Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy Judgement was issued on Monday, September 25, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-32Csp/114/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222205842
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jakub Obert

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1222205842.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Jakubom Obertom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: H. I., R.. XX.XX.XXXX, T. D. W.Č.
X D., o zaplatenie 266,55 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava II dňa 30.11.2022 sa žalobca voči žalovanému
domáhal zaplatenia sumy 266,55 eur s príslušenstvom, t. j. s úrokom z omeškania vo výške 5,00

% ročne zo sumy 266,55 eur od 17.09.2022 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny
predchodca (Home Credit Slovakia, a.s.) poskytol žalovanému úver, ktorý žalovaný riadne nesplácal.
Uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.09.2022 uzavretej podľa § 524
Občianskeho zákonníka medzi postupcom Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 147, Piešťany, IČO:
36 234 176, a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Poukázal na
to, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom
omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako

90 kalendárnych dní. Ďalej uviedol, že postupca uzatvoril so žalovaným dňa 28.04.2017 zmluvu č.
XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli obchodné podmienky postupcu. Na základe tejto zmluvy postupca
poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky
splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti
boli upravené v zmluve a v obchodných podmienkach. Zmluva podľa názoru žalobcu obsahuje všetky
znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka
a podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, resp. podľa zákona č. 129/2010 Z.

z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Žalovaný neplnil
v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, a tak postupca dňa
27.09.2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia
predmetnej pohľadávky sumu vo výške 1.218,43 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 908,56 eur,
riadneho úroku vo výške 114,17 eur a úroku z omeškania vo výške 195,70 eur, a to v súlade s prílohou
k zmluve o postúpení pohľadávok, v ktorej postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky
uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu

kudňupostúpeniapohľadávky.Žalovanýnazákladezmluvyčerpalpeňažnéprostriedkyvcelkovejvýške
1.316,55 eur, pričom pred postúpením pohľadávky uhradil peňažné prostriedky v celkovej výške 1.050,-
eur; po postúpení pohľadávky nevykonal žiadne úhrady. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok
na zaplatenie sumy 266,55 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi čerpanými peňažnými prostriedkami aúhradami žalovaného (1.316,55 eur - 1.050,- eur). Zvyšnú časť dlžnej sumy si žalobca v tomto konaní
neuplatnil. Žalobca si takisto si uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne
zo sumy 266,55 eur podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to počnúc dňom 17.09.2022, t. j.

dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

2. S účinnosťou od 01.06.2023 prešiel výkon súdnictva v civilných veciach (teda aj v tejto právnej veci)
z Okresného súdu Bratislava II na Mestský súd Bratislava IV (v rámci tzv. reformy súdnej mapy).

3. Súdu sa nepodarilo doručiť žalobu žalovanému na adresu evidovanú v registri obyvateľov a ani sa
mu nepodarilo zistiť skutočný pobyt žalovaného. Súd preto doručil žalobu žalovanému oznámením o
podanej žalobe na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a v konaní
ostal nečinný.

4. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie dňa 25.09.2023 v súlade s § 177 ods. 1 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "C. s. p.") v spojení s § 297 C. s. p., na ktoré
predvolal obe sporové strany. Žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, pričom
svoju neúčasť ospravedlnili podaním doručeným súdu dňa 22.09.2023, v ktorom súhlasili s prejednaním
veci a rozhodnutím vo veci v ich neprítomnosti. Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené
dňa 18.07.2023 (fikciou doručenia). Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil a ani

nepožiadal o odročenie pojednávania. Súd preto v súlade s § 180 C. s. p. vykonal pojednávanie a vo
veci rozhodol rozsudkom v neprítomnosti sporových strán.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi predloženými
žalobcom: pokus o zmier zo dňa 03.11.2022 spolu s podacím hárkom, zmluva o postúpení pohľadávok

zo dňa 16.09.2022 spolu s prílohou - identifikácia postúpenej pohľadávky, zmluva o spotrebiteľskom
úvere - revolvingový úver zo dňa 28.04.2017 spolu so zmluvnou dokumentáciou (úverové podmienky,
informácie o poistení), výzva k splateniu celého úveru zo dňa 27.09.2019 spolu s podacím hárkom,
oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 21.09.2022, prehľad úhrad, prehľad čerpania.

6. Na základe vykonaného dokazovania a z nesporných skutkových tvrdení žalobcu súd zistil, že
právny predchodca žalobcu Home Credit Slovakia, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa
28.04.2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej
banka poskytla žalovanému bezúčelový revolvingový úver s úverovým rámcom vo výške 1.000,- eur
(úverová karta Home Credit). Žalovaný sa zaviazal splácať poskytnutý úver v mesačných splátkach vo

výške 4,20 % z výšky úverového rámca, t. j. vo výške 42,- eur mesačne. Splátky boli splatné 20. deň
v mesiaci. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 29,17 % ročne. V zmluve bola uvedená ročná
percentuálna miera nákladov (RPMN) vo výške 33,4 %, priemerná hodnota RPMN vo výške 23,06 % a
odplata vo výške 29,17 %. Podľa úverovej zmluvy a podľa hlavy 6. § 2 písm. a) úverových podmienok sa
zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak sa dlžník oneskorí s platením aspoň dvoch splátok alebo ak sa

oneskorí s platením jednej splátky dlhšie ako tri mesiace, tak môže veriteľ zosplatniť úver, t. j. požiadať
dlžníka o splatenie celého čerpaného úveru naraz.
Výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 27.09.2019 veriteľ vyzval žalovaného, aby v dôsledku
omeškania s úhradou záväzkov splatil celý úver čerpaný na základe úverovej zmluvy. Veriteľ žalovaného
vyzval, aby dlžnú čiastku vo výške 1.070,73 eur uhradil najneskôr do 15 dní od spísania tejto výzvy

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok - XX/XXXX zo dňa 16.09.2022 a z jej prílohy (identifikácia postúpenej
pohľadávky) súd zistil, že veriteľ Home Credit Slovakia, a.s. postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému
zo zmluvy č. XXXXXXXXXX na žalobcu. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 21.09.2022
súd zistil, že veriteľ oznámil žalovanému postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobcu. Pohľadávka
žalobcu predstavovala ku dňu jej postúpenia sumu vo výške 1.218,43 eur, ktorá pozostávala z istiny

vo výške 908,56 eur, riadneho úroku vo výške 114,17 eur a úroku z omeškania vo výške 195,70 eur.
Žalovaný po postúpení pohľadávky nevykonal žiadne úhrady.
Pokusom o zmier zo dňa 03.11.2022 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.

7. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:

8. Podľa § 1 ods. 2 prvej vety zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch")spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

9. Podľa § 2 písm. e) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona
sa rozumie povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi
disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má
vedený u veriteľa.

10. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom
úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov,
musí obsahovať tieto náležitosti: a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f),g), i), j), x) a aa), b) povinnosť
spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške, c) výšku poplatkov
spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za

akých sa tieto poplatky môžu meniť.

11. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch počas doby trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania je veriteľ povinný pravidelne informovať
spotrebiteľa prostredníctvom výpisu z účtu alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné

spotrebiteľovi, o a) období, ktorého sa výpis z účtu týka, b) výške čerpaných prostriedkov a dátumy ich
čerpania, c) zostatku z predchádzajúceho výpisu a jeho dátume, d) novom zostatku, e) dátume a výške
splátok spotrebiteľa, f) uplatnenej úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, g) všetkých uplatnených
poplatkoch súvisiacich so spotrebiteľským úverom zaplatených v danom období, h) minimálnej čiastke,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

12. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch práva vyplývajúce zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak
prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto

zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

13. Podľa § 52 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky
zákonník") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

16. Podľa § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.17. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

18. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

19. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len "Obchodný zákonník")

zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa § 502 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

21. Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

22. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru,

že žalobe žalobcu nemožno vyhovieť, pretože žalobca v konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú
legitimáciu. Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také
hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu vyplýva žalobou uplatňovaný nárok, resp. mu vyplýva
procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej
(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane

žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy
aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu vedie vždy k zamietnutiu jeho žaloby. Aktívnu vecnú legitimáciu v konaní je možné
nadobudnúť aj postúpením pohľadávky, ktorá je predmetom sporu.

23. Predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.04.2017
súd vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Z tohto dôvodu súd skúmal, či pri postúpení pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere z veriteľa na žalobcu bol dodržaný postup stanovený zákonom na ochranu spotrebiteľa, najmä
požiadavky stanovené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.

o spotrebiteľských úveroch.

24. V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné
bremeno ohľadom preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o
bankách, resp. podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch pred postúpením

pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové
tvrdenia veriteľa. V sporoch s ochranou slabšej strany súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ
nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí
taký dôkaz (§ 295 C. s. p.). Zároveň je potrebné v individuálnych spotrebiteľských sporoch dôsledne
aplikovať aj ustanovenie § 132 ods. 3 C. s. p., lebo nemôže byť na ťarchu spotrebiteľa, ak žalobca v

žalobe iba označí, ale nepripojí všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení. V dôsledku informačného
deficitu, ktorý je pre spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch obvyklý, musí dôkaznú povinnosť za
spotrebiteľa suplovať súd, a to aj v prípade, ak spotrebiteľ nepredložil alebo nemôže predložiť dôkazy
vlastnou vinou. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (C-40/08, C-618/10, C-243/08) vyplýva, že v
spotrebiteľských sporoch je relativizovaná nielen dôkazná povinnosť spotrebiteľa, ale aj jeho povinnosť

tvrdenia(porovnajrozsudokNajvyššiehosúduSRzodňa27.10.2021sp.zn.4Cdo/162/2020,zverejnený
v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 6/2022).

25. Ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch upravujú podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre platné postúpenie

pohľadávkybanky(veriteľa),ktorúmávočiklientovi,nainúbanku,aleboajnaosobu,ktorániejebankou.
Postúpenie pohľadávky v rozpore s uvedeným ustanovením má za následok absolútnu neplatnosť
zmluvy o postúpení podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Na absolútnu neplatnosť postúpenia musí
súd prihliadnuť aj bez námietky (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.04.2018 sp. zn.1Cdo/147/2017, zverejnený v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R
60/2018, tiež rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.03.2018 sp. zn. 7Cdo/26/2017 a uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.11.2019 sp. zn. 1Obdo/92/2018).

26. Postúpenie pohľadávky banky (veriteľa) zo spotrebiteľského úveru inej osobe má väzbu nielen na
spotrebiteľskú zmluvu, ale aj na osobitné právne predpisy (§ 525 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, resp. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch), v dôsledku ktorej skutočnosti sa mení aj obsah právneho vzťahu medzi

veriteľom (postupníkom) a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom (postupcom) a dlžníkom.
V takomto prípade sa prípadná neplatnosť postúpenia pohľadávky prejaví nielen medzi stranami zmluvy
o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi (spotrebiteľovi). Kým teda v iných prípadoch neplatnosti
zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti
prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526
ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v § 525

Občianskeho zákonníka ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka
nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bola
preukázaná platná zmluva o postúpení pohľadávky (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
30.06.2022 sp. zn. 7Cdo/86/2021).

27. Zohľadňujúc vyššie uvedené východiská dospel súd k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal
dodržanie zákonného postupu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho
zákonníka, ako ani dodržanie zákonného postupu podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Žalobca
v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by jeho právny predchodca (Home Credit Slovakia, a.s.) pred
vyhlásením predčasnej splatnosti úveru výzvou zo dňa 27.09.2019 upozornil žalovaného v lehote

nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. To znamená, že žalobca nepreukázal (neuniesol
svoje dôkazné bremeno), že jeho právny predchodca dodržal pri vyhlásení predčasnej splatnosti
úveru zákonom stanovený postup na ochranu žalovaného ako spotrebiteľa, t. j. že v zmysle § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka upozornil žalovaného v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
práva vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. V konaní teda nebolo preukázané, že by došlo k riadnemu

vyhláseniu predčasnej splatnosti predmetného spotrebiteľského úveru (jeho zostatku s príslušenstvom),
t. j. že žalobou uplatnená pohľadávka zo spotrebiteľského úveru sa stala v celom rozsahu splatnou (pred
termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru). Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru v rozpore
s§53ods.9Občianskehozákonníkamápritomzanásledokabsolútnuneplatnosťtohtoprávnehoúkonu
pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Inak povedané, kým nie je preukázané dodržanie

postupu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (upozornenie dlžníka veriteľom na právo vyhlásiť
predčasnú splatnosť úveru), nie je možné považovať predmetný spotrebiteľský úver za (predčasne)
splatný v celom rozsahu. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nepreukázal, že pohľadávka voči
žalovanému bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle § 17 ods. 1 zákona
č.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch.Pohľadávkuzozmluvyospotrebiteľskomúveretotižmožno

až na výnimky postúpiť až vtedy, keď je v celom rozsahu splatná, t. j. po vyhlásení predčasnej splatnosti
úveru veriteľom. Postúpenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa doposiaľ nestala
splatnou v celom rozsahu, má preto za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení podľa § 39
Občianskeho zákonníka v spojení s § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

28. Žalobca teda v spore nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu z dôvodu nepreukázania splnenia
podmienok pred postúpením pohľadávky veriteľom podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, bez splnenia ktorých je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2
Občianskeho zákonníka vylúčené a následne postúpenie pohľadávky veriteľa, ku ktorému došlo v
rozpore s týmto ustanovením, je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

Na absolútnu neplatnosť postúpenia pohľadávky musí súd prihliadnuť aj bez námietky (z úradnej
povinnosti). Zároveň aj vecnú legitimáciu súd skúma z úradnej povinnosti, ktorej nedostatok má za
následok zamietnutie žaloby bez vecného prejednania. Bez riadneho vyhlásenia predčasnej splatnosti
spotrebiteľského úveru veriteľ nebol oprávnený postúpiť pohľadávku z tohto spotrebiteľského úveru
na žalobcu, čo malo za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení tejto pohľadávky, ako aj

nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie tejto pohľadávky v tomto súdnom konaní
(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2021 sp. zn. 4Cdo/162/2020, zverejnený v
zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 6/2022). Nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu v konaní bol teda dôvodom na zamietnutie žaloby žalobcu v celom rozsahu.29. Nad rámec už uvedeného považuje konajúci súd za potrebné uviesť, že sporové konanie je
kontradiktórnym konaním, v ktorom sa priorizuje procesná aktivita a procesná diligencia strán sporu.

Žalobca je povinný v žalobe opísať všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci a
tieto je povinný aj náležite preukázať. Nie je na mieste, aby súd suploval procesnú nedbalosť (neaktivitu)
žalobcu; takýto postup by bol porušením princípu rovnosti zbraní, vyjadreného v čl. 6 ods. 1 C. s.
p. Uvedené platí o to viac, ak ide o spotrebiteľský spor, v ktorom je povinnosťou súdu poskytnúť
zvýšenú ochranu spotrebiteľovi (v tomto prípade žalovanému) ako slabšej sporovej strane. Naopak,

žalobca ako silnejšia sporová strana bol zastúpený advokátom, ktorý bol povinný konať s náležitou
starostlivosťou prislúchajúcou jeho profesijnej odbornosti (porovnaj čl. 11 ods. 3 C. s. p.). Súd pritom
vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa však žalobca ani jeho právny zástupca nedostavili. Pokiaľ by
sa pojednávania zúčastnili, vypočuli by si v zmysle § 181 ods. 2 C. s. p. zo strany súdu, ktoré skutkové
tvrdenia považuje medzi stranami za sporné a ktoré za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná
a aké je jeho predbežné právne posúdenie veci. Žalobca tak mal zachovanú možnosť reagovať na

predbežné právne posúdenie veci zo strany súdu, nie je preto možné hovoriť o prekvapivom súdnom
rozhodnutí. Skutočnosť, že sa žalobca ani jeho právny zástupca pojednávania nezúčastnili, musí ísť na
ťarchu žalobcu.

30. Nebol preto daný dôvod na postup podľa § 150 ods. 2 C. s. p., teda požiadať žalobcu o ďalšie

skutkové tvrdenia, keďže takýto postup by bol v rozpore s princípom rovnosti zbraní. Navyše, súd žalobu
zamietol z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní (t. j. z dôvodu neunesenia
dôkazného bremena), nie z dôvodu neuvedenia rozhodujúcich skutkových tvrdení. Takisto nebol daný
dôvod vyzývať žalobcu na odstránenie vady žaloby podľa § 129 C. s. p., keďže nedostatok spočívajúci
v neunesení dôkazného bremena nie je vadou žaloby a jeho následkom nie je odmietnutie žaloby, ale

jej zamietnutie. Podaná žaloba podľa názoru súdu ani nebola zjavne nedôvodná v zmysle § 138 C. s.
p., súd preto nemal povinnosť vyzvať žalobcu na späťvzatie žaloby. Súd zamietol žalobu z dôvodu, že
žalobcaneuniesoldôkaznébremenoohľadomsvojejaktívnejvecnejlegitimácievkonaní,aniezdôvodu,
že zo skutočností uvedených v žalobe bolo po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je
zjavne nedôvodná. Bolo by v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania suplovať procesnú aktivitu

žalobcu a v konečnom dôsledku by takýto postup súdu viedol k porušeniu princípu rovnosti zbraní v
neprospech žalovaného ako slabšej sporovej strany. Navyše, neupozornenie na zjavnú nedôvodnosť
žaloby nemožno považovať za taký nesprávny procesný postup súdu, ktorým by sa strane znemožnilo
uskutočňovanie jej patriacich procesných práv v takej miere, že by došlo k porušeniu jej práva na
spravodlivý proces (porovnaj Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck,

2016, s. 512).

31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262
ods. 1 C. s. p. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, mal by preto voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania. Keďže mu však konaní žiadne trovy nevznikli (zo spisu mu žiadne nevyplývajú),

súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom
súde Bratislava IV.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.