Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/24/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122494350
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6122494350.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov
senátu JUDr. Silvie Walterovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobcu: JM trans Slovakia, s.
r. o., IČO: 44 489 731, Rovinka č. 763, zastúpený JUDr. Peter Kocian, advokát, Bratislava, Miletičova
č. 7, proti žalovanému: R.. R. T. G. L. V. E. K. N. X. C. , W. H. XX.X.XXXX, M. F. F., Š.X. Č.. XXXX/
XX, o zaplatenie 40.000,- € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu

Bratislava IV zo dňa 6. augusta 2024, č. k. B5-74 C 28/2023-152, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 6. augusta 2024, č. k. B5-74
C 28/2023-152, vo výroku I. a III. p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 6.8.2024, č. k. B5-74 C 28/2023-152, uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 40.000,- € spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 40.000,-

€ od 21.4.2021 do zaplatenia, ako aj zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy 40.000,- € od
21.4.2021 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.); vo zvyšku žalobu
zamietol (výrok II.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.).
Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, § 100 ods. 1, § 110 ods. 1, ods. 3, § 451 ods.
1, ods. 2, § 488, § 517 ods. 2, § 524 ods. 1, ods. 2, § 526 ods. 1, § 544 ods. 1, ods. 2, § 545a, § 558,
§ 580, § 657, § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky

zákonník“), § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka a vecne tým, že žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd
Banská Bystrica dňa 8.12.2022 a postúpenou Mestskému súdu Bratislava IV dňa 9.3.2023, domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy 40.000,- € s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný dňa
24.5.2017 uzatvoril s veriteľom R. F., zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu veriteľ poskytol pôžičku
vo výške 40.000,- €. Pôžička bola poskytnutá bezúročne, pričom dlžník sa zaviazal pôžičku vrátiť do
24.7.2017. Dňa 20.4.2020 žalovaný uznal svoj záväzok čo do dôvodu aj výšky. Podpis dlžníka na uznaní

záväzku, ako i na zmluve o pôžičke je overený pred pracovníkom notárskeho úradu. Dňa 21.3.2022
bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky, na základe ktorej pôvodný veriteľ R. postúpil svoju
pohľadávku z uvedenej zmluvy o pôžičke na žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo
oznámené žalovanému listom zo dňa 31.10.2022. Napriek uvedenej výzve žalovaný svoj dlh neplnil.
Žalobca si uplatnil aj dohodnutú zmluvnú pokutu a zákonný úrok z omeškania 5 % ročne.
1.2. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe (odpor voči platobnému rozkazu) poprel skutkové tvrdenia

žalobcu, že je veriteľom pohľadávky vo výške 40.000,- € s úrokom z omeškania
5 % ročne zo sumy 40.000,- € od 25.7.2017, zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne zo sumy 40.000,-
€ od 25.7.2017 do zaplatenia, voči žalovanému. Dňa 10.8.2021 spoločnosť Mercurio, s.r.o., so sídlomMedveďovej 1566/20, Bratislava, vykonala zo svojho bankového účtu prevod sumy vo výške 20.000,-
€ na bankový účet žalobcu, bez právneho dôvodu, pričom žalobca bezdôvodné obohatenie nevydal
uvedenej spoločnosti, ktorá eviduje danú pohľadávku voči žalobcovi a úrok z omeškania 9 % ročne od

11.8.2021 do zaplatenia. Dňa 17.5.2022 veriteľ Mercurio s.r.o. ako postupca, uzatvoril so žalovaným ako
postupníkom, zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej sa žalovaný stal veriteľom pohľadávky
voči žalobcovi vo výške 20.000,- €. Zápočtom zo dňa 13.2.2022 žalovaný započítal pohľadávku vo výške
22.717,26 € voči pohľadávke žalobcu zo zmluvy o pôžičke. Žalovaný tvrdí, že zmluvná pokuta 0,1 %
z dlžnej sumy za každý deň omeškania je neplatná a nezákonná pre rozpor s

dobrými mravmi. Žalovaný tiež vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu na zaplatenie pohľadávky
zo zmluvy o pôžičke. Podanú žalobu navrhol zamietnuť ako nedôvodnú.
1.3. Žalobca v replike uviedol, že platba spoločnosti Mercurio s.r.o. sa vzťahovala k
inému zmluvnému vzťahu a nešlo o plnenie bez právneho dôvodu, a preto nemohlo dôjsť k
bezdôvodnému obohateniu. Spoločnosť Mercurio, s.r.o. nikdy nebola veriteľom pohľadávky voči
spoločnosti JM trans Slovakia, s.r.o. z titulu bezdôvodného obohatenia, a teda nemala akú pohľadávku

previesť na žalovaného. Táto spoločnosť nikdy žalobcu nevyzvala na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Žalovaný preto nemohol nadobudnúť pohľadávku voči žalobcovi a
započítanie pohľadávky žalovaného voči uplatnenému žalobnému návrhu nie je možné. Žalovaný
dňa 20.4.2020 uznal svoj dlh voči pôvodnému veriteľovi čo do dôvodu aj výšky, preto je námietka
premlčania bezdôvodná. Zmluvná pokuta bola dohodnutá v súlade s platnou právnou úpravou.

Obdobnú argumentáciu žalobca uviedol aj vo vyjadrení zo dňa 18.8.2023. Doplnil, že pohľadávka,
ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečená zriadením záložného práva na nehnuteľný majetok
žalovaného. Predmetom zálohu je byt č. XX na 9. poschodí bytového domu na Y. XX v F.. Podľa výpisu
z listu vlastníctva však ďalší záložný veriteľ L., a.s. začala s výkonom záložného práva.
1.4. Žalovaný vo vyjadrení opätovne poprel, že by bol žalobca veriteľom pohľadávky zo zmluvy o pôžičke

voči nemu. Opätovne poukázal na pohľadávku spoločnosti Mercurio, s.r.o. voči žalobcovi, ktorú na
základe zmluvy o postúpení pohľadávky nadobudol voči žalobcovi žalovaný a dňa 13.2.2022 vykonal
zápočet svojej pohľadávky vo výške 22.717,26 € voči pohľadávke žalobcu. Zmluvná pokuta je v rozpore
s dobrými mravmi a vznáša námietku premlčania.
1.5. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že dňa 24.5.2017 uzatvorili R. F. ako záložný

veriteľ a žalovaný ako záložný dlžník zmluvu o pôžičke, podľa ktorej R. F. poskytol žalovanému pôžičku
vo výške 40.000,- €. Dlžník sa zaviazal požičanú sumu vrátiť do 24.7.2017 na účet veriteľa. V prípade
omeškania s vrátením požičanej sumy je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu 0,1 % za
každý deň omeškania z dlžnej sumy do zaplatenia, a to od doby 24.7.2017 do zaplatenia. K zaisteniu
pohľadávky poskytol dlžník ako záloh nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, vedenom Okresným

úradom Bratislava, katastrálny odbor, kat. úz. T.. Pravosť podpisov účastníkov zmluvy bola notársky
overená. Reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému od R. F. vyplýva z
platobného príkazu M. banky zo dňa 29.5.2017. Dňa 20.4.2020 žalovaný spísal uznanie dlhu, ktorým
čo do dôvodu a výšky uznal svoj dlh vo výške 40.000,- € voči veriteľovi R. F. a zaviazal sa ho zaplatiť
v lehote do 20.4.2021.V prípade neuhradenia dlhu v lehote splatnosti sa zaviazal uhradiť veriteľovi

zmluvnúpokutu0,1%zdlžnejsumyzakaždýdeňomeškania,aždoúplnéhosplateniadlhu.Uvedenýdlh
vznikol na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 24.5.2017. Pravosť podpisu žalovaného na uznaní dlhu bola
notárskyoverená.Dňa21.3.2022uzatvoriliR.akopostupcaažalobcaakopostupníkzmluvuopostúpení
pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa Čl. II. bod 1. zmluvy, postupca touto
zmluvou postupuje postupníkovi pohľadávku zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 24.5.2017 medzi R.

a žalovaným. Podľa Čl. II. bod 2. zmluvy, postupca postupuje postupníkovi pohľadávku vo výške istiny
40.000,- € spolu s príslušenstvom. Dňa 31.10.2022 právny zástupca žalobcu oznámil listom žalovanému
postúpenie pohľadávky a žalovaného vyzval na plnenie dlžnej sumy do 5 dní od doručenia
výzvy. Prílohu oznámenia tvorila zmluva o postúpení pohľadávky. Dňa 17.5.2022 uzatvorila spoločnosť
Mercurio s.r.o. ako postupca a žalovaný ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávky podľa § 524 a

nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa Čl. II. body 1. a 2. zmluvy, dňa 10.8.2021 Mercurio, s.r.o., vykonal
zo svojho bankového účtu prevod sumy 20.000,- € na bankový účet spoločnosti JM trans Slovakia,
s.r.o. bez právneho dôvodu, pričom JM trans Slovakia, s.r.o. do dňa spísania tejto zmluvy bezdôvodné
obohatenie nevydal veriteľovi Mercurio, s.r.o., ktorá eviduje voči JM trans Slovakia, s.r.o. pohľadávku
vo výške 20.000,- € a úrok z omeškania 9 % ročne od 11.8.2021 do zaplatenia. Potvrdenie o vykonaní

prevodu peňažných prostriedkov tvorí prílohu č. 1 tejto zmluvy. Pohľadávka špecifikovaná v bode 1.
tohto článku do dňa uzatvorenia tejto zmluvy nebola zaplatená ani čiastočne a dlžník je v omeškaní s
ich úhradou. Podľa Čl. III. bod 1. zmluvy, touto zmluvou postupca postupuje na postupníka ku
dňu účinnosti tejto zmluvy pohľadávku špecifikovanú v Čl. II. bod 1. zmluvy, vo výške 20.000,- € spolu sovšetkým príslušenstvom, všetkými právami a povinnosťami a zabezpečeniami, ktoré sú s pohľadávkou
spojené. Dňa 10.2.2023 spoločnosť Mercurio, s.r.o. oznámila listom žalobcovi postúpenie pohľadávky
na žalovaného z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 20.000,- €. Dňa 13.2.2023 žalovaný spísal

jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok, ktorým započítal pohľadávku spoločnosti Mercurio s.r.o.
vo výške 22.717,26 € voči pohľadávke žalobcu vo výške 40.000,- €. Podľa Čl. III. bod 1. dokumentu,
veriteľ týmto úkonom jednostranne započítava vzájomné pohľadávky uvedené v Čl. II. tohto zápočtu, a
to v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX, vedeného Okresným úradom
Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava V, obec Bratislava - T., kat. úz. T., ku dňu 16.8.2023

vyplýva, že žalovaný je vlastníkom bytu č. XX, nachádzajúcom sa na 9. poschodí bytového domu vchod
Y. XX, súp. č. XXXX, v spoluvlastníckom podiele X/X. Poznamenáva sa začatie výkonu záložného práva
záložným veriteľom L. sporiteľňa, a.s,, predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe.
1.6.1. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu je
čiastočne dôvodná, preto jej v danej časti vyhovel. V odôvodnení konštatoval, že medzi stranami nebolo
sporné, že dňa 24.5.2017 uzatvoril žalovaný s R. F. zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalovanému

veriteľ poskytol sumu 40.000,- €, ktorú mal vrátiť do 24.7.2017. Sporné tiež nebolo, že žalovaný dňa
20.4.2020 uznal dlh zo zmluvy o pôžičke vo výške 40.000,- €, ktorý sa zaviazal
splatiťdo20.4.2021.Spornémedzistranamizostalo,čižalobcaakoprávnynástupcapôvodnéhoveriteľa
žalovaného na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, nadobudol pohľadávku
voči žalovanému v žalovanom rozsahu, nakoľko žalovaný vzniesol námietku premlčania a zároveň

dôvodil, že voči žalobcovi nadobudol pohľadávku od spoločnosti Mercurio, s.r.o., vo výške 22.717,26 €
na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, z titulu bezdôvodného obohatenia a ktorú jednostranným
úkonom započítal voči pohľadávke žalobcu, ktorá je predmetom tohto konania. Sporná tiež bola výška
dojednanej zmluvnej pokuty, ktorú žalovaný považoval za dojednanú v rozpore s
dobrými mravmi.

1.6.2. Súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že existencia pohľadávky žalobcu voči žalovanému
z titulu zmluvy o pôžičke bola v konaní dostatočným spôsobom preukázaná a zároveň žalobca preukázal
aj svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Žalovaný uzatvoril dňa 24.5.2017 ako dlžník s R. zmluvu o pôžičke,
na základe ktorej mu R. F. ako veriteľ poskytol peňažné prostriedky vo výške 40.000,- € na bankový
účet dlžníka. Reálne poskytnutie uvedených finančných prostriedkov vyplývalo jednak z platobného

príkazu M. banky, ako aj zo samotného úkonu žalovaného, ktorý dňa 20.4.2020 uznal dlh z predmetnej
zmluvy o pôžičke. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, žalobca predložil do súdneho konania
zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorú uzatvoril s R. F. a zároveň oznámenie, ktoré právny zástupca
adresoval žalovanému dňa 31.10.2022, ktorým ho informoval o postúpení pohľadávky na žalobcu a
vyzval ho na plnenie. Prílohu daného oznámenia tvorila zmluva o postúpení pohľadávky, čím žalobca

splnil svoje povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v
konaní nijako nespochybnil, že by mal vedomosť o zmene v osobe veriteľa, resp. že by mu žalobca
uvedené oznámenie spolu so zmluvou o postúpení pohľadávky nedoručil.
1.6.3. Žalovaný v konaní spochybňoval to, že žalobca je veriteľom pohľadávky voči nemu ako dlžníkovi
v tvrdenej výške, pričom poukazoval na úkon započítania svojej pohľadávky voči pohľadávke žalobcu.

Samotnú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu ako takú však nespochybňoval. Žalovaný v konaní dôvodil,
že nadobudol voči žalobcovi pohľadávku v celkovej výške 22.717,26 € od spoločnosti
Mercurio, s.r.o. z titulu bezdôvodného obohatenia, pričom tieto skutočnosti preukazoval predloženou
zmluvou o postúpení pohľadávky a jednostranným písomným úkonom
započítaniapohľadávkyzodňa13.2.2023.Podľanázorusúduprvejinštancievšakžalovanýnepreukázal

dostatočným spôsobom, že sa skutočne stal veriteľom uvedenej pohľadávky voči žalobcovi, a teda, že
by ním vykonaný započítací úkon bol ako prostriedok procesnej obrany v tomto konaní vykonaný účinne.
Pokiaľ strana sporu v konaní pred súdom vykoná započítanie pohľadávky voči pohľadávke
protistrany a požaduje, aby súd v rozhodnutí vo veci samej na uvedené skutočnosti prihliadol, rozširuje
tým predmet dokazovania v súdnom konaní aj na všetky okolnosti týkajúce sa vlastnej pohľadávky,

ktorú žiada v konaní započítať. Je tak povinný preukázať jednak existenciu samotnej pohľadávky, to,
že je spôsobilá na započítanie a že k započítaniu došlo zákonom predpísaným spôsobom. Podľa
názoru súdu prvej inštancie žalovaný riadne nepreukázal už prvý uvedený predpoklad, a síce skutočnú
existenciu ním tvrdenej pohľadávky. Žalovaný uviedol, že daná pohľadávka mala vzniknúť z titulu
bezdôvodného obohatenia, keď spoločnosť Mercurio, s.r.o. mala dňa 10.8.2021 previesť bez právneho

dôvodu na žalobcu finančnú čiastku vo výške 20.000,- €. Od nasledujúceho dňa 11.8.2021 sa žalobca
mal s vrátením tejto čiastky dostať do omeškania. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti
unesenia dôkazného bremena pri bezdôvodnom obohatení je preukázanie majetkového úbytku na
strane veriteľa a tomu zodpovedajúci majetkový prospech na strane toho, kto sa mal na jeho úkorbezdôvodne obohatiť. Uvedenú skutočnosť žalovaný nijako nepreukázal. Súdu nebolo preukázané, že
by spoločnosť Mercurio, s.r.o. dňa 10.8.2021 skutočne previedla zo svojho bankového účtu na bankový
účet žalobcu bez právneho dôvodu čiastku vo výške 20.000,- €. Zároveň žalovaný nepreukázal, že by

táto spoločnosť žalobcu kedykoľvek vyzvala na vrátenie bezdôvodného obohatenia, keďže tvrdil, že
žalobca sa mal dostať do omeškania už dňom 11.8.2021. Je síce pravdou, že prílohu č. 1 Zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 17.5.2022, ktorú predložil žalovaný, malo tvoriť potvrdenie o prevode,
táto príloha však nebola do konania predložená. Z uvedených dôvodov preto súd prvej
inštancie konštatoval, že žalovaný dostatočným spôsobom nepreukázal, že by spoločnosti Mercurio,

s.r.o. vznikla voči žalobcovi pohľadávka z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 22.717,26 €, ktorú
mal žalovaný následne nadobudnúť na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Súd prvej inštancie
preto na žalovaného započítací úkon voči pohľadávke žalobcu v tomto konaní neprihliadol.
1.6.4. Pokiaľ ide o pohľadávku žalobcu v tomto konaní, žalobca si voči žalovanému uplatnil istinu vo
výške 40.000,- €, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 40.000,- € od 25.7.2017 do zaplatenia
a zmluvnú pokutu 0,1 % denne zo sumy 40.000,- € od 25.7.2017 do zaplatenia. Voči uvedenému nároku

žalovaný vzniesol námietku premlčania. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebolo sporné,
že žalovaný svoj dlh zo zmluvy o pôžičke písomne uznal. Uznanie dlhu má účinky, ktorými dochádza
k predĺženiu premlčacej doby, a to na dobu 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo, resp., keď bola v
uznaní dlhu uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Z vyhlásenia
žalovaného, ktorým uznal svoj dlh jasne vyplýva, že uznáva čo do výšky a dôvodu svoj dlh vo výške

40.000,- €, ktorý sa zaväzuje zaplatiť v lehote do 20.4.2021. V uvedenej listine však žalovaný žiadnym
spôsobom nevyhlásil, že by uznal aj zmluvnú pokutu, na ktorej zaplatenie mal veriteľovi nárok vzniknúť
v prípade omeškania žalovaného s plnením. Súd prvej inštancie dôvodil, že Občiansky zákonník v
ustanovení § 110 ods. 3 pritom upravuje osobitne plynúcu premlčaciu dobu v prípade
úrokov a opakujúcich sa plnení, medzi ktoré je potrebné zaradiť aj predmetnú zmluvnú pokutu, keďže

bola dojednaná formou opakujúceho sa plnenia. Z predmetného vyhlásenia o uznaní dlhu žalovaného
jasne vyplýva, že prejavil svoju vôľu uznať dlh z poskytnutej istiny 40.000,- €,
avšak nemožno vyhlásenie žalovaného rozširovať v tom zmysle, že daným úkonom automaticky uznal
aj príslušenstvo predmetnej pohľadávky. Podľa názoru súdu prvej inštancie, pokiaľ by sa uznanie dlhu
malo vzťahovať aj na zmluvnú pokutu, ktorá bola dojednaná v zmluve o pôžičke, malo byť uznanie dlhu

formované jednoznačne a zrozumiteľne tak, aby z neho jasne vyplývalo,
že dlžník okrem istiny dlhu uznáva aj jeho príslušenstvo, čo sa v tomto prípade nestalo. Ako súd prvej
inštancie uviedol, ustanovenie § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka upravuje osobitne
plynúcu premlčaciu dobu pre úroky a opakujúce sa plnenia, ktorá je tri roky. Aj pri
takýchto plneniach je však možné premlčaciu dobu predĺžiť uznaním dlhu (k čomu však v danom prípade

nedošlo). V takom prípade by takáto premlčacia doba platila len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa
plnenia, zročnosť ktorých nastala po uznaní dlhu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie
dospel k záveru, že námietka premlčania vznesená žalovaným bola čiastočne dôvodná, a to pokiaľ
ide o uplatnené úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 40.000,- € od 25.7.2017 a taktiež
pokiaľ ide o zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy 40.000,- € od 25.7.2017.

Ako súd konštatoval, z uznania dlhu vykonaného žalovaným jasne vyplývalo, že tento uznal len dlh
vo výške 40.000,- € a žiadnym spôsobom neuznal aj príslušenstvo danej pohľadávky.
Trojročná premlčacia doba uvedeného príslušenstva tak uplynula dňom 25.7.2020. Keďže žalobca podal
na súd žalobu až dňa 8.12.2022, žalobcom uplatnený úrok z omeškania, ako aj zmluvná pokuta bola
v predmetnom rozsahu premlčaná. Ako však vyplynulo z uznania dlhu, žalovaný bol povinný svoj dlh

splniť najneskôr do 20.04.2021. Nasledujúcim dňom sa s plnením dostal do omeškania. Žalovaný sa
taktiež zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania až do
úplného splatenia dlhu. Nárok žalobcu na zaplatenie príslušenstva tak nebol premlčaný v rozsahu od
21.4.2021 do zaplatenia. Preto, keď si žalobca uplatnil úrok z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne
zo sumy 40.000,- €, tento bolo možné priznať od dňa nasledujúceho po dni splatnosti vyplývajúceho z

uznania dlhu, teda od 21.4.2021 do zaplatenia. Uvedené sa potom týka aj uplatnenej zmluvnej pokuty,
ktorú bolo možné priznať vo výške 0,1 % denne zo sumy 40.000,- € od 21.4.2021 do zaplatenia.
1.6.5. Pokiaľ išlo o uplatnenú zmluvnú pokutu, žalovaný namietal, že jej výška je v rozpore s
dobrými mravmi, a preto je neplatná. S danou námietkou žalovaného sa súd prvej inštancie nestotožnil.
Uviedol, že pri posudzovaní dojednaní o zmluvných pokutách v záväzkových

vzťahoch môže súd buď neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť s poukazom na
ustanovenie § 545a Občianskeho zákonníka, alebo môže s poukazom na § 3 ods. 1 posúdiť dojednanú
zmluvnú pokutu ako v rozpore s dobrými mravmi a potom túto nepriznať vôbec. Tieto inštitúty však
nemožno aplikovať kumulatívne. V prejednávanom prípade žalovaný namietal, že zmluvná pokuta jedojednaná v rozpore s dobrými mravmi. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
V danom prípade bola zmluvná pokuta dojednaná spôsobom súladným so zákonom, keď citované

zákonné formálne predpoklady dojednanie o zmluvnej pokute napĺňalo. Pokiaľ ide o samotnú výšku
dojednanej zmluvnej pokuty, súd nedospel k záveru, že by táto bola neprimerane vysoká, resp., že by jej
uplatňovanie malo byť v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené je potrebné posudzovať vždy individuálne
od prípadu k prípadu. O rozpor s dobrými mravmi pri zmluvnej pokute by sa mohlo jednať napríklad
vtedy, keby táto bola vyjadrená násobkami zabezpečovanej istiny. Tiež by bolo uvedené aktuálne s

ohľadom na postavenie zmluvných strán a otázke odkázanosti. Zmluvná pokuta v danom prípade však
bola dojednaná ako 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Výšku zmluvnej pokuty tak mohol
priamo svojim správaním ovplyvňovať dlžník. Táto nebola dojednaná z celkovej dlžnej istiny 40.000,-
€ aj pre prípad, keby bol žalovaný svoj dlh aspoň čiastočne plnil. Zmluvná pokuta bola medzi stranami
dojednaná tak, že mala vždy zohľadňovať aktuálnu výšku dlhu. Keďže však žalovaný svoj dlh neplnil
ani z časti, čo bolo nesporné, pri výške zmluvnej pokuty je potrebné vychádzať z dlžnej istiny 40.000,-

€, čo pri 0,1 % denne predstavuje sumu 40,- € denne. Takto dojednaná výška zmluvnej pokuty nie
je podľa názoru súdu neprimeraná a nie je ani v rozpore s dobrými mravmi. Je prirodzené, že pokiaľ
žalovaný je v omeškaní s plnením svojho dlhu kontinuálne už od roku 2021 (resp. 2017, odhliadnuc
od uplatnenia námietky premlčania), výška zmluvnej pokuty dosahuje v súčasnosti už pomerne značnú
čiastku. Takáto situácia však vznikla výhradne zavinením žalovaného, ktorý sa splneniu dlhu vyhýba

už od roku 2017 svojim špekulatívnym prístupom. Súd prvej inštancie dôvodil, že aj keby bola zmluvná
pokuta dojednaná len vo výške 0,05 % denne z dlžnej istiny, čo by predstavovalo 20,- €
denne, tak by v súčasnosti dlh žalovaného na zmluvnej pokute predstavoval čiastku viac ako 21.000,-
€. Z uvedeného je tak zrejmé, že v danom prípade nie je problémom to, že by bola zmluvná
pokuta neprimerane vysoká alebo jej výkon by bol v rozpore s dobrými mravmi, ale hlavným dôvodom

značnej čiastky zmluvnej pokuty je nedisciplinovanosť žalovaného a jeho snaha sa vyhnúť splateniu
svojich povinností voči svojmu veriteľovi. Súd prvej inštancie preto, keď dospel k záveru, že zmluvná
pokuta bola dojednaná spôsobom, ktorý predpokladá Občiansky zákonník a jej výška bola dojednaná
v primeranej výške, posúdil námietky žalovaného ohľadne jej neprimeranosti a rozporu s
dobrými mravmi ako neodpostatnené.

1.6.6. Keďže sa žalovaný dostal s plnením svojho dlhu do omeškania, súd žalobcovi priznal aj úrok z
omeškania v zákonnej výške 5 % od dňa, ktorým sa dostal s plnením svojho dlhu podľa uznania dlhu
do omeškania, teda od 21.4.2021 do zaplatenia a obdobne tiež priznal nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty od 21.4.2021 do zaplatenia, ako vyplývalo z uznania dlhu. Podanú žalobu súd prvej inštancie
zamietol v časti uplatnených úrokov z omeškania a uplatnenej zmluvnej pokuty

od 25.7.2017, nakoľko takto uplatnené plnenia boli premlčané. Súd žalovanému určil na plnenie lehotu
15 dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p. je štandardná lehota na plnenie tri dni.
V odôvodnených prípadoch však súd môže určiť dlhšiu lehotu na plnenie. Súd určil žalovanému dlhšiu
lehotu na plnenie s ohľadom na vysokú čiastku dlžnej sumy, ktorú je povinný zaplatiť žalobcovi.
1.7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p.,

podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca
mal v konaní plný úspech v rozsahu uplatnenej istiny, preto mu súd priznal voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vplyv na priznanie nároku na náhradu trov konania preto
nemal žalobcov neúspech v časti nepriznaného príslušenstva pohľadávky, ktoré nijako nespochybnilo
dôvodnosť uplatnenej istiny, ktorú súd žalobcovi priznal v celom rozsahu.

2.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, jeho výrokom I. a III., podal v zákonnej lehote odvolanie
žalovaný, dôvodiac tým, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.); súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.); rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.); zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g/ C.s.p.).

2.2. Odvolateľ v odvolaní opísal skutkové okolnosti tak, ako ich v konaní zistil súd prvej inštancie,
následne opísal doterajší priebeh konania. K záverom, ku ktorým dospel súd prvej inštancie
hodnotením vykonaného dokazovania a týkajúcim sa pohľadávky žalovaného vo výške 20.000,- €
titulom bezdôvodného obohatenia, ktorú si započítal s pohľadávkou žalobcu, ktorá je predmetomtohto konania, odvolateľ poukázal na to, že už vo svojom vyjadrení zo dňa 5.6.2023 navrhoval ako
dôkaz výsluch H., konateľky spoločnosti Mercurio, s.r.o., ktorá mala vypovedať k okolnostiam vzniku
pohľadávky spoločnosti Mercurio, s.r.o. voči žalobcovi, k prevodu sumy 20.000,- € na bankový účet

žalobcu a k skutočnosti, či bol žalobca vyzývaný na vydanie bezdôvodného obohatenia. Tento dôkaz
však súd nevykonal. Poukázal na to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia, že
platba spoločnosti Mercurio, s.r.o. sa vzťahovala k inému zmluvnému vzťahu a že nešlo o plnenie
bez právneho dôvodu. K chýbajúcemu dokladu - Prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky
na žalovaného (potvrdenie o prevode peňazí, poznámka odvolacieho súdu) uviedol, že táto nebola

priložená nedopatrením, pričom žalovaný sa o tomto dozvedel až z napadnutého rozhodnutia. Na
základe uvedeného dodatočne predkladá v prílohe tohto odvolania súdu Prílohu č. 1 k zmluve
o postúpení pohľadávky na žalovaného. Podľa žalovaného, keď súd zistil, že príloha dôkazu v
ňom označená nebola žalovaným priložená, mohol ho vyzvať na jej predloženie. Žalovaný namietal, že
ak by súd vykonal navrhnuté dôkazy, resp. vyzval žalovaného na ich predloženie, mohli byť v konaní
preukázané (i) existencia pohľadávky žalovaného, (ii) jej spôsobilosť na započítanie s pohľadávkou

žalobcu, ako aj skutočnosť, že (iii) k započítaniu došlo zákonom predpísaným spôsobom. Tým, že
súd navrhnuté dôkazy nevykonal, resp. nevyzval žalovaného na ich predloženie, nezistil skutočnosti
rozhodujúce pre konanie, čím zároveň dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, na ktorých založil napadnuté rozhodnutie. Žalovaný zároveň namietal hodnotenie dôkazov
zo strany súdu, ktoré považuje za nesprávne a má za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď neprihliadol na žalovaného započítací úkon (jednostranný
zápočet žalovaného) voči pohľadávke žalobcu. Žalovaný zároveň poukázal na viaceré podozrivé
okolnosti postúpenia pohľadávky z pôvodného veriteľa R. na žalobcu a to, že pohľadávku žalobca
nadobudol od jej pôvodného veriteľa bezodplatne, čo pri jej deklarovanej výške vrátane príslušenstva
vyvoláva pochybnosti o povahe právneho úkonu (zmluvy o postúpení pohľadávky na žalobcu), ako

aj o vzťahu medzi jeho účastníkmi. Taktiež je podľa odvolateľa otázne, prečo žalobca čakal viac ako
sedem mesiacov od uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky (uzavretej dňa 21.3.2023), kým mu dňa
31.10.2023 zaslal oznámenie o postúpení pohľadávky na žalobcu a výzvu na jej zaplatenie. V oznámení
o postúpení pohľadávky na žalobcu zo dňa 31.10.2023 žalobca vo výzve na zaplatenie neuviedol
žiadne platobné údaje, na ktoré mal žalovaný plniť. Tieto a aj iné otázky plánoval adresovať na ďalšom

pojednávaní v konaní, ale nemal na to príležitosť.
2.3.1. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, pričom nesprávne právne
posúdenie vidí najmä v tom, že súd v plnom rozsahu vyhovel žalobe a neprihliadol
na započítací úkon žalovaného (jednostranný zápočet žalovaného), čím nesprávne interpretoval § 580
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie

je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie,“ a tým poprel účel a význam tohto zákonného ustanovenia.
2.3.2. Odvolateľ nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, týkajúcim sa zmluvnej pokuty, zotrval
naďalej na tom, že zmluvná pokuta vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň z omeškania je neplatná

a nezákonná pre rozpor s dobrými mravmi. Podľa odvolateľa súd pri hodnotení správania žalovaného
vôbec nezohľadnil, že výška pohľadávky žalobcu voči žalovanému je priamo ovplyvnená uznaním
započítania pohľadávky žalovaného voči pohľadávke žalobcu, z ktorého bude možné určiť skutočnú
výšku plnenia žalovaného voči žalobcovi. Odmietol, že by sa vyhýbal plneniu svojho dlhu špekulatívnym
prístupom, alebo že by hlavným dôvodom značnej čiastky zmluvnej pokuty bola jeho nedisciplinovanosť,

prípadne snaha vyhnúť sa splateniu svojich povinností voči žalobcovi. Žalovaný má záujem splniť svoj
dlh, ale v riadnej výške po zohľadnení a odpočítaní pohľadávky žalovaného spolu s
príslušenstvom.
2.4. Odvolateľ poukázal v odvolaní na to, že súd prvej inštancie posúdil jeho žiadosť o
odročeniepojednávaniadňa6.8.2024akonedôvodnú,pretonaňuneprihliadol,dňa6.8.2024pojednával

v jeho neprítomnosti a na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými
dôkazmi, tvoriacimi obsah súdneho spisu a výpovede žalobcu, rozhodol napadnutým rozhodnutím
v neprospech žalovaného. Žalovaný uviedol, že na prvých dvoch pojednávaniach sa nezúčastnil z
ospravedlniteľného dôvodu, následne sa zúčastnil na pojednávaní dňa 12.3.2024 a na poslednom
nariadenompojednávanídňa6.8.2024,naktorombolovynesenénapadnutérozhodnutie,sanezúčastnil

opätovne z dôvodu akútnej zdravotnej indispozície, pre ktorú bol v nočných hodinách dňa 5.8.2024
nútený podstúpiť ošetrenie na lekárskej pohotovosti. Uvedenú skutočnosť súd spochybnil vzhľadom na
to, že na predloženej lekárskej správe sa nenachádzal dátum. Žalovaný po vytknutí tohto nedostatku zo
strany súdu požiadal príslušnú lekársku pohotovosť o vydanie potvrdenia o jeho návšteve dňa 5.8.2024,vrátane predloženia originálu lekárskej správy s čitateľným dátumom. Pre krátkosť času nebol schopný
zaobstarať tieto podklady do uplynutia lehoty na odvolanie, predloží ich súdu bezodkladne po tom, čo
mu budú doručené, resp. odovzdané. Mal záujem sa zúčastniť pojednávania dňa 6.8.2024, ale jeho

zdravotný stav mu to neumožnil. Žalovaný zároveň vo svojej žiadosti označil advokáta, ktorý ho mal
na ďalšom pojednávaní zastupovať, ale tento po vynesení napadnutého rozhodnutia nepriaznivého
pre žalovaného, stratil záujem na jeho zastupovaní. Žalovaný je momentálne v procese rokovania o
prevzatí jeho právneho zastúpenia v tomto odvolacom konaní s iným advokátom. Podľa odvolateľa súd
napadnutýmrozhodnutímaprocesnýmpostupom,ktorýpredchádzalvydaniunapadnutéhorozhodnutia,

porušil viaceré ustanovenia Civilného sporového poriadku a ústavné zásady, čím znemožnil žalovanému
uskutočňovať jemu patriace procesné práva. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 6.8.2024 v
neprítomnosti žalovaného vyhlásil dokazovanie za skončené bez toho, aby dal žalovanému možnosť
vyjadriť sa k argumentácii žalobcu napriek tomu, že žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní dňa
6.8.2024 ospravedlnil. Porušením práva žalovaného vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom bolo
znemožnené jeho právo účinne sa brániť voči napadnutému rozhodnutiu tým, že žalovaný nemal

možnosť reagovať na argumenty protistrany, na základe ktorých bolo napadnuté rozhodnutie vydané,
čím došlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní a princípu kontradiktórnosti konania,
ako imanentných súčastí práva na spravodlivý proces. Napadnuté rozhodnutie vykazuje zjavné prvky
arbitrárnosti, keďže nemohlo zo strany súdu dôjsť k náležitému hodnoteniu dôkazov pri rozhodovaní vo
veci. Žalovanému boli vytvorené podstatne nevýhodnejšie podmienky na preukázanie svojich tvrdení,

než akými disponoval žalobca, t. j. bol vytvorený stav nerovnosti účastníkov konania, ktorý je zjavným
porušením ústavných princípov.
2.5. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g/ C.s.p. odvolateľ poukázal na skutkové tvrdenia
žalobcu, podľa ktorých platba spoločnosti Mercurio, s.r.o. sa vzťahovala k inému zmluvnému
vzťahu, nešlo o plnenie bez právneho dôvodu, preto nemohlo dôjsť k bezdôvodnému

obohateniu; dlhvočispoločnostiMercurio,s.r.o.neexistujeatátospoločnosťžalobcunikdynevyzvalana
plnenie. Žalovaný poprel tieto skutkové tvrdenia žalobcu a uviedol, že pri platbe od spoločnosti Mercurio,
s.r.o. išlo o plnenie bez právneho dôvodu a dlh voči spoločnosti Mercurio, s.r.o. existuje.
2.6. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného proti výroku o trovách konania, poukázal na dôvody svojho
odvolania proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie.

2.7. Odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu žalobcu zamietol
alebo, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
K odvolaniu žalovaný pripojil detail výpisu z účtu spoločnosti Mercurio, s.r.o., ktorým preukazuje, že
uvedená spoločnosť zaslala v auguste 2021 na účet žalobcu sumu 20.000,- €. Dňa 9.10.2024 doplnil
odvolateľ do spisu doklad o návšteve pohotovosti dňa 5.8.2024 o 20.40 hod.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že považuje odvolanie žalovaného za
nedôvodné, konajúci súd riadne zistil skutkový stav na základe predložených listinných dôkazov,
výpovede žalobcu, podaní sporových strán a na základe takto zisteného skutkového stavu vec správne
právne posúdil. Nie je možné v tomto smere súhlasiť so žalovaným, že konajúci súd porušil jeho práva

účastníkakonania,keďhonevyzvalnapredloženielistiny,naktorúsažalovanývkonaníodvoláva,avšak
do konania ju nepredložil. Žalovaný bol v konaní viackrát poučený o svojich právach, na vytýčených
pojednávaniach sa opakovane nezúčastňoval. Žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nerozporoval
poskytnutie pôžičky vo výške 40.000,- € od právneho predchodcu žalobcu, uznanie dlhu ani oznámenie
o postúpení pohľadávky z pôvodného veriteľa R. F. na žalobcu. V časti žalovaným rozporovanej výšky

zmluvnej pokuty konajúci súd správne vyhodnotil, že táto bola dohodnutá v súlade s platným právnym
poriadkom, žalovaným bola uznaná, pričom zmluvná pokuta je sankcia za prípadné porušenie záväzku
dlžníka. Ak by žalovaný svoj záväzok splatil riadne a včas, nebol by zaviazaný na úhradu
zmluvnej pokuty. Odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Ďalšie vyjadrenie do spisu doručené neboli.

5. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379, § 380 ods. 1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné

podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to
dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25. februára 2026; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany
sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.).Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2,
ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už
ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale

považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

6. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu

a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd, nezistiac v procesnom postupe súdu prvej inštancie
žiadnevady,vcelomrozsahuposkutkovejaprávnejstránkestotožňujesdôvodmijehorozsudku,ktorým
žalobe žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie sumy 40.000,- € spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo
sumy 40.000,- € od 21.4.2021 do zaplatenia, ako aj zmluvnou pokutou vo výške 0,1 % denne zo sumy
40.000,- € od 21.4.2021 do zaplatenia. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie,

ktorého výsledky aj náležite v súlade s § 191 C.s.p. zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne
právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj
podrobne a náležite v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd
prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli
pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Zaoberal sa podstatnými tvrdeniami sporových strán,

vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, pričom všetky svoje závery
riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil
ani právo sporových strán na spravodlivý proces, keďže v hodnotení skutkových zistení neabsentuje
žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom

v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia bol presvedčivý, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú
príslušný záver o vyhovení žalobe. S odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie
je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne iba poukazuje a vyjadrí sa len k odvolacím

námietkam žalovaného.

9.1.1. Odvolateľ v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že nevykonal navrhnuté dôkazy, resp.
nevyzval žalovaného na ich predloženie, nezistil tak skutočnosti rozhodujúce pre konanie, čím dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vytýkal súdu, že nevykonal dôkaz výsluchom H., konateľky

spoločnosti Mercurio, s.r.o., ktorá mala vypovedať k okolnostiam vzniku pohľadávky spoločnosti
Mercurio, s.r.o. voči žalobcovi, k prevodu sumy 20.000,- € na bankový účet žalobcu a k skutočnosti,
či bol žalobca vyzývaný na vydanie bezdôvodného obohatenia. Jej výsluch navrhol vo vyjadrení zo
dňa 5.6.2023 (č. l. spisu 46, poznámka odvolacieho súdu). Vytýkal súdu, že ho nevyzval na doloženie
Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky, ktorú žalovaný nepriložil nedopatrením. V súvislosti s

touto odvolacou námietkou odvolací súd uvádza, že ustanovením § 185 C.s.p. bol zavedený princíp
formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu
navrhli strany sporu. Proces dokazovania je v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe
prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú
dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Hodnotenie dôkazov zo

strany súdu má tak oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky.
Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch
procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 C.s.p. a v tejto súvislosti sa dôsledne
uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne
plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania. Odvolací súd z predloženého

spisu zistil (č. l. 46 spisu), že žalovaný v podaní zo dňa 5.6.2023 navrhol ako dôkaz v konaní výsluch
H. konateľky spoločnosti Mercurio s.r.o. Odvolací súd poukazuje na to, že uvedený návrh nespĺňa
náležitosti podľa § 197 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého návrh na výsluch svedka, okrem identifikačných
údajov svedka a označenia adresy, z ktorej ho možno predvolať, obsahuje označenie skutočností,ktoré majú byť výsluchom svedka preukázané. V návrhu na výsluch svedka žalovaný neuvádza, aké
skutočnosti majú byť výsluchom navrhnutej svedkyne preukázané. Odvolací súd ďalej z predloženého
spisu zistil, že súd prvej inštancie v predmetnej veci vytýčil pojednávanie na termín 16.1.2024, žalovaný

podaním doručeným súdu dňa 12.1.2024 požiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní zo
zdravotných dôvodov, priložil lekársky nález zo dňa 11.1.2024, z ktorého vyplýva, že dôvodom návštevy
ambulancie bolo prechladnutie a s tým spojené následné zdravotné ťažkosti, požiadal o odročenie
pojednávania, ktorej žiadosti súd prvej inštancie vyhovel. Následne bolo pojednávanie vytýčené na
deň 22.2.2024, podaním doručeným súdu dňa 21.2.2024 požiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti na

pojednávaní zo zdravotných dôvodov, priložil lekársky nález z pohotovostnej služby zo dňa 20.2.2024, z
ktorého vyplýva, že dôvodom návštevy tejto služby bola zvýšená telesná teplota cca 2 dni, suchý kašeľ,
bolesti prínosových dutín, požiadal o odročenie pojednávania. Súd prvej inštancie opätovne vyhovel
žiadosti žalovaného s upozornením na § 182 ods. 2 C.s.p. a na to, že od strany možno
vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu
pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Súd prvej inštancie vytýčil nový

termín pojednávania na deň 12.3.2024, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, ako aj žalovaný,
zhodne navrhli odročenie pojednávania s tým, že sa pokúsia o mimosúdnu dohodu. Súd prvej inštancie
konanie prerušil na tri mesiace. Po návrhu na pokračovanie v konaní zo strany žalobcu, súd v konaní
pokračoval a vytýčil pojednávanie na deň 6.8.2024. Súd prvej inštancie nevyhovel žiadosti žalobcu o
odročenie pojednávania z dôvodu čerpania dovolenky právnym zástupcom žalobcu, ktorú skutočnosť

právnemu zástupcovi žalobcu aj oznámil, pojednávania v uvedenom termíne sa zúčastnil žalobca, resp.
jeho konateľ. Pojednávania dňa 6.8.2024 sa nezúčastnil žalovaný, prostredníctvom splnomocnenej
zástupkyne doručil súdu na pojednávaní podanie zo dňa 6.8.2024, ktorým žiadal o ospravedlnenie svojej
neúčasti na pojednávaní zo zdravotných dôvodov, priložil lekársky nález z ambulantnej pohotovostnej
služby bez uvedenia dátumu, z ktorého vyplýva, že pacient udáva dva dni bolesti hlavy v čelovej oblasti,

horšie sa mu pozerá, rozmazané alebo dvojité videnie nemá, myslel si, že je to z klímy. V žiadosti
uviedol, že si pre ďalšie konanie ustanovil advokáta JUDr. Y., plnomocenstvo udelené advokátovi k
žiadosti nepripojil. Podaním doručeným súdu dňa 9.10.2024 odvolateľ doplnil do spisu doklad (doplnenie
dokladu k podanému odvolaniu), podľa ktorého pohotovostnú službu navštívil dňa 5.8.2024 o 20.40
hod. Z uvedeného, podľa názoru odvolacieho súdu, vyplýva, že žalovaný sa nezúčastňoval pojednávaní

bez vážnejších dôvodov (zdravotné dôvody vyplývajúce z lekárskych nálezov nesvedčia skutočnosti,
že by sa žalovaný z vážnych zdravotných dôvodov nemohol zúčastniť pojednávaní v prejednávanej
veci, pričom vôbec nie je zrejmé, prečo sa nezúčastnil pojednávania dňa 6.8.2024, keď pohotovosť
navštívil dňa 5.8.2024 a lekársky nález rovnako nesvedčil vážnym zdravotným problémom). Konanie
žalovaného považuje odvolací súd za účelové, v dôsledku neúčasti na pojednávaniach sa pripravil o

možnosť náležite uplatňovať svoje procesné práva, v súlade s Civilným sporovým poriadkom.
9.1.2. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že ho nevyzval na predloženie dôkazu -
Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky na žalovaného (potvrdenie o prevode peňazí, poznámka
odvolacieho súdu) odvolací súd uvádza, že z ustanovenia § 167 ods. 2 C.s.p. vyplýva žalovanému
povinnosť, ak v konaní uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, uviesť vo vyjadrení rozhodujúce

skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno preukázania tvrdení spočíva na žalovanom, nie
je preto povinnosťou súdu vyzývať ho na preukazovanie svojich tvrdení. Uvedené odvolacie námietky
preto odvolací súd nepovažuje za dôvodné.
9.1.3. Odvolateľ v odvolaní namietal, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia, že

platba spoločnosti Mercurio, s.r.o., ktorú si žalovaný započítal s pohľadávkou uplatnenou žalobcom v
tomto konaní, sa vzťahovala k inému zmluvnému vzťahu a že nešlo o plnenie bez právneho
dôvodu. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca si v predmetnom konaní uplatnil voči žalovanému
zaplatenie sumy 40.000,- € titulom pôžičky, poskytnutej žalovanému právnym predchodcom žalobcu.
Poskytnutie pôžičky nebolo v konaní sporné, sporným nebolo ani to, že žalovaný ako dlžník dlh zo

zmluvy o pôžičke uznal čo do dôvodu a výšky. Pokiaľ ide o vrátenie pôžičky, ak žalovaný tvrdil, že
titulom vrátenia pôžičky si voči žalobcovi započítal svoju pohľadávku vo výške 22.717,26 €, bolo jeho
povinnosťou toto svoje tvrdenie v konaní preukázať, to znamená, že bolo jeho povinnosťou preukázať
existenciu ním tvrdenej pohľadávky voči žalobcovi, že uvedená pohľadávka je spôsobilá na započítanie
a že k započítaniu došlo zákonom predpísaným spôsobom. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie,

žalovaný nepreukázal ani existenciu ním tvrdenej pohľadávky, nepreukázal, že spoločnosť Mercurio,
s.r.o. dňa 10.8.2021 skutočne previedla zo svojho bankového účtu na bankový účet žalobcu bez
právneho dôvodu čiastku vo výške 20.000,- €, že táto spoločnosť žalobcu kedykoľvek vyzvala na
vrátenie bezdôvodného obohatenia. Spornosť žalovaným tvrdenej pohľadávky nebola odstránená ani vodvolacom konaní, keď žalovaný k odvolaniu pripojil časť výpisu z bankového účtu spoločnosti Mercurio
s.r.o. (č. l. spisu 169), jednak ide o neprípustnú novotu v odvolacom konaní s poukazom na § 366
C.s.p., ako aj skutočnosť, že dôkaz na č. l. spisu 169 nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu, predovšetkým,

nepreukazuje, že spoločnosť Mercurio s.r.o. zaslala žalobcovi sumu 20.000,- € titulom bezdôvodného
obohatenia.
9.2. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že vec nesprávne právne posúdil, pričom nesprávne právne
posúdenie vidí najmä v tom, že súd v plnom rozsahu vyhovel žalobe a neprihliadol na
ním vykonaný započítací úkon. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo,
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 27.7.2011, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Odvolací súd uvádza, že v prejednávanej
vecinezistiltakýpostupsúduprvejinštancie,ktorýbymalzanásledoknesprávneprávneposúdenieveci.
Súd prvej inštancie použil správny právny predpis, tento správne aplikoval a zo správnych skutkových

záverov vyvodil správne právne závery. K otázke hodnotenia započítacieho úkonu súdom prvej inštancie
odvolací súd poukazuje na odôvodnenie v bode 9.1.3. tohto rozhodnutia.
9.3. Odvolateľ nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie týkajúcim sa zmluvnej pokuty, zotrval
naďalej na tom, že zmluvná pokuta vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania je
neplatná a nezákonná pre rozpor s dobrými mravmi, pričom namietal jej výšku. Odvolací súd, pokiaľ

ide o žalovaným tvrdenú neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute pre rozpor s dobrými mravmi
poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v bode 17. a 18., s ktorým sa v celom
rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň poukazuje. Odvolací súd dodáva, že za primerane vysokú
zmluvnú pokutu možno považovať takú, ktorá korešponduje s hodnotou a významom zabezpečovanej
povinnosti. V prejednávanom prípade bola zmluvnou pokutou zabezpečená pohľadávka vo výške

40.000,- €, vzhľadom na výšku zabezpečenej pohľadávky má odvolací súd za to, že zmluvná pokuta v
prejednávanom prípade bola dohodnutá v primeranej výške.
9.4. Odvolateľ v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že na pojednávaní dňa 6.8.2024, v jeho
neprítomnosti, vyhlásil dokazovanie za skončené bez toho, aby mu dal možnosť vyjadriť sa k
argumentácii žalobcu napriek tomu, že žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní dňa 6.8.2024

ospravedlnil. Porušením práva žalovaného vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom bolo
znemožnené jeho právo účinne sa brániť voči napadnutému rozhodnutiu, čím došlo k porušeniu
princípu rovnosti zbraní a princípu kontradiktórnosti konania ako imanentných súčastí práva na
spravodlivý proces. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci vytýčil tri
pojednávania, žalovaný sa nezúčastnil ani jedného, dôvodiac jeho zdravotným stavom. Odvolací súd, s

poukazom na skutočnosti uvedené v bode 9.1.1. odôvodnenia tohto rozhodnutia, považuje
konanie žalovaného za účelové, ktorým sa sám pripravil o možnosť hájiť svoje procesné práva, keď nič
nebránilo žalovanému, už po prvom pojednávaní vo veci, ktorého sa nemohol zo zdravotných dôvodov
zúčastniť, zvoliť si na zastupovanie v konaní advokáta. Zároveň odvolací súd považuje za potrebné
poukázať na zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt,“ t.

j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne
zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje práva uplatňujú včas a s
dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Je predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva
bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním, môžu svoje práva strácať.
9.5. Odvolateľ napadol odvolaním aj výrok o trovách konania. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku na

náhradu trov konania vecne a právne správne, keď postupujúc podľa § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 C.s.p. priznal vo veci plne procesne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %. Preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o trovách konania.

10. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255

ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto má aj nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 C.s.p.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Strany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160
odsek 2 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).