho vzniku, na základečoho aplikáciou § 23 písm. b) Zákona o sociálnom poistení dospela k záveru o zániku tohto poistenia
u žalobcu ku dňu jeho vzniku.

40. V konaní medzi účastníkmi konania bolo zároveň sporným, či žalobca splnil podmienky na
oslobodenie od platenia poistného podľa § 140 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení, ktorá skutočnosť
mala podľa správneho súdu nemalý význam pre vyhodnotenie prípadného zániku dobrovoľného
poistenia žalobcu. Zo znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že dobrovoľne poistená osoba, nie je
povinná platiť poistné v období, počas ktorého sa jej poskytuje nemocenské. V konaní nebolo sporným,

že žalobcovi bolo poskytované nemocenské od 25.09.2019 ako povinne nemocensky poistenej SZČO,
a to aj v čase vzniku dobrovoľného poistenia. Správny súd má za to, že zmyslom ustanovenia § 140
ods. 4 Zákona o sociálnom poistení je ochrana dobrovoľne poistenej osoby, aby táto počas pracovnej
neschopnosti, kedy sa predpokladá, že jej príjmom je len nemocenská dávka, neodvádzala časť tejto
dávky poskytovanej Sociálnou poisťovňou späť do systému sociálneho poistenia. Z obsahu všetkých
odsekov 1, 2, 3, 5 a 6 ustanovenia § 140 Zákona o sociálnom poistení na základe ich spojitosti k statusu

poistenej osoby, teda či sa jedná o zamestnanca alebo povinne poistenú SZČO, podľa správneho súdu
vyplýva, že ak je v ustanovení § 140 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení uvedené, že dobrovoľne
poistená osoba, nie je povinná platiť poistné v období, počas ktorého sa jej poskytuje nemocenské,
tým poskytovaným nemocenským je nemocenské majúce svoj základ v poistnom vzťahu dobrovoľne
poistenej osoby, a teda pokiaľ žalobca poberal ku dňu vzniku dobrovoľného poistenia (08.10.2019)

nemocenské z poistného vzťahu povinne nemocensky poistenej SZČO, nebol v zmysle § 140 ods.
3 Zákona o sociálnom poistení povinný platiť poistné ako SZČO, avšak zároveň nesplnil podmienku
oslobodenia od povinnosti platiť poistné ako dobrovoľne poistená osoba podľa § 140 ods. 4 Zákona
o sociálnom poistení. Preto pokiaľ Sociálna poisťovňa právne posúdila, že žalobca bol povinný platiť
poistné ako dobrovoľne poistená osoba, posúdila túto právnu otázku správne.

41. Nesprávne právne posúdenie však správny súd videl v žalobcom namietanom nesprávnom určení
dňa zániku dobrovoľného poistenia žalobcu, ktorý Sociálna poisťovňa určila ku dňu vzniku tohto
poistenia 08.10.2019. Je nepochybné, že Zákon o sociálnom poistení vo svojom ustanovení § 23 psím.
b) nepočíta so situáciou, že by poistné nebolo uhradené vôbec už od vzniku dobrovoľného poistenia.

Správny súd dospel výkladom ustanovenia § 23 písm. b) Zákona o sociálnom poistení k záveru,
že uvedené zákonné ustanovenie umožňuje prijať záver o zániku poistenia od vzniku dobrovoľného
poistenia len do budúcnosti, napr. „ ... od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
kalendárnom mesiaci, za ktorý bolo naposledy zaplatené poistné na dobrovoľné poistenie, ak za dva po
sebe nasledujúce kalendárne mesiace nebolo zaplatené poistné na toto poistenie vôbec, najneskôr do

konca tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý bolo naposledy
zaplatené poistné na dobrovoľné poistenie.“ V prípade žalobcu, ktorý nezaplatil poistné na dobrovoľné
poistenie od vzniku dobrovoľného poistenia dňa 08.10.2019, by tak v zmysle uvedeného bol dňom
zániku dobrovoľného poistenia žalobcu 1. november 2019, najneskôr do 31. januára 2020. Preto pokiaľ
Sociálna poisťovňa rozhodla o zániku dobrovoľného poistenia žalobcu ku dňu je vzniku 08.10.2019,

podľa správneho súdu nesprávne právne vec posúdila, čoho dôsledkom je v zmysle § 191 ods. 1 písm.
c) SSP zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného.

42. Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že správna žaloba je
dôvodná, keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie pobočky

SP, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na základe uvedeného došlo k splneniu
podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, ako aj
prvostupňového rozhodnutia pobočky SP podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, na základe čoho správny
súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. V ďalšom konaní bude úlohou pobočky
SP opätovne posúdiť vznik a zánik dobrovoľného nemocenského poistenia žalobcu podľa § 23 Zákona

o sociálnom poistení a postupovať v intenciách úvah a záverov správneho súdu uvedených v tomto
rozsudku s ohľadom na viazanosť orgánu verejnej správy právnym názorom súdu v zmysle § 191 ods.
6 SSP.

43. O náhrade trov konania správny súd vzhľadom na celkový úspech žalobcu v konaní rozhodol v

súlade s § 167 ods. 1 SSP vo výroku II. tak, že žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania voči žalovanému.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba

predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní

alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v
správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo

nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,
aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom
rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP
neustanovuje inak.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.