Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 5, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoEk/2/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4410219187
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4410219187.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.
Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Lenky Konštiakovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D., o vymoženie 540 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Er/1281/2010-12 zo dňa 18. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) uznesením Okresný súd Nové Zámky
ako súd prvej inštancie (prvoinštančný súd) takto rozhodol:

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

2. Svoje rozhodnutie s poukazom na doterajší priebeh konania, citované ustanovenia Exekučného
poriadku (zákon č. 233/1995 Z. z. - § 39 ods. 4, § 57 ods. 2, § 243f ods. 1, 5), citované ustanovenia
Zákona zmenkového a šekového (zákon č. 191/1950 Zb. - § 17 ods. 1, 2), Občianskeho zákonníka

(zákon č. 40/1964 Zb. - § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1) a citované ustanovenia Civilného sporového
poriadku (CSP - zákon č. 160/2015 Z. z. - § 121 ods. 2, 5) odôvodnil nasledovne:

2.1. Návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 06.09.2010 sa oprávnený domáhal voči povinnému
vykonania exekúcie na vymoženie 540 eur s príslušenstvom, s poukazom na Rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 05590/10 zo dňa 09.07.2010, vydaný Slovenskou rozhodcovskou a.s.,

ktorý mal nadobudnúť vykonateľnosť dňa 29.07.2010. Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala
Zmluva o úvere číslo 407900003, zo dňa 03.07.2009, ktorý úver mal žalovaný splatiť v dohodnutých 12
mesačných splátkach po 66 eur počnúc dňom 18.07.2009. Súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné
podmienky poskytnutia úveru, kde v bode 17. je uvedená dohoda o vyplnení zmeniek. Zmluvné strany
sa dohodli, že takto vyplnená zmenka bude predstavovať samostatný zmenkový nárok veriteľa voči
dlžníkovi a ručiteľovi. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý žiadal exekučný súd o udelenie poverenia,

ktoré mu bolo súdom udelené dňa 26.11.2010.

2.2. V priebehu exekúcie došlo k zmene a doplneniu zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku účinného do 30.06.2016 zákonom č. 438/2015 Z.z.. Týmto zákonom došlo k doplneniu
príslušných častí Exekučného poriadku a to ustanovením § 39 ods. 4 a tiež k doplneniu nových
ustanovení Exekučného poriadku, okrem iných aj § 243f ods. 1. Na základe novely Exekučného

poriadku ako aj Zmenkového a šekového zákona bol oprávnený povinný v lehote 30 dní od tejto
účinnosti doplniť v prebiehajúcej exekúcii svoj návrh na vykonanie exekúcie tak, aby v ňom boliuvedené skutočnosti ohľadne vlastných vzťahov s povinným, ktorý bol vystaviteľom zmenky, prípadne
vzťahov medzi povinným a predošlým majiteľom zmenky. Lehota na doplnenie návrhu oprávneného na
zastavenie exekúcie začala plynúť deň po uverejnení Zákona v Zbierke zákonov SR, t.j. dňa 24.12.2015

a uplynula dňa 22.01.2016. Oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplnil v súlade s ustanovením
§ 243f ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a tento doručil
exekútorovi dňa 21.01.2016 ako to vyplýva z podacej pečiatky exekútorského úradu. Podanie označené
ako doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie bolo exekútorom doručené na súd dňa 04.02.2016.
Oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie do konca 30 dňovej lehoty od účinnosti zákona. V

dôvodovej správe k zákonu a to k ustanoveniam § 39 ods. 4 a § 243f ods. 1 Exekučného poriadku je
uvedené, že tieto upravujú náležitosti návrhu na vykonanie exekúcie v osobitných prípadoch. Účelom
doplnenia ustanovenia je umožniť súdu zistiť, či je potrebné uplatniť osobitnú ochranu povinnému, ktorý
je spotrebiteľom.

2.3. Uviedol, že v predmetnej exekúcii je exekučným titulom rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu,

ktorýmsioprávnenýuplatnilsvojupohľadávkuzozmenkyvrozhodcovskomkonanípodľarozhodcovskej
zmluvy. Mal preukázané, že oprávnený poskytol finančné prostriedky povinnému ako fyzickej osobe. V
rozhodcovskom konaní rozhodcovský súd vyslovil, že sa nejedná o spotrebiteľský vzťah. Oprávnený
si nesplnil dôkaznú povinnosť spočívajúcu v bezpečnom preukázaní nespotrebiteľského vzťahu. Svoj
záväzkový vzťah si zabezpečil zmenkou, v ktorej neboli vyplnené údaje o zmenkovej sume a dátume

začiatku úročenia zmenkovej sumy. Dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou všeobecných
podmienok je v rozpore s ustanovením § 54 Občianskeho zákonníka. Táto podmienka je dohodnutá
jednoznačne v prospech veriteľa a povinný ju nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť. Zmluva a
všeobecné podmienky sú koncipované výlučne na prospech veriteľa, obsahujú prakticky len povinnosti
dlžníka a práva a výhody veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvného vzťahu

vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva prieči dobrým mravom a je v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku.
Preskúmaním podania oprávneného označené ako doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že
oprávnenývdoručenomdoplnenínávrhunavykonanieexekúciepoukázalnaskutočnosť,žeexekučným
súdom bolo udelené exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Uviedol, že exekučný titul bol vydaný

ako dôsledok riadneho vykonaného súdneho konania v súlade so zásadou spravodlivosti, v dôsledku
riadne vedeného sporového konania s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok,
obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Tieto svoje tvrdenia
oprávnený nepreukázal žiadnymi relevantnými dokladmi. Tvrdenie, že vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie bol preskúmaný exekučný titul nemá priame právne účinky voči osobe povinného, poverenie

nie je rozhodnutím vo veci samej, je to individuálny právno-aplikačný akt adresovaný poverenému
exekútorovi (§ 36 ods. 2 druhá veta Exekučného poriadku), ktorý týmto momentom môže vykonávať
exekúciu. Pokiaľ ide o argument oprávneného, že skutočnosti ohľadne vlastného vzťahu s povinným
sa stali známe exekútorovi, a stali sa známe aj súdu, ktorému exekútor doručil žiadosť o udelenie
poverenia, sú bez právneho významu a bez príčinnej súvislosti, pretože až prijatou novelou Exekučného

poriadku došlo k posilneniu právomoci exekučného súdu preskúmať a hodnotiť skutkové a právne úvahy
na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu, kde sa uplatňoval nárok zo zmenky. V čase
začatia exekúcie exekučný súd prieskumnú právomoc nemal a teda exekučný titul nepreskúmaval.
Oprávnený nepredložil a nepripojil žiadne dôkazy tak, ako to má na mysli § 39 ods. 4 Exekučného
poriadku.Vzhľadom k tomu, že oprávnený nedoplnil riadne návrh na vykonanie exekúcie v súlade s §

39 ods. 4 v spojení s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, predmetnú exekúciu zastavil podľa § 243f
ods. 5 Exekučného poriadku.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že nesúhlasí
s poučením napadnutého uznesenia, podľa ktorého odvolanie proti nemu nie je prípustné. Domáhal

sa zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. V podanom odvolaní poukazoval na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP.
V rámci odôvodnenia uviedol, že dňa 03.07.2009 uzavrel s povinným zmluvu o úvere, na základe ktorej
mu bol poskytnutý úver na výkon zamestnania. Povinný v zmluve uviedol a aj osobitne podpísal, že
poskytnuté finančné prostriedky sú na tento účel. Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinnému následne

poskytnutý úver aj využitý, oprávnený neskúma, keďže je to pre neho už nepodstatná informácia.
Zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Povinnému nemožno priznať
postavenie spotrebiteľa a to ani s prihliadnutím na skutočnosť, že povinný predmetnú zmluvu o úvere
uzatvoril za účelom výkonu jeho zamestnania. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie jespotrebiteľ, nemôže sa táto strana dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (C-464/01). Dlžník
nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu a teda nie je spotrebiteľom. Vo vzťahu
k účelu poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon zamestnania si dovolil poukázať na rozhodnutie

Slovenskej obchodnej inšpekcie, sp.zn. P/0355/01/2012. Oprávnený sa nestotožnil s odôvodnením súdu
v napadnutom uznesení, pretože totožné doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie bolo vykonané vo
viacerých konaniach iných súdov, v ktorých bolo rozhodnuté o pokračovaní v exekúcii.

4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (podľa § 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané
oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, avšak z iných právnych dôvodov.

6. Podľa § 387 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný

zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,
Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2)
Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného

útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa
povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie
exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú
ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Naposledy bol

Exekučný poriadok rozsiahlejšie novelizovaný zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení
§ 243h ods. 1 prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,

ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

9. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou
tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

10. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v
lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

11. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že exekučné konanie začalo dňa 06.09.2010, kedy bola
pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie, ktorým žiadal

oprávnený, aby súd poveril uvedeného súdneho exekútora na vykonanie exekúcie voči povinnému na
sumu 540 eur s príslušenstvom. Exekučným titulom je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.
zn. SR 05590/10 zo dňa 09.07.2010, vydaný Slovenskou rozhodcovskou a.s., ktorý mal nadobudnúť
vykonateľnosť dňa 29.07.2010. Poverením zo dňa 26.11.2010 č. 5404 064195 exekučný súd poveril
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním predmetnej exekúcie. Dňa 04.02.2016 doručil

súdny exekútor exekučnému súdu podanie označené ako doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v
zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré bolo doručené oprávneným súdnemu exekútorovi
dňa 21.01.2016. Následne súd prvej inštancie preskúmal listiny doručené do súdneho spisu a rozhodolodvolaním napadnutým uznesením tak, že exekúciu zastavil s poukazom na § 243f ods. 5 Exekučného
poriadku. Dňa 04.10.2024 oprávnený doručil súdu rozhodcovský rozsudok.

12. Odvolací súd považoval za potrebné úvodom v súvislosti s námietkou oprávneného, týkajúcej
sa nesprávneho poučenia o opravnom prostriedku, poukázať na nález Ústavného súdu SR zo dňa
15.03.2023 sp. zn. II. ÚS 511/2022, v ktorom je okrem iného uvedené, že „legislatívna konštrukcia
Exekučného poriadku, ktorá obsahovala to, že proti uzneseniu v exekučnom konaní je odvolanie
prípustné, len ak to Exekučný poriadok pripúšťa, vychádzala z toho, že podľa § 202 ods. 2

Občianskeho súdneho poriadku platilo, že odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom
konaní, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak. Táto norma však platila len do prijatia Civilného
sporového poriadku, ktorý obdobnú normu v úprave odvolania neobsahuje a ktorý okrem iného
Exekučný poriadok doplnil tak, že v § 9a ods. 1 ustanovil, že ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Tieto ustanovenia Exekučného poriadku sa vzťahujú aj na exekúciu, v ktorej bolo vydané namietané

uznesenie, pričom podľa § 357 písm. a) CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie
o zastavení konania. Táto osobitná konštrukcia prípustnosti odvolania sa vzťahuje aj na zastavenie
exekučného konania a nie je správny výklad krajského súdu použitý v napadnutom uznesení, podľa
ktorého sa mal použiť § 355 ods. 2 CSP. Uznesenie okresného súdu je rozhodnutím súdu prvej inštancie
o zastavení konania a na tom, že proti nemu je prípustné odvolanie, nemení nič ani to, že ide o

uznesenie v exekučnom konaní, keďže od 1. júla 2016 niet takej normy, podľa ktorej odvolanie nie je
prípustné proti uzneseniu v exekučnom konaní, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak.“ Vo vzťahu
k napadnutému uzneseniu preto bolo možné podať odvolanie, ktoré je prípustné. Z uvedeného dôvodu
sa preto odvolací súd predmetným rozhodnutím zaoberal a vecne ho prejednal.

13. Pri preskúmaní dôvodnosti podaného odvolania odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vyhodnotil
predmetný vzťah medzi oprávneným a povinným ako vzťah vychádzajúci zo spotrebiteľskej zmluvy,
nakoľko oprávnený dostatočným spôsobom nepreukázal opak. Odvolací súd dopĺňa, že v predmetnom
prípade sa jednalo o zmluvu o úvere, ktorá má povahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe
ktorej oprávnený ako dodávateľ (veriteľ) poskytol finančné prostriedky povinnému ako spotrebiteľovi

(dlžník). Ide teda o vzťah, ktorý používa zvýšenú právnu ochranu v zmysle osobitných právnych
predpisovoochranespotrebiteľa,toznamená,žejenutnéaplikovaťspotrebiteľsképrávo.Rozhodcovský
súd od počiatku nepristupoval pri svojom rozhodovaní vo veci ako ku konaniu, ktorého účastníkom
je spotrebiteľ a vydal rozhodcovský rozsudok aj napriek tej skutočnosti, že žalobca (oprávnený) si
uplatňoval svoj nárok titulom zmenky. Uvedená úverová zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania

nad mieru všetkých pochybností napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ustanovení Občianskeho
zákonníka, preto rovnako ako súd prvej inštancie tak aj odvolací súd považuje vzťah medzi oprávneným
a povinným za spotrebiteľský. Súd prvej inštancie správne zhodnotil obsah podaného doplnenia návrhu
na vykonanie exekúcie za nedostatočný z dôvodu absencie relevantných dôkazov preukazujúcich
tvrdenia oprávneného. Rovnako neobstoja ani tvrdenia oprávneného uvedené v doplnení návrhu

na vykonanie exekúcie, ktorými žiadnym relevantným spôsobom oprávnený nedoplnil svoj návrh na
vykonanie exekúcie tak ako to ustanovuje § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Oprávnený v doplnení
návrhu na vykonanie exekúcie žiadnym spôsobom neopísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa
vlastného vzťahu s povinným a tie ani nepreukázal žiadnymi dôkazmi. Súd prvej inštancie teda správne
dospel k záveru o existencii dôvodu na zastavenie exekúcie pre nedoplnenie návrhu na vykonanie

exekúcie riadne v súlade s § 39 ods. 4 v spojení s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, pričom v takomto
prípade podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku je potrebné mať za to, že v takom prípade sú dôvody
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že súd
prvej inštancie mal v súlade s obsahom svojho odôvodnenia napadnutého uznesenia správne exekúciu
zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a nie podľa § 243f ods. 5 Exekučného

poriadku, ktorý podmieňuje zastavenie exekúcie nedodržaním zákonnej lehoty na doplnenie návrhu na
vykonanie exekúcie. To však vzhľadom k nižšie uvedeným dôvodom nespôsobuje vecnú nesprávnosť
napadnutého uznesenia, ktoré je vo výroku vecne správne.

14. Odvolací súd navyše dodáva, že spornou zostáva aj skutočnosť, či mal súd prvej inštancie vec

preskúmavať s ohľadom na dodržanie, resp. nedodržanie lehoty na doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. V tomto smere odvolací súd poznamenáva,
že podanie oprávneného, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 21.01.2016, a následne bolo
súdnym exekútorom postúpené exekučnému súdu dňa 04.02.2016, nemožno považovať ako doplnenévčas, aj keby oprávnený zákonom vyžadované skutočnosti doplnil. Zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým došlo
k novelizovaniu Exekučného poriadku, bol schválený dňa 15.12.2015 a vyhlásený dňa 23.12.2015.
Účinnosť nadobudol dňom vyhlásenia, teda dňa 23.12.2015. Evidentne tak oprávnená bola povinná

doplniť návrh na vykonanie exekúcie do 30 dní počítaných od 23.12.2015, teda najneskôr do 22.01.2016
a to doručením priamo exekučnému súdu. Oprávnená takéto podanie v zákonom ustanovenej lehote
neurobila, ale exekučnému súdu ho doručila prostredníctvom súdneho exekútora až 04.02.2016.

15. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 752/2016 zo

dňa 08.11.2016, v ktorom Ústavný súd zaujal stanovisko, že hoci znenie § 243f ods. 1 Exekučného
poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na
vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), je možné vyvodiť ten právny
záver, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť,
že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených
prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť

výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor [§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku (pozri napr. aj II. ÚS
615/2016, III. ÚS 564/2016)].

16. Aj preto bolo vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotného oprávneného, k
predmetu činnosti ktorej patrí aj vymáhanie pohľadávok (vo väčšom rozsahu), aby doplnenie návrhu

na vykonanie exekúcie v konkrétnej veci uskutočnil a doručil v zákonnej lehote aj príslušnému
exekučnému súdu. V nadväznosti na uvedené ústavný súd tiež poukázal na to, že právne dôsledky,
ktoré vyplývajú z rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie bez preskúmania doplnenia návrhu, ktorý
vyhodnotí ako podaný oneskorene, zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov
exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom

požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho
vykonanie, ku ktorým dospeli.

17. V súvislosti s námietkami odvolateľa odvolací súd dodáva, že dôkazné bremeno na preukázanie
toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka

vo všeobecnosti ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, majúcu za následok kvalifikáciu úveru za tzv. iný,
t. j. nespotrebiteľský úver, ktorý sa riadi výlučne úpravou v zmluve a Obchodnom zákonníku, v tomto
prípade dôkazné bremeno ťaží veriteľa (oprávneného). Bezpečným preukázaním tejto skutočnosti
pritom nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy o poskytnutí úveru na výkon zamestnania,
ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je zamestnanie alebo povolanie povinného a aký konkrétny

súvis s takýmto zamestnaním, povolaním či predmetom jeho činnosti vôbec uzavretie príslušnej zmluvy
malo. Oprávnený svoju dôkaznú povinnosť v tomto smere nesplnil, preto vymedzenie účelu poskytnutia
úveru "na výkon zamestnania" malo rovnaký dopad, ako keby v zmluve nebol jej účel vymedzený vôbec.

18. Poukazujúc na uvedené skutočnosti odvolací súd zastáva názor, že hoci v predmetnej veci bol

daný dôvod na zastavenie exekúcie pre nedoplnenie návrhu na vykonanie exekúcie včas, teda bez
preskúmania doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, keďže oprávnený si včas nesplnil svoju zákonnú
povinnosť vyplývajúcu mu z § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, exekučný súd nad rámec svojej
povinnosti preskúmal obsah doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie a následne exekúciu zastavil.
Uvedený procesný postup však nespôsobuje vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, ktoré je vo

výroku vecne správne. Exekučný súd nad rámec svojich povinností preskúmal danú exekučnú vec,
pričom vzhliadol dôvody na zastavenie exekúcie, keďže vyhodnotil, že oprávnený nedoplnil riadne návrh
na vykonanie exekúcie v súlade s § 39 ods. 4 v spojení s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku a preto
ju správne zastavil podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku.

19. Vzhľadom k uvedenému dospel odvolací súd k rozhodnutiu o vecnej správnosti napadnutého
uznesenia, a to aj napriek tej skutočnosti, že správne mala byť exekúcia zastavená podľa § 243f ods.
5 Exekučného poriadku práve z dôvodu nesplnenia si povinnosti oprávneného návrh na vykonanie
exekúcie doplniť včas, bez preskúmavania obsahu doplnenia návrhu oprávneným, čo však v konečnom
dôsledku nespôsobuje vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, a preto odvolací súd uznesenie

súdu prvej inštancie potvrdil z iných právnych dôvodov v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako rozhodnutie vo
výroku vecne správne.20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní inak úspešnému povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli a ani si žiadne neuplatnil. Odvolací súd uzatvára,

že povinnému voči oprávnenému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §
421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).