Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 7, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/178/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117220272
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7117220272.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne: A. A., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom v B., B. XX, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Šándorovou, so sídlom v Košiciach,
Kuzmányho 57, proti žalovanému: C. D., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom v B., E. XX, právne zastúpenému
Advokátskou kanceláriou Hopferova, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Bajzova 2, o zaplatenie 30.000 €
s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I sp.zn. 13C/27/2017 zo dňa 8.
júla 2022

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 13C/27/2017-404 zo dňa 8. júla 2022.

Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (teraz Mestský súd Košice, ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd)
rozsudkom zo dňa 8. júla 2022 č.k. 13C/27/2017-404 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 30.000 € s 5% ročným úrokom z omeškania od 5.7.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania proti žalovanému
vo výške 100% (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe doručenej súdu dňa 2.8.2017, ktorou sa domáhala od žalovaného zaplatenia
sumy 30.000 € s prísl. s odôvodnením, že na základe písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 30.12.2013,
ktorú uzavrela ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom, predmetom ktorej je pôžička peňazí vo výške
40.000 €, odovzdala žalovanému a žalovaný prevzal celú sumu pôžičky v deň podpisu predmetnej
zmluvy o pôžičke. Na základe opakovanej výzvy zo strany žalobkyne uhradil žalovaný svoj peňažný
dlh zo zmluvy o pôžičke iba čiastočne, a to vo výške 10.000 € z celkovej dlžnej sumy. Žalobkyňa
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne písomne dňa 13.6.2017 vyzvala žalovaného na vrátenie

zostávajúcej časti dlhu 30.000 €a to v lehote 15 dní od doručenia písomnej výzvy. Žalovaný písomnú
výzvu osobne prevzal 19.6.2017, napriek tomu svoj peňažný dlh v sume 30.000 € do dňa podania žaloby
žalobkyni neuhradil. Žalovaná si okrem istiny uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5% z
dlžnej sumy ročne od 5.7.2017 do zaplatenia. Žalobkyňa na preukázanie svojho žalobného nároku voči
žalovanému predložila súdu: písomné znenie zmluvy o pôžičke, ktorú mala uzavrieť dňa 30.12.2013
ako veriteľka so žalovaným ako dlžníkom, výzvu na úhradu dlhu- pokus o zmier, sms komunikáciu medzi
ňou a žalovaným, výpis zo svojho účtu vedeného v F. G., uznesenie Okresného riaditeľstva PZ Košice,

odboru kriminálnej polície ČVS:ORP-1218/5-VYS-KE-2019, prílohu k Zmluve o bežnom účte vedeného
v F. G. .3. Súd bral zreteľ aj na tvrdenia žalovaného, ktorý v odpore potvrdil, že dňa 30.12.2013 so žalobkyňou
uzatvoril zmluvu o pôžičke, kde v článku I, bod 2 zmluvy bolo dohodnuté stranami sporu, že pôžička
je poskytnutá na dobu neurčitú. Z ústnych rokovaní medzi nimi, ktoré predchádzali uzavretiu zmluvy,

vyplynulo, že doba neurčitá sa myslí dlhodobo, čoho si bola vedomá aj žalobkyňa. Napriek tomu sa
žalobkyňa svojvoľne rozhodla, že od neho bude finančné prostriedky vymáhať ešte predtým. Žalovaný
poukázalnato,žesanikdynevyjadril,žežalobkynipredmetnúsumunevráti,očomsvedčíajskutočnosť,
že čiastočne dlh plnil sumou 10.000 EUR. Ďalej uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by medzi ním a
žalobkyňoudošlokriadnejdohodeokonkrétnomtermínevráteniaceléhofinančnéhoobnosu.Žalobkyňa

ho jednostrannou výzvou vyzvala na úhradu dlhu bez ich oficiálnej predchádzajúcej dohody o termíne
vrátenia celej sumy. Predmetné finančné prostriedky mu žalobkyňa poskytla za účelom investovania a
bolo medzi nimi dohodnuté, že požičaná suma sa bude žalobkyni vracať postupne a nie jednorázovo,
ako to požaduje v žalobe. K úroku z omeškania zo žalovanej sumy sa vyjadril tak, že sa domnieva, že
neporušil žiadne ustanovenie uzavretej zmluvy o pôžičke , a preto žalobkyňa nie je oprávnená od neho
žiadať aj úrok z omeškania.

4.Zozmluvyopôžičke, článkuIsúdzistil,že veriteľ(žalobkyňa)dňompodpísaniatejtozmluvypožičiava
dlžníkovi (žalovanému) sumu 40.000 €. V článku I bod 2 a 3 je uvedené, že dlžník dňom podpisu tejto
zmluvy potvrdzuje prevzatie sumy 40.000 €, ktorá je vedená v F. G., a.s., na č. účtu: XXXXXXXXXX/
XXXX, pôžička je poskytnutá na dobu neurčitú a je bezúročná. V článku II predmetnej zmluvy o pôžičke
v bode 1 je uvedené, že veriteľ písomnou výzvou vyzve dlžníka na vrátenie dlhu. Veriteľ a dlžník na

základe vzájomnej dohody určia termín vrátenia dlžnej sumy a vrátenie dlžnej sumy sa považuje za
pripísanie finančných prostriedkov na vyššie uvedený účet v článku I, bod 2 zmluvy.

5. Z výzvy na úhradu dlhu - Pokus o zmier predloženej žalobkyňou súd zistil, že právna zástupkyňa
žalobkyne písomne dňa 13.6.2017 vyzvala na zaplatenie žalovanej sumy žalovaného v lehote 15 dní od

prevzatiatejtopísomnejvýzvy.Uvedenúpísomnúvýzvunaúhradudlhuprevzalžalovanýdňa19.6.2017,
čo preukázala žalobkyňa doručenkou podpísanou vlastnoručným podpisom žalovaného.

6. Z výpisu sms komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa 7.8.2014 a 9.8.2014 súd zistil, že
žalobkyňa oznámila žalovanému, že ide kupovať malý domček pri New Yorku. Uviedla mu, že potrebuje

svojich 40.000 € na zakúpenie tohto domčeka a spýtala sa, či jej tieto peniaze bude môcť žalovaný vrátiť
do budúcej jari (t.j. jar 2015). Žalovaný v odpovedi na túto mailovú komunikáciu dňa 9.8.2014 žalobkyni
uviedol, že najneskôr v priebehu februára jej pripraví peniaze na účet, aby ich mala žalobkyňa v plnej
dispozícii. Aj z ďalšej sms komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným vyplynulo, že žalovaný potvrdil
žalobkyni, že vo februári 2015 bude mať pripravené peniaze tak, ako jej to sľúbil v predchádzajúcej sms

správe.

7. Z predloženého uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Odboru kriminálnej
polície ČVS:ORP-1218/5-VYS-KE-2019 zo dňa 23.8.2019 súd zistil, že trestné oznámenie A. A.
(žalobkyne) týkajúce sa podozrenia zo spáchania zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a)

Trestného zákona, ku ktorému malo dôjsť tak, že oznamovateľka ako veriteľ dňa 30.12.2013 na ulici H. I.
XJ.B.uzavrelasC.D.(žalovaným)akodlžníkomvzmysle§657anasl.Občianskehozákonníkazmluvu
o pôžičke, ktorej predmetom bola finančná pôžička vo výške 40.000 € s termínom splatnosti podľa ich
vzájomnej dohody po písomnej výzve zo strany veriteľa, avšak žalovaný požičanú finančnú hotovosť
doposiaľ žalobkyni nevrátil, čím takto mal C. D. uviesť oznamovateľku do omylu a spôsobiť jej škodu vo

výške 30.000 €, odmietol, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa §
197 ods. 2 Trestného poriadku. Z odôvodnenia tohto uznesenia súd zistil, že bol v tomto konaní vypočutý
aj žalovaný, ktorý potvrdil existujúci záväzok voči oznamovateľke (žalobkyni). Uviedol, že predmetnú
pôžičku uzavrel s oznamovateľkou ako súkromná osoba bez určenia účelu použitia pôžičky, bezúročne,
že od začiatku mali s oznamovateľkou dohodu, že peniaze mu poskytuje na dlhšie časové obdobie a

preto do zmluvy neuviedli termín splatnosti, ale že jej ich vráti po písomnej výzve a po vzájomnej dohode
určenia termínu splatnosti. Žalovaný uviedol, že podniká všetky kroky na ich vrátenie, a že prebieha aj
civilné konanie, ktoré ešte nebolo právoplatne ukončené.

8. Žalovaný potvrdil vo svojej výpovedi, že sa vzájomne dohodli so žalobkyňou, že mu dá svojich 40.000

€ k dispozícii pre investovanie do nehnuteľností. Potvrdil, že mu žalobkyňa zriadila dispozičné právo k
svojmu účtu, na ktorom bola vložená suma 40 000 €, z ktorého použil celú sumu. Uviedol, že neskôr
žalobkyni vrátil z týchto peňazí sumu 10.000 €. Vyjadril ochotu vrátiť žalobkyni zvyšnú sumu 30.000 € v
splátkach po 200 € mesačne. O výške zisku nevedel vopred žalobkyňu uistiť. Peniaze z účtu žalobkynepoužil za účelom investovania. Žalovaný potvrdil, že inicioval uzavretie zmluvy o pôžičke, podpísal
zmluvu o pôžičke na základe prísľubu žalobkyne, že dostane dispozičné právo k jej účtu.

9. Žalobkyňa predložila súdu výpis zo svojho účtu v F. G. č. XXXXXXXXXX za obdobie od decembra
2013 do 31.5.2014, z ktorého súd zistil, že dňa 27.12.2013 vložila na tento svoj účet sumu 40.000 €,
z ktorej žalovaný čerpal 2.1.2014 sumu 14.300 €, 13.1.2014 sumu 12.000 €, 4.2.2014 sumu 4.000 €,
10.2.2014 sumu 9.600 €, 1.4.2014 sumu 500 €.

10. Z prílohy k zmluve o bežnom účte uzavretú medzi žalobkyňou a Tatra bankou, a.s. vyplynulo, že
žalobkyňa určila zoznam oprávnených osôb a špecifikáciu rozsahu oprávnení k tomuto účtu, kde určila,
že oprávnenou osobou k vykonávaniu právnych úkonov v rozsahu zodpovedajúcom vyznačenému
oprávneniu je C. D. (žalovaný). Týmto splnomocnila žalovaného k disponovaniu s prostriedkami na
svojom účte.

11. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 657, § 658 ods. 1,2, § 34, § 51, § 563, § 100, § 101 OZ
a § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spolu s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

12. V konaní považoval za nesporné, že žalobkyňa a žalovaný sa vzájomne dohodli na tom, že
žalobkyňa poskytne žalovanému prístup k jej účtu v F. G., kde vložila svojich 40.000 €, za tým účelom,

aby žalovaný, ktorému zriadila dispozičné právo, mohol nakladať s týmito finančnými prostriedkami a
investovať ich do obchodov s nehnuteľnosťami. Sama žalobkyňa poukázala na to, že mala v úmysle,
aby jej tieto peniaze zarábali, teda aby z nich mala zisk. Uvedené potvrdil aj žalovaný vo svojej výpovedi,
ktorý uviedol, že skutočne mal dispozičné právo k tomuto účtu žalobkyne, že vybral všetky peňažné
prostriedky v sume 40 000 EUR pre investovanie týchto finančných prostriedkov do nehnuteľností.

Potvrdil, že vrátil zo sumy 40.000 € sumu 10.000 € žalobkyni a takisto vyjadril ochotu vrátiť zvyšnú sumu
30.000 €, ktorú vybral z účtu žalobkyne.

13. Vychádzal z úvahy, že nie je vylúčené, aby v prípade, že predmet pôžičky (peniaze) nebol dlžníkovi
odovzdaný a zmluva o pôžičke tak podľa § 657 Občianskeho zákonníka nevznikla, bola zmluva hoci

označená ako zmluva o pôžičke, pri splnení podmienok podľa § 51 Občianskeho zákonníka posúdená
ako zmluva nepomenovaná (poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. 29Cdo/3977/2011). V
danom prípade súd mal za to, že strany sporu neuzavreli zmluvu o pôžičke. Z dokazovania vyplynulo, že
mali v úmysle uzavrieť zmluvu o investovaní, ktorá nie je osobitne upravená v Občianskom zákonníku.
Túto zmluvu súd posúdil podľa jej obsahu ako zmluvu inominátnu v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka

s tým, že v zmluve si strany sporu dohodli, že sumu 40.000 € patriacu žalobkyni využije žalovaný za
účelom investovania do kúpy a predaja nehnuteľnosti za účelom zisku pre žalobkyňu. Ďalej sa strany
sporu dohodli, že termín vrátenia dlžnej sumy si určia po vzájomnej dohode, pričom žalobkyňa písomnou
formou mala vyzvať dlžníka na vrátenie dlhu.

14. Mal za preukázané, že žalobkyňa ešte v auguste 2014 kontaktovala žalovaného, či a kedy jej
môže vrátiť peniaze, ktoré vybral z jej účtu. Žalovaný vo viacerých písomných sms správach žalobkyňu
ubezpečil, že do konca februára 2015 jej tieto peniaze vráti. Keďže nedošlo k dohode konkrétneho
dňa splatnosti peňažných prostriedkov - termínu na vrátenie dlhu, žalobkyňa predložila súdu výzvu
adresovanú žalovanému zo dňa 13.6.2017, ktorú prevzal žalovaný dňa 19.6.2017, ktorou ho vyzvala,

aby v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy jej zaplatil sumu 30.000 €. Túto výzvu súd považoval za
výzvunavráteniedlhuvzmysleust.§563Občianskehozákonníka,pretodňomnasledujúcimpouplynutí
15-dňovej lehoty určenej vo výzve, t.j. dňom 5.7.2017 sa podľa súdu žalovaný dostal do omeškania s
vrátením žalovanej sumy.

15. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že strany sporu uzavreli inominátnu zmluvu v
zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, že žalovaný vyčerpal z účtu žalobkyne sumu 40.000 €, z ktorej
jej vrátil len sumu 10.000 €, pričom zvyšnú sumu do dňa rozhodnutia súdu žalobkyne v sume 30.000
€ nevrátil. Preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 30.000 € s 5 % ročným úrokom z
omeškania počítaným od 5.7.2017 až do zaplatenia. Súd dodáva, že v danom prípade sa nejednalo

o bezdôvodné obohatenie, na ktoré poukazoval žalovaný, pretože medzi stranami sporu bola platne
uzavretá inominátna zmluva.16. Pri posudzovaní námietky premlčania súd mal za to, že strany sporu pri uzavretí inominátnej zmluvy
(tzv. zmluvy o investovaní za účelom dosiahnutia zisku pre žalobkyňu) si nedohodli konkrétny termín
vrátenia sumy, ktorú použil žalovaný na investovanie za účelom dosiahnutia zisku pre žalobkyňu, a

ktorú vybral z účtu žalobkyne, pretože mal dispozičné právo k tomuto účtu. Žalobkyňa preukázala, že
si určili splatnosť celej dlžnej čiastky spolu so žalovaným vzájomnou dohodou na mesiac február 2015,
o čom predložila súdu ako dôkaz smskové správy medzi ňou a žalovaným. Z týchto správ súd zistil, že
skutočnežalovanýprisľúbilvrátenieceléhodlhužalobkynivmesiacifebruár2015.Pretomalsúdzato,že
žalovaný mal splniť svoj dlh voči žalobkyni do konca februára 2015, čo neurobil. Dňa 1.3.2015 tak začala

plynúť všeobecná trojročná premlčacia lehota, ktorá by uplynula 1.3.2018. Žaloba však bola podaná
na súd žalobkyňou dňa 2.8.2017, teda včas, pred uplynutím premlčacej lehoty určenej Občianskym
zákonníkom. Preto súd považoval nárok žalobkyne za nepremlčaný a námietku premlčania považoval
za nedôvodnú.

17. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1,2 CSP a žalobkyni, ktorá

bola plne úspešná priznal náhradu trov konania vo výške 100 % proti žalovanému, ktorý úspech nemal.

18. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP a navrhol, by odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom
rozsahu zamietne.

19.1. Podľa žalovaného v konaní neboli preukázané žiadne podmienky zmluvy o investovaní a jej
náležitosti, preto za nesprávne považuje konštatovanie súdu, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu
zmluvy o investovaní. Poukázal na to, že žalovaná začala hovoriť o zmluve o investovaní až po zrušení
prvého rozsudku súdu prvej inštancie a takisto on nikdy netvrdil, že medzi nimi malo dôjsť k uzatvoreniu

zmluvy o investovaní, ani že by mal úmysel takúto zmluvu uzatvoriť. Vo vzťahu k dohode o vrátení dlžnej
sumy súd uviedol, že sa mali dohodnúť na vrátení po vzájomnej dohode a na druhej strane, že žalobkyňa
malapísomnouformouvyzvaťnavráteniedlhu.Žalovanýmázato,žesúdvytvorilakýsi„zmluvnýhybrid“
a skombinoval tvrdenú ústnu zmluvu o investovaní s písomne uzatvorenou zmluvou o pôžičke. Súd
dostatočne neodôvodnil ako došiel k záveru, že sa jedná o zmluvu o investovaní. Súd ani neaplikoval

ust. § 41a ods. 2 OZ vo vzťahu k záveru o zmluve o investovaní ako tzv. disimulovaného právneho úkonu
uzatvoreného ústne popri písomne uzatvorenej zmluve o pôžičke. Má za to, že žalobkyňa nepreukázala
náležitosti tohto právneho úkonu, teda druh investície, typ investície, spôsob vrátenia investície, dobu
trvania zmluvy a spôsob vyplácania zisku a podobne. Ani v písomnom vyhotovení zmluvy nie je žiadna
zmienka o tom, že účelom poukázania finančných prostriedkov je investovanie a nie sú tam dohodnuté

podmienky vyplácania zisku.
19.2. Vo vzťahu k splatnosti dlžnej sumy poukázal na čl. II zmluvy o pôžičke, v zmysle ktorého veriteľ
a dlžník na základe vzájomnej dohody určia termín vrátenia dlžnej sumy, pričom dôvodil, že k takejto
dohode nedošlo. Nestotožnil sa s úvahou súdu, ktorý za takúto dohodu považoval sms správy medzi
stranami sporu, pretože vzhľadom na písomnú formu zmluvy mal za to, že aj dohoda by mala byť

uzatvorená písomne v súlade s ust. § 40 ods. 2 OZ. Podľa žalovaného, aj keď v ust. § 40 ods. 4 OZ je
uvedené,žepísomnáformajezachovaná,akjeprávnyúkonurobenýelektronickýmiprostriedkami,ktoré
umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila, zákonodarca
tým nemal na mysli sms správy, z ktorých nie je možné bez pochybností identifikovať, kto danú správu
písal a nemôže byť záväzná.

19.3. Odvolateľ ďalej uviedol, že nikdy neuskutočnil taký prejav, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako
uznanie dlhu v súlade s ust. § 558 OZ, keďže aj tam by musela byť dodržaná písomná forma.
19.4. Za zmätočné považoval, pokiaľ súd skombinoval dve alternatívy splnenia dlhu, a to vzájomnú
dohodu strán (kde zdôraznil, že vo vzťahu k zmluve o investovaní neboli preukázané žiadne jej
náležitosti, teda ani takáto dohoda) a výzvu žalobkyne ako veriteľky na vrátenie dlhu, ktorý postup

však nastupuje vtedy, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený
v rozhodnutí. Zdôraznil, že v prípade, ak by sa strany dohodli na vrátení dlžnej sumy na základe
vzájomnej dohody, neprichádzala by do úvahy aplikácia ust. § 563 OZ, ktorý súd aplikoval. Za
rozporuplné považuje aj ďalšie konštatovanie súdu, ktorý na jednej strane uviedol, že nedošlo k dohode
konkrétneho dňa splatnosti peňažných prostriedkov a na druhej strane uviedol, že si určili splatnosť

celej dlžnej čiastky vzájomnou dohodou na mesiac február 2015. Súd teda nemá jednoznačne ustálené,
kedy malo dôjsť k splneniu dlhu, pričom na jednej strane pri posudzovaní omeškania mal za to, že sa
na konkrétnom dni splatnosti nedohodli a ustálil, že do omeškania sa dostal dňa 5.7.2017, na druhejstrane premlčanie posudzoval od iného dátumu, a to už od dňa 1.3.2015, preto považuje odôvodnenie
za zjavne zmätočné.
19.5. Žalovaný opakovane zdôraznil, že na platné uzatvorenie zmluvy o pôžičke sa vyžaduje aj skutočné

odovzdanie predmetu pôžičky, takáto zmluva nemusí byť uzatvorená písomne, avšak v danom prípade
došlo k jej písomnému uzatvoreniu. Má za to, že v danom prípade je potrebné túto zmluvu posudzovať
ako zmluvu o pôžičke (nie inominátnu zmluvu) a zároveň podľa neho táto už bola posudzovaná a bolo
ustálené, že je neplatná. Podľa žalovaného v konaní žalobkyňa nepreukázala, že došlo k odovzdaniu
predmetu pôžičky, keď z dokumentu F. G. K. nevyplýva ani len dátum, kedy malo dôjsť k udeleniu

oprávnenia a nevyplýva z neho, že ku dňu uzatvorenia zmluvy o pôžičky by bol uskutočnený akýkoľvek
výber, alebo udelené dispozičné právo k účtu. Preto má za to, že nie je preukázané, že došlo
k odovzdaniu prostriedkov tak, ako to vyžaduje zmluva o pôžičke ako reálny kontrakt. Výbery z účtu
boli uskutočňované v dňoch 2.1.2014, 13.1.2014, 4.2.2014, 10.2.2014, 1.4.2014 a nakoľko nedošlo
k odovzdaniu prostriedkov tak, ako to bolo dohodnuté v zmluve o pôžičke, nedošlo k naplneniu reálnosti
zmluvy, a preto podľa neho nárok žalobkyne by mohol byť posúdený jedine ako bezdôvodné obohatenie.

19.6. Vzhľadom na uvedené je potrebné aplikovať ust. § 107 OZ, a preto nárok bol uplatnený po
márnom uplynutí premlčacej lehoty. Podľa žalobcu akceptovanie názoru o viazanosti začiatku plynutia
premlčacej doby na deň splatnosti dlhu a nie na deň vzniku právneho vzťahu, z ktorého dlžníkovi vznikla
povinnosť na plnenie, by viedlo k neprípustnému posunutiu začiatku plynutia premlčacej doby prakticky
na neobmedzenú dobu podľa ľubovôle veriteľa (poukázal na komentár OZ), ktorý názor vychádza

z judikátu R 28/1984 (R 91/2004). (V tejto súvislosti poukázal aj na jemu známy ojedinelý odklon od
tohto názoru v rozhodnutí NS SR sp.zn. 4Cdo/146/2008, ktorý však bol kritizovaný napr. v rozhodnutí
KS Banská Bystrica sp.zn. 17Co 534/2013). Žalovaný má za to, že uvedené právne závery neplatia
len v prípade, ak nebola splatnosť dlhu vôbec dojednaná, ale aj v prípade, ak bola dojednaná tak, že
sa ponecháva na vôli veriteľa, pričom poukázal na českú judikatúru (R 104/2014; rozsudok NS ČR

sp. zn. 33Cdo/2634/2008). Žalovaný doplnil, že pri prípadnom posúdení prostredníctvom osobitného
plynutiedvochpremlčacíchlehôt,ktorébyplynuliosobitneodvýzvynaplnenieaosobitneodvznikudlhu,
žalovaný zdôraznil, že výzva mu bola adresovaná až po uplynutí trojročnej premlčacej doby plynúcej
od vzniku dlhu.
19.7. Žalovaný citoval ust. § 657, § 658 ods. 1, 2, § 40 ods 2, § 41a ods. 2, § 51, § 100 ods. 1,

§ 107 ods. 1 a § 563 Občianskeho zákonníka. Odvolateľ má za to, že súd nedostatočne zhodnotil
dôkazy, rozhodnutie súd neobsahuje úvahy pri hodnotení dôkazov, svoje rozhodnutie teda neodôvodnil
komplexne a presvedčivo a to aj v časti uplatnenej námietky premlčania. Rozhodnutie nie je dostatočne
odôvodnené pokiaľ ide o úvahy súdu o zmluve o investovaní a vo vzťahu k podmienkam zmluvy
o investovaní a v otázke bezdôvodného obohatenia. Je zmätočné vo vzťahu k termínu splnenia dlhu

a spôsobu ako má byť určený a v nadväznosti na to aj v otázke premlčania. Uvedeným je podľa
odvolateľa naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.

20.1. K podanému odvolaniu sa žalobkyňa vyjadrila písomne tak, že považuje rozsudok súdu prvej
inštancie za vecne správny a jeho odôvodnenie a závery za logicky nadväzujúce, preto navrhla, aby

odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil v celom rozsahu.
20.2. Stotožnila sa so záverom, že strany mali v úmysle uzavrieť zmluvu o investovaní, ktorá nie je
osobitne upravená v Občianskom zákonníku a preto ju posúdil v zmysle ust. § 51 OZ. Žalovaný vo
svojej výpovedi uviedol, že žalobkyni povedal, že nevie jej uviesť akú výšku zisku bude mať z týchto
peňazí, s ktorými bude disponovať a zároveň uviedol, že dostal dispozičné právo k účtu žalobkyne, na

ktorom bola suma 40.000 € a že on tieto peniaze používal za účelom investovania. Žalobkyňa teda
má za to, že z výpovede žalovaného jednoznačne a nesporne bezpochyby vyplynulo, že mal úmysel
uzavrieť zmluvu o investovaní a takúto zmluvu strany aj uzavreli v zmysle § 91 OZ. Rovnako poukázala
na svoju výpoveď, z ktorej podľa nej tiež vyplýva jej jednoznačný úmysel uzavrieť zmluvu o investovaní.
Vykonaným dokazovaním teda bolo preukázané, že vôľa a úmysel zmluvných strán bola v zhode aj

spísomneuzatvorenouzmluvouinominátnouzmluvouadohodlisa,žesumu40.000€patriacužalobkyni
využiježalovanýzaúčelominvestovaniadokúpyapredajanehnuteľnostizaúčelomziskuprežalobkyňu,
pričom sa dohodli, že termín vrátenia dlžnej sumy si určia po vzájomnej dohode, pričom žalobkyňa vyzve
dlžníka na vrátenie sumy. Za správne považuje aj závery súdu o plynutí premlčacej doby a ustálenie
jej začiatku na deň 1.3.2015.

20.3. Žalobkyňa poukázala aj na tú skutočnosť, že žalovaný na pojednávaní konanom dňa 22.11.2019
výslovne uviedol, že chce vrátiť dlh žalobkyni vo výške 30.000 € a žiadal o to, aby ho mohol splácať
po 200 € mesačne. Žalovaný teda nespochybnil existenciu predmetného dlhu voči žalobkyni a týmtovýslovne uznal dlh čo do dôvodu a výšky, podľa názoru žalobkyne, aj keď to nebolo urobené písomne
v zmysle ust. § 558 OZ.
20.4. Podľa žalobkyne sa nemôže jednať o bezdôvodné obohatenie, lebo bola platne uzatvorená

inominátna zmluva medzi stranami sporu a zároveň strany si dohodli jednoznačne, že termín vrátenia
si určia po vzájomnej dohode. Poukázala na svoju výzvu zo dňa 13.6.2017, ktorú si žalovaný prevzal
dňa 19.6.2017.
20.5. Žalobkyňa zároveň poukázala na to, že už takmer deväť rokov žalovaný dlhuje žalobkyni sumu
30.000 €, poukázala na jeho majetkové pomery ako aj na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva

s jeho manželkou. Má za to, že správanie žalovaného je v rozpore so zásadou dobrých mravov a aj
obrana žalovaného v tomto konaní je výrazom zneužitia práva na úkor žalobkyne, preto aj prípadná
akceptácia námietky premlčania by bola uplatnená v rozpore s dobrými mravmi a súd by na ňu nemal
prihliadať.

21. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané

včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. §
379 CSP a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm.b/, f/ a h/ CSP)
a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

22. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods.1 CSP potvrdil.

23. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 7. novembra 2023 o 09.20
hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 31.10.2023 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust.

§ 219 ods. 1,3 CSP.

24.Žalovaný uplatnilodvolaciedôvodypodľaust.§365ods.1písm.b/, f/ah/CSP,t.j.súdprvejinštancie
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
vtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces(b),súdprvejinštanciedospelnazáklade

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).
25. Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody neboli naplnené.

26. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie

skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust.
§ 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil
svoje rozhodnutie. Súd svoje úvahy, ako dospel k skutkovým a právnym záverom, podrobne uviedol v
odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy.

27. Súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu vyvodil v časti nesprávny právny záver, uvedené
však nemalo vplyv na vecnú správnosť výroku napadnutého rozsudku.

28. Žalovaný v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať záver o nedôvodnosti žaloby.

29. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi súdu prvej inštancie, na ktoré
poukazuje, avšak dospel k iným právnym záverom, ktoré sú nasledovné:

30. Predmetom konania je nárok uplatnený titulom zmluvy o pôžičke resp. inominátnej zmluvy

uzatvorenej medzi stranami.

31. V konaní pritom nebolo sporným (potvrdil to aj žalovaný v odpore aj vo svojej výpovedi), že
dňa 30.12.2013 strany sporu uzatvorili písomnú zmluvu označenú ako zmluva o pôžičke (uzatvorená
v zmysle § 657 a nasl. OZ), v zmysle ktorej veriteľ (žalobkyňa) dňom podpísania tejto zmluvy požičiava

dlžníkovi (žalovanému) sumu 40.000 €, dlžník dňom podpisu tejto zmluvy potvrdzuje prevzatie sumy
40.000 €, ktorá je vedená v F. G., K., na č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, pôžička je poskytnutá na dobu
neurčitú a je bezúročná. Veriteľ písomnou výzvou vyzve dlžníka na vrátenie dlhu. Veriteľ a dlžník nazáklade vzájomnej dohody určia termín vrátenia dlžnej sumy a vrátenie dlžnej sumy sa považuje za
pripísanie finančných prostriedkov na vyššie uvedený účet.

32. Spornou nebola ani tá skutočnosť, že žalobkyňa umožnila žalovanému disponovať s prostriedkami
na svojom účte v F., K., keďže ho označila za oprávnenú osobu k vykonávaniu právnych úkonov
v špecifikovanom rozsahu oprávnení k tomuto účtu. Rovnako nebolo sporným, že žalobkyňa dňa
27.12.2013 vložila na tento svoj účet sumu 40.000 €, z ktorej žalovaný čerpal 2.1.2014 sumu 14.300
€, 13.1.2014 sumu 12.000 €, 4.2.2014 sumu 4.000 €, 10.2.2014 sumu 9.600 €, 1.4.2014 sumu 500 €.

Uvedené potvrdil aj žalovaný v odpore, vo svojej výpovedi pred súdom prvej inštancie (a aj pred orgánmi
činnými v trestnom konaní), kde uviedol, že inicioval uzavretie zmluvy o pôžičke, podpísal zmluvu o
pôžičke na základe prísľubu žalobkyne, že dostane dispozičné právo k jej účtu.

33.Napokonnespornýmbolo,žezuvedenejsumyžalovanývrátilžalobkyni10.000,-€aostatokdoposiaľ
napriek výzvam žalobkyne nevrátil, pričom v odpore poukázal na to, že sa nikdy nevyjadril, že žalobkyni

predmetnú sumu nevráti a vo výpovedi vyjadril ochotu vrátiť žalobkyni zvyšnú sumu 30.000 € v splátkach
po 200 € mesačne.

34.Súdprvejinštanciežalobevyhovelvychádzajúczúvahy,žestranysporuneuzavrelizmluvuopôžičke
(pretože predmet pôžičky-peniaze nebol dlžníkovi odovzdaný), ale zmluvu o investovaní v zmysle §

51 Občianskeho zákonníka, s tým, že v zmluve si strany sporu dohodli, že sumu 40.000 € patriacu
žalobkyni využije žalovaný za účelom investovania do kúpy a predaja nehnuteľnosti za účelom zisku
pre žalobkyňu, s termínom vrátenia dlžnej sumy určeným na základe vzájomnej dohody po písomnej
výzve žalobkyne na vrátenie dlhu.

35. Odvolací súd považuje úvahu súdu o neplatnosti písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 30.12.2013 za
správnu, avšak nestotožňuje sa s úvahou, že strany uzatvorili ústnu zmluvu o investovaní. Odvolací súd
vyhodnotil ústne uzatvorenú zmluvu ako zmluvu o pôžičke.

36. Podľa ust. § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä

peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí do ho dnu tej doby veci rovnakého druhu.

37. Podľa ust. § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva
však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

38. V prejednávanej veci kľúčovým je posúdenie či došlo k vzniku právneho vzťahu titulom zmluvy o
pôžičke uzatvorenej medzi stranami v písomnej forme dňa 30.12.2013 a v prípade záveru o tom, že
tento vzťah nevznikol (v dôsledku neplatnosti PU) bolo potrebné posúdiť, či medzi stranami došlo platne
k uzatvoreniu ústnej zmluvy (na základe ktorej čerpal žalovaný finančné prostriedky z účtu žalobkyne),
ak áno akej, alebo či k čerpaniu (a použitiu finančných prostriedkov) došlo bez právneho dôvodu alebo

plnením z neplatného právneho úkonu (t.j. došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného).
39. Z citovaného ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pre uzavretie zmluvy o pôžičke
zákon nevyžaduje písomnú formu, takže táto zmluva môže byť uzavretá aj ústne alebo konkludentným
spôsobom. Jej podstatnou náležitosťou je popri označení zmluvných strán, predovšetkým určenie
predmetu pôžičky. Z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu

(peňazí), avšak podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke (jej obsahu) nie je určenie doby, kedy vec
má byť vrátená. Ak je však doba vrátenia dohodnutá v zmluve, je dlžník povinný vec vrátiť najneskôr
v tejto dobe.
40. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné
odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi

zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.
41. V preskúmavanej veci bolo nesporným, že ku dňu 30.12.2013 nedošlo k odovzdaniu sumy 40.000,-
€ v hotovosti a ani k čerpaniu finančných prostriedkov z účtu žalobkyne (tak ako je to v zmluve uvedené),
teda nedošlo k skutočnému odovzdaniu peňazí (predmetu pôžičky), tak ako to vyžaduje zákon pre to,
aby vznikol právny vzťah z pôžičky medzi stranami sporu. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že pre

vznik vzťahu zo zmluvy o pôžičke sa musí preukázať skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom
dlžníkovi, nie iba možnosť veriteľa disponovať príslušnou peňažnou sumou. Ku dňu 30.12.2013, teda
medzi stranami nevznikol právny vzťah z pôžičky (ako to správne uzavrel aj súd prvej inštancie), pretoodvolací súd skúmal či žalovaný finančné prostriedky z účtu žalobkyne čerpal na základe (inej) ústne
uzatvorenej zmluvy, ak áno akej.

42. Právnou otázkou, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu bola v prvom rade otázka, či
zistený skutkový stav umožňoval záver o preukázaní uzavretia ústnej zmluvy (ústnej dohody) o pôžičke
medzi stranami.
43. Tak ako je vyššie uvedené v konaní bolo preukázané, že žalovaný čerpal sumu 40.000,- € z účtu
žalobkyne po tom ako mu udelila dispozičné oprávnenie (2.1.2014 sumu 14.300 €, 13.1.2014 sumu

12.000 €, 4.2.2014 sumu 4.000 €, 10.2.2014 sumu 9.600 €, 1.4.2014 sumu 500 €). Z vykonaného
dokazovania pritom jasne vyplýva aj vôľa strán sporu uzatvoriť zmluvu o pôžičke, a to aj z vyjadrení
žalovaného v odpore, z ktorých je zrejmé, že chceli uzatvoriť zmluvu o pôžičke a žalovaný si bol
vedomý svojej povinnosti predmetnú sumu vrátiť („nikdy neuviedol, že ju nevráti“, „bolo medzi nimi
dohodnuté, že požičaná suma sa bude žalobkyni vracať postupne a nie jednorázovo, ako to požaduje
v žalobe“, „neporušil žiadne ustanovenie uzavretej zmluvy o pôžičke“), v jeho výpovedi (kde potvrdil,

že inicioval uzavretie zmluvy o pôžičke a vyjadril ochotu vrátiť žalobkyni zvyšnú sumu 30.000 € v
splátkach po 200 € mesačne), z SMS správ („že pripraví peniaze na účet, aby ich mala žalobkyňa v plnej
dispozícii“) a aj z výpovede žalovaného v konaní Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach,
Odboru kriminálnej polície ČVS:ORP-1218/5-VYS-KE-2019 („žalovaný potvrdil existujúci záväzok voči
oznamovateľke (žalobkyni), uviedol, že predmetnú pôžičku uzavrel s oznamovateľkou ako súkromná

osoba bez určenia účelu použitia pôžičky, bezúročne“)
44. Odvolací súd má za to, že medzi stranami došlo k vzniku právneho vzťahu na základe ústnych zmlúv
o pôžičke (resp. uzatvorených konkludentným spôsobom po predchádzajúcich ústnych jednaniach),
ako reálneho kontraktu. Popri jasnom označení zmluvných strán, došlo aj k jasnému určeniu predmetu
pôžičky- tak ako boli jednotlivé čiastky postupne čerpané (až do súhrnnej sumy 40.000 €). Zároveň

z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že strany sa dohodli na povinnosti žalovaného
(dlžníka) vrátiť čerpané peniaze, tak ako to vyplýva z vyjadrení samotného žalovaného (v odpore,
výpovedi pred súdom prvej inštancie aj pred OO PZ). Boli tak ústne dohodnuté všetky podstatné
náležitosti zmluvy o pôžičke (jej obsahu) a došlo k reálnemu odovzdaniu peňazí (jednotlivo, tak ako
došlo k čerpaniu).

45. Skutočnosť, že žalobkyňa poskytla žalovanému peniaze za účelom investovania do nehnuteľností
(ako to uviedol v odpore aj vo výpovedi) sama o sebe nepreukazuje uzatvorenie zmluvy o investovaní,
ale len účel, na ktorý mali byť peniaze použité, pričom bolo potrebné túto skutočnosť posudzovať
v kontexte vyššie uvedených skutočností, ktoré neboli sporné. Odvolací súd poukazuje na vyššie
uvedené vyjadrenia na žalovaného, vrátane výpovede pred OO PZ: „predmetnú pôžičku uzavrel s

oznamovateľkou ako súkromná osoba bez určenia účelu použitia pôžičky, bezúročne“.

46. Odvolací súd poukazuje na to, že o majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho
úkonu ide v prípade, ak strany uzatvorili zmluvu, ktorá je neplatná. O majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu ide v tom prípade, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie, to

znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť (najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla
plní). Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci
ju neuzavreli. V takomto prípade však treba preskúmať, či nedošlo ku konkludentnému uzavretiu zmluvy,
ak druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný len vtedy, keď
zmluvu možno uzavrieť v akejkoľvek forme.

47. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah odvolací súd má za to, že v preskúmavanom prípade sa
nejedná o bezdôvodné obohatenie, ale nárok vyplývajúci zo zmluvy (resp. viacerých zmlúv) o pôžičke
uzatvorenej (ných) ústnou formou.

48. Strany zhodne uviedli, že doba, kedy mali byť peniaze vrátené bola dojednaná tak, že bude určená
dohodou strán po výzve žalobkyne. Keďže splatnosť pôžičky bola ponechaná na dohodu strán sporu
po predchádzajúcej výzve žalobkyne súd prvej inštancie správne bral zreteľ na v konaní preukázanú
skutočnosť, že žalobkyňa ešte v auguste 2014 kontaktovala žalovaného a požadovala vrátenie peňazí,
ktorévybralzjejúčtu.Žalovanývoviacerýchpísomnýchsmssprávachžalobkyňuubezpečil,žedokonca

februára 2015 jej tieto peniaze vráti. Preto správne túto korešpondenciu súd vyhodnotil ako dohodu
strán o termíne splatnosti pôžičky. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie správne ustálil, že
dňa 1.3.2015 začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba (kedy si žalobkyňa prvý krát mohla
uplatniť svoj nárok na súde), ktorá by uplynula 1.3.2018. Žaloba bola podaná na súd žalobkyňou dňa2.8.2017, teda včas, pred uplynutím premlčacej doby, preto súd správne považoval nárok žalobkyne za
nepremlčaný a námietku premlčania považoval za nedôvodnú.

49. Od plynutia premlčacej doby treba odlíšiť ustálenie momentu kedy sa žalovaný dostal do omeškania.
Žalobkyňa požadovala úrok z omeškania od 5.7.2017, nakoľko predložila súdu výzvu adresovanú
žalovanému zo dňa 13.6.2017, ktorú prevzal žalovaný dňa 19.6.2017, aby jej v lehote 15 dní od
doručenia tejto výzvy zaplatil sumu 30.000 €. Túto výzvu súd síce nesprávne považoval za výzvu na
vrátenie dlhu v zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka (ktorého aplikácia neprichádza do úvahy,

keďže splatnosť dlhu bola v tomto prípade určená dohodou strán sporu, tak ako je to vyššie uvedené),
čo však nemalo vplyv na správnosť rozhodnutia o priznaní úroku z omeškania od 5.7.2017 (s poukazom
na ust. § 216 CSP, v zmysle ktorého súd je viazaný žalobným návrhom, čo znamená, že ho nemôže
prekročiť a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, tzv. zásada "ne ultra petitum").

50. Nad rámec uvedeného odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade, ak by sa nejednalo o zmluvný nárok

(za aplikácie všeobecnej premlčacej lehoty), ale o nárok z bezdôvodného obohatenia (pri aplikácii ust.
§ 107 OZ), bolo by nevyhnutné pri posúdení vznesenej námietky premlčania zaoberať sa aj ústavným
princípom proporcionality, a to s poukazom na stret vlastníckeho práva žalobkyne, resp. jej legitímneho
očakávania v zmysle čl. 20 ods. 1 ústavy, vo forme vrátenia pôžičky a právnej istoty reprezentovanej
vo forme uplynutia premlčacej doby, v dôsledku žalovaným spochybnenej platnosti dohody o pôžičke

(alebo akejkoľvek inej zmluvy).

51. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane správneho výroku o náhrade trov konania pred súdom
prvej inštancie.

52. O trovách konania pred odvolacím súdom bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nevznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania, takýto nárok vznikol úspešnej žalobkyni, preto odvolací súd rozhodol
tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

53. Krajský súd v Košiciach rozhodol v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).