Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 25, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-21Cpr/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1322202478
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Farkašová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1322202478.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Beatou Farkašovou, v právnej veci žalobcu:

A. B. A. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XX, G., proti žalovanému : Mestský súd Bratislava IV,
Saratovská 1/A, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou bývalému Okresnému súdu Bratislava III dňa 27.05.2022 ( ktorého
nástupníckym súdom je od 01.06.2024 Mestský súd Bratislava IV) domáhal určenia neplatnosti
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru založeného Služobnou zmluvou zo dňa 10.03.2022 č.

1SprO/103/2022 v skúšobnej dobe, oznámené žalobcovi žalovaným dňa 25.05.2022.
Skutkovo žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 15.03.2022 mu vznikol štátnozamestnanecký pomer
( ďalej len ako „Štzp“) u žalovaného – služobného úradu, ktorý bol založený Služobnou zmluvou zo
dňa 10.03.2022. Žalobca podľa Služobnej zmluvy vykonával funkciu štátneho radcu – vyšší súdny
úradník a rozvrhom práce bol pridelený do oddelenia 52 k sudkyni A. H. I.. Žalobca si po viacerých
snahách o ústne riešenie problému (3 krát u personalistky súdu J. K. I. a 2 krát u predsedu súdu B. K.
G. ) podať na základe osobného pohovoru s predsedom súdu písomnú sťažnosť zo dňa 26.04.2022,

doručenú do kancelárie predsedu súdu dňa 28.04.2022, ktorej podstatným obsahom boli uzancie A. I.
ako priamej nadriadenej žalobcu, ktoré podľa žalobcu boli bossingom a šikanou na pracovisku, ktoré sa
pokúsil žalobca riešiť najprv ústne a následne písomne. Dňa 25.05.2022 bolo žalobcovi na pracovisku
v kancelárii predsedu súdu za prítomnosti personalistky súdu doručené vtedajším predsedom súdu
Oznámenieovýsledkuprešetreniasťažnostizodňa25.05.2022č.1SprO/158/2022,vzmyslektoréhood
pridelenia žalobcu do súdneho oddelenia A. I., ani v období prešetrovania sťažnosti, sa táto nesťažovala
na pracovný výkon žalobcu a kvalitu odvedenej práce, avšak prešetrovaním nebol zistený rozpor so

všeobecnezáväznýmiprávnymipredpismi asťažnosťbolavyhodnotenáakoneopodstatnená.Vtotožný
deň následne dňa 25.05.2022 bolo žalobcovi doručené predsedom súdu Oznámenie o skončení Štzp
v skúšobnej dobe zo dňa 25.05.2022 č. 1SprO/192/2022 bez udania dôvodu, ku dňu 25.05.2022.
Dňa 25.05.2022 musel žalobca odovzdať všetky pracovné pomôcky, v tento deň odovzdal čip na
evidenciu dochádzky, kľúče od kancelárie a toaliet, služobný preukaz, mandátny certifikát, na pracovisku
zotrval žalobca do 14,00 hod. Pri odchode doručil do podateľne súdu Oznámenie o zotrvaní v Štzp
zo dňa 25.05.2022 do Spr a oznámil služobnému úradu, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej

zamestnával.
Podľa žalobcu sa tento bol u predsedu súdu dožadovať riešenia konania priamej nadriadenej, ktoré bolo
podľa žalobcu šikanou (bossingom) a ktoré riešenie je v kompetencii predsedu súdu. Po neúspešnej
ústnej intervencii podal žalobca na základe rozhovoru s predsedom súdu písomnú sťažnosť, na ktorúdostal písomnú odpoveď a ktorej bezprostredným následkom bolo skončenie Štzp v skúšobnej dobe, ku
dňu oznámenia výsledku prešetrenia na bosssing a súčasne ku dňu oznámenia samotného skončenia
Štzp v skúšobnej dobe, teda všetko v jeden deň, bezprostredne na seba nadväzujúc, a to aj napriek

záverom predsedu súdu z prešetrenia sťažnosti, že na výkon a kvalitu práce žalobcu neboli sťažnosti,
a ninori ad maior napriek podanej sťažnosti. Skončenie Štzp v skúšobnej dobe bolo v príčinnej súvislosti
s podanou sťažnosťou žalobcu, je neplatné.
Žalobca poukázal na zákonné ustanovenia na vec sa vzťahujúce, a to : § 316 ods. 1,2 CSP, § 81 ods.
2 zákona č. 55/2017 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ZoŠS“), §

95 ods. 1 ZoŠS, § 4 ods. 4, 5, 6 ZoŠS, § 3 písm. c) zákona č. 583/2008 Z.z. o prevencii kriminality
a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 2 zákona č. 54/2019 Z.z.
o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

2. Žalobca k žalobe pripojil nasledovné listinné doklady: Služobnú zmluvu č. 1SprO/103/2022
zo dňa 10.03.2022, Sťažnosť žalobcu ako štátneho zamestnanca zo dňa 26.04.2022 adresovanú

bývalémuOkresnémusúduBratislavaII,OznámeniebývaléhoOkresnéhosúduBratislavaIIadresované
žalobcovi zo dňa 25.05.2022 č. 1SprO/158/2022 o výsledku prešetrenia sťažnosti, Oznámenie bývalého
Okresného súdu Bratislava II žalobcovi č. 1SprO/192/2022 zo dňa 25.05.2022 o skončení Štzp –
v skúšobnej dobe, Oznámenie žalobcu o zotrvaní v Štzp zo dňa 25.05.2022.

3. a) Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú. Ako žalovaný ďalej uviedol,
žalobca bol v období od 15.03.2022 do 25.05.2022 v Štzp na pozícii vyšší súdny úradník na
bývalom Okresnom súde Bratislava II. Je pravdou, že žalobca dňa 28.04.2022 doručil do kancelárie
predsedu súdu Sťažnosť štátneho zamestnanca, ktorá bola riadne vybavená a dňa 25.05.2022 bolo
žalobcovi doručené osobne Oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti. Je aj pravdou, že v rovnaký

deň 25.05.2022 bolo po doručení Oznámenia výsledku prešetrenia sťažnosti žalobcovi doručené
aj oznámenie o skončení Štzp s tým, že jeho Štzp sa končí dňa 25.05.2022. Žalovaný nesúhlasil
s vyjadrením žalobcu, že bezprostredným následkom podania písomnej sťažnosti bolo skončenie jeho
Štzp v skúšobnej dobe v rovnaký deň, ako mu bol oznámený výsledok prešetrenia sťažnosti, či dokonca,
skončenie Štzp v skúšobnej dobe bolo v príčinnej súvislosti s podanou sťažnosťou. Obsah Oznámenia

o skončení Štzp je v súlade s § 81 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe.
ŽalovanýskončilvprípadežalobcuŠtzppísomnebezuvedeniadôvodu,zároveňnejdeoprípaduvedený
v § 81 ods. 5 ZoŠS, kedy je služobný úrad povinný skončenie Štzp náležite odôvodniť v písomnom
oznámení. Žalovaný preto vylučuje spojitosť medzi podaním Sťažnosti štátneho zamestnanca na
sudkyňu a skončením Štzp žalobcu so žalovaným. Štzp žalobcu sa skončil v skúšobnej dobe bez

uvedenia dôvodu. Nič na tom nemení skutočnosť, že dve písomnosti boli žalobcovi doručované v jeden
deň bezprostredne po sebe. Ustanovenie § 81 ods. 1 ZoŠS umožňuje skončiť Štzp aj bez uvedenia
dôvodu, pričom žiadne zákonné ustanovenie služobnému úradu neukladá povinnosť dodatočne tento
dôvod uvádzať či odôvodňovať, a to ani v konaní pred súdom. Bola tiež splnená podmienka § 81 ods.
4 ZoŠS, Štzp žalobcu sa skončil dňom doručenia písomného oznámenia štátnemu zamestnancovi dňa

25.05.2022.
K samotnej Sťažnosti štátneho zamestnanca žalovaný uviedol, že pri vybavovaní sťažnosti predseda
súdu postupoval strikne podľa § 116 ZoŠS a tiež zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v znení nesk.
predpisov. O prešetrení sťažnosti bola spísaná zápisnica v súlade s § 19 zákona o sťažnostiach. Dňa
25.05.2022 predseda bývalého Okresného súdu Bratislava II osobne doručil žalobcovi Oznámenie

o výsledku prešetrenia sťažnosti, sťažnosť bola vybavená v lehote podľa § 13 ods. 1 zákona
o sťažnostiach, následne žalobca dňa 21.06.2022 adresoval Ministerstvu spravodlivosti SR podnet
týkajúci sa výkonu funkcie predsedu súdu, ktorý bol vyhodnotený ako nedôvodný.
Žalovaný ďalej poukázal, že žalobca pri citácii § 2 zákona č. 54/2019 o ochrane oznamovateľov
protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, neuviedol, akú konkrétnu závažnú

protispoločenskú činnosť v zmysle § 2 písm. d) mal na mysli, čo rovnako platí aj pri citovanom § 3 písm.
c) zákona č. 583/2008 Z.z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.
b) Žalovaný k vyjadreniu pripojil nasledovné listinné doklady: Potvrdenie o štátnej službe žalobcu č.
1SprO/193/2022zodňa25,.05.2022,Potvrdenie–údajeprezápočetpredchádzajúcichobdobídočasnej

pracovnej neschopnosti zo dňa 25.05.2022, Výstupný list žalobcu č. 1SprO/195/2022, emailová
korešpondencia žalobcu a personalistky bývalého Okresného súdu Bratislava II J. K. I. zo dňa 26. –
27. 05.2022, Oznámenie Ministerstva spravodlivosti Sr adresovaného žalobcovi o vybavení podnetu
týkajúceho sa výkonu funkcie predsedu súdu B. K. G. zo dňa 09.08.2022.4. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že skutočnosť, že bezprostredným následkom podania
písomnej sťažnosti žalobcom bolo skončenie Štzp v rovnaký deň, ako mu bol oznámený výsledok

prešetreniasťažnostiažeskončenieŠtzpžalobcuvskúšobnejdobebolovpríčinnejsúvislostispodanou
Sťažnosťou vyplýva zo skutkového stavu, kedy sa žalobca dožadoval u vtedajšieho predsedu súdu B. K.
G. riešenia šikany zo strany priamej nadriadenej s poukazom na princíp zákazu diskriminácie zakotvený
v čl. 9, § 4 ZoŠS, pričom žalobca navrhoval najmenej invazívne riešenie, ktoré by nezasiahlo do chodu
súdu, a to jeho preloženie do iného súdneho oddelenia. Na základe ústneho rozhovoru v predsedom

súdu ako kompetentným na riešenie danej situácie, žalobca na podnet B. G. podal písomnú sťažnosť
na A. I. s vyššie uvedeným návrhom riešenia preloženia do iného súdneho oddelenia. Na Sťažnosť
obdržal žalobca osobne dna 25.05.2022 v kancelárii predsedu súdu B. K. G. Oznámenie o výsledku
prešetrenia sťažnosti za prítomnosti personalistky J. K. I. a ktorého bezprostredným následkom bolo
doručenie žalobcovi vopred pripraveného Oznámenia o skončení Štzp v skúšobnej dobe v ten istý deň.
Dňa 25.05.2022 nastali tri právne skutočnosti: doručenie žalobcovi Oznámenia o výsledku prešetrenia

sťažnosti, ihneď na to doručenie mu Oznámenia o skončení Štzp v skúšobnej dobe a skončenie Štzp
žalobcu u žalovaného. S poukazom na vyjadrenie predsedu súdu B. G. v Oznámení o výsledku
prešetrenia sťažnosti nebolo a niet žiadneho iného dôvodu, ktorý by odôvodňoval skončenie jeho
Štzp zo strany služobného úradu, než podanie sťažnosti žalobcom na sudkyňu A. I., v ktorej žalobca
uviedol pravdivo, že sťažnosť mu odporučil podať predseda súdu po ústnych intervenciách, keďže inak

konať nemôže. Je preto nepochybná a nanajvýš zrejmá príčinná súvislosť medzi podaním sťažnosti
a skončením Štzp žalobcu. S poukazom na § 11 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z. Antidiskriminačného
zákona a s poukazom na § 95 ods. 3 ZoŠS je žalovaný povinný pred súdom uviesť dôvod, pre ktorý
so žalobcom skončil Štzp.
Z ustanovení § 4 ZoŠS, § 2 ods. 1 Antidiskriminačného zákona, § 3 písm. c), § 2, § 4 ods. 2 zákona č.

583/2008 Z.z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých
zákonov; § 2a ods. 8 písm. a), § 3 ods. 1, § 11 ods. 2 Antidiskriminačného zákona, § 95 ods. 3,
§ 20 ods. 1 ZoŠS, § 2 zákona č. 54/2019 Z.z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 69 ods. 3, 4, 5, 6, § 70, § 53 ods. 1 Zákona o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.11.2022, § 30 ods. 1 veta práv

zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyplýva, že
v štátnozamestnaneckých vzťahoch služobný úrad postupuje podľa zásady rovnakého zaobchádzania,
je povinný zaobchádzať so štátnym zamestnancom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania
ustanovenou Antidiskriminačným zákonom a konať v súlade s dobrými mravmi. Štátny zamestnanec
nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na

iného štátneho zamestnanca alebo na vedúceho štátneho zamestnanca ( A. I. ako priamu nadriadenú
žalobcu) sťažnosť. Služobný úrad nesmie štátneho zamestnanca postihovať alebo znevýhodňovať
z dôvodu, že sa zákonným spôsobom domáha svojich práv vyplývajúcich zo Štzp (podaním sťažnosti
žalobcom). Štátny zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy
boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, sa môže domáhať ochrany v služobnom

úrade (žalobca podal sťažnosť predsedovi súdu).
Konaním bývalého predsedu Okresného súdu Bratislava II B. K. G. došlo k neoprávnenému postihu za
uplatňovanie a domáhanie sa práv žalobcu v súvislosti so sťažnosťou namietajúcou porušenie zásady
rovnakého zaobchádzania ( §2a ods. 8 písm. a), c) Antidiskriminačného zákona ,čl. 9 a § 4 ZoŠS)
vyplývajúcich zo ZoŠS, čím došlo z jeho strany k diskriminácii ( § 2 ods. 1, § 3 ods. 1 Antidiskriminačného

zákona, a teda k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania pri skončení Štzp.
Pokiaľ ide o skutkové tvrdenie žalovaného poukazujúce na § 81 ods. 1, 3, 4 ZoŠS, žalobca poukázal na §
81 ods. 2 ZoŠS, podľa ktorého žalovaný nedodržal 3-dňovú lehotu na doručenie písomného oznámenia
o skončení Štzp, ktoré zákonodarca zaviedol ako pravidlo.

5. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že zo žiadneho ustanovenia ZoŠS nevyplýva povinnosť
dodatočne uvádzať dôvod skončenia Štzpv skúšobnej dobe podľa § 81 ods. 1 bez uvedenia dôvodu.
K ustanovenie § 95 ods. 2 ZoŠS a k § 11 ods. 2 Antidiskriminačného zákona žalovaný uviedol, že pre to,
aby došlo k prenosu dôkazného bremena na žalovaného, že k skončeniu Štzp došlo z iného dôvodu ako
z dôvodu, že sa štátny zamestnanec zákonným spôsobom domáhal svojich práv vyplývajúcich zo Štzp,

ZoŠS a aj Antidiskriminačný zákon vyžaduje zo strany žalobcu oznámenie skutočností, z ktorých možno
dôvodne usudzovať spojitosť skončenia Štzp s domáhaním sa svojich práv. Len tvrdenie o existencii
príčinnej súvislosti z dôvodu, že Oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti bolo žalobcovi doručené
v rovnaký deň ako Oznámenie o skončení Štzp, dňa 25.05.2022, nie je okolnosťou, na základe ktorejmožno dôvodne usudzovať takúto spojitosť, Štzp žalobcu sa skončil v skúšobnej dobe bez udania
dôvodu.

6. Súd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím žalobcu, povereného zástupcu
žalovaného, výsluchom svedka B. K. G., oboznámil sa s listinnými dôkazmi špecifikovanými v bodoch
2, 3b) odôvodnenia tohto rozsudku, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

7. Právnym nástupcom bývalého Okresného súdu Bratislava II v zmysle § 18n ods.

2 písm. d) , § 18n ods. 8 písm. c) zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov SR účinnom
k 31.05.2023 sa stal Mestský súd Bratislava IV, ktorý je vo veci pasívne vecne legitimovaný.

8. Na základe Služobnej zmluvy č. 1SprO/103/2022 zo dňa 10.03.2022 vznikol
žalobcovi ako štátnemu zamestnancovi u žalovaného (resp. jeho právneho predchodcu Okresného
súdu Bratislava II) ako služobného úradu štátnozamestnanecký pomer od 15.03.2022 na určitý čas na

zastupovanie štátnej zamestnankyne B. G. G. do doby ukončenia jej rodičovskej dovolenky, s tým že
bola dohodnutá skúšobná doba 3 mesiace. Žalobca bol zaradený do funkcie štátny radca, vyšší súdny
úradník v 7. platovej triede do dočasnej štátnej služby.

9. Listom zo dňa 26.04.2022 podal žalobca k rukám vtedajšieho predsedu

žalovaného ( bývalého Okresného súdu Bratislava II) B. K. G. Sťažnosť na prístup a správanie sa
priamej nadriadenej žalobcu – sudkyne A. H. I. s tým, že podrobne opísal správanie sa A. I. voči
žalobcovi z pohľadu žalobcu. Okrem iného uviedol, že problémy začali druhý týždeň jeho pôsobenia na
súdu, kedy ho A. I. začala zastrašovať, prikazovala mu, s kým sa môže a nemôže stretávať, kritizovala
pred žalobcom svoju predchádzajúcu vyššiu súdnu úradníčku a asistentku oddelenia 52, pravidelne

žalobcu napomínala, že nemá hotové veci, vyvíjala na žalobcu obrovský tlak aj napriek tomu, že žalobca
vykonával prácu VSÚ len 1,5 mesiaca. Sústavne A. I. napomínala žalobcu za to, že zmenila názor
za pol hodiny, potom dala žalobcovi prepracovať rozhodnutie. Neustále žalobcu sledovala so slovami,
že jej nič neujde, kontrolovala ho telefonicky aj počas obedovej prestávky. Žalobca v Sťažnosti ďalej
uviedol, že do práce chodí so strachom, presťahoval sa do Bratislavy z Košíc, zanechal celé sociálne

a materiálne zázemie i celý život na Východe Slovenska, pretože veril v naplnenie sna pracovať v justícii.
Žalobca zostal sklamaný, keď sa od predsedu súdu dopočul počas ústnej intervencie, že má A. I. „dať
do laty“. Po dvoch týždňoch „spolupráce“ s A. I. mal žalobca žalúdočné a iné zdravotné problémy a
musel ostať doma. Podľa žalobcu je A. I. nebezpečná manipulátorka, ktorá žalobcovi povie, že ho chváli
a o pár sekúnd inej osobe z rezortu povie, že „aké chu..joviny žalobca popísal“. A. I. neustále žalobcu

napomínala a kritizovala za spisy, ktoré nemal u seba a posledný úkon bol realizovaný 1,5 mesiaca
pred jeho nástupom do Štzp, A. I. vyčítala žalobcovi, že nepozná všetky spisy (vždy 60-70, ktoré sa
v nejakom počte striedali), že si spisy nenaštudoval, robí pomaly, rovnako sa vyjadrila, že nemá čas
niekoho učiť a potrebuje hotového VSÚ. Konšpiračne obviňovala žalobcu, že nebol v kancelárii a ak sa
vybrala za žalobcom do jeho kancelárie a náhodou ho cestou stretla na chodbe, ironicky sa vyjadrila, že

„určite bol na toalete. Uvedené skutočnosti považoval žalobca za nátlak, šikanu a bossing. Hoci sa môže
zdať, že sa jednalo o banálne dôvody, denne byť vystavovaný takémuto násiliu nie je v osobnostnej
výbave žalobcu a ďalšia spolupráca s A. I. nebola, podľa žalobcu, možná. Po takmer každej komunikácii
s A. I. sa cítil žalobca ako pacient na psychiatrii, preto žalobca žiadal predsedu súdu o riešenie danej
situácie, prakticky, zmenou oddelenia a ak k takejto zmene nedôjde, bol by žalobca nútený skončiť Štzp

v skúšobnej dobe.

10. Z Oznámenia výsledku prešetrenia sťažnosti bývalého Okresného súdu
Bratislava II č. 1SprO/158/2022 zo dňa 25.08.2022 adresovaného žalobcovi, ktorý Oznámenie osobne
prevzal dňa 25.05.2022, súd zistil, že Sťažnosť žalobcu zo dňa 26.04.2022 na sudkyňu A. H. I. bola

vyhodnotená predsedom súdu B. K. G. ako neopodstatnená. Sťažnosť bola dňa 12.05.2022 daná na
vyjadrenie A. I., ktorá uviedla, že sťažnosť neobsahuje žiadne objektívne relevantné skutočnosti, ku
ktorým by sa mala podrobnejšie vyjadriť. Dôrazne odmietla tvrdenia o údajnom bossingu či zastrašovaní.
Pri spolupráci s vyšším súdnym úradníkom je jej snahou, aby jej pridelené veci boli vybavované plynulo
a riadne, prácu VSÚ vždy hodnotí objektívne. K popisom v Sťažnosti uviedla, že ide o zmes popisu

pocitov žalobcu a jeho subjektívnej interpretácie komunikácie, pred podaním Sťažnosti by dala prednosť
dialógu.
Predseda súdu po prešetrení Sťažnosti skonštatoval, že Sťažnosť neobsahuje žiadne objektívne
skutočnosti, ktoré by preukazovali v nej uvádzané tvrdenia, ako sám uvádzal žalobca, v Sťažnostipoukázal na prístup A. I. tak, ako to žalobca prežíva. Takéto subjektívne pocity nemôžu predstavovať
šikanu či bossing. Vyšší súdny úradník je povinný akceptovať v súdnom oddelení názor sudcu, jeho
pokyny a usmernenia, sudca je oprávnený vyššiemu súdnemu úradníkovi zadávať pracovné úlohy a je

oprávnený a povinný vyžadovať a dohliadať na včasnosť a kvalitu ich plnenia. Ide o bežné pracovné
správanie, čo nemožno pokladať za nátlak, napomínanie, kritizovanie, zastrašovanie. Správanie sudcu
môže byť subjektívne špecifické, samotné prežívanie subjektívne takéhoto správania hneď neznamená,
že také správanie je objektívne iné než pracovné. Preto nie je rozhodujúce, či žalobca po ľudskej stránke
je schopný spolupráce s dotknutou sudkyňou. Táto stránka medziľudských vzťahov je bezpochyby

dôležitá, dôraz je však na pracovnom vzťahu. A. I. sa nesťažovala na pracovný výkon žalobcu a kvalitu
odvedenej práce.

11. Oznámením o skončení štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe č. 1SprO/192/2022
zo dňa 25.05.2022, ktoré bolo osobne doručené žalobcovi dňa 25.05.2022, súd zistil, že právny
predchodca žalovaného Okresný súd Bratislava II oznámil žalobcovi skončenie Štzp v skúšobnej dobu

ku dňu 25.05.2022 vrátane podľa § 81 zákona č. 55/2017 Z.z. o štátnej služby, ktorý bol uzavretý
medzi služobným úradom a štátnym zamestnancom podľa Služobnej zmluvy č. 1SprO/103/2022 zo dňa
10.03.2022 s tým, aby k uvedenému dňu odovzdal žalobca všetky pracovné pomôcky zapožičané mu
k výkonu štátnej služby.

12. Listom zo dňa 25.05.2022 žalobca oznámil právnemu predchodcovi žalovaného, že skončenie Štzp
v skúšobnej dobe zo dňa 25.05.2022 považuje za neplatné a trval na to, aby ho zamestnávateľ naďalej
zamestnával.

13. Z vyjadrenia žalobcu súd zistil, že neplatnosti skončenia jeho Štzp sa domáha z dôvodu,

že u bývalého predsedu bývalého Okresného súdu Bratislava II sa domáhal zabezpečenia práva
rovnakého zaobchádzania zo strany nadriadenej sudkyne A. I., ktoré skončenie Štzp mu bolo doručené
bezprostredne po doručení mu Oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti na A. I.. Dôvod neplatnosti
jeten,žeskončenieŠtzpžalobunebolovsúladesozásadourovnakéhozaobchádzania,pretožežalobca
oznámil inú protispoločenskú činnosť, ktorou bolo porušovanie zásad sudcovskej etiky, diskriminačné

správanie A. I. voči žalobcovi popísané v Sťažnosti žalobcu adresované bývalému predsedovi bývalého
Okresného súdu Bratislava II, a teda že skončenie Štzp žalobcu bolo následkom podania tejto Sťažnosti
v zmysle § 4 ZoŠS, podľa ktorého služobný úrad je povinný zaobchádzať so štátnym zamestnancom
v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania podľa Antidiskriminačného zákona, v zmysle § 4
ods. 3 ZoŠS, podľa ktorého sa v štátnozamestnaneckých vzťahoch zakazuje diskriminácia štátneho

zamestnanca okrem iného z dôvodu oznámenia inej protispoločenskej činnosti. Práve podľa § 3
písm. b) a c) zákona č. 583/2008 Z.z. a zákona č. 54/2019 Z.z. sa za inú protispoločenskú činnosť
považuje aj konanie, ktoré nie je priestupkom alebo iným správnym deliktom, ale pôsobí negatívne na
spoločnosť. Podľa § 2 zákona č. 583/2008 Z.z. je každý povinný podľa svojich možností a schopností
konať tak, aby predchádzal alebo zamedzil vzniku a šíreniu inej protispoločenskej činnosti, čo bolo

úlohou bývalého predsedu Okresného súdu Bratislava II, keď sa žalobca svojou Sťažnosťou domáhal
rovnakého zaobchádzania v Štzp zo strany A. I., ktorej protispoločenskú činnosť oznamoval touto
Sťažnosťou na ňu, a to porušovanie z jej strany zásady rovnakého zaobchádzania, ako i to, že bývalý
predseda Okresného súdu Bratislava II Sťažnosť žalobcu prešetril a vyhodnotil, že na výkon jeho
práce a kvality neboli zo strany A. I. žiadne sťažnosti. Napriek tomuto bezprostredne po doručení

žalobcovi Oznámenia o výsledku prešetrenia Sťažnosti, mu bolo doručené Oznámenie o skončení Štzp
v skúšobnej dobe, čo bolo v príčinnej súvislosti s podanou Sťažnosťou žalobcu na A. I..
K tvrdeniam žalovaného, že žalovaný nebol povinný uvádzať dôvod skončenia Štzp žalobcu v skúšobnej
dobe, poukázal žalobca na § 11 ods. 2 Antidiskriminačného zákona v spojení s § 95 ods. 3 ZoŠS, kedy
musí žalovaný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, a že k skončeniu Štzp došlo

z iného dôvodu.

14. Z výsluchu svedka B. K. G., bývalého predsedu bývalého Okresného súdu Bratislava II súd zistil,
že začiatkom roka 2022 bolo vyhlásené výberové konanie na vyššieho súdneho úradníka v stálej
štátnej službe, v ktorom bol žalobca úspešný. Po uzavretí Služobnej zmluvy nastúpil žalobca na

funkciu vyššieho súdneho úradníka a bol zaradený do súdneho oddelenia A. I.. Po krátkej dobe po
výberovom konaní sa žalobca dostavil za svedkom ako predsedom súdu s tým, že mal nejaké výhrady
k správaniu a vedeniu oddelenia A. I., čo sa následne opakovalo 2 krát. Svedok sa na týchto stretnutiach
dopytoval žalobcu, či jeho výhrady odkomunikovával s A. I. a nabádal ho, aby problémy riešil žalobcapráve s uvedenou sudkyňou, čo viedlo k tomu, že žalobca podal písomnú Sťažnosť na A. I., v ktorej
namietal skutočnosti ohľadne správania a vedenia oddelenia A. I.. Svedok ako predseda súdu v súlade
so zákonom o sťažnostiach Sťažnosť žalobcu riadne vybavil s tým, že Sťažnosť bola zaslaná aj na

vyjadrenie A. I., ktorá sa k nej vyjadrila a spôsob vybavenia Sťažnosti bol žalobcovi doručený. Následne
mu v rovnaký deň bolo doručená aj Oznámenie o skončení Štzp v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodu.
V súvislosti s vybavením Sťažnosti žalobcu a doručením mu Oznámenia o skončení Štzp v skúšobnej
dobe sa žalobca postavil zo stoličky a začal nekontrolovanteľne chodiť po kancelárii svedka, pričom
uvádzal, že dlhodobo pôsobil ako dobrovoľník, že „toto tak nenechá“, „so svedkom sa ešte stretne“

a následne odišiel.
Ako uvádzal ďalej svedok na otázky sporových strán, na bývalom Okresnom súde Bratislava II pôsobil
od 17.07.2021 najskôr ako poverený plnením úloh a následne od 01.01.2022 ako predseda súdu.
Štzp v skúšobnej dobe svedok ukončil ako v počte 4, či ukončil Štzp s vyššími súdnymi úradníkmi si
svedok nespomenul. Oznámenie o skončení Štzp nezaslal žalobcovi 3 dni vopred pred skončením Štzp
z dôvodu, že ZoŠS nevylučuje skončenie Štzp dňom doručenia Oznámenia, zákon hovorí „doručuje sa

spravidla 3 dni vopred“. Dôvodom skončenia Štzp žalobcu bolo to, že svedok zodpovedal za to, kto na
súde pracuje, za čo aj zodpovedal. Žalobca na výberovom konaní preukázal vysokoodborné znalosti,
v písomných častiach bol veľmi dobrý, ale v ústnej časti svedkovi nasvedčovalo niečo v osobnostných
predpokladoch na výkon funkcie vyššieho súdneho úradníka, čo sa svedkovi potvrdilo po doručení
žalobcovi Oznámenia o skončení Štzp v skúšobnej dobe, a to výbuchom emócií, aj v jeho Sťažnosti na

A. I. boli uvedené jeho subjektívne pocity viac ako pracovné výhrady. S pracovnými výsledkami žalobcu
neprejavila nespokojnosť ani A. I.. Svedok si nepamätal, že keď sa po podaní Sťažnosti žalobcom na
A. I. mala iná nemenovaná sudkyňa dozvedieť o konflikte žalobcu a A. I., navrhla zmenu v jej súdnom
oddelení výmenou osoby žalobcu za vyššieho súdneho úradníka v oddelení tejto nemenovanej sudkyne.
Na otázku žalobcu, z akého dôvodu takúto zámenu svedok neurobil, svedok uviedol, že on zodpovedal

za to, kto na súde pracuje a nemal povinnosť takémuto návrhu vyhovieť. Ako predseda súdu posudzoval
aj iné predpoklady ako vedomostné, a to práve u žalobcu osobnostné. Informácie o konfliktoch na súde
medzi žalobcom a A. I. nerozširoval a žiadna iná sudkyňa s návrhom na výmenu žalobcu za jej vyššieho
súdneho úradníka za svedkom nebola. Služobný pomer žalobcu bol skončený bez uvedenia dôvodu,
pohnútkami boli osobnostné črty žalobcu, ktoré nebolo povinnosťou písomnej špecifikácie. Ak by mal

žalobca osobnostné predpoklady na pozíciu vyššieho súdneho úradníka, svedok by určite hľadal iné
možnosti udržať ho v Štzp.

15. Žalobca titulom záverečnej reči uviedol, že obsahom Sťažnosti žalobcu doručenej predsedovi súdu,
v ktorého kompetencii bolo vybavovanie sťažností štátnych zamestnancov, boli námietky voči správaniu

sa priamej nadriadenej žalobcu A. I.. Z listinných dokladov nevyplýva, že obsahom sťažnosti boli
námietky voči pracovnému či odbornému vedeniu. Z listín i svedeckej výpovede B. G. vyplýva, že na
pracovný výkon a kvalitu práce žalobcu neboli sťažnosti. Z tohto hľadiska preto nie je rozhodujúce,
či žalobca po ľudskej stránke je schopný spolupráce s dotknutou sudkyňou. Táto stránka je podľa
B. G. bezpochyby dôležitá aj v pracovnom prostredí, dôraz je však na vzťahu pracovnom. B. G. ako

svedok vypovedal, že dôvodom skončenia Štzp žalobcu boli jeho osobnostné vlastnosti, ktoré v ňom
rezonovali už počas výberového konania. Podľa § 40 ods. 9 písm. d) ZoŠS sa výberovým konaním
okrem iného overujú aj osobnostné vlastnosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom
na opis štátnozamestnaneckého miesta a povahu činností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať na
príslušnom štátnozamestnaneckom mieste. Keďže sám svedok B. G. uviedol, že žalobca bol úspešný

vo výberovom konaní, je nepochybné, že osobnostné predpoklady žalobcu boli úspešne overené
a vyhodnotená ako vhodné na výkon funkcie vyššieho súdneho úradníka. Nemožno považovať za
vierohodné alebo pravdivé tvrdenie, že svedkovi B. G. rezonovali osobnostné vlastnosti žalobcu už na
výberovom konaní, ktoré boli následne dôvodom skončenia Štzp v skúšobnej dobe. Pokiaľ v Oznámení
o výsledku prešetrenia Sťažnosti uvádzal B. G., že dôraz je na vzťahu pracovnom s vyhodnotením, že

zo strany A. I. neboli voči pracovnému výkonu a kvalite odvedenej práce žalobcom žiadne sťažnosti
a že nie je rozhodujúce, či je žalobca schopný spolupráce s A. I. po ľudskej stránke, nemožno veriť
tvrdeniu svedka B. G., že skončil L. so žalobcom z dôvodov osobnostných čŕt žalobcu. Sťažnosť žalobcu
na A. I. posúdil svedok ako neopodstatnenú z dôvodu, že dôraz je na vzťahu pracovnom a stránka
medziľudských vzťahov vrátane subjektívneho prežívanie zamestnanca nie je dôležitá. Argument

svedka B. G. ako dôvod skončenia Štzp žalobcu je účelový.
Tvrdenie svedka B. G., že po doručení žalobcovi Oznámenia o skončení Štzp sa mal žalobca postaviť
zo stoličky, začať nekontrolovateľne chodiť po kancelárii a tvrdiť, že dlhodobo pôsobil ako dobrovoľník,
že to tak nenechá, ešte sa so svedkom stretne a následne odísť, čo malo byť potvrdením rezonovaniaosobnostných predpokladov žalobcu, je manipulatívne a čiastočne nepravdivé. Žalobca poprel, žeby
nekontrolovateľne chodil po kancelárii B. G. a už vôbec nie v takejto následnosti ako ju B. G. uviedol.
Dva mesiace sa u personalistky a predsedu súdu domáhal žalobca riešenia problému v rámci správania

sa A. I., na odporúčanie svedka podal žalobca na A. I. sťažnosť, preto B. G. uviedol žalobcovi, že
sám nemôže nič riešiť, lebo ho A. I. obviní zo šikany, preto si má žalobca podať formálnu písomnú
Sťažnosť na sudkyňu, pričom svedok B. G. mu po dvoch mesiacoch domáhania sa riešenia odovzdal
dňa 25.05.2022 Oznámenie výsledku prešetrenia Sťažnosti, ktorú posúdil ako neopodstatnenú a hneď
odovzdal žalobcovi aj Oznámenie o skončení Štzp v skúšobnej dobe s tým, že v tento deň žalobca

končí. Ak aj žalobca „vybuchol“ bol to prirodzený následok tohto sledu udalostí. Žalobca nepoprel, že
povedal, že bol dobrovoľník. Svedok B. G. nemohol vedieť, ako žalobca zareaguje, jeho reakcia nastala
až po doručení mu listín, iná reakcia žalobcu by nič nezmenila, tvrdenia B. G. ohľadne rezonovania
osobnostných predpokladov žalobcu sú snahou o účelové vyprodukovanie dôvodu skončenia Štzp.
Žalobca nepoprel, že sa dožaloval slušného, dôstojného a nediskriminačného správania zo strany
priamej nadriadenej, ktoré presahovalo do psychosomatických ťažkostí s poukazom na čl. 36 Ústavy

SR, čl. 7 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, čl. 31 Charty
základných práv EÚ, ktorými je SR viazaná. V Sťažnosti žalobca navrhol riešenie najmenej invazívne
spočívajúce v zmene súdneho oddelenia. Ak si svedok B. G. po necelých dvoch rokoch vo funkcii
povereného riadením súdu a predseda jedného súdu nespomína, či s nejakým vyšším súdnym
úradníkom skončil niekedy Štzp v skúšobnej dobe, je jeho vierohodnosť po týchto tvrdeniach nulová.

Ak by ukončovanie L. B. G. ako kompetentnou osobou bola bežná praktika, bol l by žalobca len ďalším
v rade. Uvedené v spojení so skutočnosťou, že v jeden deň došlo k trom právnym skutočnostiam svedčí
o príčinnej súvislosti, že k skončeniu Štzp došlo z dôvodu podanej Sťažnosti žalobcom. V konaní nebolo
spochybnené podstatné tvrdenie, že Sťažnosť na A. I. bola podaná na základe odporúčania B. G..
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, že skončenie Štzp s vyšším súdnym úradníkom v skúšobnej dobe

nebolo u B. G. bežným postupom, ako i to, že žalobca bol podľa tvrdení svedka úspešným uchádzačom
vo výberovom konaní, kde mu rezonovali osobnostné vlastnosti žalobcu, ktoré sa výberovým konaním
overujú, je zrejmé, že skončenie Štzp žalobcu v skúšobnej dobe zo dňa 25.05.2022 bol bezprostredným
následkom jedine podanej Sťažnosti na A. I., ktorou sa žalobca na odporúčanie B. G. domáhal
svojich práv. Pokiaľ ide o doručenie Oznámenia o skončení Štzp v skúšobnej dobe, toto nebolo

žalobcovi doručené v iný deň, ale v deň a na stretnutí ihneď po odovzdaní Oznámenia o výsledku
prešetrenia sťažnosti, nebolo doručené ani 3 dni vopred. Z prostriedkov procesného útoku boli žalobcom
použité skutkové tvrdenia, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, listinami, výsluchom
žalobcu a čiastočne výsluchom svedka, vierohodnosť listinných dôkazov nebola v spore spochybnená.
Spochybnená bola vierohodnosť výpovede svedka B. G., vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi

rezultuje účelová dohodnutá obhajoba, vytvorená a vymyslený dôvod skončenia Štzp v skúšobnej dobe.

16. Žalovaný titulom záverečnej reči uviedol, že konaní ani svedeckou výpoveďou svedka B. K. G.
nebolo preukázané, žeby žalobca bol diskriminovaný pri skončení Štzp zo strany právneho predchodcu
žalovaného. Štzp žalobcu bol ukončený v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodu, pričom bolo v konaní

preukázané, že dôvodom skončenia Štzp nebola diskriminácia žalobcu z dôvodu v Sťažnosti ním
namietaným porušovaním práv sudkyňou A. H. I., v ktorej súdnom oddelení bolo žalobca v čase
doručenia Oznámenia o skončení Štzp ako vyšší súdny úradník zaradený v zmysle platného rozvrhu
práce. B. G. vo svojej výpovedi uviedol, že ak by mal za to, že žalobca je osobnostne spôsobilý
naďalej pôsobiť na pozícii vyššieho súdneho úradníka na súde, bol by mu ponúkol iné riešenie v rámci

jednotlivých súdnych oddelení a nepristúpil by k skončenie Štzp v skúšobnej dobe. Z výpovede svedka
vyplynulo, že práve osobnostné predpoklady na strane žalobcu boli tými, ktoré mali podstatný vplyv
na skončenie Štzp v skúšobnej dobe. Bezprostredne po doručení Oznámenia o skončení Štzp sa
u žalobcu prejavilo to, čoho náznaky bolo možné badať počas celého jeho pôsobenia na súde. Emočná
nestabilita a prílišné prežívanie subjektívnych pocitov pri akejkoľvek kritike voči jeho osobe boli podľa

svedka, ktorý bol predsedom súdu, prekážkou na výkon funkcie vyššieho súdneho úradníka. V konaní
nebolo sporné, že práve B. K. G. pôsobiaci ako štatutár právneho predchodcu žalovaného, vyzval
žalobcu, aby sťažnosť, ktorú opakovane vzniesol žalobca pred B. G., uplatnil v písomnej forme. Je preto
vrozporeselementárnoulogikou,abyhopotomvdôsledkutohtonavrhnutéhopostupB.G.sankcionoval
skončením Štzp. Ak by dôvodom skončenia Štzp v skúšobnej dobe boli sťažnosti žalobcu voči A. I.,

mohol B. G. pristúpiť k skončeniu Štzp pred podaním písomnej Sťažnosti žalobcom a nemal dôvod ho
motivovať k dôslednejšiemu riešeniu jeho problému so spolupracujúcou sudkyňou.17. Podľa § 3 písm. c) zákona č. 583/2008 Z.z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie inou protispoločenskou
činnosťou konanie, ktoré je priestupkom alebo iným správnym deliktom; za inú protispoločenskú činnosť

sa považuje aj konanie, ktoré nie je priestupkom alebo iným správnym deliktom, ale pôsobí negatívne
na spoločnosť.

Podľa čl. 9 zákona č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe ( ďalej len „ZoŠS“), služobný úrad
postupuje v štátnozamestnaneckých vzťahoch vo vzťahu k štátnemu zamestnancovi a uchádzačovi

o štátnu službu podľa zásady rovnakého zaobchádzania a rešpektuje ich súkromie, ústavné práva
a zákonné práva.

Podľa § 4 ZoŠS, ods.
(1) Služobný úrad je povinný zaobchádzať so štátnym zamestnancom v súlade so zásadou rovnakého
zaobchádzania ustanovenou antidiskriminačným zákonom, najmä ak ide o podmienky vykonávania

štátnej služby, odmeňovanie a iné plnenia peňažnej hodnoty a nepeňažnej hodnoty poskytované v
súvislosti s vykonávaním štátnej služby, vzdelávanie, príležitosti na funkčný postup v štátnej službe
a o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru.
(2) Právo na prijatie do štátnej služby vrátane podmienok a spôsobu uskutočňovania výberového
konania na štátnozamestnanecké miesto sa zaručuje rovnako všetkým občanom za podmienok

ustanovených týmto zákonom a za ďalších podmienok, ak tak ustanovuje osobitný predpis.
SHAPE \* MERGEFORMAT SHAPE \* MERGEFORMAT SHAPE \* MERGEFORMAT
(3) V štátnozamestnaneckých vzťahoch sa zakazuje diskriminácia štátneho zamestnanca a občana
z dôvodu pohlavia, sexuálnej orientácie, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k
národnosti alebo k etnickej skupine, farby pleti, jazyka, sociálneho pôvodu, majetku, rodu, nepriaznivého

zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, veku, manželského stavu, rodinného stavu,
politického zmýšľania, členstva v odborovej organizácii alebo činnosti v odborovej organizácii, v inom
združení, z dôvodu iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej
činnosti.4)
(4) Služobný úrad a štátny zamestnanec konajú v štátnozamestnaneckých vzťahoch v súlade s dobrými

mravmi, nesmú zneužívať vykonávanie práv a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého
pomeru na ujmu iného štátneho zamestnanca alebo inej fyzickej osoby alebo na ponižovanie jej ľudskej
dôstojnosti. Štátny zamestnanec nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný
ani inak postihovaný za to, že podá na iného štátneho zamestnanca alebo na vedúceho štátneho
zamestnanca (ďalej len „vedúci zamestnanec“) sťažnosť, žalobu, oznámenie o skutočnostiach, že bol

spáchaný trestný čin alebo iné oznámenie o kriminalite, alebo oznámenie o inej
inej protispoločenskej činnosti.
(5) Služobný úrad nesmie štátneho zamestnanca akýmkoľvek spôsobom postihovať alebo
znevýhodňovať z dôvodu, že sa zákonným spôsobom domáha svojich práv vyplývajúcich zo
štátnozamestnaneckého pomeru.

(6) Štátny zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté
nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, sa môže domáhať ochrany v služobnom úrade alebo
na súde. Rovnako sa môže ochrany podľa prvej vety domáhať občan, ktorý sa uchádza o prijatie do
štátnej služby.

Podľa § 9 ZoŠS,, výberovým konaním na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta sa overujú
a)všeobecné vedomosti uchádzača,
b) odborné vedomosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na opis
štátnozamestnaneckého miesta a povahu činností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať na
príslušnom štátnozamestnaneckom mieste ( ďalej len „odborné vedomosti“),

c) schopnosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na opis štátnozamestnaneckého
miesta a povahu činností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať na príslušnom
štátnozamestnaneckom mieste (ďalej len „schopnosti“),
d) osobnostné vlastnosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na opis
štátnozamestnaneckého miesta a povahu činností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať na

príslušnom štátnozamestnaneckom mieste (ďalej len „osobnostné vlastnosti“).

Podľa § 48 ods. 1 písm. a) ZoŠS, štátnozamestnanecký pomer sa zakladá služobnou zmluvou,Podľa § 71 ods. 1 ZoŠS, štátnozamestnanecký pomer je možné skončiť
a)dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru,
b) výpoveďou,

c/ okamžitým skončením,
d) skončením v skúšobnej dobe.

Podľa § 81 ods. 1 ZoŠS, v skúšobnej dobe môže služobný úrad a štátny zamestnanec skončiť

štátnozamestnanecký pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak odsek
neustanovuje inak.

Podľa § 81 ods. 2 ZoŠS, písomné oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej
dobe sa doručí druhej strane spravidla tri pracovné dni pred dňom, keď sa má štátnozamestnanecký
pomer skončiť.

SHAPE \* MERGEFORMAT SHAPE \* MERGEFORMAT SHAPE \* MERGEFORMAT SHAPE \*
MERGEFORMAT SHAPE \* MERGEFORMAT SHAPE \* MERGEFORMAT
Podľa § 81 ods. 3 ZoŠS, ak štátny zamestnanec oznámi služobnému úradu skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe, jeho štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom
uvedeným v písomnom oznámení, najskôr dňom doručenia písomného oznámenia služobnému úradu,

a najneskôr v posledný deň skúšobnej doby.

Podľa § 81 ods. 4 ZoŠS, štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca sa skončí dňom
uvedeným v oznámení služobného úradu, najskôr dňom doručenia tohto písomného oznámenia
štátnemu zamestnancovi a najneskôr v posledný deň skúšobnej doby.

Podľa § 85 ods. 1 veta prvá ZoŠS, štátny zamestnanec, ako aj služobný úrad môže neplatnosť
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej
dobe alebo dohodou uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal
štátnozamestnanecký pomer skončiť.

Podľa § 85 ods. 3 ZoŠS, ak štátny zamestnanec v spore o neplatnosť skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k
skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru zo strany služobného úradu došlo z dôvodu, že sa štátny
zamestnanec zákonným spôsobom domáhal svojich práv vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého

pomeru, služobný úrad musí preukázať, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru došlo z iného
dôvodu.

Podľa § 20 ods. 1 ZoŠS, vedúcim zamestnancom na účely tohto zákona je priamy nadriadený štátny
zamestnanec, ktorý je podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu oprávnený

a)určovať a ukladať podriadenému štátnemu zamestnancovi úlohy na vykonávanie štátnej služby a
dávať mu na tento účel pokyny,
b)organizovať, riadiť, kontrolovať a hodnotiť vykonávanie štátnej služby podriadeného štátneho
zamestnanca.
SHAPE \* MERGEFORMAT Podľa § 20 ods. 2 ZoŠS, organizovať, riadiť a kontrolovať vykonávanie

štátnej služby podriadených štátnych zamestnancov, určovať a ukladať im úlohy a dávať pokyny môže aj
štátnyzamestnanecnavyššomstupniriadenia,akjehopostavenienadriadenéhoštátnehozamestnanca
vyplýva z organizačnej štruktúry služobného úradu.

Podľa § 69 ods. 5 Zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

účinnom do 30.11.2022 ( ďalej len „ZoS“), podnet musí byť prerokovaný s osobou, voči ktorej smeruje.

Podľa § 69 ods. 6 ZoS, podnet musí byť vybavený do dvoch mesiacov odo dňa jeho doručenia orgánu
príslušnému na jeho vybavenie. Ustanovenia § 65 ods. 2 a § 66 sa použijú primerane.

Podľa § 53 ods. 1 ZoS, predseda súdu dohliada na dodržiavanie zásad sudcovskej etiky, zásad
dôstojnosti súdneho konania a plynulosti súdneho konania a na tento účel:
d) sleduje dodržiavanie sudcovskej etiky a správanie súdnych úradníkov a zamestnancov súdu, ktorí
plnia úlohy pri výkone súdnictva,g) vybavuje sťažnosti.

Podľa § 30 ods. 1 veta prvá zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v účinnom znení, v občianskom živote, pri výkone funkcie sudcu, aj po jeho skončení
sa sudca musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť
dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane

pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Antidiskriminačný zákon), dodržiavanie
zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského
vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia,
veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo
iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z
dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

Podľa § 2a ods. 1 Antidiskriminačného zákona, diskriminácia je priama diskriminácia, nepriama
diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn na
diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu.

Podľa § 2a ods. 2 Antidiskriminačného zákona, priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri
ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo
zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.

Podľa § 2a ods. 8 písm. a) a c) Antidiskriminačného zákona, neoprávnený postih je také konanie alebo

opomenutie, ktoré je pre osobu, ktorej sa týka, nepriaznivé a priamo súvisí
a) s domáhaním sa právnej ochrany pred diskrimináciou vo svojom mene alebo v mene inej osoby alebo
b) so sťažnosťou namietajúcou porušenie zásady rovnakého zaobchádzania.

Podľa § 2a ods. 3 Antidiskriminačného zákona, nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis,

rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní
s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú
objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie
takého záujmu.

Podľa § 3 ods. 1 Antidiskriminačného zákona, každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého
zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia,
zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní.

Podľa § 6 ods. 1 Antidiskriminačného zákona, v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa

v pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich
zakazuje diskriminácia osôb podľa § 2 ods. 1.

Podľa § 9 ods. 1,2 Antidiskriminačného zákona, každý má podľa tohto zákona právo na rovnaké
zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou. Každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa

domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách
nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal
zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav
alebo poskytol primerané zadosťučinenie; ak ide o nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania z
dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, môže sa tiež domáhať neplatnosti

právneho úkonu, ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená.

Podľa § 11 ods. 1 Antidiskriminačného zákona, konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady
rovnakého zaobchádzania sa začína na návrh osoby, ktorá namieta, že jej právo bolo dotknuté
porušením zásady rovnakého zaobchádzania (ďalej len „žalobca“). Žalobca je povinný v návrhu označiť

osobu, o ktorej tvrdí, že porušila zásadu rovnakého zaobchádzania (ďalej len „žalovaný“).Podľa § 11 ods. 2 antidiskriminačného zákona, žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu
rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať,
že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo.

18. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcovi na základe Služobnej
zmluvy zo dňa 10.03.2022 vznikol ako štátnemu zamestnancovi Štzp u právneho predchodcu
žalovaného Okresného súdu Bratislava II dňom 15.03.2022 na pozícii štátny radca, vyšší súdny úradník.
Štzp bol dohodnutý na dobu určitú do na zastupovanie štátnej zamestnankyne B. G. do ukončenia

jej rodičovskej dovolenky, so skúšobnou dobou 3 mesiace. Žalobca bol ako vyšší súdny úradník
zaradený do súdneho oddelenia 52 a jeho priamou nadriadenou bola sudkyňa A. H. I.. Dňa 28.05.2022
doručil žalobca do kancelárie vtedajšieho predsedu Okresného súdu Bratislava II – svedka B. K. G.
Sťažnosť štátneho zamestnanca na prístup a správanie sa jemu nadriadenej sudkyne voči nemu, kde
podrobne popísal správanie dotknutej sudkyne ( bod 9 odôvodnenia tohto rozsudku). Sám žalobca, či už
v Sťažnosti alebo pred súdom uviedol, že aj keď by sa zdalo, že sa jednalo o banálne prejavy správania

sa A. I. voči nemu, denné vystavovanie žalobcu takémuto správaniu a prístupu nadriadenej sudkyne nie
je v jeho osobnostnej výbave a ďalšia spolupráca s uvedenou sudkyňou nebola možná. Preto žalobca
navrhovalbuďzmenusúdnehooddelenia,príp.jehoskončenieŠtzpvskúšobnejdobezostranyžalobcu,
a to s poukazom na voči žalobcovi realizovanú šikanu, nátlak, bossing. Služobný úrad v zastúpení
svedka B. K. G. ako predsedu Okresného súdu Bratislava II predmetnú Sťažnosť žalobcu vyhodnotil

Oznámením výsledku prešetrenia sťažnosti č. 1SprO/158/2022 zo dňa 25.08.2022, ktoré Oznámenie
bolo žalobcovi doručené dňa 25.08.2022 osobne v kancelárii predsedu súdu. Sťažnosť žalobcu bola
vyhodnotená ako neodôvodnená aj s poukazom na vyjadrenie dotknutej sudkyne k Sťažnosti, ktorá
odmietla tvrdenia žalobcu o bossingu či zastrašovaní, poukázala na to, že sa jedná o zmes popisu
pocitov žalobcu a jeho subjektívnej interpretácie komunikácie medzi ním a A. I.. Predseda súdu

odôvodnil nedôvodnosť Sťažnosti absenciou objektívnych skutočností, ktoré by preukazovali tvrdenia
žalobcu, jeho subjektívne pocity nemôžu predstavovať šikanu či bossing.( bod 10 odôvodnenia tohto
rozsudku). Po obdržaní Oznámenia prešetrenia sťažnosti mu bezprostredne po jej prevzatí doručil
svedok B. G. žalobcovi v totožný deň Oznámenie o skončení Štzp v skúšobnej dobe ku dňa 25.05.2022
č. 1SprO/192/2022 vrátane bez uvedenia dôvodu podľa § 81 ZoŠS, na ktoré reagoval žalobca listom zo

dňa 25.05.2022, v ktorom služobnému úradu oznámil, že Skončenie Štzp považuje za neplatné a žiadal
služobný úrad, aby ho ďalej zamestnával.

19. Žalobca odôvodňoval svoju žalobu tým, že skončenie Štzp zo dňa 25.05.2022 považuje
za neplatné z dôvodu, že toto skončenie nebolo v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania, pretože

žalobca na A. H. I. oznámil inú protispoločenskú činnosť v zmysle § 2 zákona č. 54/2019 Z.z., ktorou
bolo porušovanie zásad sudcovskej etiky, diskriminačné správanie A. I. ako priamej nadriadenej voči
žalobcovi bližšie popísané v Sťažnosti žalobcu zo dňa 26.04.2022, ktorá skutočnosť podania žalobcom
uvedenej Sťažnosti na A. I. mala byť v príčinnej súvislosti s následným Oznámením o skončení Štzp
žalobcu zo dňa 25.05.2022, doručeným žalobcovi v totožný deň ako Oznámenie o vybavení sťažnosti,

čím bol porušený § 4 ods. 3 ZoŠS, Konanie žalobcu ako oznamovateľa inej protispoločenskej činnosti
A. H. I. v zmysle § 2, § 3 písm. c) zákona č. 583/2008 Z.z., zákona č. 54/2019 Z.z. bolo, podľa žalobcu,
úlohou bývalého predsedu súdu B. G., keď predmetnou Sťažnosťou na A. I. sa domáhal rovnakého
zaobchádzaniavŠtzpsnímzostranynadriadenejsudkyne.Ajnapriektomu,ževOznámeníoprešetrení
Sťažnosti B. G. uviedol, že zo strany A. I. neboli v pracovnej sfére na žalobcu žiadne sťažnosti, bol s ním

ukončený dňa 25.05.2022 Štzp bez uvedenia dôvodu, navyše žalovaný ani nedodržal 3 dňovú lehotu
pri doručovaní a dni skončenia L. v zmysle 81 ods. 2 ZoŠS. Konaním bývalého predsedu Okresného
súdu Bratislava II B. G. došlo k neoprávnenému postihu žalobcu za uplatňovanie a domáhanie sa
práv v súvislosti s uvedenou Sťažnosťou namietajúcou porušenie zásady rovnakého zaobchádzania,
čím z jeho strany pri skončení Štzp došlo k diskriminácii žalobcu a porušeniu zásady rovnakého

zaobchádzania v zmysle § 2a ods. 8 písm. a), c), § 2 ods. 1, § 3 ods. 1 Antidiskriminačného zákona,
čl. 9 a § 4 ZoŠS.

20. Na základe vykonaného dokazovania posúdením všetkých dôkazov jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Ako vyplýva z § 20 ods. 1,2

ZoŠS, žalobca bol v Štzp na výkon funkcie vyššieho súdneho úradníka pridelený do súdneho oddelenia
52 sudkyni A. H. I. na bývalý Okresný súd Bratislava II, ktorá sudkyňa bola jeho priama nadriadená
a bola oprávnená žalobcovi : určovať a ukladať ako podriadenému štátnemu zamestnancovi úlohy na
vykonávanie štátnej služby a na tento účel mu dávať pokyny; organizovať, riadiť, kontrolovať, hodnotiťvykonávanie štátnej služby žalobcom, čo v podstate voči žalobcovi aj vykonávala. Na spôsob prístupu,
komunikácie a správanie sa A. I. vo vzťahu k žalobcovi sa žalobca sťažoval u predsedu vtedajšieho
súdu – svedka B. K. G. F. štátneho zamestnanca zo dňa 26.04.2022 ( doručenou žalovanému

28.04.2022), ktorú Sťažnosť vtedajší predseda súdu B. G. v súlade podľa § 116 ZoŠS a zákona č.
9/2010 Z.z. o sťažnostiach v lehote podľa § 13 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z.z. vybavil, vyhodnotil ju ako
nedôvodnú a Oznámenie o vybavení sťažnosti riadne doručil žalobcovi dňa 25.05.2022 v kancelárii B.
G.. Súd vyhodnotením aj správania A. I. špecifikovaným v Sťažnosti žalobcom nezistil, žeby správanie
a prístup tejto nadriadenej sudkyne voči žalobcovi bolo šikanózne, nátlakové, žeby bol uplatňovaný

bossing. O bossing sa jedná, ak nadriadený šikanuje podriadeného (vertikálna šikana), ide napríklad
o odlišné odmeňovanie zamestnanca, privlastňovanie si jeho výsledkov, zvýšené nároky oproti iným
zamestnancom, vyhrážky a mnoho iného. Na to, aby bolo konanie považované za šikanu nemôže ísť
len o príležitostné situácie, ale správanie sa musí opakovať a pretrvávať určité obdobie. S poukazom
na § 20 ZoŠS nadriadená sudkyňa žalobcu postupovala voči žalobcovi v súlade s týmto ustanovením
a opisované situácie (ktoré sa neopakovali pravidelne) predstavovali len subjektívne vnímania žalobcu

správania A. I. voči nemu. V takomto duchu vyhodnotil Sťažnosť žalobcu na A. I. aj vtedajší predseda
súdu B. G. V Oznámení o vyhodnotení sťažnosti zo dňa 25.05.2022.

21. Žalobca napádal platnosť Skončenia Štzp v skúšobnej dobe zo dňa 25.05.2022
z dôvodu, že toto mu bolo doručené v totožný deň a následne ako Oznámenie o vybavení Sťažnosti

voči JUDr. Roštárovej, nebol daný dôvod na skončenie Štzp v skúšobnej dobe (nakoľko sama
jeho nadriadená sudkyňa potvrdila, že nemala pracovné výhrady k práci žalobcu), Skončenie Štzp
zo dňa 25.05.2022 dané žalobcovi bolo v príčinnej súvislosti s ním podanou Sťažnosťou štátneho
zamestnanca zo dňa 26.04.2022, ktorou sa domáhal rovnakého zaobchádzania JUDr. Roštárovou,
ktorej protispoločenskú činnosť – porušovanie zásad etiky, rovnakého zaobchádzania – oznamoval

vtedajšiemupredsedoviOkresnéhosúduBratislavaII.Akomalsúdnazákladevykonanéhodokazovania
preukázané, predovšetkým výpoveďou svedka B. K. G., tento si už počas výberového konania do
funkcie vyššieho súdneho úradníka na Okresný súd Bratislava II, ktorý bol vo výberovej komisii, všimol
u žalovaného absenciu niektorých osobnostných predpokladov na výkon tejto funkcie, čo sa mu potvrdilo
počas trvania Štzp žalobcu, ktorý sa chodil „sťažovať“ na nadriadenú sudkyňu, čo napokon zavŕšil na

odporúčanie svedka podaním Sťažnosti štátneho úradníka na A. I. dňa 26.04.2022, v ktorej Sťažnosti
napokon sám žalobca potvrdzoval, že opísané správanie sa uvedenej sudkyne voči nemu (ktoré i súd
v tomto konaní vyhodnotil za nediskriminačné voči žalobcovi a rovnako ho vyhodnotil i v Oznámení
o vybavení Sťažnosti vtedajší predseda Okresného súdu Bratislava II B. K. G.) nie je schopný v rámci
osobnostných predpokladov zvládať a po každej komunikácii s nadriadenou sudkyňou sa cítil ako

pacient na psychiatrii. Sám žalobca navrhoval riešenie zmenou súdneho oddelenia alebo ním skončenia
Štzp v skúšobnej dobe. Ako potvrdil svedok B. G. vo svojej výpovedi správanie žalobcu po doručení
mu Oznámenie o skončení Štzp v skúšobnej dobe zo dňa 25.05.2022 len potvrdzovalo neexistenciu
osobnostných predpokladov žalobcu na výkon funkcie vyššieho súdneho úradníka.

22. Tvrdenie žalobcu, že už v čase výberového konania na funkciu vyššieho súdneho
úradníka muselo byť zrejmé, že osobnostné predpoklady na výkon tejto funkcie má a preto prešiel
výberovým konaním, v tejto súvislosti súd uvádza, že § 9 ZoŠS špecifikuje, čo konkrétne sa overuje
pri výberovom konaní na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta, podľa písm. d) aj osobnostné
vlastnosti. Podľa názoru súdu však pri výberovom konaní nie je možné dôkladne overiť všetky

osobnostné vlastnosti a predpoklady uchádzača, keďže tieto sa neraz prejavia až pri reálnom výkone
práce, čo bolo u žalobcu zistené až v priebehu Štzp. Práve tento dôvod bol, podľa svedka B. G.,
aj dôvodom skončenia Štzp žalobcu v skúšobnej dobe, konkrétne jeho prílišná emočná nestabilita
a prílišné prežívanie subjektívnych pocitov pri akejkoľvek kritike voči jeho osobe. Táto skutočnosť bola
nepriamo aj konštatované vo vyhodnocovaní Sťažnosti žalobcu na A. I..

23. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že dôvodom a v príčinnej súvislosti
spodanouSťažnosťouzodňa26.04.2022bolozostranyslužobnéhoúraduSkončenieŠtzpsožalobcom
v skúšobnej dobe s prihliadnutím, že toto Oznámenie o skončení Štzp mu bolo doručené bezprostredne
po doručení a prevzatí Oznámenie a vyhodnotení Sťažnosti, čo mal súd nepriamo preukázané tým, že

aj keď obe listiny boli datované v rovnaký deň č. oboch listín č. 1SprO/158/2022 a č. 1SprO/192/2022
bezprostredne nenadväzujú na seba číselne, ak by Skončenie Štzp žalobcu malo byť v príčinnej
súvislosti s uvedenou Sťažnosťou, súd je toho názoru, že predseda súdu ako štatutárny zástupca
Okresného súdu Bratislava II by tieto listiny vyhotovoval bezprostredne. To, že obe listiny boli datovanév jeden deň nepreukazuje, že vtedajší predseda súdu B. G. porušil ustanovenia Antidiskriminačného
zákona voči žalobcovi a jednal s ním v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. Pravý dôvod
Skončenia Štzp žalobcu v zmysle § 81 ods. 1, 3,4 ZoŠS jasne vysvetlil a preukázal svedok B. K. G.

svojou svedeckou výpoveďou.

24. Čo sa týka námietky žalobcu, že mu v zmysle § 81 ods. 2 ZoŠS nebolo písomné
Oznámenie o skončení Štzp v skúšobnej dobe zo dńa 25.05.2022 doručené tri pracovné dni pred dňom,
kedy sa má Štzp skončiť, k tomuto súd uvádza, že uvedené ustanovenie hovorí, že Oznámenie sa má

doručiť druhej strane „spravidla“ tri dni vopred, teda zákon nestanovuje zákonnú povinnosť doručenia
Oznámenia o skončení Štzp v skúšobnej dobe tri pracovné dni pred dňom, kedy sa Štzp má skončiť pod
následkom neplatnosti tohto skončenia, z ktorého dôvodu je táto námietka žalobcu nedôvodná.

25. Tvrdenie o porušení zásady rovnakého zaobchádzania, diskriminačné konanie
zamestnávateľa voči zamestnancovi nemôže byť založené na subjektívnom, negatívnom vnímaní

situácie spojenej so skončením pracovného pomeru, resp. Štzp, ale musí vyplývať z dôkaznej situácie
v spore. Nie každé pochybenie, či neštandardný alebo formalistický postup možno hodnotiť ako
diskriminačné konanie. Diskriminačné je len konanie priamo či nepriamo smerujúce k zvýhodneniu
osoby v porovnaní s inými osobami, ktorého pohnútkou sú zákonom predvídané diskriminačné dôvody.
Takými sú najmä konanie zamestnávateľa zakladajúce sa odlišnom prístupe k zamestnancom z dôvodu

pohlavia, náboženského vyznania, rasy, príslušnosti k národnostnej či etnickej skupine, odborovej
činnosti, zdravotného stavu, osobného stavu, veku, sexuálnej orientácie, politického či iného zmýšľania
( §13 ZP, § 2 Antidiskriminačného zákona). Žalobca musí tvrdiť a zároveň aj predložiť také dôkazy
(uniesť dôkazné bremeno), z ktorých možno dôvodne usúdiť, že k porušeniu zásady rovnakého
zaobchádzania došlo. Súčasne musí tvrdiť, čo je pohnútkou diskriminačného konania. Až následne sa

presúvadôkaznébremenonažalovanústranu,ktorámáprávopreukazovaťsvojetvrdenia,ženeporušila
zásadu rovnakého zaobchádzania. Ako teda z vykonaného dokazovania vyplynulo, súd s poukazom
na zistené skutočnosti nemal preukázané, žeby žalovaný postupoval v súvislosti so skončením Štzp
žalobcu v skúšobnej dobe podľa § 81 ZoŠS diskriminačne voči žalobcovi, z ktorého dôvodu súd v súlade
s citovanými zákonnými ustanoveniami špecifikovanými v bode 17 odôvodnenia tohto rozsudku žalobu

v celom rozsahu zamietol.

26. O nároku na náhradu trov konania procesných strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1
CSP tak, že žalovanému ako plne úspešnej procesnej strane nepriznal voči žalobcovi, ktorý bol v spore
neúspešný, žiadnu náhradu trov konania, nakoľko žalovaný žiadne trovy nežiadal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo
právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie

(§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný
predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).