Uznesenie – Rodina a mládež ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 11, 2024

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 2T/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719010136
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mariana Juríková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2024:5719010136.57

Uznesenie

Okresný súd Martin v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Mariany Juríkovej a prísediacich
A. B. a C. A. D., v trestnej veci obžalovaného E. F., nar. XX.XX.XXXX v Kysuckom Novom Meste, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.10.2024 v Martine, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 280 ods. 2 Tr. por. trestnú vec obžalovaného E. F., nar. XX.XX.XXXX v G. H. A., trvale bytom
A., A. I. XXXXX/X, stíhaného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.

a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., na tom skutkovom základe že:

„v období roka 2013 do dňa 04.09.2016 v rodinnom dome v Martine, na ulici II. Kolónia číslo 10437/2A,
psychicky a fyzicky týral svoju vtedajšiu manželku J. F., narodenú XX.XX.XXXX, tak, že ju fyzicky
opakovane napadal, chytil ju pod krkom, hodil o stenu, sácal, nedovolil jej spávať, počas spánku
zapínal svetlá, vulgárne jej neustále nadával, že je „kurva", odpad zo šľapky, hnoj, bachratá fľandra,

naposledy dňa 04.09.2016 okolo 18.30 hodine išla do domu si zobrať nejaké veci, prišiel domov aj
on, začal jej nadávať a vykrikovať, že čo tu chce, nech vypadne, na čo mu povedala, že ona sa
s ním nebude hádať, na to ju chytil za vrkoč, vykrútil jej hlavu dozadu, druhou rukou ju chytil za
nos, začal s ňou triasť zo strany na stranu minimálne 4 až 5 krát, vravel jej, že takto aspoň nebude
mat' modriny, potom ju dva krát hodil o drevenú zárubňu, pričom podľa záverov znaleckého posudku

č. 1/2017, u odboru Psychológia, odvetvia Klinická psychológia dospelých vypracovaného A. D. E.
spolužitie s jej bývalým manželom až po rozvod vykazovalo známky domáceho násilia, v tomto období
svedkyňa poškodená javila známky syndrómu týranej osoby, ktorý sa prejavoval v oblasti kognitívnej
(obviňovala seba za manželove správanie, neuvedomovala si vlastné možnosti zmeny, mala narušenú
reprezentáciu partnerských vzťahov s presvedčením, že takéto správanie je normálne), emočnej (strach
z toho, že nebude schopná sa o seba a dcéru postarať, neskôr strach z fyzického poškodenia, pocity

hanby pred okolím, pred rodinou, pocity menejcennosti, ambivalencia voči manželovi, pocity naučenej
bezmocnosti, pocity viny, že si sama môže za manželove správanie) aj behaviorálnej (ústupky voči
bývalému manželovi, apatia, utajovanie problémov pred okolím), u svedkyne neboli zistené tendencie
ku konfabuláciám a aktuálne sú v prežívam poškodenej voči jej bývalému manželovi prítomné zložky
hnevu aj strachu,“

postupuje na prejednanie a rozhodnutie inému orgánu - Okresnému úradu Martin, pretože bolo zistené,
že žalovaný skutok nie je trestným činom, ale mal by ho iný orgán prejednať ako priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Martin podala na Okresný súd Martin dňa 31.01.2019 obžalobu na
obvineného E. F. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 pís. a), ods. 3
písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. na skutkovom základe, ako je uvedené vo

výrokovej časti tohto rozhodnutia.Súd konštatuje, že v priebehu konania pred súdom došlo k zmene v zložení senátu z dôvodu nástupu
na materskú dovolenku zákonnej sudkyne JUDr. Andrey Vorčákovej. Z uvedeného dôvodu súd vyzval
obžalovaného na vyjadrenie v zmysle § 277a ods. 1 Tr. por., či súhlasí so zmenou v zložení senátu,

ktorý súhlas je podmienkou, aby sa hlavné pojednávanie nemuselo vykonávať znova. Obžalovaný so
zmenou v zložení senátu nesúhlasil (č.l. 835 spisu).

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie opätovným výsluchom obžalovaného (v zmysle §
277a ods. 3 Tr. por. v znení účinnom ku dňu výsluchu obžalovaného), a následne postupom podľa § 277a

ods. 3, ods. 4 Tr. por. čítaním častí zápisnice o predchádzajúcom pojednávaní, resp. prehratím časti
zvukového záznamu z predchádzajúceho hlavného pojednávania, ktoré sa týkali výsluchu poškodenej
a svedkov, ktorí vypovedali pred predchádzajúcou zákonnou sudkyňou. Súd konštatuje, že tento
spôsob vykonania dokazovania nebol zo strany procesných strán počas celého konania namietaný.
Pokiaľ prokurátorka v záverečnej reči poukázala na to, že pri prehrávaní zvukových záznamov na
ďalších pojednávaniach človek toto prehrávanie vníma odlišným spôsobom, ako keď sú jednotliví

aktéri trestného konania prítomní na hlavnom pojednávaní a človek si potom vie urobiť reálnejší
obraz o jednotlivých aktéroch trestného konania, či už o obžalovanom, poškodenej, jednotlivých
svedkoch a samotných znalcoch, bola táto jej námietka vzhľadom na skutočnosť, že takýto postup súdu
nenamietala, ako aj štádium trestného konania, záverečné reči, bez významu.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel konanie kladúce sa mu za vinu. Uviedol, že bývalá
manželka bývala na byte vo Vrútkach, on býval na dome, poškodená často chodievala do domu, niekedy
aj v noci, aj ráno, ako sa jej zapáčilo. Vedela prečo tam chodí, aj keď tam nebývala. Čo sa týka toho,
že napadol bývalú manželku, uviedol, že boli v dome obaja. Dom má dva vchody, vošli do vnútra domu,
a keďže mu policajti poradili, že ak príde domov, má sa zobrať a ísť preč, tak to vtedy tak spravil, druhým

vchodom odišiel do záhrady. Počul, že spadla, nepamätal si, čo robila, na chrbte mala vak. Keď počul, že
na naňho kričala, tak jej zavolal sanitku. Prišli lekári, zobrali ju, medzitým volal kamarátovi, čo má robiť,
lebo sa dostal do stresu. Zavolal sanitku, dali ju do poriadku, vzali ju, išiel za ňou na úrazovku alebo
urgent. Za pár hodín prišiel pre ňu, čakala na chodbe, šli spoločne domov. Nemala žiadne problémy,
lekárom pri ošetrení povedala, že spadla. Zobral ju do domu, pred domom jej povedal, aby išla do

svojho bytu, zaviezol ju tam, alebo sama išla a za takú polhodinu bola znova pred domom. Všetko bolo
v poriadku, prespala na dome.
Na otázky prokurátorky obvinený uviedol, že medzi nimi bol vekový rozdiel 17 rokov, bývalá manželka
má dieťa, teraz už dospelú ženu. Samozrejme mali nejaké konflikty pri výchove dieťaťa, keďže jej bývalý
manžel neplatil pravidelne na dieťa, tak si vždy povedal svoj názor. Bývalá manželka bola často chorá,

mala problémy s chrbticou ako krajčírka, tak jej povedal, aby zostala doma, že to utiahnu. Boli tam určité
nároky, keďže to ťahal sám. Bývalá manželka pokiaľ mohla, pomohla. Vždy chcel vedieť, či už od bývalej
a potom aj keď bola jej dcéry, kam idú peniaze. Pár krát mu bolo povedané v zmysle, čo sa stará, či
nemá peniaze. Proste, keď zarobil peniaze, chcel vedieť, kam idú. Nikdy nepovedal, že nemá. Po rokoch
sa snažil vychádzať v ústrety, niečo ju zabolelo, povedal som, že nemusí robiť, aj obedy objednával.

Vychádzaljejvústretyakosadalo,čipofinančnej,čiinejstránke.Vurčitejdobebolanaoperáciichrbtice,
asi 1 – 2 roky maródovala, tak to ťahal sám, ale pokiaľ mohla, pracovala. Keď sa vrátila z kúpeľov po
operácii, oznámila mu, že ona chce ináč žiť, nechápal to vtedy, ale keď mu povedala, že ona chce chodiť
s partiou, priateľmi po chatách, tak voľnejšie, tak mal na to svoj názor. Potom sa to začalo. Ona chcela
inak žiť, on ako stará škola, mal na to iný názor. K napadnutiam obžalovaný uviedol, že sa vždy snažil

od nej utekať. lebo vedel, že bývalá manželka bola žihadlo. Z jeho strany nedošlo k fyzickému útoku.
Z jej strany aj došlo, ale sa mu vysmiala, že mu nik neuverí. Vždy sa len bránil, odtlačil ju a utekal. Podľa
jeho názoru bývala manželka podala trestné oznámenie preto, lebo podal žiadosť o rozvod, lebo si to
dovolil podať. Na K. deň z domu odišla, zmizlo veľa vecí, jediné, čo mu ostalo, bola obrúčka. Preto si
myslí, že to mala premyslené. Vždy ho vysmiala, že mu nikto neuverí.

Na otázky obhajkyne obžalovaný uviedol, že bývalá manželka prišla do domu, na to v živote nezabudne,
a povedala mu, že to, čo som spravil, rozvod a také veci, že sa mu pomstí, že ona sa do domu vráti
a jeho dostane do basy. To má v hlave 7 rokov. Keď chodieval do práce, vždy z toho domu niečo zmizlo –
elektronika, nábytky, ostali tam len diely. Keď to bol nahlásiť na polícii vo Vrútkach, povedali mu, že si to
mohol zobrať sám a bol vyriešený. Keď bol v Martine na polícii, je to slovo proti slovu, bol vyriešený. Keď

ona bývala na byte a on na dome, chodievala či večer, či v noci, o 2.00 hod., o 4.00 hod. na svojom bicykli
do domu, pochodila miestnosti, spálňu, kde spal a odišla. Potom sa mu vysmiala. Človek potreboval ísť
pracovať, tak to nebolo nič príjemné. Po rokoch si povedal, že ten dom mal zamknúť a odísť preč, kým
sa to nevyrieši, vysporiadali sa koncom roka 2016. Predal dom, vyplatil úver a poškodenú, súhlasila.Plus vybrala z domu všetko, čo sa dalo. Motívom konania poškodenej bola podľa obžalovaného žiadosť
o rozvod. Stále chcela od neho dom, preto jej povedal, nech ho vyplatí a on odíde. Možno na tom
pracovala, ale nedošlo k tomu. Naposledy, keď tam bola s nejakým známym z kúpeľov s nákladným

autom, mala tam partiu chlapov a svoju mamu, prišla von a opýtala sa ho, či jej dá dom. On povedal,
že nie a ona nariadila všetkým tým ľuďom, aby brali všetko, čo sa dá. Radšej odišiel. Myslí si, že celý
ten problém je o peniazoch, o dome, aj keď boli medzi nami nezrovnalosti, chovali sa k sebe neslušne,
ale nemôže povedať, že to bolo len z jednej strany. Donekonečna nemohol z domu utekať, keď prišla,
aby k niečomu nedošlo. Mal v hlave zafixovaný strach, čo mu ona hovorila, že nič nedokáže, lebo

je starý a nikto mu neuverí. Dom nadobudol, keď bývalá manželka nepracovala, úver vzal na seba,
keďže boli manželia, išlo to na obidvoch, preto sa to potom aj tak delilo. Čo sa týka úveru a iných vecí,
splácal to on a bývalá manželka pomáhala, pokiaľ mohla. Myslí si, že spravil najrozumnejšie, že ten
dom predal so súhlasom, lebo na listine bolo aj meno poškodenej ako manželky. Keby nesúhlasila,
neprešlo by to. Potom ju vyplatil tak, ako sa dohodli, teda polovicu z toho, čo zostalo, aj keď vie, že chcela
všetko. Súhlasila, podpísala, nebola nikdy spokojná, čo sa týkalo peňazí. Poškodenú nemohol chytiť

pod krk a tak ju napadnúť, lebo mu sťahuje šľachy na prstoch. Vždy sa vyvaroval konfliktom s bývalou
manželkou, keď sa ona rozzúrila, kopala aj do šuflíkov v kuchyni, keď nebolo tak, ako si predstavovala.
Vzájomne sa urážali. Keď to začalo rásť, vždy sa snažil ujsť z toho domu. Po rokoch si dal otázku,
prečo chodila do toho domu, keď mala svoj byt, nemuselo k tomu nikdy dôjsť, ani k hádkam a týmto
problémom, stačilo, aby ona ostala na byte, a on na dome. Ona mohla prísť do domu, kým to nebolo

vyporiadané, kedy chcela. Žiadosť o rozvod som podal preto, aby nedochádzalo k problémom, preto,
lebo sa začali vzájomné nezhody navršovať, prestali sme si rozumieť. Keď mu povedala, že chce ináč
žiť, tak si myslel, že nemalo význam ďalej pokračovať. Keď sa pýtal, prečo poškodená nepodala žiadosť
o rozvod, tak jej odpoveď bola, že ona chcela podať žiadosť. Po podaní žiadosti o rozvod sa nebolo
o čom rozprávať, poškodená si myslela, že mal mladú peknú ženu, ale čo bolo v nej, to je druhá vec.

Ju to veľmi urazilo, že si dovolil dať žiadosť o rozvod, na základe toho mu aj povedala, že čo ho čaká.
Poškodená prišla k jeho priateľke, už si nepamätal čí to bolo po rozvode, alebo ako predal dom, zistila si
kde býva a prišla k nej, boli tam výkriky, myslí si, že priateľka jej niečo povedala a zatvorila jej pred nosom
dvere, nemienila sa s ňou baviť. Podľa obžalovaného mal s dcérou poškodenej odmalička vynikajúci
vzťah. Keď mala 5 – 6 rokov, chodil s ňou do škôlky, keď bola staršia, chodil s ňou len on po lekároch,

lebo si svoju prácu vedel spraviť a nájsť si čas, mali vynikajúci vzťah. Ako začali tieto problémy, videl
ju asi raz za tých 5 – 7 rokov. Bola prítomná pri konfliktoch, samozrejme podporovala matku. Podľa
obžalovaného sa dcéra poškodenej nestarala o vyporiadanie medzi nimi. Keď bola staršia, tak pár krát,
keď niečo chcela, svojvoľne si spravila paušál, internet presiahla (dohodli sa na určitej sume), ona to
prešvihla a keď jej tú vec vytkol, povedala mu, či nemá peniaze. Keď sa nakupovalo, začala si hádzať

veci do košíka a upozornil ju, aby s rozumom to riešila, znova sa dozvedel, či nemá peniaze. K financiám
obžalovaný uviedol, že dostal zoznam na nákup a neriešil to. Keď sa rozvádzali, bolo pár chvíľ, kedy
bol raz u nej v byte, nakupoval im potraviny, nie vždy, ale doviezol ich tam, opýtal sa nejeden raz, čo
potrebujú. Nebol problém im to zaistiť, kúpiť. V tom období chodili po výletoch, keď oni bývali na byte.
Snažili sa obe strany. Keďže je stará škola, tak sa snažil učiť to dieťa nie, aby natŕčalo ruku, ale aby si

to aj zaslúžila. Takým bol a taký je. Obžalovaný vyjadril názor, že keby to bolo tak ako tvrdí poškodená,
tak by neboli predali byt, kúpili dom, už vtedy keď tvrdí, že bolo zle, tak by do toho nebola šla. Urážali
sa vzájomne. Keď obaja prišli do domu a bola tam tá záchranka, tak nič také sa nestalo, lebo on vždy
odtiaľ odchádzal. Policajti mu poradili vyvarovať sa problémom a z domu odísť vždy, keď prišla. Čo sa
týka úrazu, keď jej volal záchranku, chytila ho za ruku a doslova mu poďakovala, že jej zachránil život.

To isté zopakovala na chodbe urgentu a povedala, že budeme ináč žiť. Nenapadol ju, neublížil jej, podľa
obžalovaného ide o pomstu.
Na otázky splnomocnenkyne poškodenej obžalovaný uviedol, že keď manželka spadla, volal kamarátovi
pánovi A.. On bol vtedy na telefóne, bol na futbale, veľa vecí počul. Nevie či počul aj to, že jej zachránil
život. Uviedol, že je pravda aj to, čo uvádzal v prípravnom konaní, že vtedy volal aj svojej priateľke, ale

už si nepamätá, komu z nich volal ako prvému. Konflikty boli obojstranné. Keď sa mu niečo nepáčilo,
mal iný názor, tak to povedal nahlas, lenže druhej strane sa to nepáčilo a už sa to trelo. Mimomanželský
vzťah mal po rozvode, ktorý bol asi v júli alebo auguste, už si nepamätal. Byt si manželka prenajala. On
si vzal úver na dom, tak to z toho hľadiska bral, že by tam mal ostať on. Aj keď jej dával šancu, nech
vyplatí ona jeho. Aj úver bol spoločný, ale manželka bola nezamestnaná. Teoreticky zobral úver on, ale

prakticky obaja. Úver a iné položky som splácal on. Manželka chvíľami pracovala, chvíľami nepracovala.
Asi obaja mali karty k jeho účtu, teda mohla s ním disponovať a čo bolo treba, na to sa peniaze vybrali,
minuli. Na riešenie problémov navrhol psychológa v Žiline, bolo jedno sedenie individuálne, jedno malispoločne. Pamätal si, keď jej povedal, aby začali znovu, tak ona mu odpovedala, že ona sa vráti kedy
bude chcieť. Konflikty trvali 3 – 4 dni.

Poškodená na hlavnom pojednávaní na otázky prokurátorky uviedla, že s obžalovaným sa spoznali
v čase, keď bola vydatá a on ženatý, a hoci bol o 17 rokov starší, verila, že čo jej rozprával, aj dodrží. Po
rozvode začali spolu žiť, zobrala si úver, kúpili byt na Podháji. Začiatky boli ťažké, veľa toho nemali. Na
začiatku hovoril, že bude chodiť na kamióne, že ich zabezpečí, že sa budú mať dobre. Potom začali žiť
v spoločnej domácnosti, chcel, aby boli spolu, že im veľa netreba, že nebude chodiť na tie kamióny, s čím

súhlasila. Pracovali spolu v Žiline, fungovali normálne. Problémy medzi nami začali väčšinou kvôli dcére.
Stačilonapríkladlento,žemalprísťpreňujejotecnavíkendy.Napríkladmalprísťpreňuo13-tejaprišiel
až o 16-tej a začali u obžalovaného výbuchy zlosti, nakoľko on je dosť zásadový a ak má niekto prísť
o jednej, tak má prísť o jednej. Vykrikoval aj to, keď prišla dcéra neskôr, ako boli s jej otcom dohodnutí, že
prečotonedalanapapier,žemohlinanehopolicajtovzavolať,keďdcéraochorela,žesúnezodpovedné,
že sa zle oblieka, že otec ju vláči kade tade, že si neošetrila na papieri jeho príchody a odchody, nedával

im spať kvôli tomu, do jednej v noci robil bordel, stále niečo vykrikoval, búchal dverami, veľakrát sa
zamkla a snažila sa zalepiť lepiacou páskou kľúč, aby sa k nim nedostal, raz dokonca vyvalil sklo, z čoho
má aj dcéra jazvu na ruke. Ráno, keď vstal, bol úplne ako vymenený, tieto situácie sa opakovali väčšinou
vtedy, keď dcéra mala ísť k otcovi. Vyhrážal sa, že na ňu pošle sociálku, že jej zoberú dcéru, nakoľko
mali spoločné peniaze, vyhrážal sa, že jej nedá peniaze a príde o byt, ona vtedy ešte nevedela všetko,

čo vie teraz. Obžalovaný nebol vždy zlý, staral sa aj o nich, zo začiatku to brala tak, že vybuchol a bolo
zase dobre, ale postupom času sa to začalo stupňovať, začali mu vadiť aj také veci, keď jej spadlo
pero alebo ovládač a on vybuchol. Väčšinou začal hovoriť, že ona za to môže, že si veci neváži, že
je to jej výchova. Začali slovné ataky, vyčítal jej, že on sa stará, on platí, on robí, oni si nič nevážia,
začali nadávky, väčšinou v čase, keď dcéra nebola doma, nadával jej, že je kurva, bachratá, fľandra,

odpad zo šľapky. Zo začiatku útočil len slovne, ale nakoľko na jeho výbuchy nereagovala, lebo on chcel
všetko riešiť hneď, tak sa raz stalo pri hádke, že jej pricvikol ruku – malíček do dverí. Najčastejšie sa
hádky týkali dcéry a jej výchovy. Keď bolo dobre, bolo dobre, zniesol by im aj modré z neba. Po jeho
výbuchoch vedela, že bude zase určitú dobu dobre, avšak po určitej dobe, keď sa to v ňom nazbieralo,
zase vybuchol. Zo začiatku to bolo tak raz za tri mesiace, potom však už častejšie. Začala to pripisovať

tomu, že majú málo peňazí, aj keď ona to tak nevnímala, tak poprosila otca, ktorý je kominár, či by ho
nezobral a nedal vyučiť za kominára, aby mali viac peňazí. Otec po vyučení obžalovaného, čo trvalo 3
roky, aj zamestnal. V tomto období bolo jeho výbuchov menej, mal školu, učil sa, chodil preč s jej otcom.
Obžalovaný sa vyučil, mali viac peňazí, kúpili si dom. Na dome sa to zhoršilo, väčšinou sa to týkalo
dcéry. Na oko síce všetko vyzeralo super, ale ako náhle sa zatvorili dvere, vždy si niečo našiel, aby

vyvolal hádku. Nakoľko jej stále nadával, zhoršil sa ich sexuálny život, obžalovaný vyvolával žiarlivostné
scény, čo nechápala, lebo boli stále spolu. Raz musela dokonca odísť z domu, lebo sa to už nedalo
vydržať, keď sa ho spýtala, prečo je taký, prečo jej nadáva, povedal, že ho nepočúva, že nerobí to, čo
chce on. Nechápal, že keď sa bude k nej takto správať, že s ním nebude spávať. Opäť začal na ňu
útočiť, že ona za to môže. Raz dokonca musela utiecť z domu, písala dcére, že je zle, že už je tretí

deň a na tretí deň to vždy vyvrcholilo. Dcéra utekala domov a videla, že je zle, aj keď on si pred ňou
dával pozor, aby to nevidela. Nevie, či vtedy aj buchnát nedostala od neho. Dcéra jej povedala, mami
poď, ideme preč, ber tašku. Mala vždy nachystanú tašku s vecami pre prípad, že by sa niečo stalo.
Dcéra jej vtedy našla ubytovanie, kde aj prespala vo Fatranke. Ráno prišla domov a už bol kľudnejší,
spýtal sa jej, že kde bola. Tak mu povedala, že prespala von. Potom sa to opakovalo asi o pol roka.

Raz musela ujsť až do Teplíc. Dcéra jej povedala, že ju vtedy hľadal po celých Vrútkach. Začal ju aj
fyzicky napádať. Ona už bola vtedy rozhodnutá, že odíde, aj odišla. Začal jej vypisovať, nech sa vráti, že
bude dobre. Vrátili sa, najmä preto, že mala pred operáciou chrbtice, mala veľké migrény, nakoľko mala
platničku posunutú do miechy. Aj toto jej vyčítal, že ju zas bolí hlava. Pred operáciou nemala na výber,
nakoľko jej povedali, že rekonvalescencia môže trvať aj jeden rok, preto sa vrátila. Bola na operácii,

potom na maródke, situácia sa trochu ukľudnila, nakoľko videl, že má aj golier na krku. Potom sa to
však opäť začalo zhoršovať a začal na ňu útočiť slovne aj fyzicky. Vykrikoval, že je dlho doma, že ich
musí živiť, že si dávali voziť obedy cez týždeň, aj keď na jeho podnet. Prišlo časom k fyzickým útokom.
V marci ju operovali a v januári išla do kúpeľov, po príchode z kúpeľov sa strašne zmenil. Myslel si,
že sa tam išla flákať a spávať s chlapmi. Po príchode bola na menšej gynekologickej operácii, mala

menší nezhubný nádor a po kúpeľoch ju to začalo bolieť. A pri prvej hádke jej začal vykrikovať, že sa tak
kurvila v tých Tepliciach, že si musela dať až piču zašiť. To bolo strašné poníženie pre ňu, obžalovaný
asi žiarlil, vyvrcholilo to prvého apríla, keď ju skopol dole schodmi a predtým ju napadol. Bol už tretí deň,
vedela, že bude zle, chcela ísť za mamou do Žiliny. Vybuchol, že sa ide kurviť. Napadol ju v chodbičkea pritisol lakťom cez krk o stenu a počula, že jej niečo chruplo v krku. Vybehla za dcérou, že nemôže
prehĺtať. Dcéra jej doniesla pohár vody a povedala, že mami už niečo urob. Trochu sa ukľudnila, zobrala
bundu a kabelku a utekala dole schodmi. On otvoril bočné dvere a skopol ju dole, boli tam schodíky,

jedine, čo ju zachránilo, bolo odparkované auto, o ktoré sa zachytila. Utekala na vlak do Žiliny a tam ju
čakala mama so sestrou. Dovtedy na ňu nezaútočil. Vedela, že už je koniec, bolo jej jedno, aj čo bude
s domom, aj to, že je na PN-ke. Vo Vrútkach si prenajala byt, na depozit jej požičala sestra. Musela
ukončiť PN-ku, aby mohla platiť byt, zamestnala sa cez kamarátku. Obžalovaný jej volal, sľúbil, že sa
polepší, vybavil psychológa a ten jej po ich rozhovore povedal, že či vie, že je psychicky a fyzicky týraná.

Povedala mu, že to už začína chápať, ale že si doteraz myslela, že to tak má byť. So zariadením bytu jej
pomáhal brat, nakoľko si z domu nemohla nič zobrať. Obžalovaný stále chcel, aby sa vrátila, ale bývala
s dcérou na byte a obžalovaný na dome. Potom sa od kamarátok dozvedela, že pozýva ženy kade tade,
našiel si aj priateľku, našla ich u ich doma, a vtedy to celé vyvrcholilo. Obžalovaný jej povedal, kde jeho
priateľka býva, raz keď sa bola voziť na bicykli na Podháji, videla ich auto pred jej domom, tak zaklopala
a povedala tej pani, nech jej pošle manžela. Obžalovaný povedal, že ju počká doma, prišla na dom,

obsah rozhovoru si už nepamätá, ale obžalovaný neskutočne vybuchol, povedala mu, že chce rozvod.
Začal vykrikovať a videla, že je zle, chcela utiecť a ako utekala z kuchyne, tak ju v obývačke chytil za
ruksak a sotil do guača, spadla na zem, obžalovaný chcel odísť, že ju tam nechá skapať, necítila si nohy
a strašne sa bála. Keď videl, že je zle, volal priateľke, že čo má robiť, potom zavolal sanitku, nadával,
že on sa dostane do basy a ona skončí na vozíku. Prosil ju, aby nič nehovorila, v záchranke povedala,

že sa pošmykla. Do nemocnice za ňou prišiel obžalovaný, v nemocnici jej povedali, aby s ňou niekto
zostal, ak by jej prišlo zle, jej aj zle prišlo, a preto išla na dom, nakoľko vedela, že teraz už jej nič neurobí,
prespala tam a ráno odišla. O 3 týždne sa vrátila na dom, kvôli papierom k rozvodu, obžalovaný jej
povedal, že návrh na rozvod podá on, pričom ju v chodbičke chytil, začal jej nadávať, že o všetko príde,
aj o prácu, chytil ju pravou rukou za vlasy za chvost a ľavou za nos a chcel ju šľahnúť o zárubňu, zdvihla

ruku na ochranu, tak ju párkrát obúchal o zárubňu, nadával, potom odišiel. Vtedy sa zrútila a išla na
políciu, potom na ošetrenie. Poškodená dodala, že to psychicky nezvláda, má strach, nakoľko sa jej
obžalovaný vyhrážal, že ju autom zrazí na ulici, má nahrávky, na ktorých sa jej vyhráža, chce aby si ich
niekto vypočul, nakoľko obžalovaný jej hovoril, že majú na polícii známych a že to zmetú zo stola. Chodí
k psychiatrovi, nakoľko zle spáva, berie lieky na spanie. Bojí sa nadviazať nový vzťah, tri roky sa z tohto

dostáva, snaží sa normálne fungovať, chce viesť normálny život, chce, aby sa to všetko uzavrelo, chce
ísť ďalej, odísť z tohto mesta, len nemôže, nakoľko ju toto tu stále drží.
Na otázky prokurátorky poškodená uviedla, že vo vzťahu zotrvala tak dlho najmä z finančných dôvodov,
najskôr bolo všetko napísané na ňu, ale obžalovaný sa jej vyhrážal, že o všetko príde, rodinu nechcela
zaťažovať, mama vedela, že majú nejaký problém, ale ona ju vždy upokojila. Obžalovaný jej hovoril, že

nič nedokáže, že nič nevie, začala tomu aj veriť, nemala vtedy na výber, mala aj zdravotné problémy,
bála sa, nakoľko sa jej vyhrážal, že urobí niečo jej alebo dcére. Ani sestre sa so všetkým nezdôverila,
až keď bolo úplne zle, tak jej pomohla vybaviť byt, nechcela zaťažovať ani rodičov, nakoľko im finančne
veľa pomohli. Naozaj sa bála, koľkokrát jej povedal, keď išli autom, že to s nimi napáli do piliera. Kým
sa vyhrážal len jej, tak to nejak dala, ale keď už útočil aj na dcéru, tak sa zosypala. Vyhrážal sa jej tak,

že ju nájde, že ju zrazí autom, že si ju vyčíha, dostane pod zem, že jej raz tým krkom zakrúti, že nik sa
nebude pozerať na ten jej ksicht po Martine. Mám to nahraté. Vtedy nevedela, čo má robiť, teraz to už
vie. Až keď jej dcéra povedala, že to takto už ďalej nejde, a keď jej aj psychológ na poradni povedal,
tak si to začala uvedomovať. Aj keď dcéra nebola vždy prítomná pri ich nezhodách, videla, že sa niečo
deje, lebo bola uplakaná, ale keď sa spýtala, tak jej povedala, že to je dobré. Ale bola aj svedkom

útokov obžalovaného, keď už bolo najhoršie, vbehla medzi nich a vtedy sa obžalovaný zháčil. Potom
sa s ním už dalo aj rozprávať. Keď ju obžalovaný skopol zo schodov, dcéra bola v izbe, on ju najskôr
pritlačil k stene, keď už bežala dole schodmi. Nevie, či dcéra bola hore, alebo kde. Je jej ľúto, že ona
v tom žila, našťastie to znášala dobre. Viackrát jej obžalovaný sľúbil, že bude liečiť jeho výbušnosť, ale
ona mu už neverila, dokonca sa vrátili do domu, nakoľko jej jedna advokátka povedala, že ak nechce

prísť o dom, tak sa tam má nasťahovať. Vtedy s dcérou zistili, nakoľko dcéra mala heslo k počítaču aj
wifi, že obžalovaný navštevuje aj sexzoznamky, kde si píše s mladými dievčatami, prečítala si aj jeho
komunikáciu s jeho vtedajšou priateľkou pani L.. Bolo jej z toho zle, nechápala, s kým žila 13 rokov. Aj
dcéra jej vtedy povedala, že či jej ten dom stojí za to. Poškodená uviedla, že asi rok sa lieči na psychiatrii
u A. B. kvôli problémom so spánkom, na psychológa nemá dostatok finančných prostriedkov. K rodine

obžalovaného chodili tak 2-3 krát do roka, obžalovaný mal už len mamu, s jeho sestrami vychádzali
dobre, najskôr jeho rodina nebola stotožnená s tým, že sa rozviedol a našiel si mladšiu. Nikdy sa im
nesťažovala. Život bez obžalovaného je pre ňu vyslobodením.Na otázky obhajkyne poškodená uviedla, že po ekonomickej stránke je v súčasnosti spokojná, nemá
žiadny úver, žiadnu pôžičku a dokáže kryť svoje náklady, otec na jej dcéru platí výživné pravidelne vo
výške 100,- eur mesačne, ostatné výdavky dcéry zabezpečovali ona, keď pracovala a obžalovaný. Mali

jeden účet, na ktorý chodili všetky peniaze, mali peniaze aj doma, pri každej hádke jej boli vykrikované
peniaze. Každý deň manžel prerátaval peniaze a vždy vykrikoval, na čo tie peniaze minula, či ju
bude živiť. Mala prístup k peniazom, ale nebrala ich, lebo vedela, že jej to bude znova vykrikovať.
Vtedy jeden účet považovala za praktický. K sexuálnemu životu s obžalovaným sa počas prípravného
konania nevyjadrovala, lebo sa hanbila. Do bytu priateľky obžalovaného nešla, bola len na chodbe,

lebo už vedela o tých sms-kách, o tých zoznamkách a chcela to riešiť, aby sa nemohol vyhovárať,
že nikoho nemá. Chcela vedieť, čo idú robiť, či sa idú rozvádzať. Poškodená uviedla, že nevie o tom,
že by priateľku obžalovaného nejako kontaktovala, vie, že v spise sú nejaké sms-ky, s pani L. sa
rozprávala len raz, nevie, či jej nadávala. S obžalovaným sa nechcela súdiť o majetky, na vyporiadaní sa
dohodli. Obžalovaný sa jej dcére priamo nevyhrážal, išlo to cez ňu. Sexzoznamky v prípravnom konaní
nespomínala, lebo sa hanbila aj za obžalovaného. Teraz o tom rozpráva preto, lebo svojím laickým

rozumomprišlanato,žetoniejedobré.Povedalatosvojejadvokátke,niktosajejnepýtalnaichsexuálny
život. Neodsťahovala sa preto, lebo dcéra len teraz v septembri nastúpila na vysokú školu, ona si tiež
dokončuje školu, prebieha súd. Má strach bez ohľadu na to, že nestretáva obžalovaného.
Na otázky splnomocnenkyne poškodenej poškodená uviedla, že exmanžel platil výživné na dcéru včas,
ak meškal, zaplatil do konca mesiaca. Po troch dňoch konfliktov sa obžalovaný otočil o 180 stupňov,

vždy si dali kávičku, začali sa rozprávať, ospravedlnil sa, že to tak nemyslel, zakaždým bolo, prosím,
urobme hrubú čiaru a poďme odznova. Keď začali s obžalovaným spolu žiť, dcéra mala 4 roky, keď
bola malá, bolo to dobré, chodili spolu na prechádzky, kupoval jej veci, chodila vždy čistá, upravená,
škola bola vždy zaplatená, krúžky tiež, snažili sa, aby mala všetko. Situáciu začala vnímať, až keď bola
staršia, asi to brala tak, že to tak má byť, keď v noci nemohli spať. Nebolo to také intenzívne zo začiatku.

Keď bola staršia, išla na strednú, tak ona ho rešpektovala, snažila sa, aby bolo všetko dobre, aby nebol
podnet na ten výbuch, nejaká príčina.
Na otázky znalca C. M. poškodená uviedla, že psychiater A. B. jej povedal, že za sedenie u psychológa
sa platí, cez poisťovňu by čakala na vyšetrenie 3-6 mesiacov. Týranie začala určitým spôsobom vnímať
potom, ako ju na to upozornil psychológ, zainteresovaný človek a jej to pripadalo, ako keby povedal, že

vy sa už prosím vás zobuďte.

Svedkyňa A. E., dcéra poškodenej, na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovaným bývali od jej 4
rokov v dvojizbovom byte na Podháji. S obžalovaným nemala dobrý vzťah, nakoľko to nie je jej biologický
otec, čo nebola hlavná príčina. Väčšina problémov bola v tom, že sa nezhodli vo výchove. Najskôr to boli

menšie nezhody, postupne sa to začalo stupňovať od slovných až do fyzických útokov. Do tých extrémov
to prešlo v období, keď sa presťahovali do domu, a to tak psychické ako aj fyzické útoky, ale trvalo to celý
čas. Na byte bývali 9 rokov, takže do domu sa presťahovali niekedy v roku 2011 alebo 2012. Väčšinou
hádky vznikali kvôli nej alebo peniazom. Hádky vyvolal väčšinou obžalovaný. Začalo to ako normálna
hádka, padalo veľa vulgarizmov. Tieto hádky pretrvávali 2 až 3 dni, pričom boli aj v noci. Obžalovaný

vypínal kúrenie, vodu, vypol jej internet, teda sa nemohla učiť do školy, stávalo sa, že chodila nevyspatá,
nesústredená do školy, čiže sa jej potom aj známky zhoršili, čo bol ďalší dôvod na hádky. Vždy, keď
prešli tieto dni, tak ako keby sa prepol, akoby si uvedomil, čo robil, a keď sme sa ho pýtali aj s mamou, že
prečo to robí, povedal, že nevie. Bola svedkom aj fyzických útokov, a nie raz, boli to facky, predlaktím ju
pritláčal o stenu, opľúval a nadával. Pamätá si tiež jeden incident na dome, to bolo vyvrcholenie celého

ich manželstva, bolo to potom, ako mala mama operáciu platničky a išla do Žiliny na kontrolu. Bolo
to okolo pol ôsmej ráno, bola v izbe, a počula strašný krik. Vybehla z izby a už si ani nepamätá, kde
presne stála, len videla, ako ju znova napadol, tak isto, ako to opisovala predtým, čiže ju priamo pritlačil
na krk, a mamine ako keby tam niečo ruplo, nemohla rozprávať, ťažko sa jej dýchalo. Nepamätá si,
či naňho skríkla, len vie, že ju pustil, nevedela, čo má robiť, doniesla jej vodu. Po tomto incidente sa

odsťahovali, bolo to prvého apríla. Ešte ju napadol jeden incident, keď bývali ešte na byte. Boli s mamou
v izbe zamknuté, a on prišiel v noci a začal búchať na dvere a v tom amoku rozbil okno, má z toho
aj jazvy. Odsťahovali sa do Vrútok a on začal prosiť o odpustenie. Dokonca sa tam aj vrátili z podnetu
jednej advokátky, vtedy sa vlastne riešilo vyporiadavanie. Ona tam už väčšinou nebola potom, mamina
jej volala kvôli jednému incidentu, keď ju odviezla sanitka, ale ona tam nebola prítomná, vie však, že

v dome boli iba oni dvaja, on sa dokonca aj priznal, ale to nevidela. Často sa stávalo, že mama musela
prespať na ubytovniach, ona jej aj vybavila ubytko, jedno vo Vrútkach a druhé v Turčianskych Tepliciach,
pretože v tých Vrútkach ju bol aj v noci hľadať. Ona sa tiež potrebovala vyspať do školy a nebola vždy
v dome. Keď tam bola sama, tak sa to s ním nedalo vydržať. Tie hádky zo začiatku nebývali tak časté,možno raz za mesiac, ale na tom dome to už bolo intenzívne, aj celý týždeň sa zvykli hádať. Najviac
vtedy, keď sa riešil rozvod. Bolo to už dávno, je rada, že toho človeka už 5 rokov nevidela. Tie veci,
čo vypovedala, jej tak najviac utkveli v pamäti. Vie, že mame strašne nadával, s mamou ešte tri roky

bývala vo Vrútkach, a mala problémy psychické, nespavosť, vykrikovala zo spania, bola námesačná.
Teraz býva s priateľom v N., presťahovala sa tam v septembri, je to pre ňu výhodnejšie, pomáha otcovi
v reštaurácii, má tam rodinu, školu a nechcela už bývať v Martine. Od matky sa odsťahovala, lebo bývali
v garzonke, je tam málo miesta, chcela si zariadiť svoj život, ale to neznamená, že jej nepomáha, trávia
spolu voľný čas, každý deň spolu telefonujú a sa navštevujú. S mamou tri roky žila, a jej psychický

stav bol aj na úkor jej psychického zdravia. V prípravnom konaní neuvádzala, že sa jej zhoršili známky
v dôsledku únavy preto, lebo bola maloletá, neuvedomovala si vážnosť situácie. Matka obžalovaného
nikdy nenapadla, iba sa bránila.

Z dôvodu rozporov vo výpovedi svedkyne, dcéra poškodenej, bola prečítaná časť jej výpovede
z prípravného konania, kde uviedla, že „hádky boli vždy nezmyselné, boli väčšinou kvôli mne a kvôli

peniazom, robil z komára somára, malé veci ho dokázali vytočiť, hádzali doma po sebe veci, vyústilo
to až do bitiek, oni sa bili doslova, Jano je väčší a silnejší, čo mohla mama proti nemu, aj mama ho
udrela, zaslúžil si, musela sa brániť.“ K uvedenému svedkyňa vypovedala, že vtedy, keď to uviedla,
bola maloletá, obhajkyňa ju deptala, zle to znášala psychicky, mala problémy v škole, s kamarátmi.
Svoju matku miluje a on sa k nej dokázal tak strašne chovať, to, že sa aj k nej správal zle, akceptovala,

že jej nadával do pankhartov. Nadával aj na ich rodinu, a pritom by mal byť vďačný, čo aj vďaka ich
rodine má, preto mala vnútorný hnev, nakoľko je to nespravodlivé, ako sa správa k ľuďom, ktorí mu dali
strechu nad hlavou, prácu a prijali ho medzi seba, obžalovaný nebol samostatne zárobkovo činný, až
neskôr, keď ho starý otec dal vyučiť za kominára, a otvoril si živnosť. Svedkyňa nevedela uviesť, kedy
mala matke vybavovať ubytovňu, ale bolo to v čase, keď bývali v dome, vtedy bola zima, aj druhýkrát

to bolo v zime, rozpätie tak dvoch týždňov. Do domu sa vrátili v čase, keď už tam nebývali, riešil sa
rozvod a vyporiadanie, a mame advokátka povedala, že ak nechce prísť o dom, tak sa tam má vrátiť.
O incidente na byte sa v prípravnom konaní nezmienila, lebo si na to nespomenula, veľmi ju to bolelo,
dlho to prežívala, obžalovaný ju prosil, aby na to zabudla, že on to tak nemyslel. Svedkyňa uviedla, že
nemôže povedať, že obžalovaného nenávidí, ale nemá ho rada, má ho za nič. Obžalovaný nebol jediný,

kto zarábal, aj mamka zarábala, takže nielen on zabezpečoval potreby, mali spoločný účet, ale k ich
presným príjmom sa nevedela vyjadriť. Matka situáciu s obžalovaným neriešila skôr preto, lebo nemala
peniaze, bála sa, nakoľko sa jej vyhrážal, že ju zoberie sociálka, a tiež pred rodinou by to neustála,
nakoľko starí rodičia, keďže si ho zobrala, by to už nezvládli. Tiež sa vyhrážal, že bude robiť zle starému
otcovi v podnikaní. Starí rodičia by to psychicky nezvládli, nemali kde ísť bývať, k starým rodičom bývať

nemohli ísť. Nie je odborník na týranie, ale ak vám niekto 24 hodín nadáva do kuriev a do šľapiek, a vyústi
to až k fyzickému napádaniu, tak to nejaká forma týrania je. Matke hovorila, že to nikam nevedie, keď
už aj na sebe začala pociťovať psychické výkyvy, už od mala si to uvedomovala, už odvtedy, ako bývali
na byte, že nemajú kam ísť a že musia s ním dobre vychádzať. S mamou to riešila, keď bola väčšia,
rodinu do toho kvôli chorobe nechceli zaťahovať. Mame aj navrhla, aby sa rozviedla, ale ona nechcela,

spomínala, že obžalovaný jej nechce dať nejaké papiere, chcela sa až potom, ako začali fyzické útoky.
Mohlo to byť v roku 2014, keď to zašlo do extrémov, hoc fyzické útoky boli aj predtým. Bola svedkom
minimálne piatich až šiestich extrémnych hádok, hoci obžalovaný nezvykol piť, niekedy to bolo aj pod
ich vplyvom.
Na otázky prokurátorky svedkyňa uviedla, že vie, že mama navštevuje psychológa v Žiline, ale nechce

sa s tým zverovať, nakoľko sa hanbí. Keď sa presťahovali do Vrútok, matkin stav sa prejavoval v noci,
stále hľadala kľúče, chcela utiecť, postupne sa to začalo zlepšovať, začala chodiť viac do spoločnosti,
s rodinou sa stýkať, nakoľko predtým to nerobila. Doteraz má obavu, keď idú a vidí modré auto, tak sa
strhne. Svedkyňa uviedla, že si myslí, že rodina vedela, že má problémy, ale nechcela nikoho zaťažovať,
ak aj povedala niečo, tak iba, že sa hádajú, to je všetko. Ubytovanie na Kolónii Hviezde vybavoval

mamina sestra, mama jej povedala, že sa musia súrne odsťahovať. Obžalovaný mamu chytal pod krk,
hádzal o stenu v období, keď boli na domu, ale aj v byte, hádzal po nej aj predmety, ale nevedela uviesť,
ako často. Mama sa nebránila, nakoľko on bol väčší ako ona. Keď sa hádali, mame hovoril, že je kurva,
odpad zo šľapky, šľapka, že sa chodí kurviť, že sa mu nevenuje, že ho neberie ako manžela, že ju musí
živiť a podobne, dokázal aj dve hodiny takto nadávať. Potom ju chytil za krk, na ňu nikdy fyzicky neútočil.

Na otázku prokurátorky, čo myslela tým, že bitky boli vzájomné, svedkyňa uviedla, že zo strany mamy to
bola iba obrana, ona naňho fyzicky nikdy nezaútočila. Bála sa, že niečo urobí mame. Svedkyňa uviedla,
že si tiež spomenula na jednu situáciu v aute, keď išli k rodine, povedal, že ešte sa bude chvíľu nasierať
a napáli to do prvého piliera, bolo to pri hádke v aute, keď šoféroval. Mame dávala peniaze aj starámama, dali im 15.000,- eur na úver, mama odišla pre fyzické útoky obžalovaného, ktoré sa stupňovali.
Hoci jej mama hovorila, že má strach, ona to sama cez políciu neriešila.
Na otázky splnomocnenkyne poškodenej svedkyňa uviedla, že je obžalovanému vďačná za veľa veci,

staral sa, ale je výbušnej, agresívne povahy, a viac si nechce robiť naňho názor. Jeho správanie bolo
na verejnosti odlišné, často sa stávalo, že u rodiny sa správal milo, milujúco, a akonáhle sadli do auta,
všetko bolo zle a vyžrala si to mama. Matke finančné prostriedky nechýbali, akonáhle však prišlo do
hádky, všetko jej vykričal. Svedkyňa nemala pocit, že by jej chýbalo niečo, nevedela však, ako to mali
s peniazmi. Nestalo sa, že by nemala peniaze napr. na potraviny, nakoľko na nákupy chodili vždy spolu.

Svedkyňa A. E. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 14.11.2017 uviedla, že najskôr mama spolu
s E. F. a s ňou bývali v byte na Podháji, potom sa presťahovali do Priekopy do rodinného domu, bolo
to asi v roku 2011. S E. F. nemali od začiatku moc dobrý vzťah, bol pedant, čo sa týkalo financií, bol
rozumný, vedel zabezpečiť peniaze pre rodinu. Keď od neho pýtala peniaze, tak jej ich dal, zo začiatku
s tým nebol problém. Problémy začali byť až vtedy, keď bývali v rodinnom dome, nechcel jej dávať

peniaze, zdôvodňoval to napríklad tak, že zarob si, nedám ti, načo a podobne. A. a E. mali spoločný
účet, čo sa týka bankomatových kariet, všetky karty mal pri sebe E.. Nebol dobrý vo výchove, nemala
s ním dobrý vzťah, oslovovalo ho E., E., E.. E. bol strašne skúpy, mama nemala bankomatovú kartu,
dostávala peniaze od rodičov, od E. dostávala peniaze iba málokedy, napríklad iba na jedlo, na potraviny.
Často sa s ním hádala, hádky boli na dennom poriadku, prvotným stimulom bol E.. Keď bola malá a

dostala zlú známku, Jano jej nadával, že nevychovaný pankhart, povedal, že ju nikdy neprijme za svoju,
že je nezodpovedná, nevychovaná, a toto nadväzovalo aj na hádky medzi ním a jej mamou. S mamou
sa hádali tak 2 krát do týždňa a trvalo to 2-3 dni. Boli v kuse v sebe, hádky vyvolával E., lebo boli
rozdielne povahy, on bol výbušný a mama bola tichá. E. nemal rád, keď sa mu oponovalo, on musel
mať vždy pravdu, vždy muselo byť podľa neho. Hádky boli vždy nezmyselné, boli väčšinou kvôli nej,

ale aj kvôli peniazom, robil z komára somára, malé veci ho dokázali vytočiť, hádzali doma po sebe
veci, vyústilo to až do bitiek. Oni sa bili doslova. E. je väčší, silnejší, čo mohla mama proti nemu. Na
otázku vyšetrovateľa, či ho aj mama udrela, svedkyňa odpovedala, že áno, zaslúžil si, musela sa aj
ona brániť. Hádka začala tak, že E. začal rýpať všetkým možným, do jednej hádky spájal všetko, čo ho
nasralo, začal tak rýpať, že nadával napríklad do bachratý štetiek. Nadával ako taký starý chlípnik, kde

mu nevadilo, že mali dvojizbový byt, v jednej izbe bol on a v druhej bola ona s mamou. Jemu nevadilo
prísť do tej izby, nadávať a vyhrážať sa pred ňou, mala iba 9 rokov a deti to berú inak. Takto to bolo zo
začiatku, slovné hádky a vyhrážky. Mama sa ho bála celý život, vyhrážal sa jej finančne, vyhrážal sa
jej sociálkou, všetkým možným. Vyhrážal sa napríklad aj tým, že mamin otec podniká a E. sa vyhrážal
tým, že mu bude podkopávať nohy v podnikaní, toho sa mama bála. Potom ako začal napádať mamu

aj fyzicky, nerobilo mu problém chytiť mamu pod krk, hodiť ju o stenu a opľuť ju. Toto začalo ešte na
byte na Podháji, hádzal do nej rôzne časti nábytku, jedlo, rezne, opľúval ju. Mal v obľube chytať ju pod
krky a hádzať ju o stenu, škrtiť ju, samozrejme to bolo všetko pred jej očami, mali mali byť, prebiehalo
to 2 - 3 dni. Udobroval sa tak, že sa začal správať normálne, napríklad, že ideme na nákup, spravíme
si obed, správal sa ako keby sa nič nestalo, nesnažili sa o tom rozprávať, ako keby sa prepol do iného

módu. Mama to nechcela riešiť, bola rada, že je všetko v pohode, myslela si, že to časom ustúpi, že sa
to vráti do normálnych koľají, keď si kúpia dom. Zaobstaral sa dom, veľa peňazí na dom im dali rodičia
jej mamy, Jano si všetko privlastnil, všetko sa zaplatilo z peňazí starých rodičoch, veľa prispievali, videla
napríklad, že jej starká dávala mame mesačne asi 100,- eur tak, aby to E. nevidel. Ona osobne nevidela,
ako dávali starí rodičia peniaze na kúpu domu, aj keď sa predtým vyjadrila, že na to nemali, myslela

tým E. a jej mamu. Mama si myslela, že hádky novým domom prestanú, ale neprestali, začalo sa to
stupňovať, bola svedkom pri štyroch hádkach, kde scenár bol taký istý ako na byte, plus sa k tomu
pridalo ešte to, že im vypínal internet, kúrenie, vodu, keď sa hádali, stalo sa to 3 - 4 krát za 7 rokov, že
vypol internet. Na otázku obhajcu či je 3 - 4 krát často za 6 rokov, svedkyňa povedala, že možno 12 krát.
Ďalej uviedla, že sa nasťahovali do domu, 2 - 3 týždne bol kľud a potom bola hádka, časové obdobie si

presne nepamätá, kedy bola pri tých hádkach. K hádkam sa pridal aj alkohol z E. strany, pri hádkach E.
napádal mamu, mamina bola po operácii platničky a Jano, keď ju chytil pod krk, niečo sa jej zablokovalo
a nemohla dýchať a v ten deň sa odsťahovali odtiaľ, to bol ten spúšťač. Vtedy bola v jednej izbe, oni
boli v kúpeľni, mama sa chystala do Žiliny na kontrolu po operácii, Jano vyrýval, mama nereagovala a
to Jana vyprovokovalo. Pritisol ju lakťom k stene za krk a hrtan, niečo jej zablokoval, nemohla dýchať,

začala kričať, ona skríkla na E. a on prestal. Mama sa išla napiť, chcela odísť z domu, Jano ju chytil za
oblečenie, vyšmaril ju z domu so slovami, nebývaš tu, vypadni, nechcem ťa tu. Videla ako E. napadol
mamu, potom ju pustil, mama odišla do kuchyne, svedkyňa išla za ňou do kuchyne, všimla si, že mama
ťažko dýcha, nemôže prehltnúť, a povedala jej, že sa bojí. Mama tam bola chvíľku, vyšla von, išla dochodby k hlavným vchodovým dverám do domu, kde si zobrala kabelku, svedkyňa videla, ako E. prišiel
za mamou, niečej povedal, nepamätala si presne, čo jej povedal, iba si pamätala, s akými slovami ju
vyrazil. Svedkyňa videla, ako E. mamu vyšmaril vonku, potom zavrel dvere, ona mu povedala, čo to robí,

Jano neodpovedal, nereagoval, bol v hneve, zúril, chodil hore dole, bol zamračený. Svedkyňa uviedla,
že mama potom, ako E. zavrel dvere, sa do domu nevrátila, svedkyňa potom odišla z domu, asi do
školy. Ona sa do nich nestarala, lebo nevedela, čo má robiť, nakoľko on je vyšší od nej, nevedela ako
mala vtedy zasiahnuť, kričala na neho, nevedela, čo mala spraviť, nevedela, ako ju má brániť. Svedkyňa
uviedla, že obžalovaný sa aj na jej osobu vyjadroval hnusne, ale nikdy na ňu nezaútočil.

Svedkyňa E. M., sestra poškodenej, na hlavnom pojednávaní uviedla: „Ich vzťah vznikol z veľkej lásky,
Evka ukončila manželstvo a E. tiež, a išli žiť spolu do Vrútok. My sme na nej videli, že akoby utíchala,
on ako keby si ju držal len pre seba. Aj A. bola veľmi utiahnutá. Medzi nimi bol veľký vekový rozdiel,
myslím, že 17 rokov, a viem, že E. nemal deti a chcel ich mať, ale nemyslím si, že vedel vychovávať
dieťa, keďže nemal deti. My sme si, teda rodičia si mysleli, že majú problémy kvôli peniazom, že preto

sa trápia, tak sa im pomohlo ku chalupe. Ja však viem, že to bolo medzi nimi strašné, ako ich on dokázal
aj zdeptať. Oni mi rozprávali, J. a A., ako robil bengál, keď zašpinila len stenu pri krájaní klobásy, ako im
to dokázal vykrikovať aj dva týždne, alebo keď mali psíka a len spadla nejaká tabletka na zem Marike,
aký robil bengál. My sme vedeli, že keď sa nám neozýva tri – štyri dni, tak že je tam zle. Prvýkrát, keď
som ich sťahovala, tak prišla za mnou J. s A. do Žiliny s plačom. Ja som našla v novinách inzerát a ony

sa tam presťahovali, ale neviem presne, ako sa to volalo, išli tam s ničím, len periny si zobrali. Ešte
som im aj kupovala poháre v Tescu a myslela som si, že to bude začiatok niečoho nového. Oni tam
však neboli ani 24 hodín, on ich našiel a uprosil ich, aby sa vrátili. Ja som vtedy zložila karty, pretože by
som nikoho nepresviedčala, aby sa rozvádzal, nie je to dobré ani pre deti. Ona mi vtedy povedala, že
zas vyskakoval, od nej viem, že aj fyzicky ju napádal, že do nej skočil, a ja viem, že ona na to, že má

operovanú ruku, má slabú ruku a nič mu nemohla ublížiť. My sme o tom vedeli, že je to zlé, dokonca
aj na tom byte viem, že vyvádzal, trieskal tak dverami, dokonca rozbil dvere tak, že sklo preletelo až
na A. a má z toho aj jazvu na rukách. Toto mi obidve hovorili. Ten druhýkrát si presne pamätám, bolo
prvého apríla 4 hodiny ráno, mi prišla SMS, že už tri dni prespáva v útulku vo Vrútkach, napísala mi,
že je bezdomovec a chcela pomôcť. Ja som hneď písala bratovi, a ten mi odpísal, že je to možno žart,

keďže je prvého apríla. Ja som počkala do tej šiestej a potom som volala mame, že je zle. Tak sme
išli do Vrútok. Tam nás už čakala sestra. Pamätám si, že sme išli do reštaurácie a tam som v novinách
našla, že prenajímajú byty. Tak som zavolala tej pani a zhodou okolností oni boli v tej bytovke, tak sme
sa tam išli pozrieť. Povedali nám, že majú dva byty voľné, a že ten dvojizbový jej môžu dať. Ten pán
však chcel trojmesačný depozit. Ja som išla s A. do sporiteľne vo Vrútkach a zaplatila som ten depozit

a tomu pánovi som dala potvrdenie a on dal Evke kľúče. Sestra mi nepovedala, čo sa medzi nimi stalo,
len si myslím, že sa to zhoršilo a odišla. Na druhý deň som ja išla spolu s J. do domu a ja som povedala
E., že J. sa sťahuje a že sme prišli po jej veci. On sa mi strašne smial. Zobrali sme asi štyri vrecia, ja
som sa bála, nakoľko on mohol aj policajtov zavolať, on sa smial a hovoril „Aj tak sa vrátiš!“ Ja som sa
naozaj bála, nakoľko on prichádzal o ženu, on neprejavil ľútosť, on sa smial. Ja som sa aj pýtala, prečo

nevybehli vonku, prečo tí ľudia im nepomohli, čo tu bývajú, ale myslím si, že to bola hanba, strach. On
dokonca aj bránil, aby sa s nami kontaktovala. My sme zobrali teda veci, najmä Marikine knihy do školy,
a odišli sme na byt. Oni úplne ožili, keď sme tam prišli. On si pred nami dával pozor. Ja viem od nej
sprostredkovane, čo jej vykrikoval, ako napríklad, že on ju naučí robiť, že bude slúžka, ako jej mama,
že ju poníži ako tatko jej mamu. Nebola som svedkom ani fyzických útokov, ani J. mi to neopisovala do

detailov, len hovorila, že ju sácal. A. hovorila mi, že E. strašne vyvádza, vedela som si to predstaviť, a ja
som sa nepýtala, nakoľko vždy sme boli na výlete aj s mojou rodinou, nebol čas sa vtedy pýtať, chcela
som im urobiť pekný výlet. A. bola malá vtedy ešte. Ja si aj myslím, že tým, že A. nebola jeho dieťa a on
chcel mať všetko podľa svojich pravidiel, tak na 90 percent vznikali hádky preto, ale ja si myslím, že oni
sa mali radi, hlavne zo začiatku. Potom to už podľa mňa bolo nutné zlo. Viem, že o financiách rozhodoval

on, dokonca ani na svadbu mi nemohla moja sestra prísť. Kontakt s poškodenou teraz udržiavam, aj keď
ten náš vzťah sa konaním obžalovaného naštrbil, nakoľko jej zakázal kontaktovať sa so mnou. On ma
nemal rád. Je to veľký herec, manipulátor, má ťažkú povahu, ja sa ho bojím. Viete, keď si predstavím,
ako nám Evka s plačom volala, že jej povedal, že to s ňou napáli do Strečnianskej skaly, bolo to strašné.
Všetky tie situácie, čo sme zažili, v nás niečo zanechali, a ja sa s tým človekom ani nechcem stretnúť.

Naozaj aj keď som Evku sťahovala a pýtala som sa ho, že prečo jej tak ubližuje, prečo jej tak nadáva,
tak on sa len smial a ja som mala strach, že mi niečo urobí, lebo však som mu brala všetko. Pamätám si
aj, ako mi raz napísala, že skočí pod vlak a bude koniec. Ja som jej aj volala, chcela som vedieť, že čo
sa deje, ale on jej vyslovene zakázal s nami hovoriť, kontroloval jej aj výpisy z telefónu. Ja si pamätám,že tak trištvrte roka pred tým aprílom mi povedala, že musí z toho manželstva odísť, že nemôže takto
žiť. Ale už v čase, keď bývali na byte to nebolo dobré medzi nimi. Dokonca my sme ani nevedeli, že sa
ide vydať, len prišla s chlebíkmi a povedala nám, že sa vydala. Ja neviem, či ona bola šťastná, ani prečo

sa vydala. Ja som ju vnímala ako človeka, ktorý má v sebe bolesť. Vnímam ju ako emočne rozhádzanú
osobu, posledné roky jej stačilo málo a ona sa hneď začala triasť. O rozvode mi povedala aj vtedy, keď
sme išli po tie veci do domu. Ja, keď sme tam prišli, som si myslela, že tam možno aj zostane, nakoľko
vedela aj to, že príde o dom. Možno aj čakala, že jej niečo pekné povie, že možno bude chcieť, aby
tam zostala. Myslím si, že chcela od neho aspoň vysvetlenie, pokoru. Možno si aj myslela, že to bude

na ňu znovu skúšať, ako predtým, ale on sa iba smial. Myslím si, že čakala, že jej povie prepáč. Ja
neviem, či mal v tom období nejaký iný vzťah, ja vo vzťahu k nemu necítim ani nenávisť, ani nič. Je mi
ho ľúto. Sestra sa mi nezverila, že obžalovaný má iný vzťah. Že je to zlé, som pociťovala už na tom
byte, keď A. mala 4 roky. Pamätám si, keď sme v roku 2005 išli za rodinným známym O. P., ktorý však
už zomrel, on bol policajt, on s ňou aj spísal zápisnicu v Žiline, tam kde mal kanceláriu si myslím, avšak
J. ju roztrhala. Oni sa spolu rozprávali najskôr vo Vrútkach, a potom išli do tej Žiliny. Ja si pamätám len

na jednu vetu z tej zápisnice, ako na ňu hádzal z okna rezne. Bolo to ešte pred svadbou. Nemohli sme
spolu telefonovať ani vtedy keď boli dobré časy, ja som sa vždy len mamy pýtala, že ako Evka. Ale on
mi zakazoval s ňou hovoriť, on ma nemal rád. Moja mama ju nemohla kontaktovať, nakoľko akonáhle
zistil, že volá, tak jej začal vykrikovať, že už sa sťažuje, mama to aj počula. Volala iba z Marikinej izby
a krátko. My sme si mysleli, ako som už aj predtým uviedla, že aj kvôli peniazom sú problémy, a tak sme

im chceli pomôcť, teda otec, mysleli sme si, že keď budú na tom lepšie finančne, tak aj to bude lepšie
medzi nimi, preto ho dal otec vyučiť.

Svedkyňa Q. G., sestra obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla: „Žili spolu asi 12 rokov, z toho
9 rokov ako manželia, ja som bývala v rodičovskom dome, a keď s nami ešte bývala mama, chodievali

častejšie, na tie veľké sviatky, a ja som nikdy nebola svedkom, že by bolo medzi mini niečo v neporiadku,
žebymalamonokelalebobybolasmutná.Vždybolaveselá,onajetyp,ktorýsasmejenacelúmiestnosť,
vždy bolo okolo nej veselo, vždy bola pekne oblečená. Viem, že ani bývalý jej manžel jej neplatil vysoké
výživné, a všetko ťahal finančne môj brat. Švagriná pracovala, ale nemala nejaký vysoký príjem. Skôr
oni chodievali k nám, ako my k nim. Boli sme síce na kolaudácii na byte aj na dome. Neboli sme moc

v kontakte telefonicky, nakoľko medzi nami je aj vekový rozdiel. Ona je mladšia ako moje deti. Ja som ju
poznala odmalička, nakoľko sme bývali na jednej ulici v Žiline. Brat mi povedal, že poškodená tvrdí, že
bola týraná. Keď dal návrh na rozvod, tak to všetko začalo, lebo jej sa dotklo, že on ako starý chlap si
dovolil dať žiadosť o rozvod, dovtedy žiadne problémy nespomínali ani ona, ani on. Ja som ich vnímala,
že sú spokojní, že je všetko v poriadku. Viem, že má priateľku, ale že by ju kontaktovala poškodená,

to neviem. Ale brat mi povedal, že ona sa vyhrážala, že tú ku... čiernu zničí. K A. mal podľa mňa pekný
vzťah, nakoľko on deti nemal, a oni sa spoznali, keď mala 3-4 roky a chodievali s ňou aj ku nám. Ona
ho aj pekne volala E., E.. Keď už bola staršia, tak okolo 12 rokov, už ju nechávali aj samú doma. Nikdy
nehovoril, že by mali nejaké problémy. On aj to dievča chválil, že sa dobre učí, neviem, že by boli nejaké
výchovné problémy s ňou. Poškodená nehovorila, že majú problémy. Ona by ani sa mojim synom

nesťažovala, keďže ju poznali, ja som z nej mala pocit, ako to povedať, akoby to mala na háku. Začalo
sa to tým, že sa odsťahovala, on chcel, aby sa vrátila späť, ale ona chcela, aby si dali časový odstup.
Ona chodila však na ten dom, sľúbila mu, že sa vráti. On mi hovoril, že ho udala, že ju zbil, povedal mi, že
mu zobrala všetok nábytok, že nemal nič. Vyhrážala sa mu, že skončí v base, a on jej povedal, že ak si
myslí, že potom dom bude jej, tak že je na veľkom omyle. Ja som mu povedala, že nech povie policajtom,

že ona doňho skákala, a že síce ju chytil za zápästia a že z toho mala modrinu, ale potom, ako ona
doňho skočila. Myslím, že brat mal nejaký škrabanec, a keď som sa ho na to pýtala, tak mi povedal, že
Eva doňho skákala, a že on jej iba bránil v tom, chytil ju za zápästie. Brat mi povedal, že poškodená sa
odsťahovala, že si dajú chvíľu pauzu. Povedal mi, že ako sa vrátila z tých kúpeľov, že stále od neho pýta
peniaze, že stále chodí na masáže, na plávanie. Spomínal mi to v súvislosti s tým, že J. chce odísť, nájsť

si podnájom. Môj brat je obyčajný chalan, keď môže, tak pomôže. Nemôžem povedať, že by bol nejaký
výbušný. Je normálne, keď sa aj naštve. Neviem, ktorý chlap by dovolil odviesť všetok nábytok z domu,
a potom ho predávala na internete, mala toľko drzosti. K bratovi sme nechodili preto, lebo sme žili ešte
s mamou, ona už bola na mne závislá, a keď sme mali niekedy odísť, tak chytala hisáky, takže hlavne
kvôli tomu. Poškodená nemala s nami bližší vzťah, my sme ju akceptovali ako manželku bratovu.“

Svedkyňa E. M., bývalá kolegyňa obžalovaného a poškodenej, na hlavnom pojednávaní uviedla: „Ja
o ich vzťahu absolútne nič neviem, mne sa nezdôverovali. Ja som o ničom nevedela. Poznáme sa
z bývalej práce. Keď som nastúpila, Eva tam už pracovala, Jano nastúpil neskôr. Ja som bola s ňoukamarátka, nikdy sa mi však ani jeden z nich nezdôverili o nejakých problémoch medzi nimi. Poznáme
sa asi 20 rokov. V čase, keď som nastúpila, ešte neboli manželia, brali sa až neskôr. S poškodenou som
bola v práci na dennej báze, ale nespomínam si, ako dlho sme spolu pracovali. Mne sa javil ich vzťah

úplne normálny, chodil po ňu do práce, vtedy sme sa zvítali, rozlúčili a oni odišli. Ja som si nevšimla,
že by mala problémy, bola vždy vysmiata a spokojná. Vždy hovorila, že je všetko v pohode, takže my
sme nič neriešili. Ja som nikdy nemala pocit, že by bolo niečo v neporiadku, vždy prišla veselá do práce.
Ja som skončila v tej práci asi pre 9 rokmi a poškodená možno tak 4 roky skôr. Keď odišla, my sme sa
prestalikontaktovať,ažpodlhšomčasesmesastretli,alebosmesimožnotelefonovali.Oniknámchodili

tak 2-3 krát do roka na návštevu, my k nim tak raz za rok. V súčasnosti už nie sme v kontakte, môže
to byť tak 3 roky. Neviem, kto prerušil kontakt, jednoducho nebol na to čas kvôli pracovným, rodinným
povinnostiam. Počas návštev sa správali ako spokojní manželia, vysmiati, nikdy som nemala pocit, že
by bol medzi nimi nejaký problém. Rozprávali sme sa o bežných veciach. Neviem si spomenúť, kedy
sme sa naposledy videli. Môže to byť 3 – 4 roky dozadu. Poškodená nikdy nehovorila, že má nejaké
zdravotné problémy. Viem, že bola na operácii s krčnou chrbticou. Vtedy som už nebola zamestnaná

v tej spoločnosti, kde sme pracovali. Po tej operácii myslím, že ešte raz sme sa stretli. To prišla ona
nás pozrieť aj s obžalovaným, na chvíľu sa zastavili, keď išli od jej mamy, ale to bolo iba na chvíľu.
Normálne sa pohybovala, sama, bez pomoci. Počas tejto návštevy som vzťahy medzi nimi vnímala ako
úplne v poriadku. Kým sme spolu pracovali, tak sme si nevolávali, potom sme si vzájomne zavolali sem-
tam, možno tak raz za tri mesiace. O bežných veciach sme sa rozprávali, čo v práci sa deje, ako dcéra,

nakoľko má o tri roky staršiu dcéru ako ja, čo doma, také bežné veci. Zo začiatku to mohlo byť častejšie,
postupne ten telefonický kontakt bol menej častý. Ja som to myslela v tej mojej výpovedi tak, že či nemá
nejaké problémy s dcérou alebo sa nejak nenahnevala na mňa (svedkyňa to uviedla pri odstraňovaní
rozporov v jej výpovedi z prípravného konania, kde uviedla, že „keď sa stalo, že mi Eva nevolala dva
týždne, tak som jej prevolala, čo je s nimi, tak mi len odpovedala, že to nemám riešiť, ale vedela som,

že sa niečo deje, ale čo, to som ja nikde od nej nezisťovala, teda neviem povedať, či mala problémy
s E. alebo dcérou, alebo to boli iné problémy). Naozaj si nepamätám, či to bolo v tomto období tiež (v
rokoch 2013-2016, pozn. súdu).“

Svedok P. A., spoločný priateľ obžalovaného a poškodenej, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že

„Poznám ich už možno 15 rokov, čiže už od obdobia, keď hľadala byt v A., dcéra jej mala vtedy zhruba 4
roky. Pomohol som im, zohnal som im byt na Podháji, kde bývali určitú dobu. Mali sme dobrý vzťah, my
smemalivPriekoperodinnýdomazozdravotnýchdôvodovmanželkyajmňasmetendommuselipredať
a predali sme ho práve manželom F., nakoľko sme mali dobrý vzťah. Súčasťou domu bola záhrada
s chatkou, tú sme si nechali, a mali sme teda kontakt s nimi skoro na dennej báze od tej doby, ako

sme im predali dom. Aj predtým sme mali spolu kontakt a navštevovali sme sa pravidelne. Vzťah medzi
mini, ona bola s ním spokojná, on nemal svoje deti, o A. sa staral ako o svoju, vzorne, ona ho chválila,
staral sa o ňu, brala ho ako svojho otca. Prejav poškodenej bol taký, že keď sme sa rozprávali, tak ho
chválila v tom zmysle, že nemohla nájsť nič lepšie ako je on. Viem, že mala operáciu chrbtice, myslím
že krčnej, to nám rozprávala, viem, že ju vozil, staral sa o ňu, starostlivosť z jeho strany bola maximálna.

V kontakte sme boli až do doby, keď sa dom nepredal a nerozviedli sa. Nikdy som nepočul, že by boli
nejaké zvady, nadávky, vždy, keď sme sa streli, tak ho chválila. Predpokladám, tak ako ich poznám, tak
si myslím, že poškodená by si nechala len tak ľúbiť nejaké reči. Zhruba 3 – 4 roky dozadu som bol na
futbale v Štiavničke, kde mi volal obžalovaný, že kde som, že J. spadla, že nevie, čo s ňou, a ja som
počul, ako J. kričí „E., prosím, zachráň ma a volaj zdravotnú službu!“ Podľa všetkého potom, nakoľko

som hovoril aj s Evkou, tak spadla medzi fotelky niekde v dome. Čo sa potom zmenilo, tak viem, že sa
vyrovnali medzi sebou, tak sa radili, že čo a ako, a sa dohodli, že ju vyplatí, možno to ťažšie znášala,
a možno mu aj zazlievala to, že bol trochu žiarlivý. Či už tam vznikol nejaký problém, možno bola k nemu
agresívnejšia, možno vznikol nejaký problém, možno mu niečo vyčítala, ale my sme nič nepočuli. Skoro
denne sme tam boli, takže ak by tam boli nejaké výstupy, tak by sme to počuli. Obžalovaný mi volal, že

prišla sanitka a zobrali ju do nemocnice, a že v nemocnici jej pomohli, nakoľko ona sa bála, nakoľko bola
po tej operácii, že by mohla ochrnúť. Hovoril som aj s Evkou a nespomenula mi, že by jej ublížil. Ona
vie, že nemám rád, keď mi klamú. Myslím si, že ak povedala niečo iné o ňom, nakoľko pri mne ho vždy
chválila, že to bolo úprimné, a asi mu chcela poškodiť. Ona je energický typ ženy, ktorý si vie presadiť
svoje. Ona vedela, že ja mám dobrý vzťah a nemyslím si, že by si nechala skákať po hlave. Vždy ho

chválila, bola šťastná, že sa postaral o A., že mali dobrý vzťah, to mi sama povedala, a dokonca aj A..
Čo sa medzi nimi zmenilo vzájomne v dome, to už neviem povedať, ale čo sa týka toho, ako pôsobili
navonok, prišlo mi, že ide o pár, ktorí sa majú radi. Dokonca ani Marika predo mnou nikdy nepovedala
na pána F. nič zlé. Myslím si, že by sa mi zdôverili. Pred nami nebolo povedané nič zlé. Čo sa týka tejžiarlivosti, tak keď to beriem ako chlap, tak predsa bola mladšia, ale on bol starostlivý, robil všetko preto,
aby rodina bola zabezpečená. Nezaznamenal som nijaké problémy medzi nimi. O problémoch som sa
dozvedel v čase, keď sa išli rozvádzať a riešili dom. Najskôr bol predpoklad, že pani F. sa vráti naspäť,

nakoľko také náznaky tam boli. Ona však odišla od neho, medzitým sa poriešili aj finančne, s tým, že
súhlasili s tým. Ešte dnes som v kontakte s nimi, skôr s pani F., dokonca aj s jej rodičmi, ale stále si
občas zavoláme. Rodičia poškodenej možno preto, že vedeli, že my sme tiež chorí, možno nás nechceli
do toho zaťahovať, ale nám nič nehovorili, nič nám nespomínali ohľadne ich vzťahu. Tiež ho chválili,
dokonca otec mu vybavil vyučenie za kominára. Tie vzťahy boli výborné. Teraz neviem, aké majú vzťahy,

nepýtam sa ani na to, ani mi nikto nič nehovoril. Ja by som dodal k tomu ako otec, že by si zaslúžili
palicou obidvaja. Nemyslím si, že iba jeden z manželov má chybu. Ale on vždy robil pre rodinu všetko,
to som povedal aj pani F.. Nemal som z neho pocit, že by bol výbušný, agresívny. Myslím si, že pani
F. bola dominantná a on ju počúval. Náznaky o rozpade manželstva tam boli od obidvoch, keď nám
povedali, že budú riešiť dom. Bolo to možno 4 – 5 rokov dozadu. Tvrdili nám, že buď tam budú spolu
alebo že teda jeden z nich tam zostane. Neviem kto a kedy mi spomínal prvý problémy, viem len, že

pani F. nám povedala, že idú do podnájmu, že idú preč z domu, ale nepovedala dôvod. Viem však, že sa
navštevovali a chodila aj do domu k nemu. Keď volal obžalovaný, povedal mi, že sú v dome a že Evka
spadla medzi fotelky. Ja som nikdy neskúmal, prečo je v dome, nepýtal som sa ich na to. Bral som to
tak, že podľa všetkého jej nebránil, aby tam bola, nakoľko neboli vysporiadaní a teda mala právo tam
chodiť, ale neviem, čo sa tam dialo, či vznikali nejaké problémy. V chatke v záhrade sa dá prespať, ale

neprespávame tam. Bývali sme tam v priebehu dňa. K F. chodievali Evkini príbuzní. Toto mi povedala
pani F., ja som tam nevidel nikoho. Rodičia tam tiež niekedy boli, tiež mali zdravotné problémy. Občas
mi spomínala, že chodí k rodičom, tak som ich dal pozdravovať. Rodičov som poznal skôr ako pani F.,
nakoľko som im pomáhal tiež s rodinným domov, ktorý mali tiež v Priekope, teda jej mama po otcovi.
Bola to iba svadba o Tichých a ja som tam bol ako svedok s manželkou, nik iný. Nehovorili mi, prečo

nerobili svadbu, bol to iba civilný obrad.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj Mgr. Idka Čipkalová, priateľka obžalovaného, ktorá na otázky
obhajkyne uviedla, že s poškodenou nemá žiadny vzťah, stretla ju dvakrát v živote a nebolo to príjemné,
nie je si vedomá, či ju pani F. vyhľadávala. Pri stretnutiach pani F. vedela iba kričať a urážať, ale bližšie sa

k tomu svedkyňa nechcela vyjadriť, priamo jej sa nevyhrážala, ale vyhrážala sa cez pána F.. Poškodenú
vnímala ako hysterickú ženu, ktorá keď chce, vie ako ublížiť človeku. Bola prítomná pri rozhovore
obžalovaného a poškodenej, detailne si to nepamätá, bolo to len o kriku zo strany poškodenej, on sa
postavil raz a svedkyňa odišla. Vypočula si pár telefonátov, kde sa poškodená vyhrážala obžalovanému,
vravela mu v týchto rozhovoroch, že to nie je koniec, že ho zničí. Svedkyňa uviedla, že si nepamätá

presné slová, ale bolo to v tomto kontexte. Poškodená chcela, aby sa aj rozišli, čo sa jej raz podarilo,
on sa zľakol, že by ju poškodená mohla vyhľadávať, tak poškodenej povedal, že sa rozšili a že bude
s ňou, ale to netrvalo dlho a asi sa mu chcela aj pomstiť, cítila to ako jej pomstu z jej strany. Poškodená
obžalovanému robila naschávaly, ona žila už inde, on bol v tom dome a ona si tam chodila ako chcela
a kedy chcela. Nerešpektovala súkromie, dom síce patril aj jej, ale nejakú slušnosť si to vyžaduje.

Svedkyňa bola v tom dome iba raz. Konanie poškodenej ich vzťah poznačilo, svedkyňa uviedla, že
má stále strach, že bude volať, lebo si dovolila prísť aj do jej bytu, vyhľadávala ho, čiže príjemné to
nebolo. V súčasnosti pani F. nestretáva, nekontaktuje ju, môže to byť aj 3 roky čo o nej nevie a ako
sa odsťahovali z bytu, tak nekontaktuje ani obžalovaného, pred tým ho kontaktovala, resp. nevie či ho
nejakým spôsobom kontaktovala, on by sa jej určite vyhýbal. Ich vzťah s pánom F. trvá od roku 2016

a tretím rokom žijú v spoločnej domácnosti. C. F. popísala ako zodpovedného, úprimného a tichého,
moc toho nenarozpráva. Vzťah je dobrý, určite ako v každom vzťahu dochádza aj k nezrovnalostiam,
ale tie sa vykomunikujú. Svedkyňa odmietla uviesť, čoho sa hádky týkajú. Ďalej uviedla, že na výchove
dcéry poškodenej sa obžalovaný finančne podieľal, mal k nej pekný vzťah, obžalovanému je ľúto, že
ho dcéra poškodenej nekontaktuje, rešpektuje jej rozhodnutia, nevyhľadáva ju. Zo začiatku mala obavy,

nakoľko poškodená obžalovaného stále obťažovala, volala mu, ale ako sa zbavíte takého človeka,
ten musí pochopiť sám, že už nie je cesty späť. Keď raz prišla a búchala jej na dvere a vulgárne jej
poškodenánadávala,taksabála,žesatobudeopakovať.C.F.poškodenejvolal,snažilsajejtovysvetliť,
aby ju nekontaktovala, aby to nechala tak a ten daný incident za ňou aj odišiel , aby jej to vysvetlil.
Osobnenebolasvedkomfyzickéhokonfliktumedziobžalovanýmapoškodenou,málensprostredkované

informácie, bol to útok poškodenej na obžalovaného a nechce o tom bližšie hovoriť. Nemá vedomosť
o tom, že by obžalovaný vyhľadával poškodenú, podľa svedkyne motívom konania poškodenej bola
pomsta. Na otázky splnomocnenkyne poškodenej svedkyňa uviedla, že vzťah s obžalovaným vznikol,
keď už nežil s poškodenou, nevedela či ešte boli manželmi.Svedkyňa A. R. L. vo svojej výpovedi dňa 20.11.2017 v prípravnom konaní uviedla, že s obžalovaným
sa pozná od apríla 2016, žijú spolu od marca - apríla 2017, jeho bývalú manželku pozná z videnia,

nikdy nevidela, že by obžalovaný svoju bývalú manželku napadol, týral. Nevie kedy presne ich pani F.
navštívila, zazvonila pri dverách a povedala, aby jej zavolala manžela, svedkyňa obžalovaného zavolala,
obžalovaný sa začal s poškodenou rozprávať, preto ich poprosila, aby sa išli rozprávať niekam inam.
C. F. odišiel a pani F. ešte zostala na chodbe pred bytom, svedkyňa sa pozerala cez kukátko dverí,
videla, ako si poškodená fotí jej vchodové dvere aj chodbu, poškodená to komentovala, nadávala jej do

„cigánskych kuriev“, často to používala aj SMS správach, hovorila jej „cigánka“, to bolo jej obľúbené.
Poškodená odišla asi za minútu, dve. Svedkyňa si nepamätala presný dátum, kedy jej obžalovaný volal
s tým, že pani F. spadla, či má zavolať 112-ku, ona mu povedala, nech ju zavolá, lebo nevedia, čo sa jej
mohlo stať. Pýtala sa ho, čo sa stalo, povedal jej, že pani F. spadla, nepopísal jej, ako spadla. V telefóne
počula hlas poškodenej, ako hovorí obžalovanému, „zase jej voláš, načo jej voláš“, počula ju, asi plakala
alebo vzlykala a povedala obžalovanému, nech jej zavolá lekára, a potom nech sa jej ozve. S pani F. sa

stretla aj v ich dome, pani F. tam už nebývala, bolo to asi v máji 2016, bola už odsťahovaná, býval tam len
pán F.. Pozval ju do domu, sedeli v obývačke a zrazu niekto zazvonil. Pán F. sa išiel pozrieť a povedal,
že je to manželka, ona mu povedala, nech jej otvorí, ale on povedal, že keď jej otvorí, tak bude robiť
scénu. Zvonila ďalej asi 3 - 5 minút, potom mu volala na mobil, preto mu povedala, aby jej išiel otvoriť.
C. F. jej išiel otvoriť, ale ani nestihol vyjsť von, lebo pani F. rozborila sklenenú výplň vchodových dverí a

vletela do obývačky. Ona sedela v obývačke, pán F. sa jej postavil do cesty, pani F. kričala, že či sa bojí,
že ublíži tej svojej.... Svedkyňa sa postavila, že ide preč, načo pani F. povedala, že nemá ísť preč, že
ju nevyháňa, bola arogantná, kričala, svedkyňa chcela odísť, ale pani F. odišla a svedkyňa s pánom F.
odišla hneď za ňou. Svedkyňa uviedla, že jej to prišlo tak, že poškodená prišla do domu len provokovať,
stávalo sa, že pani F. niekedy v noci, o nejakej druhej, tretej telefonovala, prípadne posiela SMS správy

pánovi Tichému, rada ho kontaktovala. V auguste 2016 sa s ňou pán F. aj rozišiel, chcel zachrániť rodinu
a vzťah s pani F., chcel, aby jej pani F. dala pokoj, lebo sa vraj vyjadrila, že ak nie, tak urobí jej a jej
„parchantom“ zo života peklo, pán F. sa preto rozhodol, aby nemala problémy, sa s ňou rozísť. Pani F.
mu nasľubovala kadečo, ale nič sa nestalo, ani jej čo sa vyhrážala, sa neudialo, u nich doma sa nič
k lepšiemu nezmenilo, ona bola v byte a on bol sám v dome. Svedkyňa obžalovaného opísala ako aj

jemného, ochotného, spravodlivého, prajného, ktorý si váži určité hodnoty života, je zásadový, niektoré
jeho zásady sú proti jej zásadám, pán F. nemá výbuchy zlosti, nezvyšuje hlas.

Zo základných zásad trestného konania, konkrétne zo zásady prezumpcie neviny upravenej v § 2
ods. 4 Tr. por. vyplýva inter alia, že obvinenému musí byť vina preukázaná; obvinený nie je povinný

dokazovať žiadnu skutočnosť, a to ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech; teda ak obvinený niektorú
okolnosť nepoprie, nemožno z toho vyvodzovať záver, že táto okolnosť zodpovedá skutočnosti; rovnako,
ak obvinený k svojmu tvrdeniu nepredloží dôkazy, nemožno z toho vyvodiť záver, že také tvrdenie je
nepravdivé; odsudzujúci rozsudok môže byť pritom vydaný len v prípade, ak nie sú žiadne dôvodné
pochybnosti o vine obvineného, a v prípade, ak vina obvineného nie je preukázaná, musí byť obvinený

oslobodený spod obžaloby podľa § 285. V kontradiktórnom a spravodlivom súdnom procese pritom
takéto dôkazné bremeno nepochybne spočíva na prokurátorovi. Aplikujúc uvedené súd dospel k záveru,
že v posudzovanej veci nebolo bez akýchkoľvek vážnejších pochybností preukázané, že obžalovaný
spáchal zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 pís. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák.
s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. tak, ako bola podaná obžaloba (v pochybnostiach v prospech

obžalovaného).

Zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s
poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. sa dopustí ten páchateľ, ktorý blízkej osobe alebo osobe, ktorá je
v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním,

údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním,
neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým
vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje
jej bezpečnosť a spácha taký čin závažnejším spôsobom konania, po dlhší čas.

V posudzovanej veci sa mal obžalovaný zločinu týrania blízkej a zverenej osoby dopustiť voči svojej
manželke tým spôsobom, že ju mal opakovane fyzicky napádať (chytiť pod krkom, hodiť o stenu, sácať,
naposledydňa04.09.2016chytiťzavrkoč,vykúriťhlavudozadu,chytiťzanos,triasťzostranynastranu4
až 5 krát, dvakrát hodiť o drevenú zárubňu), vulgárne jej nadávať (kurva, odpad zo šľapky, hnoj, bachratáfľandra), nedovoliť jej spávať, počas spánku zapínať svetlá, pričom uvedeného konania sa mal dopúšťať
v priebehu roku 2013 až do dňa 04.09.2016. Následky popísaného konania obžaloba oprela o závery
znalkyne A. D. E. a to ich uvedením priamo v popise skutku.

V zmysle ustálenej súdnej praxe, týraním sa rozumie zlé zaobchádzanie okrem iných s blízkou osobou,
ktorým páchateľ prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti. Vyznačuje sa určitou trvalosťou,
prípadne aj súvislosťou alebo opakovanými útokmi, ktoré takáto osoba vzhľadom na jeho hrubú
bezohľadnosť alebo bolestivosť považuje za ťažké príkorie, ponižovanie. Trvalosť páchateľovho konania

je nutné posudzovať v závislosti od intenzity zlého zaobchádzania a dlhšie konanie takého zlého
zaobchádzaniamôžebyťvjednotlivýchprípadochnahradenéintenzitouútokov.Predpokladomtrestnosti
činu je, aby v dôsledku týrania zo strany páchateľa bolo spôsobené fyzické utrpenie alebo psychické
utrpenie niektorou z foriem uvedených v § 208 ods. 1 Tr. zák.. Nevyžaduje sa, aby u týranej osoby vznikli
následky na zdraví. Zároveň je treba uviesť, že fyzický alebo psychický stav utrpenia je individuálnou
kategóriou závislou od prahu znášanlivosti každého človeka.

Znakmi domáceho násilia sú eskalácia prejavov páchateľa (od urážok sa stupňuje k psychickému
znižovaniu ľudskej dôstojnosti až k fyzickým útokom a závažným trestným činom ohrozujúcim život
a zdravie), opakovanie a dlhodobosť, jasné a nespochybniteľné rozdelenie rolí osoby ohrozenej a osoby
násilnej (domácim násilím nie sú vzájomné napádania, hádky, bitky, spory, kde sa role osoby násilnej a

osoby ohrozenej striedajú), neverejnosť (prebieha spravidla za zatvorenými dverami bytu alebo domu,
mimo spoločenskej kontroly).

V danej veci obžalovaný počas celého konania popieral spáchanie skutku tak, ako mu bol obžalobou
kladený za vinu. Nepopieral problémy v manželstve s poškodenou, ich vzájomné hádky za použitia

vulgarizmov, spojené najmä s financovaním domácnosti, zmenou správania poškodenej, žiarlivosťou
obžalovaného (čo vyplýva z kontextu jeho výpovede), ale aj žiarlivosťou poškodenej v neskoršom
období, ale najmä spôsobu výchovy dcéry poškodenej. Obžalovaný tiež pripustil, že v prípade, že chcel
odísť z dosahu poškodenej, túto odstrčil, resp. odtlačil, ale vylúčil jej fyzické napadnutie.

Obžalovaného zo spáchania trestného činu usvedčuje výpoveď poškodenej, ktorá podrobne popísala
správanie sa obžalovaného. Poškodená v podstate vypovedala, že zo začiatku vzťahu mali finančné
problémy, problémy medzi nimi vznikali najmä kvôli dcére poškodenej v otázke jej výchovy. Hádky
a nadávky sa stupňovali, začalo sa to prejavovať na ich sexuálnom živote, nasledovali žiarlivostné
scény obžalovaného. Neskôr ju začal aj fyzicky napádať. Obdobia pokoja sa striedali s obdobiami hádok

a fyzických napadnutí. K časovému sledu udalostí poškodená uviedla, že zo začiatku obžalovaný útočil
len slovne, ale nakoľko na jeho výbuchy nereagovala, lebo on chcel všetko riešiť hneď, tak sa raz stalo
pri hádke, že jej pricvikol ruku – malíček do dverí. Zo začiatku to bolo tak raz za tri mesiace, potom
však už častejšie. Potom sa presťahovali do domu, kde sa to zhoršilo, väčšinou sa to týkalo dcéry, vždy
si niečo našiel, aby vyvolal hádku. Nakoľko jej stále nadával, zhoršil sa ich sexuálny život, obžalovaný

vyvolával žiarlivostné scény. Raz musela kvôli tomu utiecť z domu, potom sa to opakovalo asi o pol
roka. Bola rozhodnutá, že odíde, aj odišla. Obžalovaný jej začal vypisovať, nech sa vráti, že bude dobre.
Vrátili sa, najmä preto, že mala pred operáciou chrbtice, mala veľké migrény, nemala na výber, nakoľko
jej povedali, že rekonvalescencia môže trvať aj jeden rok, preto sa vrátila. Bola na operácii (operáciu
absolvovala 10.03.2015), potom na maródke, situácia sa trochu ukľudnila, nakoľko videl, že má aj golier

na krku. Potom sa to však opäť začalo zhoršovať a začal na ňu útočiť slovne aj fyzicky. V marci ju
operovali a v januári (2016) išla do kúpeľov, po príchode z kúpeľov sa strašne zmenil. Myslel si, že sa tam
išla flákať a spávať s chlapmi, obžalovaný asi žiarlil, vyvrcholilo to prvého apríla (2016), keď ju skopol
dole schodmi a predtým ju napadol. Napadol ju v chodbičke a pritisol lakťom cez krk o stenu a počula,
že jej niečo chruplo v krku. Odišla a vo Vrútkach si prenajala byt. Neskôr, keď prišla k nemu na dom, ju

sotil do gauča, na čo jej musel zavolať sanitku (dňa 14.08.2016) a napadol ju aj dňa 04.09.2016 v dome,
kam prišla, tak, že ju chytil pravou rukou za vlasy za chvost a ľavou za nos a chcel ju šľahnúť o zárubňu,
zdvihla ruku na ochranu, tak ju párkrát obúchal o zárubňu.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj dcéra poškodenej, ktorá v žalovanom období žila v spoločnej

domácnosti s obžalovaným a poškodenou a v tom čase mala 13 až 16 rokov. Svedkyňa vypovedala,
že väčšina problémov medzi obžalovaným a poškodenou sa týkala jej výchovy alebo peňazí, najskôr to
boli menšie nezhody, postupne sa to začalo stupňovať od slovných až do fyzických útokov. K časovému
hľadisku sa vyjadrila v tom zmysle, že do domu sa presťahovali asi v roku 2011 alebo 2012. Uviedla, žebola svedkom aj fyzických útokov, a nie raz, boli to facky, predlaktím poškodenú pritláčal o stenu, opľúval
a nadával jej. Konkrétne uviedla, že si pamätá jeden incident na dome, bolo to prvého apríla, kde videla,
ako obžalovaný poškodenú znova napadol, bolo to po jej operácii platničiek, tak, že ju pritlačil na krk,

niečo jej v ňom rublo, ťažko sa jej dýchalo. Potom sa odsťahovali. Konkrétne spomínala ešte incident,
ktorý sa mal stať na byte, kedy obžalovaný búchal na dvere, rozbil okno, z čoho má jazvy. Mama jej ešte
mala hovoriť o jednom incidente, po ktorom jej obžalovaný mal zavolať sanitku, prítomná však nebola.

Vo vzťahu k hodnoteniu výpovede poškodenej a svedkyne A. E., dcéry poškodenej, súd uvádza, že

obžalovanému sa v posudzovanej veci kládlo za vinu konanie kvalifikované ako týranie blízkej a zverenej
osoby, ktorého konania sa mal dopúšťať v období roku 2013 až do 04.09.2016. Súd konštatuje, že
výpovede poškodenej a jej dcéry sa v značnej časti vzťahovali na obdobie, ktoré sa netýkalo žalovaného
obdobia. Z vyjadrenia dcéry poškodenej, kedy sa mali presťahovať do domu (asi v roku 2011 alebo
2012), je zrejmé, že obžaloba kladie obžalovanému za vinu jeho správanie sa voči poškodenej v čase,
keďbývalinadome.Zuvedenéhodôvodusasúdprimárnezameralnatiečastivýpovedípoškodenejajej

dcéry, ktoré sa vzťahovali na žalované obdobie, teda či charakterom a intenzitou konania obžalovaného
boli naplnené znaky žalovaného trestného činu. V tomto smere tiež súd podotýka, že z výpovede
poškodenej, ako aj jej dcéry vyplýva, že sa zo spoločnej domácnosti s obžalovaným mali definitívne
odsťahovať 01.04.2016 (hoci sa tam na krátky čas, asi týždeň vrátili, aby neprišli o dom), z ktorého
dôvodu má súd za to, že konanie zo dňa 04.09.2016 (fyzický útok obžalovaného na poškodenú po

5 mesiacoch, ako sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti), je nesprávne súčasťou popisu skutku
kvalifikovaného ako týranie blízkej a zverenej osoby. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že súčasťou
skutkovej vety sú závery znaleckého posudku č. 1/2017 znalkyne A. D. E. v znení - spolužitie s jej
bývalým manželom až po rozvod vykazovalo známky domáceho násilia, v tomto období svedkyňa
poškodená javila známky syndrómu týranej osoby, ktorý sa prejavoval v oblasti kognitívnej (obviňovala

sebazamanželovesprávanie,neuvedomovalasivlastnémožnostizmeny,malanarušenúreprezentáciu
partnerských vzťahov s presvedčením, že takéto správanie je normálne), emočnej (strach z toho,
že sa nebude schopná sa o seba a dcéru postarať, neskôr strach z fyzického poškodenia, pocity
hanby pred okolím, pred rodinou, pocity menejcennosti, ambivalencia voči manželovi, pocity naučenej
bezmocnosti, pocity viny, že si sama môže za manželove správanie) aj behaviorálnej (ústupky voči

bývalému manželovi, apatia, utajovanie problémov pred okolím), u svedkyne neboli zistené tendencie
ku konfabuláciám a aktuálne sú v prežívaní poškodenej voči jej bývalému manželovi prítomné zložky
hnevu aj strachu. Odhliadnuc od skutočnosti, že „syndróm týranej osoby“ nie je diagnóza, v medicínskej
terminológii pojem a ani diagnostická kategória „syndróm týranej osoby“ neexistuje, nie je možné ho
medicínsky diagnostikovať a ani sa k nemu vyjadrovať, podľa súdu závery znaleckého posudku nie je

správne uvádzať v skutkovej vete obžaloby, a to najmä z toho dôvodu, že či konanie obžalovaného bolo
domácim násilím, resp. naplnilo znaky skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby, je otázka právna, vyjadrovať sa k nej nie je v kompetencii znalca.

Vzhľadom na uvedené tak možno konštatovať, že v skutkovej vete obžaloby je len všeobecne

uvedené, že obžalovaný poškodenú psychicky a fyzický týral, a v čom malo toto jeho konanie
spočívať, je vymedzené tým spôsobom, že ju fyzicky opakovane napádal, chytil ju pod krkom, hodil
o stenu, sácal, nedovolil jej spávať, počas spánku zapínal svetlá, vulgárne jej nadával. Skutková veta
by však mala s dostatočnou obsahovou určitosťou vyjadrovať všetky skutkové okolnosti, ktoré sú
kvalifikačným znakom použitej právnej kvalifikácie. V skutkovej vete by mali byť uvedené vecné, miestne

a časové súvislosti jednotlivých konaní obžalovaného, a to v posudzovanej veci s poukazom na rozsah
žalovaného obdobia a obsah výpovede poškodenej a jej dcéry, ktorý sa viaže aj na iné ako žalované
obdobie, ktoré v danom prípade absentujú. Časové obdobie protiprávneho konania obžalovaného
bolo obžalobou vymedzené ako priebeh roka 2013 až deň 04.09.2016, avšak v skutkovej vete neboli
konkretizované časové úseky jednotlivých útokov obžalovaného voči poškodenej, ich odstup, intenzita.

Z výpovede poškodenej a jej dcéry vyplýva, že obžalovaný sa počas manželstva mal voči poškodenej
dopúšťať verbálneho aj brachiálneho násilia. Súd má pochybnosti, a to vzhľadom na obsah výpovede
dcéry poškodenej, o tom, že jediným a výlučným aktérom násilného konania bol obžalovaný. Dcéra
poškodenej vo vzťahu k násilnému konaniu obžalovaného identicky vypovedala len o tých útokoch voči

poškodenej, ktoré uvádzala sama poškodená vo svojej výpovedi (rozbitie skla na dverách, z ktorého
má svedkyňa jazvy – v čase, keď bývali na byte, a útok na poškodenú dňa 01.04.2016, keď sa mali
definitívne odsťahovať), inak len všeobecne uviedla, že bola svedkom fyzických útokov obžalovaného,
a to nie raz, boli to facky, obžalovaný mal poškodenú predlaktím pritláčať o stenu. Dcéra poškodenejv prípravnom konaní vypovedala, že obžalovaný sa s mamou hádali tak dvakrát do týždňa a trvalo to
2-3 dni, boli v kuse v sebe, hádky vyvolával E., lebo boli rozdielnej povahy, hádky boli vždy nezmyselné,
boli väčšinou kvôli nej a peniazom, obžalovaný robil z komára somára, malé veci ho dokázali vytočiť,

hádzali doma po sebe veci, vyústilo to až do bitiek, oni sa bili doslova, E. bol väčší a silnejší, čo mohla
mama proti nemu, aj mama obžalovaného udrela, zaslúžil si, musela sa aj ona brániť. K žalovanému
obdobiu, teda keď bývali v rodinnom dome, svedkyňa v prípravnom konaní uviedla, že bola svedkom pri
štyroch hádkach, kde scenár bol taký istý ako na byte, a k tomu sa ešte pridalo to, že obžalovaný vypínal
internet, kúrenie, vodu, keď sa hádali, stalo sa to tak 3-4 krát za sedem rokov, že vypol internet, resp. 12

krát v reakcii na otázku obhajcu. Svedkyňa uviedla, že si časové obdobie hádok nepamätá, pri hádkach
obžalovaný napádal mamu, konkrétne napadnutie opísala vo vzťahu ku dňu, keď mali odísť z domu.
Svedkyňa na hlavnom pojednávaní vypovedala, že hádky vyvolával väčšinou obžalovaný, začalo to
ako normálna hádka, padlo veľa vulgarizmov, hádky pretrvávali 2 až 3 dni, boli aj v noci, obžalovaný
vypínal kúrenie, vodu, vypol internet, bola svedkom fyzických útokov a nie raz, boli to facky, predlaktím
poškodenú pritláčal o stenu, opľúval ju a nadával jej. Matka obžalovaného nikdy nenapadla, iba sa

bránila. V prípravnom konaní neuvádzala, že sa jej zhoršili známky v dôsledku únavy preto, lebo bola
maloletá, neuvedomovala si vážnosť situácie. Matka obžalovaného nikdy nenapadla, iba sa bránila.

K zjavným rozporom vo svojej výpovedi v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, t.j. účasti
poškodenej na hádkach a násilnom konaní uviedla, že keď vypovedala v prípravnom konaní, bola

maloletá, obhajkyňa ju deptala, zle to znášala psychicky, mala problémy v škole, s kamarátmi. K jej
výpovedi z prípravného konania (zo dňa 14.11.2017) súd uvádza, že svedkyňa A. E., dcéra poškodenej,
malavčasevýpovedetakmer18rokov,jejvýsluchbolrealizovanýzaprítomnostipsychológa,azobsahu
zápisnice nevyplýva, že by obhajkyňa bola upozornená na nevhodne kladené otázky, resp. nevhodne
vedený výsluch svedkyne, či rozrušenie svedkyne z výsluchu.

Vzhľadom na vyššie uvedené a žalované časové obdobie rokov 2013 až 2016 súd konštatuje, že
prevažná časť výpovede dcéry poškodenej v prípravnom konaní sa viazala na čas ich bývania
v byte, teda sa netýkala obdobia kladúceho sa obžalovanému za vinu, a pokiaľ ide o čas, kedy
bývali v dome, tak výpoveď svedkyne v prípravnom konaní nepotvrdzuje výpoveď poškodenej

(ktorej značný obsah sa tiež týka nie žalovaného obdobia) tak, aby bez akýchkoľvek vážnejších
pochybností viedli k záveru o vine obžalovaného v zmysle podanej obžaloby. Súd nespochybňuje, že
manželstvo obžalovaného a poškodenej vykazovalo značnú toxicitu, bolo poznačené konfliktami medzi
obžalovaným a poškodenou, ich vzájomnými hádkami a ako vyplynulo aj z výpovede dcéry poškodenej,
hoci tá na hlavnom pojednávaní svoju výpoveď modifikovala, dokonca vzájomnými fyzickými atakmi,

čo nesporne neprispelo k rodinnej pohode svedkyne a zanechalo v nej vzhľadom na jej vzťah k matke
nepríjemné spomienky na obžalovaného. A hoci z jej výpovede nesporne vyplynulo, že obžalovaný
počas hádok poškodenej vulgárne nadával a aj na ňu fyzicky zaútočil, tak charakter správania sa
obžalovaného voči poškodenej, pokiaľ sa týka jeho verbálnych a fyzických útokov na poškodenú (keď
tieto aj podľa vyjadrenia svedkyne mali byť aj vzájomného charakteru, pričom dcéra poškodenej na

hlavnom pojednávaní uvádzala, že hádky väčšinou vyvolal obžalovaný, teda pripustila, že tieto vyvolala
aj poškodená) nebolo možné bez pochybností kvalifikovať takej povahy, intenzity a frekvencie, aby
napĺňali zákonné znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zák. Pokiaľ
svedkyňanahlavnompojednávaníkonanieobžalovanéhorozviedlavzmyslevýpovedepoškodenej,súd
to vyhodnotil ako snahu, aby jej výpoveď korešpondovala s výpoveďou jej matky, poškodenej. Čiže aj

takto realizovaná výpoveď dcéry poškodenej svedčí výpovedi obžalovaného, že išlo o vzájomné hádky,
ktorévyústiliaždovzájomnýchfyzickýchatakov.Niejemožnéprehliadnuťaniskutočnosť,žepoškodená
vypovedala, že obžalovaný sa nevhodného konania voči nej mal dopúšťať väčšinou v čase, keď dcéra
nebola doma. Súd nemohol opomenúť ani určitú mieru zaujatosti, ktorá vyplýva z obsahu výpovede
dcéry poškodenej (hoci táto je, ako bolo uvedené vyššie, vzhľadom aj na obžalovaným pripustené

vzájomné hádky, vulgárne nadávky, ataky, ako aj skutočnosť, že obžalovaný nie je biologickým otcom
svedkyne, ajejvzťahkmatke,samozrejmepochopiteľná).Svedkyňarovnakoakopoškodenázhodnotila
obžalovaného ako nevďačnú osobu, ktorý to čo má, dosiahol len vďaka ich rodine, uviedla, že mala
vnútorný hnev na obžalovaného, lebo nebolo spravodlivé, ako sa správal k ľudom, ktorí mu dali strechu
nad hlavou, prácu, prijali ho medzi seba, obžalovaný nebol samostatne zárobkovo činný, až neskôr (tu

treba podotknúť, že obžalovaný predtým, ako sa vyučil za kominára pracoval s poškodenou spolu v
Žiline), keď ho starý otec dal vyučiť za kominára.Na hlavnom pojednávaní bola tiež vypočutá sestra poškodenej E. M., ktorá v podstate uvádzala
skutočnosti, ktoré jej mala uviesť poškodená, čiže nebola priamym svedkom žiadneho konania
obžalovaného, vypovedala, že vie od poškodenej sprostredkovane, čo jej vykrikoval, nebola svedkom

fyzických atakov, ani poškodená jej to neopisovala do detailov, len jej hovorila, že ju obžalovaný sácal.
Samapoškodenánahlavnompojednávanívypovedala,žesestresasovšetkýmnezdôverila,ažkeďbolo
úplne zle. Vzhľadom na obsah výpovede svedkyne je potrebné konštatovať, že výpoveď svedkyne je na
viacerých miestach rozporná, je z nej zrejmá snaha dotvárať konanie obžalovaného v jeho neprospech
– „Ja však viem, že to bolo medzi nimi strašné, ako ich on dokázal aj zdeptať., Marika mi hovorila,

že E. strašne vyvádza, vedela som si to predstaviť, a ja som sa nepýtala, nakoľko vždy sme boli na
výlete s mojou rodinou, nebol čas sa vtedy pýtať, chcela som im urobiť pekný výlet., On ma nemal rád.
Je to veľký herec, manipulátor, má ťažkú povahu, ja sa ho bojím., Naozaj aj keď som Evku sťahovala
a pýtala som sa ho, že prečo jej tak ubližuje, prečo jej tak nadáva, tak on sa len smial a ja som mala
strach, že mi niečo urobí, lebo však som mu brala všetko.“ Svedkyňa na jednej strane vypovedá, že
obžalovaný zakazoval poškodenej sa s nimi kontaktovať, na druhej strane uvádza, že chodili spolu na

výlety, a opisuje charakter obžalovaného spôsobom (herec, manipulátor, ťažká povaha) odôvodňujúci
záver, že ich kontakt nemohol byť až taký sporadický, keď vedela zhodnotiť jeho charakterové vlastnosti.
Svedkyňa, hoci uvádzala, že obžalovaný zakazoval poškodenej, aby ich kontaktovala, na druhej strane
vypovedala, že „my sme vedeli, že keď sa nám neozýva tri-štyri dni, tak že je tam zle.“ Svedkyňa
v podstatných okolnostiach inak opisuje incident z prvého apríla, kedy sa mala poškodená z dcérou

odsťahovať od obžalovaného. Poškodená vypovedala, že toho dňa, bol to tretí deň hádky, to vyvrcholilo,
chcela ísť za mamou do Žiliny, obžalovaný vybuchol, napadol ju v chodbičke, skopol dole schodmi,
svedkom mala byť dcéra, ktorá išla do školy, poškodená utiekla vlakom do Žiliny, kde ju čakala mama
a sestra. Svedkyňa však na rozdiel od poškodenej uvádzala, že jej prvého apríla prišla ráno o štvrtej sms,
ktorú jej poslala poškodená, že poškodená už 3 dni prespáva v útulku vo Vrútkach, že je bezdomovec

a žiadala ju o pomoc, preto o šiestej volala mame a išli do Vrútok, kde ich čakala sestra. Svedkyňa na
rozdiel od poškodenej naviac uvádzala, že obžalovaný mal poškodenej kontrolovať aj výpisy z telefónu,
že poškodenej napríklad vykrikoval, že ju naučí robiť, že bude slúžka ako jej mama, že ju poníži ako
tatko jej mamu. Zaujatosť svedkyne E. M. možno pritom vyvodiť aj z toho, keď uvádzala „Že je to zlé,
som pociťovala už na tom byte, keď A. mala 4 roky.“ Tvrdenie svedkyne je pritom v zrejmom rozpore

s výpoveďou poškodenej, ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla, že keď začali s obžalovaným spolu žiť,
dcéra mala 4 roky, keď bola malá, bolo to dobré, chodili spolu na prechádzky, kupoval jej veci, chodila
vždy čistá, upravená, škola bola zaplatená, krúžky tiež, snažili sa, aby mala všetko. Z pohľadu súdu
svedkyňa naviac uvádzala aj podstatnú skutočnosť, a to, že v roku 2005 išli za rodinným známym O. P.,
ktorý bol policajt (ale už zomrel), ktorý mal ohľadne správania sa obžalovaného spísať s poškodenou

zápisnicuvŽiline,avšakEva(poškodená)juroztrhala.Uvedenúskutočnosťvšakpoškodenánahlavnom
pojednávaní neuvádzala.

Súd konštatuje, že si je vedomý, že v danom prípade ide o svedkyne, ktoré sú príbuzné poškodenej,
ktorých zaujatosť nemožno bez ďalšieho vyvodiť len z ich blízkeho vzťahu k poškodenej. Súd však ich

výpovede hodnotil aj vo vzájomných súvislostiach s ostatnými, na hlavnom pojednávaní vykonanými
dôkazmi.

Podľa súdu ani ďalším v konaní vykonaným dokazovaním sa konanie kladúce sa obžalovanému za vinu
nepodarilo bez pochybností preukázať.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá tiež sestra obžalovaného Q. G., ktorá uviedla, že s obžalovaným
a poškodenou mali sporadický kontakt, na veľké sviatky ich obžalovaný s poškodenou navštevovali.
Nebola svedkom žiadneho konania kladúceho sa obžalovanému za vinu, nevidela na poškodenej
monokel, ani poškodená nebývala smutná. S poškodenou nebola v telefonickom kontakte, lebo je

medzi nimi veľký vekový rozdiel. O skutočnostiach kladených sa obžalovanému za vinu sa dozvedela
od brata, potvrdila, že obžalovaný mal nejaký škrabanec, pričom jej povedal, že je od poškodenej.
Vzťah obžalovaného k dcére poškodenej vyhodnotila ako pekný. Ďalšia v konaní vypočutá svedkyňa
E. M., bývalá kolegyňa obžalovaného a poškodenej, rovnako nevedela o problémoch v manželstve
obžalovaného a poškodenej, ani jeden sa jej v tomto smere nezdôveril, nepôsobili, že by mali problémy.

Svedok P. A. rovnako neuvádzal žiadne skutočnosti, ktoré by potvrdzovali výpoveď poškodenej. Uviedol,
že manželom F. predali svoj rodinný dom, súčasťou domu bola záhrada s chatkou, ktorú si nechali,
teda mali kontakt skoro na dennej báze od tej doby, ako im predali dom. Aj predtým sa navštevovali
pravidelne. Podľa svedka poškodená bola s obžalovaným spokojná, o A. sa staral ako o svoju, chválilaho, brala ho ako svojho otca. Poškodená obžalovaného chválila v tom zmysle, že nemohla nájsť nič
lepšie ako je on. Nikdy nepočul, že by boli nejaké zvady, nadávky, vždy, keď sa streli, tak ho chválila.

Z obsahu spisu je zrejmé, že poškodená sa dňa 04.09.2016 dostavila na Obvodné oddelenie PZ
Vrútky, kde bol s ňou spísaný záznam o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch (112-113 spisu). Z predmetného záznamu je zrejmé, že poškodená oznamovala
napadnutie jej manželom E. F., s ktorým je v rozvodovom konaní, podstatou jej oznámenia bolo to,
že ju mal obžalovaný slovne napádať, vulgárne jej nadávať, načo ona chcela odísť, obžalovaný začal

telefonovať so svojou priateľkou, ktorej rozprával, aby zariadila, aby poškodenú vyhodili z roboty, pričom
keď bola na odchode, tak ju obžalovaný v chodbičke rodinného domu napadol tak, že ju sotil do zárubne
a začal ju ťahať – kvákať za vlasy, ťahať za nos a potom obžalovaný odišiel, pričom sa jej nevyhrážal
zabitím. Následne sa poškodená na Obvodné oddelenie PZ Vrútky dostavila dňa 22.09.2016, kde bol
sňouspísanýzáznamopodanípodľa§59ods.3zákonač.372/1990Zb.opriestupkoch(114-115spisu).
Z predmetného záznamu vyplýva, že poškodená oznámenie zo dňa 04.09.2016 doplnila v tom zmysle,

že ňou oznamované správanie sa manžela sa opakovalo už v minulosti, začalo to približne v roku 2013,
keď sa nasťahovali do rodinného domu. Zo začiatku malo ísť o slovné napádanie, kedy ju mal manžel
urážať, ponižovať, nadávať jej a zastrašovať ju. Časom pribudli aj fyzické útoky, väčšinou také, že ju
chytil za krk a rukou ju pritlačil k stene, čím ju dusil. Toto správanie malo pretrvávať dlhšiu dobu, pričom
sa malo stupňovať, zo začiatku jeden krát v mesiaci, časom počet útokov stúpal, prítomná mala byť aj

dcéra. Nebola to oznamovať, lebo sa bála, lebo sa jej veľakrát vyhrážal fyzickým násilím. Správanie
manžela sa vyhrotilo približne v novembri 2015, odvtedy až do apríla 2016 mala byť frekvencia útokov
tak 3krát do mesiaca, išlo o vyhrážky, urážanie, ponižovanie, a fyzické násilie. V apríli 2016 ju manžel
napadol tak, že ju rukou pritisol k stene tak, že nemohla dýchať, pričom ju aj kopol, na čo spadla zo
schodov. Odišla, a hoci ju prosil, nevrátila sa, lebo sa bála. Naposledy bola na adrese trvalého bydliska

dňa 14.08.2016, kedy tiež došlo k hrubému správaniu sa manžela, ktorý jej najprv vulgárne nadával
a potom ju fyzicky napadol tak, že ju oboma rukami chytil a silno ju hodil o zem, nemohla sa pohnúť,
musela prísť RZP, na ošetrení uviedla, že doma spadla, lebo sa hanbila a bála povedať, že ju napadol
manžel.
K veci vysvetlenie podala aj dcéra poškodenej A. E. dňa 05.10.2016, zo záznamu o podaní vysvetlenia

podľa § 60 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (č.l. 118-119) vyplýva, že k obžalovanému
uviedla, že je výbušnej povahy, často sa dokáže nahnevať aj kvôli maličkostiam a prestane sa ovládať,
hlavne v súkromí, na verejnosti pôsobil vyrovnane, nechcel, aby ostatní poznali, že má v súkromí rodinné
problémy, takto sa mal správať aj k rodičom pani F., nakoľko oni im často dávali finančné dary, čo
menovanému vyhovovalo. Ďalej uviedla, že si obžalovaný mal často svoju zlú náladu vybíjať na jej matke

pani F., na ktorú bol často agresívny, vulgárne jej nadával a niekedy voči nej používal aj fyzické násilie.
Vulgárne nadávky a urážky mal používať aj voči nej, hľadal rôzne zámienky, aby mohol vyvolávať hádky
a konflikty s jej matkou, často býval žiarlivý. Jej matka to neriešila, lebo sa podľa nej bála.
Vec bola dňa 07.11.2016 z Obvodného oddelenia PZ vo Vrútkach odovzdaná Okresnému riaditeľstvu,
OKP, Martin pre podozrenie zo spáchania trestného činu. Poškodená trestné oznámenie na OR PZ,

OKP Martin podala dňa 24.11.2016.

Z lekárskeho potvrdenia praktického lekára pre dospelých zo dňa 04.09.2016 (č.l. 120) vyplýva, že
poškodená uviedla, že bola doma napadnutá inou osobou, ťahaná za vlasy, naťahovanie krčnej chrbtice
a tískanie pravého ramena. Objektívny nález: bolestivosť chrbtice s vyžarovaním smerom kraniálne,

bolestivosť v oblasti ramena vpravo s tým, že objektívny nález zodpovedá mechanizmu úrazu podľa
údajov pacienta. Zo záznamu z neurologickej ambulancie zo dňa 07.09.2016 (č.l. 121 spisu) vyplýva,
že poškodená uviedla, že pred 2 týždňami ju sotil manžel tak, že spadla na podlahu, nemohla sa
postaviť, muž volal sanitku, a tiež uviedla, že 04.09.2016 ju opäť napadol, ťahal ju za vlasy, udrel ju
o zárubňu, ublížila si pravé rameno, zhoršila sa jej bolestivosť celej chrbtice. Z ambulantného záznamu

ortopedickej kliniky, úrazovej ambulancie, zo dňa 14.08.2016 (č.l. 122 spisu) vyplýva, že poškodená
uviedla, že spadla doma na podlahu. Z ambulantného záznamu neurologickej ambulancie Žilina zo dňa
23.11.2017 (č.l. 159 spisu) vyplýva, že u poškodenej pretrvávajú časté bolesti v celej chrbtici, nemá
sa dobre psychicky, ale do práce chodiť musí, má silné migrénové stavy. Z ambulantných záznamov
psychiatrickej ambulancie A. C. B. (č.l. 317-320rub spisu) vyplýva, že poškodená bola v uvedenej

ambulancii vyšetrená dňa 08.12.2017, 17.01.2018, 28.03.2018, 23.05.2018, 23.07.2018, 17.09.2018,
19.11.2018 a 11.02.2019, poškodená subjektívne uvádza nespavosť, budenie v noci, nechutenstvo
a vracanie, prežívanie strachu a úzkosti, pokračuje kriminálka s bývalým manželom, bojí sa ísť na
ulicu, že ju zrazí auto, v noci ju trasie, máva migrény, stanovená diagnóza depresívny syndróms reaktívnou zložkou u disponovanej osobnosti. Z ambulantného záznamu psychiatrickej ambulancie
zo dňa 30.01.2020 (č.l. 428 spisu) vyplývajú pretrvávajúce psychické stavy poškodenej, má súdne
pojednávanie s bývalým manželom, negatívne pocity, nesústredenie, stresy, nočné budenie, slabý

spánok, žalúdočné nevoľnosti, stanovená diagnóza axiozne-depresívny syndróm s reaktívnou zložkou
u disponovanej osobnosti.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Martin sp.zn. 5Pc/7/2016 vyplýva, že návrh na rozvod manželstva
podal obžalovaný na súd dňa 05.08.2016. Poškodená sa o podanom návrhu na rozvod dozvedela

najneskôr prevzatím predvolania na pojednávanie dňa 19.08.2016. Rozvodového konania sa zúčastnila,
manželstvo bolo rozvedené rozsudkom zo dňa 28.09.2016, právoplatným dňa 07.10.2016.

Súčasťou spisového materiálu sú aj nahrávky komunikácie obžalovaného s poškodenou, ktoré do
konania predložila poškodená s tým, že tieto nahrávky mali byť vyhotovené dňa 29.08.2016 (č.l.
478-481), ktorý dátum ich vyhotovenia nebol v konaní spochybnený.

Z časového hľadiska možno priebeh udalostí po odsťahovaní sa poškodenej a jej dcéry zo spoločnej
domácnosti s obžalovaným vymedziť nasledovne (a hoci ide len o časť žalovaného obdobia, tak
časová následnosť krokov poškodenej, za existencie vyššie uvedených pochybností na pasívnej
účasti poškodenej na konaní kladúcemu sa obžalovanému za vinu, podľa súdu konštatované

pochybnosti prehlbuje): 01.04.2016 - odsťahovanie sa poškodenej zo spoločnej domácnosti po
napadnutí obžalovaným, 14.08.2016 – poškodená vyhľadala obžalovaného v byte jeho priateľky, išla
s ním do domu, kde ju mal napadnúť (pri ošetrení uviedla, že spadla, po ošetrení sa do domu vrátila
a prespala tam), 19.08.2016 – bolo poškodenej doručené predvolanie na pojednávanie vo veci ich
rozvodu, 29.08.2016 – dátum vyhotovenia nahrávok, 04.09.2016 – poškodená prišla do domu, kde ju

mal obžalovaný napadnúť, následne išla oznámiť napadnutie z tohto dňa, 22.09.2016 – doplnila konanie
obžalovaného voči nej o opakované slovné a brachiálne násilie, s tým, že z výpovede poškodenej a jej
dcéry vyplýva, že niekedy v tomto medziobdobí sa mali do domu vrátiť na nie dlhý čas z dôvodu, že im
bolo advokátkou poradené, že ak nechcú prísť o dom, musia sa tam vrátiť.

Zhodnotiac vykonané dokazovanie súd konštatuje, že v konaní pretrvali dôvodné pochybnosti
o spáchaní zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby obžalovaným v zmysle podanej obžaloby
a to najmä vzhľadom na osobu poškodenej, prihliadajúc na výpoveď dcéry poškodenej realizovanej
v prípravnom konaní, ktorú súd vyhodnotil ako neovplyvnenú priebehom ďalšieho konania, pričom
aktívnej účasti poškodenej na vzájomných nezhodách tvrdených aj obžalovaným svedčí okrem

výpovede jej dcéry aj samotné konanie poškodenej. Súd pripomína, že poškodená pôvodne oznamovala
len incident zo dňa 04.09.2016, následne podanie doplnila o opakované verbálne a brachiálne násilie
obžalovaného, pričom v ďalšom konaní správanie obžalovaného rozviedla a na hlavnom pojednávaní
uvádzala ďalšie skutočnosti, ktoré dovtedy nespomínala (sexuálny život s obžalovaným, sexzoznamky
obžalovaného). Rozvíjanie konania obžalovaného je pritom zrejmé aj z výpovede dcéry poškodenej,

ktorá si až na hlavnom pojednávaní spomenula napr. na jazvu na ruke po konaní obžalovaného, tiež
si až na hlavnom pojednávaní spomenula na situáciu v aute, kedy mal obžalovaný povedať, že to
napáli do prvého piliera, pri podaní vysvetlenia spomínala, že obžalovaný niekedy voči matke použil
fyzické násilie, na hlavnom pojednávaní tiež zmenila výpoveď, podľa nej svojou výpoveďou, že bitky
medzi obžalovaným a poškodenou boli vzájomné, myslela to, že zo strany poškodenej to bola iba

obrana, ona naňho nikdy fyzicky nezaútočila (v prípravnom konaní na otázku vyšetrovateľa uviedla, že aj
mama dala obžalovanému facku). Pochybnosti o pasívnom postavení poškodenej v zjavne nefunkčnom
a konfliktnom manželstve s obžalovaným vyvoláva aj vyššie uvedené konanie poškodenej. Poškodená
v konaní prezentovala svoj strach z obžalovaného, obavu z jeho agresívneho konania, na hlavnom
pojednávaní uviedla, že to psychicky nezvláda, má strach, nakoľko sa jej obžalovaný vyhrážal, má

nahrávky na ktorých sa jej vyhráža. Poškodená do konania predložila nahrávky zo dňa 29.08.2016,
avšak vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 09.12.2016 uviedla, že ich v septembri 2016 rozviedli,
v súčasnej dobe nemá z obžalovaného žiadny strach, nebojí sa o život a zdravie, v tom čase, keď
sa to celé dialo, tak mala z neho strach, že jej ublíži, že prerastie jeho agresivita voči nej do niečoho
väčšieho. Rozpornosť tvrdení poškodenej vyplýva zo samotného konania poškodenej, ktorá na hlavnom

pojednávaní tvrdila, že má a mala strach z obžalovaného, napriek tomu, že sa dňa 01.04.2016 po
fyzickom útoku obžalovaného odsťahovala (súd podotýka, že obžalovaný mal v ten deň poškodenú
fyzicky napadnúť a vyhodiť ju z domu, ona si zobrala kabelku a utiekla na vlak do Žiliny, a to za situácie,
že pri takomto agresívnom človeku nechala svoju neplnoletú dcéru, ktorej nebol biologickým otcom),opakovane sa a to minimálne podľa tvrdení poškodenej dňa 14.08.2016 a následne 04.09.2016 sama
vrátila do domu (teda bez inej osoby, už ktorej prítomnosť by mohla obžalovanému zabrániť v útoku na
jej osobu), kde ju mal obžalovaný fyzicky napadnúť, pričom po fyzickom napadnutí dňa 14.08.2016 a po

následnom ošetrení sa do domu mala s obžalovaným vrátiť a dokonca tam prespať s odôvodnením, že
vedela, že by ju už nenapadol znova.

Uvedené pochybnosti vyplývajú aj z výpovede priateľky obžalovaného A. R. L.. Sama poškodená
potvrdila, že obžalovaného vyhľadala v byte jeho priateľky, a to dňa 14.08.2016, teda potom, ako sa

odsťahovalazospoločnejdomácnosti.Svedkyňavypovedala,žepoškodenáprispoločnýchstretnutiach,
čo bolo dvakrát, vedela iba kričať a urážať, keď raz prišla a búchala jej na dvere, tak jej poškodená
vulgárne nadávala. Pritom nejde o tvrdenie, ktoré by nebolo možné vyvodiť aj z iných v konaní
vykonaných dôkazných prostriedkov. Z obsahu SMS správ, ktoré sa v spise nachádzajú na č.l. 149-155
(splnomocnenkyňa poškodenej potvrdila, že telefónne číslo má vedené ako číslo poškodenej, č.l. 938
spisu) a ktoré do konania predložil obžalovaný, je zrejmý hašterivý prejav poškodenej, ktorý podľa súdu

nie je prejavom osoby, ktorá má z obžalovaného strach, skôr naopak, je z neho možné vyvodiť frustráciu
poškodenej, aj určitú skrytú hrozbu („tie mesiace čo si mal „bojovať“ o mňa a snažiť sa, tak si si asi
potreboval dokázať, že si ešte nájdeš ženu, tvrdíš, že si našiel, ale všetko si stratil. Tak sa potľapkaj po
pleci a povedz si, aký si úžasný, čo si dokázal! Buď aspoň raz úprimný sám k sebe a odpovedz si, či
to všetko stálo za to...“; „Celý život som bola u teba iba skurvená žebračka!; „Ty si ju vyriešil už dávno

a že ja som sa k...... a ty s cignou, fuj, ja viem čo je zač, ale ty máš teraz rozum v gaťoch. Však príde
na moje slová. Ja tvoje f.... neriešim!!!! Riešime dom, tak vydrž!!!“; „Teraz nech ti kupuje cigánka! Ale
polka domu bude stále moja. Na všetkom sa pracuje, tak vydrž!“; „...pravdu a ty to vieš! Na akom poste
je a žije ako posledná cigna, preto sa za tebou hrabe!!! Cigna zostane cignou!!! Môžeš ju obliecť ako
chceš! Ja som si zistila, nie si jediný, ale ty na to prídeš, je pod moju úroveň!!! Rozmýšľaj!“; „A ešte

nie je to pomsta, ako vravíš..“; „Aspoň si mi dnes potvrdil, o čo tej tvojej sk...... ciganke ide, o dom,
nie o teba. Keby jej išlo o teba, tak si založíte svoje „hniezdočko“, ale ty máš rozum v gaťoch. Ona
vidí iba dom, ver mi!“; „... A prídem, hocikedy, polka domu je moja, tak si s cignou nerob plány, ešte
ťa prekvapím.“; „Ak si myslíš, že môžeš minúť všetky naše peniaze z účtov, ta to si na omyle. Všetko
vrátiš. Čo tvoja cigna nemá. Aspoň vidno prečo ťa chce.“; „.....že sa ti mstím, poznáš ma. Janko karma

je zdarma, ona si ťa nájde! Ale tú cignu ti neodpustím!!!“; „Ozve sa ti môj právnik, chcem to tiež bez
súdu. Ak budeš súhlasiť s návrhom ok, ak nie, sťahujem sa nazad do domu a stačí, ak na mňa položíš
ruku, volám políciu a berú ťa. A prídem...“; „Ja som zaslepená??? Čo si našiel zrazu vnútorný pokoj,
nech ti to vydrží, budeš to potrebovať, tomu ver!!!!! A pozdravuje ťa A.. Jaj ty už máš iné deti, ešte
nevieš, čo si si na seba ušil!!! Cigna je...“; „To najlepšie ešte len príde, čakaj. A že vyhrážky? Môj zlatý, tá

cigna ťa príde draho!!!!!“; „Nič nie je vyriešené, ani zďaleka!!!! Som ti povedala, že tá cigna ťa bude stáť
draho!!! A nezabudaj na jej cigansku „pimpusku“, fuj ty ubožiak!!!!; „ ...cigna a také sú aj cigancence!!!!!
Čo užívaš toľko liekov???? Karma je zdarma, veď počkaj. Toto je len začiatok!!!!!!!“; „Ďakujem a ver mi,
tebe pekné večery skončili!!!!!“; „Ha ha, klameš sám seba!!! Ty ani nevieš, ako mne je dobre a ešte bude,
keď budem vedieť, ako skončíš!!! To bude moja výhra, ver tomu!!!“; „A ešte som len začala, mňa ešte len

spoznáš!!!!! Ako si ma ponižoval celý život a za cignu a Lili!!!!“; „Ja ťa vyriešim, čakaj!!!! A daj mi pokoj,
nemám na teba čas!!!“), a zjavnú nevraživosť súvisiacu s priateľkou obžalovaného, ktorú poškodená
v celej predloženej komunikácii označuje hanlivo, z obsahu jej tiež zrejmé, že časť komunikácie je spred
majetkového vyporiadania a časť po ňom.

Vzhľadom na vyššie uvedené, v kontexte vzájomných vzťahov medzi obžalovaným a poškodenou,
skutočnosť, že si našiel novú priateľku, a to ešte pred rozvodom, čo niesla ťažko (to nepochybne vyplýva
zo správania sa poškodenej, ktorá novú priateľku obžalovaného vyhľadala, neprimeraným spôsobom sa
o nej vyjadrovala, čo vyplýva z prefotených sms správ), vyššie uvedenú časovú súvislosť a zaobstaranie
si nahrávok potom, ako sa dozvedela o podanom návrhu na rozvod, nie je v konaní ani vylúčený motív

poškodenej vedúci k podaniu trestného oznámenia.

Pokiaľ ide o poškodenou predložené nahrávky, súd konštatuje, že tieto boli na hlavnom pojednávaní
prehrané z dôvodu opakovania konania postupom podľa § 277a Tr. por. po zmene zákonného
sudcu. Súd však na obsah poškodenou predložených nahrávok neprihliadal, vyhodnotiac ich ako

nezákonné. Nahrávka poškodenou bola podľa súdu vyhotovená bez súhlasu obžalovaného, teda
vzjavnomrozpores§12Občianskehozákonníka,podľaktoréhomožnodoosobnostnýchprávdotknutej
osoby zasiahnuť len s jej privolením. Pokiaľ splnomocnenkyňa poškodenej v predloženom vyjadrení
k zákonnosti doloženej komunikácie (č.l. 547-549) dôvodila, že obžalovaný vedel, že poškodená sipredmetné nahrávky vyhotovuje s poukazom na to, že obžalovaný sa mal spýtať „Nahrávaš“ (poškodená
mu odpovedala „Nie.“), „Jaj, ty to natáčaš? (poškodená odpovedala „Nenatáčam.“) a „Nahrávaš si,
pozdravujem.“ (poškodená odpovedala „Nenahrávam, pozdravujem. Ja si už len teba potrebujem

nahrávať pre boha živého..“) v žiadnom prípade nemožno považovať za súhlas obžalovaného, a to
ani konkludentný, nakoľko poškodená nahrávanie poprela. Záznamy podobného typu by podľa súdu
bolo možné použiť len za predpokladu, že k zásahu do osobnostných práv dotknutej osoby došlo
v rámci svojpomoci podľa § 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak hrozí neoprávnený zásah
do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto ohrozený, primeraným spôsobom zásah sám odvrátiť.

Súd konštatuje, že nahrávky podľa vyjadrenia splnomocnenkyne poškodenej mali byť vyhotovené dňa
29.08.2016 (č.l. 476, 478-481), teda potom, ako sa poškodená dňa 19.08.2016 dozvedela o tom, že
obžalovaný podal návrh na rozvod (bolo jej doručené predvolanie na termín pojednávania), pričom
predvolanie na pojednávanie jej bolo doručované na adresu do Vrútok, teda nie do miesta trvalé
bydliska (spoločný dom obžalovaného a poškodenej) a predtým, ako napriek obave z obžalovaného
opakovane sama dňa 04.09.2016 prišla do rodinného domu, kde ju mal obžalovaný napadnúť a vo

vzťahu k tomu aj bola toho istého dňa podať oznámenie na políciu. Z uvedeného je zrejmé, že
obžalovaný a poškodená v čase vyhotovenia predmetných nahrávok nežili v spoločnej domácnosti,
teda poškodená zámerne vyhľadala obžalovaného a podľa súdu si účelovo vyhotovila záznam z ich
komunikácie, teda v posudzovanom prípade je namieste pochybnosť o realizácii svojpomoci z jej
strany. Podľa názoru súdu poškodenou počas celého konania prezentovaná obava z obžalovaného

nevyplýva ani z verbálnych prejavov poškodenej na zvukových nahrávkach. Pokiaľ splnomocnenkyňa
poškodenej v tomto smere poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 1To/42/2010 zo dňa
22.04.2010, súd konštatuje, že závery uvedené v predmetnom rozhodnutí nie je možné na posudzovanú
vec vzťahovať a to ani analogicky, v posudzovanej veci totiž do konania neboli predložené nahrávky
telefonického hovoru medzi obžalovaným a poškodenou, ale utajené zvukové nahrávky osobného

rozhovoru obžalovaného a poškodenej, ktoré si poškodená vyhotovila bez súhlasu obžalovaného a nie
za situácie, kedy by jej hrozilo bezprostredné nebezpečenstvo odôvodňujúce jej konania v rámci
svojpomoci.

Súd konštatuje, že v posudzovanej veci bolo vykonané aj rozsiahle znalecké dokazovanie.

Poškodená bola v prípravnom konaní vyšetrená znalcom z odboru psychológia, odvetvie Klinická
psychológia dospelých, A. D. E., ktorá vypracovala znalecký posudok č. 1/2017 zo dňa 28.02.2017.
Z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že pri jeho vypracovaní znalkyňa vychádzala z trestného
oznámenia poškodenej a výpovede obžalovaného v pozícii svedka, zo zdravotnej dokumentácie

poškodenej a informácii od A. K. G., ktorého psychologickú ambulanciu poškodená navštívila spoločne
s obžalovaným, zo znaleckého psychologického vyšetrenia a pohovoru s poškodenou. Znalkyňa tak pri
vypracovaní znaleckého posudku v podstatnej miere vychádzala zo skutočností tvrdených poškodenou
a najmä s poukazom na tvrdenia poškodenej postavila závery svojho znaleckého posudku, na ktorú
skutočnosť bolo potrebné pri hodnotení tohto dôkazu prihliadať. Rovnako bolo potrebné prihliadať aj

na to, že tento znalecký posudok bol vypracovaný pred vznesením obvinenia obvinenému (uznesenie
o vznesení obvinenia zo dňa 31.05.2017 bolo obvinenému doručené dňa 28.06.2017, teda k vzneseniu
obvinenia došlo až 6 mesiacov po začatí konania vo veci, napriek tomu, že páchateľ predmetného
konania bol orgánom činným v trestnom konaní známy, ktorá skutočnosť vyplýva z uznesenia o začatí
trestného stíhania vo veci). Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že poznávacie schopnosti

poškodenej sú pre ňu primeraným predpokladom pre správne vnímanie, uchovávanie si v pamäti a
následnú reprodukciu prežitých udalostí. Ani v psychologickej organizácií osobnosti sa nevyskytli také
fenomény, ktoré by podstatným spôsobom znižovali schopnosť poškodenej správne vnímať, uchovávať
si udalosti v pamäti a potom ich správne reprodukovať. Z forenzne psychologického hľadiska možno
poškodenú považovať za osobu všeobecne vierohodnú. U poškodenej psychologickým vyšetrením

neboli zistené tendencie ku konfabuláciám, alebo vypĺňaniu pamäťových medzier vymyslenými
skutočnosťami. Poškodená nejaví známky zvýšenej sugestibility, neboli zaznamenané pseudologické
prejavy. aktuálne sú v prežívaní poškodenej voči jej bývalému manželovi E. tichému prítomné zložky
hnevu aj strachu.

V prípravnom konaní bol obhajobou predložený znalecký posudok č. 1/2018 zo dňa 15.01.2018
znalca PhDr. Miloša Šlepeckého, PhD., z odboru Klinická psychológia, z obsahu ktorého vyplýva,
že znalec pri jeho vypracovaní vychádzal z uznesenia o vznesení obvinenia, trestného oznámenia
poškodenej, výsluchu obvineného zo dňa 19.09.2017, záverov znaleckého posudku znalkyne A. D.E., zápisnice o konfrontácii medzi obvineným a poškodenou zo dňa 14.11.2017, zápisnice o výsluchu
dcéry poškodenej zo dňa 14.11.2017 a zdravotnej dokumentácie poškodenej. Zo záverov znaleckého
posudku vyplýva, že poškodená je schopná podávať vierohodné výpovede o tom, čo prežila, jej

duševný a rozumový vývin je primeraný, pamäťové schopnosti nie sú narušené. Ohľadne špecifickej
vierohodnosti znalec uviedol, že výpovede týkajúce sa trestného činu sú odlišné, poškodená má
tendenciu udalosti, ktoré prežila a ich následky zveličovať a zvýrazňovať zdravotné ťažkosti, ktoré
má, motiváciou skreslenia môže byť krivda, ktorú má voči manželovi pre jeho správanie, neveru
a majetkové vysporiadanie. Poškodená trpí v noci prejavmi panickej poruchy, ktoré však nie sú

vyvolané priamo správaním manžela počas manželstva. Správanie manžela na poškodenú pôsobilo
negatívne,mierutohtovplyvuvšakniejemožnéposúdiť,kvôlitendenciipoškodenejprežívanézdravotné
ťažkosti nadsadzovať. Psychologické vyšetrenie nepreukázalo tendenciu ku konfabuláciám, prítomnosť
pseudologických prejavov ani zvýšenú sugestibilitu poškodenej. Vzťah poškodenej je negatívny,
dominujúcou emóciou je strach, prítomné sú obavy z ďalšieho konania E. F. voči nej, prípadne jej rodine,
poškodená prežíva voči E. F. aj silný hnev, vyčíta mu, ako jej ublížil a ponižoval ju.

Z dôvodov rozporov záverov znaleckých posudkov bol do konania pribratý znalecký ústav (Ústav
pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o., znalecký ústav v odbore Psychológia,
odvetvie Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých, Psychológia sexuality a dopravná
psychológia, a v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatri (liečba alkoholizmu a toxikománie,

gerontopsychiatria) a Sexuológia). Zo záverov znaleckého posudku č. 82/2018 zo dňa 02.12.2018
znaleckého ústavu vyplýva, že hodnotené znalecké posudky sa zhodujú v hodnotení kognitívnych
schopností (intelektu a pamäti) poškodenej a v podstatných črtách aj pri hodnotení osobnosti (menej
zrelá osobnosť s neurotickými symptómami resp. príznakmi panickej poruchy). Oba posudky sa zhodujú
v tom, že u poškodenej sa nezistili známky psychopatológie, ktoré by mohli byť charakterizované

ako posttraumatická stresová porucha v dôsledku týrania manželom. Znalkyňa A. E. konštatovala,
že v súžití oboch expartnerov sa vyskytli známky domáceho násilia. Posúdiť, či napĺňajú skutkovú
podstatu trestného činu týrania, však nie je v kompetencii znalcov. Rozdiely v hodnotení psychopatológie
a kauzálnych súvislostí medzi prežitými udalosťami a aktuálnou symptomatikou, môžu súvisieť
aj s časovým odstupom medzi oboma vyšetreniami, kedy mohli intervenovať ďalšie faktory (čas,

sebauzdravné mechanizmy, sociálna podpora a pod.). Ak C. M. identifikoval u poškodenej istú tendenciu
ku zveličovaniu ťažkostí (teda agraváciu), táto môže viesť ku nižšej špecifickej vierohodnosti jej
výpovedí, avšak nie vo forenzne významnej miere, t.j. nevylučuje to fakt, že poškodená zažila určitú
formu domáceho násilia, ktoré mohla opísať viac autenticky v rámci prvého znaleckého vyšetrenia.

Znalci boli aj na hlavnom pojednávaní vypočutí. Znalkyňa A. D. E. (ktorá bola prítomná pri výsluchu
poškodenej na hlavnom pojednávaní) na hlavnom pojednávaní zotrvala na záveroch svojho znaleckého
posudku. Pokiaľ poškodená na hlavnom pojednávaní svoju výpoveď rozviedla (poškodená uviedla, že v
prípravnom konaní sa pred mužmi hanbila), znalkyňa k tomu uviedla, že nevie posúdiť, či to je zo strany
poškodenej špekulatívne konanie, poškodená krivdu má, len záleží z čoho. K špecifickej vierohodnosti

znalkyňauviedla,žetamsaposudzuje,nakoľkosúpodávanéinformácieajprežité.Prichádzajúdoúvahy
tri možnosti – buď je informácia vymyslená, alebo je informácia založená na prežitých skutočnostiach
alebo posledná možnosť, ten kto informáciu podáva, verí, že to zažil, je presvedčený, že to zažil, ale
nie je to tak. A tieto dve výpovede, že som to zažil a som presvedčený, že som to zažil, veľakrát spĺňajú
kritériá špecifickej vierohodnosti. Aj keď znalec povie, že výpoveď je špecificky vierohodná, tak nevie

odlíšiť tieto dva momenty. Poškodená spomínala niektoré špecifické momenty, ktoré podľa znalkyne si
nemala dôvod vymyslieť. Výpoveď poškodenej sa javí ako špecificky vierohodná, je v nej veľa detailov
aj takých nadbytočných. Jediný moment, čo znižuje jej vierohodnosť je, že poškodená nepripúšťa, že
by to nebola pravda, prípadne že by si to nepamätala presne. K všeobecnej vierohodnosti poškodenej
znalkyňa uviedla, že u poškodenej nezistila sklon ku konfabuláciám alebo javenie sa cielene v lepšom

svetle, jej schopnosť správne vnímať, pamätať si a reprodukovať informácie bola zachovaná, nezistila
závažné psychopatologické fenomény, ktoré by znižovali jej všeobecnú vierohodnosť.

Znalec C. A. M., S., na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch znaleckého posudku. Uviedol,
že poškodená má psychologické predpoklady na to, aby dala vierohodnú výpoveď, pri špecifickej

vierohodnosti konštatoval, že poškodená má tendenciu zveličovať a zvýrazňovať zdravotné ťažkosti,
ktoré má. Usúdil, že motiváciou môže byť pocit krivdy, ktorý má voči manželovi, pre jeho správanie,
neveru a majetkové vysporiadanie. Zdravotné ťažkosti poškodenej možno najlepšie vysvetliť prejavmi
panickejporuchy.Panickáporuchaakotakájespúšťanáprehnanýmsledovanímamylnouinterpretácioutelesných príznakov, kontext zvýrazneného stresu môže túto poruchu prehĺbiť. Nezistil, že by poškodená
medzery v pamäti sa snažila vypĺňať konfabuláciami, vzťah poškodenej k obžalovanému posúdil ako
negatívny s dominantnými emóciami strachom a hnevom. Poškodená už mala skúsenosti s rozvodom,

takže vedela, ako je možné ukončiť vzťah, ktorý je pre ňu nevyhovujúci. Môžeme predpokladať, že jej
správanie mohlo byť týmito skúsenosťami ovplyvnené. Uvádza, že manžel bol žiarlivý, že vybuchoval,
je tam incidencia medzi podaním trestného oznámenia a zistením, že má inú. Znalec uviedol, že sa
opieral aj o výsledky psychologických testov, kde zistil tendenciu poškodenej zveličovať svoje ťažkosti
a interpretovať svoje správanie účelovo. Postupné upadanie do roly obeti je proces, ktorým sa človek

učí, že sa vyhýba nejakým nepríjemným dôsledkom. Čím je človek osobnostne ráznejší, tým viac
má tendenciu riešiť záťaž a tým štýlom nájsť nejaké riešenie ako prijatie tej situácie. V podstate ten
štýl riešenia poškodená použila pri rozpade prvého manželstva. Znalec uviedol, že by predpokladal,
že tieto skúsenosti, ako riešiť situáciu poškodená má. Schopnosť vierohodne vypovedať znamená,
že poškodená nemá pamäťové alebo intelektuálne narušenie. K špecifickej vierohodnosti poškodenej
znalec uviedol, že tá sa týka toho, nakoľko je poškodená ochotná podať pravdivú odpoveď a má

motiváciu podať pravdivú výpoveď, pričom zistil, že tu je tendencia skresľovať kvôli krivde, ktorú má
voči manželovi a tá vyplývala z toho, ako sa k nej správal, že tam bola nevera a taktiež majetkové
vysporiadanie. K záveru, že poškodená mala strach, znalec uviedol, že strach je emócia, ktorá je
dôsledkom interpretácie určitých udalostí. Ak si teda poškodená určité situácie interpretovala tak, že
by jej mohol ublížiť, tak si to mohla interpretovať ako strach. Strach vyplýva z interpretácie toho, ako

poškodená pociťovala udalosti, ktoré prežívala. Plynutie času môže psychický obraz poškodenej zmeniť.
Môže dôjsť k úzdrave, ale môžu aj ťažkosti pretrvávať.

Znalec C. C.. T. B., PdD., (za znalecký ústav) na hlavnom pojednávaní v podstate uviedol, že
znalecké posudky sa zhodujú v mnohých premenných, napríklad v hodnotení intelektu a pamäti a aj

pri hodnotení osobnosti. V prvom posudku sa konštatovala menej zrelá osobnosť s neurotickými
symptómami, v druhom posudku príznaky panickej poruchy. Obidve patria do skupiny neurotických
porúch. Zároveň bolo dôležité, že sa zhodli aj v tom, že u poškodenej sa nezistila posttraumatická
stresová porucha. Pokiaľ sa týka rozdielov, tak A. E. konštatovala výskyt známok domáceho násilia,
avšak tu treba hneď konštatovať, že či to domáce násilie napĺňalo skutkovú podstatu trestného činu

týrania, nie je v kompetencii znalcov. A. E. nachádzala príčinné súvislosti medzi udalosťami prežitými
v partnerskom vzťahu, a to aktuálnou symptomatikou, teda neurotickými príznakmi. To, že C. M. to
nevyhodnotil týmto spôsobom, mohli ovplyvniť aj ďalšie faktory, napr. čas, sebauzdravné mechanizmy,
sociálna podpora a aj ambulantná psychiatrická liečba. Pokiaľ sa týka tej tendencie ku zveličovaniu
ťažkostí, ide o mechanizmus, ktorý voláme agravácia a tam treba konštatovať, že to nie je vedomá

snaha skresľovať fakty, ale nevedomá, účelová reakcia, ktorá má potvrdiť, že jej ťažkosti sú skutočne
významné. Tento mechanizmus je veľmi bežný u väčšiny neurotických porúch, čiže to samozrejme
nevylučuje, že zažila určitú formu domáceho násilia, a ani z tých znaleckých posudkov nevyplýva, že
by špecifická vierohodnosť bola znížená v nejakej forenzne významnej miere. Oba posudky spĺňajú
odborné kritériá, a rozdiely mohli byť spôsobené jednak metódami a časovým odstupom medzi oboma

znaleckými vyšetreniami.

Súd na hlavnom pojednávaní na návrh obhajoby doplnil dokazovanie vyšetrením duševného stavu
obžalovaného znalkyňou A. E. I., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba
alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria). Zo záverov jej znaleckého posudku č. 231/2020 zo dňa

14.12.2020 vyplýva, že znalkyňa u obžalovaného nezistila prítomnosť forenzne významnej duševnej
poruchy, či choroby ani v minulosti, ani v súčasnej dobe. Kontakt s realitou je u obžalovaného v plnej
miere zachovaný, jeho psychický stav mu umožňuje účasť na úkonoch trestného konania. Faktom je,
že súdne pojednávania predstavujú pre obžalovaného zvýšenú stresogénnu záťaž, najmä preto, že sa
cíti byť nespravodlivo obvinený. Obžalovaný je s ohľadom na svoj aktuálny zdravotný stav schopný

v plnej miere chápať význam a zmysel trestného konania, jeho pobyt z psychiatrického hľadiska nie je
v súčasnej dobe nebezpečný pre spoločnosť, preto znalkyňa u obžalovaného nenavrhla žiadnu liečbu,
ani ochranné liečenie. Na záveroch posudku zotrvala aj na hlavnom pojednávaní.

Súd na hlavnom pojednávaní doplnil dokazovanie aj vyšetrením poškodenej (prokurátorka ponechala

na zvážení súdu doplnenie dokazovania v tomto smere) a to znalcom psychológom a psychiatrom. Zo
záverov znaleckého posudku č. 17/2022 zo dňa 14.11.2022 znalkyne A. P. D. z odboru psychológia,
odvetvie klinická psychológia dospelých a dopravná psychológia vyplýva, že orientácia poškodenej je
predovšetkým na interpersonálne vzťahy, je spoločenská, má snahu iným pomáhať a byť kooperatívna,na druhej strane pri ťažkostiach riešiť sociálne situácie, vzťahy a vyhodnocovať ich, predpokladať a brať
doúvahypredpokladrozvojasociálnychsituácií,samôžečastejšiedostávaťdozáťažovýchastresových
situácií, ktoré ju následne preťažujú. Napriek tomu, že nie je primárne impulzívna alebo agresívna,

náročnosť a konfliktnosť interpersonálnej situácie, prípadne frustrácia a pocit ohrozenia zvyšujú jej sklon
reagovať nie vždy na základe racionálneho zváženia situácie, ale viac reakciami typu acting out so
zvýraznenou afektívnou zložkou. Aktuálne je osobnosť poškodenej aktívna s rozhodnejším životným
štýlom, jej adaptačné mechanizmy sú prognosticky i v záťažových situáciách kvalitnejšie, nedosahujú
však naďalej úplne optimálnu úroveň. Vzťah k situáciám má sklon byť stále viac afektívny, intenzívny

a môže sa prejavovať predovšetkým v strese alebo záťaži, pri frustrácii, poškodená sa ťažšie dostáva
potom do stavu balansu so schopnosťou mať nad takouto situáciou prehľad a reagovať vo väčšej
miere s racionálnou kontrolou. Ako kompenzácia jej aktuálne slúži extrémne výrazná snaha neurobiť
chybu a príliš silná racionálna korekcia s istou rigiditou myslenia a potláčaním emócií v situáciách,
ktoré sú pre ňu dôležité. Aktuálne nie je prítomná psychopatológia, ktorá by poukazovala na prítomnosť
psychickej poruchy v zmysle choroby. Zároveň popísané situačné zmeny v záťaži a v strese nemajú

forenzné významný charakter. Popisovanie situácii poškodenou, týkajúce sa inkriminovaného deja v
rámci spolužitia s obvineným je kontinuálne, perzistentné, doplňované o jednotlivé detaily konzistentne,
bez významových protirečení, bez rozporov v svojich tvrdeniach a dejovej sukcesii, s následným
negatívnym vývojom ich matrimoniálneho vzťahu, ktorý vyvolával u nej pocit ohrozenia. Jej emočná
reakcia na tieto spomienky je primerane živá, senzorická a bez uvádzania nadbytočných a nezvyčajných

detailov. Ňou popisované detaily sú živé, priestorové a časové informácií konzistentné, uvádzanie
vlastných pocitoch a dojmoch na ne primerané v súvislosti s jej osobnostnými črtami, jej neverbálna
komunikácia je pri popise primeraná, rovnako aj verbálna komunikácia v zmysle dynamického tempa,
plynulosti reči, súvislosti a štylizácie. V menšej miere popisuje vlastné afektívne správanie sa a reakcie v
konfliktných situáciách s obvineným, ktoré vo svojej výpovedi uviedla dcéra poškodenej. Znalkyňa však

nevyexplorovala forenzne významné tendencie poškodenej k zavádzaniu alebo klamstvu s dopadom
na jej špecifickú vierohodnosť.

Zo záverov znaleckého posudku č. 37/2022 zo dňa 15.11.2022 znalkyne A. Q. L., odbor zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) vyplýva, že

poškodenávsúčasnostinetrpížiadnouduševnouporuchou.Sporadicky,hlavnevstresujúcichsituáciách
týkajúcich sa prebiehajúceho súdneho konania (napr. keď obdrží zásielku zo súdu, komunikácia s
právnou zástupkyňou, alebo v situáciách, ktoré jej pripomenú vyhrážky zo strany exmanžela, aby si
dávala pozor na chodníku, aby sa jej niečo nestalo) sa u nej už len sporadicky, v týchto situáciách
vyskytnú krátkodobé reaktívne úzkostné stavy, bez výraznejšieho narušenia jej psychosociálneho a

pracovného fungovania. V čase spáchania skutku poškodená trpela Adaptačnou poruchou, ktorá sa u
nej prejavovala stavmi subjektívnych ťažkostí a poruchami emotivity, v období adaptácie na stresové
udalosti počas manželského spolužitia. Táto Adaptačná porucha sa u nej prejavovala zmiešanou
úzkostnou a depresívnou reakciou, s dominujúcimi emóciami, ako úzkosť, strach, obavy, napätie a
sprievodnýmisomatovegetatívnymipríznakmi-bolestihlavy,tráviaceproblémyakonechutenstvo,pocity

na zvracanie, vracanie, porucha spánku, potenie, úzkostné stavy v nočných hodinách, charakteru
panických atakov. Adaptačná porucha je v Medzinárodnej klasifikácii chorôb MKCH 10 radená
medzi neurotické poruchy, poruchy vyvolané stresom a somatoformné poruchy a nemá vplyv na
vnímanie reality. Poškodená vníma realitu a uvažuje o skutočnostiach primerane vo vzťahu k vlastnej
osobe. U poškodenej nebol zistený nevedomý mechanizmus vytesňovania skutočností, ako obranný

mechanizmus jej osobnosti. V súčasnosti je u nej prítomné skôr potláčanie, vedome odsúvanie
mentálnych obsahov z ohniska pozornosti a vedomého vnímania, týkajúce sa stresových zážitkov zo
spolunažívania s exmanželom. Je teda schopná si potlačené zážitky kedykoľvek uvedomiť, vybaviť.
V situácii zvýšenej emocionálnej a vzťahovej záťaže má poškodená sklony k úzkostne depresívnej
reaktivite, má zníženú frustračnú toleranciu, zníženú toleranciu stresu a sklony k neurotickej reaktivite.

U poškodenej psychiatrickým, ani psychologickým vyšetrením nebol zistený nevedomý mechanizmus
potreby satisfakcie z prežitého manželského spolužitia. Popisovanie situácii poškodenou, týkajúce
sa inkriminovaného deja v rámci spolužitia s obvineným je kontinuálne, perzistentné, doplňované o
jednotlivédetailykonzistentne,bezvýznamovýchprotirečení,bezrozporovvsvojichtvrdeniachadejovej
sukcesii, s následným negatívnym vývojom ich matrimoniálneho vzťahu, ktorý vyvolával u nej pocit

ohrozenia. Jej emočná reakcia na tieto spomienky je primerane živá, senzorická a bez uvádzania
nadbytočných a nezvyčajných detailov. Ňou popisované detaily sú živé, priestorové a časové informácií
konzistentné, uvádzanie vlastných pocitoch a dojmoch na ne primerané v súvislosti s jej osobnostnými
črtami, jej neverbálna komunikácia je pri popise primeraná, rovnako aj verbálna komunikácia v zmysledynamického tempa, plynulosti reči, súvislosti a štylizácie. V menšej miere popisuje vlastné afektívne
správanie sa a reakcie v konfliktných situáciách s obvineným, ktoré vo svojej výpovedi uviedla dcéra
poškodenej. Znalkyňa však nevyexplorovala forenzne významné tendencie poškodenej k zavádzaniu

alebo klamstvu s dopadom na jej špecifickú vierohodnosť. Znaleckým psychiatrickým a psychologickým
vyšetrením poškodenej neboli u nej zistené tendencie k účelovému správaniu. V čase, kedy malo dôjsť
k spáchaniu skutku, správanie obžalovaného zanechalo na poškodenej psychickej rovine následky
v zmysle adaptačnej poruchy, ktorá sa u nej prejavovala stavmi subjektívnych ťažkostí a poruchami
emotivity, v období adaptácie na stresové udalosti počas manžela jeho spolužitia. Táto Adaptačná

porucha sa u nej prejavovala zmiešanou úzkostnou a depresívnou reakciou, s dominujúcimi emóciami,
ako úzkosť, strach, obavy, napätie a sprievodnými somatovegetatívnymi príznakmi - bolesti hlavy,
tráviace problémy ako nechutenstvo, pocity na zvracanie, vracanie, porucha spánku, potenie, úzkostné
stavy v nočných hodinách, charakteru panických atakov. Psychiatrickým ani psychologickým vyšetrením
poškodenej sa aktuálne nepotvrdila psychopatológia, ktorá by forenzne významným spôsobom narušila
alebo ovplyvnila jej vnímanie udalostí v súvislosti s predmetným trestným konaním.

Obe znalkyne, A. P. D. a A. Q. L. na hlavnom pojednávaní zotrvali na záveroch svojich znaleckých
posudkov.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj psychiater poškodenej, svedok A. C. B., ktorý vypovedal, že

poškodená je pacientkou psychiatrickej ambulancie od 14.11.2017. Celkove bolo vykonaných 13 kontrol,
posledná kontrola bola 30.01.2020. Pacientka bola predvolaná písomne, avšak zásielku si neprevzala.
Na poslednej kontrole poškodená uviedla, že nemá dobrý psychický stav, má mať pojednávanie
s bývalým, má negatívne pocity, zážitky, stavy nesústredenia, stresy, v noci sa budí spotená, má slabý
spánok, pocit žalúdočnej nevoľnosti, naťahuje ju na zvracanie. Bola stanovená diagnóza - anxiózne

depresívny syndróm s reaktívnou zložkou disponovanej osobnosti. Príčiny duševných porúch môžete
zisťovať a nezistíte ich, môže byť rôzne, sú to psychologické, biologické, sociálne príčiny. Všetko možné
môže mať vplyv, teda aj partnerské spolužitie. U pacienta sa predpokladá, že hovorí pravdu, teda, že
prežíva to, čo hovorí. Ale lekár nemôže vedieť, či pacient klame, lekár rieši iba príznaky, ktoré pacient
uvádza, a to predpísaním liekov.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd aj po zhodnotení znaleckého dokazovania
zastáva názor, že vykonaným dokazovaním nebolo možné bez akýchkoľvek vážnejších pochybností
dospieť k záveru o vine obžalovaného v zmysle podanej obžaloby. Z vykonaného dokazovania nesporne
vyplynulo, že spolužitie obžalovaného s poškodenou bolo poznačené pretrvávajúcimi konfliktami,

vzájomnými hádkami a vychádzajúc aj z výpovede dcéry poškodenej aj vzájomným fyzickým napádaním
sprevádzaným vulgárnymi nadávkami (čo aj vo vzťahu k svojej osobe potvrdil obžalovaný), avšak podľa
súdu verbálne a fyzické ataky obžalovaného na poškodenú počas konfliktných situácií, ktoré medzi
nimi vznikali, neboli podľa súdu preukázané takej povahy, ale najmä intenzity a frekvencie, aby tieto,
a to aj vzhľadom na opakované vyhľadávanie obžalovaného poškodenou bez sprievodu inej osoby

napriek tomu, že podľa výpovede poškodenej ju mal opakovane v tom čase napadnúť, jej reakcie
na skutočnosť, že si obžalovaný ešte v čase, keď boli manželmi našiel priateľku, aby tieto napĺňali
zákonné znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby v zmysle podanej obžaloby. Nesporne
hlavnýmdôvodomkonfliktovmedziobžalovanýmapoškodenoubolavýchovadcérypoškodenej,spôsob
financovania domácnosti, nespokojnosť obžalovaného s nárokmi poškodenej, jej spôsobom života,

obviňovanie poškodenej z nevery kvôli absencii intímneho vzťahu medzi obžalovaným a poškodenou,
rozdielne náhľady na vedenie života, ku ktorému zrejme prispel aj vekový rozdiel medzi manželmi.
Závery súdu nie je spôsobilé zvrátiť ani znalecké dokazovanie. V prípade znaleckých posudkov
sa nejedná o žiadny priamy dôkaz, ale o dôkaz nepriamy. Súd závery znalcov, a ani zdravotné
ťažkosti poškodenej nespochybňuje, v súhrne možno konštatovať, že poškodená vykazovala znaky

traumatizácie, subjektívne uvádzala nespavosť, budenie v noci, nechutenstvo a vracanie, prežívanie
strachu a úzkosti, pretrvávajúce migrény, strach, že by ju manžel, ktorý je trestne stíhaný, mohol zraziť
autom (bola jej určená diagnóza axiozne-depresívny syndróm s reaktívnou zložkou u disponovanej
osobnosti) a znalkyňa A. Q. L. v znaleckom posudku záverovala, že poškodená v čase skutku
trpela adaptačnou poruchou, ktorá sa u nej prejavovala stavmi subjektívnych ťažkostí a poruchami

emotivity, v období adaptácie na stresové udalosti počas manželského spolužitia, adaptačná porucha
sa u poškodenej prejavovala zmiešanou úzkostnou a depresívnou reakciou, s dominujúcimi emóciami
ako úzkosť, strach, obavy, napätie a sprievodnými somatovegetatívnymi príznakmi – bolesti hlavy,
tráviace problémy, nechutenstvo, pocity na vracanie, vracanie, porucha spánku, potenie, úzkostné stavyv nočných hodinách, charakteru panických atakov. Vzhľadom na vykonané dokazovanie podľa súdu
uvádzané ťažkosti poškodenej možno vysvetliť primerane aj tým, že poškodená a obžalovaný dlhšiu
dobu žili v nefunkčnom manželstve, manželstvo bolo dlhodobo poznačené aj niekoľko dní trvajúcimi

hádkami, ktoré vzhľadom na rozdielne osobnosti (obžalovaný chcel všetko riešiť hneď, poškodená podľa
svojho vyjadrenia nemala reagovať hneď) neboli schopní v primeranom čase vyriešiť, resp. ho riešili
nevhodným spôsobom (vulgárnymi nadávkami, fyzickými atakmi, hádzaním vecí), rozdielnymi názormi
na výchovu dcéry poškodenej, na fungovanie domácnosti, a jej financovanie, žiarlivosťou obžalovaného,
zdravotným stavom poškodenej, ktorá sa podľa vlastného vyjadrenia vrátila k obžalovanému, lebo

jej rekonvalescencia mala trvať rok, a v neposlednom rade aj prípadným majetkovým vyporiadaním
s obžalovaným (poškodená aj jej dcéra uvádzali, že sa, a to napriek ich strachu z obžalovaného,
jeho verbálnemu a brachiálnemu násiliu, vrátili do spoločného rodinného domu s odôvodnením, že im
advokátka povedala, že ak tam nebudú bývať, prídu o dom).

Súd konštatuje, že znalecké dokazovanie, akokoľvek rozsiahle, nie je spôsobilé bez ďalšieho odôvodniť

záver o vine obžalovaného. Pokiaľ prokurátorka v záverečnej reči upriamila pozornosť najmä na
znalecké dokazovanie (znalkyňa A. E. konštatovala, že celkové spolužitie poškodenej s jej bývalým
manželom až po rozvod vykazovalo známky domáceho násilia; profesor B. nevylúčil, že poškodená
zažila určitú formu domáceho násilia, ktoré mohla opísať autenticky v rámci prvého znalecké vyšetrenia
– znalkyňou A. E.), súd pripomína, že záver o tom, že sa obžalovaný voči poškodenej dopustil domáceho

násilia a že toto naplnilo znaky skutkovej podstaty trestného činu je otázka právna, nie je v kompetencii
znalca sa vyjadrovať k právnym otázkam. Je zrejmé, že znalci konštatovali, že poškodená je v zásade
všeobecne aj špecificky vierohodná, rozdielne sa k špecifickej vierohodnosti vyjadril znalec PhDr.
Šlepecký, PhD., ktorý u poškodenej konštatoval, že poškodená má tendenciu udalosti, ktoré prežila a ich
následky zveličovať a zvýrazňovať zdravotné ťažkosti, ktoré má, motiváciou skreslenia môže byť krivda,

ktorú má voči manželovi pre jeho správanie, neveru a majetkové vysporiadanie. Súd sa nestotožňuje
so záverom prokurátorky, ktorý prezentovala v záverečnej reči, že pokiaľ znalkyňa Mgr. Viera Sýkorová
(psychológ) u poškodenej nezistila významné tendencie k zavádzaniu alebo klamstvu s dopadom na
jej špecifickú vierohodnosť, je zrejmé, že poškodená neklamala a uvádzala pravdu, či už na hlavnom
pojednávaní, ako aj počas vyšetrovania. K tomu súd uvádza, že znalec psychológ nebol svedkom

páchania trestnej činnosti, o ktorej poškodená vypovedá (inak by znalkyňa vypovedala ako svedok),
takže znalkyňa nemôže ani potvrdiť a ani vyvrátiť výpoveď poškodenej (či iných svedkov) a samotná
vierohodnosť, či nevierohodnosť výpovede poškodenej/svedka sa nehodnotí podľa psychologických
kritérií znalcom psychológom, ale v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov orgánom činným
v trestnom konaní, alebo súdom a to v spojení aj s inými vykonanými dôkazmi. O vine alebo nevine

obžalovaného v trestnom konaní nerozhoduje znalec a nerozhoduje ani o tom, či niekto hovorí alebo
nehovorí pravdu.

Napriek preukázateľne konfliktnému spolužitiu obžalovaného s poškodenou nebolo podľa súdu po
zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti spoľahlivo a bez

akýchkoľvek vážnejších pochybností preukázané, že obžalovaný sa mal voči poškodenej správať
spôsobom, ktorý by ona pociťovala ako ťažké príkorie a ktorý by bol zločinom týrania blízkej osoby
a zverenej osoby a to aj s poukazom na možné, resp. dcérou poškodenej v prípravnom konaní uvádzané
recipročné správanie poškodenej. Podľa súdu s poukazom na vykonané dokazovanie nebolo možné
prijať jednoznačný záver o vine obžalovaného. Súd tiež uvádza, že v žiadnom prípade nepodceňuje

domáce násilie v partnerských vzťahoch, ktoré zákon definuje ako vzťahy medzi blízkymi osobami,
kedy často dochádza medzi manželmi alebo partnermi resp. blízkymi osobami ku konfliktom s určitými
psychickými a fyzickými následkami, avšak ich intenzita nesmie prekročiť mieru opísanú v § 208 ods.
1 Tr. zák. Je nutné však vziať do úvahy aj možnosti riešenia takýchto konfliktov v rámci sociálnych
možností obetí. Možno konštatovať, že poškodená mala počas spolužitia v manželstve s obžalovaným

možnosť riešiť konflikty, resp. prejavy jeho konania a správania sa voči nej rozvodom manželstva,
s ktorým rozvodom už mala skúsenosti (strach, že sa nedokáže postarať o dcéru, bol vo vzťahu
k obžalovanému bezpredmetný, obžalovaný nebol biologickým otcom dcéry poškodenej, preto bolo
povinnosťoupoškodenejajejbývaléhomanželapostaraťsaoichspoločnúdcéru),napriektomusamala
opakovane vracať k obžalovanému, obnoviť s ním spolužitie, pričom tak podľa výpovede poškodenej

mala urobiť vždy z ekonomických dôvodov (dlhodobá práceneschopnosť, obava zo straty domu), čo
vyvoláva pochybnosti o prežívaní ťažkého príkoria zo spolužitia s obžalovaným.Súd konštatuje, že správanie obžalovaného voči poškodenej, hoci nevykazuje podľa súdu znaky zločinu
týrania blízkej osoby a zverenej osoby, je v zmysle skutkovej vety obžaloby konaním nevhodným,
vo veľkej miere narúšajúcim občianske spolunažívanie a ako také by mohlo byť príslušným orgánom

posúdené ako priestupok, z ktorého dôvodu súd vec postúpil na prejednanie a rozhodnutie Okresnému
úradu Martin. Postúpeniu pritom nebránilo znenie § 20 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
účinnom v dobe skutku do 04.09.2016.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú môže podať prokurátor. Sťažnosť má odkladný
účinok. Sťažnosť sa podáva Okresnému súdu Martin, a to do troch pracovných dní od oznámenia

uznesenia.