Rozsudok – Ostatné – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 21, 2025

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 11Csp/51/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2624214412
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Audová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2025:2624214412.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Renátou Audovou v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so

sídlom náměstí T. G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, IČO: 04 355 211, právne zast.: JUDr. Katarína
Hegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníkova 3479/3A, 841 05 Bratislava – mestská časť Dúbravka,
proti žalovanému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. X, XXX XX B., št. občan SR, o zaplatenie
278,44 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou podanou na súde dňa 15.05.2024 domáhal toho, aby súd zaviazal

žalovaného na zaplatenie sumy 278,44 spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 350
€ od 30.03.2021 do 12.01.2023 ( v sume 50,41 € ) , 5 % ročne zo sumy 314,22 € od 13.01.2023 do
13.02.2023(vsume2,22€),5%ročnezosumy278,44€od13.4.02.2023dozaplateniaaknáhradetrov
konania . Z opisu rozhodujúcich skutkových okolností v návrhu súd zistil, že žalovaný sa prostredníctvom
webovejstránky registrovalapožiadalžalobcuoposkytnutieúveruvovýške350€.Nazáklade„Smlouvy
o zápujčce“ č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX žalobca ako veriteľ, poskytol žalovanému ako dlžníkovi
úver vo

výške 350 €, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške
100 €, teda celkom sumu 450 € a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Vzhľadom na to, že žalovaný
neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej „Smlouvy o zápujčce, stal sa jeho dlh splatným
a to dňom 17.05.2021( správne malo byť uvedené 22.03.2021 ) .Dňa 04.03.2021 bola žalovanému
prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu. Žalovaný uhradil
na tomto úvere dňa 12.01.2023 sumu 35,78 € a dňa 13.02.2023 sumu 35,78 € , spolu sumu 71,56 € .

2. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, ktoré tvoria obsah súdneho spisu a
to najmä „Smlouva o úvěru “ č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX,Všeobecné podmínky poskytnutí úvěru,
Výzvu na okamžité uhradenie dlžoby zo dňa 04.03.2024,výpis z OR žalobcu“.

3. Žalovaný má hlásený trvalý pobyt C. B. pričom adresu jeho skutočného pobytu sa súdu nepodarilo
zistiť a preto mu súd v súlade s ust. § 116 ods. 2 C.s.p. doručoval zásielku oznámením na úradnej
tabuli súdu a na webovej stránke súdu, pričom písomnosti sa považujú za doručené dňom 25.04.2025.

Žalovaný zostal v priebehu konania nečinný.

4. Keďže v prejednávanom prípade ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia
strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje sumu1 000 €, v súlade s ust. § 297 písm. b) C.s.p. vo veci nebolo potrebné nariadiť pojednávanie. Na základe
citovaného zákonného ustanovenia a za splnenia podmienok § 219 ods. 3 C.s.p. bol rozsudok verejne
vyhlásený dňa 21.05. 2025.

5. Z dokazovania vykonaného oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom súd zistil,
že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli XX.XX.XXXX „Smlouvu o úvěru“ č. XXXXXX, na
základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezhotovostne jednorazový bezúčelový úver vo výške 350
€ s úrokovou sadzbou 0%, poplatkom za poskytnutie úveru 100 €, dátumom splatnosti XX.XX.XXXX,

dobou trvania spotrebiteľského úveru 28 dní, celkovou čiastkou, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť 450 € a
RPSN (RPMN):2547,14%. Výška splátky bola dohodnutá v sume celkovej výšky úveru.

6.Žalobcapísomnýmpodanímzodňa04.03.2024vyzvalžalovanéhonaokamžitéuhradeniedlžobypred
začatím súdneho konania, pričom dlžná suma vrátane trov predstavovala čiastku 786,17 €.

7. Žalobca je právnickou osobou so sídlom v Českej republike, zapísaný v Obchodnom registri
vedenom u Krajského soudu v Brne oddíl D., vložka XXX. Žalobca je nositeľom povolenia na
poskytovanie spotrebiteľských úverov v Českej republike, ktoré mu vydala Česká národná banka, ktorej
výlučnému dohľadu podlieha. S ohľadom na túto skutočnosť sa súd v prvom rade zaoberal svojou
príslušnosťou. Vychádzal zo zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a z nariadenia

Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a
výkone rozsudkov občianskych a obchodných veciach, ktoré nariadenie sa uplatňuje v občianskych a
obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu.

8. Podľa ust.§ 37a písm.d/zák.č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom

právomoc slovenského súdu je daná aj vo veciach ostatných zmlúv, ak tovar mal byť alebo bol
odovzdaný, služby poskytnuté alebo práce vykonané na území Slovenskej republiky; inak ak miesto
plnenia malo byť alebo bolo na území Slovenskej republiky.

9. Podľa Čl. 18 ods. 2 nariadenia EÚ č. 1215/2012 druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len

na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

10. Podľa údajov Registra obyvateľov SR má žalovaný adresu trvalého pobytu v C. B., teda na území
Slovenskej republiky. Všeobecným súdom žalovaného je podľa §13 C.s.p. Okresný súd Senica . Tým
je daná právomoc a príslušnosť konajúceho súdu.

11. Nemalo by byť sporné, že sa v prejednávanej veci jedná o spotrebiteľský vzťah založený
spotrebiteľskou zmluvou a to s ohľadom na subjekty predmetnej zmluvy o úvere, kedy na jednej strane
akoposkytovateľúveruvystupujepodnikateľskýsubjektanastranedruhejjetospotrebiteľ.Vpredmetnej
zmluve o spotrebiteľskom úvere bolo dojednané, že zmluva sa uzatvára „podľa zákona č. 89/2012 Sb.,

občanský zákonník ve znění pozdějších prědpisu a zákona č. 257/2016 Sb., o spotřebitelském úvěru,
ve znení pozdějších prědpisu. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v zmysle
ktorých si zmluvné strany dojednali v bode 04 voľbu práva Českej republiky.“

12. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca je právnickou osobou podnikajúcou na území Českej republiky

a s ohľadom na tento cudzí prvok sa súd v ďalšom zaoberal otázkou rozhodného práva.

13. Podľa bodu 23 všeobecnej časti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o
rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I.) (ďalej tiež „nariadenie Rím I.“), čo sa týka zmlúv, ktoré
uzavreli osoby považované za slabšie strany, tieto osoby treba chrániť kolíznymi normami, ktoré chránia

ich záujmy lepšie, než ich chránia všeobecné normy.

14. Podľa Čl. 6 ods. 1 nariadenia Rím I., bez toho, aby boli dotknuté Čl. 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou
osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu
povolania (ďalej len „spotrebiteľ“) s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo

výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje Právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu
spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ:
a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo
b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajinya zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.

15. Podľa Čl. 6 ods. 2 nariadenia Rím I., bez ohľadu na ods. 1 si strany môžu v súlade s Čl. 3 zvoliť

rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však
nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno
odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe ods. 1 rozhodným.

16. Pri posudzovaní rozhodného práva súd vychádzal z citovaných ustanovení nariadenia Rím I., ktoré

síce nezakazujú voľbu práva ani v spotrebiteľských sporoch, avšak voľbou práva nemožno zbaviť
spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytuje právny poriadok krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa. Voľba
v prejednávanej veci nenapĺňa znaky voľby práva podľa Čl. 3 ods. 1 nariadenia Rím I., pretože nebola
urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy a ani okolnosti prípadu nenasvedčujú,
že medzi stranami prišlo ku kvalifikovanej voľbe práva. Dohoda o voľbe práva bola obsiahnutá v rámci
Všeobecných obchodných podmienok.

17. Za takejto situácie súd zastáva názor, že predmetné znenie vo Všeobecných podmienkach
uvádza žalovaného do omylu. Formulácia ustanovenia bodu 04 predmetných zmluvných podmienok je
nastavená tak, že na právny vzťah sa bude vzťahovať právo Českej republiky, ale dodávateľ nijakým
spôsobom žalovaného nepoučil, že ochranu mu poskytujú aj imperatívne normy právneho poriadku

Slovenskej republiky, kde má svoje bydlisko. Ustanovenia, ktoré treba považovať za také, od ktorých
sa nemožno odchýliť sú aj ustanovenia § 53 ods.1,2 a 3 Občianskeho zákonníka ( OZ ), podľa
ktorých nesmú spotrebiteľské zmluvy obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Na základe uvedeného je súd toho názoru,
že je potrebné predmetný zmluvný vzťah posudzovať podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,

podľa ktorého zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V danom prípade žalobca nepreukázal, že by
voľba práva bola predmetom predzmluvného jednania medzi stranami sporu, teda voľba práva nebola
individuálne dojednaná.

Na základe uvedeného súd predmetnú Smlouvu o úvěru a právne vzťahy sporových strán z nej
vyplývajúce posudzoval podľa právneho poriadku SR.

18. Podľa ust.§1 ods3 písm.l zák.č. 129/2010 Z.z. . o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia

úverovej zmluvy (ďalej len ZoSÚ )spotrebiteľským úverom nie sú úver, ktorý sa musí splatiť v lehote
nepresahujúcej 3 mesiace.

19. Podľa ust. § 11 ods. 3 veta prvá ZoSÚ, ak osoba bez povolenia poskytne peňažné prostriedky, ktoré
by inak boli spotrebiteľským úverom, uzatvorená zmluva je neplatná.

20. Podľa ust.20 ods.1 Zo SÚ, veriteľ je oprávnený ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery len na
základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska, a to v závislosti od udeleného povolenia v
tomto rozsahu:
a) bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20a alebo

b) v obmedzenom rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20b.

21. Podľa ust.§ 24 ods.2 ZoSÚ, veriteľ môže poskytovať úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú
spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, ak má povolenie
poskytovať spotrebiteľské úvery podľa § 20 ods. 1 písm. a).

22. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa ust.§ 451 ods.2 OZ ,bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.24. Podľa ust.§ 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

25. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sporové strany prostredníctvom internetovej stránky E.
prevádzkovanou žalobcom uzavreli dňa XX.XX.XXXX“ Smlouvu o úvěru“, na základe ktorej žalobca
poskytol žalovanému pôžičku vo výške 350 €. Žalovaný sa zaviazal túto pôžičku vrátiť v plnej výške
350 € spolu s poplatkom v sume 100 € jednou splátkou do 28 dní, t.j. termín splatnosti úveru bol
dohodnutý na F..XX.XXXX. V prejednávanej veci ide o tzv. krátkodobú pôžičku s lehotou splatnosti 28

dní. S poukazom na ust.§ 1 ods3 písm.l ZoSÚ, teda nejde o spotrebiteľský úver podľa tohto zákona o
spotrebiteľských úveroch, lebo ide o úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. V
tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v predmetnej zmluve neboli dohodnuté úroky a z uvedeného
dôvodu nedošlo k splneniu náležitosti zmluvy o úvere. Hoci nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
ide stále o spotrebiteľskú zmluvu (a to z dôvodu subjektov vystupujúcich na strane dodávateľa - veriteľa
a na strane dlžníka).

26. Aj v takomto prípade, kedy sa nejedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ale ide o inú pôžičku
poskytovanú spotrebiteľovi, je potrebné rešpektovať zákonom vymenované ustanovenia ZoSÚ. V ust.
§ 24 ods. 2 predmetného zákona je uvedená podmienka, podľa ktorej na poskytovanie iných úverov a
pôžičiek, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom (o ktorý ide aj v prejednávanej veci) je potrebné povolenie

Národnej banky Slovenska. V ust. § 24 b) ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. je zakotvený zákaz pre
kohokoľvek poskytovať iné úvery a pôžičky bez povolania Národnej banky Slovenska alebo nad rozsah
povolenia, a zároveň v ust. § 11 predmetného zákona takúto zmluvu uzatvorenú so subjektom, ktorý
poskytoval pôžičky a iné úvery bez povolenia Národnej banky Slovenska, sankcionuje neplatnosťou.
Citované ustanovenia sú takého charakteru, že aj v prípade, keby bola voľba práva platná, tak od týchto

ustanovení sa nemožno odchýliť, pretože poskytujú ochranu spotrebiteľovi, ktorej ho nemožno zbaviť.

27. Žalobca je zapísaný ako podnikateľský subjekt v príslušnom registri v Českej republike a na
území Slovenskej republiky poskytuje pôžičky bez povolenia Národnej banky Slovenska. Žalobca
nefiguruje v zozname veriteľov. Dokonca Národná banka Slovenska vydala upozornenie z 9.8.2018,

ktorým spotrebiteľov upozornila, že žalobca je subjekt, ktorý poskytuje pôžičky a úvery bez povolenia
Národnej banky Slovenska. Keďže žalovaný napriek absencii povolenia na vykonávanie takejto činnosti
uzatvoril„Smlouvuoúvěru“sožalobcomakospotrebiteľom,predmetnázmluvajeabsolútnymneplatným
právnym úkonom, lebo bola uzavretá v rozpore so zákonom. Aj keď žalobca má Českou národnou
bankou udelené povolenie na poskytovanie úverov, toto oprávnenie však na poskytovanie úverov aj na

území Slovenskej republiky nepostačuje. Je tomu tak z toho dôvodu, že pôsobnosť Národnej banky
Českej republiky je obmedzená na územie tohto štátu, čo by v konečnom dôsledku znamenalo, že
činnosť žalobcu na území SR podliehala len kontrole orgánu z iného členského štátu.

28. Predmetná zmluva o úvere je preto absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho

zákonníka, lebo bola uzatvorená v rozpore s príslušnými ustanoveniami ZoSÚ.Na základe tejto neplatnej
zmluvy došlo zo strany žalobcu k plneniu, kedy žalovanému dňa XX.XX.XXXX poskytol sumu 350 €.
Týmto plnením vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať. Žalovaný
je teda povinný vrátiť žalobcovi poskytnuté plnenie a to vo výške 350 €.

29. Podľa ust. 54a OZ, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne
zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo
spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na
základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

30. Podľa ust.§107 ods.1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

31. Podľa ust.§107 ods.2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

32. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje uplynutím niektorej z dôb uvedených v
citovanom zákonnom ustanovení OZ (subjektívnej a objektívnej premlčacej doby) a to aj v prípade, ak
druhá z nich zostala zachovaná. Objektívna premlčacia lehota začína plynúť dňom, kedy k obohateniudošlo, čo v našom prípade znamená dňom, kedy bola predmetná „Smlouvu o úvěru“ uzatvorená a na
základe nej bolo aj poskytnuté finančné plnenie t.j. dňa XX.XX.XXXX a uplynula dňa XX.XX.XXXX.
Žaloba bola podaná na súde až 15.05.2024 , teda po jej uplynutí.

33. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu lehotu , žalobca ako právnická osoba vykonávajúca
podnikateľskú činnosť v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov v Českej republike si musela
byť, a aj bola, vedomá toho, že takáto činnosť podlieha dohľadu národnej banky a je podmienená
jej súhlasom. Žalobca vykonáva podnikateľskú činnosť za účelom dosahovania zisku a preto musí

poznať príslušné zákonné ustanovenia upravujúce podnikateľskú činnosť v predmete jeho podnikania.
Pokiaľ žalobca prostredníctvom webovej stránky (s príponou .sk) ponúkal a reálne aj poskytoval pôžičky
občanom SR, žijúcim v SR, na účty vedené v SR, musel si byť vedomý toho, že jeho činnosť podlieha
aj právnej úprave účinnej v tomto štáte. Dňom uzatvorenia predmetnej zmluvy XX.XX.XXXX žalobca
získal vedomosť aj o povinnom subjekte. Súd okamih začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty
teda stanovil na deň XX.XX.XXXX . Subjektívna lehota je 2-ročná, uplynula dňa XX.XX.XXXX. Keďže

žaloba bola podaná na súde až dňa 15.05.2024 t.j. po uplynutí zákonom stanoveného časového úseku
pre možnosť s úspechom domáhať sa peňažného nároku. Uplynutím subjektívnej premlčacej lehoty tak
došlo k premlčaniu predmetného peňažného nároku ( v danej veci aj po uplynutí objektívnej premlčacej
lehoty )

34. Na základe uvedeného súd žalobu z dôvodu premlčania nároku v subjektívnej premlčacej lehote
zamietol. V danej veci na premlčanie súd prihliadal podľa ust. §54a OZ z úradnej povinnosti.

35. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

36. V prejednávanom prípade bola žaloba zamietnutá a preto neúspešný žalobca na náhradu trov
konania nemá nárok. Úspešnému žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, pretože v priebehu
konania bol nečinný. Preto súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
tohto rozhodnutia a to na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu
prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania .
Ak povinný dobrovoľne neplní , čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z. resp. návrh na výkon rozhodnutia podľa § 370 a nasl.
CMP.