Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 12, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-15C/65/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112223923
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Líšková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1112223923.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, sudkyňou JUDr. Martinou Líškovou, v spore žalobcu: G. E., narodený

XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX/X, XXX XX H., zastúpený JUDr. Petrom Krchnákom, advokátom,
Dolná13,96901BanskáŠtiavnica,protižalovanému:KOOPERATIVApoisťovňa,a.s.ViennaInsurance
Group so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného JUDr. Baltazárom
Mucskom, advokátom, Vajnorská 55, 831 03 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, o náhradu škody
na zdraví vo výške 4.048,80 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.048,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,75% ročne zo sumy 4.048,80 eur od 30. 1. 2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.

II. Vo zvyšku súd konanie z a s t a v u j e .

III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, o výške
ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 19.07.2012, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 25.07.2012 (od 01.06.2023
MestskýsúdBratislavaIV)adoplnenoupodanímzodňa17.12.2012,sažalobcadomáhalodžalovaného

zaplatenia sumy 4.048,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 4.048,80
eur od 10.07.2012 do zaplatenia, a náhrady trov konania, titulom náhrady škody na zdraví (náhrady
za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade
za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,
o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a
občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 437/2004 Z. z.")

ako priameho nároku vyplývajúceho zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla Š. XXX, Y.: L., v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 381/2001 Z. z."). Žalobca odôvodnil žalobu tým, že poistná
udalosť spočívala v skutočnosti, že dňa 20.05.2009 v čase o 15:00 hod. na ceste I. triedy č. 66, úsek
cesty I/66, križovatka s účelovou komunikáciou k čerpacej stanici Slovnaft, viedol vodič C. Š. , narodený
XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX, XXX XX L., v smere jazdy od N. uvedené motorové vozidlo a s týmto

vozidlom odbočoval smerom doprava na čerpaciu stanicu Slovnaft, pričom v križovatke došlo k zrážke
so žalobcom ako cyklistom, ktorý viedol bicykel v smere jazdy od L.. Následkom nárazu došlo k pádu
žalobcu, pričom mu bola spôsobená ťažká ujma na zdraví v podobe zlomeniny oboch kostí predkolenia
vpravo a zlomeniny nechtového výbežku posledného článku tretieho prsta pravej ruky. Alkohol u žalobcunebol zistený a u vodiča C. Š. bola zistená hodnota 1,61 mg/l alkoholu v dychu, čo je 3,4 promile alkoholu
v krvi. Podľa názoru žalobcu bola zrejmou príčinou havárie extrémne vysoká hladina alkoholu v krvi
vodiča, ktorá ho robila absolútne neschopným viesť motorové vozidlo. Vodič C. Š. v stave alkoholickej

nepríčetnosti bez akejkoľvek reakcie, brzdenia alebo vyhýbania sa, narazil do žalobcu, následne mu
neposkytol, ako ťažko zranenému, pomoc, nezavolal záchrannú službu a dokonca sa snažil z miesta
nehody ujsť. Žalobca navrhol, aby o týchto skutočnostiach vypovedal svedok D. R., bytom R. XXX/XX,
L.. Žalobca poukázal na to, že vodič vozidla minimálne porušil ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b), e), ods.
2 písm. a), c), § 66 ods. 2 písm. b), d), e) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase nehody. Osobitne poukázal aj na skutočnosť, že
vodič vozidla pri kontrole policajtom po nehode nepredložil vodičský ani občiansky preukaz, tak ako to
vyplýva zo správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 20.05.2009, vyhotovenej npor. Františkom
Urblíkom. Vodič C. Š. mal automobil, ktorým spôsobil uvedenú škodu, povinne zmluvne poistený u
žalovaného, ako to vyplýva zo Záznamu o dopravnej nehode zo dňa 20.05.2009. Náhrada za bolesť
a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu je podľa priloženého bodového hodnotenia:

280 bodov x 14,46 eur = 4.048,80 eur. Hodnota bodu bola v roku 2009, kedy došlo k uvedenej nehode,
stanovená príslušným opatrením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na sumu 14,46 eur
podľaustanovenia§5ods.2zákonač.437/2004Z.z.vzneníúčinnomvrozhodnomčase.Napredsúdnu
upomienku žalobcu zo dňa 03.07.2012 žalovaný v stanovenej lehote nereagoval. Žalobca sa domnieval,
že žalovaný je v omeškaní so zaplatením požadovanej sumy od konca uvedenej lehoty poskytnutej

na plnenie, t. j. od 10.07.2012. Keďže základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
11.10.2011 bola 1%, uplatnil si žaloba úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške 9,00% (1% + 8%).

2. Súd žalobe (návrhu na vydanie platobného rozkazu) vyhovel vydaním Platobného rozkazu Okresného
súdu Bratislava I č. k. 18Ro/75/2012-23 zo dňa 21.01.2013, proti ktorému podal žalovaný včas odpor

s vecným odôvodnením.

3. Žalovaný v odpore vyslovil domnienku, že označenie žaloby tak, ako ju označil žalobca, prejudikuje
vec v tom smere, že nárok na náhradu škody v sume 4.048,80 eur vznikol. Žalovaný potvrdil, že žalobca
si u neho písomne uplatnil svoj nárok v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. Mal za to, že

záväzok poisťovne nahradiť poškodenému škodu za poisteného je záväzok voči poistenému, nie voči
poškodenému, a že vzťah poškodeného a poisťovne nie je vzťahom zodpovednosti za škodu, pretože
zodpovednostný vzťah vzniká len medzi poškodeným a tým, kto mu spôsobil škodu (poisťovňa ním
nie je). Podľa žalovaného poisťovňa nie je zodpovedná za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla a v prípade nároku žalobcu (poškodeného) na náhradu škody je pasívne legitimovaný škodca.

Namietal teda pasívnu legitimáciu žalovaného žiadajúc konanie voči nemu zastaviť. S odkazom na
ustanovenia § 100 ods. 1, § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzniesol žalovaný námietku premlčania
tvrdiac, že žalobca v deň vzniku škody (20.05.2009) vedel, kto mu spôsobil škodu na zdraví, a o výške
škody sa dozvedel z Lekárskeho posudku o bolestnom zo dňa 05.02.2010. Žaloba má prezenčnú
pečiatku súdu zo dňa 25.07.2012 a premlčacia lehota uplynula dňom 06.02.2012. Navrhol žalobu z

titulu premlčania zamietnuť. Poukazom na ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a), ods. 4, § 11 ods. 6 a §
15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. uviedol, že z relácie dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej
nehody, vydanej Okresným dopravným inšpektorátom vo Zvolene pod č. p. ORP-217/DI-DN-2009 je
zrejmé, že miera účasti na dopravnej nehode je v štádiu šetrenia. Z e-mailovej komunikácie policajta
a likvidátora žalovaného zo dňa 21.10.2011 je zrejmé, že dopravná nehoda zo dňa 20.05.2009 bola

riešená správnym orgánom pod č. p. ORP-232/DI-S-KA-2009, kde z priestupku bol podozrivý žalobca a
nie vodič C. Š.. Nakoľko nebolo šetrenie ukončené v zákonnej 2-ročnej lehote, bolo konanie o priestupku
zastavené. Nakoľko žalobca svoj nárok na poistné plnenie nepreukázal, bol na spoločnosť VOTUM -
Centrum odškodnenia, a. s. Bratislava, ktorá zastupovala žalobcu, zaslaný list o odôvodnením prečo nie
je možné zaplatiť poistné plnenie. Žalovanému nebolo zrejmé, na základe čoho žiada žalobca priznanie

úroku z omeškania od 10.07.2012, keďže toto vôbec právne ani skutkovo neodôvodnil. V súvislosti s
úrokom z omeškania žalovaný dôvodil Rozsudkom NS SR sp. zn. 3Cdo/23/1996 zo dňa 30.09.1996,
podľa ktorého povinnosť zaplatiť náhradu vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená
doba splnenia. Až uplynutím tejto doby, určenej na splnenie priznanej náhrady, prichádza k omeškaniu
dlžníka (žalovaného). S tvrdením o nepreukázaní nároku žalobcu, pre ktorý nie právneho dôvodu na

priznanie žalovanej sumy ani úroku z omeškania, žiadal žalobu ako nedôvodnú a premlčanú v celom
rozsahu zamietnuť.4. K odporu žalovaného proti platobnému rozkazu sa vyjadril žalobca vo Vyjadrení zo dňa 13.03.2013,
doručenom Okresnému súdu Bratislava I dňa 15.03.2013. Tvrdenie žalovaného o tom, nemá právnu
subjektivitu, čo považuje za neodstrániteľný nedostatok podmienky konania žiadajúc konanie zastaviť,

vyvrátil tvrdením, že podľa výpisu z obchodného registra je žalovaný samostatná právnická osoba,
ktorej právna subjektivita je daná príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Pokiaľ advokát
žalovaného tvrdí, že žalovaný nemá právnu subjektivitu, tak celý jeho odpor je irelevantný, pretože
na podanie odporu bol podľa doloženého plnomocenstva splnomocnený žalovaným, ktorý však podľa
jeho názoru nemá právnu subjektivitu, t. j. nemôže platne udeliť plnomocenstvo na zastupovanie, resp.

vôbec nemôže byť zastupovaný. Ďalšie tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca ako poškodený nemá
priamy nárok na plnenie proti žalovanému ako poisťovni, podporené odkazom na Rozsudok NS SR sp.
zn. 3Cdo/38/2005, označil žalobca za vadné z dôvodu, že uvedený rozsudok sa vzťahuje na prípady,
ktoré sa stali do 31.12.2001, kedy platila vyhláška č. 423/1991 Zb., pričom táto vyhláška bola zrušená
zákonom č. 381/2001 Z. z., na ktorý sa odvoláva žalobca. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného
o premlčaní nároku žalobcu (podľa žalovaného začala plynúť premlčacia doba od 05.02.2010, kedy

sa žaloba dozvedel o výške škody z Lekárskeho posudku o bolestnom zo dňa 05.02.2010) dôvodiac,
že Lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia bol vydaný dňa 23.10.2010,
a nie 05.02.2010. A keďže je v ňom jasne určená doba liečenia od 20.05.2009 do 29.09.2010, je
akékoľvek bodové hodnotenie uskutočnené pred 29.09.2010 v rozpore s príslušnými ustanoveniami
zákona č. 381/2001 Z. z. Žalobca mal teda za to, že ak bola žaloba zo dňa 19.07.2012, podaná na

Okresný súd Bratislava I dňa 25.07.2012, bola podaná pred uplynutím dvojročnej premlčacej doby.
K odvolávaniu sa žalovaného na "Reláciu dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody", ktorú
údajne vydal Okresný dopravný inšpektorát vo Zvolene, žalobca uviedol, že z tohto dokumentu je
zrejmé len to, že ide o interný dokument žalovaného, v ktorého záhlaví uvedený žalovaný a nie je
podpísaný. Tento dokument tak nemá žiadne právne účinky. V tejto súvislosti poukázal žalobca na

správu o výsledku objasňovania priestupku Okresného dopravného inšpektorátu Zvolen, pracovisko
Krupina, ORP-217/DI-S-KA-2009, kde bol vodič vozidla, pán Š., uznaný vinným zo spáchania priestupku
v danej veci. Na margo odvolávania sa žalovaného na priestupkové konanie voči žalobcovi uviedol
žalobca, že toto bolo začaté proti žalobcovi prvostupňovým orgánom neoprávnene. Prvostupňový
orgán hrubým spôsobom porušoval základné ustanovenia o vedení konania a vykonávaní dokazovania.

V tejto súvislosti poukázal žalobca na právny názor odvolacieho orgánu v danej veci, vyslovený v
Rozhodnutí o odvolaní Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Krajského dopravného inšpektorátu v
Banskej Bystrici, č. p.: KRP-14-2/DI-SPRAV-2010 zo dňa 18.02.2010 (predložil ho spolu s vyjadrením
k odporu), v ktorom sú uvedené viaceré nedostatky prvostupňového konania. Hlavný nedostatok
prvostupňového konania je zvýraznený na strane 5 rozhodnutia, kde sa ukladá prvostupňovému orgánu,

aby sa v novom konaní zaoberal potrebou znaleckého dokazovania v súvislosti s nehodovým dejom
vo vzťahu k zistenej hladine alkoholu v krvi u vodiča C. Š.. V zákonnej dvojročnej lehote na ukončenie
prvostupňového konania toto prvostupňový orgán nevykonal. Takže výsledkom tohto konania je, okrem
toho,žežalobcaneboluznanývinnýmzospáchaniapriestupku,ajskutočnosťhrubéhoporušovaniapráv
žalobcu v tomto konaní prvostupňovým orgánom. Účel tohto konania nepriamo vyplýva aj z mailovej

komunikácie policajta Okresného dopravného inšpektorátu Krupina, ktorý v neštandardnej mailovej
komunikácii poskytuje žalovanému interné údaje z oboch priestupkových konaní, a to napriek tomu, že
žalovaný nebol účastníkom ani jedného konania. Tento mail doložil žalovaný k odporu. K odvolávaniu sa
žalovaného v odpore na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/23/1996 vo vzťahu k namietaniu žalobcovho
nároku na úroky z omeškania, žalobca uviedol, že opätovne ide o použitie rozhodnutia NS SR, ktoré sa

na toto konanie vôbec nevzťahuje. V tomto konaní na NS SR išlo o mimoriadne navýšenie bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa zrušenej vyhlášky č. 32/1965 Zb., pričom v súvislosti s
problematikou riešenou v aktuálnom konaní už existuje konštantná judikatúra NS SR, ktorá priznáva
poškodenému v súvislosti so základnou náhradou za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia aj
úroky z omeškania.

5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k odporu proti platobnému rozkazu vyjadril vo Vyjadrení zo
dňa 10.06.2015, doručenom Okresnému súdu Bratislava I dňa 12.05.2015, žiadajúc žalobu v celom
rozsahu zamietnuť. Zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v odpore proti platobnému rozkazu. Nad ich
rámec,popreštudovanísúdompripojenéhopriestupkovéhospisuOkresnéhoriaditeľstvaPZvoZvolene,

OkresnéhodopravnéhoinšpektorátuvKrupineč.p.:ORP-232/DI-S-KA-2009,týkajúcehosaobvineného
z priestupku: G. E., a súdom pripojeného priestupkového spisu Okresného riaditeľstva PZ Zvolen,
OkresnéhodopravnéhoinšpektorátuvKrupineč.p.:ORP-152/DI-S-KA-2009,týkajúcehosaobvineného
z priestupku: Jozefa Šulaja (poznámka súdu: žalovaný v celom texte Vyjadrenia zo dňa 10.06.2015nesprávne uvádza, že sa v prípade priestupkového spisu Okresného riaditeľstva PZ Zvolen, Okresného
dopravného inšpektorátu v Krupine č. p.: ORP-152/DI-S-KA-2009, jedná o priestupkový spis Okresného
dopravného inšpektorátu Zvolen č. p.: ORP-217/DI-S-KA-2009, pričom táto nesprávnosť je zrejmá z č. l.

59 spisu a zo samotného pripojeného spisu Okresného riaditeľstva PZ Zvolen, Okresného dopravného
inšpektorátu v Krupine č. p.: ORP-152/DI-S-KA-2009, nachádzajúceho sa v prílohách spisu sp. zn.
B1-15C/65/2013), žalovaný uviedol, že z Úradného záznamu zo dňa 02.11.2010 OR PZ vo Zvolene,
Okresný dopravný inšpektorát v Krupine (poznámka súdu: jedná sa o Úradný záznam zo dňa 02.11.2010
zažurnalizovaný ako č. l. 137 v pripojenom priestupkovom spise Okresného riaditeľstva PZ vo Zvolene,

OkresnéhodopravnéhoinšpektorátuvKrupineč.p.:ORP-232/DI-S-KA-2009,týkajúcehosaobvineného
z priestupku: Miroslava Stančíka; keďže sú súdom pripojené dva priestupkové spisy, bolo povinnosťou
žalovaného explicitne uviesť, ktorého z nich je Úradný záznam zo dňa 02.11.2010 súčasťou, čo žalovaný
neučinil) bolo jasne konanie vodiča osobného motorového vozidla Š. XXX, Y.: L., ktoré v čase dopravnej
nehody viedol ako vodič C. Š., a ktoré bolo v čase vzniku poistnej udalosti povinne zmluvne poistené
u žalovaného, uzatvorené ako konanie, ktoré nemalo vplyv na vznik a priebeh dopravnej nehody zo

dňa 02.11.2010 o 11:00 hod. (poznámka súdu: žalovaný mal zjavne na mysli dopravnú nehodu zo dňa
20.05.2009 o 15:05 hod., nakoľko dopravná nehoda z ním nesprávne uvedeného dňa 02.11.2010 o
11:00 hod. nie je prejednávaná v spore sp. zn. B1-15C/65/2013). Žalovaný zdôraznil, že pán C. Š. bol
uznaný za vinného z porušenia § 22 ods. 1 písm. d) a k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, kde
je sane uvedené, že tento sa dopustil priestupku tým, že viedol motorové vozidlo v stave vylučujúcom

spôsobilosť viesť motorové vozidlo, ktorý si privodil požitím alkoholu a iným spôsobom ako uvedeným
v písmenách a) až i) príslušného predpisu sa dopustil porušenia pravidiel cestnej premávky závažným
spôsobom podľa osobitného predpisu, teda viedol osobné motorové vozidlo po požití alkoholu a viedol
osobné motorové vozidlo bez platných dokladov od osobného motorového vozidla, za čo mu bola v
blokovom konaní uložená pokuta vo výške 600,00 eur. Podľa žalovaného, pán C. Š. teda svojím

konanímneboluznanýzavinnéhozospáchaniapredmetnejdopravnejnehodyavsúvislostisuvedeným
Úradným záznamom zo dňa 02.11.2010 mal žalovaný za to, že vylúčením vplyvu alkoholu na vznik
dopravnej nehody, ako aj vylúčením konania pána C. Š. za zapríčinenie dopravnej nehody, nevzniká
žalobcovi (poznámka súdu: žalovaný neuviedol, čo nevzniká žalobcovi?) v zmysle § 4 ods. 1 zákona č.
381/2001 Z. z., kde je uvedené, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Žalovaný tvrdil, že na
základe vyššie uvedeného nie je nárok žalobcu na náhradu škody zo zodpovednostného poistenia pána
C. Š. vzhľadom na to, že nebol uznaný za vinného za spôsobenie dopravnej nehody, ktorá sa mala stať
02.11.2010 (poznámka súdu: žalovaný mal zjavne na mysli dopravnú nehodu, ktorá sa mala stať dňa
20.05.2009, nakoľko dopravná nehoda, ktorá sa mala stať ním nesprávne uvedeného dňa 02.11.2010,

nie je prejednávaná v spore sp. zn. B1-15C/65/2013). S poukazom na ustanovenia § 4 ods. 2 a § 15
ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. a pripojené priestupkové spisy mal žalovaný za preukázané, že alkohol
nameraný v krvi pána C. Š. nie je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, a teda nezakladá nárok
na náhradu škody uplatnený žalobcom. Žalovaný uviedol, že jeho správne postupy pri šetrení poistnej
udalosti podporuje aj znalecký posudok vypracovaný v rámci pripojených priestupkových spisov, kde v

závere znaleckého posudku, vypracovaného B.. D. Š., v otázke č. 4 na možnosť zabránenia dopravnej
nehode cyklistom, odpoveď znalca, že aby cyklista zastavil s priemerným spomalením 4 ms-2 približne
1,2 m pred koridorom pohybu vozidla Š. XXX, musel by reagovať na pohyb vozidla Š. XXX ešte pred jeho
natáčaním vľavo. Cyklista sa v tom čase nachádza na konci chodníka, viď prílohy č. 19 až 23. V čase,
keď vozidlo Š. XXX opúšťa jazdný pruh (vozidlo Š. XXX pretína krajnica - vodiacu čiaru) cyklista nemohol

zabrániť dopravnej nehode zastavením pred miestom stretu. Iní účastníci cestnej premávky, než chodci,
nesmú chodník používať. Ak by sa cyklista pred odbočením na pumpu (ako uvádza vo svojej výpovedi)
pohyboval po komunikácii, musel by pred odbočením na pumpu dať prednosť protiidúcemu vozidlu
Š. XXX a k nehode by nedošlo. Podľa žalovaného jeho tvrdenia podporuje aj bod 5.1.2 znaleckého
posudku, kde je uvedené, že v prípade tam uvedenom by bol vodič vozidla Š. XXX pohybom bicykla

ohrozený, ale cyklista nevytvoril vodičovi vozidla Š. XXX prekážku náhlu.

6. Žalobca počas výsluchu na pojednávaní konanom dňa 12.04.2016, pridržiavajúc sa žaloby, uviedol k
skutkovým okolnostiam, že zišiel s bicyklom z chodníka a odbočoval vľavo na benzínovú pumpu. V tom
smere išlo z N. motorové vozidlo Š. XXX, ktoré odbočovalo vpravo, ale nedalo smerovku a došlo k stretu.

Potom ako vozidlo narazilo do žalobcu, spadol z bicykla, a z auta Š. XXX vystúpil štvornožky vodič, ktorý
povedal, že nič nespravil a že ide preč. Hoci žalobca spadol, vodič mu nepomohol. Dvaja okoloidúci páni
ho odniesli nabok. Prišla sanitka, ktorú zavolala svokra žalobcu. Z tejto nehody mal žalobca poškodenépravé predkolenie, mal otvorenú zlomeninu. V dôsledku tohto zranenia má trvalé následky v podobe
bolesti pri chôdzi.

7. Advokát žalobcu na pojednávaní konanom dňa 12.04.2016 zotrval na podanej žalobe poukázaním
na priestupkové konanie a na nepochybnú skutočnosť, že žalobca utrpel zranenie otvorenú zlomeninu
pravého predkolenia. Rovnako nie je spochybnená skutočnosť existencie alkoholu u vodiča osobného
motorového vozidla Š. XXX vo výške 3,4‰. Prvé priestupkové konanie vedené proti pánovi Š. nebolo
vedené v súvislosti s dopravnou nehodou, ale v súvislosti s alkoholom, a žalobca nebo jeho účastníkom.

Druhé priestupkové konanie bolo vedené proti žalobcovi z dôvodu predmetnej dopravnej nehody a v
ňom zastupoval žalobcu. V súvislosti s vyšetrovaním nebolo vôbec uvažované, že vinníkom dopravnej
nehody by mohol byť pán Š., ale automaticky bolo konanie začaté proti žalobcovi. Poukázal na znalecký
posudok B.. Š. z priestupkového konania, ktorý vôbec neposudzoval vplyv alkoholu vodiča Š. na
dopravnú nehodu. Poukázal tiež na rozhodnutie Krajského dopravného inšpektorátu z 18.02.2010
(pasáže vyznačené hrubým písmom), ktoré jednoznačne preukazuje pochybenia OR PZ vo Zvolene. V

ňom Krajský dopravný inšpektorát uložil ako má polícia vo vyšetrovaní pred prvostupňovým orgánom
pokračovať, avšak ďalej polícia vôbec nekonala v intenciách tohto rozhodnutia, a radšej nechala
uplynúť dvojročnú premlčaciu lehotu a konania bolo zastavené. Napriek tomu, že zastupoval žalobcu v
priestupkovom konaní, nebolo mu rozhodnutie o jeho zastavení doručené. Navrhol doplniť dokazovanie
formou znaleckého dokazovania, ktorým by bola zodpovedaná otázka, akým spôsobom vplýval alkohol

p. Š. na vznik dopravnej nehody, výsluchom svedkov - vodiča motorového vozidla Š. XXX pána Š., D.
R. (svedka dopravnej nehody, ktorý odobral vodičovi motorového vozidla kľúče) a výsluchom znalca
B.. Š., nakoľko z jeho znaleckého posudku, ktorý je súčasťou priestupkového konania, nie je zrejmý
objektívny výsledok. Poukázal na rozdielnosť vyjadrenia žalovaného k vyjadreniu žalobcu k odporu s
odporom žalovaného proti platobnému rozkazu. Ďalej poukázal na skutočnosť, že hoci nebol žalovaný

účastníkom priestupkového konania, dostal o ňom úplné informácie. K tvrdeniu žalovaného, že u pána
Š. nie je kauzálny nexus v súvislosti s dopravnou nehodou, doplnil, že v prípade žalobcu rovnako chýba
kauzálny nexus, nakoľko jazda žalobcu bicyklom po chodníku bezprostredne nespôsobila dopravnú
nehodu, ale žalobca sa takto iba dostal na miesto dopravnej nehody, na ktoré by sa bežným spôsobom
dostal odbočením z hlavnej cesty.

8. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 12.04.2016 nezotrval na námietke
neexistencie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v tomto spore a námietke premlčania, uplatnených
v doterajších písomných podaniach (v odpore proti platobnému rozkazu a vo vyjadrení k vyjadreniu
žalobcu k odporu, nakoľko v jeho úvode uvádza, že trvá na pôvodnom stanovisku v odpore), na

ktorú skutočnosť upozornil aj advokát žalobcu, na čo reagoval poverený zástupca žalovaného tým, že
žalovaný môže zmeniť právnu argumentáciu v priebehu konania. Podľa názoru žalovaného, Krajský
dopravný inšpektorát vytkol polícii nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia o priestupku, vytkol procesné
vady z hľadiska vyhodnotenia prvostupňového orgánu, nie vo vzťahu k skutku, či sa žalobca nachádzal
na chodníku alebo nie. Ďalej uviedol, že z priestupkového spisu vyplýva, že došlo k zmene výpovede

žalobcu, keď pri prvom úkone žalobca uviedol, že si bol vedomý priestupku, a po tom, ako sa dal zastúpiť
advokátom, zmenil výpoveď. V súvislosti so svedkom Petrom Bahnom uviedol, že z priestupkového
spisu aj z rozhodnutia vyplýva nesprávnosť tvrdenia žalobcu, že vodič motorového vozidla chcel z miesta
nehody ujsť. Žalovaný označil za jednoznačné, že vodič nechcel ujsť z miesta nehody, a túto skutočnosť
nepovažoval za dôležitú pre posúdenie tohto sporu. Nesúhlasil s doplnením dokazovania výsluchom

svedka D. R. dôvodiac, že z priestupkového spisu vyplýva, že pán D. R. bol iba pri tom, čo sa dialo po
dopravnej nehode.

9. Súd uložil znalcovi B.. D. Š., ktorý vyhotovil Znalecký posudok č. 121/2010 zo dňa 27.07.2010 vo veci
dopravnej nehody zo dňa 20.05.2009 v čase o 15.00 hod. v Krupine pre zadávateľa Okresné riaditeľstvo

PZ vo Zvolene, Okresný dopravný inšpektorát v Krupine, v rámci priestupkového konania vedeného na
OkresnomriaditeľstvePZvoZvolene,OkresnomdopravnominšpektorátevKrupine,podč.p.:ORP-232/
DI-S-KA-2009 (obvinený z priestupku: G. E.), písomne zodpovedať na otázku, aký vplyv malo namerané
množstvo alkoholu v krvi vodiča na vznik a priebeh dopravnej nehody? (č. l. 96 spisu). Znalec Ing.
Peter Š., ako konateľ spoločnosti Znalex spol. s r. o., zodpovedal na otázku v mailovom podaní zo dňa

20.10.2016 (č. l. 99 spisu), v ktorom uviedol, že po preštudovaní znaleckého posudku zistili, že podľa
ich podkladov mal alkohol iba vodič Š. XXX. Priebeh dopravnej nehody je riešený pri reakcii vodiča
1 sekunda, to znamená ako keby nebol pod vplyvnom alkoholu. Zo simulácie vyplýva, ako keby vodič
vozidla nereagoval na cyklistu, lebo by zabránil intenzívnym brzdením stretu, viď strana 14. Vodič vprevedenej simulácii priebehu dopravnej nehody spomaľuje do miesta stretu pravdepodobne preto, aby
sa dostal do vopred zvoleného miesta na benzínovú pumpu. Cyklista pred ním uniká do miesta stretu.
Cyklista mohol zabrániť dopravnej nehode, ak by reagoval maximálnym spomalením na znamenie o

zmenesmerujazdyvozidlaŠkoda,akbolozapnuté.Cyklistauvedomujúcsi,žeporušujezákonpohybom
po chodníku, nemal prednosť pred odbočujúcim vozidlom. Zo zabránenia nehody vyplýva, že kedy vodič
vozidla Škoda intenzívne brzdil, tak by k stretu nedošlo. Znalec považoval za potrebné položiť otázku pre
znalca z dopravnej psychológie: 1. Či bol vodič vozidla Škoda v čase dopravnej nehody schopný správne
reagovať - vyhodnotiť pohyb cyklistu na chodníku a následne jeho ďalší pohyb schádzanie z chodníka

(keby sa mal vodič vozidla Škoda rozhodnúť intenzívnym brzdením pre zabránenie). Znalec zhrnul:
Cyklista sa nemal pohybovať po chodníku, a keď sa pohyboval, vedel, že porušuje zákon, preto mal brať
zvýšenú opatrnosť na ostatných účastníkov. Vodič nesprávne vyhodnotil situáciu a na pohyb cyklistu
nereagoval intenzívnym brzdením. Táto reakcia môže byť predmetom posudzovania psychológa. Účasť
znalca na pojednávaní, pokiaľ účastníci nezmenili výpovede (na svoj pohyb v čase dopravnej nehody),
neprinesie nové poznatky.

10. Žalobca doručil súdu dňa 27.01.2017 Vyjadrenie zo dňa 25.01.2017, v ktorom navrhuje vypočutie
znalca ako svedka, aby mu mohol položiť otázky v súvislosti s ním vypracovaným písomným znaleckým
posudkom z dôvodu, že v znaleckom posudku nie je jednoznačne zodpovedané kto a z akého dôvodu
bezprostredne zavinil dopravnú nehodu. Ide o zistenie podmienky zodpovednosti za škodu, ktorou je

bezprostredná príčinná súvislosť. Žalobca zotrval na vypočutí navrhovaných svedkov pána Š. K. D. R. z
dôvodu, že títo síce boli vypočutí v priestupkovom konaní, ale poškodený (žalobca) im nemal možnosť
položiť otázky v súvislosti s ich výpoveďou. Zároveň navrhol doplniť dokazovanie ustanovením znalca
z odvetvia toxikológie, ktorý zodpovie otázky vplyvu zisteného alkoholu u vodiča C. Š. v súvislosti so
zrážkou s obvineným (žalobcom). Podľa žalobcu by mal znalec zodpovedať najmä tieto otázky: 1. Aký

vplyv mala zistená hodnota alkoholu u vodiča C. Š. na jeho schopnosti viesť motorové vozidlo, najmä
na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti?, 2. Ako zistený alkohol ovplyvnil schopnosť vodiča C. Š.
zabrániť zrážke s obvineným (žalobcom)? 3. Vyjadriť sa k iným dôležitým skutočnostiam, ktoré znalec
zistil v priebehu vyhotovenia znaleckého posudku.

11. Uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 15C/65/2013-106 zo dňa 26.04.2017, právoplatného
dňa 10.05.2017, súd rozhodol s odkazom na § 185 ods. 1 CSP, že vykoná navrhnutý dôkaz - odborným
vyjadrením súdnym znalcom z odboru psychológia, odvetvie psychológia dopravy. Vypracovaním a
podaním odborného vyjadrenia súd poveril súdneho znalca PhDr. Karola Kleinmanna, PhD. s miestom
výkonu činnosti Chladná 3, Bratislava. Úlohou znalca bolo, po oboznámení sa s obsahom spisu, ktorého

súčasťou sú priestupkové spisy OR PZ Zvolen pod ORP-232/DI-S-KA-2009 vo veci G. E.Č. a OR PZ
Zvolen pod ORP-152/DI-S-KA-2009 vo veci C. Š., odpovedať na dve otázky: 1. Či vodič motorového
vozidla Škoda 120, EČ: KA397AA, C. Š. (s poukazom na zistené množstvo alkoholu) v čase dopravnej
nehody schopný správne reagovať - vyhodnotiť pohyb cyklistu Miroslava Stančíka na chodníku a
následne jeho ďalší pohyb - schádzanie z chodníka?, 2. V prípade, ak by vodič motorového vozidla

Š. XXX, Y.: L., C. Š., nepožil pred jazdou alkohol, či by bolo možné jeho včasnou reakciou dopravnej
nehode zabrániť?

12. Na základe Uznesenia Okresného súdu Bratislava I č. k. 15C/65/2013-106 zo dňa 26.04.2017,
právoplatného dňa 10.05.2017, vypracoval PhDr. Karol Kleinmann, PhD., znalec z odboru: Psychológia,

odvetvie: Poradenská psychológia, Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých,
Psychológia dopravy, Odborné vyjadrenie č. 31/2017 zo dňa 29.12.2017 (č. l. 119 - 131 spisu) a
Dodatok k Odbornému vyjadreniu č. 31/2017 zo dňa 12.06.2018 (č. l. 142 - 145 spisu), vypracovaný
na žiadosť žalobcu o odstránenie chyby v odbornom vyjadrení (obsiahnutú vo Vyjadrení zo dňa
01.03.2018, doručeného Okresnému súdu Bratislava I dňa 01.03.2018), keď znalec z neznámych príčin

vychádzal z hodnoty 1,6‰ alkoholu v krvi vodiča, pričom skutočná hodnota alkoholu u vodiča bola
1,61 mg/l alkoholu v dychu, čo je 3,4‰ alkoholu v krvi, čo je dvakrát vyššia hodnota, ako hodnota,
z ktorej vychádzal znalec. Znalec PhDr. Karol Kleinmann, PhD. v Odbornom vyjadrení č. 31/2017 zo
dňa 29.12.2017 (č. l. 119 - 131 spisu) v znení Dodatku k Odbornému vyjadreniu č. 31/2017 zo dňa
12.06.2018 (č. l. 142 - 145 spisu) formuloval závery zodpovedaním otázky č. 1. (Či vodič motorového

vozidla Š. XXX, Y.: L., C. Š.Z. (s poukazom na zistené množstvo alkoholu) v čase dopravnej nehody
schopný správne reagovať - vyhodnotiť pohyb cyklistu G. E. na chodníku a následne jeho ďalší pohyb
- schádzanie z chodníka?) nasledovne: "Podľa zákona o premávke na pozemných komunikáciách
č. 8/2009 Z. z. a jeho následných noviel, vodič nesmie počas jazdy požiť alkoholický nápoj ani inúnávykovú látku a viesť vozidlo bezprostredne po ich požití, respektíve v čase, keď by ešte mohol byť
pod ich vplyvom. Na Slovensku zákon nepovoľuje žiadne množstvo alkoholu v dychu alebo krvi vodiča.
Množstvo 1,61 mg/l alkoholu v dychu, čo je 3,42 promile alkoholu v krvi, predstavuje ťažký stupeň

opitosti. 3 promile a viac alkoholu v krvi je sprevádzané únavou, ospalosťou, zvracaním, bledou tvárou.
Pri vysokých dávkach alkoholu dochádza k tzv. narkotickému efektu, ktorý je sprevádzaný bezvedomím,
necitlivosťou, inkontinenciou, slabým tepom, spomaleným dýchaním. Po psychickej stránke ide o ťažké
postihnutie psychiky a senzoriky, pozornosť je takmer vymiznutá, dezorientácia v osobe, priestore a
čase.Ťažkýútlm,motorikajerozvrátená,subjektsapohybuječasto"poštyroch".Intoxikáciasaprejavuje

poruchami vedomia, osobe reálne hrozí zlyhanie funkcií centier dýchania alebo srdcovo-cievneho
systému.Pridopravnýchnehodáchpodvplyvomalkoholureakčnýčashrározhodujúcuroluajepotrebné
počítať s predĺžením celkovej doby reakcie vodiča. Zo psychologických charakteristík vodiča je dôležitá
predvídateľnosť vodiča, tzv. či podnet, ktorá má byť spozorovaný, zapadá do typickej konfigurácie (napr.
cyklista idúci po chodníku a pod.), alebo atypickej konfigurácie (ležiaci chodec na ceste). Schopnosť
situačného prehľadu pri 3,4 promile v krvi je viacnásobne znížená a osoba nie je schopná reagovať na

situáciu v doprave, reakcie vodiča sú maximálne utlmené." a zodpovedaním otázky č. 2. (V prípade, ak
by vodič motorového vozidla Š. XXX, Y.: L., C. Š., nepožil pred jazdou alkohol, či by bolo možné jeho
včasnou reakciou dopravnej nehode zabrániť?) nasledovne: "S vysokou pravdepodobnosťou áno. Zo
psychologických vlastností by zrejme u vodiča vystúpila do popredia sebakontrola, súdnosť a pozornosť.
Zväčšilo by sa aj periférne vnímanie. Pozornosť a vnímanie vodiča pod vplyvnom alkoholu je sústredené

do úzkeho kužeľa pred sebou a u viac ako 3 promile v krvi vodič riadi motorové vozidlo automaticky. V
prípade, že by vodič pred jazdou nepožil alkohol, s vysokou pravdepodobnosťou by vodiča zaregistroval
a strhol by riadenie. Úhybný manéver vodič neurobil z dôvodu, že pre požitie alkoholu mal zmenenú
orientáciu v čase a priestore, zvýšený reakčný čas a apatiu. V prípade, že by vodič pred jazdou nepožil
alkohol, potrebuje minimálne 576-639 milisekúnd na to, aby zareagoval na podnet, vyhodnotil situáciu

ako kolíziu a šliapol na brzdový pedál, tak pod vplyvom alkoholu a vyššou reakčnom čase je to minimálne
700-1000 milisekúnd. Ak k tomu pripočítame aj zníženú kapacitu vnímania, táto hodnota môže byť ešte
vyššia."

13. Advokát žalobcu na pojednávaní konanom dňa 22.09.2022 zotrval na všetkých doterajších

písomných a ústnych vyjadreniach a uviedol, že netrvá na návrhoch na doplnenie dokazovania. V rámci
zhrnutia vykonaného dokovania uviedol, že nebolo preukázané, že by žalobca zavinil dopravnú nehodu,
napriek tomu, že bol v podozrení z toho a priestupkovo za to stíhaný. Advokát žalobcu zastupoval
žalobcu aj v priestupkovom konaní, podali proti prvostupňovému rozhodnutiu opravný prostriedok,
odvolací orgán v plnom rozsahu vyhovel ich opravnému prostriedku, poukázal na viaceré vážne

nedostatky priestupkového konania voči žalobcovi a uložil prvostupňovému orgánu tieto nedostatky
odstrániť. Prvostupňový orgán z neznámych príčin vo veci ďalej riadne nekonal, čo spôsobilo, že
uplynula dvojročná lehota, v ktorej mal byť tento priestupok vyriešený. Vina žalobcu tak dokázaná
nebola. Vina vodiča motorového vozidla, pána Š., z toho, že požil pred jazdou alkohol, v príslušnom
priestupkovom konaní, dokázaná bola, za čo mu bola príslušným orgánom uložená aj pokuta. Z toho

je zrejmé, že vodič dopravného prostriedku vážnym spôsobom porušil zákon o pravidlách cestnej
premávky. Na to priamo nadväzuje už na súde vykonané dokazovanie v súvislosti s jeho opitosťou,
kde znalec potvrdil, že vodič mal 3,42 promile alkoholu v krvi, pričom znalec tvrdí, že toto množstvo
alkoholu spôsobuje ťažký útlm, rozvrátenie motoriky a subjekt sa pohybuje často po štyroch. Záverom
znaleckého posudku je aj konštatovanie znalca, že kedy vodič pred jazdou nepožil dané množstvo

alkoholu, mohol nehode s vysokou pravdepodobnosťou zabrániť. Tieto dva základné fakty, že vodič
porušil príslušné zákonné ustanovenie a zároveň podľa znaleckého dokazovania týmto porušením
spôsobil dopravnú nehodu, odpovedajú na otázku existencie kauzálneho nexusu medzi konaním vodiča
automobilu a spôsobenou škodou. Podľa advokáta žalobcu, takto vykonané dokazovanie odôvodňuje
dôvodnosť žalobcovho nároku. Na otázku súdu, aby ozrejmil uplatnenie si úroku z omeškania od

10.07.2012, keď žalobca nepreukázal dátum, kedy bola žalovanému doručená Predsúdna upomienka -
výzva na zaplatenie zo dňa 03.07.2012 (č. l. 12 - 13) vzhľadom na predposledný odsek tejto predsúdnej
upomienky, kde žalobca určil žalovanému lehotu na plnenie "do 5 dní odo dňa doručenia tejto predsúdnej
upomienky...", advokát žalobcu odpovedal, že na túto otázku nebol pripravený, a že by sa dalo dohľadať
na webovej stránke Slovenskej pošty, kedy bola predžalobná upomienka doručená žalovanému.

14. Advokát žalovaného na pojednávaní konanom dňa 22.09.2022 (poznámka súdu: žalovaný je
zastúpený advokátom až od 01.09.2022 /plnomocenstvo na č. l. 188 spisu/, od začatia konania do
31.08.2022 nebol žalovaný zastúpený advokátom) vo vzťahu k zotrvaniu na predošlých vyjadreniachžalovanéhouviedol,ženakoľkosažalovanýododporuďalejužnevyjadrovalkpasívnejvecnejlegitimácii
žalovaného a k premlčaniu nároku, mal za to, že žalovaný na tejto argumentácii zotrváva. Vzhľadom
na to, že právne zastúpenie v tejto veci prevzal len prednedávnom a žalovaný sa doteraz nevyjadril k

záverom Odborného vyjadrenia č. 31/2017 ani k jeho dodatku, žiadal advokát žalovaného o odročenie
pojednávania za účelom zabezpečenia predmetného vyjadrenia a preverenia možnosti mimosúdnej
dohody.

15. Dôvodom odročenia pojednávania dňa 22.09.2022 bola možnosť uzavretia mimosúdnej dohody

prezentovanej na tomto pojednávaní advokátom žalovaného, k čomu zaujali kladné stanovisko advokát
žalobcu a žalobca. Uznesením o odročení pojednávania, vyhlásenom na pojednávaní konanom dňa
22.09.2022 (Zápisnica o pojednávaní zo dňa 22.09.2022 č. l. 190 - 193 spisu) bola advokátovi žalobcu a
advokátovi žalovaného uložená povinnosť, aby aspoň jeden z nich doručil súdu najneskôr do 22.11.2022
oznámenie o výsledku mimosúdnej dohody, čo žiaden z nich neučinil.

16. Advokát žalovaného sa na pojednávaní konanom dňa 12.01.2024 ospravedlnil za neoznámenie
výsledku mimosúdneho rokovania dôvodiac, že advokát žalovaného žiadal od žalovaného stanovisko
k Dodatku k Odbornému vyjadreniu č. 31/2017 zo dňa 12.06.2018 vypracovanému znalcom PhDr.
Karolom Kleinmannom, PhD., avšak vzhľadom na dlhé trvanie tohto sporu príslušní likvidátori, ktorí
mali na starosti predmetnú poistnú udalosť, už u žalovaného nepracujú a po dlhom časovom úseku mu

žalovaný zaslal stanovisko, že na záveroch likvidácie trvajú. Z tohto dôvodu nemal výhrady voči tomu,
aby na dnešnom pojednávaní súd meritórne rozhodol, aby nedochádzalo k ďalšiemu zásahu do zásady
hospodárnosti konania. Považoval za potrebné oznámiť súdu, na ktorých vyjadreniach žalovaný naďalej
trvá: mal za to, že existencia pasívnej vecnej legitimácie žalovaného ako poisťovne bola judikatúrou
vysporiadaná, preto akceptoval, že poškodený má priamy nárok od poisťovne na náhradu škody z

dôvodu uzatvorenia povinného zmluvného poistenia vinníka u žalovaného, a rovnako akceptoval, že
žalovaný ako právnická osoba má právnu subjektivitu, nakoľko vo vyjadreniach žalovaného identifikoval
túto námietku, a teda ďalej na nej netrvá. Zotrval však na námietke premlčania, a to pri nároku na
odškodnenie bolestného majúc za to, že odškodnenie sa poskytuje od bolesti spôsobenej poškodenému
na zdraví a odstraňovanie týchto následkov. Zo zdravotnej dokumentácie žalobcu vyplýva, že posledný

operačný výkon žalobca postúpil dňa 24.03.2010. Žaloba bola však podaná na súd až dňa 25.07.2012.
Mal tak za to, že nárok na náhradu bolestného je premlčaný. Okrem toho mal za to, že žalobca sa pričinil
o vznik dopravnej nehody, a preto navrhol, aby túto spoluúčasť súd zohľadnil. Na následné poukázanie
advokátažalobcunajehovyjadreniezodňa13.03.2013,vktoromsavysporiadalknámietkoupremlčania
žalovaného citujúc jeho časť: "V tejto súvislosti upriamujem pozornosť súdu na dátum vydania

lekárskehoposudku,doloženéhokžalobe,ktorýmjedeň23.10.20210.Natomtoposudkujeurčenádoba
liečenia žalobcu od 20.05.2009 do 29.09.2010, preto akékoľvek bodové hodnotenie uskutočnené pred
29.09.2010 je v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona č. 381/2001 Z. z. Žaloba zo dňa 19.07.2012
tak bola podaná pred uplynutím dvojročnej premlčacej doby.", reagoval advokát žalovaného tým, že
dňa 29.09.2010 bol žalobca na kontrolnej prehliadke, kde ho ošetrujúci lekár pre prípad uplatnenia

trvalých následkov odkázal na MUDr. Mikláša, a mal za to, že začiatok plynutia subjektívnej premlčacej
doby pri nárokoch na náhradu bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia nie je rovnaký. Advokát
žalovaného zastal názor, že v prípade trvalých následkov, resp. sťaženia spoločenského uplatnenia, trvá
ustáleniezdravotnéhostavudlhšie,pričomajzákonpredpokladáspravidlajedenrok,avšakprinárokuna
náhradu bolestného možno považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený v momente odstránenia

následkov zdravotného poškodenia, za čo považoval operáciu zo dňa 24.03.2010 s poukázaním na
konštatovanie v lekárskej správe zo dňa 29.09.2010, že nález žalobcu sa od mája tohto roku javí bez
zmeny. Žalovaný nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a žiadal žalobu zamietnuť.

17. Advokát žalobcu sa na pojednávaní konanom dňa 12.01.2024 ospravedlnil za nedoručenie

oznámenia o výsledku mimosúdnej dohody a zotrval na svojom ústnom vyjadrení z predchádzajúceho
pojednávania žiadajúc žalobe vyhovieť. Reagoval na zotrvanie advokáta žalovaného na námietke
premlčania pri nároku žalobcu na odškodnenie bolestného, keď advokát žalovaného považoval za deň
rozhodujúci pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, deň 24.03.2010 predstavujúci
posledný operačný výkon, a to poukázaním na vyjadrenie žalobcu zo dňa 13.03.2013, v ktorom sa

advokát žalobcu vysporiadal k námietkou premlčania žalovaného citujúc jeho časť: "V tejto súvislosti
upriamujem pozornosť súdu na dátum vydania lekárskeho posudku, doloženého k žalobe, ktorým je deň
23.10.20210. Na tomto posudku je určená doba liečenia žalobcu od 20.05.2009 do 29.09.2010, preto
akékoľvek bodové hodnotenie uskutočnené pred 29.09.2010 je v rozpore s príslušnými ustanoveniamizákona č. 381/2001 Z. z. Žaloba zo dňa 19.07.2012 tak bola podaná pred uplynutím dvojročnej
premlčacej doby." Vo vzťahu k zotrvaniu advokáta žalovaného na námietke premlčania pri nároku
žalobcu na odškodnenie bolestného ďalej advokát žalobcu zdôraznil, že otázka ustálenia zdravotného

stavu žalobcu je otázkou, na zodpovedanie ktorej sú potrebné odborné znalosti, čiže túto otázku
môže zodpovedať len odborník z danej oblasti. Konštatovania advokáta žalovaného preto považoval
za konštatovania nie odborníka z danej oblasti a navyše vytrhnuté z kontextu a prispôsobené obrane
žalovaného. Znova poukázal na ním už spomínaný lekársky posudok zo dňa 23.10.2010 (č. l. 11 spisu),
v ktorom odborník v danej oblasti, MUDr. Pavel Mikláš, chirurg, uvádza zhodne, aj pri bolestnom aj pri

sťažení spoločenského uplatnenia žalobcu, dobu ukončenia liečenia dátumom 29.09.2010. Až týmto
dňom je možné považovať zdravotný stav žalobcu za ustálený. Vo vzťahu k súdom vytknutému, aj
žalovaným namietanému, nepreukázaniu prvého dňa omeškania s plnením peňažného dlhu, advokát
žalobu uviedol, že ak súd neuzná nárok žalobcu na úrok z omeškania od požadovaného dátumu
10.07.2012, tak sa žalobca domáha, aby bol úrok z omeškania priznaný od 30.01.2013, čo je deň
nasledujúci po dni, keď bol žalovanému v danej veci doručený platobný rozkaz (bol mu doručený

29.01.2013 /č. l. 23 spisu/). Tým pádom žiadal žalobca priznať úrok z omeškania vo výške 8,75%
ročne namiesto pôvodne požadovaného úroku z omeškania vo výške 9,00% ročne, nakoľko k prvému
dňu omeškania (30.01.2013) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,75% + 8%
podľa nariadenia vlády. Súd následne konštatoval, že predchádzajúce vyjadrenie advokáta žalobcu je,
posúdiac ho podľa obsahu (§ 124 ods. 1 CSP), čiastočným späťvzatím žaloby v časti úroku z omeškania

od 10.07.2012 do 29.01.2013 a v časti percentuálnej výšky úroku z omeškania 0,25% ročne ako rozdielu
medzi v petite žaloby požadovanou výškou úroku z omeškania 9,00% ročne a výškou úroku z omeškania
platnou k prvému dňu omeškania (30.01.2013) v zmysle čiastočného späťvzatia žaloby 8,75% ročne.
Advokát žalovaného súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby v časti úroku z omeškania. Žalobca nemal
ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Advokát žalobcu na pojednávaní dňa 22.09.2022 (č. l. 192

spisu) výslovne uviedol, že vzhľadom na závery Odborného vyjadrenia č. 31/2017 zo dňa 29.12.2017 v
znení Dodatku k Odbornému vyjadreniu č. 31/2017 zo dňa 12.06.2018, vypracovaných znalcom PhDr.
Karolom Kleinmannom, PhD., upustil žalobca od návrhov na doplnenie dokazovania výsluchom svedka
C. Š. - vodiča motorového vozidla Škoda 120; výsluchom svedka D. R. - svedka dopravnej nehody
(z dôvodu, že obaja boli síce vypočutí v priestupkovom konaní, ale poškodený im nemal možnosť

položiť otázky v súvislosti s ich výpoveďou); výsluchom znalca Ing. Petra Škripku podľa § 208 ods.
3 CSP, ktorý vypracoval ZP č. 121/2010 z 27.07.2010 v rámci priestupkového konania (z dôvodu, že
v znaleckom posudku nie je jednoznačne zodpovedané, kto a z akého dôvodu bezprostredne zavinil
dopravnú nehodu, pričom ide o zistenie podmienky zodpovednosti za škodu, ktorou je bezprostredná
príčinná súvislosť) (návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania na č. l. 91 a 104a spisu).

18. Súd rozhodol na pojednávaní dňa 12.01.2024 za účasti riadne a včas predvolaného advokáta
žalobcu a advokáta žalovaného, a za účasti žalobcu.

19. Súd vykonal dokazovanie výpoveďou advokáta žalobcu, výpoveďou povereného zástupcu

žalovaného, výpoveďou advokáta žalovaného, výsluchom žalobcom, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi
sa v súdnom spise: žaloba a prílohy k žalobe: výpis žalovaného z Obchodného registra SR, Záznam
dopravnej nehody zo dňa 20.05.2009, Lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského
uplatnenia zo dňa 23.10.2010, Predsúdna upomienka - výzva na zaplatenie zo dňa 03.07.2012,
Správa o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti CP - predloženie zo dňa

20.05.2009; odpor proti platobnému rozkazu a prílohy k odporu: Relácia dopravnej polície PZ o priebehu
dopravnej nehody zo dňa 04.12.2009, e-mail s predmetom "RE: ORP-217/DI-DN-2009 (144/1883/10)"
odoslanýdňa21.10.2011o8:58hod.npor.ODIKrupina,Ing.PetromTomajkom,odbornémulikvidátorovi
poistných udalostí z povinného zmluvného poistenia u žalovaného, pani Mgr. Juliane Weinbergerovej,
Stanovisko k uplatnenému nároku - poškodený G. E. zo dňa 21.10.2011; vyjadrenie žalobcu k odporu

a príloha k vyjadreniu žalobcu k odporu: Rozhodnutie o odvolaní Krajského riaditeľstva Policajného
zboru, Krajského dopravného inšpektorátu v Banskej Bystrici, č. p.: KRP-14-2/DI-SPRAV-2010 zo dňa
18.02.2010; vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu k odporu; mailové podanie znalca Ing. Petra
Škripku zo dňa 20.10.2016; Vyjadrenie žalobcu zo dňa 25.01.2017; Odborné vyjadrenie č. 31/2017 zo
dňa 29.12.2017 vypracované znalcom PhDr. Karolom Kleinmannom, PhD.; Vyjadrenie žalobcu zo dňa

01.03.2018; Dodatok k Odbornému vyjadreniu č. 31/2017 zo dňa 12.06.2018 vypracovaný znalcom
PhDr. Karolom Kleinmannom, PhD.; obsahom pripojeného priestupkového spisu Okresného riaditeľstva
PZ vo Zvolene, Okresného dopravného inšpektorátu v Krupine č. p.: ORP-232/DI-S-KA-2009 (obvinený
z priestupku: Miroslav Stančík); obsahom pripojeného priestupkového spisu Okresného riaditeľstvaPZ Zvolen, Okresného dopravného inšpektorátu v Krupine č. p.: ORP-152/DI-S-KA-2009 (obvinený z
priestupku: C. Š.); z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav:

20. Argumentácia žalobcu v prospech žaloby je podrobne opísaná v bodoch 1., 4., 6., 7., 10., 13. a 17.
odôvodnenia tohto rozsudku, na ktorú súd na tomto mieste v podrobnostiach odkazuje.

21. Obrana žalovaného je podrobne opísaná v bodoch 3., 5., 8., 14. a 16. odôvodnenia tohto rozsudku,
na ktorú súd na tomto mieste v podrobnostiach odkazuje.

22. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len "CSP"), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

23. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

24. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len "Občiansky zákonník"), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

25. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

26. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za
tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

27.Podľa§427Občianskehozákonníka,prevádzateľmotorovéhovozidlazodpovedázaškoduvyvolanú

osobitnou povahou tejto prevádzky.

28. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 381/2001 Z. z."), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na

každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej
zmluve.

29. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo,
aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na

zdraví a nákladov pri usmrtení.

30. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda
vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon

neustanovuje inak.

31. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať (§ 799 Občianskeho zákonníka).

32. Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného
odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku
a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu
môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

33. Podľa § 822 Občianskeho zákonníka, z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v
prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený
zodpovedá.34. Podľa § 823 Občianskeho zákonníka, náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo
na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

35. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

36. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie

spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 437/2004 Z. z.), náhrada za bolesť sa
poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo
odstraňovaniu jeho následkov.

37. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z., náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho
posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

38. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa

poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v
rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

39. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie

spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

40. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

41. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z., výška náhrady za bolesť a výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny
rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná

suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

42. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví
výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku
2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní

najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.

43. Podľa § 1 Opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 12284/2009-OL z 12. mája
2009 o ustanovení výšky za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2009,
výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2009 za jeden

bod je 14,46 eura.

44. Podľa § 11 ods. 6 písm. a) a b) zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného
odkladuzačaťprešetrovaniepotrebnénazistenierozsahujehopovinnostiposkytnúťpoistnéplnenieado
troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné

na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného
plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody
preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť
alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým
uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah

povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa
považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta
vrátila ako nedoručené.45. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15
dníposkončeníprešetrovaniapotrebnéhonazistenierozsahupovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z

tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

46. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je
povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

47. Podľa § 206 CSP, ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd na
návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby.

48. Podľa § 216 ods. 2 CSP, súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany
domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu.

49. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.

50. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.

51. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

52. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

53. Podľa § 10c (Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. februára 2013) Nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013 (poistná
udalosť zo dňa 20.05.2009), výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru
2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

54. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. januára 2013, výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

55. V prípadoch náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je pre vznik
nároku na náhradu za bolesť a nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a ich rozsah
rozhodujúcim zákon č. 437/2004 Z. z. a jeho vyššie citované ustanovenia.

56. Medzi stranami sporu bolo sporná pasívna vecná legitimácia žalovaného; premlčanie vo vzťahu
k nároku na odškodnenie bolestného; zavinené konanie žalobcu na vzniku škody, zavinené konanie
vodiča motorového vozidla Š. XXX, pána C. Š.Z., na vzniku škody; a kauzálny nexus (príčinná súvislosť)
medzi konaním vodiča osobného motorového vozidla Škoda 120, pána C. Š., a spôsobenou škodou.

57. Námietka nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v tomto spore, vznesená žalovaným v
odpore proti platobnému rozkazu, bola neskôr v konaní odvolaná samotným žalovaným, keď advokát
žalovaného na pojednávaní konanom dňa 12.01.2024 považujúc za potrebné oznámiť súdu, na ktorých
vyjadreniach žalovaný naďalej trvá, uviedol, že má za to, že existencia pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného ako poisťovne bola judikatúrou vysporiadaná, a preto akceptuje, že poškodený má priamy

nárok od poisťovne na náhradu škody z dôvodu uzatvorenia povinného zmluvného poistenia vinníka u
žalovaného, a rovnako akceptuje, že žalovaný ako právnická osoba má právnu subjektivitu, nakoľko v
predchádzajúcich vyjadreniach žalovaného identifikoval túto námietku, a teda ďalej na nej netrvá.58.Súdvyhodnotilakonedôvodnúnámietkupremlčaniavznesenúžalovanýmvodporeprotiplatobnému
rozkazu, na ktorej žalovaný zotrval na pojednávaní dňa 12.01.2024 vo vzťahu k nároku na odškodnenie
bolestného (advokát žalovaného na pojednávaní dňa 12.01.2024 uviedol, že žalovaný už netrvá na

námietke premlčania vznesenej žalovaným v odpore proti platobnému rozkazu vo vzťahu k nároku
na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia) tvrdiac, že ak posledný operačný výkon žalobca
podstúpil dňa 24.03.2010, a žaloba bola podaná až dňa 25.07.2012, je nárok žalobcu na náhradu
bolestného premlčaný. Toto tvrdenie žalovaného úspešne poprel žalobca vo vyjadrení advokáta žalobcu
na pojednávaní dňa 12.01.2024, s ktorým sa súd stotožnil, v podrobnostiach naň odkazuje (viď bod

17. odôvodnenia rozsudku) a dodáva, že žalobca ako poškodený sa dozvedel o škode z Lekárskeho
posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 23.10.2010 /č. l. 11 spisu/ (nie
zo dňa 05.02.2010, ako to nesprávne uviedol žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu, a žalobca
toto jeho nesprávne tvrdenie účinne poprel vo vyjadrení k odporu), v ktorom bolo bolestné ohodnotené
celkovým počtom 200 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia bolo ohodnotené celkovým počtom
80 bodov, spolu 280 bodov, a v ktorom bola uvedená doba liečenia od 20.05.2009 do 29.09.2010. V

zmysle citovaného ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka začala plynúť žalobcovi dvojročná
subjektívna premlčacia doba na uplatnenie práva zo zodpovednosti za škodu dňa 23.10.2010 (kedy sa
z Lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 23.10.2010 dozvedel
o škode) a uplynula dňa 23.10.2012. Keďže žalobca podal žalobu zo dňa 19.07.2012 na Okresnom
súde Bratislava I dňa 25.07.2012, o čom svedčí podacia pečiatka Okresného súdu Bratislava I zo dňa

25.07.2012 na č. l. 1 spisu, podal ju v rámci plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá
plynula od 23.10.2010 do 23.10.2012.

59. Vina žalobcu na vzniku dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 20.05.2009, a pri ktorej došlo ku
škode na zdraví žalobcu, dokázaná nebola, resp. nevyplýva z obsahu pripojeného priestupkového spisu

Okresného riaditeľstva PZ vo Zvolene, Okresného dopravného inšpektorátu v Krupine č. p.: ORP-232/
DI-S-KA-2009 (obvinený z priestupku: G. E.), v ktorom absentuje akékoľvek právoplatné rozhodnutie
potvrdzujúce žalobcovu vinu alebo spoluvinu na vzniku dopravnej nehody a ukladajúce žalobcovi nejakú
sankciu.

60. Vina vodiča osobného motorového vozidla Š. XXX, D. C. Š., na vzniku dopravnej nehody, ku ktorej
došlo dňa 20.05.2009, a pri ktorej došlo ku škode na zdraví žalobcu, dokázaná bola (požil pred jazdou
alkohol, čím porušil zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom v čase dopravnej nehody) a vyplýva z obsahu pripojeného priestupkového spisu
Okresného riaditeľstva PZ Zvolen, Okresného dopravného inšpektorátu v Krupine č. p.: ORP-152/DI-

S-KA-2009 (obvinený z priestupku: C. Š.). V Rozhodnutí Okresného riaditeľstva PZ Zvolen, Okresného
dopravného inšpektorátu Krupina č. p.: ORP-152/DI-S-KA-2009 zo dňa 11.08.2009, právoplatnom dňa
11.08.2009 a vykonateľnom dňa 11.11.2009, sa konštatuje, že svojím konaním C. Š. porušil povinnosť
ustanovenú v § 4 ods. 1 písm. b) a § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, a uznáva sa vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a

plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. d), k) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za čo mu bola podľa § 22 ods. 2 písm. b), e) zákona
Slovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisovuložená1.pokuta
vo výške 600,- eur a 2. zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 24 mesiacov, ktorý začína planúť
dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zavinenie vodiča osobného motorového vozidla

Škoda 120, pána C. Š., na vzniku dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 20.05.2009, a pri ktorej došlo
ku škode na zdraví žalobcu, je zjavné aj zo súdom vykonaného dokazovania (§ 206 CSP) opísaného
v bode 12. odôvodnenia rozsudku, na ktoré súd v podrobnostiach odkazuje považujúc za nadbytočné
opätovne uvádzať jeho závery aj na tomto mieste.

61. Súhlasne s názorom žalobcu aj súd konštatuje, že vyššie uvedené dva kľúčové fakty (1. vodič
osobného motorového vozidla Š.L. XXX, D. C. Š., porušil ustanovenia zákona č. 8/2009 Z. z. o
cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase dopravnej
nehody, čo vyplýva z obsahu pripojeného priestupkového spisu Okresného riaditeľstva PZ Zvolen,
Okresného dopravného inšpektorátu v Krupine č. p.: ORP-152/DI-S-KA-2009 /obvinený z priestupku:

C. Š./, 2. porušením ustanovení zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v čase dopravnej nehody spôsobil pán C. Š. dopravnú nehodu, čo
vyplýva zo súdom vykonaného dokazovania /viď bod 12. odôvodnenia rozsudku/), preukazujú existenciukauzálneho nexusu (príčinnej súvislosti) medzi konaním vodiča osobného motorového vozidla, pána C.
Š., a spôsobenou škodou.

62. Medzi stranami sporu nebol sporný vznik škody, nebolo sporné ani bodové ohodnotenie bolestného
(200 bodov) a bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (80 bodov) v Lekárskom
posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 23.10.2010. Sporným nebola ani
výška náhrady za bolesť za jeden bod (200 bodov x 14,46 eur/jeden bod) a výška náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia za jeden bod (80 bodov x 14,46 eur/jeden bod), t. j. spolu 4.048,80 eur (spolu

280 bodov x 14,46 eur/ jeden bod). Súd poznamenáva, že žalobca si mohol, v súlade s citovaným
ustanovením § 5 ods. 2 za spojkou "a" zákona č. 437/2004 Z. z., uplatniť sumu 4.049,00 eur po
zaokrúhlení výslednej sumy 4.048,80 eur na najbližšie celé euro smerom nahor. Súd, rešpektujúc vyššie
citované ustanovenie § 216 ods. 2 CSP, nemohol prekročiť návrh žalobcu a prisúdiť viac (4.049,00 eur),
než čoho sa žalobca domáhal (4.048,80 eur).

63.Súdnevyhovelnávrhužalovaného,prezentovanomjehoadvokátomnapojednávanídňa12.01.2024,
na zohľadnenie spoluúčasti žalobcu na vzniku dopravnej nehody, nakoľko v pripojenom priestupkovom
spise Okresného riaditeľstva PZ vo Zvolene, Okresného dopravného inšpektorátu v Krupine č. p.:
ORP-232/DI-S-KA-2009 (obvinený z priestupku: Miroslav Stančík) sa nenachádza žiadne právoplatné
rozhodnutie potvrdzujúce žalobcovu spoluúčasť na vzniku dopravnej nehody a ukladajúce žalobcovi za

žalovaným iba tvrdenú, ale nepreukázanú, spoluúčasť na vzniku dopravnej nehody, nejakú sankciu.

64. Súd vzhliadol dôvodnosť nároku žalobcu na úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy
4.048,80 eur od 30.01.2013 do zaplatenia.

65. V súlade s ustanovením § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého poisťovateľ je
povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu
o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie
poistnéhoplnenia;súduzavrel,ženakoľkošetreniepoistnejudalostineboloskončenédotrochmesiacov

odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti (t. j. do 03.10.2012, oznámením poškodeného o
škodovej udalosti je Predžalobná upomienka - výzva na zaplatenie zo dňa 03.07.2012 /č. l. 12 spisu/)
podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z., mohol sa žalovaný dostať do omeškania najskôr
dňa 19.10.2012 (15-dňová lehota v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. žalovanému uplynula
dňa 18.10.2012 /03.10.2012 + 15 dní/). Žalobca však na pojednávaní dňa 12.01.2024 vzal žalobu späť

v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,25% ročne zo sumy 4.048,80 eur od 10.07.2012 do
29.01.2013, žiadajúc priznať úrok z omeškania od 30.01.2013, považujúc tento deň, ako deň nasledujúci
po doručení platobného rozkazu žalovanému /č. l. 23, platobný rozkaz bol doručený žalovanému do
vlastných rúk dňa 29.01.2013/, za prvý deň omeškania (viď bod 72. odôvodnenia rozsudku). Súd,
rešpektujúc vyššie citované ustanovenie § 216 ods. 2 CSP, nemohol prekročiť návrh žalobcu a prisúdiť

viac (úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 4.048,80 eur od 19.10.2012 do zaplatenia), než
čoho sa žalobca domáhal (úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 4.048,80 eur od 30.01.2013
do zaplatenia).

66. V prvý deň omeškania (30.01.2013) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky

0,75% (platná od 11.07.2012 do 07.05.2013), preto zvýšením o 8 percentuálnych bodov v zmysle
citovaného ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. januára 2013
v nadväznosti na citované ustanovenie § 10c Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.
z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov

(záväzkový vzťah medzi stranami sporu vznikol pred 1. februárom 2013 /poistná udalosť zo dňa
20.05.2009/), predstavuje žalobcom správne uplatnený (po vzatí žaloby späť v časti o zaplatenie úroku
z omeškania vo výške 0,25% ročne zo sumy 4.048,80 eur od 10.07.2012 do 29.01.2013 /viď bod 72.
odôvodnenia rozsudku/) úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne.

67. Po takto vykonanom dokazovaní a zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti, s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu,
mal súd za preukázanú dôvodnosť žaloby. Súd preto v I. výroku enunciátu rozsudku zaviazal žalovanéhozaplatiť žalobcovi sumu 4.048,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy
4.048,80 eur od 30. 1. 2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

68. Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti rozsudku) súd určil v súlade s ustanovením § 232
ods. 3 veta prvá CSP, podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
II.

69. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

70. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

71. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu

žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

72. Vzhľadom k tomu, že žalobca využil svoje dispozičné oprávnenie vzatím žaloby späť, v zmysle
citovanéhoustanovenia§144CSPpozačatípojednávania(napojednávaníkonanomdňa12.01.2024),v
časti úroku z omeškania vo výške 0,25% ročne zo sumy 4.048,80 eur od 10.07.2012 do 29.01.2013 (ako

rozdielu medzi v petite žaloby uplatnenom úroku z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 4.048,80
eur od 10.07.2012 do zaplatenia a po vzatí žaloby sčasti späť požadovanom úroku z omeškania vo
výške 8,75% ročne zo sumy 4.048,80 eur od 30.01.2013 do zaplatenia) z dôvodu, že žalobca nevedel
preukázať ním iba tvrdený prvý deň omeškania 10.07.2012, ktoré tvrdenie žalovaný úspešne poprel už
v odpore proti platobnému rozkazu, a tak žalobca určil za prvý deň omeškania deň 30.01.2013, ako deň

nasledujúci po dni doručenia platobného rozkazu žalovanému (platobný rozkaz bol žalovanému dňa
29.01.2013 /č. l. 23 spisu/), pričom žalovaný so späťvzatím žaloby v tejto časti súhlasil na pojednávaní
konanom dňa 12.01.2024, súd v II. výroku enunciátu tohto rozsudku konanie vo zvyšku (t. j. v späťvzatej
časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,25% ročne zo sumy 4.048,80 eur od 10.07.2012 do
29.01.2013) zastavil v súlade s citovaným ustanovením § 145 ods. 2 CSP v nadväznosti na citované

ustanovenie § 146 ods. 1 veta prvá CSP.

III.

73. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v III. výroku enunciátu rozsudku podľa § 255 ods.
1, ods. 2, § 256 ods. 1 v spojení s 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

74. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

75. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

76. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

77. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

78. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

79. Žalobca mal vo veci úspech v celej uplatnenej istine a vo väčšej časti uplatneného príslušenstva, t.

j. v časti o zaplatenie sumy 4.048,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy
4.048,80 eur od 30.01.2013 do zaplatenia, keďže súd žalobe v tejto časti vyhovel (I. výrok enunciátu
rozsudku), preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie právaproti žalovanému, ktorý v tejto časti úspech nemal. Tento úspech žalobcu je zároveň neúspechom
žalovaného.

80. Citované ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vyžaduje zodpovednosť za zavinenie strany sporu, ktorej
procesný úkon mal za následok zastavenie konania, pričom otázka zavinenia sa hodnotí iba podľa
procesného výsledku. V danom prípade žalobca vzal žalobu späť v časti úroku z omeškania vo výške
0,25% ročne zo sumy 4.048,80 eur od 10.07.2012 do 29.01.2013 (ako rozdielu medzi v petite žaloby
uplatnenomúrokuzomeškaniavovýške9,00%ročnezosumy4.048,80eurod10.07.2012dozaplatenia

a po vzatí žaloby sčasti späť požadovanom úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 4.048,80
eur od 30.01.2013 do zaplatenia) po otvorení pojednávania z dôvodu, že žalobca nevedel preukázať
ním iba tvrdený prvý deň omeškania 10.07.2012, ktoré tvrdenie žalovaný úspešne poprel už v odpore
proti platobnému rozkazu. Keďže zastavenie konania v časti úroku z omeškania vo výške 0,25% ročne
zo sumy 4.048,80 eur od 10.07.2012 do 29.01.2013 (II. výrok enunciátu rozsudku) procesne zavinil
žalobca, vznikol nárok na náhradu trov konania v tejto časti žalovanému. Tento pomerne nepatrný

úspech žalovaného je zároveň pomerne nepatrným neúspechom žalobcu.

81. Vzhľadom na úspech žalobcu v celej uplatnenej istine a vo väčšej časti uplatneného príslušenstva,
t. j. v časti o zaplatenie sumy 4.048,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo
sumy 4.048,80 eur od 30.01.2013 do zaplatenia, v ktorej časti súd žalobe vyhovel v I. výroku enunciátu

rozsudku, v porovnaní s pomerne nepatrným úspechom žalovaného, a teda len pomerne nepatrným
neúspechom žalobcu, v časti úroku z omeškania vo výške 0,25% ročne zo sumy 4.048,80 eur od
10.07.2012 do 29.01.2013, v ktorej časti súd konanie zastavil v II. výroku enunciátu rozsudku, rozhodol
súd o nároku na náhradu trov konania tak, ako je uvedené v III. výroku rozsudku, v ktorom žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd

prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

82. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

83. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym
úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s citovaným ustanovením § 262 ods. 2 CSP.

84. O zaplatení súdneho poplatku zo žaloby žalovaným z dôvodu, že úspešný žalobca je oslobodený od

súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. ch), i) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení účinnom v čase podania žaloby (25.07.2012), rozhodne vyšší súdny
úradník v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v
znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§ 355 ods.
1 CSP).

Proti II. výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o zastavení konania vo zvyšku, je prípustné
odvolanie (§ 357 písm. a/ CSP).

Proti III. výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné
odvolanie (§ 357 písm. m/ CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), v dvoch

vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§
362 ods. 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a
ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/
(§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 CSP).

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§
38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a
o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov).