Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 18, 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 6S/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825100217
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Kochan Morová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0825100217.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan

Morovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Aleny Majerovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C.,
nar. XX. XX. XXXX, t. č. bytom Ústav na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, Dukelská
štvrť 941/10, 018 41 Dubnica nad Váhom, právne zastúpený: Mgr. Petra Hrubová, advokátka, Mierové
námestie 93, 019 01 Ilava, proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže,
Šagátova ul. 1, 813 04 Bratislava 1, IČO: 00 212 008, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. GR ZVJS-01241/12-2025-4 zo dňa 06. 02. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Dňa 06. 12. 2024 bolo Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom (ďalej aj ako
„povinná osoba“ alebo „ÚVTOS Dubnica nad Váhom“) doručené podanie žalobcu zo dňa 06. 12.
2024, v ktorom žalobca žiadal povinnú osobu o sprístupnenie nasledovných informácií: „1. Žiadam o
sprístupnenie fotokópie smernice (pokynu atď.), ktorou bol stanovený postup, že ak odsúdený požiada

o predvedenie k lekárovi (z dôvodu choroby) na vyšetrenie, tak musí ísť do práce a až odtiaľ bude
predvedený k lekárovi. 2. Žiadam fotokópiu každej zmluvy o výpožičke nehnuteľného majetku štátu -
a to budovy „zdravotníckeho strediska" v ÚVTOS Dubnica nad Váhom pre Nemocnicu pre obvinených
a odsúdených a ÚVTOS Trenčín od r. 2017 do súčasnosti. 3. Kópiu: RMS č. 1/2009, RMS č. 9/2018,
RMS č. 5/1998, RGR č. 36/2009, ZIPS GR č. 5/2015, ZIPS GR č. 17/2014, ZIPS GR č. 18/2016, RGR č.
33/2016, RGR č. 31/2013, ZIPS GR č. 2/2008, RMS č. 11/2021, 4. Žiadam kópiu RMS o etickej komisii
pre zdravotníctvo v ZVJS (aktuálne platné).“

2. ÚVTOS Dubnica nad Váhom v Odpovedi a výzve na doplnenie žiadosti zo dňa 16. 12. 2024
žalobcovi uviedla nasledovné: „K bodu 1. Uvedený postup nie je bližšie špecifikovaný v žiadnej smernici
na výkon režimovej činnosti a ani v žiadnom inom internom právnom predpise. Pri predvádzaní
odsúdených zaradených do práce pred lekára sa postupuje s prihliadnutím na § 48 ods. 1 zákona
č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov a § 57 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody v znení neskorších
predpisov, teda, že odsúdený, ktorý je pracovne zaradený, ak to jeho zdravotný stav umožňuje,
nastúpi do práce a následne je na nevyhnutný čas predvedený k lekárovi z práce. Podľa výsledku
lekárskeho vyšetrenia sa určí ďalší postup s odsúdeným. K bodu 2. Ústav Vám týmto sprístupňujefotokópiu nájomnej zmluvy uzatvorenú medzi prenajímateľom Slovenská republika v správe: ústav
a nájomcom Nemocnicou pre obvinených a odsúdených a Ústavom na výkon trestu odňatia slobody
Trenčín (ďalej len „nemocnica“) č. ÚVTOS-76/32-2017 zo dňa 19. 10. 2017, ktorej predmetom bol

nájom nebytových priestorov o výmere 94,84 m2 na I. a II. nadzemnom podlaží stavby ústavu (objekt
č. 6 Zdravotné stredisko) v znení dodatku č. 1. K zmluve o výpožičke nehnuteľného majetku štátu
uzatvorenú medzi požičiavateľom Slovenská republika v správe: ústav a vypožičiavateľom Slovenská
republika: nemocnica č. UVTOS-02312/32-DU-2022 zo dňa 6. 12. 2022, ktorej predmetom je výpožička
nebytových priestorov o výmere 131,55 m2 na I. a II. nadzemnom podlaží ústavu (objekt č. 6 - Zdravotné

stredisko) ústav vydal rozhodnutie o zastavení konania. K bodu 3. a 4. žiadosti Keďže ste v predmetných
bodoch uviedli, že žiadate kópiu informácií, ústav Vás týmto vyzýva, aby ste podľa § 14 ods. 3 zákona
č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov doplnili Vašu žiadosť a uviedli v akej
forme (elektronickej alebo listinnej) žiadate poskytnúť informácie: 1. RMS č. 1/2009 o výkone lekárskej
posudkovej činnosti v Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov, 2. RMS č.

11/2021,ktorýmsaupravujepostupprivybavovanísťažnostívZboreväzenskejajustičnejstráževznení
neskorších predpisov, 3. RMS č. 22/2024, ktorým sa zriaďuje etická komisia na posudzovanie etických
otázok vznikajúcich pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti osobám, ktorým sa poskytuje zdravotná
starostlivosť v zdravotníckych zariadeniach Zboru väzenskej a justičnej stráže. Ostatné Vami žiadané
interné predpisy zboru Vám boli sprístupnené listom č. UVTOS-00273/13-DU-2024-8 zo dňa 29. 2.

2024, a teda ústav vo vzťahu k nim vydal rozhodnutie o zastavení konania. Keďže RMS č. 1/2009 bola
od sprístupnenia informácií novelizovaná, RMS č. 11/2021 nebola súčasťou sprístupnených interných
predpisov zboru, keďže v čase sprístupnenia už nebola platná a RMS č. 22/2024 nebola v čase
sprístupnenia interných predpisov zboru vydaná, ústav Vás vyzval na doplnenie žiadosti iba pre uvedené
interné predpisy zboru.“

3. Povinná osoba dňa 16. 12. 2024 vydala rozhodnutie č. UVTOS-01936/13-DU-2024 (ďalej aj ako
„prvostupňové rozhodnutie“) o zastavení konania podľa § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) v časti
žiadostižiadateľazodňa06.12.2024,vktorejžiadateľpožadovalposkytnúť:A.cit.:„2.Žiadamfotokópie

každej zmluvy o výpožičke nehnuteľného majetku štátu - a to budovy „zdravotníckeho strediska“
v ÚVTOS Dubnica nad Váhom pre Nemocnicu pre obvinených a odsúdených a ÚVTOS Trenčín
od roku 2017 do súčasnosti.“, v časti: zmluva o výpožičke nehnuteľného majetku štátu uzatvorená
medzi požičiavateľom Slovenská republika v správe: ústav a vypožičiavateľom Slovenská republika:
Nemocnica pre obvinených a odsúdených a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Trenčín (ďalej len

„nemocnica“) č. UVTOS-02312/32-DU-2022 z 06. 12. 2022, ktorej predmetom je výpožička nebytových
priestorov o výmere 131,55 m2 na I. a II. nadzemnom podlaží stavby ústavu (objekt č. 6 – Zdravotné
stredisko) (ďalej aj ako „zmluva“) a: B. cit. :„kópiu ... RMS č. 9/2018, RMS č. 5/1998, RGR č. 36/2009,
ZIPS GR č. 5/2015, ZIPS GR č. 17/2014, ZIPS GR č. 18/2016, RGR č. 33/2016, RGR č. 31/2013, ZIPS
GR č. 2/2008.“ (ďalej aj ako „interné predpisy zboru“), pretože v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo

a skutkový stav sa podstatne nezmenil.

4. V odôvodnení rozhodnutia k bodu A. výroku povinná osoba uviedla, že predmetná zmluva bola
žiadateľovi poskytnutá listom č. UVTOS-00417/13-DU-2024 zo dňa 27. 02. 2024 a v predmetnej veci
sa od sprístupnenia podstatne nezmenil skutkový stav, keďže zmluva nebola dodatkovaná, resp. iným

spôsobomupravená.KboduB.výrokupovinnáosobauviedla,želistomč.UVTOS-00273/13-DU-2024-8
zo dňa 29. 02. 2024 boli žiadateľovi poskytnuté účinné interné predpisy zboru, a teda aj tie uvedené
v bode B. výroku. Keďže od ich sprístupnenia listom č. UVTOS-00273/13-DU-2024-8 z 29. 02. 2024
neboli novelizované, vo vzťahu k nim sa podstatne skutkový stav nezmenil, a teda povinná osoba
konanie v tejto časti zastavila. Žalobca podal proti rozhodnutiu povinnej osoby odvolanie, v ktorom

namietal, že rozhodnutie je svojvoľné, nezákonné a ust. § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku v danej
veci nemožno použiť, pretože sprístupnenie informácie nepredstavuje res iudicata.

5. Žalovaný rozhodnutím č. GR ZVJS-01241/12-2025-4 zo dňa 06. 02. 2025 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie s odôvodnením, že z

obsahu spisového materiálu č. UVTOS-00417/13-DU-2024 a spisového materiálu č. UVTOS-00273/13-
DU-2024, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, je možné konštatovať, že povinná osoba listom
č. UVTOS-00417/13-DU-2024 z 27. 02. 2024 a listom č. UVTOS-00273/13-DU-2024-8 z 29. 02.
2024 sprístupnila žalobcovi požadované informácie. Na základe aktuálnych údajov vyplývajúcichz Centrálneho registra zmlúv vedeného Úradom vlády Slovenskej republiky žalovaný zistil, že k
predmetnej zmluve nebol uzatvorený dodatok, čím je možné potvrdiť správnosť záveru povinnej osoby o
skutočnosti, že v danom prípade sa skutkový stav vo vzťahu k uzatvorenej zmluve podstatne nezmenil.

Ďalej žalovaný uviedol, že žalobcom požadované interné predpisy zboru neboli od ich sprístupnenia
listom č. UVTOS-00273/13-DU-2024-8 z 29. 02. 2024 novelizované, keďže tieto údaje sú žalovanému
zrejmé z jeho činnosti a uvedené v rámci konania o odvolaní preveril. Mal za preukázané, že povinná
osoba správne vyhodnotila skutkový stav veci a tento podradila príslušným všeobecne záväzným
právnym predpisom. Keďže sa skutkový stav podstatne nezmenil, bola povinná osoba v súlade s

ustanovením § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku oprávnená zastaviť konanie o sprístupnenie
požadovaných informácií, keďže v tých istých veciach bolo už právoplatne rozhodnuté v súlade s § 18
ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (zákon o slobode informácií) (ďalej len „zákon o slobode informácií“). Žalovaný uviedol, že aj
písomne vyhotovený list vydaný oprávnenou osobou (zápisom v spise) sa považuje za rozhodnutie, ak
má formálne a materiálne náležitosti rozhodnutia predpokladané v § 47 Správneho poriadku. Jedinou

výnimkou z obsahových náležitostí rozhodnutia je prípad úplného vyhovenia žiadosti o sprístupnenie
informácie (§ 47 ods. 1 Správneho poriadku). Za takejto situácie nie je potrebné uvádzať odôvodnenie
rozhodnutia v spise. Pri posúdení otázky, či ide o rozhodnutie, je vždy potrebné vychádzať z obsahu
písomnosti a nie z jej názvu, označenia či formy. Takýto zápis v spise musí obsahovať údaje o tom, kto a
kedy požiadal o sprístupnenie informácie, o akú informáciu išlo, výrok, že informácia bola sprístupnená,

údaje o tom, aké informácie boli sprístupnené, dátum vydania rozhodnutia a meno, priezvisko a funkciu
osoby oprávnenej rozhodnúť. Proti rozhodnutiu zápisom v spise, teda proti sprístupneniu požadovaných
informácií, sa nemožno v súlade s § 18 ods. 1 druhou vetou zákona o slobode informácií odvolať.
Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že list č. UVTOS-00417/13-DU-2024 z 27.
02. 2024 bol žalobcovi doručený dňa 27. 02. 2024 a list č. UVTOS-00273/13-DU-2024-8 z 29. 02.

2024 bol žalobcovi doručený dňa 29. 02. 2024, čo žalobca potvrdil svojimi podpismi na doručenkách
viažucich sa k predmetným písomnostiam. S ohľadom na skutočnosť, že zápis v spise má v súlade
s § 18 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám charakter rozhodnutia, tak rozhodnutia o
sprístupnení informácií vydané formou zápisu v spise nadobudli právoplatnosť pätnástym dňom od
ich doručenia žalobcovi, t. j. v prípade listu č. UVTOS-00417/13-DU-2024 z 27. 02. 2024 dňa 13. 03.

2024 a v prípade listu č. UVTOS-00273/13-DU-2024-8 z 29. 02. 2024 dňa 15. 03. 2024. Na základe
uvedeného žalovaný považoval námietku žalobcu, ktorou spochybnil aplikáciu § 30 ods. 1 písm. i)
Správneho poriadku v danom prípade, za neopodstatnenú. Súčasne mal za to, že vo veci sprístupnenia
požadovaných informácií bolo právo žalobcu na prístup k informáciám v zmysle zákona o slobodnom
prístupe k informáciám zachované.

Správna žaloba – žalobné body

6. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že v danej veci nie je sporné, že požadované informácie: i) zmluva;
ii) interné predpisy, už boli žalobcovi povinnou osobou v minulosti sprístupnené, a to v konaní: a) č.

UVTOS-00417/13-OU-2024 dňa 27. 02. 2024 (zmluva) a b) č. UVTOS-00273/13-DU-2024-8 dňa 29. 02.
2024 (interné predpisy).

7. Žalobca namietal, že jediným dôvodom nesprístupnenia požadovaných informácií, bola prekážka
právoplatne rozhodnutej veci, t. j. povinná osoba „pertraktuje“ názor, že ak už žalobcovi v minulosti

sprístupnila informácie, tak, ak ich neskôr žalobca požaduje opäť sprístupniť, povinná osoba konanie
zastaví podľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku.

8. Žalobca argumentoval tým, že rozhodnou právnou otázkou, ktorú mal žalovaný vyriešiť, bola otázka,
či sprístupnenie informácie povinnou osobou predstavuje dôvod pre zastavenie konania podľa cit.

ustanovenia, ak žiadateľ ďalšou žiadosťou požaduje tú istú informáciu. Táto otázka bola nastolená aj
v odvolaní žalobcu, avšak žalovaný sa ňou vôbec nezaoberal a jeho rozhodnutie je tak nepreskúmateľné
a neodôvodnené. Odvolací orgán sa musí zaoberať podstatnými odvolacími námietkami, tu ich žalovaný
odignoroval. Vecnú argumentáciu žalovaný uviedol na str. 5 napadnutého rozhodnutia v odseku 2, tá sa
však týkala existencie pôvodných rozhodnutí o sprístupnení informácií, pričom táto skutková a právna

otázka sporná nebola a žalobca ju nenamietal. Taký postoj žalovaného je nemiestny a nenáležitý, pričom
sa prieči princípu dobrej verejnej správy. Výklad a aplikácia ust. § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku
bol zo strany žalovaného svojvoľný a ústavnoprávne nonkonformný.9. Žalobca uviedol, že zo žiadneho ustanovenia zákona o slobode informácií nevyplýva ako dôvod
pre odmietnutie sprístupnenia informácií ich predchádzajúce sprístupnenie a kontext zákona zjavne
predpokladá „opakované použitie“. Zákon o slobode informácií rozhodne nemožno vykladať tak, že

žiadateľ má právo žiadať sprístupnenie informácie iba raz a že takéto sprístupnenie sa považuje za
„impendimentum rei iudicatae“. Ust. § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku v spojení s § 22 ods. 1
zákona o slobode informácií nemožno použiť na zastavenie konania v prípade, ak žalobca žiadal tú istú
informáciu, pretože to vylučuje účel a zmysel zákona o slobode informácií. Povinná osoba a žalovaný
postupovali svojvoľne so zámerom zmariť prístup žalobcu k informáciám.

10. Žalobca na okraj uviedol, že kópiou požadovanej zmluvy už nedisponuje, avšak v zmysle § 3 ods.
3 zákona o slobode informácií nie je povinný uvádzať dôvod, pre ktorý požaduje informáciu sprístupniť,
teda nemusí vysvetľovať povinnej osobe, prečo opäť zmluvu požaduje. Zmluvu poskytol ako dôkaz do
iného civilného konania a skôr ako ju získa zo súdneho spisu, ju získa od povinnej osoby. V druhom
rade, zmluva mohla byť zničená, stratená, či inak neprípustná. Pokiaľ ide o interné predpisy, tieto mu

ústav sprístupnil na CD nosiči, tentokrát žiadal písomnú formu (fotokópie), aby mohol interné predpisy
pripojiť do súdneho konania ako dôkazy.

11. Postup ústavu a žalovaného je účelovým formalizmom, keď výklad a aplikáciu právnych predpisov
degradujú na akúsi „voľnú jazdu“ bez zodpovednosti za „ukážkovú“ svojvôľu. Vydaním rozhodnutí

bolo zmarené právo žalobcu na prístup k informáciám. Správny orgán nesmie prekrúcať právo ani
odmietať svoju viazanosť zákonom. Teleologický a systematický výklad vedie k záveru, že povinná
osobapostupujúcavrežimezákonaoslobodeinformácií,nemôžezastaviťkonanievovecisprístupnenia
informácií len preto, lebo v minulosti už požadovaná informácia bola žiadateľovi sprístupnená. Ust. § 30
ods. 1 písm. i) Správneho poriadku je nepoužiteľné.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

12. K predmetnej žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol,
že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho doteraz formulovaného právneho názoru uvedeného v

napadnutom rozhodnutí, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie ÚVTOS Dubnica nad
Váhom č. UVTOS-01936/13-DU-2024 zo 16. 12. 2024 o zastavení konania o sprístupnenie informácií v
časti žiadosti žiadateľa z 06. 12. 2024, v ktorej žiadateľ požadoval poskytnúť A. cit.: „2. Žiadam fotokópie
každej zmluvy o výpožičke nehnuteľného majetku štátu – a to budovy „zdravotníckeho strediska“ v
ÚVTOS Dubnica nad Váhom pre Nemocnicu pre obvinených a odsúdených a ÚVTOS Trenčín od

roku 2017 do súčasnosti.“, v časti: zmluva o výpožičke nehnuteľného majetku štátu uzatvorená medzi
požičiavateľom – Slovenská republika v správe: ústav a vypožičiavateľom – Slovenská republika:
Nemocnica pre obvinených a odsúdených a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Trenčín (ďalej len
„nemocnica“) č. UVTOS-02312/32-DU-2022 z 06.12.2022, ktorej predmetom je výpožička nebytových
priestorov o výmere 131,55 m2 na I. a II. Nadzemnom podlaží stavby ústavu (objekt č. 6 – Zdravotné

stredisko) a B. cit.: „Kópiu ... RMS č. 9/2018, RMS č. 5/1998, RGR č. 36/2009, ZIPS GR č. 5/2015,
ZIPS GR č. 17/2014, ZIPS GR č. 18/2016, RGR č. 33/2016, RGR č. 31/2013, ZIPS GR č. 2/2008...“. K
tvrdeniam žalobcu žalovaný uviedol, že Správny poriadok umožňuje v § 30 ods. 1 písm. i) správnemu
orgánu zastaviť konanie v prípade, ak sa v tej istej veci už právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa
podstatne nezmenil (ide o tzv. prekážku rozhodnutej veci). Žalovaný mal za to, že aplikácia uvedeného

ustanovenia Správneho poriadku nie je zákonom o slobode informácií vylúčená, a to ani v prípade, ak
žiadateľ opätovne požiada povinnú osobu o sprístupnenie tých istých informácií, hoci mu už v minulosti
sprístupnené boli. Nevyhnutnou podmienkou aplikácie § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku však je,
že vo veci, ktorá sa vyznačuje zhodnosťou účastníkov konania a totožnosťou predmetu konania, sa už
právoplatnerozhodloaskutkovýstav,resp.okolnostipodstatnéprerozhodnutie,čiinformáciusprístupniť

alebo nesprístupniť, sa odvtedy nezmenili. Žalovaný mal za to, že splnenie uvedených zákonných
predpokladov bolo v rámci odvolacieho konania dostatočne preukázané, nakoľko k predmetnej zmluve
nebol uzatvorený dodatok a žalobcom požadované interné predpisy Zboru väzenskej a justičnej stráže
neboli od ich sprístupnenia listom ústavu č. UVTOS-00273/13-DU-2024-8 z 29. 02. 2024 novelizované.
Žalovaný zároveň dal do pozornosti, že z obsahu podanej žaloby, ako aj z odvolania žalobcu proti

rozhodnutiu ústavu č. UVTOS-01936/13-DU-2024 z 16. 12. 2024, jednoznačne vyplýva, že žalobca
požadoval opakovane sprístupniť informácie, ktoré mu už boli ústavom sprístupnené, pričom ani v
rámci odvolacieho konania a ani v podanej žalobe nevyvrátil splnenie zákonných predpokladov na
zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku v danej veci. Vzhľadom na uvedenéžalovaný konštatoval, že vo veci sprístupnenia požadovaných informácií bolo právo žalobcu na prístup
k informáciám v zmysle zákona o slobode informácií zachované.

13. Žalobca sa písomne k vyjadreniu žalovaného vyjadril replikou, v ktorej uviedol, že trvá na tom,
že má právo na poskytnutie informácie aj opakovane, nakoľko to vyplýva z účelu zákona. Zákon
o slobode informácií ustanovuje, že každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby
k dispozícii, povinná osoba je obligatórne povinná sprístupniť informácie aj keď sa žiadosť opakuje,
pričom oprávnenie odmietnuť informácie trvá len dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. V žiadosti

žalobca žiadal o informácie, ktoré mala povinná osoba k dispozícii a tieto neboli v režime utajenia.
Povinná osoba konanie nezákonne zastavila. V zmysle rozhodovacej praxe najvyššieho správneho
súdu sa konštatuje, že informáciu je možné nesprístupniť, len ak ide o zneužitie práva a toto musí byť
preukázané a náležite odôvodnené. V rozhodnutí sp. zn. 5Sžik/5/2020 zo dňa 31. marca 2022 Najvyšší
správny súd SR konštatoval, že iba rozsah požadovaných informácií (ani to, že je žiadosť opakovane
podaná) sa automaticky nepovažuje za zneužitie práva. Odmietnutie sprístupnenia musí byť starostlivo

odôvodnené. Toto rozhodnutie potvrdzuje, že opakované podanie tej istej žiadosti samo o sebe nie
je nesprávne či nelegálne, pokiaľ nie je preukázané zneužitie. Žalovaný v duplike zotrval na svojom
vyjadrení k žalobe.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

14. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou
žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj povinnej osoby, v rozsahu a z dôvodov
uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého
rozhodnutia a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou

osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v
rámci správneho súdnictva, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže
účastníci konania o nariadenie pojednávania nežiadali a ani správny súd nevzhliadol iný dôvod na
nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18. 03. 2026
v súlade s § 137 ods. 3 SSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej

tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené dňa 10. 03. 2026 (§ 137 ods. 4 SSP). Správny súd sa
oboznámil s obsahom súdneho a administratívneho spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

15. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. GR

ZVJS-01241/12-2025-4 zo dňa 06. 02. 2025 a rozhodnutia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody
Dubnica nad Váhom č. UVTOS-01936/13-DU-2024 zo 16. 12. 2024 o zastavení konania o sprístupnenie
informácií v časti žiadosti žiadateľa zo dňa 06. 12. 2024, špecifikovanej v bode 3. tohto rozsudku.

16. Spornou otázkou v predmetnej veci je posúdenie zákonnosti postupu orgánov verejnej správy pri

rozhodovaní o žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií, ktoré už boli žalobcovi povinnou osobou
sprístupnené, a to v konaní č. UVTOS-00273/13-DU-2024-8 listom zo dňa 29. 02. 2024 (interné
predpisy zboru, na základe žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií zo dňa 23. 01. 2024) a v
konaní č. UVTOS-00417/13-OU-2024 listom zo dňa 27. 02. 2024 (zmluva, na základe žiadosti žalobcu
o sprístupnenie informácií zo dňa 14. 02. 2024).

17. V správnej žalobe žalobca argumentoval tým, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevyriešil
rozhodnú právnu otázku, t.j. otázku, či sprístupnenie informácie povinnou osobou predstavuje dôvod
pre zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku, ak žiadateľ ďalšou žiadosťou
požaduje tú istú informáciu. Uviedol, že zo žiadneho ustanovenia zákona o slobode informácií nevyplýva

ako dôvod pre odmietnutie sprístupnenia informácií ich predchádzajúce sprístupnenie a kontext zákona
zjavne predpokladá opakované použitie, teda zákon o slobode informácií rozhodne nemožno vykladať
tak, že žiadateľ má právo žiadať sprístupnenie informácií iba raz. Žalobca uvádzal, že žalovaný
predostrel vecnú argumentáciu na str. 5 napadnutého rozhodnutia, no tá sa však týkala existencie
pôvodných rozhodnutí o sprístupnenie informácií, ktorá skutková a právna otázka nebola sporná

a žalobca ju vôbec nenamietal. Podľa žalobcu bol postup povinnej osoby a žalovaného účelovým
formalizmom, ktorým mu zmarili právo na prístup k informáciám. K uvedenej argumentácii žalobcu
správny súd uvádza nasledovné.18. Sprístupňovanie informácií na základe žiadosti podľa § 14 a nasl. zákona o slobode informácií
predstavuje osobitný prípad administratívneho konania, na ktoré sa podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode
informácií subsidiárne uplatňujú všeobecné ustanovenia o správnom konaní, t. j. Správny poriadok.

19.Správnyporiadokumožňujevustanovení§30ods.1písmenai)zastaviťkonanie,aksavtejistejveci
už právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Ide o takzvanú prekážku rozhodnutej
veci. Uvedené platí i pri sprístupňovaní informácií. V praxi totiž môže nastať situácia, keď bude žiadateľ
znovu žiadať o tú istú informáciu, hoci mu už v minulosti bola sprístupnená alebo o rovnako znejúcej

žiadosti už bolo v minulosti rozhodnuté právoplatným zamietavým rozhodnutím. V takomto prípade
môže povinná osoba konanie o sprístupnení informácií rozhodnutím zastaviť. Nevyhnutnou podmienkou
však je, že skutkový stav, resp. okolnosti podstatné pre rozhodnutie, či informáciu sprístupniť alebo
nesprístupniť, sa odvtedy nezmenili (Wilfling, P., Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Komentár.
VIA IURIS, 2012).

20. Na základe preskúmania obsahu súdneho a administratívneho spisu správny súd konštatuje, že
žiadosti podané žalobcom (žiadosť zo dňa 23. 01. 2024, žiadosť zo dňa 27. 02. 2024 a žiadosť (o tie isté
už sprístupnené informácie) zo dňa 06. 12. 2024) boli obsahovo totožné v časti, v ktorej predmetom boli
rovnaké informácie požadované od tej istej povinnej osoby – ÚVTOS Dubnica nad Váhom, zakladali teda
rovnaký predmet konania, a boli podané aj totožným účastníkom konania - žalobcom. Žiadosti podané

žalobcom zároveň predstavovali samostatné návrhy na začatie správneho konania, s ktorými bolo
potrebné sa zákonom predpokladaným spôsobom vysporiadať. V žiadosti zo dňa 23. 01. 2024 žalobca
žiadal o sprístupnenie informácií: 1. Aktuálneho interného predpisu ZVJS týkajúceho sa zamestnávania
odsúdených; 2. Zoznamu všetkých interných predpisov ZVJS vydaných od 01. 07. 2022 do súčasnosti,
a to RGR č. 33/2016, 31/2013, 52/2014, 32/2015, 41/2013, 51/2014 a 6/2008. Žiadosť doplnil listom zo

dňa 08. 02. 2024 v znení: „Zároveň žiadam na CD - nosiči všetky interné predpisy, ktoré sú používané
(vydané) v ZVJS (RMR, RGR, pokyny, inštrukcie atď.).“ Povinná osoba sprístupnila žalobcovi všetky
vydané predpisy v ZVJS na DVD – nosiči, ktorý tvoril prílohu listu č. UVTOS-00273/13-DU-2024-8 zo
dňa 29. 02. 2024. V žiadosti zo dňa 27. 02. 2024 žalobca žiadal o sprístupnenie informácií (formou
fotokópie): a) Rozhodnutie Trenčianskeho samosprávneho kraja o zrušení povolenia na prevádzkovanie

zdravotníckych zariadení poskytovateľom zdravotnej starostlivosti – ÚVTOS Dubnica nad Váhom ku dňu
15.03.2018;b)Zmluvaovýpožičkenehnuteľnéhomajetkuštátuč.UVTOS-02312/32-DU-2022.Povinná
osoba sprístupnila žalobcovi fotokópiu Rozhodnutia Trenčianskeho samosprávneho kraja zo dňa 12. 03.
2018 a Zmluvy o výpožičke nehnuteľného majetku štátu, evidovanú pod č. UVTOS-02312/32-DU-2022,
ktoré tvorili prílohu listu č. UVTOS-00417/13-DU-2024 zo dňa 27. 02. 2024. V žiadosti zo dňa 06. 12.

2024 žalobca žiadal o sprístupnenie informácií uvedených v bode 1. tohto rozsudku, t. j. informácií, ktoré
mu už boli sprístupnené tak, ako je uvedené vyššie.

21. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že pri posudzovaní podania žalobcu je rozhodujúci jeho
obsah a skutočný účel, nie jeho formálne označenie. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca

sa podaním nedomáhal sprístupnenia nových informácií, ktoré by mu doposiaľ neboli sprístupnené,
ale požadoval opätovné poskytnutie informácií, ktoré mu už boli v minulosti sprístupnené. Opakované
podanie žiadosti za nezmenených okolností nemožno považovať za novú vec v materiálnom zmysle,
ale za opakované otvorenie právoplatne skončenej veci, ktoré je v rozpore so zásadou právnej istoty.
Účelom právnej úpravy zákona o slobode informácií nie je umožniť neobmedzené opakovanie konaní

o totožnom predmete bez existencie nových skutočností, ale zabezpečiť stabilitu právnych vzťahov
a predvídateľnosť rozhodovania orgánov verejnej správy.

22. Správny súd má na základe vyššie uvedeného za to, že povinná osoba pri vybavovaní žiadosti
žalobcu zo dňa 06. 12. 2024 postupovala zákonným spôsobom, keď podľa § 22 ods. 1 zákona č.

211/2000 Z. z. v spojení s § 30 ods. 1 písmena i) Správneho poriadku zastavila konanie v časti
žiadosti žalobcu, v ktorej požadoval poskytnúť zmluvu o výpožičke medzi ústavom a nemocnicou,
ktorá už bola žalobcovi poskytnutá listom č. UVTOS-00417/13-DU-2024 zo dňa 27. 02. 2024 a v časti
žiadosti žalobcu o poskytnutie interných predpisov zboru, ktoré už boli žalobcovi poskytnuté listom č.
UVTOS-00273/13-Du-2024-8 zo dňa 29. 02. 2024, keďže v danej veci už bolo právoplatne rozhodnuté

anedošlokzmeneskutkovýchokolností.Žalobcasasvojoužiadosťoudomáhalsprístupneniainformácií,
ktoré boli predmetom predchádzajúcich konaní, boli žalobcovi sprístupnené a bolo o nich právoplatne
rozhodnuté. Súd zároveň nezistil, že by od právoplatného skončenia predchádzajúcich konaní došlo
k akejkoľvek zmene skutkového alebo právneho stavu, ktorá by mohla mať vplyv na posúdeniesprístupnenia požadovaných informácií. Takáto skutočnosť z preskúmavaných rozhodnutí nevyplynula,
naopak žalovaný sa na str. 4 a 5 napadnutého rozhodnutia zaoberal vyhodnotením skutkového stavu
veci (bod 5. tohto rozsudku) a žalobca v správnej žalobe túto skutočnosť ani nenamietal. Samotná

skutočnosť, že žalobca požadovanými informáciami už nedisponuje, nepredstavuje zmenu skutkového
stavu relevantnú pre posúdenie veci.

23. Správny súd sa zaoberal aj žalobnou námietkou, podľa ktorej je napadnuté rozhodnutie
žalovaného nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keďže sa žalovaný podľa žalobcu nevysporiadal

s podstatnou odvolacou námietkou, spočívajúcou v otázke, či skutočnosť, že informácia bola v minulosti
sprístupnená, predstavuje dôvod na zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku.
Podľa judikatúry správnych súdov je rozhodnutie nepreskúmateľné najmä vtedy, ak neobsahuje
dôvody, o ktoré sa opiera, alebo, ak sa správny orgán nevysporiadal s podstatnými námietkami
účastníka konania. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný identifikoval právny základ svojho
rozhodnutia,citovalrelevantnéustanoveniazákonaoslobodeinformáciíaSprávnehoporiadkuauviedol

dôvody, pre ktoré považoval podmienky § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku za splnené. Žalovaný
vychádzal z toho, že o požadovaných informáciách už bolo právoplatne rozhodnuté, informácie boli
žalobcovi sprístupnené a nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu. Správny súd konštatuje,
že hoci žalovaný neformuloval odpoveď na odvolaciu námietku žalobcu vo forme explicitnej reakcie
na položenú otázku, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrozumiteľne a dostatočne zistiteľné,

akým spôsobom sa s touto námietkou vysporiadal. Z jeho argumentácie totiž implicitne vyplýva
právny záver, že skutočnosť, že požadované informácie už boli žalobcovi sprístupnené, v spojení
s nezmeneným skutkovým a právnym stavom, zakladá existenciu prekážky rozhodnutej veci podľa
§ 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku. Správny súd zdôrazňuje, že požiadavka na odôvodnenie
rozhodnutia neznamená povinnosť správneho orgánu reagovať na každú námietku účastníka konania

formálne alebo explicitne, ale postačuje, ak je z odôvodnenia zrejmé, akými úvahami bol vedený
a ako vec právne posúdil. Za tejto situácie správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
obsahuje dostatočné skutkové a právne dôvody, na základe ktorých je možné preskúmať jeho
zákonnosť, a preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľné.

24. Žalobca namietal, že postup povinnej osoby a žalovaného predstavuje účelový formalizmus,
v dôsledku ktorého malo dôjsť k zmareniu práva žalobcu na prístup k informáciám. Podľa ustálenej
judikatúry je potrebné pri posudzovaní postupu orgánov verejnej správy vychádzať z toho, či aplikácia
procesných predpisov sleduje legitímny cieľ a nevedie k neprimeranému obmedzeniu základných práv.
V prejednávanej veci žalovaný zastavil konanie podľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku z dôvodu,

že o totožnej veci už bolo právoplatne rozhodnuté a nedošlo k zmene skutkových ani právnych okolností.
V danom prípade boli splnené podmienky pre aplikáciu uvedeného ustanovenia, keďže žalobca sa
domáhal sprístupnenia totožnej informácie, ktorá mu už bola v minulosti sprístupnená a skutkový
ani právny stav sa nezmenil. Za tejto situácie nemožno postup žalovaného považovať za formalistický,
keďže vychádzal z aplikácie zákonom stanoveného procesného inštitútu, ktorého účelom je zabezpečiť

stabilitu právnych vzťahov a efektívnosť verejnej správy. Správny súd zdôrazňuje, že postup žalovaného
neviedol k popretiu samotnej existencie požadovanej informácie ani k jej svojvoľnému zatajeniu,
ale predstavoval reakciu na opakovanú žiadosť o tú istú informáciu za nezmenených okolností. Správny
súdmázato,žeobsahpodaniažalobcubolomožnéposúdiťajakopožiadavkunaopätovnévyhotovenie
kópie už sprístupneného dokumentu, čo však predstavuje odlišný procesný režim, ktorý sám o sebe

nevylučuje prístup žalobcu k požadovanému obsahu. Za týchto okolností správny súd dospel k záveru,
že postup žalovaného nepredstavoval účelový formalizmus, ale zákonný a primeraný procesný postup,
ktorý nevybočil z medzí ústavne akceptovateľného výkonu verejnej správy.

25. Pokiaľ žalobca v replike poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sžik/5/2020

zo dňa 31. 03. 2022, kde sa konštatuje, že informáciu je možné nesprístupniť, len ak ide o zneužitie
práva a toto musí byť preukázané a náležite odôvodnené, správny súd uvádza nasledovné.

26. Podľa § 134 SSP je súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (žalobnými bodmi), ktoré musí žalobca
uplatniť v zákonom stanovenej lehote (§ 183 SSP). Po jej uplynutí nie je prípustné rozširovať žalobu

o nové žalobné body, t. j. o nové skutkové alebo právne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.
Správny súd sa najskôr zaoberal otázkou prípustnosti uvedenej argumentácie žalobcu z hľadiska
viazanosti žalobnými bodmi. Ako už bolo uvedené, žalobca v žalobe nenamietal, že nesprístupnenie
informácie je možné len v prípade zneužitia práva, túto argumentáciu uviedol až v replike. Súdpreto dospel k záveru, že ide o rozšírenie žalobných bodov po uplynutí zákonnej lehoty, na ktoré nie je
možné prihliadať. Nad rámec uvedeného však správny súd považuje za potrebné uviesť, že ani vecne
by uvedená argumentácia žalobcu nemohla obstáť. Žalobcom citovaná judikatúra sa týka posúdenia

zneužitia práva na informácie v situáciách charakterizovaných vysokým počtom rôznych žiadostí
a ich potenciálne šikanóznym charakterom. V prejednávanej veci však ide o odlišnú právnu otázku,
a to o posúdenie existencie prekážky rozhodnutej veci pri opakovanej žiadosti o totožné informácie
za nezmenených skutkových a právnych okolností. Z uvedeného dôvodu dospel správny súd k záveru,
že žalobcom citovaný rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sžik/5/2020 zo dňa 31. 03.

2022 týkajúci sa práva na zneužitie informácií nie je na toto konanie aplikovateľný a preto nemôže
spochybniť zákonnosť postupu žalovaného podľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku.

27. Správny súd upriamuje pozornosť žalobcu na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.
1Svk/1/2025 z 23. 10. 2025, ktorý v bode 49., 54. a 55. uvádza: „Kasačný súd v tejto súvislosti
podotýka, že na konanie o infožiadosti sa subsidiárne vzťahuje Správny poriadok, ktorý však správny

súd opomenul na vec aplikovať (§ 22 ods. 1 infozákona, podľa ktorého ak nie je v tomto zákone
ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní).
Infozákon neupravuje osobitný procesný postup, ktorý sa uplatní v prípade, že totožný žiadateľ podá
dve žiadosti o sprístupnenie totožných informácií totožnej povinnej osobe, ktorými sa začínajú dve
samostatné správne konania. Podľa § 22 ods. 1 infozákona sa na tento postup preto uplatnia všeobecné

ustanovenia Správneho poriadku... Ďalej Správny poriadok pre prípad konania o tej istej veci, než o akej
už bolo právoplatne rozhodnuté, upravuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej (inštitút res iudicata).
Konkrétne, ustanovenie § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku ukladá správnemu orgánu povinnosť
konanie zastaviť, (i) ak sa v tej istej veci právoplatne rozhodlo a (ii) skutkový stav sa podstatne nezmenil.
Kasačný súd zastáva názor, že podmienku tej istej veci je v prípade podania žiadosti o sprístupnenie

totožných informácií od tej istej povinnej osoby zo strany totožného žiadateľa potrebné považovať za
splnenú. Tou istou vecou totiž možno podľa odbornej spisby i judikatúry súdov rozumieť vec, ktorá sa
vyznačuje zhodnosťou účastníkov konania a totožnosťou predmetu konania (napr. Potásch, Hašanová,
Vallová, Milučký, Medžová: Správny poriadok, 4. vydání, 2022, s. 271 - 282). Správny orgán si však
má v každom jednotlivom prípade starostlivo ustáliť, či ide o totožného účastníka konania, ako aj o

totožný predmet konania - teda o totožný nárok na sprístupnenie totožných informácií... Možno preto
konštatovať, že v prípade, ak v totožnej veci totožného žiadateľa už bolo povinnou osobou právoplatne
rozhodnuté sprístupnením informácie alebo písomným negatívnym rozhodnutím a skutkový stav sa
podstatne nezmenil, táto povinná osoba alebo odvolací orgán je povinný zastaviť konanie podľa §
30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku z dôvodu prekážky veci právoplatne rozhodnutej. Splnenie

všetkých zákonných podmienok pre zastavenie konania musí byť v rozhodnutí o zastavení konania
riadne odôvodnené.“

28. Po preskúmaní veci správny súd konštatuje, že žalobcom uvedené žalobné dôvody nie sú spôsobilé
privodiť zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia. Preto správny súd s poukazom na § 190 SSP

správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

29. Žalobca nebol v konaní o správnej žalobe úspešný, preto mu správny súd náhradu trov konania
nepriznal podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania
v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Správny súd

nerozhodoval o náhrade trov konania žalovaného, pretože tento si nárok na náhradu trov konania
neuplatnil, ani správny súd nezistil podmienky pre priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému
v zmysle § 168 SSP.

30. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je potrebné podať na Správny súd v Banskej
Bystrici v lehote 1 mesiaca od doručenia rozsudku. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky.V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte rovnopisov s prílohami
tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník
konania dostal jeden rovnopis s prílohami.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo vo veciach azylu, zaistenia a

administratívneho vyhostenia podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.