Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/108/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1621200676
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1621200676.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členiek senátu

JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: B. Z., X.. XX.XX.XXXX,
L. Y. XXX/XX, H., zastúpená advokátom JUDr. Martinom Ritomským, so sídlom Jána Kollára 375/17,
Malacky, IČO: 55 226 451, proti žalovaným: X/ F. L., X.. XX.XX.XXXX, L. F. XX, H., X/ C. O., X..
XX.XX.XXXX, L. F. XX, H., obe žalované zastúpené advokátom JUDr. Jozefom Dobrovičom, LL.M.,
so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, IČO: 42 358 566, o náhradu škody vo výške 8.596,38 EUR a
uloženie povinnosti vykonať opravu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Malacky
sp.zn. 27C/27/2021-650 zo dňa 15.05.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok Okresného súdu Malacky sp.zn. 27C/27/2021-650 zo dňa 15.05.2024, p o t
v r d z u j e .
II. Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I.) a žalovaným 1/ a 2/ priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100% (výrok II.).

2. Žalobou zo dňa 18.02.2021, doručenou Okresnému súdu Malacky dňa 22.02.2021 sa žalobkyňa

domáhala, aby súd uložil žalovaným povinnosť umožniť žalobkyni na nevyhnutnú dobu 15 pracovných
dní vstup na svoj pozemok v kat. území H., par. registra „M.“ č. XXXX, za účelom vykonania prác
spočívajúcich v odkopaní 0,5m od obvodovej steny domu súp. č. XXX a vyhotovenia odvodňovacej
a tepelnej izolácie domu súp. č. XXX. Ďalej žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovaným povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu škody vo výške 3.921,03 EUR a aby súd uložil
žalovaným povinnosť vykonať opravu a úpravu dažďových zvodov a ich vyústenie do ulice F. Y. H. v
súlade s technickou normou STN EN 12 056-3:2002 do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku

a náhradu trov konania v rozsahu 100%.
3. Žalobkyňa svoju žalobu zdôvodnila tým, že je vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. H.,
zapísaných na LV č. XXX ako: pozemky registra „M.“ parc.č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 132 m2, parc.č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 123 m2, stavby: rodinný dom
so súpisným číslom XXX postavený na parc. č. XXXX/X. Žalované sú spoluvlastníčky, každá v podiele
1, nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. H., zapísaných na LV č. XXXX ako: parcela registra „M.“ č.
XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 281 m2, stavby: rodinný dom so súpisným číslom XXX

postavený na parc. č. XXXX. Nehnuteľnosti v celosti užíva matka žalovaných. Žalobkyňa dlhodobo žiada
žalované prostredníctvom ich matky H. H., o umožnenie vstupu na ich pozemok za účelom odizolovania
svojej stavby. Stavba žalobkyne je vlhká, zateká do nej z dôvodu nedostatočného odvodnenia domu
vo vlastníctve žalovaných. Žalobkyňa upozorňovala na problém matku žalovaných aj listom zo dňa05.10.2020. Na základe tejto výzvy užívateľka prisľúbila umožnenie vykonania nevyhnutných úprav,
no následne svoj názor zmenila a uviedla, že vlastníčky (jej dcéry) si to neželajú. Žalobkyňa tvrdí, že
veľká plocha strechy domu s.č. XXX vo vlastníctve žalovaných je nedostatočne odvodnená, keďže na

celú plochu strechy je jeden zvod, ktorý odvádza vodu nedostatočne a táto zateká do časti zadnej
steny domu vo vlastníctve žalobkyne. Zatekanie spôsobuje vlhnutie jednak vonkajšej steny domu,
ale aj vlhnutie vnútorných priestorov v postihnutej časti. Toto tvrdenie žalobkyňa doložila stanoviskom
odborne spôsobilej osoby Ing. Adriánom Kaczorom, projektant vodohospodárskych stavieb, ktorý vo
svojom stanovisku zo dňa 19.11.2020 uviedol: „... účelom odvodnenia spevnených plôch, ako je napr.

strecha, je ochrániť nehnuteľnosti od nepriaznivých a dlhodobých účinkov vody na nehnuteľnosť ako je
podmývanie základov, navlhnutie stien, vniknutie vlhkosti do vnútra nehnuteľnosti a pod. Povinnosťou
každého majiteľa nehnuteľnosti je zabezpečiť súvislý odvod vody bez prerušenia s dostatočnou
kapacitou odvodňovacích žľabov, zvodov. Ďalej je povinnosťou majiteľa nehnuteľnosti zabezpečiť, aby
nedochádzalo k poškodeniu priľahlých nehnuteľností, nakoľko sa jedná o poškodzovanie majetku z
dôvodu nedbanlivosti. ...“. Strecha domu žalovaných má plochu 80 m2, celková dĺžka odtokových žľabov

jecca18m.Odbornéstanoviskouvádza,ževzmysleSTNEN12056-3:2002jeaktuálnystavodvodnenia
strechy nedostatočný a mal by byť pridaný minimálne jeden vertikálny odtokový zvod. Ďalej je potrebné
vyčistenieexistujúcichžľabovazvodovsmeromdonehnuteľnostiakoajpriľahlýchnehnuteľností.Taktiež
je doporučené v záujme ochrany jednotlivých nehnuteľností všetky vyústenia dažďových zvodov viesť
do verejnej kanalizácie alebo minimálne 2m od nehnuteľnosti alebo priľahlej nehnuteľnosti. Žalobkyňa

predložila aj Technický posudok vyhotovený Ing. Andreou Zichovou, projektant pozemných stavieb,
ktorá v mesiaci 02/2020 posudok vyhotovila a zhodnotila stav odvodnenia strechy rodinného domu F.
XXX z dôvodu trvalého vlhnutia obvodovej steny na spoločnej hranici na rodinnom dome Y. Č.. XXX. Z
predmetného technického posudku vyplýva záver a odporúčania „... Výmeny odvodňovacieho systému
dvornej strechy: strešné zvody strechy aj kolená a pravidelné čistenie strešných žľabov užívateľom

rodinnéhodomuč.XXX.Jedôležitézabezpečenieodvedeniadažďovýchvôdodobochrodinnýchdomov
pomocounovéholežatéhokanalizačnéhopotrubiavpriestoreRDč.XXXpoloženéhovsmerenaul..F.X.
a ústiaceho do ulice F.. V súčasnosti nie je zabezpečená minimálna vzdialenosť 2m od nehnuteľnosti,
resp. od obvodovej steny poškodeného RD č. XXX. Na dĺžku dvornej strechy 18 bm a plochy 80 m2
sa vyžaduje podľa normy odvodnenie dvomi dažďovými zvodmi. Na posudzovanom dome č. XXX je

umiestnený jeden dažďový zvod a je umiestnený v nesprávnom spáde, a to v blízkosti obvodovej nosnej
steny RD č. XXX. ...“. Žalobkyňa doložila fotodokumentáciu z ktorej sú zrejmé škody spôsobené na
dome žalobkyne ako mokrá stena, vnútorné izolovanie, výmena zavlhnutej plávajúcej podlahy, voda
po daždi v obytnej miestnosti žalobkyne, výmena podlahového kúrenia, maľovanie a pod.. Meranie
vlhkosti v postihnutých častiach domu žalobkyne vykazuje hodnoty v rozsahu 69-71%, čo je vlhkosť

zodpovedajúca dažďu. Žalobkyňa v záujme predísť neodstrániteľným škodám ako napr. poškodenia a
prasknutienosnejsteny,jenútenápravidelneodstraňovaťškody,ktoréjejvyššieopísanýstavspôsobuje.
Vzniknuté škody odstraňoval J. P., živnostník, ktorý odstraňoval podlahu, sťahoval spálňu, vykonal
nivelizáciu povrchu, vysprávku stien, maľovanie, montáž podlahového kúrenia, pokládka dlažby, montáž
a sťahovanie nábytku, vývoz odpadu. Za opísané práce žalobkyňa uhradila sumu 1.163,84 EUR na

základe faktúry č. XX zo dňa 10.09.2020, samotnú úhradu žalobkyňa vykonala v hotovosti. Spolu za
odstránenie škody spôsobenej žalovanými žalobkyňa uhradila sumu 3.921,03 EUR. Žalobkyňa má za
to, že nečinnosť žalovaných spôsobuje žalobkyni škodu, pričom za účelom predchádzania škodám je
potrebné vykonať úpravy a opravy, ktorými bude zabezpečené odizolovanie stavby žalobkyne. Uložením
požadovaných povinností sa zabráni ďalším škodám na stavbe vo vlastníctve žalobkyne.

4. Podaním doručeným súdu dňa 12.04.2021 žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým žiadala, aby súd uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť umožniť žalobkyni do 15 dní od
vykonateľnosti tohto uznesenia na nevyhnutnú dobu 15 pracovných dní vstup na svoj pozemok v k.ú. H.,
parcela registra „M.“ č. XXXX za účelom vykonania prác spočívajúcich v odkopaní 0,5m od obvodovej
steny domu súpisné číslo XXX a vyhotovenia odvodňovacej a tepelnej izolácie domu súpisné číslo č.

XXX.
5. Súd prvej inštancie uznesením sp.zn. 27C/27/2021-70 zo dňa 06.05.2021 neodkladné opatrenie
nariadil v znení, ako žalobkyňa žiadala. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.08.2021.
6. Podaním doručeným súdu dňa 13.12.2021 žalobkyňa zmenila žalobu tak, aby súd uložil žalovaným
1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu škody vo výške 8.596,38 EUR a

aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne vykonať opravu a úpravu dažďových
zvodov na stavbe súp. č. XXX a jej príslušenstve a ich vyústenie do ulice F. Y. H., v súlade s technickou
normou STN EN 12 056-3:2002 do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku a náhradu trov konania v
rozsahu 100%.7. Súd prvej inštancie uznesením sp.zn. 27C/27/2021-151 zo dňa 21.02.2022 zmenu žaloby pripustil,
v súlade s návrhom doručeným súdu dňa 13.12.2021. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva,
že vydaním neodkladného opatrenia, v spojení s jeho právoplatnosťou, došlo k spotrebovaniu

pôvodného žalobného petitu, ktorým žalobkyňa žiadala uložiť žalovaným povinnosť umožniť žalobkyni
na nevyhnutnú dobu 15 pracovných dní vstup na svoj pozemok v kat. území H., par. registra „M.“ č.
XXXX, za účelom vykonania prác spočívajúcich v odkopaní 0,5m od obvodovej steny domu súp. č. XXX
a vyhotovenia odvodňovacej a tepelnej izolácie domu súp. č. XXX.

8. Žalované 1/ a 2/ sa vyjadrili k žalobe podaním zo dňa 20.12.2021 s tým, že žiadajú žalobu v
celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobkyňu na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalované
majú za to, že neboli splnené predpoklady zodpovednosti za škodu, že k porušeniu povinnosti zo
strany žalovaných nedošlo. Na podnet žalobkyne, mesto Malacky, poverilo príslušný stavebný úrad na
vykonanie stavebného dohľadu. Stavebný úrad vo svojom stanovisku potvrdil, že stav odkvapového
systému je v poriadku, nedetekoval žiadne nedostatky. Stavebný úrad zároveň uviedol, že príčina

zatekania môže byť odlišná od tvrdenia žalobkyne: „... zo šetrenia ďalej vyplýva, že hrúbka tepelnej
izolácie použitej na stene p. Z., nespĺňa hygienické kritéria a teplo pre určenie kondenzácie, t.j.
tepelný odpor fragmentu tejto steny nie je vyhovujúci. Z priloženej fotodokumentácie vyhotovenej
po obhliadke vyplýva, že známky vlhnutia sa prejavujú prvotne na podlahe, nie na odvodovom
murive. Ak je na vlhkej betónovej podlahe položená laminátová podlaha, voda sa nemá kde odpariť.

Laminát vytvorí takpovediac vzduchotesnú bariéru a tak sa vlhkosť pomaly zbiera a nemá kam
odísť. To by zodpovedalo stavu, ktorý popisuje p. Z.. Z miestnej obhliadky, následného šetrenia a
priloženejfotodokumentáciemožnopredpokladať,ževlhnutiemurivajespôsobenénedostatočnoualebo
chýbajúcou hydroizoláciou podlahy. ...“. V dome žalovaných nie sú žiadne stopy po vode, dokonca ani v
komore susediaceho domu, ktorý má stenu bezprostredne pri odkvape. Fotografia o zanesenom odtoku

na strane žalovaných, nie je relevantným dôkazom o porušení povinnosti na strane žalovaných. Odkvap
a odtok podľa žalovaných je pravidelne udržiavaný, pričom tento záver v stanovisku skonštatoval aj
stavebný úrad vykonávajúci štátny stavebný dohľad. Vznik škody nebol zo strany žalobkyne doposiaľ
preukázaný žiadnym relevantným dôkazom, ktorým by bolo preukázané, že za spôsobenú údajnú
škodu zodpovedajú žalované. Nebolo tiež preukázané, že nevyhnutnosť opráv zo strany žalobkyne

bola spôsobená žalovanými. V konaní tiež nebolo preukázané, že by vlhnutie v dome žalobkyne
bolo spôsobené domom žalovaných. Žalobkyňa do konania predložila technický posudok, ktorý je
rozporný so stanoviskom príslušného stavebného úradu. Žalobkyňa nepreukázala porušenie povinnosti
na strane žalovaných ani príčinnú súvislosť medzi tvrdeným údajným porušením povinnosti a údajnou
škodou. Skutočnosť, že odkvapový systém by mohol byť v rozpore s STN normami, ešte nepreukazuje,

že práve voda z odkvapu na nehnuteľnosti žalovaných spôsobuje vlhnutie domu žalobkyne. V čase
výstavby domu, odkvapový systém musel spĺňať všetky zákonné požiadavky, v opačnom prípade by
nedošlo k povoleniu užívania. V doplnenom vyjadrení k žalobe zo dňa 20.10.2022 žalované 1/ a 2/
uviedli, že listom zo dňa 18.11.2011 žalobkyňa informovala rodičov žalovaných o vykonaní zamýšľaných
opráv na jej dome, ktoré spočívali výlučne v oprave steny, v omietkovacích a zatepľovacích prácach,

pričom predmetom opráv nebola izolácia nehnuteľnosti na strane priľahlej k nehnuteľnosti žalovaných.
Rovnako v rozhodnutí mesta Malacky č.j. OÚRŽP/2010/3079/Fa zo dňa 03.01.2011, nebola predmetom
zmeny stavby žalobkyne izolácia, ale výlučne len omietkové a zatepľovacie práce. Potvrdzuje to
sama žalobkyňa priloženou fotodokumentáciou. Žalobkyňa sa listom zo dňa 11.05.2020 s označením
„Zatekanie nehnuteľnosti“ obrátila na Mesto Malacky za účelom vyriešenia situácie so zatekaním do

jej domu. Mesto Malacky vykonalo dňa 30.07.2020 na mieste štátny stavebný dohľad a v odpovedi zo
dňa 19.08.2020 doručenej aj žalobkyni uviedlo, že nopová fólia, ktorá sa bežne umiestňuje na omietku
v soklovej časti tak, aby zabránila prieniku vlhkosti zo zeme, nebola pri obhliadke domu žalobkyne
viditeľná, ani po odhrnutí vrstvy kameniva. Pri obhliadke bolo tiež zistené, že odkvapový systém domu
žalovaných je dostatočný, nebol znečistený a rodinný dom nejavil známky toho, že by odkvapový

systém nestíhal odvádzať dažďovú vodu, neboli zistené žiadne známky vlhnutia muriva. Zo štátneho
stavebnéhodohľadubolozároveňzistené,žehrúbkatepelnejizoláciepoužitejnastenedomužalobkyne,
nespĺňa hygienické kritéria a teplo pre určenie kondenzácie, t.j. tepelný odpor fragmentu tejto steny
nie je vyhovujúci. Napriek tomu sa žalobkyňa žalobou zo dňa 18.02.2021 domáha náhrady škody.
Dodací list pre žalobkyňu zo dňa 08.11.2021 od Jána Vašeka preukazuje, že na dome žalobkyne bola

vykonaná izolácia základov muriva osadením fólie Fatrafol 16 mm, nopovej fólie, styroduru 5 cm a
izolačnej peny. Z predloženej fotodokumentácie o vykonaní izolácie vyplýva, že dovtedy tam nebola
žiadna funkčná izolácia, čo zistil aj štátny stavebný dozor dňa 30.07.2020. Po izolovaní domu žalobkyne
proti vlhkosti až v roku 2021, žalobkyňa už nehlási žiadne zatekanie ani vlhnutie, pričom obvodovéríny na dome žalovaných sú v rovnakom funkčnom stave ako boli aj doteraz. Je teda nepochybné,
že dom žalobkyne nebol izolovaný proti vlhkosti, čo je jedinou a pravou príčinou namietanej škody.
Podlaha a dom žalobkyne nemal izolačné vlastnosti a nebol spôsobilý odolávať všetkým vonkajším

klimatickým vplyvom, o čom musela mať žalobkyňa vedomosť už pri rekonštrukcii domu v roku 2011,
avšak bez primeraných dôvodov sa spoliehala na to, že k takej škode nedôjde a preto si škodu zavinila
sama. Bolo povinnosťou žalobkyne odizolovať svoj dom, a to už v roku 2011, kedy uskutočnila rozsiahlu
rekonštrukciu domu. Paradoxne, funkčný odvodový systém dažďovej vody z nehnuteľnosti žalovaných
do miestnej komunikácie a do zeleného pásu pred domom, podstatným spôsobom eliminoval rozsah

vlhnutia. Žalobkyňa opravami spôsobených vlhkosťou vo výške 3.921,03 EUR neodvracala hroziacu
škodu, ale iba odstraňovala následok absencie izolácie jej domu, t.j. porušenia zákonných technických
požiadaviek, a preto za škodu zodpovedá sama. Podľa dokumentov priložených k návrhu na zmenu
žaloby, ide o náklady spojené s prácami za účelom zhotovenia chýbajúcej izolácie domu. Žalobkyňa
nepreukázala splnenie ani jednej z kumulatívnych podmienok zodpovednosti žalovaných za škodu.
Žalované neporušili žiadnu povinnosť, a tak nemôžu zodpovedať za škodu. Orgán štátneho stavebného

dohľadu tiež skúmal fasádu domu žalobkyne, pretože ak by odkvapový systém nestíhal odvádzať vodu,
dažďová voda by sa odrážala od okolia, t.j. aj na múry domov. Najčastejším prejavom zatekania sú
zelené mapy na soklovej oblasti, ktoré na stene z dvora žalovaných neboli. Steny neboli znečistené
ani zatečené. Pri šetrení štátneho stavebného dohľadu nebolo zistené znečistenie steny nad mieru
zodpovedajúcu veku stavby. Ďalej orgán štátneho stavebného dohľadu preveroval aj vnútorné steny

domužalovaných,zdôvodu,žeakbysapoddomamiakumulovalavodavoväčšíchmnožstvách,maloby
to vplyv aj na okolité nehnuteľnosti. Nebolo zistené, že by vnútorné steny domu žalovaných javili známky
vlhkosti ani plesne. Žalované dali zhotoviť posudok vodohospodárskemu technickému pracovníkovi
A.. C. E., J.., ktorý bol overený autorizovaným stavebným inžinierom vodohospodárskych stavieb A..
E. F., ktorý uviedol, že mesto Malacky nemá vybudovanú dažďovú kanalizáciu a prevažná väčšina

dažďových vôd, vrátane tých, ktoré vytekajú z dažďových zvodov z rodinných domov vybudovaných
na hranici súkromného a mestského pozemku, je odvádzaná gravitačne povrchovo do pásov mestskej
zelene. Rodinný dom žalovaných má historicky vybudované dažďové zvody orientované na chodník
do ulice, kde je voda ďalej vedená žľabom do zeleného pásu, pričom aj napriek skutočnosti, že voda
odteká na chodník pred domom žalobkyne, je tento chodník vyspádovaný smerom do zeleného pásu.

V závere A.. E. konštatuje, že dažďový zvod zo strechy domu vo vlastníctve žalovaných v súčasnosti
žiadnym spôsobom neohrozuje susedné nehnuteľnosti. Predmetom stanoviska a technického posudku
žalobkyne nie je posúdenie príčin vlhkosti domu žalobkyne. Dôkazy predložené žalobkyňou mlčia o
absenciiizoláciedomužalobkyne,čoichzodbornéhohľadiskadiskvalifikuje.Zichzáverovnevyplýva,že
vlhkosť domu žalobkyne je spôsobená výlučne nedostatočným odvodom dažďovej vody z nehnuteľnosti

žalovaných. Podľa zistení štátneho stavebného dozoru dňa 30.07.2020, lapač strešných splavením do
kanalizácie a revízna šachta kanalizačnej prípojky umiestnené vo dvore žalovaných boli skontrolované
a neboli zanesené žiadnymi nečistotami. Dom žalovaných bol postavený v roku 1992, teda v súlade
s vtedy platnými normami. Technická norma označená žalobkyňou bola vydaná v roku 2002, nemá
žiadne prechodné ustanovenia, podľa ktorých by vlastníci nehnuteľností boli povinní zosúladiť technický

stav nehnuteľností s touto normou. Petit v časti 2 výroku zmenenej žaloby je nevykonateľný a neurčitý.
Susedskou žalobou podľa § 127 Občianskeho zákonníka sa možno domáhať iba strpenia, ale nie
aktívneho konania.
9. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 127 ods. 1, ods. 3, § 415, §
417 ods. 2, § 420 ods. 1, ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a vecne tým, že v odseku

33. napadnutého rozhodnutia uviedol vykonané dokazovanie a v odsekoch 34. až 64. uviedol zistenia z
jednotlivých tam opísaných dôkazných prostriedkov. Úlohou súdu prvej inštancie, po zmene žaloby bolo
posúdiť uplatnený nárok na náhradu škody a uloženie povinnosti žalovaným opraviť odkvapový systém
ich domu v súlade s STN EN. V odsekoch 75. až 77. napadnutého rozhodnutia, súd prvej inštancie
uviedol právnu teóriu konania o náhradu škody a v odseku 78. podrobne analyzoval a vyslovil svoj

názor s odôvodnením prečo nevychádzal z odborných stanovísk Ing. Kaczora (č.l. 15) a Ing. Zichovej
(č.l. 18), a priklonil sa k záverom znaleckého posudku č. XX/XXXX súdom ustanoveného znalca Ing.
Petra Briatka, PhD., MBA (č.l. 369), t.j. že žalobkyňa nepreukázala skutočnosť, že žalované tým, že
neumiestnili druhý zvislý odtokový zvod porušili právnu povinnosť - technickú normu. V odseku 80.
napadnutého rozhodnutia, súd prvej inštancie poukázal na samotný znalecký posudok č. XX/XXXX

znalca Ing. Petra Briatka, PhD., MBA, z ktorého súdu vyplynul záver, že odkvapový systém domu
žalovaných je dostatočný na odvedenie dažďovej vody zo strechy domu žalovaných. V odseku 81.
napadnutého rozhodnutia, súd prvej inštancie sa zaoberal i s námietkou žalobkyne ohľadom určitých
protirečení znalca Ing. Petra Briatka, PhD., MBA, so záverom, že aj keď znalec konštatoval určité vadyodkvapového systému, avšak z hľadiska otázky, či je odkvapový systém domu žalovaných dostatočný,
jednoznačne odpovedal áno. Znalec tiež jednoznačne uviedol, že z toho čo zistil, nič nenasvedčuje
tomu, že by technický stav odkvapového systému domu žalovaných spôsoboval odtok vody pod dom

žalobkyne. I s ďalšími námietkami žalobkyne sa súd prvej inštancie podrobne a jednotlivo vysporiadal
v odsekoch 82. až 85. napadnutého rozhodnutia. V odseku 86. napadnutého rozhodnutia súd prvej
inštancie odôvodnil svoj záver o tom, že z vykonaného dokazovania nemožno konštatovať, že by
žalobkyňa v konaní preukázala, že žalované konali protiprávne resp., že by bol v konaní preukázaný
prvý predpoklad vzniku zodpovednosti žalovaných a škodu vzniknutú na dome žalobkyne. Znalec

jednoznačne konštatoval, že odkvapový systém domu žalovaných, aj keď s menšími vadami, je
dostatočný na zvedenie dažďovej vody zo strechy domu žalovaných, že jeden zvod postačuje a celý
systém tak vyhovuje. Žalobkyňa tak nepreukázala rozpor konania žalovaných s právnou normou, nielen
v tom, že by ich odkvapový systém bol v rozpore s technickou normou, ale ani to, že by žalované porušili
prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka, teda že by nezabezpečili svoju nehnuteľnosť
tak, aby nevznikali škody. Súd prvej inštancie tiež zdôvodnil, prečo nevykonal obhliadku predmetných

nehnuteľností a prečo nevypočul Ing. Zichovú a Ing. Kaczora. Napriek tomu, ako uviedol súd prvej
inštancie, že žalobkyňa nepreukázala prvý predpoklad zodpovednosti za škodu, a to protiprávnosť
konania žalovaných, čo už samo o sebe je dôvodom pre zamietnutie žaloby, v odseku 87. a 88.
napadnutého rozhodnutia, súd považoval za potrebné uviesť zistenie, že aj keby bol prvý predpoklad
zodpovednosti za škodu naplnený (čo ale nebol), existovala by povinnosť žalobkyne v konaní preukázať

(okrem iného) aj príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaných a vzniknutou škodou, čo s
poukazom na odôvodnenie, ako uviedol súd prvej inštancie, v danej veci preukázané nebolo. Keďže v
konaní neboli preukázané predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaných za škodu spôsobenú na dome
žalobkyne, súd žalobu v časti prvého žalobného petitu zamietol. Nárok žalobkyne uplatnený druhým
žalobným petitom, t.j. uložiť žalovaným povinnosť vykonať opravu a úpravu odkvapového systému na

ich dome tak, aby bol v súlade s vyššie uvedenými technickými normami, ktorý opierala o ust. § 127
Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie v súlade s ustálenou judikatúrou (R 3/1988, R 45/1986),
že žalobou podľa § 127 Občianskeho zákonníka nemožno žiadať aktívne konanie, ale len povinnosť
zdržať sa určitého konania (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 2746/2012), vyhodnotil
uplatnený nárok ako nedôvodný. V závere konania žalobkyňa uplatnený nárok oprela o ust. § 417 ods. 2

Občianskeho zákonníka, keď tvrdila, že požadované opatrenia (opravu odkvapového systému na dome
žalovaných) žiada vykonať za účelom odvrátenia hroziacej škody, súd prvej inštancie rovnako vyhodnotil
ako nedôvodný. Súd poukázal na závery vykonaného dokazovania z ktorého nebolo preukázané, že
by odkvapový systém na dome žalovaných spôsoboval na dome žalobkyne škody - vlhnutie a že by
bol v rozpore s technickou normou. V konaní podľa znaleckého dokazovania nebolo preukázané, že

by odkvapový systém na dome žalovaných vykazoval také odchýlky od technických noriem, z ktorých
dôvodu by hrozil domu žalobkyne vznik škody, a tak ani na základe § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
nie je možné žalobe vyhovieť a aj v tejto časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej
inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“) čo odôvodnil v odsekoch 93. a 94. napadnutého rozhodnutia.

10. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa proti výroku I. a II., podaním zo
dňa 14.08.2024, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP a navrhla, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že:
I. Žalované v 1/ a 2/ rade sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu škody vo výške

8.596,38 EUR do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalované v 1/ a 2/ rade sú povinné spoločne a nerozdielne vykonať opravu a úpravu dažďových
zvodovnastavbesúpisnéčísloXXXajejpríslušenstveaichvyústeniedoul.F.vH.vsúladestechnickou
normou STN EN 12 056-3:2002 do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalované v 1/ a 2/ rade sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni trovy prvostupňového

a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Alternatívne, aby na základe preskúmania odvolania v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) a/alebo c) CSP
zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. 27C/27/2021 zo dňa 15.05.2024 a vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. V podanom odvolaní žalobkyňa namieta, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam.Kodseku78.napadnutéhorozhodnutiažalobkyňauviedla,
že znalec Ing. Peter Briatka v znaleckom posudku č. XX/XXXX nevyvrátil, že na dĺžku dvornej strechy
18 bm a jej plochy cca 80 m2 sa vyžaduje podľa ČSN 73 3610 aj STN EN 12 056-3:2002 odvodnenie
dažďových vôd dvoma dažďovými zvodmi /rínami/. Na dome žalovaných je umiestnený len jedendažďový zvod, ktorý je umiestnený v nesprávnom spáde a to v tesnej blízkosti obvodovej nosnej steny
domu žalobkyne, čo naďalej ohrozuje nehnuteľnosť žalobkyne. Žalobkyňa považuje rozpor s normou
STN EN 12 056-3:2002 za preukázaný. Znalec túto skutočnosť síce poprel, ale nesprávne, nakoľko vo

svojom vyjadrení nesprávne hovoril o potrubí, pričom sa jedná o vodorovné žľaby, prepojené zvislým
potrubím, ale aj šikmým dažďovým zvodom.
Znalec Ing. Peter Briatka vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku nesprávne a neodborne hovoril o
potrubí a že nemá viac ako 10 metrov, pričom sa jedná o vodorovné žľaby, prepojené zvislým potrubím,
ale aj šikmým dažďovým zvodom. Žľaby majú na dotknutej streche v spodnej časti dve úrovne, navzájom

spojené s jedným zvislým zvodom. Každú túto časť znalec zmeral, čo v geometrii strechy dáva spolu
celkovú dĺžku žľabov spolu podľa znaleckého posudku - strana 19, z čoho vyplýva, že dĺžka žľabu je
7,9 m pod terasou + dĺžka žľabu pripojená zvislým zvodom dažďových vôd nad rímsou smerom na F.
N. je 8,6 m - spolu dĺžka žľabu je 16,5 metra.
V tejto súvislosti žalobkyňa uviedla, že potrubie/žľab sú dva rozdielne technické prvky, ktoré sa nedajú
zamieňať. Znalec celkovú dĺžku žľabov v znaleckom posudku vôbec neuviedol, nespočítal a vôbec sa

nezaoberal nesprávnym spádom odtokových žľabov priamo k rodinnému domu žalobkyne. Na tento
zásadný nedostatok upozornili v odborných vyjadreniach Ing. Andrea Zichová a Ing. Adrián Kaczor a vo
svojom posudku Ing. Stanislav Vaniš. Nesprávny spád žľabov k susednému domu, poškodené žľaby a
potreba minimálne dvoch zvodov na rodinnom dome žalovaných je meritum veci - rozpor s STN EN 12
056-3:2002, ktoré boli v celom súdnom spore vrátane znaleckého posudku opomenuté.

12. Žalobkyňa namieta odsek 79. napadnutého rozsudku v tom, že štátny stavebný dohľad nemohol
konštatovaťtepelnýodporfragmentustienžalobkyne.Štátnystavebnýdohľadbolvykonanýbezmerania
tepelného odporu a kondenzu bez dôkazov. Dom žalovaných vykazoval v tej dobe veľké vlhnutie a
zatekanie rímsy pod odkvapovým žľabom. To vyplýva aj s fotografií predložených žalobkyňou. Štátny
stavebný dohľad nemeral hrúbku tepelnej izolácie na dome žalobkyne. Ak áno, jej hrúbku nikde

neuviedol. Žalobkyňa sa nesmela šetrenia svojho podnetu zúčastniť.
13. Žalobkyňa namieta odsek 80. napadnutého rozsudku v ktorom „... Na otázku či je zvedenie vôd zo
strechy rodinného domu žalovaných v smere k múru susedného domu z hornej časti stresy zvedenej
ďalším dažďovým zvodom do ďalšieho jediného dažďového zvodu postačujúce vo výmere celej strechy
v jej dvorovej časti, znalec uviedol, že odpoveď nemožno dať jednoznačne, pretože podľa normy

STN 733610 by sa malo konštatovať, že priemer žľabu je nevyhovujúci pre plochu strechy nad 100
m2. ...“ a tiež cituje „... Znalec však dodal, že avšak na objem vody, ktorý je z celej plochy strechy
zvádzaný do tohto potrubia, postačuje aj menší priemer zvislého potrubia. Ak by zvislé potrubie bolo
menšieho priemeru otvor o veľkosti 11 cm by sa stal vyhovujúci. Z uvedeného teda súd vyhodnotil, že
ak aj v časti priemeru otvoru v kotlíku nie je potrubie v súlade s normou, nemá to vplyv na funkčnosť

odkvapového systému domu žalovaných, pretože potrubie (zvislé) má väčší priemer akoby vzhľadom
na objem vody, ktorá podľa výpočtu znalca, má byť týmto potrubím odvedená, malo mať. Z uvedeného
teda súdu vyplýva, že odkvapový systém domu žalovaných je dostatočný na odvedenie dažďovej vody
zo strechy domu žalovaných. ...“ Žalobkyňa má za to, že takéto svojvoľné úvahy a hypotézy znalca o
dostatočnosti odvodňovacieho systému nemôžu byť podkladom na vydanie rozsudku. Znalec síce na

jednej strane konštatuje rozpor s normou, ale na druhej strane bezdôvodne predkladá úvahy „odpoveď
nemožno dať jednoznačne“. Taktiež znalec dodal, že na objem vody, ktorý je z celej plochy strechy
zvádzaný do tohto potrubia, postačuje aj menší priemer zvislého potrubia, pričom neuviedol z čoho
mu takýto záver vyplýva, neuviedol žiadne matematické výpočty odôvodňujúce tento záver. Je to jeho
subjektívny pohľad na riešený problém, napriek tomu to súdu postačuje ako podklad na zamietnutie

žaloby. Znalec má riešiť reálny stav a nie uvádzať hypotézy, kedy by bol otvor vyhovujúci. Takéto
hypotetické odpovede navodzujú oprávnený dojem, že znalecký posudok má tendenciu skôr podporiť
argumentáciu žalovaných, pričom mu chýba objektivita, presnosť a nestrannosť.
Žalobkyňa citovala z napadnutého rozhodnutia „... Z uvedeného teda súd vyhodnotil, že ak aj v časti
priemeru otvoru v kotlíku nie je potrubie v súlade s normou, nemá to vplyv na funkčnosť odkvapového

systému domu Žalovaných, pretože potrubie (zvislé) má väčší priemer akoby vzhľadom na objem vody,
ktorá podľa výpočtu znalca, má byť týmto potrubím odvedená, malo mať. Z uvedeného teda súdu
vyplýva, že odkvapový systém domu žalovaných je dostatočný na odvedenie dažďovej vody zo strechy
domu žalovaných. ...“ a namieta, že takýto záver súdu nemôže obstáť. Nie je možné, aby nadobudol
právoplatnosť rozsudok v ktorom je konštatované, že „... ak aj v časti priemeru otvoru v kotlíku nie je

potrubie v súlade s normou, nemá to vplyv na funkčnosť odkvapového systému domu žalovaných ...“ bez
toho, aby to bolo aj podložené relevantnými výpočtami, meraniami a skúškami. Takéto zjednodušenie a
zovšeobecňovaniezostranyznalcaasúduvedieknesprávnymskutkovýmzisteniamaajknezákonnosti
rozsudku ako takého.14.Žalobkyňanamietaodsek81.napadnutéhorozsudkuvktoromsúduvádza„...Znalecvšakprisvojom
výsluchu aj v posudku uviedol, že vady ktoré zistil (nie je zabezpečené vodonepriepustné spojenie, nie je
zabezpečený plynulý odtok, nie je splnená požiadavka na odporučený pôdorysný priemet odvodňovanej

plochy dažďovým žľabom s priemerom 160 mm, nie je splnená podmienka na vzdialenosť zadného líca
háka a konštrukcie min 20 mm, nie je splnená požiadavka na min. sklon dažďového žľabu 0,45 stupňa a
nie je splnená požiadavka na tvar odkvapnice), v kontexte sporu žalobkyne a žalovaných z technického
hľadiska nehrajú rolu. ...“, keď podľa žalobkyne z uvedeného vyplýva, že súdu postačuje, ak znalec
konštatuje, že vady odvodňovacieho systému nehrajú žiadnu rolu a neuvedie dôvod prečo. Znalec tak

vlastne nemusel ani vykonávať merania a mohol len konštatovať, že podľa neho je odkvapový systém
napriek vadám dostatočný. Ak by malo mať toto konštatovanie znalca nejaký relevantný význam, musel
by znalec poskytnúť merania a výsledky, ktoré preukazujú, že aj keď odkvapový systém obsahuje mnoho
vád, tieto nemajú vplyv na jeho funkčnosť. Žalobkyňa je však názoru, že takéto merania nie sú vôbec
potrebné, nakoľko ak je raz odkvapový systém v rozpore s normou, je naplnený predpoklad pre vznik
nároku na náhradu škody a znalec nemôže v znaleckom posudku vytvárať vlastné subjektívne normy,

lebo sa domnieva, že „tak to postačuje“.
15. Žalobkyňa namieta odsek 84. napadnutého rozsudku v ktorom súd uvádza „... Žalobkyňa taktiež
spochybňovala výpočet znalca ohľadom objemu zrážok dopadajúcich na strechu domu žalovaných súd
uvádza, že sa priklonil k výpočtu znalca, pretože jednak konštatoval, že aj STN hovorí, že údaje od BVS,
a.s. nie sú relevantné a jednak logicky vysvetlil, že údaje od BVS, a.s. o objeme dažďových vôd nie sú

z hľadiska klampiarskych prác relevantné. ...“, keď takéto konanie súdu spočívajúce v tom, že keď to
je v prospech žalovaných, tak postupuje v zmysle technických noriem a naopak, ak je to v neprospech
žalovaných, tak postupuje podľa názoru znalca, ktorý tvrdí, že normy nie sú relevantné. Takéto konanie
spôsobuje nerovnosť strán sporu, argumentácia súdu by mala byť jednotná a dôkazy vykladať rovnako
v prospech / neprospech žalovaných a žalobkyne. Súd nemôže tú istú otázku, resp. dôkaz posúdiť inak

pri žalobkyni a inak pri žalovaných.
16. Žalobkyňa namieta odsek 88. napadnutého rozsudku a je názoru, že znalec nepreukázal na celej
nehnuteľnosti žalobkyne kapilárne vzlínanie vody. Chýba dôkaz o tejto skutočnosti. Na nehnuteľnosti
žalobkyne sa nenachádza jediné miesto s kapilárnym vzlínaním vlhkosti cez základovú konštrukciu
rodinného domu. Hladina podzemných vôd v danej lokalite je preukázateľne viac ako 6 metrov hlboko.

Jedná sa len subjektívne úvahy znalca bez jediného dôkazu, no súd sa s úvahou znalca napriek
tomu stotožnil. Znalec nezistil hĺbku podzemných vôd žiadnym meraním, a žalobkyňa odkazuje na
vyjadrenie K.. Y. K., geológa s dlhoročnou praxou a vyjadrenie studniara Y. F., pričom ich názory súd
spochybnil bezdôvodne. Súd sa priklonil bez dôkazov na stranu žalovaných ktorých tvrdenia, ako aj
väčšina tvrdení znalca, sú len v rovine úvah bez jediného dôkazu. Súd nevzal do úvahy tvrdenia

žalobkyne, že injektáž bola zhotovená len ako pokus o zastavenie vlhnutia stien stekajúcou vodou na
steny nehnuteľnosti a znalec nepreukázal, že injektáž bola zbytočná. Žalobkyňa sa tiež vyjadrila, že dom
jej nevlhol niekoľko rokov po rekonštrukcii do roku 2017. Súd opomenul zistenia znalca v znaleckom
posudku na stranách 19, 20, 21, 22, ktoré sú rozhodujúce v znaleckom dokazovaní. Súdny znalec
konštatuje, že hoci neboli STN a EN dodržané, daný stav dažďového systému je postačujúci, pre toto

tvrdenie neuviedol žiaden dôkaz, všetky tvrdenia znalca sú len v rovine úvah. Znalec často argumentoval
rozdielmi medzi STN a EN napriek tomu, že žalobkyňa predložila dôkaz z Úradu pre normalizáciu,
metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, ktorý rozdiely medzi STN a EN - tvrdenia znalca vyvrátil.
Súd prvej inštancie v svojom rozhodnutí a rovnako aj v znaleckom posudku je opomenutá filozofia STN a
EN pri realizácii odkvapových systémov, ktoré sa realizujú podľa miestnych pomerov a zvyklostí. Podľa

vyjadrení žalovaných bol rodinný dom v roku 2023 suchý, neskôr to bola vlhká stavba na hline. Súd sa
vôbec nezmienil o prerezanej streche žalobkyne žalovanými, o nákladoch na opravu sadrokartónového
stropu a preukázanými škodami.
17. Žalobkyňa namieta, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy navrhnuté žalobkyňou podaním zo
dňa 02.04.2024, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, keď odmietol výsluch Ing. Zichovej,

výsluch Ing. Kaczora a obhliadku veci. Keďže zo znaleckého posudku a výsluchu znalca vznikli dôvodné
pochybnosti o jeho správnosti a na druhej strane mal súd odborné vyjadrenia erudovaných osôb, ktoré
tvrdili niečo iné. Súd mal totiž pre rozhodnutie vo veci k dispozícii dôkazy od odborne spôsobilých
osôb, ktoré boli vo vzájomnom rozpore. Skutočnosť, že sa súd stotožnil len so závermi znalca je pre
žalobkyňu neakceptovateľná a to najmä z dôvodu, že pochybnosti ohľadom odborných vyjadrení zostali

nezodpovedané bez možnosti Ing. Kaczora a Ing. Zichovej obhájiť svoj názor. Naopak znalec tento
priestordostal,nehovoriacotom,žepochybnostineodstránil.Súdtaknepostupovalvsúladesprincípom
článku 15 ods. 2 CSP, nakoľko bezdôvodne priorizoval znalecký posudok, pričom mal k dispozíciidôkazný prostriedok - výsluch Ing. Kaczora a Ing Zichovej, ktoré by ho mohli presvedčiť o tom, že
znalecký posudok nie je správny a to najmä vtedy, keď existovali dôvodné pochybnosti o jeho správnosti.
18. Žalobkyňa namieta, že súd prvej inštancie mal k dispozícii ďalší dôkazný prostriedok navrhnutý

žalobkyňou, a to obhliadku veci - nehnuteľností žalobkyne a žalovaných, pričom nerozumie prečo súd
odmietol možnosť sa empiricky presvedčiť o predmete sporu, pričom takýto dôkaz nebol neefektívny
a ani nehospodárny. Žalobkyňa si uvedomuje, že súd nedisponuje technickými znalosťami na detailné
posúdenie odkvapového systému, avšak je presvedčená, že na obhliadke by zistil, že znalecký posudok
je nesprávny, nakoľko niektoré pochybenia odkvapového systému žalovaných a znalca sú viditeľné aj

voľným okom.
19. Žalobkyňa namieta, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. V tejto súvislosti žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že k žalobnému petitu II. sa súd vyjadril
v jednom jedinom odseku rozsudku, ktorý má 78 strán. Takéto odôvodnenie rozsudku nemôže obstáť
a žalobkyňa citovala z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 559/2018. Ďalej žalobkyňa

poukázala, že aj keď petit I. a petit II. spolu skutkovo súvisia ešte neznamená, že súd sa nemusí detailne
venovaťpetituII.,nakoľkoajnapriektomu,ževyhodnotil,resp.sapriklonilknázoruznalca,žeodkvapový
systém je v poriadku, tak mal nesporne preukázané, že odkvapový systém je v rozpore s normami a
petit II. sa musí posudzovať podľa iných ustanovení zákona a právny rámec v rámci ktorých má súd
viesť úvahy a argumentáciu sú pri petite II. diametrálne odlišné ako pri petite I.

20. Žalobkyňa namieta, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Súd nemusí disponovať žiadnymi rozsiahlymi technickými znalosťami, nakoľko ak je
raz niečo v rozpore s normou, tak to má vady. Ak má niečo vady, tak automaticky je s tým spojené
riziko nejakej ujmy. Práve vyhotovenie noriem a ich dodržiavanie vytvára predpoklad na prevenciu pred
vznikom škôd. Žalobkyňa nerozumie, prečo súd aprobuje konanie žalovaných a schvaľuje odkvapový

systém zrealizovaný v rozpore s normami s vedomím, že vedľajšia stavba má problémy so zatekaním
pri podozrení, že toto zatekanie môže byť spôsobené práve odkvapovým systémom zrealizovaným
v rozpore s technickou normou a nesnaží sa prostredníctvom svojho rozhodnutia zabrániť vzniku
škody v budúcnosti. Ak má susedný dom spojený stenou odkvapový systém v rozpore s normami a
dotknutá nehnuteľnosť zateká, a to preukázateľne výrazným spôsobom, súd by mal rozhodnúť o uložení

povinnosti dať odkvapový systém do súladu s normou, a to najmä v záujme predchádzania škodám. Ak
je raz niečo v rozpore s normou, tak je nepopierateľné, že škoda hrozí, a napokon znalec sa nikde v
znaleckomposudkuaaniprijehovýsluchunevyjadril,čiškodamôževzniknúťvbudúcnosti.Niejemožné
hovoriť ani o šikanóznom výkone práva, nakoľko zosúladenie odkvapového systému s technickými
normami je minimum, čím musí susedná stavba disponovať, ak má tento systém na prvý pohľad zlú

kvalitu a susedný dom zateká.
21. V závere žalobkyňa namieta, že okrem Ing. Zichovej aj sám znalec výslovne konštatuje rozpor s
STN EN 12 056-3:2002, no súd sa s týmto v rozsudku vôbec nevysporiadal.
22. Žalované 1/ a 2/ sa vyjadrili k podanému odvolaniu podaním zo dňa 04.10.2024, ktorým žiadali
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

Rozsudok súdu prvej inštancie považujú za vecne správny a zákonný.
23. K námietke žalobkyne, že znalec v posudku č. XX/XXXX nevyvrátil, že na dĺžku dvornej strechy 18m
a jej plochy 80 m2 sa vyžaduje podľa ČSN 73 3610 aj STN EN 12 056-3:2002 odvodnenie dažďových
vôd dvoma dažďovými zvodmi, nakoľko na dome žalovaných sa nachádza len jeden zvod, žalované 1/ a
2/ uviedli, že znalec túto otázku zodpovedal v závere pojednávania dňa 13.03.2023 (zvuková nahrávka z

pojednávania dňa 13.03.2023 čas 02:15:23), kde jasne uviedol, že podľa normy sa vyžadujú dva zvody
na 10 m potrubia/žľabu, pričom norma definuje čo je dĺžka žľabu. Je to od kotlíka po ďalší kotlík alebo
po prepážku. A v tejto veci potrubie/žľab nad 10 m nie je. Dĺžky žľabov z dvornej časti domu žalovaných
znalec uviedol na str. 19 ako i na obrázku 8 na str. 20 znaleckého posudku č. XX/XXXX. Preto tvrdenia
žalobkyne sa nezakladajú na pravde. Žalobkyňa sa účelovo snaží poskladať fakty takým spôsobom,

aby vytvorila ilúziu nekompetentnosti súdom ustanoveného znalca ako i samotného súdu. Technický
posudok Ing. Zichovej ako i odborné posúdenie Ing. Kaczora, svoje závery absolútne neodôvodnili, a tak
tietomožnopovažovaťzasubjektívnynázor,bezexaktnýchmeraní,ktorébolivyhotovenénaobjednávku
a podľa požiadaviek žalobkyne.
24. Žalované uviedli, že štátny stavebný dohľad vykonal obhliadku na nehnuteľnosti žalobkyne ako i

nehnuteľnosti žalovaných dňa 30.07.2020, na základe podnetu žalobkyne. Podľa stanoviska štátneho
stavebného dohľadu zo dňa 19.08.2020, ktoré je súčasťou spisu, dohľad bol vykonaný za prítomnosti
žalobkyne a žalovanej C. H., vdovy O.. Obhliadkou na mieste samom bolo zistené, že dom žalovaných
nevykazuje žiadne známky vlhnutia muriva, avšak na strane žalobkyne konštatoval, že hrúbka tepelnejizoláciepoužitejnastenedomužalobkyne,nespĺňahygienickékritériáateplopreurčeniekondenzácie,t.
j.tepelnýodporfragmentutejtostenyniejevyhovujúci.Žalobkyňapočasceléhokonaniatakútonámietku
nevzniesla a zároveň nepredložila do konania žiaden relevantný dôkaz, ktorým by tvrdenia štátneho

stavebného dohľadu vyvrátila. Tvrdenie žalobkyne, že sa „nesmela šetrenia svojho podania zúčastniť“
nie je pravdivé. Samotná žalobkyňa do konania predložila rozhodnutie Mestského úradu Malacky č.
zázn.: ÚVaŽP/38339/2020, spis č. 3654/2020 zo dňa 25.08.2020, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že
výsledok šetrenia štátneho stavebného dohľadu jej bol oznámený listom zo dňa 19.08.2020 a preto
žiadosť o sprístupnenie informácie je nemožné podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií.

25. K námietke žalobkyne k citácii odseku 80. napadnutého rozsudku, žalované uviedli, že citácia je
účelovo vytrhnutá z kontextu a jediným zmyslom má byť navodenie absolútnej nekompetentnosti zo
strany znalca a rovnako tak súdu. Znalec vo svojej výpovedi zo dňa 13.03.2024, nejednoznačnosť
svojej odpovede riadne zdôvodnil, a to tak, že uviedol, že priemer žľabu je podľa normy STN 733610
nevyhovujúci pre plochu strechy nad 100 m2, avšak pri posúdení podľa normy STN EN 12 056-3 so
zohľadnením nepriaznivej kombinácie zrážok priemer žľabu vyhovuje. Súd pri posúdení, či odkvapový

systém domu žalovaných je alebo nie je dostatočný, vychádzal z odborného stanoviska znalca, ktorý
svoje závery dostatočne a logicky zdôvodnil, pričom vychádzal z výpočtov uvedených v znaleckom
posudkuč.XX/XXXXnastranách21a22,asvojezáverybližšieobjasnilpočasvýpovedenapojednávaní
dňa 13.03.2024. Žalované uviedli, že znalec hodnotil odvodový systém dažďových vôd nielen v rovine
súladu s technickými normami, ale zároveň prostredníctvom výpočtov vyvodil záver, či takto navrhnutý

(a skolaudovaný) systém je dostatočný. Na základe výpočtov dospel k záveru, že napriek skutočnosti,
že odvodový systém dažďových vôd v dôsledku pôsobenia času ako i veku stavbu nespĺňa isté kritériá
normy, avšak je plne funkčný a dostatočný na odvedenie dažďovej vody z domu žalovaných, a tento v
žiadnom prípade nie je príčinou vlhnutia domu žalobkyne.
26. K námietke žalobkyne, ktorá namieta objektívnosť a presnosť znaleckého posudku, žalované uviedli,

že žalobkyňa opätovne poukazujeme na skutočnosť, že ňou preferovaný Technický posudok Ing.
Zichovej ako i Odborné stanovisko Ing. Kaczora, boli vyhotovené bez obhliadky na mieste samom a bez
vykonaného exaktného merania, čo potvrdila samotná Ing. Zichová vo svojom vyjadrení k doplňujúcemu
vyjadreniu žalovaných k žalobe zo dňa 12.11.2022. Žalované zdôraznili, že znalecký posudok č. XX/
XXXX bol vyhotovený na základe obhliadky na mieste samom ako i exaktnými meraniami, ktoré boli

premietnuté do jednotlivých výpočtov posudku, ktoré žalobkyňa účelovo opomína.
27. K námietkam žalobkyne ktorá v bodoch 13., 14. a 15. podaného odvolania uvádza citácie z
napadnutého rozhodnutia, žalované uviedli, že žalobkyňou uvedená citácia z napadnutého rozhodnutia
je vytrhnutá z kontextu. Znalec konštatoval, že vady odvodňovacieho systému nehrajú žiadnu rolu v
súvislosti s vlhnutím domu žalobkyne, nakoľko podľa výpočtov uvedených v znaleckom posudku č.

XX/XXXX uvedených na str. 21 a 22, na základe ktorých bolo preukázané, že odvodový systém je
dostatočný, a teda nie je možné, že by spôsoboval dotovanie vody pod domom žalobkyne. Žalobkyňa
túto skutočnosť, účelovo opomenula a vo svojom odvolaní sa uchýlila k absolútnej dezinterpretácii
znaleckého posudku ako i výpovede znalca. Funkčnosť odvodového systému zo strany znalca nebola
žiadnym spôsobom spochybnená, práve naopak, bola exaktne preukázaná na základe výpočtov

uvedených v znaleckom posudku. Znalec v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. vykonáva svoju
činnosť odborne, a za podmienok ustanovených predmetným zákonom, pričom je povinný v zmysle
§ 16 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z. z. vykonávať znaleckú činnosť riadne, účelne a predovšetkým
nestranne. Žalované 1/ a 2/ majú za to, že vierohodnosť a ani odbornosť znalca, napriek opakovaným
snahám žalobkyne, nebola žiadnym relevantným spôsobom spochybnená a rovnako tak ani jeho závery

v znaleckom posudku.
28. K námietkam žalobkyne uvedené v bodoch 16. a 17. podaného odvolania, žalované uviedli, že
znalec na pojednávaní dňa 13.03.2024 uviedol, že údaje BVS, a.s. sú: „... Irelevantné sú vo vzťahu
ku klampiarskym prácam pretože čísla hovoria o úhrne dažďových vôd na strechy a spevnené plochy,
teda ide o dažďovú vodu, ktorá spadne aj na strechu ale aj na pozemok - zámkovú dlažbu. Aj STN na

zhotovenie klampiarskych výrobkov hovorí, že tieto údaje sú irelevantné a majú sa brať údaje pri 15
minútovom daždi s periodicitou 1x za 5 rokov. ...“. V tejto súvislosti žalované uviedli, že s rovnakým
údajom, teda údajmi pri 15 minútovom daždi s periodicitou 1x za 5 rokov, pracovala aj Ing. Zichová vo
svojom Technickom posudku, ktorý bol zo strany žalobkyne protežovaný. Žalobkyňa sa tak opätovne
snaží navodiť dojem, že súd, bol voči nej zaujatý a dôkazy vyhodnocoval v prospech žalovaných,

respektíve tak ako to súdu vyhovovalo. Takéto úvahy žalobkyne, považujú žalované za absurdné, keďže
súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli
účastníci (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 204/2009 zo dňa 14.09.2011).29. K námietke žalobkyne uvedenej v bode 18. podaného odvolania, žalované 1/ a 2/ uviedli, že
žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz, ktorým by preukázala, že na jej nehnuteľnosti nedochádza ku
kapilárnemu vzlínaniu vody. Záver znalca je možné považovať výlučne za hypotézu, ktorá sa po vylúčení

všetkých ostatných príčin vlhnutia domu žalobkyne zdá najpravdepodobnejšia. Samotná žalobkyňa
odmietla invazívnejšie formy dokazovania, ktorými by sa preukázala skutočná príčina vlhnutia jej domu.
Zároveň nemožno opomenúť, že znalec spochybnil v znaleckom posudku č. XX/XXXX na str. 17
správnosť technického vyhotovenia hydroizolácie domu žalobkyne a taktiež znalec svojimi meraniami a
skúškami na str. 16 až 19 znaleckého posudku uviedol, v ktorých miestnostiach v dome nameral zvýšenú

vlhkosť, čo žalobkyňa prisúdila potrubiu umiestnenému v stenách rodinného domu. Žalobkyňa svoje
tvrdenia o vedení potrubia žiadnym spôsobom nepreukázala, a napriek požiadavke znalca, nepredložila
stavebno-technickú dokumentáciu k jej domu, ktorou mohla svoje tvrdenia preukázať. Neposkytnutie
súčinnosti zo strany žalobkyne, nemôže byť na ťarchu záverov znaleckého dokazovania, ale sú výlučne
na ťarchu strany sporu, ktorá nepreukázala svoje tvrdenia, teda neuniesla bremeno tvrdenia.
30. Žalované 1/ a 2/ uviedli, že znalec bol ustanovený z odboru stavebníctvo a nie z odboru geológie,

preto tvrdenie žalobkyne, že znalec nezistil hĺbku podzemných vôd žiadnym meraním, je irelevantné.
Odkaz žalobkyne na čestné vyhlásenie K.. K. a studniara Y. F., sú nepodložené tvrdenia, ktoré boli v
celom rozsahu vyvrátené stanoviskom SHMÚ, dodané žalovanými. Čestné vyhlásenia tak boli vyvrátené
stanoviskom renomovanej inštitúcie akou SHMU bezpochyby je. Žalované tiež poukázali aj na Územný
plánmestaMalacky,bod2.2.7.,vktoromjeuvedené,žehladinapodzemnejvodyjeplytkopodpovrchom.

Preto súd prvej inštancie na čestné vyhlásenia K.. K. C. Y. F. neprihliadal, nakoľko tieto boli výlučne v
rovine tvrdení, bez relevantných dôkazov a meraní.
31. Žalované 1/ a 2/ uviedli, že žalobkyňa nikde neuviedla, že by injektáž bola iba pokusom o zastavenie
vlhnutiastienjejrodinnéhodomu.Žalovanésúnázoru,žeprávefaktúramiafotodokumentáciužalobkyňa
demonštrovala, že horizontálna izolácia bola realizovaná, a to prostredníctvom injektáže SIKAMUR.

Znalec na pojednávaní dňa 13.03.2024 uviedol, že v návode na aplikáciu tejto injektáže: „... sa má
najskôr otĺcť omietka aby bolo zrejmé kde je ložná škára, pretože injektáž sa má zavádzať práve do
tejto škáry. A na foto, ktorá sa nachádza v spise je zrejmé, že bola injektáž robená cez omietku a nie
je istota, že sa nachádza v ložnej škáre. Čo v prípade rôznych murív môže mať vplyv na efektívnosť
injektáže. ...“. Taktiež znalec vo svojej odpovedi uviedol, že: „... materiál SIKAMUR je určený na iné

murivo ako pórobetón, teda na murivo z tehál alebo zmiešané murivo ...“. Takže tvrdenie žalobkyne o
opomenutí zo strany znalca, je lož.
32. Žalované 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení tiež uviedli, že nikdy netvrdili, že ich dom bola vlhká stavba na
hline. Dom nadobudol v osemdesiatych rokoch starý otec žalovaných, ktorý túto nehnuteľnosť daroval
rodičom žalovaných, ktorí neskôr zrealizovali kompletnú rekonštrukciu ako i prístavbu domu, ktorá bola

riadne skolaudovaná. Počas rekonštrukcie bola realizovaná horizontálna ako i vertikálna hydroizolácia,
o čom svedčí znalecký posudok č. XX/XXXX, ktorý bol vyhotovený na základe stavebno-technickej
dokumentácie predloženej znalcovi rodičmi žalovaných.
33. Žalovaným 1/ a 2/ nie je jasné, čo mala žalobkyňa na mysli pod filozofiou STN a EN noriem,
ktorú sama žiadnym spôsobom nešpecifikovala, a taktiež bola pravdepodobne opomenutá aj v prípade

odborných posúdení predložených žalobkyňou (Ing. Zichová, Ing. Kaczor). Pokiaľ ide o znalca, ten svoje
závery v znaleckom posudku riadne odôvodnil, a to s poukazom na merania, skúšky a výpočty, pričom
vychádzal z noriem STN a EN, a na základe nielen týchto záverov súd prvej inštancie dospel k záveru
na základe ktorého žalobu zamietol. Existencia samotnej škody nemôže byť podkladom pre samotné
rozhodnutie o jej priznaní. K porušeniu povinnosti zo strany žalovaných nedošlo, nakoľko odvodový

systém dažďových vôd je dostatočný a zároveň nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom
škody a porušením povinnosti zo strany žalovaných, ktorá v tomto prípade absentovala. Žalobkyňa
nepredložila žiaden dôkaz, ktorým by preukázala, že by strechu na jej rodinnom dome prerezali/poškodili
žalobkyne. Rovnako tak doklady o nákladoch spojených s opravou strechy žalobkyne nepreukázali, že
tieto boli použité na túto opravu. Žalobkyňa tak neuniesla dôkazné bremeno.

34. K odvolaciemu dôvodu žalobkyne v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) CSP, že súd nevykonal navrhnuté
dôkazy, a to výsluch Ing. Zichovej a Ing. Kaczora, žalované sa stotožnili s názorom súdu prvej
inštancie, že výsluch Ing. Zichovej ako i Ing. Kaczora, by do konania nepriniesol nič nové, čo žalované
namietali už vo svojom vyjadrení zo dňa 26.04.2024. Znalecký posudok č. XX/XXXX nebol jediným
podkladom, na základe ktorého súd prvej inštancie rozhodol. Do konania bolo zo strany žalobkyne

predložených množstvo dôkazov, ktoré vo svetle vykonaného štátneho stavebného dohľadu ako i
znaleckého dokazovania nepreukázali žalobkyňou tvrdené skutočnosti v dôsledku čoho žalobkyňa
neuniesla dôkazné bremeno.35. Požadovaná oprava a úprava dažďových zvodov na dome žalovaných podľa STN EN 12 056 - 3
2002 (paradoxne podľa tejto normy je odvodový systém dažďových vôd dostatočný podľa znaleckého
posudku č. XX/XXXX) zo strany žalobkyne, úzko súvisí s posúdením náhrady škody. Na základe

vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že zo strany žalovaných nedošlo k porušeniu žiadnej
právnej povinnosti, teda nemôže existovať súvislosť medzi vzniknutou škodou na dome žalobkyne a
konaním žalovaných, preto súd logicky zamietol žalobu aj vo vzťahu k navrhovanému petitu II., nakoľko
nevidel jeho opodstatnenosť v súlade s § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
36.V závere žalované uviedli, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že napriek skutočnosti,

že odvodový systém dažďových vôd na dome žalovaných (pod vplyvom času a poveternostných
podmienok) nespĺňa všetky požiadavky technických noriem, je tento systém plne funkčný a dostatočný,
a tieto vady nemohli a nemôžu spôsobiť vlhnutie domu žalobkyne. V konaní nebolo zo strany žalobkyne
preukázané, že vlhnutie domu žalobkyne spôsobuje odvodový systém dažďových vôd na dome
žalovaných, že nehnuteľnosť žalobkyne je v dôsledku stavu odvodového systému dažďových vôd v
takom ohrození, ktoré by si vyžadovalo zásah zo strany súdu.

37. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie žalobkyne bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) ako oprávnenou osobou - stranou v neprospech ktorej bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) po
skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP), postupom

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku oznámil na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho
vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny
a odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
38. Prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd, nezistiac

v procesnom postupe súdu prvej inštancie žiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej a právnej
stránke stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie
v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil správne skutkový stav veci a napadnutý rozsudok
aj v logických súvislostiach presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). V prejednávanej

veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia v zmysle § 220 CSP, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k
prejednávanej veci, citoval právne predpisy ktoré aplikoval na prejednávanú vec, a z ktorých vyvodil
svoje právne závery. V súvislosti s požiadavkami kladenými na odôvodnenie rozhodnutí z hľadiska

princípov spravodlivého procesu, najmä pokiaľ ide o ich úplnosť, zrozumiteľnosť a presvedčivosť
Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16.03.2005 uviedol, že
súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, je
právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (aktuálne v § 220 ods. 2 CSP). Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní § 211

Občianskeho súdneho poriadku (aktuálne § 393 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol presvedčivý, jeho rozhodnutie je konzistentné a
jeho argumenty podporujú príslušný záver rozhodnutia o veci. Keďže v takomto prípade nie je potrebné
dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne odvolací súd iba poukazuje a vyjadrí sa len k odvolacím
námietkam žalobkyne. S poukazom na uvedené, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 2 Cdo 238/2008 zo dňa 30.11.2009, sa odvolací súd zaoberal len tými odvolacími námietkami a
argumentmi žalobkyne, ktoré boli pre rozhodnutie o odvolaní relevantné.
39. Hneď v úvode k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza,
že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je

omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, ale
nesprávnehointerpretovalalebo,akzosprávnychskutkovýchzáverovvyvodilnesprávneprávnezávery.
V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah odôvodnenia súdom prvej inštancie uvedený v odseku 9.
tohto rozhodnutia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne

posúdenie za správne.
40. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.41. Podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa
domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.
42. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.
43. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.
44. Námietku žalobkyne uvedenú v odseku 11. tohto rozhodnutia, že znalec Ing. Peter Briatka v
znaleckom posudku č. XX/XXXX nevyvrátil, že na dĺžku dvornej strechy 18 bm a jej plochy cca 80 m2 sa

vyžaduje podľa ČSN 73 3610 aj STN EN 12 056-3:2002 odvodnenie dažďových vôd dvoma dažďovými
zvodmi /rínami/, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
44.1. Z obsahu spisu, z výsluchu znalca Ing. Petra Briatka, PhD., MBA na pojednávaní dňa 13.03.2023
(zvuková nahrávka čas 02:15:23, opis č.l. 580 druhá strana) vyplýva, že žiadna norma neurčuje, že na
dĺžku 10 m odkvapového systému sú potrebné dva odtoky. O potrebe dvoch dažďových zvodov nehovorí
ani odborné posúdenie Ing. Kaczora (č.l. 16). Technický posudok Ing. Zichovej (č.l. 22) uvádza potrebu

odvedenia dažďových vôd dvomi dažďovými zvodmi podľa ČSN 73 3610 aj STN EN 12 056-3:2002,
avšak tento svoj záver s bližším odkazom na uvedené normy nešpecifikovala, pričom odvolací súd v
uvedených technických normách takúto úpravu nevzhliadol.
45. Námietku žalobkyne uvedenú v odseku 12. tohto rozhodnutia, že štátny stavebný dohľad nemohol
konštatovaťtepelnýodporfragmentustienžalobkyne.Štátnystavebnýdohľadbolvykonanýbezmerania

tepelného odporu a kondenzu bez dôkazov, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
45.1. Z obsahu spisu, z odpovede mesta Malacky pod č.: ÚVaŽP/2991/38017/20/Hor zo dňa 19.08.2020
(č.l. 188) je zrejmé, že mesto Malacky ako štátny stavebný dohľad (§ 117 zákona č. 50/1976 Zb.) vykonal
dňa 30.07.2020 obhliadku nehnuteľnosti na parc.č. XXXX a parc.č. XXXX/X v kat. úz. H., na základe
podnetu žalobkyne, za účasti oboch sporových strán, z dôvodu, že žalobkyňa pozoruje na svojom dome

v obytnej miestnosti (na stene od žalovaných ktorá priamo nie je spojená a nie je ani spoločná) znaky
vlhnutia muriva - plesne, vlhké omietky, či kvapôčky vody na stenách. Žalobkyňa je presvedčená, že
tentostavjespôsobenýnesprávnymodvedenímdažďovejvodyžalobkýň,keďžeodkvapysúumiestnené
veľmi blízko jej domu, sú naprojektované nesprávne a preto nestíhajú odvádzať dažďovú vodu, zatekajú
a voda je odvedená pod dom žalobkyne. V závere odpovede správny orgán konštatoval, že na základe

zistení, ktoré uviedol vo vyjadrení, že odkvapový systém rodinného domu žalovaných sa javí ako
dostatočný, pri obhliadke nebol znečistený a nejavil známky toho, že by odkvapový systém nestíhal
odvádzať dažďovú vodu. U žalovaných neboli zistené žiadne známky vlhnutia muriva. Zo šetrenia
správny orgán zistil, že hrúbka tepelnej izolácie použitej na stene domu žalobkyne, nespĺňa hygienické
kritériá a teplo pre určenie kondenzácie tejto steny nie je vyhovujúci. Z fotodokumentácie vyhotovenej

po obhliadke vyplýva, že známky vlhnutia sa prejavujú prvotne na podlahe, nie na obvodovom murive.
Možno predpokladať, že vlhnutie muriva je spôsobené nedostatočnou alebo chýbajúcou hydroizoláciou
podlahy.
45.2. Inštitút štátneho stavebného dohľadu, je upravený v § 98 zákona č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon),
ktorý zabezpečuje ochranu verejných záujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov právnických

a fyzických osôb, ktoré vyplývajú z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej
užívaní, z odstránenia stavby a z terénnych úprav, prác a zariadení podľa tohto zákona. Za týmto
účelom má štátny stavebný dohľad zákonom stanovené kompetencie. V predmetnom prípade išlo o
výkon štátneho stavebného dohľadu na základe podnetu žalobkyne, ktoré nie je správnym konaním. Až
následne, pokiaľ by z výsledku štátneho stavebného dohľadu vzišli zistené nedostatky, mohla by činnosť

správneho orgánu vyvolať správne konanie a následné rozhodnutie. V predmetnej veci však štátny
stavebný dohľad žiadne nedostatky nezistil. Štátny stavebný dohľad vykonávajú štátny zamestnanci,
ktorí spĺňajú kvalifikačné predpoklady podľa stavebného zákona, a s poukazom na ich odbornú prax,
závery uvedené v odpovedi mesta Malacky zo dňa 19.08.2020, nie je dôvodné spochybňovať.
46. Námietku žalobkyne uvedenú v odseku 13. tohto rozhodnutia, že ide o svojvoľné úvahy a hypotézy

znalca o dostatočnosti odvodňovacieho systému, bez podloženia relevantnými výpočtami, meraniami a
skúškami, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
46.1. Zo znaleckého posudku Ing. Petra Briatka, PhD., MBA č. XX/XXXX vyplýva, že znalec vykonal
príslušné potrebné merania, výpočty a ich zistenia podrobne uviedol na strane 13 znaleckého posudku
ako navrhovanie a výpočet odvodnenia striech; zistenia z technickej prehliadky na strane 16 znaleckého

posudku; zistenia z vykonaných skúšok a meraní na strane 17-22 znaleckého posudku; zistenia z
verejne dostupných zdrojov na strane 23 znaleckého posudku, ktoré následne použil v súhrnnom závere
znaleckého posudku. Odvolací súd má tak za to, že znalec závery svojho znaleckého posudku oprel o
relevantné exaktné merania a výpočty, ktoré s odkazom na cieľ nariadeného znaleckého dokazovania,na zadané otázky aplikoval a aj vyhodnotil. Odvolací súd taktiež poukazuje na výsluch znalca Ing. Petra
Briatka na pojednávaní dňa 13.03.2023 (č.l. 578), kde na všetky doplňujúce otázky plnohodnotne, v
kontexte predloženého znaleckého posudku odpovedal.

46.2. Pokiaľ ide o obsah znaleckého posudku, rozhodujúce je, či posudok obsahuje logickú analýzu
skutočností, z ktorých znalec vychádzal, ktoré zistil z vlastného vyšetrovania a rozboru relevantných
skutočností, či analyzoval všetky skutočnosti, ktoré mali byť hodnotené, alebo vybral len tie, ktoré
podporujú jeho závery. Následne súd vyhodnotí, či záver znaleckého posudku je logickým a prirodzeným
vyústením rozboru skúmaného materiálu, prípadne javov a skutočností, ku ktorým znalec prihliadal.

47. Námietku žalobkyne uvedenú v odseku 16. tohto rozhodnutia, s odkazom na odsek 88. napadnutého
rozhodnutia, že znalec nepreukázal na celej nehnuteľnosti žalobkyne kapilárne vzlínanie vody, odvolací
súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
47.1. Na tomto mieste odvolací súd musí konštatovať, že súd prvej inštancie sa náležite a podrobne v
odseku 88. napadnutého rozhodnutia, s dôrazom na priame skutkové zistenia ktoré v priebehu konania
vyšli najavo, vysporiadal a v logických súvislostiach uviedol svoju úvahu z ktorej vyvodil správny právny

záver.
48. Námietku žalobkyne uvedenú v odsekoch 17. a 18. tohto rozhodnutia, že súd prvej inštancie
nevykonal dôkazy navrhnuté žalobkyňou, keď odmietol výsluch Ing. Zichovej, výsluch Ing. Kaczora a
obhliadku veci, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
48.1. Podľa ustálenej praxe odvolacieho súdu, procesnému právu účastníka navrhovať dôkazy

zodpovedá povinnosť súdu nielen o návrhoch (dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo
svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo a z akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu
strany sporu možno odôvodniť len tromi dôvodmi. Prvým dôvodom je, že tvrdená skutočnosť, ktorú
má navrhnutý dôkaz overiť alebo vyvrátiť, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania. Druhým
dôvodom je, že dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje

výpovednou potenciou. A tretím dôvodom je nadbytočnosť dôkazu, t.zn., že určité tvrdenie, ku ktorému
overeniualebovyvráteniujedôkaznavrhovaný,bolouždoterajšímkonanímbezdôvodnýchpochybností
overené alebo vyvrátené.
48.2. Odvolací súd tiež dáva do pozornosti čl. 15 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého nemá žiaden dôkaz
predpísanú dôkaznú silu, t.j. každý dôkaz má rovnocenné postavenie a potenciál presvedčivosti.

Súd sa riadi pri hodnotení dôkazov a skutkových tvrdení strán sporu pri vyhodnocovaní dôkazného
bremena kontradiktórnosťou konania. Avšak vzhľadom na princíp postavenia tzv. „silného sudcu“ sám
súd rozhodne, či navrhnutý dôkaz vykoná (§ 185 CSP). Pri posúdení súd prihliada na relevantnosť
navrhnutého dôkazu, či prispeje k objasneniu veci v spojení s hospodárnosťou dôkazu. Podľa § 191
ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení
dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-
ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Po skončení dokazovania
súd musí starostlivo zvážiť dôležitosť jednotlivých dôkazov, vykonať selekciu medzi nimi a prípadne
vylúčiť tie, ktoré pre rozhodnutie vo veci nemajú žiadny význam a zostávajúce dôkazy hodnotí z hľadiska

pravdivosti. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade (čo
ale nie tento prípad), ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nevšimol rozhodné skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení
dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich

závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor. Ako už bolo uvedené, pravidlá
hodnotenia dôkazov sa spravujú teóriou voľného hodnotenia dôkazov, teda aj znalecký posudok hodnotí
súd voľne, v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi a z hľadiska jeho vnútornej logiky.
48.3. Súd prvej inštancie v uvedenom odseku 88. napadnutého rozhodnutia vecne a logicky odôvodnil,
prečo nevykonal dôkazy navrhnuté žalobkyňou (výsluch Ing. Zichovej, výsluch Ing. Kaczora a obhliadku

veci).
49. Námietku žalobkyne uvedenú v odseku 19. tohto rozhodnutia, že súd prvej inštancie nedostatočne
odôvodnil svoje rozhodnutie vo vzťahu k žalobnému petitu II., odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
49.1. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne
vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2 CSP. Dôvody pre ktoré o petite II. žaloby

rozhodol v zmysle výroku napadnutého rozhodnutia, súd prvej inštancie riadne ozrejmil, vysporiadal sa
so skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentami
sporových strán, a tieto náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).49.2. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie)

tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie

spravodlivosti). Právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd v sebe nezahŕňa záruku úspechu v konaní.
49.3. Súd prvej inštancie v odseku 90. napadnutého rozhodnutia uviedol aký bol priebeh uplatnenia
žalobného petitu II. (pri podaní žaloby bol nárok uplatnený podľa § 127 Občianskeho zákonníka a
v závere konania došlo k zmene právnej kvalifikácii podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka)
a následne relevantne právne vyhodnotil nedôvodnosť uplatneného nároku podľa § 127 aj podľa §

417 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nie je rozhodujúci rozsah odôvodnenia, ale vecná a právna
argumentáciaslogickouúvahousúduzktorejjezrejmé,prečotakrozhodol.Atopredmetnérozhodnutie,
podľa názoru odvolacieho súdu, spĺňa v celom rozsahu.
49.4. Na ozrejmenie odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa si žalobný petit II. uplatnila najprv v zmysle
§ 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. ochrany pred poškodením jej nehnuteľnosti v dôsledku

nedostatočného odvodnenia domu žalovaných v časti strechy. Podmienkou úspechu žalobkyne v tejto
časti žaloby bolo preukázanie, že odvodňovací systém strechy žalovaných, ktorá bezprostredne susedí
so strechou žalobkyne, nad mieru primeranú technickým pomerom, spôsobuje vlhnutie domu žalobkyne.
Aplikácia predmetného ustanovenia je možná v prípade potreby poskytnutia vlastníkovi nehnuteľnosti
ochranu už proti samotnému zásahu, ktorý trvá alebo hrozí jeho opakovanie; to znamená, že toto

ustanovenie má preventívny charakter. Musí byť však preukázané, že v čase rozhodovania súdu
existuje vážne ohrozenie žalobcu alebo jeho majetku, pričom nie je podmienkou, aby vznik škody hrozil
bezprostredne.

49.5. Pri zmene právnej kvalifikácie pri uplatnení žalobného petitu II. podľa § 417 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, sa poskytuje právo na súdnu ochranu tomu, komu škoda hrozí. Predpokladom aplikácie
tohto ustanovenia je, že ide o vážne ohrozenie t.j. vážnu hrozbu vzniku škody; to znamená, že poskytuje
ochranu iba proti hroziacej škode.
49.6. Inak povedané, ustanovenie § 417 Občianskeho zákonníka, poskytuje ochranu iba proti hroziacej
škode (škode vážnej), teda proti hroziacej ujme na zdraví, alebo majetku, zatiaľ čo ustanovenie § 127

Občianskeho zákonníka, poskytuje vlastníkovi ochranu pred akýmkoľvek zásahom (pozri Cpj 59/1971,
R 65/1972).
49.7. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by odvodový systém dažďových vôd na
nehnuteľnosti žalovaných 1/ a 2/ bol nedostatočný, a že by odvádzaná dažďová voda spôsobovala
vlhnutie nehnuteľnosti žalobkyne.

49.8. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je síce nesporne súčasťou práva na spravodlivý súdny proces
v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR,
avšak len v situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré bolo (ne)vyhovené
uplatnenému nároku, čím je pre účastníkov veľmi obtiažne pochopiť takéto rozhodnutie, nemožno
vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň v základných rysoch zistiť, akými úvahami

sa súd pri formulovaní výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné. Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia (nedostatok dôvodov) bola už dávnejšou judikatúrou považovaná nie za procesnú vadu
konania v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP, ale za tzv. inú vadu konania (viď. R 111/1998), čím
sa zaoberalo tiež Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na zasadnutí
konanom dňa 3. decembra 2015 a prijalo stanovisko, ktoré je publikované v Zbierke stanovísk

najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktorého právna veta znie „...
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho
súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania
podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku. ...“. Vychádzajúc z uvedeného, teda

len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov
podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá dôvod na odvolanie spočívajúci
v porušení práva na spravodlivý proces uvedeným v § 365 ods. 1 písm. b) CSP, inak ide o tzv. inú
vadu konania (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), v súvislosti s čím je potrebné vždy skúmať mieru (intenzitu)nepreskúmateľnosti, ktorou táto vada poškodí účastníka konania na jeho ústavných právach, teda
v každej konkrétnej veci individuálne zodpovedať otázku, do akej miery možno nepreskúmateľnosť
rozhodnutia posudzovať ako tzv. inú vadu a do akej miery ho možno posudzovať ako odňatie možnosti

konať pred súdom, resp. porušenie práva na spravodlivý proces. Preskúmaním obsahu spisu a
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť pre uplatnenie druhej vety
citovaného stanoviska R 2/2016, ktorá pripúšťa, že „... celkom výnimočne sa v praxi môže vyskytnúť
prípad, v ktorom písomné vyhotovenie rozhodnutia nebude obsahovať ani len zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu ...“, čím z hľadiska tvrdenej vady odôvodnenia rozsudku

súdom prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil
účastníkom uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces za súčasného záveru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia rovnako netrpí ani
takýminedostatkami,ktorébybolispôsobilékzáveruoexistenciitzv.inejvadykonania,následkomktorej
by rozhodnutie vo veci bolo nesprávnym. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v konečnom dôsledku
nemožno vyhodnotiť ani ako zmätočné, či vnútorne rozporné z dôvodov uvedených žalobkyňou.

49.9. Z práva na spravodlivý proces pre procesnú stranu nevyplýva právo na to, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal ňou predkladaný výklad všeobecne záväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Súčasťou práva na spravodlivý proces nie je ani
právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať
sa navrhovaného spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Pod procesným postupom treba rozumieť,

pred vydaním konečného rozhodnutia, predchádzajúcu činnosť alebo nečinnosť súdu, ide o procedúru
prejednania veci znemožňujúcu strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení, znemožňujúcu jej
aktívnu účasť na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne, t.j. vzťahovaním aj na faktickú
meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu.
50. Námietku žalobkyne uvedenú v odseku 21. tohto rozhodnutia, že okrem Ing. Zichovej aj sám znalec

výslovne konštatuje rozpor s STN EN 12 056-3:2002, no súd sa s týmto v rozsudku vôbec nevysporiadal,
odvolací súd vyhodnotil ako nedostatočne špecifikovanú, nejasnú, zmätočnú a tak nedôvodnú.
50.1.ZobsahuspisuzTechnickéhoposudkuIng.Zichovej(č.l.22),niejezmienkaotom,žeodvodňovací
systém dažďových vôd na dome žalovaných je v rozpore s STN EN 12 056-3:2002, a rovnako ani
zo záverov znaleckého posudku Ing. Petra Briatka, PhD., MBA č. XX/XXXX takéto tvrdenie žalobkyne

nevyplýva.
51. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (stranami sporu). Preto
odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,

postačujenazáverotom,žeztohtoaspektujeplnerealizovanézákladnéprávoúčastníkanaspravodlivý
proces (IV. ÚS 115/03). Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať
to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s
právnymi závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces.
Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil

s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby
bol účastník konania (strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho
požiadavkami (I. ÚS 50/04).
52. Krajský súd v Bratislave s poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie dospel k záveru, že súd dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré sporové strany v konaní nastolili. V
napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie vysvetlil, ako dospel k záveru svojho rozhodnutia v spojení
s náležitou aplikáciou právnych predpisov, jasne ozrejmil, ako sa vysporiadal s argumentami sporových
strán,ktorémaliprerozhodnutiepodstatnývýznam.Ibaskutočnosť,žežalobkyňasasprávnymnázorom
súdu prvého stupňa nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

súdneho rozhodnutia a ani nemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia základného práva žalobkyne
na spravodlivý proces. Rozhodnutie súdu nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka
konania, ale musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia a účastníkovi musí dať odpoveď
na podstatné (zásadné), avšak nie všetky otázky a námietky spochybňujúce závery ním namietaného
rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Na základe uvedeného

odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, ods. 2
CSP, potvrdil.
53. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom žalobkyňou, ktorá nebola úspešná, nakoľkoodvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, tak
procesný úspech v odvolacom konaní prináleží žalovaným 1/ a 2/, ktoré sa k podanému odvolaniu
vyjadrili, a preto im v súvislosti s odvolacím konaním trovy preukázateľne vznikli. S poukazom na § 255

ods. 1 CSP, odvolací súd uložil žalobkyni, ako procesne neúspešnej strane sporu v odvolacom konaní,
povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
54. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)