Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 6Sf/54/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725101811
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kúdelčíková
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101811.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., miesto podnikania D. X, XXX XX E.,
IČO: 33 958 751, právne zastúpený: URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom
Červeňova 15, 811 03 Bratislava, IČO: 47 244 895, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 104643432/2025 zo dňa 10.11.2025, o návrhu žalobcu na priznanie

odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 03.12.2025, takto

r o z h o d o l :

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 03.12.2025 z a m
i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 03.12.2025 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 104643432/2025 zo dňa 10.11.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný

podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Nitra č. 102468859/2025 zo dňa 23.06.2025 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“),
ktorým správca dane podľa § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku žalobcovi vyrubil úrok z omeškania
v sume 10 553,20 eura za nezaplatenie rozdielu dane z pridanej hodnoty vyrubeného rozhodnutím
správcu dane v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. Žalobným návrhom sa žalobca domáha

zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia, vrátenia veci na ďalšie konanie
žalovanému, eventuálne Daňovému úradu Nitra a tiež priznania nároku na náhradu trov konania voči
žalovanému.

2. Žalobca v správnej žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný
účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších

predpisov (ďalej len „SSP“), keďže napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
došlokpredčasnémuvyrubeniuúrokovzomeškania,akeďžeokamžitýmvýkonomaleboinýmiprávnymi
následkami napadnutého rozhodnutia by hrozila značná hospodárska či finančná škoda a priznanie
odkladného účinku správnej žalobe by nebolo v rozpore s verejným záujmom. Potrebu úhrady peňažnej
pokuty bolo možné vzhľadom na finančné možnosti žalobcu považovať za spôsobilé spôsobiť finančnú
škodu. Z daňového priznania žalobcu za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vyplývalo, že jeho

základ dane dosiahol sumu 192 000,00 eur. Vyrubený úrok z omeškania tak predstavoval viac ako
5,2 % ročného základu dane žalobcu, čo nebola zanedbateľná či marginálna suma, ale významná
finančná záťaž. Išlo o jednorazový výdavok, ktorý žalobca nemal možnosť predvídať pri plánovaní
svojich peňažných tokov, a ktorý nebol krytý mimoriadnymi príjmami. Vznik takejto ujmy nebolo možné
považovať za bežný následok výkonu verejnej správy, ale za zásah nad primeranú mieru, ktorý mal
povahuťažkoreparovateľnejškody.Akbyajbolažalobcovipredmetnásumavbudúcnostivrátená,došlo

by k časovej strate disponibility finančných prostriedkov, ktorá mohla viesť k druhotným hospodárskym
následkom, najmä k narušeniu cash-flow. V tejto súvislosti bolo možné konštatovať, že priznanímodkladného účinku správnej žalobe by nehrozil vznik závažnej ujmy na strane orgánu verejnej správy a
ani by nedošlo k ohrozeniu dôležitého verejného záujmu. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe
by malo dočasný charakter a nijakým spôsobom by nenegovalo samotnú existenciu pohľadávky štátu,

ale iba by odkladalo jej vymáhateľnosť do právoplatného rozhodnutia súdu. Štát ako verejnoprávny
subjekt nebol existenčne závislý od okamžitého inkasa predmetnej sumy a jeho fiškálne záujmy by
týmto dočasným odkladom neboli reálne ohrozené. Bolo potom zrejmé, že priznanie odkladného účinku
správnej žalobe by nebolo v rozpore s verejným záujmom. K žiadosti o priznanie odkladného účinku
správnej žalobe žalobca pripojil účtovnú závierku a daňové priznanie za rok 2024, a to za účelom

preukázania svojich finančných pomerov. V danom prípade samotný vyrubený úrok z omeškania
predstavoval 5 % z celkového základu dane žalobcu pre rok 2024, čo sa vo vzťahu k účelu úroku
z omeškania javilo ako neproporcionálne.

3. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním zo
dňa 20.02.2026 konštatujúc, že predmetný návrh žalobcu navrhuje zamietnuť, pretože žalobu považoval

v celom rozsahu za nedôvodnú.

4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 písm. a), b) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného
uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný

následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na
základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo
opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy

alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže

obsahovať iba stručné odôvodnenie.

9. Správny súd prvotne uvádza, že podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok iba
v prípade, ak to vyslovene ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Správny súd môže priznať odkladný
účinok správnej žalobe za podmienok stanovených zákonom. Právo na súdom vydané rozhodnutie o

priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené
Ústavou SR, pričom pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom
svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho
vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie
smeruje.

10. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej
žalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými
právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej
správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na

životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku správnej
žalobe nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma
bezprostredne nastala, avšak sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia závažná
ujma hrozí. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Preukázanie hrozbytakejto ujmy pritom treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku,
pričom nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je
na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného

následku, ktorá musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd
vyhodnotiť. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného
k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku správnej
žalobe sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie

naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z
takéhotorozhodnutiasúvylúčené.Idetedaovýnimočnérozhodnutie,ktorýmsaprelamujúprávneúčinky
právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

11. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej právnej veci skúmal,
či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, majúc na pamäti, že žalobca

podaný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil hrozbou vzniku značnej
hospodárskej a finančnej škody.

12. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu a po preskúmaní spisového materiálu správny súd dospel k záveru,
že žalobca nepreukázal hrozbu vzniku značnej hospodárskej či finančnej škody. Žalobca k návrhu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepripojil také prílohy, na základe ktorých by správny
súd mohol overiť žalobcom tvrdené následky okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím, resp. utvoriť si úsudok o žalobcom tvrdených následkoch týchto
rozhodnutí. Účtovná závierka a daňové priznanie žalobcu za rok 2024 nie sú samy o sebe dostatočným
dôkazom o hrozbe vzniku značnej hospodárskej či finančnej škody. Tieto dokumenty síce obsahujú

určité informácie o výsledkoch hospodárenia a podnikateľskej činnosti žalobcu za rok 2024, avšak pre
priznanie odkladného účinku správnej žalobe je potrebné predložiť ďalšie dôkazy, ktoré by potvrdzovali
jeho aktuálnu ekonomickú situáciu (napríklad uvedením aktuálneho stavu účtov, majetku spoločnosti,
vývoja a súčasného stavu príjmov a tržieb, nákladov na prevádzku podniku /fixných, režijných/ pred
a po prípadnej úhrade uloženej povinnosti, výšku aktuálneho úverového zaťaženia, aktuálnu skladbu

pohľadávok, očakávaných príjmov). Správny súd si tak nemohol utvoriť úsudok o tom, ako by sa
okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zhoršila celková
majetková situácia žalobcu vo vzťahu k žalobcom tvrdeným hypotetickým dôsledkom v porovnaní so
situáciou, ak by bol správnej žalobe priznaný odkladný účinok. Odhliadnuc od uvedeného správny súd
považuje za potrebné poznamenať, že povinnosť zaplatiť sumu 10 553,20 eura nemožno s prihliadnutím

k žalobcom predloženým prílohám návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe považovať
za hrozbu vzniku značnej hospodárskej či finančnej škody na strane žalobcu, keďže táto suma podľa
vyjadrenia žalobcu, majúceho oporu v jeho daňovom priznaní za rok 2024, predstavuje približne 5 %
z celkového základu dane žalobcu pre rok 2024.

13. V nadväznosti na vyššie uvedené správny súd zdôrazňuje, že okrem všeobecných náležitostí
podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj
dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku, či už v zmysle § 185 písm. a) alebo
b) SSP. Pri dôvode pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP,
relevantného v predmetnej právnej veci, je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny

dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Pri návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
má žalobca povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen uviesť, ale má i povinnosť niektorý z týchto
dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku správnej
žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, značnú hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný
vážny nenapraviteľný následok. Dôkazné bremeno teda nesie výhradne žalobca a nie je povinnosťou

správneho súdu nahrádzať aktivitu žalobcu. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
nemôže byť abstraktný a nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by
odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Bolo výhradne na žalobcovi, aby hroziacu
závažnú ujmu, značnú hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok
správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do jeho práv,

nie len všeobecnými tvrdeniami.

14. Keďže žalobca nepreukázal hrozbu značnej hospodárskej či finančnej škody ani hrozbu závažnej
ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, správny súd sa už ďalej podrobnejšie nezaoberalpreukázaním naplnenia ďalšieho predpokladu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a to
skutočnosti, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe by nebolo v rozpore s verejným záujmom.
Predpoklady pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe sú totiž v § 185 písm. a) SSP stanovené

kumulatívne, a teda nepreukázanie splnenia ktoréhokoľvek predpokladu musí nevyhnutne viesť k
zamietnutiu návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

15. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalobcu, že úrok z omeškania bol vyrubený predčasne, a že v danom prípade
samotný vyrubený úrok z omeškania predstavoval 5 % z celkového základu dane žalobcu pre rok

2024, čo sa vo vzťahu k účelu úroku z omeškania javilo ako neproporcionálne, správny súd uvádza,
že tieto vyjadrenia neboli pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
relevantné. Žalobcom eventuálne tvrdené dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu
orgánov verejnej správy v administratívnom konaní totiž nie sú zákonným predpokladom na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 SSP. Správny súd si tak pri rozhodovaní o návrhu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti

rozhodnutia orgánov verejnej správy, neutvára a ani nemôže utvárať úsudok o dôvodnosti žalobných
námietok.

16. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalobcu, že finančnými orgánmi uložená povinnosť zaplatiť sumu
10 553,20 eura predstavuje jednorazový nepredvídateľný výdavok, správny súd prvotne pripomína,

že nepredvídateľné výdavky sú súčasťou podnikateľského rizika. Správny súd ďalej v tejto súvislosti
uvádza, že žalobca negatívne dôsledky predmetného výdavku popísal len v značne abstraktnej
a v konečnom dôsledku hypotetickej rovine. Správny súd tak nemohol konštatovať splnenie základných
zákonom vyžadovaných predpokladov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe v nadväznosti
na vyjadrenie žalobcu o jednorazovom nepredvídateľnom výdavku.

17.Vzhľadomktomu,žežalobcaneosvedčilsplneniezákladnýchzákonomvyžadovanýchpredpokladov
definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP, správny súd podľa § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

18. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2
písm. e) SSP).