Rozsudok – Ostatné – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 26, 2026

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 9C/434/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915210872
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pajtášová
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2026:7915210872.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňou JUDr. Zuzanou Pajtášovou v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. F. XXX/XX, XXX XX G., zastúpená: H. I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.
XXXX/X, J., proti odporcovi: K. I. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, J., oblasť G., L. M., občan Poľskej
republiky v konaní o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že otcom navrhovateľky A. B., nar. XX.XX.XXXX, je K. I. A., nar. XX.XX.XXXX,
občan Poľskej republiky, trvale bytom G. XXX, XX-XXX J., G., L. M..

II. Otec K. I. A., nar. XX.XX.XXXX, je p o v i n n ý prispievať na výživu plnoletej dcéry A.
B., nar. XX.XX.XXXX sumou 150,00 Eur (slovom: stopäťdesiat eur) mesačne a to vždy do 5. dňa toho
ktorého kalendárneho mesiaca vopred, počnúc mesiacom február 2023, bezhotovostným prevodom na
bankový účet dcéry: IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

III. Otec K. I. A., nar. XX. XX. XXXX, je p o v i n n ý uhradiť dlžné výživné na plnoletú dcéru A.
B., nar. XX. XX. XXXX, za obdobie od podania návrhu až do konca januára 2023, v celkovej výške 10
000 € (slovom: desatisíc eur), a to v splátkach a lehotách takto:
a) 2 500 € pri podpise dohody účastníkov,
b) 1 000 € do 20. 07. 2025,

c) 1 000 € do 20. 12. 2025,
d) 300 € do 05. 01. 2026,
e) 300 € do 05. 02. 2026,
f) 300 € do 05. 03. 2026,
g) 300 € do 05. 04. 2026,
h) 300 € do 05. 05. 2026,
i) 300 € do 05. 06. 2026,

j) 300 € do 05. 07. 2026,
k) 300 € do 05. 08. 2026,
l) 300 € do 05. 09. 2026,
m) 300 € do 05. 10. 2026,
n) 300 € do 05. 11. 2026,
o) 300 € do 05. 12. 2026,

p) 300 € do 05. 01. 2027,
q) 300 € do 05. 02. 2027,
r) 300 € do 05. 03. 2027,
s) 300 € do 05. 04. 2027,
t) 300 € do 05. 05. 2027,
u) 300 € do 05. 06. 2027,
v) 100 € do 05. 07. 2027,všetko bezhotovostným prevodom na bankový účet dcéry: IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
s tým, že nezaplatením, čo i len jednej splátky sa stáva splatným celý dlh.

IV. Konanie v časti návrhu na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky sa z a s t a v u j e.

V. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 29.6.2015, navrhovateľka, matka dieťaťa žiadala určiť otcovstvo
maloletej A. B. narodenej dňa XX.X.XXXX a zároveň navrhla zveriť maloletú do osobnej starostlivosti
matky a určiť povinnosť ocovi prispievať na výživu maloletej sumou 250,00 Eur mesačne od
právoplatnosti tohto rozsudku vždy do 20. dňa v mesiaci do rúk matky. Navrhla, aby dĺžne výživne za

obdobie od začatia konania do právoplatnosti rozsudku bol otec povinný splatiť do rúk matky do troch
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

2. V návrhu uviedla, že ako matka maloletej sa s odporcom zoznámila v marci v roku 2004, nakoľko
obaja v tom čase pracovali v spoločnosti N. O. A. E., IČO: XX XXX XXX, so sídlom G. P. XXXX/XXX,

XXX XX G.. V priebehu roku 2005 začali spoločne žiť v jednej domácnosti a udržiavali intýmny styk, z
ktorého sa narodila XX.XX.XXXX maloletá A. B.. O skutočnosti, že otcom maloletej je odporca, nemá
navrhovateľka žiadne pochybnosti. O odporcovi a mieste, kde sa zdržiava jeho záväzkoch, majetkových
pomeroch a prípadných vyživovacích povinnostiach nemá navrhovateľka žiadne vedomosti, nakoľko s
ním nie je v žiadnom kontakte. Navrhovateľka sa voči odporcovi domáhala aj priznania výživného vo

výške 250 Eur mesačne za 3 roky spätne od podania návrhu. Uviedla, že dôvody hodné osobitného
zreteľa v tomto prípade bez pochyby existujú, pretože maloleté dieťa trpí zdravotným postihnutím, s
ktorým sú spojené značné náklady súvisiace so zabezpečovaním zdravotníckych pomôcok, ktoré od
narodenia maloletej hradí v celom rozsahu výlučne navrhovateľka. Navrhovateľka k návrhu pripojila
listinné dôkazy: rodný list maloletej.

3. Uznesením pod č.k. 9C/434/2015 zo dňa 5.11.2015, súd ustanovil Úrad práce sociálnych vecí a
rodiny Trebišov za opatrovníka pre maloletú A. B..

4. Podaním doručeným súdu dňa 11.11.2016 navrhovateľka na výzvu súdu predložila ďalšie listiny

dôkazy, ktoré preukazujú jej skutkové tvrdenia ohľadom spoločného spolužitia navrhovateľky a odporcu,
a to: Zmluvu o nájme bytu zo dňa 22.1.2005, Zmluvu o najme bytu na dobu určitú zo dňa 1.8.2005,
Prílohu číslo 1- Zmluvy o nájme bytu na dobu určitú zo dňa 1.8.2005. Zároveň navrhovateľka predložila
aj pracovné ponuky preukazujúce jej pracovné pôsobenie v G., navrhla vypočuť svedkov.

5. Uznesením pod sp. zn. 9C/434/2019-177, zo dňa 15.01.2018 súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril
k návrhu na určenie otcovstva a uviedol, či uznáva otcovstvo k maloletému dieťaťu. Ďalej aby uviedol
jeho osobné, rodinné, majetkové a zárobkové pomery, konkrétne príjmy a výdavky a počet vyživovacích
povinností k maloletým deťom.

6. Súd nariadil pojednávanie na deň 4.2.2019, ktoré vykonal za prítomnosti navrhovateľky, jej právneho
zástupcu a kolízneho opatrovníka. Odporca bol neprítomný. Predmetné pojednávanie bolo odročené
na neurčito, pričom bola poskytnutá právnemu zástupcovi navrhovateľky lehota na podanie písomného
vyjadrenia o veci samej spolu s návrhom na ďalšie dokazovanie.

7. Podaním doručeným súdu dňa 25.10.2019 navrhovateľka upresnila petit žaloby a uviedla, že dĺžne
výživné žiada od začiatku konania do právoplatnosti rozsudku. Taktiež sa domáha priznania výživného
vo výške 250,0 Eur za 3 roky spätne od podania návrhu. Dôvody hodné osobitného zreteľa uviedla,
že v tomto prípade bez pochyby existujú, pretože maloleté dieťa trpí zdravotným postihnutím, to je z
obojstranná ťažká porucha sluchu, s ktorým sú spojené značné náklady súvisiace so zabezpečovanímzdravotníckych pomôcok a príslušenstva, ako aj ďalšie výdavky potrebné pre život maloletej, ktoré od
narodenia maloletej v celom rozsahu výučne hradí ona.

8. Podaním doručeným súdu dňa 29.01.2020 matka na výzvu súdu zo dňa 16.12.2019 upresnila
petit návrhu na začatie konania vo výroku pod poradovým číslom 2 až 4 nasledovne: Výrok 2. maloletá
A. B., narodená XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú
zastupovať a spravovať jej majetok. Výrok 3. otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. B.,
narodenej dňa XX.XX.XXXX sumou 250,00 Eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rúkam

matky a to od dňa 29.06.2012. Výrok 4. dĺžne výživné za obdobie 29.06.2012 do dňa rozhodnutia súdu
vo veci samej je otec povinný zaplatiť k rúkam matky do 10. dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Výrok
5. súd matke priznáva voči otcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. Zároveň navrhovateľka uviedla,
že nemá dlhodobú vedomosť, kde sa otec nachádza a nemohla tak žiadať o výživne skôr.

9. Uznesením pod sp. zn. 9C/434/2015-394, zo dňa 13.11.2023 súd pribral do celého konania

tlmočníka G. E. Q., evidenčné číslo preukazu tlmočníka 950036 za účelom tlmočenia z jazyka poľského
do jazyka slovenského a opačne.

10. Podaním doručeným súdu dňa 04.01.2024 navrhovateľka prostredníctvom svojho splnomocneného
zástupcu predložila súdu dohodu rodičov o uznaní otcovstva a určenie výživného a úprave výkonu

rodičovských práv a žiadala súd o jej schválenie. Obsahom dohody bola aj ručne písaná žiadosť odporcu
o vykonanie testov DNA.

11. Súd nariadil pojednávanie na deň 08.01.2024, ktoré vykonal za prítomnosti navrhovateľky, jej
splnomocneného zástupcu, za prítomnosti odporcu a za prítomnosti kolízneho opatrovníka Úradu práce

sociálnych vecí a rodiny Trebišov. Navrhovateľka na pojednávaní súdu uviedla, že sa pridržiava petitu,
ktorý bol upravený v roku 2019, čiže požaduje výživné od roku 2015 a 3 roky spätne. Odporca na
pojednávanie uviedol, že nesúhlasí s touto sumou, lebo ju nemá z čoho zaplatiť. Odporca uviedol, že
žiada o vykonanie testov DNA. Predmetné pojednávanie bolo odročené na neurčito.

12. Podaním, doručením súdu dňa 4. 11. 2024 navrhovateľka súdu oznámila, že testy DNA boli
vykonané, boli odobraté biologické vzorky na pracovisku AGELLAB, zároveň v podanom vyjadrení
uviedla, že záver testov DNA je taký, že otcovstvo odporcu je treba pokladať za potvrdené. K svojmu
vyjadreniu pripojila listinné dôkazy: Výsledkovú správu č. 644/2024 a Dohodu rodičov o uznaní otcovstva
a určení výživného a o úprave výkonu rodičovských práv. Zároveň uviedla, že predkladajú súdu novú

dohodu o dlžnom výživnom.

13. Podaním doručeným súd dňa 04.12.2024 sa vyjadril odporca a požiadal o predĺženie lehoty na
podanie vyjadrenia. Uviedol, že akceptuje výsledky dokazovania uvedené vo výsledkovej správe číslo
644/2024, vyhotovenej dňa 04.09.2024 spoločnosťou GENEXPRESS spol. s.r.o. Vo veci finančných

nárokov na výživne uviedol, že od februára 2023 do doby, keď by mu trvala vyživovacia povinnosť, je
schopný uhrádzať sumu vo výške 150,00 Eur. Je čiastočne invalidný dôchodca, poberá dôchodok vo
výške 380,00 Eur. Pracuje na skrátený pracovný úväzok, v ktorom dosahuje príjem približne 450,00 Eur.
Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére, ktorá pochádza z jeho manželstva. Požadované
spätne výživne nie je schopný uhradiť. V nepravidelných splátkach doposiaľ uhradil 5000 Eur. O

predĺženie lehoty žiada z toho dôvodu, aby mohol zabezpečiť doklady o jeho príjme za uplynulé obdobie.
Poukázal na to, že matka podala návrh už v roku 2015, testy boli vykonané až v roku 2024. Je schopný
súdom určené spätne výživne, ktoré nie je premlčané, uhradiť maximálne v sume 100 Eur mesačne.

14. Podaním doručeným súdu dňa 13.01.2025 odporca predložil listinné dôkazy, ktoré preukazujú jeho

príjmy. Uviedol, že v Poľsku poberá v súčasnosti invalidný dôchodok v prepočte 385,00 Eur, pôvodne
v roku 2015 vo výške 147,00 Eur. Zaslal aj potvrdenie zamestnávateľa o výške príjmu za obdobie od
16.1.2012 do 31.12. Čistý príjem za posledný rok 2023 je približne 530,00 Eur.

15. Podaním doručeným sú dňa 09.06.2025 zaslala navrhovateľka prostredníctvom svojho

splnomocneného zástupcu dohodu o určení výživného a splátkový kalendár dlžného výživného.
Dohoda je datovaná ku dňu 25.05.2025.16. Podaním doručeným súdu 10.6.2025. Navrhovateľka matka A. B. zaslala súdu návrh na pripustenie
zmenystranysporunastranenavrhovateľky asúhlasnovéhoúčastníkasovstupomdokonania,nakoľko
A. B. dosiahla plnoletosť.

17. Uznesením pod sp. zn. 9C/434/2015-578, zo dňa 12.06.2025 súd pripustil zmenu strany sporu na
strane navrhovateľky, tak, že namiesto pôvodnej navrhovateľky vstúpila do konania nová navrhovateľka
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. F. XXX/XX, XXX XX G.. Predmetné uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 05.07.2025.

18. Podaním doručeným súdu dňa 23.09.2025 splnomocnený zástupca navrhovateľky predložil súdu
dohodu o určení výšky výživného a splátkový kalendár dlžného výživného datovaný dňa 25.05.2025,
pričom podpisy na tejto dohode tak navrhovateľky, ako aj odporcu, boli notársky overené.

19. Súd vykonal dokazovanie už vyššie špecifikovanými vyjadreniami strán sporu na pojednávaní,

písomnými vyjadreniami strán sporu, predloženými listinnými dôkazmi, testom DNA , na základe čoho
zistil tento skutkový stav veci:

20. Z listinného dôkazu na č.l. 5 spisu, označeného ako rodný list, vyplýva, že v knihe narodení
matričného úradu, Mestská časť Bratislava – Nové Mesto, je vo zväzku 54, ročník 2007, strana 82,

poradové č. 182, zapísané narodenie dieťaťa, ženského pohlavia, pod menom A. B., s dátumom
narodenia: XX.XX.XXXX, otec maloletej v rodnom liste uvedený nie je, matka maloletej: R. B., nar.
XX.XX.XXXX.

21. Zo zápisnice o výsluchu zo dňa 11.01.2016, kde bola navrhovateľka, matka maloletej osobne

prítomná súd zistil, že matka v čase výsluchu nevedela uviesť pobyt odporcu, jeho pobyt jej bol neznámy.
Uviedla, že spolu s odporcom pracovala vo firme, ktorej názov už uviedla aj v návrhu, pričom uviedla, ž
neskôr odišiel odporca niekde do zahraničia za prácou. Uviedla, že podľa jej vedomostí odporca býval
v Malackách 6 -7 rokov. Ako občan Poľskej republiky predtým býval v J., tam mal rodičov, manželku
a deti, jedno kľúčové slovo, ktoré si pamätá bolo „mikienia“ . S odporcom sa zoznámila v roku 2003/2004,

kde spolu pracovali v jednej spoločnosti v Malackách. V tom čase býval na ubytovni, ona si našla
podnájom. Na jar roku 2005 spolu začali žiť ako druh a družka v spoločnej domácnosti. Predtým, ako
začalo spolu žiť, už sa pohlavne stýkali, pričom k prvému pohlavnému styku došlo asi po 3 mesačnej
známosti. Keďže bývali v spoločnej domácnosti a pravidelne sa pohlavne stýkali, tak v dôsledku toho
ostala tehotná a dňa 11.02.2007 porodila dcéru. Počas jej tehotenstva ju odporca požiadal aby dala dieťa

po pôrode na adopciu, pretože on dieťa nechcel. Jednoznačne s týmto návrhom nesúhlasila, uviedla, že
tehotenstvo zistila neskoro v 4. mesiaci. Pre pôrodom už boli vzájomné vzťahy naštrbené. Po pôrode sa
vrátila do bytu a on sa odsťahoval na ubytovňu. V jednom prípade, kedy mala dcéra približne mesiac,
potrebovala s ňou navštíviť lekára, donútila ho, aby ich vzal do nemocnice, vtedy videl svoju dcéru
prvý a posledný krát. Požiadala ho aby zašli na matriku, aby uznal otcovstvo k dcére, odmietol to, bez

uvedenia dôvodu. Uviedla, že otec maloletej má sluchovú vadu, pričom tú istú sluchovú vadu zdedila
aj ich dcéra.

22. Z listinného dôkazu na č.l. 64, označeného ako „Zmluva o nájme bytu“, vyplýva, že bola uzavretá
nájomná zmluva medzi prenajímateľom G. L. S. ako prenajímateľom a nájomcami: R. B., T. G., U. N.,

K. I. A., Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 22.01.2005 do 22.01.2006.

23. Z listinného dôkazu na č.l. 70, označeného ako „Zmluva o nájme na dobu určitú“ vyplýva, že
prenajímateľka G. O. K. uzavrela so R. B. a K. I. A. dňa 01.08.2005 Zmluvu o nájme bytu na dobu určitú.

24. Z listinného dôkazu na č.l. 75, označeného ako „Pracovná zmluva“, vyplýva, že dňa 30.12.2004
uzavrela R. B. ako zamestnanec so E. B. E., ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu, pracovný pomer
bol dohodnutý na dobu určitú do 31.12.2005.

25. Z listinného dôkazu na č.l. 77, označeného ako „Pracovná zmluva“ vyplýva, že dňa 05.08.2005
uzavrela R. B. ako zamestnanec so spoločnosťou N. O. A. E., ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu,
pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú do 04.11.2005.26. Z výsluchu svedkov, ktorých v konaní navrhla vykonať navrhovateľka, matka maloletej vyplynulo,
že všetci svedkovia potvrdili, že navrhovateľka s odporcom spolu bývali v družnom zväzku v nájomnom
byte na R. C., pričom ani jeden svedok neregistroval, že by sa im narodilo dieťa.

27. Z podania Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu deti a mládeže zo dňa 05.04.2017, ktorý sa
na žiadosť súdu zaoberal zisťovaním adresy odporcu, vyplynulo, že adresa odporcu je: G. 232, oblasť
Malopolskie, Poľsko.

28. Z listinného dôkazu na č.l. 387 spisu, označeného ako „Úplná kópia rodného listu“ vydaného
občianskym úradom J. vyplýva, že odporca je narodený dňa XX.XX.XXXX, celé meno odporcu znie: K.
I. A., miesto narodenia: J., Poľská republika.

29. Z listinného dôkazu na č.l. 383 označeného ako „ Správa z komunitného rozhovoru v prípade
vykonávania dôkazov v mieste bydliska účastníka K. I. A.“ vyplýva, že probačný úradník Poľskej

republiky, vykonal pohovor s odporcom. Muž potvrdil, že sa volá K. I. A., ale odmietol uviesť akékoľvek
ďalšie informácie. Návšteva probačného úradníka ho prekvapila a uviedol, že nemá žiadne prebiehajúce
konania. Následne dňa 7.11.2022 sám odporca kontaktoval probačného úradníka. Probačný úradník mu
uviedol, že žiadateľom v tejto veci je slovenský súd, pričom sa ho opýtal, či pozná pani R. B.. Odporca
uviedol, že túto ženu pozná, pričom uviedol že na Slovensku sa už dlhodobo nezdržiava. Na otázku, či

má odporca deti s pani B., odporca uviedol: „hrali sme sa tam“, ale nevie, či sú to jeho deti. S pani B.
stratil kontakt už dávno. Uviedol, že má 44 rokov, že má odborné vzdelanie a pracuje ako renovátorský
pracovník na čiastočný úväzok v Rakúsku. Potvrdil, že má preukaz o invalidite z dôvodu straty sluchu
a nosí načúvací prístroj. Uviedol, že má manželku a dve dcéry, pričom všetky tri trpia stratou sluchu.

30. Z listinného dôkazu na č.l. 437 spisu označeného ako : Faktúra – daňový doklad č. 3909/2024“ od
dodávateľa Nemocnica AGEL, Zvolen a.s., vyplýva, že Nemocnica fakturovala odoberateľke A. B. sumu
150,00 Eur za laboratórne vyšetrenie samoplatcov.

31. Z listinného dôkazu na č.l. 443 označeného ako „Výsledková správa č. 644/2024“ vyplýva, že

spoločnosť GENEEPRESS spol. s.r.o., podala výsledkovú správu z vyšetrenia: Určenie otcovstva
pomocou STR polymorfných markerov s výsledkom analýzy z ktorej vyplýva, že testovaný muž K.
I. A. má vo svojom genóme, vo všetkých analyzovaných systémoch alelu, ktorú dieťa zdedilo od
svojho biologického otca. Na základe početnosti jednotlivých alel v našej populácii možno vypočítať,
že pravdepodobnosť vylúčenia náhodne vybratého muža v danom prípade je PV = 100.000000 %.

Pravdepodobnosť otcovstva testovaného muža k maloletému dieťaťu na základe známych údajov o
početnosti jednotlivých vyšetrovaných znakov DNA je W= 99,998836 %. Keďže hodnota je vyššia ako
99,75 % a pravdepodobnosť vylúčenia PV je vysoká, jeho biologické otcovstvo je treba pokladať za
potvrdené.

32. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

33. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované.

34. Podľa § 94 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z., Zákon o rodine, ( ďalej len „ZR“), ak nedošlo k určeniu
otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka, alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom,
navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

35. Podľa § 94 ods. 2 ZR, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého do
narodenia dieťaťa neuplynulo menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné
okolnosti.

36. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

37. Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.38. Podľa § 29 CMP, navrhovateľ môže počas konania návrh vziať späť.

39. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci súd po vykonanom dokazovaní v súlade s

citovanými ustanoveniami zákona dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný.

40. Navrhovateľka sa pôvodne podaným návrhom domáhala určenia otcovstva k svojej maloletej dcére,
ako aj úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, najmä zverenia maloletej do osobnej
starostlivosti matky a určenia vyživovacej povinnosti otca.

41. V priebehu konania však maloleté dieťa dovŕšilo plnoletosť, v dôsledku čoho došlo k zmene
procesnej situácie na strane navrhovateľky. Po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa sa navrhovateľkou v
konaní stala samotná dcéra, ktorá nadobudla plnú procesnú spôsobilosť a bola oprávnená uplatňovať
svoje nároky samostatne.

42. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že otázka určenia otcovstva bola medzi
účastníkmi pôvodne sporná. V priebehu konania však účastníci na základe vzájomnej dohody predložili
súdu výsledok genetického testu DNA, ktorý si dali súkromne vypracovať v akreditovanom laboratóriu. Z
predloženého výsledku DNA testu, ktorý súd vykonal ako listinný dôkaz, vyplynulo, že pravdepodobnosť
otcovstva odporcu k navrhovateľke dosahuje hodnotu presahujúcu 99,75%, čím bolo otcovstvo odporcu

prakticky isté. Žiadne zo strán sporu pravosť ani závery tohto dôkazu nespochybnila.

43. Súd tento dôkaz hodnotil v súlade zo zásadou voľného hodnotenia dôkazov a dospel k záveru,
že predložený výsledok genetického testu DNA je vierohodný, presvedčivý a postačujúci na určenie
otcovstva podľa §94, odsek 1 a 2 ZR. Na základe vyššie uvedeného, súd rozhodol o určení otcovstva

odporcu k navrhovateľke, tak ako je uvedené vo výroku I. rozsudku.

44. Zmena procesného postavenia navrhovateľky nemala absolútny vplyv na potrebu rozhodnúť o
otázke určenia otcovstva, keďže ide o statusovú vec, o ktorej je súd povinný rozhodnúť, ak sú splnené
zákonné podmienky.

45. Po určení otcovstva vzniká medzi účastníkmi zákonom predpokladaný rodičovsko-detský vzťah, z
ktorého priamo zo zákona vyplýva aj vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu. Určenie otcovstva je
preto základným predpokladom pre rozhodovanie súdu o vyživovacej povinnosti odporcu.

46. Po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa sa mení aj právny režim vyživovacej povinnosti. Vyživovacia
povinnosť rodičov k deťom trvá aj po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa, pokiaľ dieťa nie je schopné
samostatne sa živiť. Plnoleté dieťa je však oprávnené uplatňovať nárok na výživné samostatne.

47. Z obsahu spisu súd zistil, že navrhovateľka a odporca v priebehu konania uzavreli písomnú dohodu

o vyživovacej povinnosti a o úhrade dlžného výživného, ktorej podpisy boli úradne osvedčené.

48. Vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu vzniká priamo zo zákona a nie je podmienená existenciou
dohody medzi účastníkmi. Dohoda rodiča s plnoletým dieťaťom o výživnom nemá konštitutívny účinok,
no môže predstavovať skutkový podklad z ktorého súd vychádza pri autoritatívnom určení rozsahu

vyživovacej povinnosti.

49. Súd sa zaoberal otázkou, či je možné písomnú dohodu uzavretú medzi navrhovateľkou a odporcom
schváliť rozhodnutím súdu. Dospel však k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné
podmienkynaschváleniedohody,atovzhľadomnapovahuúčastníkovkonaniaapredmetichujednania.

50. Navrhovateľka je v čase rozhodovania plnoletou osobou, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony, a
dohoda o vyživovacej povinnosti a o úhrade dlžného výživného bola uzavretá medzi dvoma plnoletými
osobami. Zákon o rodine výslovne upravuje možnosť schválenia dohody súdom len v prípadoch, keď ide
o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, pri ktorých súd vystupuje v ochrannej pozícii

a preskúmava obsah dohody z hľadiska najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa.

51. V prípade vyživovacej povinnosti voči plnoletému dieťaťu zákon takúto právomoc súdu
neustanovuje. Vzťah medzi rodičom a plnoletým dieťaťom v oblasti výživného má charaktersúkromnoprávneho vzťahu, v ktorom sú účastníci oprávnení dohodnúť sa na rozsahu a spôsobe plnenia,
pričom úlohou súdu nie je takúto dohodu schvaľovať, ale v prípade podaného návrhu autoritatívne
rozhodnúť o existencii a rozsahu vyživovacej povinnosti.

52. Z uvedeného dôvodu súd písomnú dohodu účastníkov neposudzoval ako predmet schválenia, ale
vyhodnotil ju ako relevantný skutkový podklad, z ktorého vyplýva zhoda účastníkov o rozhodujúcich
skutočnostiach,najmäovýškedlžnéhovýživného,spôsobejehoúhradyaovýškebežnéhovýživnéhodo
budúcna. Na základe tejto zhody súd rozhodol autoritatívne, pričom obsah dohody premietol do výroku

rozsudku len v rozsahu, v akom bolo potrebné určiť vyživovaciu povinnosť a dlžné výživné ako súdom
vynútiteľnú povinnosť.

53. V tejto dohode odporca výslovne uznal existenciu dlhu na výživnom a jeho výšku, ako aj obdobie, za
ktoré dlžné výživné vzniklo a zároveň sa zaviazal tento dlh uhradiť v dohodnutých splátkach. Súd mal za
preukázané, že výška dlžného výživného bola medzi účastníkmi nesporná, keďže žiadny z účastníkov

v priebehu konania nenamietal jej výšku ani spôsob jej určenia. Odporca netvrdil, že by dlh na výživnom
v uvedenom rozsahu nevznikol, ani že by bol uhradený v inom rozsahu, než ako je uvedené v dohode
a navrhovateľka výšku dlžného výživného rovnako nespochybnila.

54. Za tejto situácie súd považoval za preukázané, že medzi účastníkmi existuje zhoda o rozsahu

dlžného výživného a dohodu účastníkov posúdil ako relevantný skutkový podklad pre rozhodnutie o
povinnosti odporcu uhradiť dlžné výživné. Keďže ide o vyživovaciu povinnosť voči plnoletému dieťaťu
a výška dlžného výživného nebola v konaní sporná, súd nepovažoval za potrebné vykonávať ďalšie
dokazovanie k presnému výpočtu dlžného výživného za jednotlivé mesiace.

55. Súd pri rozhodovaní o dlžnom výživnom vychádzal z toho, že uznanie dlhu odporcom v písomnej
dohode, podporené jeho procesným postojom v konaní, predstavuje dostatočný skutkový základ pre
povinnosť uhradiť dĺžne výživne v celkovej sume uvedeného výroku rozsudku. Takto určený rozsah
dlžného výživného súd považoval za zodpovedajúci základným kritériám vyživovacej povinnosti ako aj
za súladný s dobrými mravmi.

56. Súd pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca voči navrhovateľke vychádzal z príslušných
ustanovení zákona o rodine, podľa ktorých sú rodičia povinní zabezpečovať výživu svojich detí a
vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťom trvá aj po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, pokiaľ dieťa nie je
schopné samo sa živiť. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka nie je

schopná samostatne sa živiť, keďže sa pripravuje na budúce povolanie štúdiom a preto vyživovacia
povinnosť otca voči nej aj naďalej trvá.

57. Súd pri učení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol na odôvodnené potreby navrhovateľky, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca, pričom vychádzal z kritérií ustanovených v zákone

o rodine. Na základe týchto skutočností súd určil vyživovaciu povinnosť otca v rozsahu uvedenom vo
výroku.Taktoučenávyživovaciapovinnosťzodpovedázákonnýmkritériámvyživovacejpovinnostirodiča
voči dieťaťu aj v súlade s dobrými mravmi.

58. Súd uložil odporcovi povinnosť platiť bežné výživné a uhradiť dlžné výživné na základe zákona,

keďže vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu vzniká priamo zo zákona o rodine a nie je podmienená
existenciou dohody medzi účastníkmi. Dohoda účastníkov môže byť podkladom pre rozhodnutie súdu,
však samotná povinnosť plniť výživné má zákonný charakter.

59. Z obsahu písomnej dohody uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom súd zistil, že jej súčasťou

sú aj ďalšie vyhlásenia účastníkov, ktoré sa týkajú najmä minulých plnení odporcu, vzájomného
vysporiadania nárokov za minulé obdobie, ako aj deklaratórnych vyhlásení účastníkov.

60. Súd konštatuje, že uvedené ustanovenia dohody majú povahu súkromnoprávnych vyhlásení a
ujednaní medzi plnoletými osobami, ktoré nepredstavujú určenie alebo uloženie vyživovacej povinnosti

do budúcna ani rozhodnutie o dlžnom výživnom ako nároku, o ktorom by mal súd autoritatívne
rozhodovať. Ide najmä o vyhlásenia o tom, aké plnenia boli poskytnuté v minulosti a ako ich účastníci
medzi sebou považujú za vysporiadané.61. Takéto vyhlásenia nemajú normatívny charakter, neukladajú účastníkom do budúcna žiadne súdom
vynútiteľné povinnosti a ich obsah je založený výlučne na autonómii vôle účastníkov. Z tohto dôvodu
nie sú spôsobilé byť predmetom výroku súdu ani exekučného titulu. Súd preto tieto časti dohody

nevzal za základ svojho rozhodnutia a nezaoberal sa nimi v rovine autoritatívneho posúdenia, keďže
nepatria do rozsahu rozhodovania súdu v konaní o vyživovacej povinnosti. Ich existencia a platnosť ako
súkromnoprávnych ujednaní medzi účastníkmi tým nie je dotknutá.

62. Kúpraverodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťu,ktorébolopôvodnesúčasťounávrhu,

súd konštatuje, že po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa sa návrh v časti týkajúcej sa zverenia maloletého
dieťaťa do osobnej starostlivosti matky stal bezpredmetným, keďže rodičovské práva a povinnosti k
dieťaťu zanikajú dovŕšením jeho plnoletosti. Vzhľadom na vyššie uvedené zobrala navrhovateľka v tejto
časti návrh späť. Súd podľa § 29 CMP konanie v tejto časti zastavil, tak ako je uvedené vo výroku IV.
rozsudku.

63. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, súd rozhodol tak ako
je zvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

64. Súd sa zaoberal aj otázkou náhrady trov konania medzi účastníkmi. Podľa zásad Civilného
mimosporového poriadku sa v konaniach podľa tohto zákona z pravidla nepriznáva náhrada trov

konania, ak zákon neustanovuje inak, alebo ak z povahy veci nevyplýva potreba rozhodnúť o trovách
odlišne.

65. V predmetnom konaní išlo o konanie vo veciach rodinnoprávnych vzťahov, v ktorom súd rozhodoval
o určení otcovstva a o vyživovacej povinnosti otca voči plnoletému dieťaťu. Ide o konanie, v ktorom

nemožno mechanicky aplikovať zásadu úspechu vo veci, keďže cieľom konania je usporiadanie
osobných a rodinných pomerov účastníkov neriešenie typického sporového nároku.

66. Súdvzaldoúvahy,ževpriebehukonaniaúčastnícidospelikzhodevrozhodujúcichotázkach,pričom
predložili súdu relevantné dôkazy. Konanie nebolo vedené spôsobom, ktorý by odôvodňoval priznanie

náhrady troch konania niektorému z účastníkov.

67. Zatejtosituáciesúddospelkzáveru,ženiesúsplnenépodmienkynapriznanienáhradytrovkonania
medzi účastníkmi a preto rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,
ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 ods. 1 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 356 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu