Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 4, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-25C/60/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116210975
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Miškolci

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1116210975.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Mariánom Miškolcim v spore žalobcu: A. B., narodený: XX. XX.

XXXX, trvalý pobyt: XXX XX C. XXX, zastúpený: JUDr. Peter Harakály, advokát, Mlynská 28, Košice,
proti žalovaným: 1/ Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, Špitálska 22, Bratislava, IČO: 00 802 603,
2/ Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, Bratislava, IČO: 30 845 572, 3/ Slovenská
republika v mene, ktorej koná Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, Bratislava, o
náhradu škody na zdraví, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 10 674 Eur titulom zvýšenia náhrady sťaženia
spoločenského uplatnenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu voči žalovanému 1/ vo zvyšnej časti zamieta.

III. Súd žalobu voči žalovanému 2/ a 3/ v celom rozsahu zamieta.

IV. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

V. Žalovanému 2/ a 3/ sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 19.05.2016 sa žalobca domáhal náhrady škody na zdraví a žiadal,
aby súd zaviazal žalovaného 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia v sume 106 314,00 Eur s príslušenstvom a zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia v sume 53 157,00 Eur s príslušenstvom. Čiastočným späťvzatím žaloby
doručeným súdu dňa 26.09.2016 zobral žalobca žalobu v časti 100 142 Eur späť z dôvodu úhrady
žalovaným dňa 20.07.2016. Žalobca naďalej žiadal, aby súd rozhodol o priznaní náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia v sume 6 172 Eur spolu s príslušenstvom a zvýšení náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia v sume 53 157 Eur. Žalobca zmenil žalobu podaním zo dňa 17.01.2017,
v ktorom žiadal, aby mu súd priznal náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 6 594 Eur
s príslušenstvom a zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 53 368 Eur. Súd
pripustil zmenu žaloby dňa 09.08.2017.

2. Žalobca uviedol, že ku dňu 09.07.2013 bol profesionálnym vojakom v služobnom pomere, kedy pri
plnení jeho služobných činností počas vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky na

vojenskej misii v Camp Kandahár v štáte Afganistan utrpel počas náhlej prestrelky strelné poranenie
hlavy. Zranenia zanechali na zdravotnom stave žalobcu trvalé následky, a to kostný defekt v lebečnej
klenbe, vážne mozgové a duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy a poruchy sexuálnej funkcie.
Úraz utrpel v čase jeho služobného zaradenia ako profesionálneho vojaka pri vykonávaní služobnýchčinností. Žalobcovi boli vystavené dva posudky o sťažení spoločenského uplatnenia v počte bodov
3 620 a 2 400, teda celkovo 6 020 bodov. Služobný úraz natrvalo, nezvratne a zásadným spôsobom
poznačili prežívanie a uplatnenie žalobcu v rôznych oblastiach. Žalobca bol pred úrazom úplne

zdravý bez akýchkoľvek zdravotných problémov. Trvalé následky sa u žalobcu prejavili najmä v jeho
osobnom živote a v zásadných obmedzeniach v rôznych samoobslužných činnostiach. Žalobca má
významne porušené motorické funkcie, má oslabené ľavostranné končatiny a porušenú rovnováhu.
Trvalé poškodenie mozgu sa prejavilo v poruche zraku. Žalobca je dennodenne obmedzovaný vo
všetkých bežných úkonoch. Veľmi ťažko číta a v dôsledku porušenej motoriky aj veľmi ťažko píše.

Trvalé postihnutie sa prejavuje aj silnými bolesťami hlavy pri zmenách počasia, prudkých pohyboch a
tiež v ležiacej polohe na chrbte. Žalobca bol personálnym rozkazom zo dňa 24.7.2015 prepustený zo
služobného pomeru. Pre žalobcu pritom vykonávanie povolania profesionálneho vojaka predstavovalo
podstatnú časť jeho sebarealizácie v živote. Žalobca v dôsledku závažného poškodenia zdravia nemôže
vykonávať ani inú prácu či zárobkovú činnosť. Žalobca žil pred úrazom veľmi aktívne. Veľa športoval
a v tomto smere bol mimoriadne všestranný. Venoval sa futbalu, stolnému tenisu, hokeju a volejbalu.

Rád sa bicykloval. Všetky tieto športové činnosti a možnosti ich vykonávania sú však kvôli závažnému
poškodeniu motoriky pre žalobcu zmarené. Okrem športových aktivít žalobca vypĺňal pred úrazom
svoj voľný čas čítaním kníh, čo je v súčasnosti pre závažné porušenie zrakovej funkcie mimoriadne
sťažené. Ako každý mladý človek, aj žalobca sa rád chodil zabávať s priateľmi, chodili tancovať či
navštevovali rôzne kultúrne či spoločenské akcie. Aj tieto činnosti už žalobca vykonávať nemôže, a

to kvôli sťaženej motorike, bolestiam hlavy a ďalším zdravotným problémom. Trvalé postihnutie sa
prejavilo aj v psychickej oblasti žalobcu, má zlé sny, v noci sa často budí, je depresívny, nervózny,
podráždenýajehosúčasnéobmedzeniahonapĺňajúpocitminespokojnostiabeznádeje.Okremtohomá
žalobcanarušenéajkognitívnefunkcie,zhoršilosamumyslenie,akoajpamäťovéfunkcie.Všetkyvyššie
popísané skutočnosti znamenajú, že kvalita života žalobcu v jeho mladom veku 23 rokov degradovala a

žalobca bude po celý zvyšok svojho života tak po fyzickej, ako aj psychickej stránke zásadne obmedzený
nielen v osobnom živote ale prakticky vo všetkých oblastiach spoločenského života a pri uplatnení v nich.
Žalobca vyzval žalovaného 1/ na úhradu dlžnej sumy náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
podaním zo dňa 13.08.2014. Trojmesačná lehota na uzavretie dohody o výške odškodnenia uplynula
dňa 13.11.2014, pričom nasledujúci deň 14.11.2014 sa žalovaní dostali do omeškania.

3. Žalovaný 1/ žiadal žalobu zamietnuť a konanie o nároku žalobcu na zaplatenie náhrady za sťaženie
spoločenskéhouplatnenianavrholzdôvodunedostatkuprávomocizastaviť,resp.vtejtočastizamietnuť.

4. Žalovaný 1/ uviedol, že je nesporné utrpenie služobného úrazu žalobcom. Žalobca je ale

v právnom vzťahu k Slovenskej republike, pričom žalovaný 1/ nikdy nebol služobným úradom, ani
služobným orgánom žalobcu, a preto ani nemôže byť pasívne legitimovaným s konaní. Žalovaný
1/ ako správny orgán, ktorý rozhoduje o jednotlivých dávkach úrazového zabezpečenia, nemôže
byť zodpovedným subjektom. Žalovaný 1/ priznal svojím rozhodnutím žalobcovi 100 142 Eur
a pokiaľ žalobca s rozhodnutím nesúhlasil, mohol v správnom konaní podať odvolanie a následne

eventuálne podať správnu žalobu. O odškodnení žalobcu za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo
teda už právoplatne rozhodnuté príslušným orgánom, keďže žalobca si odvolanie voči rozhodnutiu
žalovaného 1/ nepodal. Namietol nedostatok právomoci súdu na prejednanie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia okrem nároku na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Žalobca vychádzal z nesprávnej sadzby jedného bodu, kedy si uplatnil sumu 17,66 Eur za jeden bod

pre rok 2016 napriek tomu, že bolo možné ustáliť zdravotný stav žalobcu skôr, než boli vypracované
jednotlivé lekárske posudky, keďže jeho zdravotný stav bol ustálený najneskôr v roku 2014. Žalobca
bol pritom uznaný za práceschopného dňom 01.09.2015. Vo vzťahu k zvýšeniu náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia uviedol, že žalobca na zvýšenie nemá automaticky právny nárok, a preto so
zvýšením nesúhlasil. K omeškaniu žalovaného 1/ s úhradou nemohlo dôjsť, keďže žalobca si uplatnil

nárok na základe lekárskych posudkov vystavených až v roku 2016. Naviac vo výzve žalobcu bola
uvedená nižšia suma na úhradu, než uviedol v žalobe.

5. Žalovaný 2/ žiadal žalobu zamietnuť.

6. Žalovaný 2/ uviedol, že žalovaný 2/ nie je pasívne vecne legitimovaný v konaní, keďže právne vzťahy
profesionálneho vojaka pri vykonávaní štátnej služby sú vzťahy profesionálneho vojaka k Slovenskej
republike. Žalovaný 2/ nemôže byť nositeľom právnych povinností vyplývajúcich zo zodpovednosti
štátu, voči ktorému žalobca vykonával štátnu službu profesionálneho vojaka, aj keď bol žalovaný 2/hlavným služobným úradom pre štátnu službu profesionálnych vojakov a podľa zákona riadi a kontroluje
ich sociálne zabezpečenie. Naopak ide o konanie vo veci sociálneho zabezpečenia, kde účastníkmi
právneho vzťahu z úrazového zabezpečenia sú iba poškodený a žalovaný 1/, ako inštitúcia zriadená na

priznávanie a výplatu dávok. Bodové ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu boli
vo všetkých lekárskych posudkoch určené v maximálnych sadzbách, pričom tieto boli ešte zvýšené na
dvojnásobok, čo preukazuje, že žalovaný 1/ pristúpil k nárokom žalobcu s maximálnou ústretovosťou
a využil všetky dostupné zákonné prostriedky, ktorými mohol zlepši kvalitu jeho života. Nárok na
zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia neuznal z dôvodu samotnej spornosti výšky

náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a zároveň ho považoval za predčasný. Žalovaný 1/ sa
nemohol dostať do omeškania s úhradou dlžnej sumy, nakoľko zdravotný stav žalobcu v čase odpovedí
žalovaného 1/ nebol ustálený, v dôsledku čoho neboli naplnené ani zákonné podmienky na realizáciu
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

7. Žalobca v replike uviedol, že predmetom konania je plnenie povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu za

sťaženie spoločenského uplatnenia. Povinnosť zaplatiť toto plnenie má žalovaný 1/, ktorý je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti a ktorý preto je pasívne vecne legitimovaným v konaní, na čo poukázal aj
žalovaný 2/. Pasívna vecná legitimácia žalovaného 2/ je daná tým, že je hlavným služobným úradom
profesionálnych vojakov, a ako taký zodpovedá za škodu, ktorá im vznikla pri služobnom úraze. Síce
teda žalovaný 2/ nie je povinný poskytnúť plnenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ale

nesie právnu zodpovednosť za škodu, ktorej sa žalobca domáha. Zároveň z opatrnosti navrhol pripustiť
do konania žalovaného 3/. Právomoc súdu konať odôvodnil tým, že iné spory a veci prejednávajú
a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje osobitný zákon, ktorým je práve zákon č. 437/2004 Z.z. Na
uvedený zákon pritom odkazuje aj ustanovenie § 22 zákona č. 328/2002 Z.z. Namietol tiež spôsob
výpočtu bodového hodnotenia prezentovaného žalovaným 1/ ako nízky a nesprávne počítaný za iný ako

príslušný rok. Poukázal na rozpor vo vyjadreniach žalovaného 1/ ohľadne ustálenia zdravotného stavu
žalobcu, kedy žalovaný vo svojich vyjadreniach zo dňa 10.09.2014 a 05.03.2015 potvrdil, že zdravotný
stav žalobcu nebol ustálený a bude potrebné predložiť nový aktuálny lekársky posudok, o ktorého
vydanie žalobca po uplynutí podpornej doby požiadal. Podporná doba pritom uplynula dňa 29.07.2015
a k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu mohlo dôjsť najskôr po jej uplynutí. Relevantnou hodnotou bodu

v čase jej uplynutia bola hodnota 17,16 Eur za jeden bod. Žalobca uviedol, že k ustáleniu zdravotného
stavu došlo v roku 2015 po uplynutí podpornej doby. Zároveň zmenil podanú žalobu v tom, že vychádzal
zbodovéhohodnoteniasťaženiaspoločenskéhouplatneniavpočte6220bodovahodnotyjednéhobodu
17,16 Eur platnej pre rok 2015. K omeškaniu žalovaných uviedol, že nakoľko k ustáleniu zdravotného
stavu žalobcu došlo v roku 2015, za kvalifikované uplatnenie jeho nárokov je možné považovať až

uplatnenie zo dňa 05.02.2016. Trojmesačná lehota uplynula dňa 05.05.2016 a nasledujúcim dňom
06.05.2016 sa dostal do omeškania.

8. Žalovaný 1/ v duplike uviedol, že nakoľko žalobca proti rozhodnutiu žalovaného 1/, ktorým mu priznal
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, nenamietal a nevyužil možnosť odvolania, tak uznal

výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a aj výšku bodu, ktorý bol použitý pri výpočte,
rovnako tak ako jednotlivé položky, ktorými bol ohodnotený zdravotný stav žalobcu v posudkoch.
Nesúhlasil so zvýšením náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, nakoľko na to nemá žalobca
automaticky právny nárok.

9. Žalovaný 2/ v duplike uviedol, že sám žalobca vo svojej replike uznáva, že žalovaný 2/ nie je
pasívne vecne legitimovaný. Potvrdil, že v prípade žalobcu išlo o služobný úraz v zmysle § 29 ods.
1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. Uvedený zákon však upravuje iba rozsah náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia, avšak nezakladá aj povinnosť konkrétnej náhrady, ktorá je vecou sociálneho
zabezpečenia. Navrhol, aby súd pripustenie vstupu žalovaného 3/ do konania nevyhovel. Účel kontroly

a riadenia sociálneho zabezpečenia profesionálnych vojakov žalovaným 2/ je premietnutý práve v jeho
oprávnení rozhodovať o opravných prostriedkoch proti prvostupňovým rozhodnutiam žalovaného 1/.
Keďže žalobca sa proti rozhodnutiu žalovaného 1/ neodvolal, žalovaný 2/ nemal možnosť preskúmať
správnosť jeho postupu. Stále existuje rozpor v momente ustálenia zdravotného stavu žalobcu a s tým
spojený aj samotný moment vzniku nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu.

Žalovaný 2/ sa nikdy nemohol ani dostať do omeškania splnením peňažného dlhu, ktorého úhrada
mu v zmysle platných právnych predpisov neprislúcha, pričom žalovaný 2/ ani nevytvára nerozlučné
spoločenstvo s ostatnými subjektmi označenými na žalovanej strane sporu. Nespochybnil závažnosť
zdravotnej ujmy žalobcu a ani trvalé následky. Žalobca však neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorýchby vyplývalo, že by sa pred úrazom v rôznych oblastiach života uplatňoval mimoriadnym spôsobom.
Samotnú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia považuje za primeranú povahe následkov.
Bodové ohodnotenie bolo v maximálnych sadzbách, ktoré boli zvýšené na dvojnásobok, z čoho vyplýva,

že žalovaný pristúpil k nárokom žalobcu s maximálnou ústretovosťou. Žalobcovi boli poskytnuté a tiež sú
aj poskytované mesačné úrazové dávky, ktoré vo vyčerpávajúcom rozsahu zohľadnili všetky okolnosti
poškodenia zdravia žalobcu a jeho následkov, čo je potrebné považovať za dostatočné, dôstojné
a adekvátne, v plnom súlade s ústavným princípom proporcionality. Nemožnosť vykonávania všetkých
aktivít,ktoréžalobcauviedol,jenevyhnutnoupodmienkoupriznanianáhradyzasťaženiespoločenského

uplatnenia. Žalobca v zmysle konštantnej judikatúry nespĺňa podmienky pre mimoriadne zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia.

10. Žalovaný 3/ žiadal žalobu zamietnuť.

11. Žalovaný 3/ uviedol, že nespochybňuje poškodenie zdravia žalobcu v dôsledku služobného úrazu.

Namietol nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie, keďže povinným na úhradu dávok je žalovaný 1/.
Žalovaných nie je možné zaviazať solidárne na plnenie, ale žalobca sa môže domáhať plnenia len voči
žalovanému 1/. Bodové ohodnotenie bolo v maximálnych sadzbách, ktoré boli zvýšené na dvojnásobok,
z čoho vyplýva, že žalovaný pristúpil k nárokom žalobcu s maximálnou ústretovosťou. Nárok na zvýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia neuznal.

12. Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení uviedol, že ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia
a určenie bodu je možné uskutočniť až vtedy, ak dôjde k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu.
Žalovaného 3/ žaloval z dôvodu právnej istoty, nakoľko žalovaný 1/ a žalovaný 2/ namietali svoju
pasívnu vecnú legitimáciu. Poukázal na to, že žalovanými uvádzaná judikatúra nemôže byť aplikovaná,

nakoľkovychádzazinýchprávnychpredpisov(českájudikatúra),resp.zpredchádzajúcejprávnejúpravy
(slovenská judikatúra). Výnimočnosť prípadu pritom neznamená, že poškodený musel byť pred úrazom
mimoriadnym spôsobom zapojený do niektorej z oblasti spoločenského života. Ustanovenie § 5 ods.
5 zákona č. 437/2004 Z.z. totiž ako jeden z dôvodov uvádza invaliditu, pri ktorej je nepodstatné, akým
spôsobom bol poškodený zapojený do niektorej z oblastí spoločenského života. Invalidita pritom môže

vzniknúť aj u osoby, ktorá predtým vôbec nepracovala, resp. bola nezamestnaná. Prípadom hodným
osobitného zreteľa je prípad poškodenia zdravia osoby, ktoré ju podstatným spôsobom obmedzuje
v prvom rade v pracovnej oblasti života, ale tiež v iných oblastiach života a spoločnosti, a to v osobnej,
rodinnej, kultúrnej a športovej.

13. Žalovaný 3/ vo svojom ďalšom vyjadrení uviedol, že právne vzťahy sociálneho zabezpečenia nie
sú právnymi vzťahmi profesionálneho vojaka pri vykonávaní štátnej služby, ale s nimi iba súvisia
a nadväzujú na ne. Žalovaný 1/ je orgánom štátnej správy pre výkon sociálneho zabezpečenia vojakov,
a teda žalovaný 3/ nevykonáva sociálne zabezpečenie profesionálnych vojakov.

14. Na pojednávaní dňa 14.05.2021 žalobca poukázal na svoje sťažené podmienky v dôsledku jeho
zhoršeného zdravotného stavu. Kvôli zdravotnému stavu musí cvičiť a každý deň chodiť na rehabilitácie,
čo musel riešiť cez súkromných fyzioterapeutov a kondičných trénerov, keďže štátne rehabilitácie mu
nezaberali. Musí neustále stimulovať bunky, aby sa regenerovali, inak by stagnoval. Potýka sa s rôznymi
obmedzeniami v živote, pri šoférovaní a chôdzi, hlavným problémom je motorika, v dôsledku čoho

musel vypustiť množstvo športov zo života. Našiel si preto nový šport turistiku. Navštevuje psychológa,
odporúčanie na psychiatrickú liečbu nechcel absolvovať, keďže je to o liekoch a považuje to za krajné
riešenie. Byť vojakom bolo jeho snom, teraz sa musí prispôsobovať na niečo, čo mu je neprirodzené.
Kvôli tomu, že je zdravotne ťažko postihnutý, nemal možnosť sa riadne zamestnať. Kvôli následkom
úrazu sa cíti často menejcenný, úraz zasiahol jeho zovňajšok, musí sa maskovať čapicami. Nie je

schopný už robiť bežné činnosti v domácnosti, aby si neublížil. Šoférovaniu v noci sa vyhýba, cez deň
šoféruje aktívne, cez deň si trúfne hocikam. Z dôvodu, že je zdravotne ťažko postihnutý, nemali pre neho
prácu ani na úrade práce. Urobil si kurz SBS. Chodí von, navštevuje úzky okruh kamarátov, snaží sa
vyhýbať veľkým spoločenským akciám. Žalovaný 1/ uviedol, že ťažkosti žalobcu sú plne odškodnené
v rámci základného odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré už bolo žalobcovi priznané

v sume 100 142 Eur. Žalovaný 1/ poskytuje tiež žalobcovi mesačne sumu 717,39 Eur z titulu invalidného
výsluhového dôchodku a náhrady za stratu na služobnom plate. Okrem toho žalovaný 1/ v súlade s § 24
zákona č. 328/2002 Z.z. poskytol žalobcovi jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške 21 429,10
Eur. Žalovaný 3/ namietol pasívnu vecnú legitimáciu a upozornil, že žalobcovi bolo bodové ohodnotenienavýšené na dvojnásobok. Zároveň žalobca neuviedol také dôvody, ktoré by odôvodňovali mimoriadne
zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia.

15. Na pojednávaní dňa 08.09.2023 žalovaný 1/ namietol nedostatok právomoci súdu konať, čo aj bližšie
zdôvodnil vo svojom písomnom podaní zo dňa 07.09.2023.

16. Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 07.11.2023 poukázal na to, že ustanovenie § 22 zákona
č. 328/2002 Z.z. odkazuje na zákon č. 437/2004 Z.z. ako celok a nie len na niektoré z ustanovení tohto

zákonaapretosúdmáprávomocvovecikonať,čopotvrdzujeajuznesenieNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky zo dňa 30.03.2023, sp.zn. 2Cdo/259/2020.

17. Na pojednávaní dňa 13.11.2023 žalobca poukázal na existenciu právomoci súdu konať, pričom
žalovaný 1/ naďalej namietal nedostatok právomoci súdu konať s tým, že uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo/259/2020 sa týkalo policajta a nie vojaka, pričom ich služobný pomer

nie je totožný. Zároveň uviedol, že žaloba voči žalovanému 1/ by mala byť zamietnutá, nakoľko žalovaný
1/ nie je služobným úradom žalobcu.

18. Na pojednávaní dňa 02.02.2024 svedkyňa A. D. A. uviedla, že žalobca bol nadpriemerným človekom
z pohľadu pohybu, pozornosti a schopnosti, mal veľa koníčkov a jeho jemné kognitívne funkcie

boli nadpriemerné. Žalobca trpí posttraumatickou stresovou poruchou, pričom existuje predpoklad
zhoršovania sa jeho zdravotného stavu. Vzhľadom na poškodenie mozočku sa už nikdy nebude schopný
naučiť nové veci na takej úrovni, ako pred úrazom. Je schopný robiť jednoduché práce, ale nič
komplikované. Rýchlo sa unaví, nedokáže rozprávať a súčasne niečo robiť. Zdravotný stav žalobcu
považuje za trvalý, nezvratný a nikdy sa už neobnoví. Možno sa podarí zlepšiť jeho stav rehabilitáciami,

ale to len minimálne. Svedkyňa E. B. uviedla, že úraz jej syna po psychickej stránke veľmi zmenil. Po
úraze už nemá záujem o šport a stretávanie sa s kamarátmi, stále sedí doma, má depresie a prestal
chodiť do spoločnosti. V obliekaní a strave nie je žalobca veľmi obmedzovaný, má však poruchu
motoriky, nemá cit, padajú mu veci, rozbíja ich, pri chôdzi je neohrabaný.

19. Na pojednávaní dňa 09.02.2024 svedok F. G. uviedol, že žalobcu pozná od detstva, boli neustále
spolu v rámci úzkej skupiny kamarátov. Pred úrazom so žalobcom spoločne dennodenne športovali. Po
úraze mal komplikácie s koordináciou, v dôsledku čoho nebol schopný športovať a začal to odmietať
pre komplikácie spojené s jeho zdravotným stavom. Na cvičenie zanevrel, lebo mu bolo potrebné
pomáhať. Je sociálne izolovaný, neozýva sa sám iniciatívne, síce komunikuje, ale izoluje sa. Chcel

pôsobiť v armáde, ísť na misie a kariérne napredovať v ozbrojených silách. Po úraze je utiahnutý, jeho
komunikačné schopnosti nie sú vždy spontánne, ale musí sa zamyslieť.

20. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 346/2005 Z.z.“),

právne vzťahy profesionálneho vojaka pri vykonávaní štátnej služby sú vzťahy profesionálneho vojaka
k Slovenskej republike.

21. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z., Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej len
„ministerstvo“) na účely tohto zákona je hlavným služobným úradom pre štátnu službu profesionálnych

vojakov (ďalej len „hlavný úrad“). Vedúcim hlavného úradu je minister obrany Slovenskej republiky (ďalej
len „minister").

22. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, hlavný služobný úrad na účely tohto zákona je ministerstvo. Vedúcim

hlavného služobného úradu je minister.

23. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 281/2015 Z.z., služobný úrad na účely tohto zákona je
a) ministerstvo pre profesionálnych vojakov vyčlenených podľa § 71 ods. 1 písm. a),
b) organizačná zložka ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len "ozbrojené sily") pre

profesionálnych vojakov ozbrojených síl a pre profesionálnych vojakov, ktorým sa skončilo vyčlenenie
podľa § 71 ods. 5,24. Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov, zriaďuje sa Vojenský
úrad sociálneho zabezpečenia ako rozpočtová organizácia na výkon sociálneho zabezpečenia vojakov;
zriaďovateľskú funkciu29) k nemu vykonáva ministerstvo obrany.

25. Podľa § 1 ods. 1 písm. b) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“), tento zákon upravuje
sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí úrazové zabezpečenie.

26. Podľa § 20 ods. 1 písm. b) zákona č. 328/2002 Z.z., policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý
utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa §
29 ods. 4, sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá,
náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia.

27. Podľa § 22 zákona č. 328/2002 Z.z., náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského

uplatnenia sa poskytuje jednorazovo podľa osobitných predpisov.30)

28. Podľa § 24 ods. 1 prvá veta zákona č. 328/2002 Z.z., policajtovi a profesionálnemu vojakovi,
ktorého zdravotná spôsobilosť na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný za invalidného v
dôsledku služobného úrazu spôsobeného za nebezpečných podmienok, patrí jednorazové mimoriadne

odškodnenie vo výške najmenej desaťnásobku základu podľa § 60 a najviac päťdesiatnásobku základu
podľa § 60.

29. Podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z., za služobný úraz sa na účely tohto zákona
považuje poškodenie zdravia alebo smrť policajta alebo profesionálneho vojaka spôsobené nezávisle

od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri výkone služobných
činností vyplývajúcich zo služobného zaradenia policajta alebo profesionálneho vojaka, pri činnosti
vykonávanej na príkaz, pokyn alebo rozkaz nadriadeného alebo pri činnosti, ktorá je obvyklá pri plnení
služobných úloh vrátane obvyklej činnosti v čase prestávok v službe

30. Podľa § 79 zákona č. 328/2002 Z.z., sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov riadi a kontroluje
ministerstvo.

31. Podľa § 81 ods. 1 písm. b) zákona č. 328/2002 Z.z., dávky úrazového zabezpečenia priznáva,
zvyšuje, znižuje, zastavuje a odníma profesionálnemu vojakovi a pozostalým po ňom Vojenský úrad

sociálneho zabezpečenia.

32. Podľa § 81 ods. 2 písm. b) zákona č. 328/2002 Z.z., dávky úrazového zabezpečenia vypláca
profesionálnemu vojakovi a pozostalým po ňom Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.

33. Podľa § 104 zákona č. 328/2002 Z.z., Nárok na dávky úrazového zabezpečenia nevzniká, ak sa
ministerstvo zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo smrť policajta alebo profesionálneho
vojaka celkom.

34. Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z., vojenský úrad sociálneho zabezpečenia zriadený podľa

doterajších predpisov sa považuje za Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia podľa tohto zákona.

35. Podľa § 2 ods. 2 zákona číslo 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenskéhouplatneniaaozmeneadoplnenízákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.273/1994
Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej

poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z.z.), sťaženie spoločenského uplatnenia
je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné
úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho
spoločenských úloh (ďalej len „následok“)..

36. Podľa § 2 ods. 3 písm. a) zákona č. 437/2004 Z.z., poškodenie na zdraví je poškodenie zdravia
spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví37. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2002 Z.z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v
rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

38. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 437/2002 Z.z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

39. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

40. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z., výška náhrady za bolesť a výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v

hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok
predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma
sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

41. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., poskytovateľ náhrady a poškodený môžu uzatvoriť

dohodu o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to aj nad výšku náhrady ustanovenú týmto
zákonom, najviac však do výšky náhrady ustanovenej v § 5 ods. 5; ak ide o náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla,5) dohodu s poškodeným môže uzatvoriť poisťovateľ alebo Slovenská
kancelária poisťovateľov.

42. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z., poškodený je oprávnený uplatniť nárok na náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia na súde, ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody podľa odseku 1
a do troch mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili sa nároky
poškodeného.

43. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z., lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav
poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až
po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

44. Podľa § 10 ods. 4 prvá veta zákona č. 437/2004 Z.z., bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského
uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo
stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel
poškodenie na zdraví.

45. Podľa článku 15 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žiaden dôkaz nemá
predpísanú zákonnú silu.

46. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

47. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

48. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom spisu, a to žaloba č.l.1-4, prepúšťacia

správa č.l.6-12, lekársky posudok č.l.13-15, rozhodnutie č.l.17-18, personálny rozkaz č.l.19-20, záver
z psychologického vyšetrenia č.l.21, lekárske správy č.l.22-23, výzvy žalobcu č.l.24-28, odpovede
žalovaného 1/ č.l.29-32, čiastočné späťvzatie č.l.35-36, rozhodnutie o SSU č.l.37-38, vyjadrenie
žalovaného 1/ č.l.42-47, vyjadrenie žalovaného 2/ č.l.49-68, vyjadrenie žalobcu č.l.77-86, vyjadrenie
žalovaného 2/ č.l.89-114, rozhodnutie č.l.114, 97, 100, rozsudky č.l.101-112, rozhodnutie č.l.113,

vyjadrenie žalovaného 1/ č.l.119-133, lekársky posudok č.l.123, list č.l.124, súhlas č.l.125, výzva
žalobcu č.l.126, lekársky posudok č.l.127-128, 133, vyjadrenie žalovaného 3/ č.l.145-153, vyjadrenie
žalobcu č.l.161-163, vyjadrenie žalovaného 3/ č.l.171-182, rozhodnutie č.l.206-207, rozhodnutie č.l.208,rozhodnutieč.l.209-210,vyjadreniežalovaného1/č.l.271-272,vyjadreniežalobcuč.l.275-287,zápisnica
o rokovaní č.l.300-304, správa č.l.315-317, pričom ustálil nasledovný skutkový stav veci.

49. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca bol ku dňu 09.07.2013 profesionálnym
vojakom v služobnom pomere, kedy pri plnení jeho služobných činností počas vyslania na plnenie
úloh mimo územia Slovenskej republiky na vojenskej misii v Camp Kandahár v štáte Afganistan utrpel
počas náhlej prestrelky strelné poranenie hlavy. Zranenia zanechali na zdravotnom stave žalobcu
trvalé následky, ktoré sú prítomné dodnes. Úraz utrpel žalobca v čase jeho služobného zaradenia ako

profesionálneho vojaka pri vykonávaní služobných činností. Žalobca si listom zo dňa 13.08.2014 uplatnil
u žalovaného 1/ nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia. Listom zo dňa 24.02.20215
žalobca vyzval žalovaného 1/ na uzatvorenie dohody o vyrovnaní v zmysle § 6 ods. 1 zákona č.
437/2004 Z.z. Listom zo dňa 05.02.2016 si žalobca voči žalovanému 1/ uplatnil nárok na náhradu
sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalovaný 1/ listom zo dňa 10.09.2014 odmietol nárok žalobcu
na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia s odôvodnením, že zdravotný stav žalobcu nemožno

považovaťzaustálenýažalobcovibolapredĺženápodpornádobaprofesionálnehovojakao12mesiacov
do 08.08.2015. Rozhodnutím žalovaného 1/ zo dňa 08.07.2016 bola žalobcovi priznaná náhrada za
sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 100 142 Eur. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo
ohodnotené súhrnne na 6 220 bodov, pričom hodnota jedného bodu bola určená sumou 16,10 Eur.
Z obsahu uvedeného rozhodnutia tiež vyplýva, že žalobcovi bola priznaná aj náhrada za bolesť v

sume 17 066 Eur. Okrem uvedených plnení bol žalobcovi z titulu zníženia jeho spôsobilosti vykonávať
primerané civilné zamestnanie o 50 % rozhodnutím žalovaného 1/ z 18.09.2015 priznaný invalidný
výsluhový dôchodok vo výške 402,57 Eur a rozhodnutím žalovaného 1/ zo dňa 16.10.2015 priznaná
náhrada za stratu na služobnom plate profesionálneho vojaka vo výške 137,76 Eur, čo spolu v danom
čase predstavovalo hodnotu čistého mesačného príjmu žalobcu vo výške 540,33 Eur. Z rozhodnutia

žalovaného 1/ zo dňa 07.08.2020 pritom vyplynulo, že uvedený invalidný výsluhový dôchodok a priznaná
náhrada za stratu na služobnom plate profesionálneho vojaka sa každoročne navyšovala. Mesačná
výška invalidného výsluhového dôchodku na základe rozhodnutia žalovaného 1/ zo dňa 22.06.2020
predstavovala sumu 444,37 Eur a výška náhrady za stratu na služobnom plate na základe rozhodnutia
žalovaného 1/ zo dňa 07.08.2020 predstavovala 273,22 Eur. Spolu bolo žalobcovi z titulu invalidného

výsluhového dôchodku a náhrady za stratu na služobnom plate priznaných v auguste 2020 plnenie
vo výške 717,59 Eur. Žalobcovi bolo podľa ustanovenia § 24 zákona č. 328/2002 Z.z. priznané aj
jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške 21 429,10 Eur.

50. V konaní bolo nesporné, že výška bodového ohodnotenia poškodenia zdravia žalobcu bola 6 220

bodov (č.l. 37 a 79). Rovnako tak bolo nesporné, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu došlo v roku
2015 po uplynutí podpornej doby predĺženej do 08.08.2015 (č.l. 30 a 79). Sporným naďalej zostalo,
či na strane žalobcu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre navýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia a či plnenia, ktoré už boli poskytnuté žalobcovi, dostatočne nekompenzujú
požiadavku na takéto navýšenie.

51. Súd pri posudzovaní nároku žalobcu na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
prihliada na dôvody hodné osobitného zreteľa. Jedným, aj keď nie výlučným dôvodom hodným
osobitného zreteľa, je existencia invalidity u poškodeného. Žalobca bol uznaný za invalidného s
poklesom pracovnej schopnosti o 50% a teda spĺňal zákonom výslovne stanovený predpoklad pre

posúdenie zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia súdom.

52. Samotná miera invalidity, ako ani preukázaný zdravotný stav žalobcu, podľa názoru súdu však
neodôvodňujú navýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o žalobou požadovaný rozsah
50 % vo výške 53 368 Eur. Uvedený rozsah navýšenia sa poskytuje osobám, ktoré v dôsledku

poškodenia zdravia sú plne imobilné, odkázané na pomoc a starostlivosť druhých a sú nespôsobilé
vykonávať akékoľvek úkony sebestačne bez pomoci (stravovanie, ošatenie a pod.). Takéto navýšenie
je možné priznať len poškodeným s najťažšími následkami, kedy zostanú pripútaní na lôžko, sú plne
odkázaní na pomoc iných, ktorí nedokážu vykonávať ani základné životné úkony, sú úplne izolovaní
nielen od akéhokoľvek spoločenského, športového alebo kultúrneho života, ale aj od sexuálneho a

citového života.

53. Žalobca nie je úplne vylúčený zo spoločenského, športového, kultúrneho, sexuálneho a citového
života. Žalobca je schopný všetky potrebné činnosti si zabezpečovať sám, aj keď s určitým obmedzeníma diskomfortom s tým spojeným. Rovnako je schopný stravovať sa, obliekať sa, robiť si hygienu,
šoférovať, pracovať a vykonávať iné činnosti. Je nepochybné, že jeho zdravotný stav a poškodenie pre
neho znamenajú značnú zmenu v dovtedajšom spôsobe a kvalite jeho života, najmä v možnostiach

pracovného uplatnenia v armáde, v športovej oblasti a účasti na spoločenských akciách a diskotékach,
avšak ani samotné poškodenie nespôsobuje, že by bol zo života, či už spoločenského, kultúrneho,
pracovného alebo rodinného úplne vylúčený a neschopný sa ho zúčastniť. Napriek všetkým zraneniam,
ktoré zanechali u žalobcu trvalé následky, žalobca robí všetky bežné samoobslužné úkony sám, je
samostatný, sebestačný, chodí na turistiku, ktorou nahradil ostatné športové aktivity, naďalej sa stretáva

s priateľmi a našiel si partnerku, s ktorou žije spolu s dieťaťom.

54. Súd pri posúdení navýšenia náhrady za sťaženia spoločenského uplatnenia okrem existujúcej
invalidity ako dôvodu hodného osobitného zreteľa, zohľadnil práve skutočnosť, že poškodenie zdravia
žalobcu ho obmedzuje v bežných radostiach života a v schopnosti realizovať niektoré aktivity, ktoré
boli pred úrazom nevyhnutnou každodennou súčasťou jeho života, ako aj v možnosti realizácie jeho

pracovného naplnenia v armáde, čo bolo jeho snom a želaním. Rovnako tak súd prihliadol aj na závery
svedkyne A. D. A., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že u žalobcu nikdy nedôjde k úplnému zlepšenie
zdravotného stavu, ale len k veľmi miernemu. Žalobca sa od úrazu naďalej stretáva s následkami svojho
zranenia, ktoré mu sťažuje a znepríjemňuje život a ktoré nikdy nebude možné odstrániť, a v dôsledku
ktorých kvalita života žalobcu už nikdy nebude taká, ako v prípade zdravých ľudí.

55. Pokiaľ ide o námietku žalovaných, že poškodenie zdravia žalobcu kryjú plnenia, ktoré boli žalobcovi
už vyplatené, súd sa s takýmto tvrdením nestotožňuje. Žalobcovi boli v lekárskych posudkoch priznané
maximálne bodové hodnotenia, ktoré bolo pri daných položkách možné priznať (položka 251c. 150-250
bodov, položka 253. 260-1560 bodov, položka 255. 260-1300 bodov). Zároveň v lekárskych posudkoch

bolo priznané bodové hodnotenie podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. zvýšené na dvojnásobok.
Takéto zvýšenie pritom nie je automatické, ale je ponechané na posúdení posudkového lekára, ktorý robí
hodnotenie, a ktorý môže bodové hodnotenie primerane zvýšiť, a to až na dvojnásobok. Teda samotné
zvýšenie môže byť aj nižšie, než je maximálny dvojnásobok zisteného bodového hodnotenia. Práve
takéto maximálne sadzby bodového hodnotenia zvýšené na maximálne možný dvojnásobok podľa

súdu predstavujú tiež dôvody hodné osobitného zreteľa pre posúdenie zvýšenia nároku na sťaženie
spoločenského uplatnenia. Osobitne v prípade, keď k poškodeniu zdravia žalobcu došlo v pomerne
mladom veku (23 rokov) a následky tohto poškodenia si ponesie celý zvyšok života bez možnosti ich
odstránenia alebo prinajmenšom podstatného zlepšenia. Poškodenie zdravia žalobcu naviac nastalo
v nízkom produktívnom veku, prakticky v čase jeho začiatku, a teda aj možnosti profesného uplatnenia

žalobcu budú značne sťažené a v niektorých oblastiach, zaujímavých pre žalobcu, prakticky vylúčené.

56. Súd pri posúdení zvýšenia nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia nebral do úvahy ani
jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške 21 429,10 Eur, ktoré sa vypláca profesionálnym
vojakom. Ustanovenie § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. predstavuje všeobecné pravidlo poskytovania

náhrady vo vzťahu ku všetkým fyzickým osobám bez ohľadu na ich profesiu. Naopak ustanovenie §
24 zákona č. 328/2002 Z.z., na základe ktorého bolo jednorazové mimoriadne odškodnenie vyplatené,
sa týka iba profesionálnych vojakov a policajtov. Je nepochybné, že tieto nároky upravené v zákone
č. 328/2002 Z.z. predstavujú zákonodarcom osobitne priznaný benefit v prípade, že dôjde k invalidite
v dôsledku služobnému úrazu profesionálneho vojaka. Aplikácia tohto ustanovenia však nevylučuje

posudzovanie nárokov podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. Takýto zápočet nevyplýva ani
z právnej úpravy a opačný výklad by zároveň viedol k diskriminácii vojakov, ktorí by boli ukrátení
o priznanie zvýšenia nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia len z dôvodu, že im už bolo priznané
jednorazové mimoriadne odškodnenie. Toto jednorazové mimoriadne odškodnenie sa zároveň vypláca
na základe iných kritérií, než plnenie podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., pričom v danom prípade

jednorazového mimoriadneho odškodnenia sa vôbec neposudzujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Rovnako tak súd nezohľadňoval ani dávky invalidného výsluhového dôchodku, ktorý je bežnou dávkou
v prípade priznanej invalidity. Pokiaľ by uvedené plnenie malo byť započítané do zvýšenia nároku za
sťaženie spoločenského uplatnenia, uvedený príkaz na zápočet by bol do zákona č. 437/2004 Z.z.
zapracovaný.

57. Súd zamietol nárok žalobcu na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu
40 %, nakoľko vzhľadom na jeho zdravotný stav a možnosti uplatnenia v živote takéto navýšenie
považovalzaneprimerané.Žalobcanapriekpoškodeniuzdravianiejeúplnevylúčenýzospoločenských,profesných a ani kultúrnych činností, je schopný, aj keď s rôznymi obmedzeniami, uplatniť sa v živote
i v spoločnosti, viesť rodinný život, stretávať sa s priateľmi, venovať sa voľnočasovým aktivitám, najmä
turistike, preto súd dospel k záveru, že zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo

výške 10 % je primerané.

58. V zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. sa výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
určuje za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu. Takýto nárok na
náhradu vzniká v zmysle § 5 ods. 1 a § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. okamihom, čo zdravotný

stav poškodeného možno považovať za ustálený, a ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia,
spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví, príp. neskôr. Pre určenie hodnoty
jedného bodu je teda rozhodujúce, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu poškodeného, keďže až
týmto momentom dochádza v zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. k vzniku nároku na náhradu
a nie už samotným poškodením zdravia, ukončením práceneschopnosti, resp. vypracovaním posudku.
Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu došlo v roku

2015 po uplynutí podpornej doby predĺženej do 08.08.2015 (č.l. 30 a 79). V zmysle § 5 ods. 2 zákona č.
437/2004 Z.z. sa za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu, považuje
rok2014.Vroku2014bolapriemernámesačnámzdazamestnancavhospodárstveSlovenskejrepubliky
vo výške 858 Eur, z čoho 2 % predstavujú hodnotu jedného bodu vo výške 17,16 Eur. Pri počte bodov
6 220, ktorý súd považoval za nesporný (č.l. 37 a 79), predstavuje hodnotenie celkovej výšky zvýšenia

náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 10 % sumu vo výške 10 674 Eur.

59. Súd zamietol žalobu voči žalovanému 2/ a 3/ z dôvodu, že títo neboli pasívne vecne legitimovaní,
keďže z ustanovenia § 81 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. b) zákona č. 328/2002 Z.z. vyplýva, že dávky
úrazového zabezpečenia priznáva, zvyšuje, znižuje, zastavuje, odníma a vypláca profesionálnemu

vojakovi a pozostalým po ňom žalovaný 1/. Z uvedeného dôvodu neexistuje žiadna hmotno-právna
povinnosť na strane žalovaného 2/ a 3/, ktorej splnenie by súd mohol žalovanému 2/ a 3/ uložiť, a preto
títo žalovaní ani nemôžu byť pasívne vecne legitimovaní.

60. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, pripomienku strany
sporu, ktorá ju nastolila. Je ale nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
strán sporu (napríklad rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.).

61. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

62. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

63. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením
§ 262 ods. 1 CSP s prihliadnutím na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 04.02.2021,
sp zn. III. ÚS 475/2018, v ktorom ústavný súd uviedol, že zmyslom novej právnej úpravy Civilného

sporového poriadku nebola snaha zákonodarcu sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania koncepčne
celkom odchýliť od pravidla pôvodne vyjadreného v § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Záver
súdu absolútne vylučujúci osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov
vprípadoch,keďvýškaplneniazáviselaodznaleckéhoposudkualeboúvahysúdu,nemožnoakceptovať
a takáto interpretácia § 255 Civilného sporového poriadku súdom nie je v súlade s Ústavou Slovenskej

republiky.

64. Žalobca bol voči žalovanému 1/ úspešný v časti žalobou uplatneného nároku. S prihliadnutím
na vyššie uvedený nález Ústavného súd Slovenskej republiky súd, napriek čiastočnému úspechu
žalovaného 1/, priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu uvedenom vo výroku

rozsudku, nakoľko rozsudkom priznané plnenie záviselo od úvahy súdu. Keďže súd žalobu voči
žalovanému 2/ a 3/ v celom rozsahu zamietol, žalovaný 2/ a 3/ mali v konaní úspech, a preto im súd
priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania zodpovedajúci pomeru ich úspechu vo veci.65. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa
poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).