Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 11, 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 4S/17/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0826100243
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Kútiková
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0826100243.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX,
XXX XX C. (toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Ilava, so
sídlom Mierové námestie 1, 019 01 Ilava), právne zastúpený: JUDr. Jiří Martaus, advokát, so sídlom Ul.
1. mája 113/19, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 37 908 022 proti žalovanému: Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, IČO: 00 166 481, o preskúmanie

zákonnosti upovedomenia žalovaného č. IV/2 Gn 256/25/1000-8 zo dňa 06.11.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu odmieta.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 13.01.2026 bola Správnemu súdu v Banskej Bystrici doručená správna žaloba žalobcu zo dňa

12.01.2026, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti upovedomenia Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky č. IV/2 Gn 256/25/1000-8 zo dňa 06.11.2025, upovedomenia Krajskej prokuratúry
v Trenčíne č. 3 Kn 280/25/3300-5 zo dňa 08.08.2025 a rozhodnutia žalovaného Ústavu na výkon trestu
odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava č. ČDK: 93961-5-DT zo dňa 01.07.2025. Predmetný
prieskum rozhodnutí bol vedený na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 4S/3/2026.

2. Správny súd uznesením č.k. 4S/3/2026-18 zo dňa 05.03.2026 rozhodol tak, že súd vylúčil na
samostatné konania veci žalobcu o preskúmanie zákonnosti upovedomenia Krajskej prokuratúry v
Trenčíne č. 3 Kn 280/25/3300-5 zo dňa 08.08.2025 a upovedomenia Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky č. IV/2 Gn 256/25/1000-8 zo dňa 06.11.2025, s tým, že vylúčené veci sa budú viesť pod novými
spisovými značkami.

3. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní (pod sp. zn. 4S/17/2026) je správnou žalobou
napadnuté upovedomenie žalovaného Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. IV/2 Gn
256/25/1000-8 zo dňa 06.11.2025.

4. Žalobca prostredníctvom podnetu žiadal žalovaného o preskúmanie zákonnosti upovedomenia
Krajskej prokuratúry v Trenčíne č. 3 Kn 280/25/3300-5 zo dňa 08.08.2025 a o preskúmanie nečinnosti

Krajskej prokuratúry v Trenčíne. Žalovaný podnet žalobcu, ktorý sa týkal preskúmania zákonnosti
upovedomenia Krajskej prokuratúry v Trenčíne č. 3 Kn 280/25/3300-5 zo dňa 08.08.2025 vyhodnotil
podľa obsahu ako opakovaný podnet podľa § 36 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre
(ďalej len „zákon č. 153/2001 Z. z.“). Žalovaný opakovaný podnet odložil, nakoľko neboli v postupe
prokurátora Krajskej prokuratúry v Trenčíne zistené porušenia zákona, na ktoré by bolo potrebné, alebo
možné reagovať prijatím prokurátorského opatrenia. Žalovaný podnet žalobcu týkajúci sa prieťahov

v súvislosti s nevybavenými podaniami ako nedôvodný odložil, nakoľko neboli v postupe prokurátoraKrajskej prokuratúry v Trenčíne zistené porušenia zákona, na ktoré by bolo potrebné reagovať prijatím
prokurátorského opatrenia.

5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom

6. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

7. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako

rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje
alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,
alebo sa jej priamo dotýka.

8. Podľa § 4 SSP, orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú

a) orgány štátnej správy,
b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky
Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje,
c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,

d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,
e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej
správy.

9. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

11. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu ak, je neprípustná.

12. Z citovaného znenia § 2 SSP vyplýva, že správnou žalobou sa možno na správnom súde domáhať
ochrany pred nezákonnosťou postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy. Správny súd poskytuje
ochranu každému, kto tvrdí, že jeho práva boli dotknuté nezákonnosťou postupu alebo rozhodnutím

orgánu verejnej správy, ktorými sú orgány uvedené vo vyššie citovanom § 4 SSP. Rozhodnutím orgánu
verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní,
ktorým sa zakladajú, menia alebo rušia práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb,
alebo ktorým sa priamo dotýkajú ich právom chránené záujmy.

13. V posudzovanej veci sa žalobca domáha preskúmania upovedomenia Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky o vybavení opakovaného podnetu podľa § 36 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z.
V súlade s § 36 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. môže podávateľ podať opakovaný podnet, ak nesúhlasí
sospôsobomvybaveniapôvodnéhopodnetu.Zmyslomtohtoinštitútujezabezpečenievnútornejkontroly
v rámci hierarchicky usporiadanej sústavy prokuratúry, v ktorej nadriadený prokurátor preskúmava

postuppodriadenéhoprokurátora.Opakovanýpodnettedapredstavujeprostriedokiniciovaniakontrolnej
činnosti prokuratúry, pričom Generálna prokuratúra Slovenskej republiky nevystupuje ako orgán verejnej
správy, ale vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti v rámci vlastnej organizačnej štruktúry.Opakovaný podnet teda predstavuje osobitný procesný inštitút v rámci vnútornej kontrolnej činnosti
prokuratúry.

14. Správny súd zdôrazňuje, že prokuratúra je v zmysle § 2 zákona č. 153/2001 Z. z. samostatnou
hierarchicky usporiadanou sústavou štátnych orgánov ochrany zákonnosti, ktorá vykonáva svoju
pôsobnosť vo verejnom záujme. Pri vybavovaní podnetov prokurátor zvažuje, či využije svoje zákonné
oprávnenia na ochranu zákonnosti. Vybavenie podnetu, resp. vybavenie opakovaného podnetu vrátane
jeho odloženia, je prejavom oprávnenia prokurátora posúdiť, či v konkrétnej veci využije zákonné

prostriedky na ochranu zákonnosti vo verejnom záujme. Opakovaný podnet predstavuje osobitný
procesný inštitút, ktorým sa iniciuje výkon dozoru prokurátora, teda nejde o návrh na začatie konania,
v ktorom by sa rozhodovalo o právach a povinnostiach podávateľa. Upovedomenie o odložení
opakovaného podnetu má výlučne informatívny charakter a nepredstavuje výkon verejnej správy v
podobe autoritatívneho rozhodovania o právach alebo povinnostiach žalobcu. Vybavenie opakovaného
podnetu má preto rovnaký právny charakter ako vybavenie pôvodného podnetu. Výsledkom je spravidla

vyrozumenie, v ktorom nadriadený prokurátor potvrdí správnosť predchádzajúceho postupu, prípadne
prijme opatrenia v rámci svojej pôsobnosti. Takéto vyrozumenie však nepredstavuje rozhodnutie vydané
v administratívnom konaní.

15. Správny súdny poriadok v ustanovení § 98 ods. 1 upravuje dôvody odmietnutia správnej žaloby

týkajúce sa predovšetkým procesných podmienok konania, ktoré je správny súd povinný skúmať počas
celého konania. Splnenie procesných podmienok skúma správny súd z úradnej povinnosti, pričom nie
je viazaný potrebou podania návrhu na postup podľa tohto ustanovenia zo strany účastníkov konania.
Jedným z dôvodov pre odmietnutie správnej žaloby je ten, že sa jedná o neprípustnú žalobu. Za
neprípustnú žalobu v zmysle dôvodovej správy k Správnemu súdnemu poriadku je považovaná, okrem

iného aj taká žaloba, ktorá smeruje proti právnemu aktu osoby nemajúcej postavenie orgánu verejnej
správy. Neprípustnosť správnej žaloby je spájaná najmä s otázkou negatívnej právomoci správneho
súdu vo vzťahu k predmetu prieskumu, ktorú je potrebné skúmať pre každý typ žaloby osobitne (§ 7
SSP), pričom nedostatok takejto podmienky nie je odstrániteľný.

16. V nadväznosti na uvedené správny súd uzatvára, že vybavenie opakovaného podnetu podľa § 36
ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. nemá povahu rozhodnutia, opatrenia ani iného zásahu orgánu verejnej
správy v zmysle Správneho súdneho poriadku, a preto nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom
súdnictve.

17. Vzhľadom na uvedené správny súd správnu žalobu žalobcu o preskúmanie napadnutého
upovedomenia žalovaného Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. IV/2 Gn 256/25/1000-8 zo
dňa 06.11.2025 podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol pre jej neprípustnosť.

18. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v

zmysle § 170 písm. a) SSP, pretože správna žaloba bola odmietnutá.

19. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 2, 3 SSP a

contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§444 ods. 1 SSP) v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť treba
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť

do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami (§ 56 ods. 3
SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.