Rozsudok – Rodina a mládež ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, October 28, 2024

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 12T/98/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816010365

Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Havírová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2024:8816010365.37

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou, samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 28. októbra 2024 vo Vranove nad Topľou, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní :

1./ A. B., nar. XX. XX. XXXX vo C. D. E., trvale bytom F. G., H. XXX/XX, okr. Vranov nad Topľou,
nezamestnaná,

2./ I. J. B., nar. XX. XX.XXXX v K. F., trvale bytom F. G., H. XXX/XX, okr. Vranov nad Topľou, lekár L. F. M.,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h , ž e

v období od 02. 09. 2013 do 30. 06. 2014, v obci F. G., okr. Vranov nad Topľou, ako zákonní rodičia
maloletých detí D. B., nar. XX. XX. XXXX a A. B., nar. XX. XX. XXXX, ktorým zo Zákona o rodine vyplýva
povinnosť starať sa sústavne a dôsledne o všestranný vývoj a rozvoj dieťaťa, úmyselne nezabezpečili
riadnu dochádzku svojich maloletých dcér D. B. a A. B. do Základnej školy F. G., okr. Vranov nad Topľou,
tým, že nedostatočne vplývali na svoje dcéry, aby si riadne plnili školskú dochádzku a dcéry podporovali
v pravidelnom si neplnení školskej dochádzky, čím spôsobili, že ich maloleté dcéry D. B. vymeškala 177

neospravedlnených vyučovacích hodín a A. B. vymeškala 202 neospravedlnených vyučovacích hodín,

t e d a

vydali úmyselne osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že umožnili jej
viesť záhaľčivý život a spáchali čin závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas,

t ý m s p á c h a l i

prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného
zákona v spojení s § 138 písm. b) Trestného zákona.

Z a t o i m s ú d u k l a d á :

1/ Obžalovanej A. B.Podľa § 211 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024, za použitia § 38 ods. 2 Trestného
zákona účinného od 06. 08. 2024, pri zistení jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného
zákona účinného od 06. 08. 2024 a pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného

zákona účinného od 06. 08. 2024, v spojení s § 56 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona účinného od 06. 08.
2024, v nadväznosti na ustanovenie § 2 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024, peňažný
trest vo výmere 420,00 Eur (štyristodvadsať eur).

Podľa § 56 ods. 4 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024 súd p o v o ľ u j e obžalovanej zaplatiť

peňažný trest v mesačných splátkach po 35,00 eur (tridsaťpäť eur); splatných do 30. dňa toho ktorého
mesiaca s tým, že prvá splátka sa stane splatnou mesiac nasledujúci po právoplatnosti rozsudku; a to
v lehote 12 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024 súd pre prípad, že by výkon peňažného
trestu mohol byť úmyselne zmarený, ukladá obžalovanej náhradný trest odňatia slobody v trvaní 8

(ôsmich) mesiacov.

2/ Obžalovanému I. J. B.

Podľa § 211 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024, za použitia § 38 ods. 2 Trestného
zákona účinného od 06. 08. 2024, pri zistení jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného
zákona účinného od 06. 08. 2024 a pri neexistencii žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného
zákona účinného od 06. 08. 2024, v spojení s § 56 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona účinného od 06. 08.

2024, v nadväznosti na ustanovenie § 2 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024, peňažný
trest vo výmere 804,00 eur (osemstoštyri eur).

Podľa § 56 ods. 4 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024 súd p o v o ľ u j e obžalovanému zaplatiť
peňažný trest v mesačných splátkach po 67,00 eur (šesťdesiatsedem eur); splatných do 30. dňa toho

ktoréhomesiacastým,žeprvásplátkasastanesplatnoumesiacnasledujúcipoprávoplatnostirozsudku;
a to v lehote 12 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024 súd pre prípad, že by výkon peňažného
trestu mohol byť úmyselne zmarený, ukladá obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 8

(ôsmich) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorkaOkresnejprokuratúryvoVranovenadTopľoupodalanaobžalovanúA.B.aI.J.B.obžalobu
pre vyššie uvedený skutok, ktorý právne kvalifikovala ako prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže
podľa § 211 od. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zákona.

Obžalovaným A. B. a I. J. B. bolo na hlavnom pojednávaní umožnené urobiť vyhlásenie podľa § 257
ods. 1 Tr. poriadku. Obaja obžalovaní zhodne urobili vyhlásenie, že sú nevinní zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe.

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom oboch obžalovaných, zástupkyne
poškodeného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, I. N., svedkov G. M., I. J., ako
aj G. O., prečítaním početných listinných dôkazov, na základe čoho súd zistil nasledovné.

Obžalovaná A. B. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že jej spoločné dcéry s druhým

obžalovaným mal. A. a mal. Natália navštevovali ZŠ v F. G. formou individuálneho štúdia. Táto
obžalovaná pritom zdôraznila, že mal. Natália mala individuálnu formu štúdia už dva roky pred školským
rokom 2013/ 2014 zo zdravotných dôvodov a mal. A. zas mala tento individuálny študijný plán z dôvodu
zlého vzťahu v škole, konkrétne učiteľov tejto školy k jej dcéram. Táto obžalovaná teda vysvetlila,
že obaja obžalovaní požiadali riaditeľa tejto základnej školy o individuálnu formu štúdia, pričom táto

forma im bola riaditeľom tejto základnej školy, čiže svedkom G. J. M. aj schválená. Táto obžalovanávšak tiež zdôraznila, že od tejto školy neobdržala žiaden písomný dokument, v ktorom by bolo rozpis
konzultácií ako aj komisionálnych skúšok; teda, že im riaditeľ tejto školy nikdy neoznámil presné
dni, na ktoré by sa mali dostaviť jej mal. dcéry na vyučovanie. Obžalovaná ešte podotkla, že napriek

neodovzdaniu takéhoto rozpisu konzultácii od školy, keďže jej podľa vlastných slov veľmi záležalo na
vzdelaní jej dcér, tak tieto svoje dcéry sama pripravovala doma a tiež obžalovaná oslovila vyučujúcich,
ktorí vyučovali jednotlivé predmety, pýtala sa ich, čo prebrali v škole. Z tohto dôvodu, teda takýmto
spôsobom, obžalovaní zabezpečovali vyučovanie oboch svojich dcér počas obdobia troch rokov, a to
až do doby, kým neprestúpili v júni 2014, čiže v školskom roku 2013/2014, do F.. Obžalovaná však

poukázala ešte aj na to, že napriek tomu, že jej dcéry mali individuálnu formu štúdia, tak svedok G. M. od
nich neustále vyžadoval predkladanie ospravedlnení od lekára. Tento svedok jej aj vždy pri vzájomnom
stretnutí oznámil, že keď mu nebudú predložené ospravedlnenia od lekára, tak ich dcéry, teda mal.
A. a mal. D., nebudú pripustené ku komisionálnym skúškam a že im nebudú ani odovzdané školské
vysvedčenia. Obžalovaná pritom ešte zvýraznila, že aj ich všeobecná lekárka pre deti a dorast im
povedala, že keďže majú mať tieto ich mal. deti schválenú individuálnu formu štúdia, tak nemajú ani

tejto základnej škole predkladať žiadne ospravedlnenia. Obžalovaná ešte najviac dodala, že riaditeľ
tejto základnej školy sa zaoberal ich dcérami, tieto vyhadzoval zo školy, pred všetkými žiakmi začal
na nich kričať a od tejto obžalovanej neustále požadoval ospravedlnenia týchto mal. žiačok na dobu
ich neprítomnosti v škole. Z týchto dôvodov teda táto obžalovaná mala požiadať aj odbor školstva,
aby riaditeľovi školy dohovoril, keďže jej dcéry mali mať individuálnu formu štúdia a teda od nich, čiže

od obžalovaných, riaditeľ školy nemal vyžadovať predkladanie ospravedlnení od lekára. Obžalovaná
pritom ešte zdôraznila, že obe dcéry vyučovala doma; keďže ona sama učila na prvom, ako aj na
druhom stupni základnej školy; a to aj napriek tomu, že nedisponovala rozpisom konzultačných hodín,
ako aj komisionálnych skúšok. Obžalovaná pritom opísala aj vedomosti svojich oboch dcér tak, že obe
boli na rovnakej úrovni ako ich spolužiaci, a dokonca mali viac vedomostí ako ich spolužiaci, čo malo

dosvedčovať aj to, že po ich prestupe na Cirkevnú školu F. K. v F., mal. A., ako aj mal. D., ihneď
dokázali nastúpiť na učivo a mali dokonca aj viac vedomostí, keďže samotná obžalovaná ich učila doma.
Obžalovanátiežpoukázalanato,žejejdcérymalinavysvedčeniachsaméjednotky,tietosazúčastňovali
olympiád,súťaží,zapájalisadopísaniačasopisu,prezentovališkoluajnakrajskýchsúťažiach,napríklad
zoslovenskéhojazyka,čizanglickéhojazykaatedaobetietosvojedcérytátoobžalovanázhodnotilaako

najlepšie žiačky. Obžalovaná opätovne zdôraznila, že keďže jej dcéry mali schválenú individuálnu formu
štúdia, tak v takomto prípade teda nebolo potrebné predkladať ospravedlnenia ich neprítomnosti v škole.
Keď sa teda začala riešiť nedochádzka ich detí do školy, tak spolu s obžalovaným I. B. sa skontaktovali
so školským inšpektorom p. J., a aj tento im oznámil, že svedok G. M. nemá čo od nich požadovať
ospravedlnenia, keďže majú schválenú individuálnu formu štúdia. Obžalovaná ešte poukázala aj na ten

fakt, že riaditeľ Základnej školy v F. G. od nich požadoval aj žiacku knižku s tým, že im aj prikázal,
aby mu odovzdali aj ospravedlnenia. Obžalovaná však nevedela uviesť, či svedkovi G. M. odovzdávala
žiačku knižku, ale pamätala si na to, že povedala riaditeľovi školy, že žiačka knižka je jej majetkom.
Avšak po konzultácii riaditeľa tejto školy s hlavným inšpektorom p. J., jej svedok G. M. oznámil, že on
je riaditeľom na tejto škole, že on si bude robiť, čo chce, teda, že on si dohodne podmienky a on bude

naďalej od nich požadovať ospravedlnenky za každú jednu vymeškanú hodinu ich dcér. Obžalovaná
spomenula aj jednu udalosť, keď sa dostavila do školy na konci vyučovania, čakala vonku pred týmto
školským zariadením na dcéru D. a riaditeľ tejto školy vyhodil túto jej dcéru zo školy s tým, že v škole
jej nechal veci, teda aktovku ako aj knihy. Z tohto dôvodu teda bola aj privolaná hliadka PZ, keďže
riaditeľ im ani nechcel odovzdať aktovku tejto žiačky. Obžalovaná pri svojej výpovedi v konaní pred

súdom uviedla aj ďalšiu udalosť v škole, keď triedna učiteľka, svedkyňa I. J., napadla v škole mal.
dcéru D. a zároveň pred ňou, ako aj pred jej manželom, chcela napadnúť aj mal. A., pričom k úderu do
tejto jej dcéry nedošlo z toho dôvodu, keďže táto obžalovaná sa postavila, jej manžel úder nasmeroval
niekam inam s tým, že takýto fyzický útok na mal. A. mala táto učiteľka vysvetľovať tým, že mal. A.
nehovorila pravdu. Obžalovaná takisto namietala, že keď mala mal. Natália v škole teploty, tak jej to

učitelia tejto školy neoznámili. Táto obžalovaná dokonca tvrdila, že existuje lekársky záznam o tom,
že mal. Natáliu napadla učiteľka, konkrétne svedkyňa I. J., aj keď podľa vyjadrenia tejto obžalovanej
nebol zabezpečený lekársky záznam o zvracaní tejto jej mal. dcéry počas vyučovania. Obžalovaná tiež
zdôraznila, že keď jej dcéry mali teplotu, alebo zvracali, tak im nebolo umožnené vstúpiť do tejto školy.
Obžalovaná tiež trvala na tom, že svedkyne klamú, keď tvrdia, že táto obžalovaná vyrušovala vyučovací

proces, a to z toho dôvodu, že škola bola uzamknutá a učiteľ telesnej výchovy, občianskej náuky alebo
informatiky jej mal potvrdiť aj to, že mal. D. skutočne bolo zle už na prvej hodine, pričom svedkyne I.
J. a G. O. popierali, že by jej dcére D. bolo zle. Obžalovaná takisto zdôrazňovala, že keďže riaditeľ
školy od nich neustále požadoval doloženie ospravedlnení neúčasti ich dcér na vyučovaní, tak to ichvšeobecná lekárka pre deti a dorast akceptovala, a táto ich lekárka pred obžalovanými tvrdila, že nemajú
predkladať takéto ospravedlnenky, avšak napriek tomu im táto pediatrička lekárske potvrdenia vystavila,
a dokonca táto obžalovaná mala byť aj pri tom, ako riaditeľ školy telefonoval tejto detskej lekárke

a uviedol jej, že trvá na tom, aby mal. deti mali ospravedlnenky. Obžalovaná pritom zdôraznila, že keď
odniesla ospravedlnenky do školy, tak ich odmietol svedok G. M. od nej prevziať, pričom podľa názoru
tejto obžalovanej, dochádzka na každej škole sa vykonáva tak, že ospravedlnenky sa nosia triednemu
učiteľovi. Avšak táto obžalovaná zdôraznila, že keď mala záujem predložiť ospravedlnenky učiteľom,
tak títo od nej tieto ospravedlnenky odmietali prevziať s tým, že jej povedali, že ospravedlnenia od nej

nemôžu prevziať, a teda z tohto dôvodu táto obžalovaná chodila za riaditeľom školy s ospravedlneniami
tak, ako to vyžadoval tento svedok. Riaditeľovi tejto školy pritom táto obžalovaná vysvetlila, že pokiaľ obe
dcéry majú individuálnu formu štúdia, nemajú obžalovaní ako rodičia žiakov povinnosť škole predkladať
tieto ospravedlnenky, avšak napriek tomu tento riaditeľ školy od nej tieto potvrdenia požadoval s tým,
že v opačnom prípade nebudú obžalovaným vyplatené rodinné prídavky a že jej deti nebudú pripustené
ani ku komisionálnym skúškam. Keďže táto obžalovaná nechcela mať ďalšie problémy, nechcela to

zhoršovať, tak sa opýtala riaditeľa školy, komu má nosiť tieto ospravedlnenky; tak vtedy jej riaditeľ
oznámil, že on od nej bude preberať ospravedlnenky, ale napriek tomu ich od nej nepreberal a keď
aj prebral, tak neľudským spôsobom. Obžalovaná tiež zdôraznila, že ospravedlnenky mala predkladať
riaditeľovi školy každý týždeň, o čom mal mať vedomosť aj príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
či aj polícia, ako aj hlavný školský inšpektor p. J., ktorý mal takisto telefonicky vyzvať riaditeľa školy na

prevzatie týchto ospravedlneniek. Obžalovaná najviac ešte spomenula, a to viackrát, ešte jednu udalosť,
keď počas trvania jarných prázdnin, sa riaditeľ školy pred ňou skrýval, ona pritom čakala celý čas, keďže
mala snahu odovzdať mu tieto ospravedlnenky, avšak tento svedok, podľa vyjadrenia tejto obžalovanej,
ušiel cez záhradu domov, aby mu táto obžalovaná nemohla odovzdať tieto ospravedlnenky a teda,
aby jej z tohto dôvodu boli odňaté rodinné prídavky. Keďže obžalovaná disponovala telefónnym číslom

na tohto svedka, tak mu zatelefonovala a vyžadovala od neho vysvetlenie dôvodu, pre ktorý od nej
svedok neprevzal ospravedlnenky, pričom vtedy jej tento svedok povedal, že mal iné povinnosti, avšak
táto obžalovaná ho videla utekať cez záhradu. Napriek teda predchádzajúcej dohode tejto obžalovanej
s týmto riaditeľom tejto školy, že potvrdenia ospravedlňujúce neúčasť dcér tejto obžalovanej prinesie
táto obžalovaná riaditeľovi školy v pondelok, po príchode do tohto školského zariadenia, sa dostala

iba pred vchod, lebo škola bola uzatvorená, nebol tam žiaden zvonček a ani žiadna služba, a aj keď
klopala, nikto jej neotvoril, avšak okno na riaditeľni bolo otvorené a počula z tejto miestnosti nejaké hlasy,
teda, keď nikto z tejto školy nevyšiel, tak sa vrátila domov, avšak ihneď po príchode domov jej zazvonil
mobilný telefón, pričom jej telefonoval riaditeľ školy, svedok G. M. a dožadoval sa od nej vysvetlenia,
pre ktorý dôvod mu nedoniesla ospravedlnenky a teda, prečo sa do školy nedostavila. Keď tomuto

svedkovi táto obžalovaná povedala, že v škole bola, tento svedok od nej vyžadoval opätovný návrat do
školy za účelom odovzdania mu ospravedlneniek. Keď sa teda obžalovaná opätovne vrátila do školy,
tak vchod do školy bol uzamknutý, teda sa obžalovaná znova vrátila domov, zase po pár minútach jej
zazvonil mobilný telefón, v ktorom hovore jej niekto oznámil, že ju čakajú a teda, že má opätovne prísť
do tejto školy, čo sa celkovo zopakovalo asi tretíkrát. Keď teda táto obžalovaná išla tretíkrát domov,

tak sa zastavila u zástupkyne tejto školy, teda u svedkyni G. O., u nej doma a vtedy jej matka tejto
svedkyne na jej otázku odpovedala, že jej dcéra sa nachádza v škole. Obžalovaná matke tejto svedkyne
pritom vysvetlila, že potrebuje ísť súrne do školy za účelom odovzdania jej nejakého dokladu a teda, aby
jej prišli otvoriť dvere, aby mohla odovzdať tieto ospravedlnenky, pričom matku tejto svedkyne takisto
požiadala, aby jej tiež zatelefonoval aj riaditeľ školy a oznámil jej teda presnú hodinu, na ktorú sa má táto

obžalovanádostaviťdotejtoškoly.Keďsatedaobžalovanávrátiladomovtretíkrát,takpribližnedohodiny
jej opäť zatelefonoval riaditeľ školy, požiadal ju opätovne o prinesenie ospravedlneniek a dožadoval sa
od nej aj oznámenie dôvodu, pre ktorý sa táto obžalovaná už skôr nedostavila do školy. Táto obžalovaná
teda uviedla riaditeľovi tejto školy, že do školy ide už štvrtýkrát a keď mu nebude môcť odovzdať tieto
ospravedlnenky, tak nebude mať inú možnosť a zavolá na políciu. Keď teda táto obžalovaná prišla do

tejto školy už štvrtýkrát, tak už vchodové dvere boli odomknuté, išla rovno do riaditeľne, v ktorej sa
už nachádzal riaditeľ, svedok G. M., so svedkyňou G. O.. Tento riaditeľ školy sa mal tejto obžalovanej
aj vyhrážať, že túto skutočnosť nahlási úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a týmto úradom budú
obžalovaným aj odňaté rodinné prídavky na ich deti. Obžalovaná ešte najviac doplnila, že od nej v tejto
riaditeľni ešte žiadali aj žiačke knižky, ktoré im však odmietala odovzdať. Obžalovaná však trvala na tom,

aby jej svedok G. M. vystavil nejaký doklad o odovzdaní mu ospravedlneniek v ten deň, keďže naďalej
u nej pretrvávali isté pochybnosti. Obžalovaná opätovne zopakovala, že keď sa začala individuálna
forma štúdia, tak stále vyžadovala nejaké potvrdenie od svedka G. M., že mu odovzdala ospravedlnenia
s tým, že svedok G. M. od nej tieto ospravedlnenia požaduje. Keď v ten pondelok obžalovaná počastrvania jarných prázdnin tieto ospravedlnenky odovzdala svedkovi G. M., tak jej tento svedok vystavil
nejaký doklad o odovzdaní mu týchto ospravedlneniek, na ktorom doklade bol podpísaný svedok G.
M. a svedkyňa G. O.. Avšak podľa vyjadrenia tejto obžalovanej, na ďalší týždeň po nástupe žiakov po

prázdninách opätovne do školy, už svedok G. M. odmietol od nej prevziať tieto ospravedlnenky. Svedok
G.M.jejtedaopätovneodmietolprevziaťtietoospravedlnenkystým,žeimbudúodňatérodinnéprídavky
a že im budú odobraté z ich starostlivosti aj ich deti. Z tohto dôvodu teda táto obžalovaná aj privolala
hliadku PZ, ktorá dohovorila riaditeľovi školy, aby od nej zobral tieto ospravedlnenky. Na ďalší týždeň
však opätovne svedok G. M. od nej odmietol prevziať tieto ospravedlnenky a túto nedochádzku mal. detí

oboch obžalovaných tento svedok aj oznámil príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Z tohto
dôvodu teda táto obžalovaná aj spolu so svojím manželom, telefonovala na tento úrad, keďže im riaditeľ
danej školy odmietol prevziať tieto ospravedlnenky a teda tomuto úradu oznámili, že riaditeľ G. M. od
nich; napriek tomu, že ich deti majú schválený individuálny študijný plán; žiada ospravedlnenky a keď
ich táto obžalovaná aj s druhým obžalovaným prinesú, tak ich od nich tento svedok odmieta prevziať
a požiadali teda tento úrad, aby im pomohol v tejto veci. Obžalovaná tiež tvrdila, že rodinné prídavky

im boli aj na nejaký čas, asi na mesiac, aj odňaté, avšak neskôr sa im telefonicky ospravedlňoval jeden
úradník z tohto úradu za to, že za tento jeden mesiac nedostali rodinné prídavky. Napriek tomu sa to
na ďalší týždeň zopakovalo, keď od nich riaditeľ opätovne odmietol prevziať ospravedlnenky, s tým, že
opäť to chcela táto obžalovaná nahlásiť na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Táto obžalovaná teda
požiadala tento štátny orgán aj o doprovod za účelom zabezpečenia prevzatia týchto ospravedlneniek,

keďže ona ich už nemala komu odovzdať, a to či už riaditeľovi alebo zástupkyni tejto školy. Príslušný
úradník tohto úradu takisto oznámil obžalovanej, že daná škola má povinnosť od nich prevziať tieto
ospravedlnenky. Keďže teda svedok G. M. nechcel odo nej prevziať ospravedlnenky, tak z tohto dôvodu,
podľavyjadreniatejtoobžalovanej,naúradepráce,sociálnychvecíarodiny,bolspísanýúradnýzáznam,
či zápisnica o prevzatí ospravedlneniek za tie týždne, čo ich od nej neprevzal svedok G. M.. Na dotaz

obžalovanej tomuto úradu, jej bolo aj príslušným úradníkom tohto úradu oznámené, že tento úrad
pôjde za riaditeľom školy a oznámi mu, že škola má povinnosť od nej tieto ospravedlnenky prevziať.
Keď na ďalší týždeň opätovne doručila ospravedlnenia svedkovi G. M., opätovne ich odmietol od nej
prevziať a oznámil jej, že ich opätovne má zaniesť na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, keď ich už
tam predkladá. Obžalovaná teda doplnila, že na zápisnici o prevzatí ospravedlneniek svedkom G. M.

v priestoroch školy boli uvedené už aj mená pracovníkov tohto úradu. Keď opätovne na ďalší týždeň,
od nej odmietol prevziať tieto ospravedlnenky svedok G. M., povedal jej, že ich má odniesť na úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny, na čo ona zas tomuto svedkovi oznámila, že tento úrad odmieta od nej
prevziať ospravedlnenky z dôvodu, že tento úrad nie je povinný preberať od nej tieto ospravedlnenky.
Keď sa teda tohto riaditeľa školy obžalovaná opýtala, kam má odniesť tieto ospravedlnenky, tak jej

svedok G. M. odpovedal, že kam chcem. Keď teda obžalovaná oznámila túto skutočnosť tomuto úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny, tak tento úrad jej mal odpovedať, že má privolať políciu a oznámiť im
to. Obžalovaná teda vypovedala, že keď na to prišla hliadka PZ, vtedy nejakým spôsobom svedok G.
M. v prítomnosti tejto hliadky PZ už prevzal tieto ospravedlnenky. Príslušníci PZ však vtedy oznámili
tejto obžalovanej, že nemôžu neustále asistovať pri preberaní ospravedlneniek v škole a vtedy jej aj

svedok G. M. povedal, že má odovzdávať tieto ospravedlnenky už priamo polícii. Obaja obžalovaní teda
vtedy podali na riaditeľa tejto školy aj sťažnosť a danú situáciu riešili aj s hlavným inšpektorom p. J.,
ktorý telefonoval svedkovi G. M., aby mu dohovoril, pričom ona sama bola prítomná tohto rozhovoru.
Riaditeľ polície jej takisto oznámil, že bude kontaktovať riaditeľa školy, svedka G. M., ale táto obžalovaná
nevedela uviesť, či to aj reálne urobil. Táto obžalovaná opísala ešte aj jednu situáciu, keď od nej riaditeľ

školy ospravedlnenia prevzal v riaditeľni školy, keď pritom odovzdala riaditeľovi školy aj žiačku knižku,
na čo ihneď prišla polícia z toho dôvodu, že svedok G. M. nahlásil, že vošla do riaditeľne, či do zborovne.
V uvedený deň sa doma nachádzal aj jej manžel, pričom ihneď na to prišla aj záchranka; aj keď táto
obžalovaná nevedela uviesť, z akého dôvodu a kto túto záchrannú službu privolal, pričom obžalovaná
ešte podotkla, že jej manžel, teda druhý obžalovaný, pracuje v tejto záchrannej službe, pričom táto

záchranná služba z miesta aj ihneď odišla. Obžalovaná teda podotkla, že príslušníci PZ boli prítomní
toho, keď jej svedok G. M. vrátil žiačku knižku oboch dcér, keďže neustále chodila s oboma žiackymi
knižkami. Táto obžalovaná aj predostrela svoju domnienku, že svedok G. M. mal eminentný záujem
na tom, aby im boli príslušným úradom odňaté rodinné prídavky. Obžalovaná ešte naviac zvýraznila,
že obe jej mal. dcéry navštevovali základnú umeleckú školu, navštevovali aj školské krúžky, ale chodili

aj do Kultúrneho domu, či do Centra voľného času, pričom mali aj veľký záujem, aby boli v kontakte
so spolužiakmi. Opätovne obžalovaná zdôraznila, že nemala povinnosť, spolu s obžalovaným, doložiť
ospravedlnenia neprítomnosti svojich dvoch dcér v škole. Obžalovaná mala pritom záujem, aby dcéry
ukazovali žiačku knižku triednym učiteľkám, avšak tieto učiteľky to odmietali, lebo to mali mať prikázanéod svedka G. M.. Obžalovaná ešte dodala, že došlo k zhoršeniu vzťahov na tejto škole do takej miery,
že svedok G. M. nemal záujem ich deti ani pripustiť ku komisionálnym skúškam, a takisto učiteľom
prikázal, aby tieto deti neboli preskúšavané. Obžalovaná pritom potvrdila ešte aj to, že viackrát dostali

jej dcéry polročné hodnotenia s ohodnotením „neabsolvoval,“ pričom učitelia jej mali oznámiť, že od
riaditeľa školy mali na klasifikačnej porade zakázané skúšať ich deti. Aj samotná táto obžalovaná pritom
potvrdila, že počula, ako svedok G. M. povedal, aby boli preskúšavané všetky deti, okrem detí B.. Táto
obžalovaná ešte zdôraznila, že keďže nemala záujem, aby jej deti boli šikanované a diskriminované,
tak sa jej podarilo, po predchádzajúcich neúspešných pokusoch, prihlásiť obe svoje dcéry na Základnú

školu v F., na ktorú jej mal. deti nakoniec nastúpili v júni roku 2014. Obžalovaná ešte podotkla, že keďže
mali problém s preberaním ospravedlneniek na Základnej škole v F. G., tak riaditeľ Základnej školy v F.
im tieto všetky aj prevzal. Obžalovaná pritom ešte na záver uviedla, že keď sa riaditeľ Základnej školy
v F. G. dozvedel, že prestúpili jej dcéry na školu v F., tak podal na nich trestné oznámenie v tejto veci.

Táto obžalovaná pri svojej neskoršej výpovedi v konaní pred súdom ešte tvrdila, že mala vedomosť

o tom, že im boli doručované zo školy upovedomenia na nedbalú školskú dochádzku na obe ich
mal. dcéry. Táto obžalovaná však zdôraznila, že im síce bolo poštou ponechané oznámenie o uložení
zásielky, avšak úložná lehota bola určená len na dobu troch dní s tým, že viackrát uvedené obdobie
pripadlo na sobotu či na nedeľu. Obžalovaná teda podotkla, že podľa poradového čísla uvedeného na
uvedenom oznámení o uložení zásielky, si uvedenú zásielku mohla teda prevziať aj priamo na danej

základnej škole. Keď si však uvedenú zásielku bola ihneď v pondelok vyzdvihnúť na škole, tak svedok
G. M. jej odmietal vydať túto zásielku. Obžalovaná prezentovala aj svoj názor, že sa domnievala, že
tento svedok mal záujem, aby si tieto zásielky obaja títo obžalovaní ani neprevzali. Obžalovaná tiež
podotkla, že sa nezdržiavajú neustále v domácom prostredí, ale počas celých letných prázdnin sa
nachádzajú na chate na Domaši. Svedok G. M. im, podľa názoru tejto obžalovanej, úmyselne stanovoval

trojdňovú úložnú lehotu, s tým, že v piatok, keď im boli doručované tieto zásielky, im poštárka doručovala
zásielky v poobedňajších hodinách, niekedy okolo 13:00 hod., či 14:00 hod. a samotná prevádzka
pošty v obci bola v uvedený deň otvorená len do 14:45 hod. Obžalovaná teda zhrnula, že z tohto
dôvodu si ani nemohli prevziať zásielky a keď si ich chceli prevziať v pondelok, tak sa na pošte už
nenachádzali, keďže tam bola určená len trojdňová alebo dvojdňová úložná lehota. Obžalovaná ešte

najviac dodala, že svedok G. M. im ani nepovedal, čo bolo obsahom týchto zásielok. Obžalovaná však
mala vedomosť o tom, že obsahom týchto zásielok boli upozornenia na nedbalú školskú dochádzku ich
oboch dcér v školskom roku 2011/2012 ( pravdepodobne omylom v zápisnici o hlavnom pojednávaní
zo dňa 11.09.2024 uvedený školský rok 2011/2012, správne mal byť uvedený školský rok 2013/2014 )
a v školskom roku 2012/2013. Obžalovaná však opätovne namietala aj to, že napriek tomu, že

mali jej dcéry schválený individuálny študijný plán, tak jej dcéry mali mať vymeškaných šesťstošesť
neospravedlnených vyučovacích hodín. Obžalovaná však potvrdila, že niekedy tieto zásielky aj prevzali
s tým, že z ich strany nebol úmysel tieto zásielky neprebrať a skôr naopak mali záujem si ich previať.
Obžalovaná dokonca, podľa svojich slov, poskytla vedúcej tejto prevádzky pošty na seba aj telefonický
kontakt, aby jej táto oznámila doručenie nejakých listov, o čom by títo obžalovaní nemuseli mať

vedomosť. Riaditeľ školy, podľa vyjadrenia tejto obžalovanej, pritom odmietol odovzdať ich dcéram aj
vysvedčenie, a to z toho dôvodu, že obžalovaní svedkovi G. M. nedoručili ospravedlnenky k 30.06. toho
ktoréhoroka.Obžalovanátiežpodotkla,žekvôliospravedlnenkámmuselichodiťzoF.G.doVranovanad
Topľou za ich pediatričkou I. M., s tým, že v zdravotnej dokumentácii bolo vyznačené vystavenie týchto
ospravedlneniek, táto lekárka im vyhotovila aj príslušné potvrdenie na účely schválenia individuálneho

študijného plánu a že táto lekárka aj žiadala, aby bolo vyhovené ich žiadosti o túto formu štúdia.
Obžalovaná tiež zvýraznila aj ten fakt, že len v tom prípade, ak privolala políciu, či zamestnankyne úradu
práce, tak len vtedy im svedok G. M. odovzdal zápisnicu o preberaní ospravedlneniek. K ošetrujúcim
lekárom ich dcér sa táto obžalovaná ešte vyjadrila, že všetkých jej šesť detí spoločných s obžalovaným
majú jednu spoločnú pediatričku. Obžalovaná tiež doplnila, že s oboma dcérami navštevovali Centrum

špeciálno-pedagogického poradenstva, konkrétne logopédiu. Obžalovaná tiež uviedla, že keďže v F.
navštevovali jej dcéry Základnú umeleckú školu, tak z toho dôvodu, pokiaľ mala napríklad mal. Natália
teploty, tak nenavštívili ambulanciu ich všeobecného lekára I. M., ale navštívili ambulanciu pediatra v F.,
a to I. F.. Obžalovaná tiež dodala, že chodili takisto aj do ambulancie ortopéda I. M. či aj do ambulancie
stomatológie I. H.. Ich ošetrujúca pediatrička I. M. im však odmietala vystavovať ospravedlnenky z toho

dôvodu, že dcéry mali schválený individuálny študijný plán s tým, že táto lekárka im vystavovala
ospravedlnenie na týždeň, alebo na dva týždne, a to aj napriek tomu, že jej dcéram bola schválená táto
forma štúdia. Obžalovaná tiež vysvetlila, že keď im svedok G. M. odmietal prevziať ospravedlnenky, tak
imhlavnýškolskýinšpektorodporučil,abyospravedlnenkynalepovalidožiackejknižky.Tátoobžalovanáteda uzavrela, že v čase, keď im boli vystavované potvrdenia od lekárov, nemali vedomosť o tom, aby
si títo konkrétni lekári zdravotnú evidenciu neviedli, pričom niektorí lekári si ju aj naozaj neviedli. Z tohto
dôvodu teda táto obžalovaná následne navštívila lekárov, ktorí im vystavili ospravedlnenia a žiadala

od nich vysvetlenie, z akého dôvodu im boli vystavené ospravedlnenia, keď ich neevidujú vo svojej
evidencii s tým, že z tohto dôvodu na nich aj útočili policajti. Obžalovaná pritom neakceptovala ani jednu
neospravedlnenú vyučovaciu hodinu u oboch svojich dcér, keďže jej dcéry mali schválenú individuálnu
formu štúdia. Obžalovaná na podporu svojho tvrdenia pritom predložila jedno polročné vysvedčenie,
keď za školský polrok mala jedna dcéra vymeškať šesťstošesť neospravedlnených vyučovacích hodín,

avšak na koncoročnom vysvedčení už nemala mať ani jednu vymeškanú neospravedlnenú vyučovaciu
hodinu. Obžalovaná zotrvala aj na svojich predošlých vyjadreniach, že ospravedlnenia im odmietala
prevziať aj príslušná triedna učiteľka, takisto aj svedkyňa G. O., a nakoniec aj riaditeľ, svedok G. M.;
a preto z tohto dôvodu oslovili hlavného školského inšpektora, políciu, úrad práce a nakoniec tento
riaditeľ až pod nátlakom polície, či úradu práce, prevzal tieto ospravedlnenky. Obžalovaná takisto
doplnila, že niekedy niektorí lekári nedali ospravedlnenie priamo do žiackej knižky, ale na osobitnom

tlačive, ktoré už ona nalepila priamo do žiackej knižky; pričom svedkyňa I. J. namietala, že presvitali
čiary, ale to presvitali čiary z tejto žiackej knižky. Táto obžalovaná teda zhrnula, že neospravedlnené
vyučovacie hodiny oboch jej dcér boli dodatočne ospravedlnené, a to vtedy, keď dcéry prestúpili do
Základnej školy svätej rodiny do F.. K vykonaniu opatrení za účelom zamedzenie nedochádzky týchto
dvoch dcér do školy; spoločne s obžalovaným I. B., ako rodičmi týchto mal. žiačok; sa táto obžalovaná

vyjadrila, že deti vždy do školy doviezla autom a opätovne ich vyzdvihla motorovým vozidlom po
ukončení školského vyučovania. Obžalovaná takisto zhrnula, že pokiaľ ide o vyhotovovanie zápisníc
o prevzatí ospravedlnení za neúčasť ich dcér na školskom procese; tak jedna zápisnica bola vystavená
pred Vianocami, na ktorej boli pritom podpísaní viacerí učitelia, a to konkrétne pravdepodobne p. P.,
riaditeľ školy G. M., či aj svedkyne I. J. ako aj G. O.; druhá zápisnica bola vystavená počas jarných

prázdnin, keď mala táto obžalovaná navštíviť aj rodičov svedkyne G. O. s tým, že obžalovaná tvrdila,
že táto zápisnica bola vyhotovená za prítomnosti úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; a hneď v marci
bola následne vyhotovená ďalšia zápisnica, aj keď táto obžalovaná nevedela uviesť, kedy presne;
a ďalšia zápisnica bola vystavená aj v apríli, keď mal. D. vyhodili zo školy školskú tašku; následne na
to nadväzovala aj zápisnica v mesiaci máj, keď svedok G. M. vyhotovoval obrazový záznam; pričom

v mesiaci jún už nebola vystavená žiadna zápisnica, keďže svedok G. M. od nich odmietal prevziať
ospravedlnenky a ich dcéry ihneď na to dňa 01.07.2014 nastúpili do Základnej školy v F., kde im už tieto
ospravedlnenky boli prevzaté. K svojim osobným a majetkovým pomerom sa táto obžalovaná vyjadrila,
že spoločne s obžalovaným majú šesť detí, s tým, že práve tieto ich dve dcéry, teda A. a D., navštevujú
vysokú školu a ich dcéra P. nastúpila na gymnázium. Samotná obžalovaná by mala byť podľa svojho

vyjadrenia študentkou dennej formy, ako na M. univerzite v K., tak aj na Filozofickej fakulte G. univerzity
v G.. Obžalovaná však nemala byť poberateľkou žiadneho štátneho sociálneho štipendia, avšak mala
poberať príspevok na brata I. M. vo výške od tristo eur do štyristo eur, väčšinou okolo tristoosemdesiat
eur s tým, že žiaden iný príspevok od štátu jej už nie je vyplácaný. Spoločne s obžalovaným mala táto
obžalovaná vlastniť rodinný dom so záhradou, ktorá mala byť súčasťou rodinného domu, obžalovaní

však neboli vlastníkmi žiadneho motorového vozidla a takisto neboli ani vlastníkom žiadnej cennej
hnuteľnej, či nehnuteľnej veci. Táto obžalovaná by pritom nemala, podľa svojho udania, trpieť žiadnymi
závažnými zdravotnými problémami.

ObžalovanýI.J.B.začalsvojuvýpoveďnahlavnompojednávaníkonštatovaním,ževžalovanomobdobí

jeho mal. dcéry navštevovali Základnú školu v F. G., ako aj ich ostatné deti, okrem najmladšej P., ktorá
už tam nechodila. Keďže obžalovaná sa v tom čase nachádzala v domácnosti, tak z tohto dôvodu, podľa
vyjadrenia tohto obžalovaného, najčastejšie chodila odprevádzať deti do školy, a to pravidelne. Keď sa
teda vyskytol nejaký problém v tejto škole, tak tento problém riešila so školou, alebo s riaditeľom práve
táto obžalovaná. Svoj vzťah s riaditeľom tejto školy, opísal tento obžalovaný tak, že spočiatku bol dobrý.

Tento obžalovaný tiež tvrdil, že obžalovaná bola často v škole, keďže stále odprevádzala mal. deti do
tejto školy, čo nevyhovovalo viacerým učiteľom tejto školy. Tento obžalovaný pritom potvrdil tvrdenie
tejto obžalovanej, že táto obžalovaná pracovala v minulosti ako učiteľka na základnej škole. Ďalej tento
obžalovaný vypovedal, že v školskom roku 2013/2014 deti chodili do školy s tým, že mal. D. mala
zdravotné problémy, ktorými pritom trpela už pred školským rokom 2013/2014, a tieto mali pretrvávať až

do školského roku 2013/2014, pričom podľa vyjadrenia tohto obžalovaného táto jeho dcéra nimi mala
trpieť aj v čase jeho výpovede v konaní pred súdom. Obžalovaný teda uviedol, že z tohto dôvodu teda
mala mať táto ich mal. dcéra schválený individuálny študijný plán riaditeľom s tým, že obaja obžalovaní
tejto škole podali písomnú žiadosť, avšak riaditeľ im povedal, že im netreba žiadosť, že sa to dohodnelen ústne, nie písomne. Keď teda obžalovaní, podľa udania tohto obžalovaného, podali písomnú žiadosť,
neodpovedal im riaditeľ písomne, ale len ústne, že im schválil tento individuálny študijný plán. Tento
obžalovaný ďalej tvrdil, že individuálny študijný plán a školské veci riešila jeho manželka, keďže ich mal.

dcéry učila aj doma, a to najprv len mal. D., pretože táto mala zdravotné problémy. Obžalovaný mal
mať preto vedomosť o tom, že obžalovaná B. opakovane požiadala o individuálny študijný plán, avšak
nemalo byť jej vyhovené. Obžalovaný však tvrdil, že táto obžalovaná s deťmi chodila na konzultácie
s učiteľmi, ktorí sa im nie vždy venovali, takže ich učila doma jeho manželka. Uvedená mal. dcéra,
podľa vyjadrenia tohto obžalovaného, teda chodila do školy vtedy, keď jej to umožňoval jej zdravotný

stav. Tento obžalovaný pritom vysvetlil, že ako rodič mohol ospravedlniť päť až desať dní, pričom túto
možnosť mali obžalovaní aj využiť. Obžalovaný I. B. takisto podotkol, že ako lekár svojim maloletým
deťom ospravedlnenia nevystavoval s tým, že škole predkladali ospravedlnenia od detského lekára, či
od nejakého špecialistu, alebo od Centra detskej pomoci v F., kde sa nachádzal ako detský psychológ,
tak aj logopéd. Obžalovaný tiež zhodnotil, že problémy nastali až vtedy, keď mal. deti nastúpili na druhý
stupeň základnej školy. Tento obžalovaný teda skonštatoval, že do doby, pokiaľ mal. Natália nemala

vymeškané vyučovacie hodiny, tak ani mal. A. nemala vymeškané neospravedlnené vyučovacie hodiny,
a tieto maloleté deti začali mať vymeškané hodiny naraz až v školskom roku 2013/2014. Obžalovaný tiež
protirečil, že z pôvodného počtu stopäťdesiat neospravedlnených vyučovacích hodín, sa počet týchto
neospravedlnených hodín zvýšil na tristo hodín, a neskôr až na štyristo hodín, teda v takom počte,
ako to bolo uvedené v obžalobe. Obžalovaný pritom zdôrazňoval, že počet týchto neospravedlnených

hodín sa priamo úmerne zvyšoval počtu ich sťažností na príslušný policajný orgán. Obžalovaný takisto
zdôraznil, že keď prestúpila na druhý stupeň aj mal. D., s tým, že jej zdravotné problémy pretrvávali; tak
vtedy ich mal. deti začali ospravedlnenky nosiť v žiackej knižke, ako ostatné deti a tieto ospravedlnenky
ich dcéry odovzdávali svojím učiteľkám, teda nebol s tým žiaden problém. Obžalovaný ďalej vypovedal,
že neskôr pritom s obžalovanou zistili, že pár dní predtým, ako si u mal. Natálii všimli modriny, tak táto

ich mal. dcéra mala nejaký incident v špeciálnej miestnosti na výučbu biológie, keď ju pri odchode z tejto
miestnosti mala svedkyňa I. J. veľkou silou chytiť za ruku, vyťahať ju za vlasy, z čoho jej teda zostala
takáto modrina. Keď uvedené napadnutie tejto ich dcéry svedkyňou I. J. oznámili obžalovaní najprv
zástupkyni tej školy, p. P., tak tá tomu najprv nechcela uveriť, vtedy obžalovaní odišli za riaditeľom,
svedkom G. M., ktorý im takisto neveril; tak z tohto dôvodu sa teda podľa vyjadrenia tohto obžalovaného

začal uvedený konflikt ešte viac vyostrovať. Riaditeľ tejto školy si pritom dal predvolať svedkyňu I. J.,
ktorá vyučovala na tejto škole biológiu a zároveň bola triednou učiteľkou mal. A., ktorá svedkyňa však
takéto fyzické napadnutie tejto dcéry oboch týchto obžalovaných, poprela. Obžalovaní sa teda rozhodli
vo veci podať trestné oznámenie, osobne sa pritom stretli s vedúcim školstva v rámci mesta Vranov
nad Topľou, ako aj s prednostom, s vedúcim okresného úradu, ktorý im pritom oznámil, že bude veľmi

náročné dokázať ublíženie na zdraví ich dcére. Tento obžalovaný ešte poukázal na to, že ako začali túto
situáciu riešiť, začal sa naraz zhoršovať prospech dievčat v škole, predovšetkým na biológii, naraz už
mal. A. nebola ani predsedníčkou triedy a došlo k jej výmene ihneď potom, keď svedkyňa I. J. zistila,
že na ňu podali trestné oznámenie a že dané konanie vyšetruje polícia. Tento obžalovaný tiež podotkol,
že tieto mal. deti boli často choré a tiež trval na tom, že uvedené ochorenia detí boli zapríčinené týmito

problémami ich dcér v škole. Tento obžalovaný ešte zdôraznil, že najviac preberala ospravedlnenky
svedkyňa I. J., pričom najprv tieto triedne učiteľky prevzali ospravedlnenky, avšak neskôr už ich prestali
preberať. Z tohto dôvodu teda už začali obžalovaní navštevovať riaditeľa tejto školy. Obžalovaný si
pritom spomenul aj na jednu príhodu, keď obom dcéram malo na polročnom vysvedčení hroziť horšie
ohodnotenie, keďže aj svedkyňa I. J. mala záujem udeliť obom im dcéram horšiu známku, a keď túto

svedkyňu obžalovaní požiadali, aby im ukázala písomky, na podklade ktorých im táto svedkyňa chcela
zhoršiť známku na polročnom vysvedčení ňou vyučovaného predmetu, tak tieto písomky sa stratili. Pri
konfrontácii s touto učiteľkou ako aj s ich dcérou A., mal. A. tvrdila, že mala všetko správne v tej písomke,
svedkyňa I. J. pritom znervóznela a vtedy sa zahnala rukou na dcéru A., pričom tento obžalovaný sa
postavil medzi svoju dcéru a manželku, aby sa nič nestalo. Z tohto dôvodu teda tento obžalovaný uveril

dcére D., že ju svedkyňa I. J. pretým udrela ako prvú. Obžalovaný ešte podotkol, že aj sám bol svedkom
toho, ako táto svedkyňa udrela svojho vlastného mal. syna, ktorý bol vtedy na vyučovaní. Z dôvodu
uvedeného konfliktu so svedkyňou I. J., došlo aj k výraznému zhoršeniu vzťahov v tejto škole, keďže
uvedenýincidentsariešilnapolícii,naokresnomúradeakoajnaškolskejinšpekcii,pričomtentoincident
neriešili na obci, keďže starostom tejto obce bol manžel zástupkyne školy pán P.. Takže od obce, podľa

vyjadrenia tohto obžalovaného, pomoc nemohli čakať a ani nečakali. Obžalovaný pritom výslovne opísal
ešte jednu udalosť, keď riaditeľ Obvodného oddelenia p. Q. uvedený konflikt riešil osobne na škole s tým,
že manželka tohto obžalovaného išla s deťmi do tejto školy, on sa tam síce vtedy nenachádzal, avšak
jeho manželku nepustili do školy, pričom mal. A. zobrali do riaditeľne, kde túto ich dcéru vypočúvaliv neprítomnosti obžalovanej a táto dcéra mu neskôr oznámila, že keď mala záujem povedať niečo
proti učiteľke I. J., tak ju riaditeľ opakovane zahriakoval. Teda obžalovaný uzavrel, že riaditeľ školy
od nich odmietal preberať ospravedlnenky, pričom sa na to mal dlhodobo pripravovať, tak obžalovaní

začali do toho angažovať políciu ako aj úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Obžalovaný teda tvrdil,
že riaditeľ tejto školy teda neskôr protokolárne preberal ospravedlnenky až pred policajtmi a neskôr
aj za prítomnosti pracovníčok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou. Obžalovaný
pritom v konaní pred súdom prezentoval aj svoju snahu riešiť tento problém s vtedajším okresný
prokurátorom tunajšej prokuratúry, ako aj s vtedajším riaditeľom Okresného riaditeľstva PZ vo Vranove

nad Topľou. Následne na to obžalovaní podávali sťažnosti aj na políciu, a obrátili sa aj na krajského
riaditeľa PZ Košice. Obžalovaný spomenul aj viaceré udalosti, keď do školy boli privolávané hliadky
polície. Tieto problémy mali byť podľa udania tohto obžalovaného riešené aj s Ministerstvom vnútra SR;
teda konkrétne ten problém, že deti týchto obžalovaných boli v škole šikanované a napádané a škola
nič neriešila. Obžalovaný tiež spomenul, že ako tunajšou políciou, tak aj Ministerstvom vnútra SR, mal
byť ich mal. deťom poskytnutý na ich ochranu nejaký policajt. Obžalovaný spomenul aj ďalšiu príhodu,

keď učitelia vybehli a útočili na ich deti, na čo dcéry tohto obžalovaného, aj s jeho manželkou, utiekli na
záchod, kde sa zavreli, pričom učiteľky sa dobýjali a kričali, aby deti vyšli zo záchoda von, na čo mala
byť opätovne privolaná hliadka polície, aby sa situácia nevyhrocovala. Obžalovaný pritom zdôraznil, že
neskôr škola odmietala preberať ospravedlnenky aj za prítomnosti polície, a preto sa títo obžalovaní
obrátili na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Obžalovaný teda poukázal na to, že takto sa v škole

vyhrocovala situácia, a keď obe ich mal. dcéry zavolali jeho, ako aj obžalovanú, do školy ako svojich
rodičov, a keď sa títo obžalovaní do školy dostavili, tak ich v zborovni čakal riaditeľ s vybranými učiteľmi,
ako aj s policajtmi a tam opätovne došlo k hádke, s tým, že neskôr na nich zavolali policajtov, ktorí chceli
zavolať záchranku, aby ich umiestnili na psychiatriu, čo obaja títo obžalovaní rázne odmietli. Obžalovaný
dokonca tvrdil, že ich riaditeľ tejto školy natáčal skrytou kamerou, aby celú akciu natočili a snažili sa ich

vyprovokovať. Keď potom, po odchode zdravotnej služby, odišli preč s policajtmi aj oni, riaditeľ školy na
nich vtedy kričal, že ich deti nenechá skončiť školský rok, že budú opakovať ročník a že oni ako rodičia
budú chodiť po kanáloch. Tento obžalovaný ešte dodal, že riaditeľ školy mal prikázať učiteľom, že majú
preskúšavať všetky deti, okrem mal. detí B., a to práve ku koncu školského roka, keď sa idú opravovať,
či vylepšovať známky. Obžalovaný ďalej uvádzal, že keď im v škole odmietali preberať ospravedlnenky,

tak ich začali preberať na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Ku koncu školského roka, keď riaditeľ
školy im opätovne odmietol prevziať ospravedlnenky, tak tieto ospravedlnenky už obžalovaní začali
odovzdávať zamestnankyniam úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Tento úrad však nakoniec prebral
ospravedlnenky len v jednom prípade a potom ich už odmietal preberať. Obžalovaný ešte doplnil, že
dokonca v súvislosti s týmito atakmi na ich osoby či priamo na ich dcéry, boli obžalovaní aj za riaditeľom

tohto úradu, ako aj príslušnou vedúcou príslušného odboru tohto štátneho orgánu. Obžalovaný uviedol
ešte aj to, že riaditeľ tejto školy neprítomnosť ich dcér na vyučovaní nahlásil aj tomuto úradu a z tohto
dôvodu im boli na isté obdobie aj odňaté rodinné prídavky, ktoré im však boli po istej dobe vrátené,
aj spätne. Obžalovaný teda zhrnul, že nakoniec im už nikto nechcel preberať tieto ospravedlnenky
a poukazoval takisto na to, že ich deti sú napadané. Obžalovaný tiež podotkol, že táto škola napísala

sťažnosť aj do jeho práce, ku ktorej sťažnosti predložil riaditeľ listinu, na ktorej boli podpísaní všetci
učitelia a na ktorej bolo uvedené, že títo učitelia sú uzrozumení s touto sťažnosťou, pričom, keď obdržali
túto listinu títo obžalovaní, tak zistili, že táto listina bola prezenčnou listinou ku klasifikačnej porade, kde
sa riešila dochádzka, ako aj známky na vysvedčení a aj samotní učitelia podpísaní na tejto listine im
uviedli, že oni len podpísali prezenčnú listinu k tejto klasifikačnej porade a popreli, že by podpisovali

aj túto sťažnosť. Obžalovaný opísal aj okolnosti svojej výpovede v prípravnom konaní, keďže tento
obžalovaný odmietol vo veci vypovedať pre verbálny útok na jeho osobu zo strany vyšetrovateľa PZ.
Obžalovaný sa ešte bránil tým, že keď tento prípad začal vyšetrovať iný vyšetrovateľ PZ, tak tento
počet neospravedlnených vyučovacích hodín postupne stúpol z počtu stopäťdesiat na počet štyristo
hodín, tak, ako to bolo uvedené v obžalobe. Obžalovaný teda vytýkal to, že klasifikačná porada stanovila

presný počet neospravedlnených vyučovacích hodín, a potom sa už, podľa názoru tohto obžalovaného,
nemohol meniť tento počet neospravedlnených vyučovacích hodín. Keď teda títo obžalovaní zistili, že
so svojimi sťažnosťami neuspejú, tak sa rozhodli svoje deti premiestniť na Základnú R. školu v F.,
a to konkrétne v júni roku 2014, teda už pred koncom školského roka. Tento obžalovaný ešte dodal,
že školská inšpekcia poslala inšpektora nie z Prešova, ale z Košíc, ktorý bol v škole, pričom vtedy si

mala inšpektorka zavolať celú triedu a žiaci mali napísať, čo sa deje v škole, avšak za školu tam bola
prítomná zástupkyňa, svedkyňa G. O., teda deti nenapísali nič, nepotvrdili to, ale žiaci tejto školy potom
neskôr povedali týmto obžalovaným, že ani nemohli nič napísať, keďže táto učiteľka vykonávala nad
nimi dozor. Obžalovaný I. B. však trval na tom, že nakoniec odniesli ospravedlnenky riaditeľovi Základnejškoly v Sečovciach s tým, že na tejto škole už nebol problém s nedochádzkou týchto ich dcér do tejto
školy. Obžalovaný argumentoval aj tým, že obe ich dcéry riadne ukončili základnú školu, strednú školu,
a v čase jeho výpovede v konaní pred súdom dokonca už navštevovali vysokú školu. Tento obžalovaný

ešte podotkol, že v tejto veci sú obvinení, ale zdôraznil, že pokiaľ by tieto ich mal. deti nechodili do
školy, tak by nemali ani dobré známky, čiže by sa ich prospech, ako aj známky, zhoršili. Na záver tento
obžalovaný ešte uviedol, že hlavnému školskému inšpektorovi p. J. oznámili, že spolu s obžalovanou
majú isté podozrenie, že im učitelia tie žiacke knižky chcú zobrať, tak vtedy ich tento inšpektor upozornil,
že nič nemajú dávať z rúk a majú si ich ponechať ako dôkaz, keďže žiacka knižka je ich majetok, čiže

ich nemajú odovzdať, ale iba predložiť k nahliadnutiu, pretože sa obávali, že prídu o žiacke knižky.

Tento obžalovaný pri svojej neskoršej výpovedi v konaní pred súdom ešte dodal, že im boli doručené
asi jedna či dve výzvy, alebo upozornenia zo Základnej školy v F. G. za školský rok 2013/2014, týkajúce
sa nedochádzky ich maloletých detí A. a D.. Zhodne ako obžalovaná, aj tento obžalovaný zdôraznil, že
im bola určená veľmi krátka lehota na prevzatie týchto zásielok v trvaní troch dní, do čoho sa zarátala

aj sobota a nedeľa. Z tohto dôvodu teda mali obaja títo obžalovaní opakovane žiadať svedka G. M.,
aby im túto zásielku zaslal znovu, však tento im už žiadnu zásielku neposlal. Obžalovaný však potvrdil,
že upozornenia o nedbalej školskej dochádzke ich dcér v danom školskom roku prevzali asi dvakrát
alebotrikrát.Kvystavovaniuospravedlneníjednotlivýmiošetrujúcimlekármisatentoobžalovanývyjadril,
že niekedy boli ošetrenia jednodňové, ale niekedy aj týždňové alebo dvojtýždňové práceneschopnosti.

Takéto potvrdenia im mala vystavovať všeobecná lekárka pre deti a dorast I. M., a niekedy aj I. F. a I.
F.. Ich dcéry mali mať pritom vystavené potvrdenia aj od špecialistov; konkrétne od krčného lekára I. M.,
od ortopéda I. J., či od ďalšieho ortopéda v Košiciach I. M., alebo aj od očného lekára I. I. a od kožného
lekára I. I., a takisto mali mať aj potvrdenia od zubného lekára I. H.. Tento obžalovaný takisto dodal, že
keď svedkyňa I. J., či svedkyňa G. O. vyžadovali, aby im dodatočne predložili nejaké ospravedlnenky

za nejaké dni; tak dodatočne predkladali ospravedlnenky a nemali pritom vedomosť o tom, že v nejaký
vyučovací deň bolo v danej škole poskytnuté riaditeľské voľno. Totožne ako obžalovaná, ani tento
obžalovaný, by neakceptoval žiadnu neospravedlnenú vyučovaciu hodinu ani u jednej svojej dcéry.
K vykonaniu nejakých opatrení na zabezpečenie riadneho plnenia povinnej školskej dochádzky oboma
ich mal. dcérami, sa tento obžalovaný vyjadril, že opakovane žiadali riaditeľa školy, aby riešil ten

problém, a to konkrétne strach či obavy ich dcér chodiť do školy z dôvodu ich napadnutia. Keď teda
odmietali triedne učiteľky prevziať ospravedlnenky, tak následne na to chodili za riaditeľom, a keď aj
riaditeľ odmietal prevziať ospravedlnenky, tak boli na polícii, pričom keď už aj policajti odmietali prevziať
ospravedlnenky,taknáslednena tozašlinaúradpráce,sociálnychvecíarodiny. Obžalovanímalipritom
následne kontaktovať aj Prešovského školského inšpektora, avšak keď zistili, že je spolužiakom svedka

G.M.,takztohodôvoduneskôrkontaktovaliKošickéhoškolskéhoinšpektora,aažnáslednekontaktovali
ajhlavnéhoškolskéhoinšpektora,ktorýspadalpriamopodMinisterstvoškolstvaSR.Obžalovanísamali,
podľa slov tohto obžalovaného, obrátiť aj na Ministerstvo vnútra SR. Tento obžalovaný teda uzavrel, že
využili všetky možnosti na zabezpečenie prevzatia ich ospravedlnení, ktoré pritom nedoručovali poštou.
Obžalovaný sa pritom vyjadril, že boli vyhotovené asi len tri zápisnice o prevzatí týchto ospravedlnení.

Tento obžalovaný ešte doplnil, že najprv boli privolávané policajné hliadky, a až za ich prítomnosti
boli preberané tieto ospravedlnenky, pričom vtedy aj boli vyhotovované dané zápisnice o preberaní
ospravedlneniek, a to konkrétne aj v mesiaci marec roku 2014. Obžalovaný si však spomenul aj na jeden
konflikt počas jarných prázdnin, keď nechceli v škole prevziať ospravedlnenky, avšak vtedy, podľa jeho
vyjadrenia, nebola spísaná žiadna zápisnica. Obžalovaný takisto dodal, že väčšinou sa ospravedlnenky

nachádzali v žiackych knižkách a tieto predložili riaditeľovi S.; ako riaditeľovi novej Základnej školy
v F., a tiež aj jeho zástupkyni; ktorí si ich ako predstavitelia novej školy aj prevzali a skontrolovali.
O prevzatí týchto ospravedlneniek pritom neskôr nová riaditeľka tejto školy; predtým zástupkyňa, avšak
pre iný odbor; vystavila príslušné potvrdenie o prevzatí týchto ospravedlneniek; avšak tento obžalovaný
nemal vedomosť o tom, že by samotná táto nová škola neskôr zasielala niekomu tieto ospravedlnenky.

K svojim osobným a majetkovým pomerom sa tento obžalovaný vyjadril, že spoločne s obžalovanou
majú šesť detí, z toho dve deti, A. a D., navštevujú vysokú školu a dcéra P. nastúpila na gymnázium.
Tento obžalovaný pritom pracoval ako lekár záchrannej zdravotnej služby s čistým príjmom, spolu so
službami, okolo sedemtisíc eur až osemtisíc eur. Spolu s obžalovanou majú byť vlastníkmi rodinného
domu so záhradou, ktorá je súčasťou rodinného domu, s tým, že iné cenné hnuteľné alebo nehnuteľné

veci už nevlastnia. Tento obžalovaný tiež nemal mať žiadne zdravotné problémy.

Z výpovede zástupkyne poškodeného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, I. N.,
vyplýva, že dňa 29.10.2013 obdržali prvé oznámenie o zanedbávaní školskej dochádzky mal. D. B.a mal. A. B. z oddelenia štátnych sociálnych dávok tohto úradu. Táto svedkyňa však ešte tvrdila, že ešte
predtým Základná škola v F. G. zaslala takéto oznámenie tomuto oddeleniu, teda oddeleniu štátnych
dávok,atotooddeleniemalonáslednezaslaťtotooznámenieichoddeleniusociálnoprávnejochranydetí

a sociálnej kurately. Táto svedkyňa teda dňa 14.11.2013 z dôvodu záškoláctva mala záujem navštíviť
domácnosť obžalovaných B.. Rodičia týchto mal. detí im však oznámili, že ich maloleté deti boli choré,
teda z tohto dôvodu nechodili do školy, pričom lekárske potvrdenia do školy mali doručiť dodatočne,
čiže všetky vymeškané hodiny mali byť podľa vyjadrenia týchto rodičov mal. detí ospravedlnené. Potom
neskôr, dňa 29.11.2013, tento úrad obdržal zo Základnej školy v F. G. zápisnicu z 11.11.2013, ktorá bola

napísaná za prítomnosti dvoch policajných hliadok a predmetom ktorej mali byť ospravedlnenia neúčasti
žiačok A. a D. na vyučovaní. Táto svedkyňa ešte podotkla, že v tejto zápisnici boli zároveň uvedené
dôvody neospravedlnenej neprítomnosti oboch týchto žiačok za mesiac september; konkrétne od dňa
06.09. do 12.09., od 16. do 20.09. a ešte aj od dňa 23.09. do 27.09. a 30.09.2013 a viac-menej boli tie
isté dni ospravedlňované aj u mal. A.; avšak boli ospravedlňované aj nejaké hodiny za mesiac október
roku 2013. Neskôr ich úrad dostal ďalšie hlásenie v mesiaci december roku 2013; opätovne z dávkového

oddelenia; že uvedené mal. dcéry oboch obžalovaných majú opätovne vymeškané vyučovacie hodiny;
konkrétne mal. A. za november 2013 mala mať neospravedlnených päťdesiatštyri hodín a mal. D. za
mesiacnovemberzasšesťdesiatneospravedlnenýchhodín.Takistosúčasnedostaliajďalšieoznámenie
a ospravedlňovanie zo základnej školy, týkajúce sa nedochádzky týchto dcér obžalovaných. Táto škola
mala ich úradu zdôrazňovať predovšetkým to, že opätovne nebol dodržiavaný zákonný postup pri

ospravedlňovaní neúčasti na vyučovaní menovaných žiačok a zákonní zástupcovia nereagovali na
výzvy ohľadne neprítomnosti detí na vyučovaní. Neskôr im pritom táto škola zaslala aj kópia ďalšej
zápisnice o ospravedlňovaní nedochádzok týchto detí z 08.04.2014, ktorá mala byť spísaná z toho
dôvodu, že zákonní zástupcovia neoznamovali dôvod neúčasti žiačok v škole. V tejto správe malo byť
podľa vyjadrenia tejto svedkyne dokonca uvedené, že dôveryhodnosť lekárskych ospravedlnení bola

zo strany školy spochybniteľná, keďže sa tam nachádzali aj ospravedlnenia na tie dni, keď uvedené
žiačky boli v škole. Táto svedkyňa ešte dodala, že všetky vymeškané dni mali byť ospravedlňované tým
istým odborným lekárom, často v rovnakých termínoch a na rovnaké dlhé obdobie práceneschopnosti
žiačok. Z uvedeného dôvodu, teda dňa 23.04.2014, opätovne navštívili rodinu z dôvodu záškoláctva,
matka ich však do domácnosti nevpustila, správala sa arogantne a útočne, uviedla ich úradu, že na

nich nemá čas a zdôraznila ešte aj to, že tento úrad sa zaujíma len o to, že deti nechodia do školy,
ale nezaoberá sa tým, že uvedené mal. deti mali byť v škole týrané. Táto svedkyňa teda opätovne
upozornila obžalovanú, že ak sú deti choré, je potrebné predložiť škole potvrdenie od lekára včas, aby
deti nemali neospravedlnené hodiny. V novembri roku 2014 bolo ich úradu doručené upovedomenie zo
strany príslušného policajného orgánu o začatí trestného stíhania pre neplnenie školskej dochádzky.

Na záver ešte táto svedkyňa doplnila, že od roku 2013 viedli rodinu B. s tým, že najprv to bolo riešené
len ako pohovor a až od roku 2014 evidovali túto rodinu pod konkrétnou spisovou značkou. Uvedená
svedkyňa ešte dodala, že uvedené oddelenie tohto úradu si len vyžiadalo správu od ošetrujúcej lekárky,
či tieto mal. deti neboli týrané, pričom táto lekárka im mala oznámiť, že uvedené mal. deti majú vykonané
všetky očkovania, zo strany rodičov je starostlivosť primeraná, lekárka na deťoch nepozorovala žiadne

telesné poškodenia, modriny, odreniny, ani iné známky fyzického týrania. Táto svedkyňa ešte vysvetlila,
že za oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ospravedlnenky v prípade týchto mal.
detí nepreberali, avšak nemala vedomosť o tom, či ich zas nezobrali na inom oddelení tohto úradu.
Táto svedkyňa ešte dodala, že vo februári či v apríli roku 2014 boli vykonané nejaké šetrenia, a to
z toho dôvodu, že došlo k anonymnému podaniu adresovanému riaditeľovi daného odboru, že dochádza

k šikanovaniu a týraniu maloletých detí B. na základnej škole v okrese Vranov nad Topľou, pričom
na základe získaného telefónneho čísla bolo zistené, že uvedené telefóne číslo patrilo obžalovanej B..
Neskôr malo byť tomuto úradu doručené rozhodnutie zo Základnej školy Svätej rodiny v F. o prijatí mal.
D. a mal. A. B. do tejto základnej školy s tým, že po nástupe oboch týchto detí na inú základnú školu už
ich úrad nedostal žiadne hlásenie o záškoláctve týchto detí. Táto svedkyňa na záver ešte dodala, že ich

úrad nemal vedomosť o tom, že by obe dcéry týchto obžalovaných mali schválený individuálny študijný
plán, keďže škola nemala povinnosť im to oznámiť.

Svedok G. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bol riaditeľom Základnej školy v Sečovskej
Polianke, teda bol zároveň aj štatutárnym zástupcom tejto školy. Tento svedok vyjadril aj svoje

presvedčenie, že problémy s mal. dcérami oboch obžalovaných sa začali až vtedy, keď pred koncom
školského roka, predchádzajúceho prejednávanému školskému roku 2013/2014, teda v školskom roku
2012/2013, mali mal. A. B. vychádzať na vysvedčení dve alebo tri známky dvojky, a to z matematiky, z
biológie a z chémie. Vtedy za týmto svedkom mala prísť obžalovaná a oznámila mu, že keď nebudú maťjej dcéry na vysvedčení jednotky, tak nastanú problémy s tým, že táto obžalovaná mala mať pripravené
aj sťažnosti na štátnu školskú inšpekciu. Učiteľky daných vyučovacích predmetov však oznámili tomuto
svedkovi na porade, že si za hodnotením týchto žiačok stoja; a to konkrétne svedkyňa I. J., ktorá učila

mal. A. biológiu a chémiu a svedkyňa G. O., ktorá zas túto mal. žiačku učila matematiku; s tým, že
tieto učiteľky trvali na tom, že z týchto vyučovacích predmetov bude mať mal. A. na vysvedčení dvojky.
V danom školskom roku mala mať mal. A. B. určený aj termín komisionálnych skúšok, na ktorý termín
skúšok sa však táto mal. žiačka nedostavila. Nasledujúci školský rok pritom začali problémy, keďže
zákonní zástupcovia týchto mal. žiačok; teda obžalovaní; začali tvrdiť, že tieto žiačky; teda ich dcéry

A. a D.; sú fyzicky napádané učiteľmi, že sú ťahané za vlasy a že sú bité. Ako riaditeľ tejto základnej
školy tento svedok vytvoril komisiu zloženú z učiteľov prvého stupňa, ktorí nevyučovali konkrétne
triedy, v ktorých boli tieto maloleté dcéry obžalovaných a táto komisia tomuto svedkovi oznámila, že
nedochádzalokfyzickémunapádaniumaloletýchdcérobžalovaných.Tentosvedokvyjadrilajsvojnázor,
že nedošlo ani raz k fyzickému napadnutiu týchto žiačok a takisto nemal vedomosť ani o tom, že by
dochádzalo k nejakému šikanovaniu, či k psychickému týraniu týchto maloletých detí obžalovaných,

keďže navonok obe dcéry obžalovaných neprejavovali žiadne znaky šikanovania. Tento svedok pritom
skonštatoval, že mal. Natália bola v štvrtom ročníku, keď sa začali vyskytovať tieto problémy, s tým,
že zákonní zástupcovia tejto mal. žiačky nedostatočne, alebo vôbec, nepredkladali ospravedlnenia a
teda sa začali vyskytovať tieto neospravedlnené vyučovacie hodiny. Tento svedok pritom všeobecne
vypovedal, že v prípade neprítomnosti žiakov v škole komunikuje všeobecne rodič s triednym učiteľom

tohto žiaka, ktorému odovzdáva aj potvrdenia, čiže ospravedlnenia neprítomnosti žiaka v škole. Svedok
ešte skonštatoval, že v čase jeho výpovede v konaní pred súdom už platila iná právna úprava ako
počas školského roku 2013/2014, keďže už podľa aktuálne platnej právnej úpravy mohol aj sám rodič
ospravedlniť svoje dieťa na vyučovaní, avšak ešte počas rozhodného školského roka mohol rodič
ospravedlniť svoje dieťa len na základe predloženého lekárskeho potvrdenia. V prípade, keď počet

neospravedlnených hodín v danom mesiaci presiahol pätnásť hodín, tak bol kontaktovaný rodič triednym
učiteľom, a ak tento rodič nereagoval, tak bol kontaktovaný rodič písomne, doporučene, s výzvou na
predloženie potvrdení, čiže ospravedlnení. Pokiaľ pritom nedošlo k náprave; teda keď neboli škole, čiže
triednemu učiteľovi, predložené potvrdenia; tak podľa vyjadrenia tohto svedka, v zmysle vtedy platnej
legislatívy, do pätnásteho dňa nasledujúceho mesiaca boli zasielané upozornenie na okresný úrad ako

aj na obecný úrad. Svedok teda skonštatoval, že keď boli teda zákonní zástupcovia žiaka právoplatne
oboznámenísvýzvounadostaveniesadoškolyzaúčelompredloženiapotvrdeniaonedochádzkežiaka,
tak až následne táto škola zaslala oznámenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ako aj obecnému
úradu. Tento svedok však tvrdil, že títo obžalovaní veľmi často nereagovali, nepreberali akúkoľvek poštu,
s tým, že výzvy sa mu vracali ako nedoručené. Neskôr pritom obžalovaná B., alebo aj obaja manželia

B., začali odovzdávať tieto ospravedlnenia iba za prítomnosti polície, v riaditeľni, s tým, že sa tam vtedy
nachádzali triedna učiteľka, výchovná poradkyňa, riaditeľ školy, často aj zástupkyňa riaditeľa a veľakrát
tam bola prítomná aj polícia, s tým, že v deväťdesiatich percentách prípadoch boli vtedy odovzdávané
tieto ospravedlnenia. Tento svedok ešte dodal, že svedkyňa I. J. bola triednou učiteľkou mal. A. B.
a triednou učiteľkou mal. D. B. bola zas p. G., avšak v tomto školskom roku bola poverenou triednou

učiteľkoutejtožiačkyG.O..Tentosvedokeštepoukázalajnato,ževtomčasesdochádzkoumal.Natálie
neboli až také problémy. Svedok ďalej ešte vypovedal, že triedne učiteľky mali nejaké výhrady, keďže
tieto ospravedlnenky predkladané obžalovanými vykazovali nejaké znaky dopisovania, prepisovania či
kopírovania. Svedok však zdôraznil, že všetky ospravedlnenia, ktoré predložili títo dvaja obžalovaní,
akceptovali; a na tie vyučovacie hodiny, na ktoré obaja títo obžalovaní nepredložili ospravedlnenky,

to ospravedlnené nebolo. Tento svedok teda tým vysvetľoval to, že z tohto dôvodu zostali nejaké
hodiny neospravedlnené. Svedok však tiež tvrdil, že aj po uplynutí prejednávaného školského roka
vyšetrovatelia PZ priniesli nejaké potvrdenia od lekárov, čiže aj vtedy dodatočne akceptovali tieto
ospravedlnenia. K individuálnemu študijnému plánu sa tento svedok vyjadril, že mal vedomosť o tom,
že takáto žiadosť mohla byť podaná iba v prípade mal. D., s tým, že táto žiadosť nebola dôvodná, keďže

takáto žiadosť musí byť podaná aj s odporúčaním od všeobecného lekára pre deti a dorast. Tento svedok
tiež zdôraznil, že ako riaditeľ školy, vystupujúc ako štatutár, musel mať vyjadrenie všeobecného lekára,
lebo len v tom prípade mohol udeliť súhlas k individuálnemu študijnému plánu. Jedinou podmienkou
schválenia takéhoto študijného plánu bola teda, podľa vyjadrenia tohto svedka, tá, že okrem žiadosti
rodiča, bolo potrebné aj odporúčanie a vyjadrenie pediatra. Tento svedok však nemal vedomosť o tom,

kedy presne takáto žiadosť bola zo strany obžalovaných podaná, ale malo to byť v priebehu daného
školského roka. Svedok tiež tvrdil, že o nevyhovení takejto žiadosti týchto obžalovaných boli títo ako
zákonní zástupcovia žiakov informovaní písomne, ale aj ústne, keďže s týmito obžalovanými sa stretával
veľmi často. V prípade mal. A. B. pritom nemal tento svedok vedomosť o tom, že by bola za ňu podanážiadosť o individuálny študijný plán, aj keď to tento svedok nevedel s jednoznačnou istotou potvrdiť.
Tento svedok ďalej ešte uviedol, že ospravedlnenky neprítomnosti týchto žiakov niekedy preberala aj
zástupkyňa základnej školy, teda svedkyňa G. O., a to v čase jeho neprítomnosti. O preberaní týchto

potvrdeniek, podľa vyjadrenia tohto svedka, sa veľakrát spisovali zápisnice; aj keď nie vždy, ale často;
a to hlavne v tom prípade, keď bola prítomná polícia. Tento svedok ešte doplnil, že svedkyňa G. O.
bola neskôr; aj keď nevedel presne uviesť v ktorom ročníku; poverenou triednou učiteľkou maloletej D.
B.. Tento svedok ešte zdôraznil, že on osobne ospravedlnenky nepreberal; keďže na to mali poverenie
určené triedne učiteľky, ktorým však obžalovaní nechceli odovzdať ospravedlnenky, ale len ukázať;

pričom tento svedok aj obom obžalovaným oznámil, že aj keby neboli prítomné tieto triedne učiteľky, tak
by potom neskôr tento svedok tieto ospravedlnenky týmto učiteľkám odovzdal, aj keď nakoniec k takejto
situácii ani nedošlo. Keďže teda obžalovaní nechceli odovzdávať ospravedlnenky triednym učiteľkám,
tak podľa vyjadrenia tohto svedka, k ich preberaniu dochádzalo za asistencie polície v riaditeľni, aj keď
aj vtedy niekedy prebrali ospravedlnenky aj triedne učiteľky. Neskôr tento svedok ďalej ešte uviedol,
že títo obžalovaní oznamovali na polícii, že ich deti sú týrané a bité a z tohto dôvodu preto tieto

maloleté deti nechodia do školy s tým, že ako útočníčka mala byť označená svedkyňa I. J., pričom
v súvislosti s týmto fyzickým napádaním sa viac hovorilo o A., ako o staršej dcére obžalovaných.
Tento svedok ešte doplnil, že sťažnosti týchto obžalovaných boli predložené vedeniu školy, potom tieto
sťažnosti riešila školská inšpekcia a keďže sa nič nepreukázalo, tak to potom prešetrovala polícia.
V súvislosti s ospravedlňovaním neprítomnosti dcér obžalovaných na vyučovaní, sa tento svedok ešte

vyjadril, že ich škola pravidelne zasielali oznámenia na obecný úrad, ako aj na úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny, v ktorých bol uvedený celkový počet vymeškaných hodín, pričom z toho bol určený aj
počet neospravedlnených hodín za minulý mesiac. Tento svedok však nemal vedomosť o tom, že by
boli do školy privolaní aj zamestnanci Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, za
účelom prebratia ospravedlneniek. K samotnému počtu neospravedlnených vymeškaných hodín; keďže

v obžalobe bol tento počet ustálený, v prípade mal. Natálie na hodnotu 445 hodín a u mal. A. zas na
hodnotu 466 hodín; sa tento svedok vyjadril, že sa mohol vyskytnúť rozdiel medzi ustáleným počtom
hodín pri klasifikačnej porade až do doby ukončenia školského roka, a to konkrétne v tom prípade,
ak žiaci vymeškajú ešte od doby konania klasifikačnej porady do konca tohto školského roka nejaké
hodiny, pričom aj vtedy sú vyzývaní rodičia na doloženie ospravedlnení. Tento svedok ešte doplnil, že

neskôr prestúpili obe dcéry obžalovaných na R. školu v F., aj keď nevedel uviesť, či to bolo v priebehu
daného školského roka, alebo až po ukončení školského roka, a či to bolo od 01. 06. alebo od 01.
07.2014. Takisto tento svedok poprel, že by niekedy počas preberania ospravedlneniek od oboch týchto
obžalovaných bola v riaditeľni nainštalovaná tzv. „skrytá kamera.“ Po predložení triednych kníh tried
navštevovaných oboma týmito žiačkami ako aj vysvedčení týchto žiačok sa tento svedok vyjadril, že

v prípade mal. A. bol tento počet na vysvedčení za celý školský rok určený na sumár 235 hodín
a v prípade mal. Natálie bol tento počet určený na hodnotu 243 hodín. Tento svedok ešte uviedol, že
počet týchto hodín uvedený v obžalobe; teda v prípade mal. A. v hodnote 446 a u mal. D. v počte 445
neospravedlnených hodín; bol podľa jeho názoru privysoký a tento počet považoval tento svedok za
naozaj nereálny; s tým, že mal vedomosť o tom, že tento počet vymeškaných hodín bol raz nad a raz

pod dvesto hodín. Na záver tento svedok ešte poukázal na to, že tento sumárny počet na vysvedčení by
mal zodpovedať počtu neospravedlnených vymeškaných hodín v triednej knihe s tým, že mohla nastať
aj taká situácia, že mohli byť spočítané ospravedlnené a neospravedlnené hodiny. Tento svedok bol
pritom aj opakovane vypočúvaný na hlavnom pojednávaní zo strany oboch týchto obžalovaných.

Podľa svedeckej výpovede svedkyne I. J. na hlavnom pojednávaní súd zistil, že táto svedkyňa bola
triednou učiteľkou mal. A. B., a to od piateho ročníka tejto základnej školy. Táto svedkyňa ešte
spresnila, že uvedená žiačka mala veľa vymeškaných hodín, a to v podstate po incidente v šiestom
ročníku, keďže táto svedkyňa mala podozrenie na jednu sfalšovanú ospravedlnenku s tým, že potom
už od obžalovanej B. nedostávala ospravedlnenky, nedostávala ani žiačku knižku do rúk; a ak boli

predkladané ospravedlnenky, či žiačke knižky; tak boli predkladané neskôr už len vedeniu školy, a to
aj za prítomnosti policajnej hliadky, pretože obžalovaná B. z rúk žiačku knižku nedala, len ukázala, že
má ospravedlnenku. Táto svedkyňa pritom na základe triednej knihy, kde sa zapisovala dochádzka,
vyčíslila počet vymeškaných hodín. Svedkyňa si ešte spomenula na to, že ku koncu posudzovaného
školského roka sa dostavili úradníčky z Mesta a predložili nejaké ospravedlnenky, aj keď táto svedkyňa

nevedela uviesť, či presne od lekára. Táto svedkyňa tiež doplnila, že neskôr došlo ku korekcii nejakých
neospravedlnených hodín na základe informácií od vyšetrovateľa PZ, a to v období ku koncu daného
školského roka, teda pred klasifikačnou poradou. Na základe takto určeného počtu vymeškaných
neospravedlnených hodín u mal. A. B., bolo touto svedkyňou navrhnuté u tejto žiačky zníženie známkyzo správanie na stupeň „ tri“; avšak na základe dodatočne predložených ospravedlnení bol potom
navrhnutý stupeň zníženia známky na stupeň „dva.“ Táto svedkyňa však poukázala na to, že v tom
období platila nejaká smernica určujúca počet neospravedlnených vyučovacích hodín; pravdepodobne

v počte šesťdesiat neospravedlnených hodín; kedy musela byť žiakovi uložená znížená známka zo
správania s tým, že tomuto predchádzalo iné kárne opatrenie; teda či už pokarhanie triednym učiteľom
alebo následne riaditeľom školy. Svedkyňa ešte spresnila, že ku korekcii týchto neospravedlnených
vyučovacích hodín došlo na základe podkladov predložených vyšetrovateľom PZ, ako aj na podklade
dokladov predložených zamestnancami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou či

z mesta. Táto svedkyňa, pritom podľa svojho vyjadrenia, prišla do kontaktu s obžalovaným I. B. asi
iba dvakrát, aj to za prítomnosti obžalovanej A. B.. Táto svedkyňa ešte doplnila, že obžalovaná B.
útočila nielen na jej profesijný, ale aj rodinný život. Mal. D. B. táto svedkyňa učila len biológiu, teda sa
nezaoberala dochádzkou tejto mal. žiačky do školy. Svedkyňa ešte ďalej vypovedala, že ospravedlnenia
jej neboli predkladané s tým, že na začiatku chodili rodičia dieťaťa ukazovať ospravedlnenky riaditeľovi
školy, teda svedkovi G. M., ale bolo to vždy aj za jej prítomnosti. Tiež si táto svedkyňa spomenula

aj na to, že aj úradníčky prišli s nejakými ospravedlnenkami, a to z Psychologického centra v F..
Svedkyňa poukázala takisto na to, že existovala povinnosť predložiť ospravedlnenku žiaka v čase
nástupu tohto žiaka do školy s tým, že dieťa má zvyčajne žiačku knižku, ktorú predloží na požiadanie
svojmu triednemu učiteľovi. Keďže však mal. A. B. žiacku knižku nemala, pretože ju mala obžalovaná,
tak veľa ospravedlneniek doniesli zamestnankyne Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad

Topľou alebo zamestnankyne z Mesta. Táto svedkyňa ešte dodala, že bolo potrebné dodržiavať
nejakú lehotu na predkladanie ospravedlneniek; čiže po uplynutí nejakej doby, a to v čase do 15. dňa
nasledujúcehomesiaca,keďpočettýchtohodínpresiaholhodnotušesťdesiatneospravedlnenýchhodín;
tak sa písomne posielalo upozornenie, v čase jej výsluchu na súde na obec a predtým to mal byť
nejaký úrad, aj keď táto svedkyňa nevedela uviesť názov tohto úradu. Svedkyňa ešte doplnila, že sa

domnievala, že ak boli nejaké hodiny dodatočne ospravedlnené, tak sa dodatočne v triednej knihe
poznačilo, či tieto hodiny boli ospravedlnené a takisto sa do nej vyznačil aj dátum predloženia týchto
ospravedlneniek. Táto svedkyňa tiež podotkla, že boli privolávaní aj príslušníci polície, a to vtedy, keď
obžalovaná B. prichádzala ospravedlniť svoje dcéry. Dokonca, podľa udania tejto svedkyne, mali byť
niekedy prítomné aj dve hliadky PZ, s tým, že jednu privolala táto obžalovaná a druhú zas privolal

riaditeľ tejto školy. Táto svedkyňa tiež potvrdila, že niekedy sa dostavili aj zamestnankyne z úradu, ktoré
takistododatočnepredložilinejakéospravedlnenky.Kindividuálnemuštudijnémuplánusatátosvedkyňa
vyjadrila, že u mal. A. B. nemala vedomosť o tom, že by mala táto žiačka schválený nejaký individuálny
študijný plán a nemala tiež vedomosť ani o tom, že by ich škole bola doručená takáto žiadosť za túto
žiačku. Ak by bol teda schválený individuálny študijný plán riaditeľom tejto školy mal. A. B., tak by táto

svedkyňaktomudostalanejaképodklady,keďženazákladetohtoplánubysavyhotovilrozpisnamesiac
alebo na tri mesiace, čo už bolo vecou dohody medzi učiteľom a rodičom. Táto svedkyňa pritom mal.
A. B. ohodnotila ako šikovnú žiačku, patriacu medzi jednotkárov. Svedkyňa tiež zvýraznila aj to, že mal.
A. nevnímala ako problém to, že mala mať na konci šiesteho ročníka tri dvojky, ale tým sa zaoberala
len obžalovaná B., ktorá sa neustále sťažovala, že túto mal. žiačku táto svedkyňa týrala, šikanovala ju,

bila ju a že mal. D. vytrhávala vlasy, avšak táto mal. žiačka sa mala prihlásiť aj na krúžok, ktorý viedla
práve táto svedkyňa. Svedkyňa tiež vypovedala, že na žiadosť tejto obžalovanej jej boli predlžené všetky
písomky na záver šiesteho ročníka a poprela tiež tvrdenie obžalovanej, že by sa nejaká písomka stratila,
stým,žepočassiedmehoročníkatátožiačkavymeškalaveľavyučovacíchhodín.Tátosvedkyňanemala
pritom vedomosť ani o tom, že by mala mal. Anna nejaké závažné zdravotné problémy, avšak mala

vedomosť o tom, že mal. D. mala nejaké problémy so zrakom. Táto svedkyňa však poprela, že by sa
mala dopustiť nejakých fyzických útokov na dcéry oboch týchto obžalovaných. Svedkyňa tiež bližšie aj
objasnila, že počet neospravedlnených vyučovacích hodín určovala na základe triednej knihy k dátumu
ospravedlnenia. V obžalobe určený počet vymeškaných hodín na počet 466 u mal. A. B. nebol podľa
názoru tejto svedkyni správny, keďže v takomto prípade by bol navrhnutý vyšší stupeň zníženia známky

zo správania, a to pravdepodobne stupeň „tri“. Táto svedkyňa mala takisto vedomosť o tom, že pri počte
nad šesťdesiat neospravedlnených vymeškaných hodín, bol o tom informovaný úrad a keď neboli ani
dodatočne predložené rodičom žiaka ospravedlnenky, tak to už riešil konkrétny úrad. Táto svedkyňa
teda najprv zotrvala na svojom vyjadrení z prípravného konania, kedy tento počet vymeškaných hodín
u tejto mal. žiačky určila na hodnotu 175. Po predložení jej triednych kníh, katalógových listov, či aj

vysvedčení; týkajúcich sa mal. A. B. ako žiačky siedmeho ročníka a ktoré doklady boli zabezpečené ešte
v rámci prípravného konania; svedkyňa uviedla, že neprítomnosť tejto žiačky za mesiace september,
október a november roku 2013 bola ospravedlnená dodatočne, a to k 20.12.2013. V prípade mesiaca
apríla roku 2014, bol v triednej knihe uvedený počet neospravedlnených hodín osemnásť; avšak odmesiaca apríla 2014; podľa tvrdenia tejto svedkyne; už nedochádzalo k predkladaniu dodatočných
ospravedlneniek zo strany obžalovanej, pričom následne to už vyšetroval vyšetrovateľ PZ v prípravnom
konaní. Podľa vysvedčenia mala mať mal. A. B. neospravedlnených tridsaťšesť vyučovacích hodín

za prvý polrok a za druhý polrok daného školského roka bol tento počet vymeškaných hodín určený
na hodnotu 199 s tým; že celkový počet neospravedlnených vyučovacích hodín za celý daný školský
rok tak predstavoval hodnotu 235. Táto svedkyňa tiež vysvetlila, že pokiaľ dochádzalo ku korekciám
týchto neospravedlnených vyučovacích hodín, tak k tomu dochádzalo až vtedy, keď sa začalo trestné
stíhanie ku koncu stíhaného školského roka. Táto svedkyňa sa pritom nevedela vyjadriť k tomu, či boli

aj dodatočne ospravedlnené nejaké vyučovacie hodiny, keďže obe dcéry obžalovaných boli preložené
na školu do F. a teda táto svedkyňa nemala vedomosť o tom, že či táto cirkevná škola predložila
nejaké ospravedlnenky Základnej škole v F. G.. Táto svedkyňa bližšie tiež rozviedla, že podozrenie na
pravosť predkladaných ospravedlneniek nadobudla vtedy, keď mal. A. v šiestom ročníku mala v žiackej
knižke nalepený prefotený kancelársky papier, a najviac tam boli aj pravítkom vyznačené nejaké čiary,
riadky, aby to sedelo v žiackej knižke, s tým, že vtedy mal. A. táto svedkyňa zobrala žiacku knižku

a išla s ňou za riaditeľom. Keď potom mal. A. navštevovala siedmy ročník, tak ju obžalovaná obvinila
z toho, že túto žiacku knižku zničila, potrhala, či ukradla, pričom to už bolo v tom období, keď jej
ako triednej učiteľke už tieto ospravedlnenky predkladané neboli, ale už len riaditeľovi alebo úradu.
Nadobudnutie svojho podozrenia o originalite týchto ospravedlnení vysvetlila táto svedkyňa tým, že
v niektorých prípadoch boli duplicitne vydané ospravedlnenia od viacerých lekárov, napríklad od troch

lekárov v ten istý deň, pričom postačovalo ospravedlnenie len od jedného lekára a tiež táto svedkyňa
poukázala aj na to, že rodičia mohli mať jednu dcéru v piatom ročníku a druhú dcéru zas v siedmom
ročníku,atotožnéospravedlnenie,odtohoistéholekára,mohlobyťpredloženéajjednejžiačke,ajdruhej
žiačke. Táto svedkyňa tiež ozrejmila, že v prípade mal. A. B., červeným písmom, dopísala do žiackej
knižky jej meno a priezvisko. Uvedená svedkyňa ešte doplnila, že v danom školskom roku, keď jej žiak

predložilospravedlnenievžiackejknižke,takvnejoznačením„Véčkom,“vyznačila,žetútožiačkuknižku
prekontrolovala. Táto svedkyňa nemala pritom vedomosť ani o tom, že by ešte pred posudzovaným
školským rokom 2013/2014 mala mať mal. A. schválený individuálny študijný plán. Táto svedkyňa ešte
opätovne uviedla, že na začiatku mal. A. predkladala ospravedlnenia jej, ale potom boli predkladané
ospravedlnenia už len riaditeľovi, ktorý jej vzápätí tieto ospravedlnenia odovzdal, pričom neskôr tieto

ospravedlneniapredkladaliužlenzamestnanciúraduapotomsatietohodinyospravedlňovalivriaditeľni.
Táto svedkyňa bola neskôr ešte osobitne dopočutá oboma obžalovanými.

Zo svedeckej výpovede svedkyne G. O. v konaní pred súdom zas vyplýva, že táto svedkyňa vyučovala
na L. O. F. G. slovenský jazyk, a tento vyučovací predmet vyučovala aj staršiu dcéru obžalovaných,

teda mal. A. B.. Mladšiu dcéru obžalovaných; teda mal. D. B., podľa vyjadrenia tejto svedkyne; túto táto
svedkyňa nevyučovala, avšak bola jej poverenou triednou učiteľkou, keďže jej určená triedna učiteľka
p. I. G. bola v danom období dlhodobo práceneschopná. Mal. A. B. táto svedkyňa ohodnotila ako dobrú
žiačku, ktorá však vymeškala veľa hodín, ale aj napriek tomu dostávala dobré známky, niekedy aj
dvojku, ale vždy na konci školského roka, alebo na polročnom vysvedčení, mala táto žiačka známku

„výborná“. Prospech mal. D. B. ako žiačky táto svedkyňa nepoznala. Uvedená svedkyňa ešte ďalej
spresnila, že až neskôr v škole zistili, že mal. A., ako aj mal. D., vymeškali vyučovanie v rovnaké dni.
Vo vzťahu k tým ospravedlnenkám, ktoré im boli predkladané za tieto dve žiačky, sa táto svedkyňa
vyjadrila, že najskôr si tieto ospravedlnenky nepreverovali, avšak neskôr, po určitom čase, keď im boli
predkladané tieto ospravedlnenky od lekárov, tak až vtedy zistili, že tieto boli vystavené tými istými

lekármi a na ten istý čas, čo bolo pomerne často. Vo vzťahu k ospravedlnenkám predkladaným im
obžalovanými za mal. D. B., táto svedkyňa ešte uviedla, že tam bol problém v tom, že väčšinou ju
ospravedlňovala stále matka, teda obžalovaná B., ktorá však ospravedlnenku z rúk nechcela dať, stála
tri metre a len im ukázala žiacku knižku, že má ospravedlnenie. Táto svedkyňa teda vysvetlila, že tieto
ospravedlnenky ani nemohli ako triedne učiteľky vidieť a teda nemali na základe čoho ospravedlniť

neospravedlnené vyučovacie hodiny, keďže konkrétne dátumy týchto ospravedlneniek ani nevideli. Táto
svedkyňa ešte doplnila; že spolu so svedkyňou I. J., keďže sa ospravedlnenia týkali oboch žiačok;
tieto ospravedlnenky riešili aj s pánom riaditeľom, teda svedkom G. M.. Svedkyňa takisto trvala na
tom, že pravidelne zasielali výzvy obom rodičom za účelom predloženia im ospravedlnení vymeškaných
hodín, doporučene, avšak niektoré sa im vrátili ako neprevzaté. Podľa názoru tejto svedkyne sa problém

vyhrotil vtedy, keď obžalovaná B. zavolala políciu na zástupcov tejto školy s tým, že škola nemá záujem
prevziať ospravedlnenky, avšak obžalovaná mala týmito ospravedlneniami disponovať, pričom podľa
vyjadrenia tejto obžalovanej ich táto škola nechcela prevziať, keďže táto obžalovaná ich mala stále vo
svojich rukách a z rúk ich nechcela ani dať, a to ani k nahliadnutiu. Táto svedkyňa ešte dodala, žeobžalovanáB.nechcelapredložiťospravedlneniaanivprítomnostipolície,tedaanipríslušníkomPZtieto
ospravedlnenia neodovzdala. Svedkyňa tiež konkretizovala, že až po nejakom dohovore zobrali od nej
policajti žiacke knižky uvedených mal. žiačok, a potom na základe toho boli dodatočne ospravedlňované

ďalšie vyučovacie hodiny, ktoré neboli v žiackej knižke a ktoré neboli doposiaľ ospravedlnené; tak
ich teda podľa vyjadrenia tejto svedkyne dodatočne ospravedlnili. Svedkyňa tiež poukázala aj na to,
že dodatočne, počas prázdnin, policajti doniesli do školy ospravedlnenky, pretože dané potvrdenia
o neprítomnosti týchto žiačok v škole títo policajti prešetrili u konkrétnych lekárov, ktorí mali vystaviť dané
ospravedlnenia a teda aj na základe takto neskôr predložených ospravedlneniek táto škola dodatočne

ospravedlnila aj ďalšie neospravedlnené vyučovacie hodiny. Táto škola, podľa udania tejto svedkyne,
pravidelne zasielala oznámenia na Obecný úrad v F. G., ako aj na políciu, či aj na Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Vranov nad Topľou. Táto svedkyňa ešte uviedla, že s mal. D. B. ani neprichádzala až
natoľko do kontaktu, ale mal. A. B. učila dennodenne, pretože slovenský jazyk sa vyučoval v tom ročníku,
ktorý navštevovala v danom školskom roku práve táto mal. žiačka, každý deň jedna hodina. Svedkyňa
síce nevedela uviesť presný počet neospravedlnených vyučovacích hodín, ale podľa jej vyjadrenia sa

to vyznačovalo v triednej knihe. Svedkyňa však mala vedomosť o tom, že v danom školskom roku
tento počet neospravedlnených vyučovacích hodín u tejto žiačky dosiahol hodnotu sto hodín, alebo
možno aj okolo dvesto neospravedlnených vyučovacích hodín. Svedkyňa ešte najviac dodala, že na
základe žiackych knižiek zistili, že ospravedlnenky boli vystavené aj na taký deň, keď mal. D. bola
v škole a niekedy nastala aj taká situácia, že dátumy boli poprepisované. Na základe takýchto zistení

teda predstavitelia tejto školy vydedukovali, že ospravedlnenky im obžalovaná nechcela predkladať
práve z tohto dôvodu a preto im nechcela ani ukázať žiacku knižku. Svedkyňa si tiež pamätala, že
práve v prípade maloletej D. obžalovaná využila možnosť ospravedlniť jej neprítomnosť rodičom, a bolo
to niekedy pred koncom školského polroka, teda konkrétne pred Vianočnými prázdninami, kedy im
obžalovaná doniesla ospravedlnenku neprítomnosti tejto maloletej žiačky. Svedkyňa však poukázala

ešte aj na ten fakt, že v tom čase veľmi krátku dobu zastupovala I. G., čiže niekedy asi od decembra
roku 2013 až do konca školského roka 2014. Svedkyňa však uzavrela, že už potom obžalovaná B.
nepredkladala žiadne ospravedlnenia na základe výziev školy na predloženie týchto ospravedlneniek,
mala im síce táto obžalovaná oznámiť, že ich má, ale vzápätí na to ich informovala aj o tom, že im
ich nepredloží. Táto svedkyňa ešte podotkla, že v danom období platila taká práva úprava, že do

šesťdesiat neospravedlnených vyučovacích hodín zasielala ich škola hlásenie obecnému úradu, od
deväťdesiatdeväť hodín alebo od sto hodín zas bolo hlásenie zasielané, aj obecnému úradu, ktorý
úrad takéto oznámenie mal v prípade počtu neospravedlnených vyučovacích hodín prevyšujúcom sto
hodín zasielať aj polícii. Svedkyňa tiež zdôraznila, že každý mesiac na Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Vranov nad Topľou zasielali zoznamy žiakov, ktorí v daných mesiacoch vymeškali vyučovanie

a mali neospravedlnené hodiny. Keďže v danom školskom roku mohli podľa internej smernice ich školy
rodičia ospravedlniť žiaka na dva vyučovacie dni, teda konkrétne v rámci každého polroka na jeden
vyučovací deň, obžalovaná B., podľa tvrdenia tejto svedkyne, túto možnosť aj raz využila, a to pred
Vianočnými sviatkami roku 2013. Svedkyňa tiež zdôraznila aj to, že v danom období veľmi krátko
zastupovala I. G., a to bližšie niekedy od decembra roku 2013 až do konca školského roka 2014.

Uvedená svedkyňa teda zhrnula, že neskôr už obžalovaná B. nepredkladala žiadne ospravedlnenky,
a to ani na výzvu školu na ich predloženie s tým, že obžalovaná im vtedy oznámila, že ich síce má,
ale tieto im nepredloží. Táto svedkyňa tiež dodala, že obžalovaným zasielali tieto výzvy mesačne
a príslušnému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou zas posielali mesačné výkazy
neospravedlnených vyučovacích hodín za každý mesiac. Táto svedkyňa ešte doplnila, že väčšinou

obžalovaní s ospravedlnenkami išli za svedkom G. M.. Pokiaľ však, podľa tvrdenia tejto svedkyne,
obžalovaní boli ospravedlniť vyučovacie hodiny u riaditeľa školy, tak riaditeľ tejto školy si vždy prizval
túto svedkyňu, ako aj svedkyňu I. J.. Táto svedkyňa však nemala vedomosť o tom, že by počas toho
obdobia, keď bola zastupujúcou triednou učiteľkou mal. D. B., táto žiačka mala schválený individuálny
študijný plán. Uvedená svedkyňa však mala vedomosť o tom, že mal. D. B. mala problémy so zrakom,

a z tohto dôvodu teda mali záujem obaja obžalovaní požiadať v jej prípade o individuálny študijný
plán. Táto svedkyňa tiež nemala vedomosť o tom, že by aj u mal. Anny rodičia požiadali o individuálny
študijný plán. Svedkyňa ešte dodala, že mal. D. B., aj napriek zameškanému vyučovaniu, dobrala
vymeškané učivo. Všeobecne sa táto svedkyňa vyjadrila, že v prípade schválenia tohto individuálneho
študijného plánu, tak boli učitelia oboznámení na pedagogickej rade alebo na pracovnej porade a títo

učitelia, následne, zadávali žiakom, úlohy a vypracované úlohy títo žiaci odovzdávali učiteľom. Aj táto
svedkyňa pritom potvrdila, že tento individuálny študijný plán všeobecne bol na ich škole schválený
len zo zdravotných dôvodov. K obom týmto mal. žiačkam sa táto svedkyňa ešte vyjadrila, že mal. A.
bola výrečná, komunikatívna, chtivá, pracovitá a aj vynechané učivo zo slovenčiny dobehla s tým, žepokiaľ bola niekedy ohodnotená stupňom „chválitebný“, tak to bolo z hodiny na hodinu, a táto žiačka
dokázala aj to neprebraté učivo dobrať. K mal. D. sa zas táto svedkyňa vyjadrila, že táto žiačka bola
tichá, uzavretá a menej komunikatívna, s tým, že mala síce horšie známky, ale nie v takom rozsahu, aby

to viedlo k zhoršeniu jej prospechu. Vo svojej výpovedi v konaní pred súdom si táto svedkyňa spomenula
aj na incident, keď ju obžalovaná upozornila, že mal. Natália sa cíti zle, na čo tejto obžalovanej svedkyňa
oznámila,abytedamal.D.zobraladomov,avšakobžalovanázotrvalanatom,abymal.D.vškolezostala
do konca vyučovania. Svedkyňa si tiež pamätala na problém s jednou písomkou, pri ktorej bola mal. A.
ohodnotená stupňom „chválitebný“, s tým, že mal. A. voči tomuto hodnoteniu ani nenamietala. Svedkyňa

tiež znegovala, aby odmietala prevziať ospravedlnenia od obžalovanej, ale tvrdila, že práve naopak,
teda, že táto obžalovaná im ospravedlnenia odmietala odovzdať. Dokonca matka tejto mal. žiačky, podľa
tvrdenia tejto svedkyne, na tento účel privolala aj príslušníkov PZ, neskôr boli dokonca privolaní aj
štyria policajti, teda boli zavolané aj dve policajné hliadky s tým, že jednu hliadku zavolala obžalovaná,
a potom prípadne bola volaná ešte aj ďalšia hliadka, aj keď táto svedkyňa nevedela uviesť, kto konkrétne
túto druhú hliadku PZ privolal. Táto svedkyňa pritom ešte dodala, že obžalovaného I. B. videla asi len

dvakrátvškoleatentoobžalovaný,podľavyjadreniatejtosvedkyne,komunikovals riaditeľomtejtoškoly,
teda svedkom G. M.. Vypočutá svedkyňa pritom potvrdila takisto jednu udalosť, keď obžalovaná, počas
nejakých prázdnin; teda podľa jej názoru Vianočných, aj keď táto svedkyňa pripustila, že to mohlo byť aj
počas jarných prázdnin; navštívila jej rodičov v F. G., s ktorými bývala aj táto svedkyňa a táto svedkyňa
sa teda domnievala, že táto obžalovaná im vtedy priniesla ospravedlnenky. Svedkyňa však nemala

vedomosť o tom, že by malo dôjsť k nejakému fyzickému napadnutiu, či už maloletej D. alebo maloletej
A., zo strany učiteľov tejto základne školy. Na účel prešetrenia sťažnosti podanej obžalovanými, pritom
riaditeľ tejto školy; podľa vyjadrenia tejto svedkyne; vytvoril komisiu z učiteľov, ktorá mala preveriť, či zo
strany učiteľov tejto školy došlo k šikanovaniu mal. A.. Po predložení triednej knihy, ako aj vysvedčení
maloletých dcér oboch obžalovaných, vrátane katalógového listu; sa táto svedkyňa vyjadrila, že za

obdobie mesiaca december roku 2013 boli vymeškané neospravedlnené vyučovacie hodiny dodatočne
ospravedlnené, pričom za kalendárny mesiac január ako aj február roku 2014 nemala maloletá D.
vymeškané žiadne vyučovacie hodiny s tým, že takisto dňa 03.03.2014 boli dodatočné ospravedlnené
nejaké vyučovacie hodiny, ale podľa poznámok v triednej knihe, malo podľa presvedčenia tejto svedkyne
vzniknúť podozrenie na nejaké falšované ospravedlnenky, a zas počas jarných prázdnin v marci roku

2014 boli dodatočne ospravedlnené tiež nejaké vyučovacie hodiny. Následne na to mala mať mal. D. B.
v období od 17.03.2014 do 21.03.2014 vymeškaných šestnásť neospravedlnených vyučovacích dní, za
týždeň od 24.03.2014 do 28. 03. 2014 mala zas mať neospravedlnených jedenásť hodín, za obdobie od
31.03.2014 do 04. 04. 2014 zas sedem neospravedlnených hodín. Svedkyňa tiež dodala, že v triednej
knihebolaajpoznámka,žemaloletáD.odišlazoškolyspolusosvojousestrouA.,sosúhlasommatky,na

dve vyučovacie hodiny s tým, že tieto štyri vyučovacie hodiny boli dodatočne ospravedlnené. Za obdobie
od 07.04.2014 do 11.04.2014 mala Natália dvadsaťsedem neospravedlnených vyučovacích hodín, za
obdobieod14.04.2014do18.04.2014zasšestnásťhodín,od21.04.2014do25.04.2014šestnásťhodín,
za obdobie od 28.04.2014 do 02.05.2014 sedemnásť hodín, od 05.05.2014 do 09.05.2014 dvadsaťdva
hodín, od 12.05.2014 do 16.05.2014 sedemnásť hodín, od 19.05.2014 do 23.05.2014 jedenásť hodín,

s tým, že v prípade tohto týždňa bolo dodatočne ospravedlnených šesť hodín. Za 25.05.2014 do
30.05.2014 mala mať táto mal. žiačka vymeškaných šesť vyučovacích hodín, za obdobie od 02.06. do
06.06.2014 zas dvanásť hodín, za obdobie od 09.06. do 13.06.2014 to malo predstavovať dvadsaťdva
hodín, za obdobie od 16.06.2014 do 20.06.2014 to bolo deväť neospravedlnených hodín a za obdobie od
23.06.2014 do 27.06.2014 to mali byť dve hodiny. Podľa katalógového listu mala mať, podľa vyjadrenia

tejto svedkyne, táto maloletá D. vymeškaných spolu dvestošestnásť neospravedlnených hodín. Podľa
vysvedčenia mala mať táto maloletá D. za celý školský rok vymeškaných takisto dvestošestnásť
neospravedlnených hodín. Táto svedkyňa si tiež spomenula, že dodatočne, počas školských letných
prázdnin, sa dostavil príslušník Policajného zboru, ktorý im pritom predložil nejaké ospravedlnenky na
základe, pravdepodobne, nejakých lekárskych potvrdení. Táto svedkyňa nemala pritom vedomosť ani

o tom, že by maloletú D. mala napadnúť v škole svedkyňa I. J. takým spôsobom, že by ju ťahala za
vlasy a takisto tak, že by ju mala chytiť za predlaktie, až mala mať z toho táto žiačka modrinu. Pri tejto
svedkyni obaja obžalovaní takisto využili možnosť klásť jej otázky.

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené aj viaceré listinné dôkazy z prípravného konania; a to správa

Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie na obe maloleté dcéry obžalovaných,
upozorneniaZákladnejškolyvF.G.nanedbalúškolskúdochádzkuzasielanéobomobžalovanýmnaobe
maloleté dcéry, oznámenia tejto školy o udelení kárneho opatrenia, dokument o prijatí ospravedlneniek
na obe dcéry obžalovaných, rôzne oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou,zápisnica školy o prevzatí ospravedlnení od obžalovanej B. zo dňa 03.03.2014, správa Základnej školy
v F. G. týkajúca sa preberania ospravedlneniek neprítomnosti oboch dcér obžalovaných, oznámenie
a ospravedlnenie nedochádzky mal. žiačok do školy zaslané touto základnou školou Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou a oznam tohto úradu o predložení kópie zápisnice
o prevzatí ospravedlnení zo dňa 10.04.2014 či aj ďalšie oznámenia tejto základnej školy z 09.12.2013.
Rozhodujúcim listinným dôkazom boli pritom triedne knihy, katalógové listy a vysvedčenia na mal.
D. B., ako aj na mal. A. B., za školský rok 2013/2014. Boli pritom zabezpečené aj správa Sociálnej
poisťovne či správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, vrátane rozhodnutia

tohto úradu o odňatí a opätovnom priznaní rodinných prídavkov obžalovanému I. B. ako aj rodné
listy oboch maloletých dcér obžalovaných, dokument mapujúci dochádzku oboch týchto mal. dcér
obžalovaných do školy v školskom roku 2013/2014 vypracovaný svedkyňou G. O. a svedkyňou I. J.
k 26.05.2015 ako aj dokument týkajúci sa dochádzky týchto mal. žiačok vypracovaný zas riaditeľom
školy, teda svedkom G. M., oznam tejto školy o zanedbávaní povinnej školskej dochádzky a oznam
o dodatočne ospravedlnených hodinách u oboch týchto žiakov, charakteristika školy na obe maloleté

dcéry obžalovaných ako aj vyčíslenie neospravedlnených hodín vypracované vyšetrovateľom PZ, či
ďalšia charakteristika školy na obe dcéry obžalovaných ako aj opätovné vyčíslenie neospravedlnených
vyučovacích hodín, znova charakteristika na mal. D. B., či aj oznam Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Vranov nad Topľou na rodinu B., vrátane oznamu tohto úradu o vyplácaní prídavkov na deti
obžalovaným, ako aj správa Obce F. G. na obe maloleté deti obžalovaných. Bol pritom predložený

aj prehľad ospravedlneniek od lekárov na mal. D. a mal. A. B., samotné lekárske ospravedlnenia
na maloleté deti od viacerých lekárov či opätovne prehľad dochádzky na obe maloleté deti týchto
obžalovaných v školskom roku 2013/2014 vypracovaný danou základnou školou. Na obžalovaného I.
B. bola pritom vypracovaná aj charakteristika jeho zamestnávateľom.

V súdnom konaní zas boli zabezpečené oznam Cirkevnej spojenej školy v Sečovciach zo dňa
28.06.2017, správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou na obe maloleté
deti zo dňa 03.10.2019, potvrdenie M. univerzity v K. o návšteve tejto školy obžalovanou A. B.,
doklady predložené Základnou školou v Sečovskej Polianke; a to predovšetkým žiadosť obžalovaných o
individuálny študijný plán, sťažnosť na obžalovaného I. B. a zápisnica o prešetrení sťažnosti Inšpekciou

v školskom roku 2013/2014; prehľad neospravedlnených hodín predložený Základnou školou F. G.,
vyjadrenie sa riaditeľa ako aj učiteľov danej základnej školy vo vzťahu k obžalovaným ako zákonným
zástupcom maloletých žiačok, zápisnica o prešetrení sťažnosti oboch obžalovaných adresovanej
Štátnej školskej inšpekcie zo dňa 14.02.2014, doklady predložené Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Vranov nad Topľou o vyradení týchto mal. detí obžalovaných z evidencie záškolákov. Ďalej

bol zabezpečený aj oznam R. spojenej školy v F. o skartovaní ospravedlneniek, nesúhlas oboch
obžalovaných so zmenou zákonného sudcu, ďalšie oznamy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Vranov nad Topľou na oboch obžalovaných, písomné podanie riaditeľa Základnej školy v F. G. zo
dňa 08.04.2014, zápisnica o prevzatí ospravedlneniek touto základnou školou k 03.03.2014, ako aj
správa spoločnosti N. F. T. spol. s r. o. s prílohami na obžalovaného I. B.. V poslednom štádiu súdneho

konania boli oboznámené aj listinné dôkazy predložené oboma obžalovanými; a to konkrétne záverečné
vysvedčenia, vysvedčenia, vyjadrenie k štúdiu, žiadosť daných rodičov o individuálny študijný plán,
hodnotenia žiaka, rôzne vyjadrenia na obe maloleté dcéry oboch obžalovaných, či aj vysvedčenia
základnej umeleckej školy a takisto aj oznam Základnej školy v F. G. zo dňa 22.11.2013, spolu so
zápisnicou z rokovania so zákonným zástupcom zo dňa 11.11.2013. Na hlavnom pojednávaní, na

ktorom boli prednesené aj záverečné reči, bol oboma obžalovanými predložený aj doklad označený ako
„Schválenie individuálnej formy štúdia na rok 2013/2014.“

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako i v ich súhrne, považoval
súd za jednoznačne preukázané, že obaja obžalovaní sa dopustili skutku tak, ako je to uvedené

vo výrokovej časti tohto rozsudku. Týchto obžalovaných zo spáchania tohto skutku usvedčujú
predovšetkým svedecké výpovede svedkov G. M., I. J. ako aj G. O., v kontexte s ktorými potom
vyznieva aj svedecká výpoveď svedkyne I. N., ako zástupkyne orgánu sociálnoprávnej ochrany detí
a sociálnej kurately, ako aj predovšetkým zabezpečenými listinným dôkazmi, či už v podobe rozličných
evidencií Základnej školy v F. G., rozhodujúcich pre ustálenie počtu neospravedlnených vyučovacích

hodín u oboch dcér týchto obžalovaných, ale aj vo forme upozornení na nedbalú školskú dochádzku
ako aj oznámení o udelení kárneho opatrenia, pričom táto škola predložila aj rôzne správy či oznámenia
majúcimi vplyv na objasnenie skutkového deja v prejednávanom prípade.Z vykonaného dokazovania pred súdom bolo najprv tak nepochybne zrejmé, že dcéry oboch
obžalovaných navštevovali v školskom roku 2013/2014 Základnú školu v F. G., pričom dcéra mal. D.
B. bola žiačkou 5. ročníka a dcéra mal. A. B. bola zas žiačkou 7. ročníka tejto školy. Z triednych

kníh príslušných tried navštevovaných týmito dcérami oboch obžalovaných, z katalógových listov a
aj z vysvedčení týchto žiačok, ako aj z výpovedí svedkov G. M., I. J. ako aj G. O., či aj z iných
zabezpečenýchlistinnýchdôkazovvpodoberôznychsprávaoznámenítejtozákladnejškody,malpritom
súd za jednoznačne dokázané aj to, že práve v uvedenom školskom roku si uvedené mal. žiačky nemali
riadne plniť povinnú školskú dochádzku.

Obaja títo obžalovaní pritom ani v podstate nespochybňovali nejakú absenciu svojich dcér na vyučovaní
na tejto škole a v zásade nerozporovali ani to, že mali vedomosť aj o tom, že predstavitelia tejto školy
od nich vyžadovali predkladanie ospravedlnení neprítomnosti ich dcér na vyučovacom procese.

Obrana oboch obžalovaných odôvodňujúca riadnu nedochádzku týchto ich dvoch mal. detí do

tohto školského zariadenia spočívala v ich tvrdení, že ich obe dcéry mali mať v danom školskom
roku schválenú individuálnu formu štúdia, čiže teda nemali povinnosť navštevovať uvedené školské
zariadenie každý deň, ale len v určené dni a na určené vyučovanie hodiny s ukončením tejto formy štúdia
v podobe vykonania komisionálnych skúšok. Takáto obrana obžalovaných bola pritom jednoznačne
vyvrátená predovšetkým listinným dôkazom predložených touto školou ( čl. 534 súdneho spisu ),

z ktorého vyplýva, že žiadosť oboch obžalovaných o schválenie individuálnej formy štúdia u oboch
týchto dcér obžalovaných podaná dňa 03.12.2013, bola písomným oznámením riaditeľa tejto školy zo
dňa 20.12.2013 zamietnutá. Nevyhovenie tejto žiadosti svedok G. M. odôvodnil tým, že táto žiadosť
nebola doložená vyjadrením všeobecného lekára pre deti a dorast a že takto postupoval s súlade
s Metodickým pokynom vydaním na hodnotenie žiakov základnej školy. Aj vo veci vypočutí svedkovia;

teda predovšetkým svedok G. M. ako riaditeľ tejto školy, svedkyňa I. J. ako triedna učiteľka mal. A. B.
ako aj svedkyňa G. O. ako zastupujúca triedna učiteľka mal. D. B.; vo svojich výpovediach v konaní pred
súdom uviedli, že takáto forma štúdia týmto dvom mal. žiačkam tejto školy schválená nebola. Svedok G.
M. ako štatutárny zástupca tejto školy pritom pri svojej výpovedi v konaní pred súdom si pamätal; že aj
pokiaľ bola takáto žiadosť podaná, aj to len v prípade mal. D. B., tak ju bolo potrebné doložiť príslušným

lekárskym potvrdením od všeobecného lekára pre deti a dorast, a ak tomu tak nebolo, tak takáto žiadosť
týchto rodičov mal. žiaka ním ako riaditeľom tejto školy schválená nemohla byť.

Samotní obžalovaní; predovšetkým pritom obžalovaná A. B.; namietali, že napriek existencii takejto
formy štúdia im nebol touto školou poskytnutý žiaden rozvrh konzultačných hodín, ako aj rozvrh

komisionálnych skúšok, ktoré mali ich obe dcéry absolvovať. Je teda nespochybniteľné, že pokiaľ by
bola takáto forma obom mal. žiačkam tejto školy schválená, tak by o tejto podobe štúdia museli mať
pochopiteľne vedomosť aj triedne učiteľky týchto dvoch mal. žiačok tejto školy a samozrejme aj rodičia,
teda obaja obžalovaní, by museli disponovať nejakým rozvrhom konzultačných hodín, ako aj termínmi
komisionálnych skúšok.

Rodičia neprítomnosť svojich mal. dcér na riadnom vyučovacom procese ďalej zdôvodňovali
predovšetkým celkovým nepriaznivým správaním sa predstaviteľov tejto školy k ich dvom mal. dcéram
alebo aj priamo k rodičom týchto žiačok; teda predovšetkým k obžalovanej B., ktorá sa najčastejšie
zdržiavala v priestoroch tejto školy z rôznych dôvodov. Takého nevhodné správanie sa učiteľov tejto

školy k obom dcéram týchto obžalovaných ako aj priamo k obžalovaným ako rodičom týchto žiačok malo
spočívať predovšetkým v podobe fyzických útokov svedkyne I. J. na dcéru mal. D. B. ako aj v snahe tej
istej svedkyne fyzicky atakovať ďalšiu dcéru týchto obžalovaných, mal. A. B., v čom mal tejto svedkyni
zabrániť až obžalovaný I. B.; vo vykonávaní schválností rodičom týchto žiačok, teda predovšetkým
riaditeľom tejto školy v podobe vykonávania opatrení na zmarenie prebratia potvrdení od rodičov o

ospravedlnení neprítomnosti ich dcér na školskom vyučovaní; či aj vo forme neumožnenia vstupu týchto
žiačok do budovy školy po ich príchode po prvej vyučovacej hodine z dôvodu absolvovania nejakého
lekárskeho ošetrenia, alebo napríklad v podobe neoprávnenej výzvy mal. dcére oboch obžalovaných,
konkrétne mal. D., svedkom G. M. na opustenie budovy školy bez odovzdania jej školskej tašky ako aj
učebníc. Obžalovaná B. ako aj obžalovaný I. B. pritom poukazovali ešte aj na to, že práve z dôvodu

konania svedka G. M., ktorý od nich odmietal preberať potvrdenia o ospravedlnení neprítomnosti
žiačok na vyučovaní, boli privolávaní, či už zamestnanci Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov
nad Topľou, tak aj predovšetkým príslušníci PZ, za prítomnosti ktorých osôb už tento riaditeľ tejto
základnej školy tieto ospravedlnenia prevzal. Obaja obžalovaní však zároveň zdôrazňovali aj ten fakt,že neskôr už ani zamestnanci tohto štátneho orgánu či ani príslušný policajný orgán nemali záujem
zabezpečovať preberanie týchto ospravedlnení neúčasti týchto mal. žiačok na vyučovacom procese na
tejto základnej škole, prípadne už zamestnanci tohto úradu aj odmietali priamo prevziať ospravedlnenky

týchto žiačok. Zhodne obaja títo obžalovaní ešte tvrdili, že motívom takéhoto konania svedka G. M. bol
jeho záujem, aby im boli odňaté rodinné prídavky s tým, že na isté obdobie v trvaní jedného mesiaca
im boli tieto dávky aj odobraté. Obžalovaná B. pritom podrobne, a niekoľkokrát, opísala jednu udalosť,
ktorá sa odohrala pravdepodobne počas jarných prázdnin, keď jej napriek predchádzajúcemu dohovoru
s riaditeľom tejto školy, opakovane nebolo umožnené vstúpiť do budovy školy, a až po upozornení tejto

obžalovanej, že privolá hliadku polície, jej svedok G. M. prevzal ospravedlnenia neprítomnosti oboch
jej dcér na vyučovaní, za prítomnosti svedkyne G. O.. Na žiadosť, či už len tejto obžalovanej alebo aj
oboch týchto obžalovaných, boli pritom následne aj vyhotovované zápisnice o preberaní ospravedlnení
neúčasti týchto mal. žiačok na vyučovaní na tejto základnej škole, čo potvrdili aj svedecké výpovede
v podstate všetkých troch zástupcov tejto školy ako aj výpoveď svedkyne I. N.. Konkrétne k takémuto
vyjadreniu oboch obžalovaných sa svedok G. M. vyjadril, že neskôr boli odovzdávané ospravedlnenia

oboma obžalovanými len za prítomnosti polície v riaditeľni tejto školy, keďže obaja títo obžalovaní
nemali záujem odovzdávať žiacke knižky či priamo ospravedlnenia triednym učiteľom; avšak tento
svedok tiež zdôrazňoval, že nie priamo jemu osobne, ale triednym učiteľom. V takomto prípade sa
teda podľa vyjadrenia tohto svedka vyhotovovali takéto zápisnice s tým, že okrem riaditeľa tejto školy
sa toho zúčastnili aj konkrétna triedna učiteľka niektorej z týchto dcér oboch obžalovaných či aj obe,

zástupkyňa na tejto základnej škole a niekedy aj výchovná poradkyňa na tejto škole, v danom období
p. P.. Vypočutá predstaviteľka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, svedkyňa I.
N., takisto osvedčila, že ich úradu boli doručené takéto zápisnice, a to konkrétne zo dňa 11.11.2013
ako aj zo dňa 08.04.2014. Táto svedkyňa však zasa nemala vedomosť o tom, že by priamo tento
štátny orgán preberal takéto ospravedlnenie neprítomnosti týchto žiačok na vyučovaní. O existencii

takýchto zápisníc mala pritom vedomosť aj svedkyňa I. J. a na jednu takúto zápisnicu si spomínala aj
svedkyňa G. O.. Takéto tvrdenia všetkých aktérov žalovaného konania pritom preukazuje aj zápisnica
o prevzatí ospravedlneniek zo dňa 03.03.2014, ktorá bola zabezpečená ako v prípravnom konaní, tak
aj na hlavnom pojednávaní.

Súd však pripomína, že v prípade vykonávania takýchto neoprávnených úkonov za účelom zamedzenia
prevzatia potvrdení o neúčasti žiačok v škole, zo strany školy, mohli takéto kroky namietať obaja
títo obžalovaní prostredníctvom rôznych sťažností či žiadostí na prešetrenie postupu tejto školy
adresovanými rôznym štátnym orgánom alebo zástupcom samosprávy; ktorú možnosť, podľa vyjadrenia
oboch týchto obžalovaných, obaja títo obžalovaní aj využívali; avšak samo – osebe ich to nezbavovalo

ich zákonnej povinnosti ako zákonných zástupcov týchto mal. detí zabezpečovať riadnu dochádzku
oboch svojich mal. dcér do Základnej školy v Sečovskej Polianke.

Dokonca, aj keď obaja títo obžalovaní predložili nejaké potvrdenia o ospravedlnení neprítomnosti
oboch ich dcér na vyučovacom procese, tak aj takéto potvrdenia; súd poznamenáva, že oneskorene

predkladané; vzbudzovali u triednych učiteliek dcér oboch týchto obžalovaných; teda ako u svedkyne
I. J. ako triednej učiteľke mal. A. B., tak aj u svedkyne G. O. ako zastupujúcej triednej učiteľky mal. D.
B.; pochybnosti o ich hodnovernosti. Tieto svedkyne totiž zhodne vypovedali; ako v prípravnom konaní,
tak aj v konaní pred súdom; že tieto mal. žiačky mali potvrdenia o ospravedlnení ich neprítomnosti aj na
tie dni, keď sa však v školskom zariadení reálne nachádzali, alebo boli tieto ospravedlnenia sfalšované

alebo boli poprepisované, alebo mali vystavené potvrdenia obe tieto žiačky od toho istého lekára –
špecialistu na ten istý deň alebo išlo o potvrdenia týkajúce sa dní, keď bolo v danej škole udelené
riaditeľskévoľnoalebosazinýchdôvodovškolskévyučovanienevykonávalo.SvedkyňaI.J.eštenajviac
dodala,žeužpočasštúdiašiestehoročníkamal.A.B.nadobudlapodozrenie,žejejtátožiačkapredložila
nejaké sfalšované ospravedlnenie a z tohto dôvodu jej už obžalovaná B. v nasledujúcom školskom

roku odmietala odovzdávať žiacku knižku či aj priamo ospravedlnenia, a ak ich aj predložila, tak len
vedeniu školy. Svedkyňa G. O.; ako zastupujúca triedna učiteľka mal. D. B. a ktorá pritom túto žiačku
ani nevyučovala žiaden predmet; zas dodala, že táto obžalovaná jej žiačku knižku ukazovala vo väčšej
vzdialenosti a teda ani nemala možnosť preveriť, či a akých konkrétne vyučovacích hodín či dní sa tá
ktorá ospravedlnenka týkala. V podstatne totožne vypovedala aj zástupkyňa Úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny Vranov nad Topľou, svedkyňa I. N., ktorá zas uviedla, že tomuto úradu boli zaslané správy
odtejtoškoly,podľaktorejdôveryhodnosťlekárskychospravedlneníbolaškolouspochybniteľná,pretože
sa tam nachádzali aj ospravedlnenia na také vyučovacie dni, keď uvedené žiačky sa v škole nachádzali.
Obdobné stanovisko súdu poskytol aj svedok G. M., ktorý na hlavnom pojednávaní ešte uviedol, žetriedne učiteľky oboch dcér obžalovaných; teda svedkyňa I. J. ako aj svedkyňa G. O.; mu predostreli
svoje podozrenie týkajúce sa pravosti ospravedlnení predkladaných im oboma obžalovanými. Takéto
tvrdeniavšetkýchtýchtotrochsvedkovzoZákladnejškolyvF.G.,akoajsvedkyneI.N.,malpritomsúdza

potvrdené aj zabezpečeným prehľadom dochádzky týchto mal. žiačok, ( l. 259 ) v danom školskom roku
2013/2014, z ktorého okrem iného súd zistil, že tejto škole boli predložené potvrdenia o ospravedlnení
neprítomnosti oboch týchto žiačok alebo len jednej z nich; a to konkrétne na deň 20.12.2013, kedy
sa však mal. A. v škole nachádzala; na dni od 09.01. do 10.01.2014, keď mal. Natália disponovala
ospravedlním svojej neprítomnosti v škole, avšak dňa 09.01.2014 v škole bola; a na dni od 14.01. do

17.01.2014, kedy obe tieto žiačky mali príslušné potvrdenie ospravedlňujúce ich neúčasť v škole, a to
napriek ich prítomnosti na školskom vyučovaní dňa 15.01.2014; ako aj na deň 17.02.2014, kedy na danej
škole boli chrípkové prázdniny, pričom všetky tieto ospravedlnenia mali byť vystavené stomatológom
I. H.. Na základe ospravedlnení zabezpečených až v rámci vykonávania úkonov prípravného konania
príslušným policajným orgánom ( čl. 230 ) bolo ďalej zistené, že mal. A. B. mala od všeobecného lekára
pre deti a dorast, ale v meste F., I. F., vystavené ospravedlnenie neprítomnosti na deň 02.04.2014 ako

aj na deň 07.04.2014, avšak počas oboch týchto dní sa mal. A. mala zúčastniť vyučovacieho procesu
prebiehajúceho na tejto škole počas celého vyučovacieho dňa a táto žiačka mala vystavené potvrdenie
aj na deň 03.04.2014, avšak v uvedený deň mali žiaci tejto školy poskytnuté riaditeľské voľno, a na
ktorý deň mala vystavené potvrdenie od tej istej lekárky aj mal. D. B.. Tieto zistenia mal pritom súd za
potvrdené aj údajmi zabezpečenými z triednych kníh oboch týchto žiačok.

Nemožno pritom prehliadnuť ani zhodné tvrdenie oboch týchto svedkýň, prednesené nimi ešte počas
prípravného konania, že táto obžalovaná opakovane bezdôvodne narušovala vyučovací proces tým, že
bezdôvodne zobrala niektorú z dcér z vyučovania, alebo sa táto obžalovaná zdržiavala v priestoroch
tejto školy počas vyučovania. Z výpovedí oboch týchto svedkýň pritom vyplýva, že nemalo ísť o ojedinelé

konanie tejto obžalovanej, ale práve naopak, že malo ísť o časté konanie tejto obžalovanej.

Súd, odhliadnuc od vyššie uvedených zistení, najviac dopĺňa, že uvedené ospravedlnenia neboli
predkladané škole nielenže riadne, ale ani včas. Podľa ust. § 144 ods. 10 zákona č. 245/2008 Z. z.
o výchove a vzdelávaní v znení účinnom v danom školskom roku ( ďalej len školský zákon ) tento

zákon síce výslovne umožňoval, aby bola neprítomnosť mal. dieťaťa či žiaka trvajúca najviac tri po sebe
nasledujúce vyučovacie dni, ospravedlnená aj zákonným zástupcom tohto mal. dieťaťa. Avšak, aj pri
takto trvajúcej neprítomnosti žiaka v škole, vo výnimočných a osobitne odôvodených prípadoch, mohla
škola aj vtedy vyžadovať lekárske potvrdenie o chorobe alebo iný doklad potvrdzujúci odôvodnenosť
neprítomnosť žiaka v škole. V tom prípade, ak neprítomnosť žiaka trvala viac ako tri po sebe nasledujúce

vyučovacie dni, mal predložiť, či už žiak alebo jeho zákonný zástupca, potvrdenie od lekára. Z príslušnej
triednej knihy V.A. triedy, ktorú navštevovala mal. D. B., pritom vyplýva, že táto žiačka sa nezúčastňovala
vyučovacieho proces od dňa 06.09.2013 nepretržite až do dňa 29.10.2013, následne nasledovali
jesenné prázdniny v trvaní troch vyučovacích dní, a opätovne od dňa 06.11.2013 až do dňa 02.12.2013,
okrem dní 11.11., 12.11 a 14.11.2013, a následne aj od dňa 11.12.2013 až do dňa 19.12.2013 nebola

táto žiačka v škole. Mal. A. ako žiačka VII. A. zas školské prostredie nenavštevovala od dňa 06.09. do
dňa 10.09.2013, opätovne od dňa 12.09. až do dňa 29.10.2013, nepretržite, na čo následne nadväzovali
jesenné prázdniny. Opätovne sa uvedená mal. dcéra oboch obžalovaných nezdržiavala v školskom
prostredí od dňa 06.11. do dňa 08.11.2013, dňa 12.11.2013, od dňa 19.11.2013 do dňa 02.12.2013
nepretržite, a zas od dňa 12.12.2013 do dňa 16.12.2013. Uvedené vyučovacie hodiny však boli

ospravedlnené, ako bolo aj poznamenané v týchto triednych knihách, matkou oboch týchto mal. žiačok,
dňa 20.12.2013. V týchto triednych knihách bola totiž u oboch týchto mal. žiačok; a to konkrétne u mal.
D. za dňom 201.12.2013, poznámka, že dodatočne boli ospravedlnené vyučovacie hodiny za mesiace
november a december roku 2013; a u mal. A. zas poznámka, za jednotlivými vyučovacími týždňami,
od dňa 18.11.2013, že vyučovacie hodiny boli dodatočne ospravedlnené matkou tejto mal. žiačky, dňa

20.12.2013. Tieto poznámky pritom úplne korešpondujú s vykonaním dokazovaním, keďže z výpovedí
svedkov vyplýva, že dňa 20.12.2013 mala byť spísaná prvá zápisnica o prevzatí ospravedlnení neúčasti
oboch mal. dcér obžalovaných v škole.

Súd sa však domnieva; keďže aj naďalej priamo v triednej knihe boli tieto vyučovanie dni, či vyučovacie

hodiny, vyznačené ako neospravedlnené; a to s prihliadnutím na opakovanú neúčasť týchto žiačok v
škole, že aj takto ospravedlnené dni či aj hodiny sú spochybniteľné. Ihneď v nasledujúcom období,
teda konkrétne od dňa 10.01.2014 do dňa 14.02.2014, okrem dňa 13.01.2014, sa opätovne mal.
Natália nezúčastňovala vyučovacieho procesu v škole, aj keď opätovne sú uvedené vyučovacie hodinyvyznačené ako ospravedlnené. V ďalšej poznámke v triednej knihe mal. D. B., a to končiac dňom
28.02.2014, bolo totiž vyznačené, že ďalšie vyznačené hodiny za mesiac február roku 2014 v počte 80
hodín, boli dodatočne ospravedlnené. Mal. A. zas nebola v škole v dňoch od 09.01. do dňa 14.02.2014,

s výnimkou dňa 13.01.2014 ako aj dňa 15.01.2014, na čo nadväzovali najprv chrípkové prázdniny
a následne na to aj jarné prázdniny. Mal. A. zas nebola v škole od dňa 17.03.2014 do dňa 28.03.2013,
okrem dňa 24.03.2014, vzápätí na to nebola v škole dňa 01.04.2014, ako aj od dňa 08.04.2014 do
dňa 16.04.2014, na čo zas nadväzovali veľkonočné prázdniny. Opätovne sa mal. A. nezúčastnila
vyučovacieho procesu v škole od dňa 23.04.2014 do dňa 14.05.2024; s výnimkou dňa 28.04.2014,

ako aj štátnych sviatkov pripadajúcich na deň 01.05.2014 a dňa 08.05.2014, na to bola neprítomná
v škole aj v dňoch od 20.05.2014 do dňa 23.05.2014, s tým, že dňa 22.05.2014 mali žiaci tejto školy
poskytnuté riaditeľské voľno. Mal. A. ešte nebola v škode dňa 29.05.2014, dňa 03.06.2014, ako aj od dňa
10.06.2014 až do dňa 12.06.2014, dňa 17.06.2014, a následne sa uvedený školský rok skončil dňom
27.06.2014. V nasledujúcom období, zas mala mal. D.; a to konkrétne od dňa 17.03.2014 až do dňa
16.04.2014, okrem dní 20.03., 21.03. a 25.03.2014, kedy bolo udelené riaditeľské voľno; a následne

aj od dňa 23.04.2014 až do konca školského roka 2013/2014, teda konkrétne až do dňa 27.06.20214,
s výnimkou dní 28.04.,15.05.,21.05.,26.05., 28.05., 29.05., 30.05., 02.06., 04.06., 05.06, 09.06., 16.06.,
18.06.,24.a25.06.2014;opätovnevymeškanévyučovaciehodiny.Napodkladedokumentuoznačeného
ako „Zápisnica o prevzatí ospravedlnení“ zo dňa 03.03.20214 ( čl. 122-123 ) súd zistil, že uvedená škola
dodatočne ospravedlnila neprítomnosť žiačky mal. A. B. v dňoch 30.01., 21.01., 22.01., 23.01., 09.–

10.01, 14.01, 16.01.–17.01, 04.02.–07.02. a 07.02. – 10.02.2014 a ešte aj v dňoch od 27.12.2013 do
31.01.2014 a u mal. Natálie za vyučovacie hodiny v dňoch 30.01. 09.01.-10.01, 14.01.–17.01., 09.01.–
10.01., 04.02.- 07.02.,22.01.–24. 01., 17.02. ako aj v dňoch 10.02.-14.02.2014. Súd pritom nemal za
preukázané ani tvrdenia oboch týchto obžalovaných, že po prestupe oboch ich dcér na R. spojenú
školu v F., odovzdali všetky ospravedlnenia riaditeľovi tejto základnej školy, keďže podľa vyjadrenia tejto

nástupnickej školy, z dôvodu uplynutia archivačnej doby, mali byť tieto ospravedlnenia skartované.

Z vyššie uvedených zistení mal tak súd za nepochybne preukázané, že uvedené ospravedlnenia
neprítomnosti oboch mal. žiačok sa neposkytli škole ihneď po ich opätovnom nástupe do školy,
ale s výrazným, niekedy až s niekoľkomesačným odstupom. Teda, pokiaľ v prípade opakovaných

dlhodobých neprítomnosti oboch žiačok v škole, táto škola vyžadovala od oboch obžalovaných
ako rodičov týchto detí, predloženie lekárskych potvrdení o chorobe alebo iného hodnoverného
dokladu preukazujúceho ich neprítomnosť v škole, tak takýto postup školy bol v úplnom súlade
s príslušnými zákonnými ustanoveniami školského zákona. Súd teda považoval aj takéto námietky
oboch obžalovaných; namietajúce postup školy, ktorá od nich neustále vyžadovala predkladanie

ospravedlnení neprítomnosti ich dvoch dcér v škole; za úplne vyvrátené.

Skutočnosť, že obaja obžalovaní ako rodičia týchto žiakov boli aj danou školou upozorňovaní na nedbalú
školskú dochádzku svojich dcér pritom preukazujú predovšetkým upozornenia na nedbalú školskú
dochádzku, ktoré mali byť obom obžalovaným doručované. Na podklade takýchto upozornení mali mať

teda obaja obžalovaní vedomosť o tom, že sa ich obe dcéry riadne nezúčastňujú vyučovacieho procesu.

Obaja títo obžalovaní pritom namietali predovšetkým ten fakt, že o doručovaní upozornení o neúčasti
ich dvoch dcér na vyučovacom procese nemali vedomosť. Predovšetkým obžalovaná B. zdôrazňovala,
že mnohokrát im boli zásielky doručované v kalendárny deň piatok, keď im mala poštová doručovateľka

doručovať zásielky v čase od 13:00 hod. až do 14.00 hod. s tým, že v uvedený deň mala daná pobočka
pošty otváracie hodiny len do 14:45 hod. a že svedkom G. M. bola určená veľmi krátka úložná lehota
vtrvanídvochčitrochdnínavyzdvihnutiesitýchtozásielok.Ztohtodôvodupretopodľavyjadreniaoboch
týchto obžalovaných, si mnohokrát tieto zásielky nestihli vyzdvihnúť v uvedený deň, teda v piatok, a keď
sa na danú pobočku dostavili v najbližší pracovný deň, teda v pondelok, tak tam už tieto zásielky uložené

neboli. Obžalovaná pritom zdôraznila aj tú skutočnosť, že obaja s manželom mali aj iné povinnosti a teda
ihneď v ten deň, keď sa dozvedeli o uložení týchto zásielok, si ich ani nemohli vyzdvihnúť na pošte.
Predovšetkým táto obžalovaná argumentovala tým, že k tomu dochádzalo z toho dôvodu, že svedok
G. M. v prípade zásielok doručovaných ich osobám, určoval veľmi krátku úložnú lehotu, len v trvaní
dvoch či troch dní. Keďže na uvedenom oznámení o uložení zásielky sa nachádzalo poradové číslo

danej zásielky, táto obžalovaná, či prípadne aj obžalovaný I. B., mali záujem si ihneď v tento deň, teda
v pondelok, tieto zásielky prevziať priamo na Základnej škole v F. G.. Keď sa však táto obžalovaná
dostavila do tejto školy, tak im svedok G. M. odmietol tieto zásielky odovzdať. Obaja obžalovaní pritom
predostreli súdu aj svoje podozrenie, že tento riaditeľ tejto základnej školy im zámerne určoval takétokrátke úložné lehoty na prevzatie zásielok, aby si tieto zásielky obaja obžalovaní ani nemohli vyzdvihnúť.
Obajaobžalovanítrvalitiežnatom,žeanitedanemalivedomosťotom,čoboloobsahomtýchtozásielok,
keďže im to ani osobne neoznámil svedok G. M..

Takéto vyjadrenia oboch obžalovaných pritom považoval súd do veľkej miery za vyvrátené, keďže
minimálne upozornenia týkajúce sa obdobia od 10.01., resp. od 09.01.2014 do 20.01.2014, v prípade
oboch mal. dcér, si mala osobne prevziať obžalovaná B. dňa 23.01.2014. Ďalšie upozornenie vzťahujúce
sa na obdobie od 08.01., resp. od 10.01. do 31.01.2014 malo byť, podľa podacieho hárku, doručované

na poštu v Sečovskej Polianke, a to konkrétne obžalovanému I. B., ktoré si však napokon mala opätovne
osobne prevziať obžalovaná dňa 10.02.2014. Upozornenia na nedbalú školskú dochádzku za obdobie
od 17.03.2014 do 16.04.2014 u oboch mal. dcér obžalovaných, či od 10.03.2014 do 31.03.2014 u mal.
A. B., mali byť opätovne osobne doručené obžalovanej B. dňa 22.04.2014 a upozornenia za obdobie od
02.05.2014 do 29.05.2014 u oboch týchto mal. žiačok si mala táto obžalovaná prevziať dňa 09.06.2014.
Oznámenie o udelení kárneho opatrenia na porade školy dňa 24.06.2014 v podobe zníženia známky

zo správania na stupeň „menej uspokojivé“, vo vzťahu k obom týmto žiačkam, bolo zas oznámené tejto
obžalovanej dňa 27.06.2014. Z uvedeného je teda nepochybne zrejmé, že minimálne táto obžalovaná
mala vedomosť o tom, že jej mal. deti túto školu riadne nenavštevujú a zároveň sa nesnažila uvedený
problém s dochádzkou svojich mal. detí aj riešiť. Keďže obžalovaný I. B. aj v rozhodnom období mal
naďalej obývať spoločnú domácnosť, ako s touto obžalovanou, tak aj s týmito mal. deťmi, je nesporné,

že aj tento obžalovaný musel mať túto vedomosť. Koniec koncov aj tento obžalovaný potvrdil, že im bolo
doručené asi dvakrát či trikrát takéto upozornenie na nedbalú školskú dochádzku.

Z týchto prehľadov doručovaní upozornení na nedbalú školskú dochádzku mal tak súd za jednoznačne
potvrdené, že obžalovaná; ale nepochybne aj obžalovaný I. B., ktorý to ani výslovne nepoprel; mali mať

vedomosť o tom, že si ich obe dcéry riadne neplnili povinnú školskú dochádzku. Obžalovaní pritom ani
nevykonali žiadne opatrenia za účelom zamedzenia nedochádzky oboch týchto dcér do školy, čiže ani
nevyvinuli žiadnu snahu či aktivitu na zvrátenie tohto stavu, teda neuskutočnili žiadne úkony za účelom
opätovného obnovenia riadneho plnenia si povinnej školskej dochádzky oboma ich dcérami.

Pri posudzovaní naplnenia všetkých zákonných znakov posudzovaného trestného činu, však súd
upriamuje pozornosť predovšetkým na ten fakt, že nebezpečenstvo spustnutia ani nemusí reálne
vzniknúť, postačí, ak páchateľ osobu mladšiu ako osemnásť rokov vydá takémuto nebezpečenstvu
spustnutia. Prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Tr. zákona, je
ohrozovací trestný čin, teda sa vyžaduje, aby páchateľ umožnil takejto osobe mladšej ako osemnásť

rokov viesť, či už záhaľčivý alebo nemravný život, čím teda vydá takúto osobu do nebezpečenstva
spustnutia. Súd pritom ešte poukazuje aj na to, že je nespochybniteľné, že obe dcéry oboch týchto
obžalovaných v školskom roku 2013/2014 riadne nenavštevovali školské vyučovanie prebiehajúce na
Základnej škole v F. G.. Obe tieto dcéry obžalovaných však napriek tomu dosiahli takú vzdelanostnú
úroveň, ktorá umožňovala ich učiteľom ich klasifikovať z nejakých predmetov, a to dokonca stupňom

„výborný;“ konkrétne u mal. A. v I. polroku len u predmetov „slovenský jazyk a literatúra“, „anglický
jazyk“, „informatika“, „biológia“, „dejepis“, „geografia“, ako aj „výchova umením“ či aj „telesná a športová
výchova“; a u mal. D. B. zas u predmetov „slovenský jazyk a literatúra,“ „anglický jazyk“, ako
aj u predmetu „výtvarná výchova“; avšak v ostatných predmetoch obe tieto mal. žiačky v nimi
navštevovanom konkrétnom ročníku základnej školy ani neboli klasifikované. Je teda nepopierateľné,

že úroveň vedomostí týchto mal. žiačok mohla byť dostatočná na kvalifikáciu daných predmetov,
a to dokonca hodnotovým stupňom „výborný.“ Je však potrebné podotknúť, že aj svedkyňa G. O.
zdôrazňovala, že aj napriek tomu, že mala mal. A. B. vymeškaných veľa vyučovacích hodín, vymeškané
učivo dobrala a naďalej mala vynikajúci prospech. Je tiež potrebné ešte podotknúť, že v prípade tých
predmetov I. polroka tohto školského roku, z ktorých boli obe tieto žiačky nakoniec aj klasifikované, išlo

predovšetkým aj o predmety, pri ktorých je rozhodujúca teoretická výučba, teda na získanie potrebných
vedomostí nebol absolútne nevyhnutý osobný výklad daného učiva učiteľom daného predmetu;
a najviac, pokiaľ obžalovaná A. B. mala v minulosti vyučovať ako na I., tak aj na II. stupni základnej školy,
táto aj naozaj mohla mať dostatok schopností a znalostí na zabezpečenie vyučovacieho procesu obom
svojimmal.dcéram,doistejmiery,ajsamostatne,tedaajbezpriamejpodporykonkrétnehovyučujúceho.

Na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti zo spáchania posudzovaného trestného činu súd pritom
primárne nezisťuje, či a aký prospech žiak dosahuje, ale predovšetkým to, či si tento žiak v danom,
rozhodnomškolskomrokuriadneplnilpovinnúškolskúdochádzku,teda,čisazúčastňovalvyučovacieho
procesu prebiehajúceho na príslušnej základnej škole. Teda, už len samotná tá skutočnosť, že množstvoa úroveň takýchto vedomostí a znalostí nebola dostatočná na to, aby umožňovala klasifikáciu zo
všetkých predmetov u oboch týchto mal. žiačok potvrdzovala ten fakt, že ani táto domáca príprava
či domáca výučba nebola dostatočná na to, aby umožňovala nadobudnutie potrebných vedomostí

a znalostí zodpovedajúcim danému ročníku základnej školy; čiže sa to nakoniec predsa negatívne
odrazilo na vedomostnej a vzdelanostnej úrovni týchto žiačok. Aj keď teda obe dcéry obžalovaných
nadobudli dostatok vedomostí na to, aby ich bolo možné aj z niektorých predmetov klasifikovať, nebolo
však vykonaným dokazovaním zároveň naviac preukázané, že či dané žiačky celý vyučovací proces;
ktorý mali stráviť v domácom prostredí, namiesto školského zariadenia, pozostávajúci z piatich či zo

šiestich vyučovacích hodín; využívali len na získanie potrebných školských vedomostí, alebo aj na
nadobudnutie návykov či zvykov, ktoré by ich prípadne priviedli k nemravnému či záhalčivému životu.
Súd už len na okraj poznamenáva, že len samotné nadobudnutie vedomostí umožňujúcich daného
žiaka klasifikovať z daného predmetu, hoci na stupeň „dostatočný“, ešte samo osobe nevylučuje aj tú
možnosť, že by prípadne tento žiak nenadobudol aj také zvyky či také návyky, ktoré by ho priviedli
k záhaľčivému či k nemravnému životu. V neposlednom rade súd pripomína, že vzhľadom na uplynutia

dlhšieho časového odstupu od spáchania stíhaného konania sa súd domnieva, že ani prípadné ďalšie
vykonané dokazovanie by neobjasnilo, teda by nepotvrdilo alebo by nevyvrátilo, či obe dcéry oboch
týchto obžalovaných využili celý časový priestor len na získanie potrebných znalostí a vedomostí, alebo
ho prípadne využili aj na vykonávanie iných aktivít, ktoré by ich primäli k vedeniu záhaľčivého, či
nemravného života.

Počas celého súdneho konania teda títo obžalovaní argumentovali predovšetkým tým, že obom ich
dcéram bola schválená individuálna forma štúdia, ako aj tým, že predstavitelia tejto školy odmietali od
nich preberať potvrdenia o ospravedlnení neprítomnosti týchto žiačok na školskom vyučovaní, alebo,
že dokonca mali vykonávať úkony za účelom zmarenia odovzdania týchto ospravedlnení obžalovanými.

Súdtakétodoposiaľoboznámenéobhajobnéargumentyobochobžalovanýchvyhodnotilakonedôvodné
a v podstate ich vyvrátil.

Obaja títo obžalovaní ešte najviac svoju obhajobu opierali aj o to konštatovanie, že uvedený počet
neospravedlnených vyučovacích hodín, od ich určenia v uznesení o vznesení obvinenia zo dňa

14.01.2015 až do podania obžaloby dňa 29.06.2016 na tunajší súd stúpal; a to konkrétne u mal. D.
z počtu 183 na počet 445 a u mal. A. z počtu 175 na počet 466 neospravedlnených vyučovacích hodín;
a to aj napriek tomu, že v rámci vyšetrovania vykonávaného v prípravnom konaní boli predkladané aj
takédoklady,ktorýmibolidodatočneospravedlnenéajďalšieneospravedlnenévyučovaciehodinyoboch
dcér týchto obžalovaných v školskom roku 2013/2014 nad rámec tých, ktoré boli prijaté touto školou

ešte počas daného školského roka. Obžalovaní teda od počiatku súdneho konania, počas využívania
svojich práv, vytýkali najmä to, že napriek dodatočnému predkladaniu ospravedlnení neúčasti ich dcér
na vyučovacom procese, dochádzalo nie k znižovaniu počtu neospravedlnených hodín, ale naopak
k zvyšovaniu počtu týchto hodín. Aj z tohto dôvodu preto obaja títo obžalovaní považovali podanú
obžaloba na nich za nedôvodnú.

Vzhľadom aj na takto predostreté obhajobné argumenty oboch týchto obžalovaných, ako aj
nevyhnutnosti súdu vychádzať zo zabezpečených podkladov v podobe evidencie tejto dochádzky
predložených touto školou ešte v rámci prípravného konania či aj počas súdneho konania; tak súd musel
zamerať svoje dokazovanie aj na ustálenie presného počtu neospravedlnených vyučovacích hodín

u oboch dcér týchto obžalovaných. Súd pritom pri určovaní počtu neospravedlnených vyučovacích hodín
vychádzal predovšetkým z triednej knihy V.A. triednej knihy; v prípade mal. D. B.; ako aj z triednej knihy
VII. A. triedy; pokiaľ išlo o mal. A. B.. Najprv pritom súd akceptoval; tak ako prijala tieto ospravedlnenia
aj samotná Základná škola v F. G.; potvrdenia ospravedlňujúce neprítomnosť oboch týchto žiačok za
mesiace september, október, november a december roku 2013; a to na základe osobitne spísanej

zápisnice o prevzatí ospravedlnení či poznámkach v triednych knihách zo dňa 20.12.2013; ako aj prijatie
prevzatia ospravedlnení za mesiac január a február roku 2014, na podklade zápisnice o prevzatí týchto
ospravedlnení zo dňa 03.03.2014.

U mal. D. tak tento počet neospravedlnených vyučovacích hodín predstavoval za obdobie od 17.03. do

19.03.2014, v počte 16 hodín, od dňa 24.03. do dňa 28.03.2014 v počte 11 hodín, za obdobie od dňa
01.04.2014dodňa04.04.2014vpočte7hodín,zaobdobieoddňa07.04.2014dodňa11.04.2014vpočte
27 hodín, za obdobie od dňa 14.04. do dňa 16.04.2014 v počte 16 hodín, za obdobie od 23.04. do dňa
25.04.2014 v počte 16 hodín, za obdobie od 29.04.2014 do dňa 02.05.2014 v počte 17 hodín, za obdobieod dňa 05.05.2014 do dňa 09.05.2014 v počte 22 hodín, od dňa 12.05.2014 do dňa 16.05.2014 v počte
17 hodín, od dňa 19.05. do dňa 23.05.2014 v počte 11 hodín, od dňa 27.05.2014 do dňa 30.05.2014
v počte 6 hodín, od dňa 03.06.2014 do dňa 06.06.2014 v počte 12 hodín, od dňa 10.06.2014 do dňa

13.06.2014 v počte 22 hodín, od dňa 17.06.2014 do dňa 20.06.2014 v počte 9 hodín, od dňa 23.06.2014
do dňa 27.06.2014 v počte 2 hodín. Mal. D. mala mať teda v školskom roku 2013/2014 podľa triednej
knihy vymeškaných celkovo 210 neospravedlnených vyučovacích hodín.

Mal. A. mala zas v období od dňa 09.01.2014 do dňa 10.01.2014 počet 12 hodín, od dňa 14.01.2014

do dňa 17.01.2014 v počte 15 hodín, od dňa 17.03.2014 do dňa 20.03.2014 v počte 18 hodín, od dňa
26.03.2014 do dňa 28.03.2014 v počte 18 hodín, od dňa 08.04.2014 do dňa 11.04.2014 v počte 24 hodín,
od dňa 14.04.2014 do dňa 16.04.2014 v počte 18 hodín, od dňa 23.04.2014 do dňa 25.04.2014 v počte
18 hodín, od dňa 29.04.2014 do dňa 02.05.2014 v počte 18 hodín, od dňa 05.05.2014 do dňa 09.05.2014
v počte 24 hodín, od dňa 12.05.2014 do dňa 16.05.2014 v počte 18 hodín, od dňa 20.05.2014 do dňa
23.05.2014 v počte 7 hodín, za deň 29.05.2014 v počte 6 hodín, za deň 03.06.2014 v počte 6 hodín, od

dňa 10.06.2014 do dňa 12.06.2014 v počte 18 hodín, za deň 17.06.2014 v počte 6 hodín. Celkovo teda
mala mal. A., znova podľa triednej knihy, vymeškaných 226 neospravedlnených vyučovacích hodín.

Z prehľadu dochádzky týchto mal. žiačok v rámci jednotlivých týždňov v školskom roku 2013/2014, či
aj z poznámok v tejto evidencii, tak súd zistil, že mal. A. B. vymeškala celkovo 226 neospravedlnených

vyučovacích hodín a mal. D. B. vymeškala zas celkovo 211 neospravedlnených vyučovacích hodín.
Dodatočne na základe dokladov predložených vyšetrovateľom PZ v rámci prípravného konania zo dňa
10.10.2014, došlo u mal. A. B. k dodatočnému ospravedlneniu 24 neospravedlnených vyučovacích
hodín, a u mal. D. B. zas v počte 33 neospravedlnených vyučovacích hodín. Z týchto dôvodov preto
súd nakoniec ustálil, že tento počet týchto neospravedlnených vyučovacích hodín má u mal. D. B.

predstavovať počet 177 hodín a u mal. A. B. zas počet 202 neospravedlnených vyučovacích hodín.
Aj svedok G. M. určený počet neospravedlnených vyučovacích hodín u oboch mal. žiačok v obžalobe
považoval za veľmi vysoký a prezentoval svoj názor, že tento počet týchto neospravedlnených
vyučovacích hodín mal predstavovať podľa vysvedčenia v danom školskom roku v prípade mal.
A. B. počet 235 hodín a u mal. D. B. zas počet 243 hodín; ale reálne tento počet podľa jeho

vyjadrenia o niečo prevyšoval hodnotu dvesto hodín alebo bol o niečo nižší ako dvesto hodín. Sumár
týchto neospravedlnených vyučovacích hodín v obžalobe u oboch týchto mal. žiačok považovali za
neprimerane vysoký aj obe vypočuté svedkyne, teda triedne učiteľky oboch dcér obžalovaných, ktoré
zhodne vypovedali, že súčet počtu neospravedlnených vyučovacích hodín sa určoval na podklade
triednych kníh a súdu tieto svedkyne aj objasnili, že na základe ospravedlnení predložených rodičom

dieťasavtriednejknihevyznačilo,čisadodatočneneúčasťžiakanavyučovaníospravedlňuje.Svedkyňa
I.J.pritomtvrdila,žetentopočetneospravedlnenýchvyučovacíchhodínumal.A.B.zodpovedalhodnote
175 hodín či neskôr, po predložení jej príslušného vysvedčenia, v hodnote 235 hodín. Svedkyňa G. O.
zas v prípade mal. D. B., u ospravedlnení predložených za mesiac marec roku 2014 zdôraznila, že u nej
vzniklo podozrenie, že tieto boli sfalšované s tým, že tento počet neospravedlnených vyučovacích hodín

u tejto mal. žiačky ustálila za II. polrok školského roka 2013/2014 na počet 216 hodín, pretože za I.
polrok tohto školského roka boli jednotlivé vyučovacie hodiny dodatočne ospravedlnené.

Takto nakoniec súdom ustálený počet neospravedlnených vyučovacích hodín u oboch dcér
obžalovaných, súd premietol aj do skutkovej vety vyhláseného rozsudku, pričom súd skutkovú vetu

vyhláseného rozsudku ponechal v totožnom znení ako znela skutková veta obžalobného návrhu, teda
ju prevzal bez podstatnejších zmien z obžaloby do výroku rozsudku, okrem už vyššie uvedeného
zmeneného počtu neospravedlnených vyučovacích hodín u oboch žiačok tejto školy.

V súvislosti s návrhmi oboch obžalovaných na doplnenie dokazovania, súd konkrétne považoval za

nedôvodnéajichnávrhynavypočutiesvedkyneI.S.B.,akoajbývalejtriednejučiteľkymal.D.B.,p.O.,či
bývalého hlavného školského inšpektora, p. J. a p. E. z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad
Topľou ako aj p. H., bývalého učiteľa tejto základnej školy či aj p. I. M., brata obžalovanej B.. V prípade
svedka p. J., tak tento by podľa názoru súdu takisto nemusel mať vedomosť ani o tom, či bol obom týmto
dcéram oboch týchto obžalovaných vôbec schválený individuálny študijný plán a takisto by nemusel mať

vedomosť ani o tom, či si obe dcéry týchto obžalovaných aj riadne plnili povinnú školskú dochádzku. Aj
samotní títo obžalovaní totiž pripustili, že tento svedok by mohol súdu poskytnúť len informácie, ktoré mu
oznámili samotní títo obžalovaní. Ako nedôvodný súd vyhodnotil aj návrh oboch obžalovaných vypočuť
vo veci aj ďalšiu dcéru oboch týchto obžalovaných, I. S. B.; ktorá okrem iného ponúkla prevzatie zárukyza ďalšie správanie sa oboch týchto obžalovaných ako náhrada väzby. Je pritom zrejmé, že medzi
touto dcérou oboch obžalovaných I. S. B. a mal. D. B. a mal. A. B. bol výrazný vekový rozdiel, a to
vtrvanídesiatichrokovčidvanástichrokov.Jetedanespornezrejmé,žeI.S.B.aninemohlanavštevovať

základnú školu v rovnakom období ako mal. D. a mal. A. B.. Z toho teda nepochybne vyplýva aj to, že
táto dcéra oboch obžalovaných nemohla mať ani ako žiačka tejto základnej školy vedomosť o plnení či
o neplnení si povinnej školskej dochádzky týmito jej dvoma sestrami. Teda ani výpoveď tejto dcéry oboch
obžalovaných by zásadným spôsobom neprispela k objasneniu skutkového deja stíhaného trestného
činu. Bývalá triedna učiteľka mal. D., p. O., nebola prítomná na pracovisku v čase spáchania skutku

a teda nemohla byť vypočutá na hlavnom pojednávaní ako svedkyňa. Za absolútne nedôvodný súd
považoval aj návrh obhajoby na vypočutie p. E. z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad
Topľou, keďže vo veci podala vyčerpávajúcu výpoveď svedkyňa I. N., teda tento dôkaz by bol zrejme
nadbytočný. Svedok p. H. mal byť zas, podľa tvrdenia obžalovanej, prítomný v riaditeľni počas toho,
ako boli títo dvaja obžalovaní nahrávaní, bez ich súhlasu, na obrazový záznam. Svedok I. M., teda
osoba blízka obžalovanej B. a ktorému mala práve táto obžalovaná aj poskytovať nejakú opateru, mal

byť, zas podľa udania tejto obžalovanej, vzdelávaný formou individuálneho študijného plánu, a to práve
prostredníctvom tejto obžalovanej. Teda návrh na vypočutie tohto svedka súd takisto nepovažoval za
oprávnený, keďže by neprispel k objasneniu skutkového stavu veci. Súd teda uzatvára, že celkovo by
ani svedecké výpovede týchto svedkov zásadným spôsobom neobjasnili skutkový dej v prejednávanom
prípade.

Z vykonaného dokazovania bolo aj zrejmé, že mal. A. B., ako aj mal. D. B., si nemali riadne plniť
povinnú školskú dochádzku počas celého priebehu školského roka 2013/2014; a teda nielen prípadne
počas nejakého úzko vymedzeného obdobia trvajúcom v danom školskom roku. Z týchto dôvodov teda
takéto konanie oboch obžalovaných, ktorí nezabezpečovali riadnu dochádzku oboch svojich dcér do

školy, naplňovalo aj kvalifikačný znak „po dlhší čas“, ako závažnejší spôsob konania podľa ust. § 138
písm. b) Tr. zákona. V tejto súvislosti súd ešte poznamenáva, že aj vyššie rozvedený spôsob úpravy
súhrnu neospravedlnených vyučovacích hodín súdom; či už u mal. A. B. na počet 202 alebo v počte 177
u mal. D. B.; predstavuje podľa názoru súdu naďalej zvýšený počet neospravedlnených vyučovacích
hodín, ktorý by aj inak naďalej zakladal trestnoprávnu zodpovednosť za trestný čin ohrozovania mravnej

výchovy podľa § 211 ods.1 písm. b) Tr. zákona, pochopiteľne, ak by boli splnené aj ďalšie zákonné
podmienky vyžadované týmto zákonným ustanovením Tr. zákona na spáchanie tohto trestného činu.
Súd pritom poukazuje aj na to, že podľa ustálenej súdnej praxe skutková podstata prečinu ohrozovania
mravnej výchovy mládeže podľa § 211 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona je naplnená v prípade
vymeškania viac ako sto neospravedlnených vyučovacích hodín. Vzhľadom teda na takto ustálený počet

neospravedlnených vyučovacích hodín; aj po ich úprave v rámci vykonávania vyšetrovania v rámci
prípravného konania; teda došlo k naplneniu všetkých znakov základnej skutkovej podstaty stíhaného
trestného činu. Takisto, keďže vykonaním dokazovania bolo nesporne preukázané aj to, že obe žiačky si
riadne neplnili povinnú školskú dochádzku počas celého priebehu školského roka 2013/2014; aj keď súd
tiež akceptoval dodatočné, hoci oneskorené, ospravedlnenia neprítomnosti týchto žiačok za mesiace

september, október, november a december roku 2013 dňa 20.12.2013, ako aj za mesiace január a
február roku 2014 dňa 03.03.2014; že aj riadne neplnenie si povinnej školskej dochádzky týchto žiačok
počas tohto zostávajúceho obdobia trvalo po dlhší čas.

Keďže v dôsledku takéhoto konania oboch týchto obžalovaných si ich dve mal. dcéry; teda ako mal. D.

B., tak aj mal. A. B.; riadne neplnili povinnú školskú dochádzku v školskom roku 2013/2014, v dôsledku
čoho vymeškali neospravedlnené vyučovacie hodiny v takom počte, ako bol u nich nakoniec ustálený
v skutkovej vete rozsudku; čím teda obaja títo obžalovaní vydali osoby mladšie ako osemnásť rokov
nebezpečenstvu spustnutia tým, že im umožnili viesť záhaľčivý alebo nemravný život; po objektívnej,
ako aj po stránke subjektívnej naplnili všetky znaky základnej skutkovej podstaty prečinu ohrozovania

mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Tr. zákona. Súd len pripomína, že pri zachovaní
totožnosti skutku, súd oproti obžalobného návrhu v skutkovej vete tohto rozsudku, upravil počet týchto
neospravedlnených vyučovacích hodín, u oboch týchto mal. žiačok z vyššie prezentovaných dôvodov,
keďže aj súd dodatočne akceptoval ospravedlnenia niektorých z týchto vyučovacích hodín alebo
minimálne nepovažoval za dostatočne preukázané, že aj tieto vyučovacie hodiny je potrebné považovať

za neospravedlnené. Keďže uvedeného neplnenia povinnej školskej dochádzky sa uvedené mal. žiačky
dopúšťali priebežne počas celého školského roka 2013/2014; aj keď nakoniec došlo k zníženiu počtu
týchto neospravedlnených vyučovacích hodín v skutkovej vete tohto rozsudku oproti obžalobnému
návrhu u oboch týchto žiačok; bolo dôvodné konanie oboch týchto obžalovaných právne zhodnotiť,že bolo páchané „po dlhší čas.“: Súd teda dospel k názoru, že v danom prípade došlo aj k naplneniu
kvalifikovanej skutkovej podstaty; z dôvodu splnenia aj tohto kvalifikačného znaku „po dlhší čas;“ tak ako
to predpokladá ust. § 211 ods. 3 písm. a) Tr. zákona. Súd už len na okraj poznamenáva, že uvedené

zákonné ust. § 211 Tr. zákona zostalo bezo zmeny aj po rozsiahlej novelizácii tohto Tr. zákona zákonom
č. 40/2024 Z.z. v znení Nálezu Ústavného súdu SR č. 215/2024 Z.z., a teda z tohto dôvodu takúto zmenu
Tr. zákona nebolo nevyhnutné výslovne citovať vo výroku o vine v prípade oboch týchto obžalovaných.

Obaja obžalovaní sa uvedeného skutku dopustili minimálne vo forme nepriameho úmyslu podľa § 15

písm. b) Tr. zákona, keďže obaja obžalovaní vedeli, že svojím konaním môžu spôsobiť porušenie alebo
ohrozenie záujmu na riadnej výchove osôb mladších ako osemnásť rokov a pre prípad, že ho spôsobia,
boli s tým obaja uzrozumení. Uvedený úmysel sa pritom vzťahoval ako na znak skutkovej podstaty tohto
trestného činu „vydá osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia,“ tak aj na znak
„umožní jej viesť záhaľčivý alebo nemravný život“.

Pri určovaní druhu trestu a jeho a výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie
o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie
urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní

druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať
trestnýmčinommajetkovýprospech;aktomunebrániamajetkovéaleboosobnépomerypáchateľaalebo
to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s
prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a
to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb
poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu (§
34 ods. 4 Tr. zákona účinného od 06.08.2024).

Tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť uložená sankcia,

ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na
slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložení sankcie nespojenej s ujmou na osobnej
slobode páchateľa (§ 33a ods. 3 Tr. zákona účinného do 06.08.2024).

Z miesta svojho bydliska boli obaja títo obžalovaní v prípravnom konaní hodnotení viac – menej

pozitívne; teda tak, že žijú usporiadaným spôsobom života; avšak podľa správy obce Sečovská Polianka
zabezpečenej už v rámci súdneho konania, mali byť obaja títo obžalovaní dlhoročnými dlžníkmi pri
platení daní z nehnuteľností, ako aj pri platbe poplatkov za tuhý komunálny odpad s tým, že na oboch
týchto obžalovaných malo byť aj podaných niekoľko sťažností od susedov. Obžalovaný I. B., ktorý
bol v rozhodnom období aj riadne zamestnaný, bol pritom svojim zamestnávateľom hodnotený ako

spoľahlivý a zodpovedný zamestnanec, ktorý si svedomite plní svoje pracovné povinnosti, a ktorý je
nekonfliktný.

Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov bola obžalovaná A. B. osemkrát priestupkovo postihnutá
s tým, že jedno priestupkové konanie spočívajúce v šírení nepravdivých informácii o svedkyni I. J. bolo

odložené. Naproti tomu zas obžalovaný I. B. nebol ani raz priestupkovo postihnutý.
Z odpisu registra trestov pritom súd zas zistil, že obaja títo obžalovaní neboli v minulosti ani raz súdne
trestaní s tým, že voči obom týmto obžalovaným sa viedlo len uvedené jedno trestné stíhanie.

Obom obžalovaným pritom poľahčovalo, že viedli riadny spôsob života, keďže títo neboli súdne trestaní,

a dokonca ani neboli; či už vôbec, len obžalovaný I. B.; alebo v prípade obžalovanej A. B. viacnásobne;
anizávažnejšiepriestupkovo postihnutí (§36písm.j/Trzákona).Súdpritomžiadneďalšiepoľahčujúce
okolnosti podľa § 36 Tr. zákona nezistil. Súd tiež nevzhliadol ani žiadne priťažujúce okolnosti podľa §
37 Tr. zákona.

V súvislosti s novo uloženou povinnosťou súdu pri rozhodovaní o druhu a o výmere treste prihliadať
aj na dobu, ktorá uplynula od doby spáchania trestného činu; v zmysle ust. § 34 ods. 4 Tr. zákona
účinného od 06.08.2024; ako aj pokiaľ išlo o posúdenie poľahčujúcich okolností podľa § 36 Tr. zákona
v znení účinnom od 06.08.2024; teda aj pokiaľ išlo o novo priznanú poľahčujúcu okolnosť podľa ust. §36 písm. p ) Tr. zákona účinného od 06.08.2024; súd považuje za potrebné predovšetkým zvýrazniť,
že dospel k jednoznačnému názoru, že takúto neprimerane dlhú dobu trestného konania nebolo možné
vyhodnotiť v prospech týchto obžalovaných, čiže túto skutočnosť nemožno spravodlivo priznať obom

týmto obžalovaným. Obžaloba bola pritom podaná na tunajší súd ešte dňa 29.06.2016. V prvotnej fáze
súdneho konania sa pritom obaja títo obžalovaní; po podaní odporu oboma týmito obžalovanými zo
dňa 07.08.2016 voči vydanému trestnému rozkazu zo dňa 30.06.2016; nezúčastňovali už nariadeného
hlavného pojednávania, v dňoch 12.06.2017, 19.10.2017 ako aj dňa 30.11.2017. Dokonca napriek
tomu, že sa vo veci ešte ani nevykonalo riadne dokazovanie na hlavnom pojednávaní, obaja títo

obžalovaní už vzniesli námietku zaujatosti voči prejednávajúcej samosudkyni osobitným písomným
podaním zo dňa 17.10.2017, o ktorej aj bolo rozhodnuté uznesením na hlavnom pojednávaní dňa
30.11.2017 tak, že prejednávajúca samosudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania
v predmetnej tr. vec. Následne bolo nariadené ešte aj ďalšie hlavné pojednávanie na deň 10.01.2018,
ktorého sa opätovne obaja títo obžalovaní nezúčastnili a na ktorom bolo z toho dôvodu aj rozhodnuté,
že na oboch týchto obžalovaných bude vydaný príkaz na zatknutie. Obaja títo obžalovaní; avšak až

po vydaní príkazu na zatknutie na oboch týchto obžalovaných dňa 17.01.2018; opätovne osobitným
písomným podaním zo dňa 23.01.2018, podali sťažnosť voči uzneseniu o nevylúčení samosudkyne
z konania a z rozhodovania v prejednávanej tr. veci. Na podklade vydaného príkazu na zatknutie došlo
aj k zatknutiu oboch obžalovaných; a to najprv obžalovanej A. B., a to až dňa 20.06.2018, s vypočutím
pred prejedávajúcou samosudkyňou dňa 21.06.2018; a obžalovaného I. B. dokonca až dňa 14.11.2018

s tým, že tento obžalovaný bol vypočutý zastupujúcou samosudkyňou v ten istý deň ako bol zatknutý.
Obaja títo obžalovaní boli pritom prepustení zo zadržania či zo zatknutia na slobodu, pri nahradení
väzby písomným sľubom, s tým; že obžalovanej A. B. bol najviac uložený aj dohľad probačného
a mediačného úradníka s uložením viacerých povinností či obmedzení, a to predovšetkým v podobe
povinnosti dostaviť sa na nariadené hlavné pojednávanie dňa 29.11.2018. Uvedeného hlavného

pojednávaniadňa29.11.2018sapritomobajatítoobžalovaníajzúčastnili;avšakzdôvodunevyhnutnosti
predloženia spisu na rozhodnutie o sťažnosti oboch týchto obžalovaných voči uzneseniu o nevylúčení
zákonnej samosudkyne z prejednávania a rozhodovania v predmetnej trestnej veci nadriadenému súdu;
nebolo možné vykonať dokazovanie na uvedenom hlavnom pojednávaní, ktoré tak bolo odročené
na deň 20.03.2019. Následne; po odročení uvedeného hlavného pojednávania pre dôvody na strane

prejednávajúcej zákonnej samosudkyni a po pridelení spisu inej zákonnej samosudkyni; sa už títo
obžalovaní hlavného pojednávania zúčastňovali; a to konkrétne dňa 15.10.2019, ako aj dňa 11.12.2019,
s tým, že hlavné pojednávanie pôvodne odročené na deň 24.03.2020, nebolo možné vykonať z dôvodu
vtedyplatnýchobmedzenísúvisiacichspandemickousituáciouahlavnépojednávanienariadenénadeň
09.06.2020, zas bolo odročené na žiadosť oboch obžalovaných z dôvodu, že nimi navrhovaný svedok

mal patriť do skupiny osôb ohrozených ochorením COVID-19. Po opätovnom pridelení spisu pôvodnej
zákonnej samosudkyni s účinnosťou od 23.06.2020; s ktorou zmenou obaja títo obžalovaní nesúhlasili;
sa opätovne obaja títo obžalovaní nezúčastňovali nariadeného hlavného pojednávania; a to konkrétne
dňa 03.08.2020 ako aj dňa 19.10.2020. Následne bol pôvodne určený termín hlavného pojednávania
na deň 29.01.2021; ktorý bol však odročený z dôvodu prijatia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

č. 24/2021 Z.z.; a ďalšieho hlavného pojednávania určeného na deň 23.07.2021 sa opätovne obaja
títo obžalovaní nezúčastnili. Následne hlavné pojednávanie dňa 29.10.2021 sa nemohlo vykonať pre
neprítomnosť zákonnej samosudkyne na pracovisku pre práceneschopnosť. Hlavného pojednávania
dňa 06.05.2022 sa opätovne obaja títo obžalovaní nezúčastnili, keďže títo mali byť prítomní na inom
pojednávaní v inej civilnej veci vedenej takisto na tunajšom súde. Takto pôvodne odročené hlavné

pojednávanie na deň 17.06.2022, na základe žiadosti tunajšej prokuratúry pre plnenie iných pracovných
povinností, bolo odročené na deň 07.11.2022, ktoré sa opätovne nemohlo vykonať pre neprítomnosť
oboch obžalovaných a zároveň na ňom bolo rozhodnuté o vydaní príkazu na zatknutie na oboch
obžalovaných. Až po vykonaní výsluchu oboch týchto obžalovaných a po ich opätovnom prepustení
zo zatknutia či zo zadržania na slobodu, pri opätovnom nahradení väzby dohľadom probačného

a mediačného úradníka uznesením zo dňa 22.12.2022, sa už obaja títo obžalovaní v priebehu rokov
2023 a 2024, až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej na hlavnom pojednávaní dňa 28.10.2024,
riadne zúčastňovali týchto úkonov súdu. Súd však považuje za potrebné poukázať na ten fakt, že tieto
termíny hlavného pojednávania boli určované vždy po predchádzajúcom súhlase oboch obžalovaných
s vopred navrhnutým termínom hlavného pojednávania samosudcom.

Z tohto prehľadu hlavného pojednávania je teda zrejmé; že iba hlavné pojednávanie nariadené na
deň 29.11.2018, ako aj na deň 20.03.2019, či aj na deň 29.10.2021; s tým, že hlavného pojednávania
dňa 29.11.2018 ako aj hlavného pojednávania pôvodne určeného na deň 20.03.2019, sa obaja títoobžalovaní aj zúčastnili; neboli teda riadne vykonané z dôvodov na strane súdu, čo teda nemožno
pripočítať na ťarchu oboch týchto obžalovaných.

Pri porovnaní tých dní hlavného pojednávania, ktoré sa neuskutočnili z dôvodov na strane súdu,
s dňami hlavného pojednávania, ktoré sa nevykonali pre neprítomnosť oboch obžalovaných na nich;
ktorí boli dokonca dvakrát prepustení zo zatknutia na slobodu pri prijatí nejakej náhrady za väzbu; je
zrejmé, že neprimeraná dĺžka tohto trestného konania, predovšetkým v rámci súdneho konania, bola
zapríčinená konaním oboch týchto obžalovaných, konkrétne teda neúčasťou oboch týchto obžalovaných

na hlavnom pojednávaní. Je tiež nesporné aj to, že oboch týchto obžalovaných primäla k účasti na
hlavnom pojednávaní len hrozba ich vzatia do väzby; keďže obaja títo obžalovaní boli až dvakrát
prepustení zo zatknutia na slobodu pri nahradení väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka
či písomným sľubom. Najviac obaja títo obžalovaní v celom priebehu súdneho konania opakovane
podávali návrhy na vylúčenie zákonného samosudcu z prejednávania a rozhodovania danej veci; a to
aj po opätovnom pridelení spisu pôvodnej zákonnej samosudkyni; so zmenou zákonného samosudcu

obaja títo obžalovaní nesúhlasili, a teda sa už pomerne rozsiahle dokazovanie muselo znova opakovane
vykonať; obaja títo obžalovaní podali aj žiadosť o odňatie veci a prikázania veci inému súdu; ktoré
všetky prostriedky či návrhy predstavovali súčasť práva na obhajobu. Aj takéto využívanie práv oboch
obžalovaných však predĺžilo celkovú dĺžku súdneho konania.
Zhrnúc vyššie uvedené zistenia súdu, tieto viedli súd k jednoznačnému záveru, že celková dĺžka

trestného konania bola zapríčinená konaním oboch týchto obžalovaných, čo bolo potrebné vyhodnotiť
nie v prospech týchto obžalovaných; ale že naopak, túto bolo nevyhnutné pripísať na vrub oboch týchto
obžalovaných.

Vzhľadom na vyššie uvedené, zohľadniac nové znenie ustanovenia § 38 Trestného zákona účinného

od 06. 08. 2024, tak súd naďalej; konkrétne v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona;
musel prihliadať na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. U týchto oboch
obžalovaných teda bola zistená len jedna poľahčujúca okolnosť podľa ustanovenia § 36 písm. j)
Trestného zákona a nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť podľa § 37 Trestného zákona.

Vzhľadom na takéto zistenia súdu, teda súd obom týmto obžalovaným musel ukladať trest v rámci
základnej trestnej sadzby trestu odňatia slobody pri prečine ohrozovania mravnej výchovy mládeže
podľa § 211 ods. 3 Trestného zákona v trvaní od šiestich mesiacov do piatich rokov.

Pri úvahách súdu priamo o tom, či bolo vôbec nevyhnutné týchto obžalovaných súdne potrestať, v prvom

rade súd považuje za potrebné zdôrazniť, že súd ani nemohol v danom prípade pristúpiť k využitiu
nejakého odklonu od súdneho potrestania; či už v podobe upustenia od potrestania, podmienečného
zastavenia trestného stíhania alebo uzavretia zmieru a zastavenia trestného stíhania, či aj k prípadnému
využitiu nového zákonného ustanovenia § 39 od. 5 Tr. zákona účinného od 06.08.2024, ktoré sa dá
aplikovať len vtedy, ak obžalovaní na hlavnom pojednávaní urobia vyhlásenie o vine. Na využitie týchto

inštitútov sa totiž vyžaduje; či už samotné priznanie a úprimné oľutovanie spáchanie skutku samotným
obžalovaným, alebo minimálne vyhlásenie o spáchaní skutku; ktorá teda základná podmienka v danom
prípade ani splnená nebola, keďže obaja obžalovaní od počiatku trestného stíhania spáchanie skutku
popierali. Keďže teda nebol splnený tento základný predpoklad; aj keď by inak boli splnené všetky
zákonné predpoklady na využitie týchto inštitútov; súd k aplikácii týchto inštitútov ani nemohol pristúpiť.

Súd teda pri svojom rozhodovaní o uložení konkrétneho druhu a výmery trestu prihliadal predovšetkým
na ten fakt, že predmetné súdne konanie prebiehalo neprimerane dlhú dobu; a to z dôvodov prevažne
na strane týchto obžalovaných, teda nie zavinením súdu, tak ako to už bolo aj vyššie konštatované.
Teda, pokiaľ sa obaja títo obžalovaní nezúčastňovali hlavného pojednávania, ich účasť na ňom sa súdu

poradilo zabezpečiť až na podklade vydania dvoch príkazov na zatknutie; s tým, že títo obžalovaní ani
nesúhlasili so zmenou zákonného samosudcu, po opätovnom pridelení spisu pôvodnému zákonnému
samosudcovi, čo je nepochybne ich právo, avšak z tohto dôvodu bolo nevyhnutné vykonať dokazovanie
odznova; že obaja títo obžalovaní podávali bezdôvodne opakované námietky zaujatosti prejednávajúcej
samousudkyni, ako aj žiadosti o odňatiu veci a prikázanie veci inému súdu; tak takýmto konaním obaja

obžalovaní spôsobili, že súd vo veci samej nemohol rozhodnúť skôr.

Vzhľadom však zas na to, že obaja obžalovaní neboli v minulosti súdne trestaní, ako aj s prihliadnutím
na dobu, ktorá uplynula od doby spáchania žalovaného konania do doby vyhlásenia rozhodnutia voveci samej; vychádzajúc z nového znenia ust. § 34 ods. 4 Tr. zákona účinného od 06.08.2024, ako aj
opierajúcsaonovézákonnéustanovenie§33aods.3Tr.zákonaúčinnéhood06.08.2024,podľaktorého
páchateľovi nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na slobode, ak možno účel sankcie dosiahnuť

uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa; dospel súd k presvedčeniu, že
je možné obom týmto obžalovaným uložiť iný, tzv. alternatívny trest, namiesto trestu odňatia slobody.
Za najvhodnejší pritom súd považoval trest peňažný; keďže vzhľadom na osobné pomery oboch
obžalovaných, ako aj na pracovné dôvody u obžalovaného I. B., či študijné povinnosti obžalovanej B.;
by uloženie iného druhu trestu súd nepovažoval za vhodné s tým, že na uloženie trestu domáceho

väzeniasavyžadujeajpísomnýsľubobochobžalovaných.Súdvšaknajprvmuselpreveriť,činauloženie
peňažného trestu sú splnené zákonné podmienky.

Zákonné schopnosti a možnosti uhradiť peňažný trest zisťoval súd predovšetkým u obžalovanej A. B..
Zo zabezpečených lustrácii totiž súd zistil, že táto obžalovaná nemá žiaden riadny a pravidelný príjem
znejakéhodruhupracovnejčinnosti.Ajsamotnáobžalovanáprisvojejvýpovedinahlavnompojednávaní

tvrdila, že je poberateľkou len opatrovateľského príspevku za opatrovanie svojho brata, a to konkrétne
v rozpätí od 300,00 eur až do 400,00 eur, väčšinou pritom v sume 380,00 eur. Táto obžalovaná pri
svojich viacerých vyjadreniach v konaní pred súdom opakovane zdôrazňovala aj to, že je študentkou
až dvoch vysokých škôl v dennej forme a okrem toho je aj matkou až šiestich detí s tým; že ešte dve
jej deti, a to konkrétne už plnoleté A. B. a D. B. navštevujú vysoké školy a mal. P. B. je zas študentkou

gymnázia. Z uvedeného teda vyplýva, že táto obžalovaná má, síce pomerne nízky, ale predsa len príjem
aj z vlastných zdrojov. Odhliadnuc od týchto zistení, súd musel prihliadnuť ešte aj na to, že aj v zmysle
ust. § 57 ods. 1 veta druhá Tr. zákona; aj v jeho znení účinnom od 06.08.2024; súd neuloží peňažný trest
tomu páchateľovi, ak je zrejmé, že ho odsúdený nebude schopný zaplatiť. Zároveň sa súd pri určovaní
výmery tohto druhu trestu musel opierať aj o nové znenie ust. § 56 ods. 1 Tr. zákona, ktoré ustanovenie

naďalej ponechalo najnižšiu možnú výmeru tohto druhu trestu na hodnote 160,00 eur. Na základe vyššie
uvedených skutočností teda súd dospel k záveru, že aj tento jediný zdroj príjmu bude u tejto obžalovanej
postačujúci na zaplatenie tohto druhu peňažného trestu.

Pri určovaní už samotnej konkrétnej výšky tohto peňažného trestu prihliadal súd predovšetkým na to,

aby aj po zaplatení tohto peňažného trestu mala táto obžalovaná dostatok finančných prostriedkov
na uspokojovanie nielen svojich životných potrieb, ale aj na uspokojovanie životných potrieb svojich
detí. Pri tejto obžalovanej zohrával podstatnú úlohu aj ten fakt, že táto obžalovaná naďalej zdieľa
spoločnú domácnosť s obžalovaným I. B., a teda je nesporné, že aj na úhrade nákladov na domácnosť
týchto obžalovaných či aj prostriedkov na výchovu a na výživu ich spoločných detí sa podieľa aj tento

obžalovaný. Aj na základe samotnou obžalovanou poskytnutého údaju o jej príjme v sume 380,00
eur, teda súd dospel k názoru, že je možné tejto obžalovanej uložiť tento druh trestu. Za adekvátny
a primeraný pritom súd považoval u tejto obžalovanej tento druh trestu vo výške 420,00 eur. Na druhej
strane však súd považoval za odôvodnené, aby tento peňažný trest táto obžalovaná platila v mesačných
splátkach. Za zodpovedajúce schopnostiam a možnostiam tejto obžalovanej pritom súd považoval tieto

mesačné splátky v sume po 35,00 eur.

V prípade obžalovaného I. B. súd taktiež dospel k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu v jeho prípade
nie je potrebné pristúpiť k uloženiu trestu odňatia slobody, aj keby bol prípadne výkon tohto trestu
podmienečne odložený.

Súd k tomuto záveru dospel v podstate z tých istých dôvodov ako u obžalovanej B.. Zohľadnil teda dĺžku
samotného trestného konania, závažnosť stíhaného skutku, ako aj uplynutie dlhšieho časového úseku
od doby spáchania žalovaného konania do doby vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. V prospech tohto
obžalovaného zohrával dôležitý význam aj ten faktor, že tento obžalovaný nielenže nebol v minulosti

trestne stíhaný, ale tento nebol ani priestupkovo postihnutý, na rozdiel od obžalovanej. Tento obžalovaný
má pritom, oproti obžalovanej, príjem z riadnej pracovnej činnosti. Súd pritom z najnovších lustrácii
v Sociálnej poisťovni zistil, že v období mesiaca marec roku 2024 dosiahol príjem tohto obžalovaného
sumu 9.852,30 eur, v mesiaci apríla 2024 zas sumu 9.737,68 eur a v mesiaci mája 2024 až sumu
10.160,44 eur. Aj samotný obžalovaný pri svojej výpovedi v konaní pred súdom potvrdil, že dosahuje

čistý mesačný príjem ako lekár záchrannej zdravotnej služby, teda aj s rôznymi príplatkami, vo výške
okolo 7.000,00 až 8.000,00 eur. Súd na druhej strane zohľadnil tiež to, že tento obžalovaný naďalej
obýva spoločnú domácnosť s obžalovanou, ktorá nemá príjem z riadnej pracovnej činnosti a táto je len
poberateľkou opatrovateľského príspevku. Je teda nepochybne zrejmé, že prevažnú väčšinu nákladovnadomácnosť,akoajnastarostlivosťešteonezaopatrenédeti,ktorémámaťtentoobžalovanýspoločne
s touto obžalovanou, by mal zdieľať predovšetkým tento obžalovaný.

Súd teda na základe vyššie rozvedených úvah dospel k názoru, že aj v prípade tohto obžalovaného
je postačujúce na naplnenie účelu trestu tomuto obžalovanému uložiť peňažný trest. Pri určovaní
konkrétnej výšky tohto peňažného trestu však súd musel vziať do úvahy samotnú sumu príjmu, ktorú
obžalovaný dosahuje. Teda je nepochybne zrejmé, že súd tomto obžalovanému musel uložiť peňažný
trest vo vyššej výmere ako obžalovanej, ktorá je poberateľkou len jednej štátnej dávky a táto má byť

naďalej ešte aj študentkou dennej formy až dvoch vysokých škôl, s čím nepochybne má tiež nejaké
finančné náklady. Za primeraný a adekvátny teda súd považoval u tohto obžalovaného tento peňažný
trest vo výške 804,00 eur, ktorý je pritom nepochybne niekoľko násobne nižší ako čistý mesačný príjem
tohto obžalovaného. S prihliadnutím však na tú skutočnosť, že obaja títo obžalovaní sú rodičmi väčšieho
počtu detí; aj keď podľa zhodného vyjadrenia oboch týchto obžalovaných sú na ich výchovu a výživu
odkázané už len tri deti; že aj u tohto obžalovaného sú odôvodnené okolnosti na to, aby súd aj jemu

povolil uhradiť tento peňažný trest v mesačných splátkach. Z týchto dôvodov teda preto súd určil tomuto
obžalovanému mesačné splátky po 67,00 eur.

U oboch obžalovaných súd zároveň určil lehotu splatnosti týchto splátok tak, aby tieto mesačné splátky,
ktoré majú platiť obaja títo obžalovaní, uhrádzali tak, aby celý peňažný trest v súdom určenej výške

bol zaplatený najneskôr do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Súd zároveň
rozhodol, že tieto splátky majú obaja títo obžalovaní uhrádzať do 30. dňa v mesiaci s tým, že prvá
splátka sa stane splatnou mesiac po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd; na rozdiel od výroku o vine oboch obžalovaných, reflektujúc na zmenu uvedeného zákonného

ustanovenia Tr. zákona upravujúceho peňažný trest s účinnosťou od 06.08.2024; to už výslovne
premietol aj do výroku o treste u oboch obžalovaných, a teda, že uvedený peňažný trest sa ukladá
obom týmto obžalovaným už podľa Tr. zákona účinného od 06.08.202

Takisto, ako nevyhnutnú súčasť ukladania peňažného trestu obom týmto obžalovaným, súd im obom

uložil náhradný trest odňatia slobody, a to rovnaký v prípade oboch obžalovaných; opierajúc sa aj
o základnú výmeru trestu odňatia slobody pri prečine ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa §
211 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024 v trvaní od šiestich mesiacov do piatich rokov;
teda im obom určil tento náhradný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na Okresnom
súde vo Vranove nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu
treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť

výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Súdom prijaté
vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je
neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa §
371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku
rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení

o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo
že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.