Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, June 30, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/169/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8520201880
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:8520201880.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov
senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Františka Čisovského v spore žalobcu: A. A., nar. X.X.XXXX,
trvalebytomB.XXX,XXXXXB.,právnezastúpenýJUDr.StanislavomLampartom,advokátomsosídlom
Námestie sv. Mikuláša 29, 064 01 Stará Ľubovňa proti žalovanému: Pavol Gažúr, nar. X.X.XXXX, so
sídlom podnikania Mlynská 238/43, 013 19 Zbyňov, IČO: 44 409 036, v konaní o zaplatenie 7.171,70

eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa
19.8.2022 č.k. 6Cb/23/2020-161 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v jeho I. a III. výroku a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7.171,50 eur, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 7.171,50 eur od 1.7.2019 do zaplatenia, sumu 400,- eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný, pričom
o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe doručenej mu dňa 19.11.2020, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 7.171,70 eur a úrokov z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy odo

dňa 1.7.2019 až do zaplatenia a sumy 400,- eur.

2.1. Dôvodí, že so žalovaným uzatvoril dňa 6.12.2018 Zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola stavba
chaty vo Vyšných Ružbachoch. Žalovaný bez uvedenia dôvodu práce na stavbe ukončil, pričom ku dňu
ukončenia prác žalobca zaplatil dve splátky. Prvú v sume 8.122,50 eur dňa 18.12.2018 a druhú vo výške
8.975,- eur (uhradená dvoma splátkami, dňa 28.2.2019 v sume 4.512,50 eur a dňa 15.3.2019 vo výške

4.462,50 eur). Žalobca vyzýval žalovaného na dokončenie stavby a nápravu nekvalitne vykonaných prác
výzvou zo dňa 26.8.2019, ktorej súčasťou bol aj návrh na vyplatenie nevykonaných prác. Žalovaný si
sám určil cenu týchto prác a dňa 12.7.2019 zaslal na účet žalobcu sumu 3.000,- eur. V snahe predísť
súdnemu konaniu bola žalovanému zaslaná predžalobná upomienka dňa 22.11.2019, na základe ktorej
žalovaný navrhol doplatenie sumy 290,- eur.
Žalobca tvrdí, že musel zabezpečiť zazimovanie stavby na vlastné náklady, zabezpečiť ochranný náter,

ktorý mal vykonať žalovaný. Dňa 15.1.2020 a dňa 19.6.2020 žalobca oznámil žalovanému vady diela,
kde stanovisko žalovaného bolo zamietavé.3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, argumentujúc, že po podpise zmluvy o dielo žalobca menil (robil
úpravy) projektovej dokumentácie, v dôsledku čoho vznikol rozpor nielen v projektovej dokumentácii,

ale aj v lehotách dodania predmetu diela. Potvrdil, že prijal od žalobcu sumu 17.147,50 eur z celkovej
ceny diela 18.050,- eur. Cenu nedodaných prác a materiálov pomerne odrátal z vyplatenej sumy, a to
sumu 3.800,- eur (za plastové okná s príslušenstvom), sumu 70,- eur (za povrchovú úpravu exteriér 1x
náter), sumu 40,- eur (nedodaná montáž zvodov). Tvrdil, že žalobcovi dodal fóliu, laty, krytinu Bramac
klasik čiernu, zvodový systém žľaby, háky (zvody bez montáže), statika vykostrenie, perodrážka 12 mm

(zmena a prekladané dosky), komín Schiedel stabil, stropný záklop, uzavretie štítov obkladom (žalovaný
namontoval aj fóliu, ktorá nebola v dodávke zmluvy), schody zrubové. Ako nepravdivé označil tvrdenie
žalobcu, že s ním prestal komunikovať, nakoľko mu zasielal vyjadrenia dňa 26.9.2019, 20.1.2020, dňa
29.6.2020.
K tvrdeniu žalobcu, že si musel zabezpečiť prezimovanie stavby na vlastné náklady a vykonať ochranný
náter uviedol, že náter nebol dojednaný v zmluve o dielo, mala byť vykonaná len povrchová úprava

exteriéru a v zmluve nie je uvedený položkovitý rozpočet vykonania ochranného náteru, iba povrchová
úprava, náter exteriér. Taktiež nebola dojednaná príprava pre obložky, ale len lištovanie (čo je zásadný
rozdiel). V zmluve o dielo časť skelet nebolo dojednané vyrezanie diletačných drážok a osadenie
hranolčekov do drážky a výker bol namontovaný podľa normy, ale bez potrebnej dokumentácie.
Spochybnil odborné vyjadrenie predložené žalobcom, nakoľko obsahuje aj práce, ktoré jeho osobou

neboli vykonané a neboli ani dojednané v zmluve o dielo a naopak neobsahuje práce, ktoré na stavbe
mali byť vykonané. Vstupné dvere v zmluve o dielo neboli dojednané, parapety a krycie lišty boli
dojednané len do exteriéru. Drevený vnútorný stĺp nebol v zmluve dohodnutý, bol dodaný po dohode
so žalobcom a úžľabie bolo v poriadku do času, kým tretia strana na pokyn žalobcu neosadila na
hrubej stavbe bleskozvod, čím mohlo dôjsť k poškodeniu strechy. Lešenie okolo objektu zmluvne

dojednané nebolo, povrchová úprava síce dojednaná bola, ale nebolo dojednané napustenie olejovým
náterom. Dodávka a montáž plastových okien bola síce zmluvne dohodnutá, ale iba dodávka okien bez
položkovitého rozpočtu, čo znamená, že montáž plastových okien zmluvne dohodnutá nebola a tieto si
mal na jeseň 2020 dať namontovať žalobca sám. Bola dohodnutá dodávka hliníkových parapet exteriér,
ale nebola dohodnutá montáž a dodávka plastových parapetných dosiek. Dažďové zvody boli zmluvne

dohodnuté ako zvodový systém, no tiež bez položkovitého rozpočtu.
V ďalšom žalovaný namietal, že vnútorný stĺp si žalobca nechal zameniť za stĺp z guľatiny, tento nebol
zmluvne dohodnutý a na požiadavku žalobcu mu bol dodaný hranatý stĺp. Skutočnosť, že v úžľabe
zateká, žalobca oznámil žalovanému až v januári 2020. Strešná krytina, ako aj úžľabie boli namontované
v máji 2021, teda v podstatne skoršej lehote ako hromozvod.

4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil následovný skutkový stav:
- dňa 24.3.2018 žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ uzavreli Zmluvu o dielo, predmetom
ktorej bol záväzok zhotoviteľa dodať pre objednávateľa skeletovú časť podľa zmluvy (čl. II.): obvodové
steny z guľatiny hr.300-350mm, stropné trámy z guľatiny hr. 220-270 mm, krokvova konštrukcia,

impregnácia, vyrezanie otvorov pre okná a dvere, zvŕtanie zrubu pre elektroinštaláciu, izolácia pod
obvodové steny z guľatiny, podkladový hranol pod zrub, konštrukčná časť prístrešku, guľatina, hranol,
montáž, dovoz, žeriav na montáž; s dokončením diela do 30.9.2018 (čl. III. bod 6.); za dohodnutú cenu
19.500,- eur (čl. IV.);
- dňa 6.12.2018 strany sporu uzatvorili Zmluvu o dielo, ktorou sa žalovaný pre žalobcu zaviazal vykonať

dielo špecifikované v čl. II (predmet zmluvy) následovne: hrubá stavba skelet (hotový), fólia, laty,
krytina Bramac Klasik (čierna), statika vykostrenie, zvodový systém, podašie pero drážka 12 mm, komín
schiedel Stabil 180 mm, stropný záklop pero drážka 12 mm, uzavretie štítov obkladom, povrchová
úprava náter exteriér, okná plastové 3-sklo s imitáciou exteriér, krycie lišty okolo rámu exteriér, hliníkové
parapety vo farbe exteriér, schody drevené zrubové;

Cenadielaboladohodnutánasumu18.050,-eur(čl.IV.);stým,žesuma8.122,50eurmalabyťuhradená
do 3 dní od podpisu zmluvy, suma 9.025,- eur do 3 dní po zhotovení fólie, latovanie, krytiny, komín; suma
902,50 eur do 3 dní od dokončenia hrubej stavby.
- v písomnosti „Výzva na dokončenie stavby“ žalobca uvádza: „Do dnešného dňa, t.j. 26.8.2019, ste dielo
nedokončil a neboli zrealizované nasledovné činnosti: 1/ Zvodový systém. 2/ Plastové okná, trojsklo

s imitáciou exteriér. 3/ Krycie lišty okolo rámu okien exteriér v dohodnutej cene 800,- euro, ktorá bola
zarátaná do celkovej ceny hrubej stavby. 4/ Hliníkové parapety vo farbe exteriér. 5/ Výmena oporného
stĺpa (hranola) za okruhliač. 6/ Povrchová úprava náter exteriér (ktorý som už zrealizoval na vlastnénáklady, z obavy znehodnotenia dreva poveternostnými vplyvmi). Keďže máte skoro dvojmesačné
meškanie, tak náhradný termín na dokončenie diela je najneskôr do 30.9.2019;
- žalovaný v písomnom podaní „Vyjadrenie o ukončení prác“ zo dňa 26.9.2019 žalobcovi (mimo iného)

oznamuje, že nie je v omeškaní so splnením záväzku nakoľko mu nebola poskytnutá dostatočná
súčinnosť voči zmenám stavby. Dohoda o vykonaní diela v emailovej i ústnej dohode bola bez DPH,
ktorá nie je uvedená ani v zmluve. Žalovaný má zato, že sa jedná o práce bez DPH. Uviedol, že si môže
uplatňovať doplatenie DPH pri skeletovej časti zo sumy 19.500,- eur, t.j. 3.900,- eur. Taktiež si môže
(žalovaný) nárokovať DPH z druhej zmluvy o dokončení stavby, kde nie je uvedený položkový rozpočet

a má nárok si dožadovať od žalobcu doplatenie sumy 3.610,- eur. Ďalej uviedol, že ukončil pracovný
pomer so žalobcom, vrátil mu peniaze za okná v sume 3.000,- eur, čo žalobca nenamietal. Suma okien
a príslušenstva bola 3.800,- eur bez DPH a doplatok od investora (žalobca) bol 902,50 eur, čiže celková
suma bola 3.902,50 eur. Žalovaný preukázal aj preplatenie zrubových schodov v sume 700,- eur, ktoré
boli dávno zmontované, osadené. Žalobca po mesiaci a pol zistil, že mu schody nevyhovujú z dôvodu
uzatvorenej miestnosti pod schodmi, preto si nárokoval vrátenie peňazí už za vyrobené a osadené

schody, čo mu žalovaný vyhovel a poslal mu na účet 700,- eur bez nároku straty zo zisku. Ďalej uviedol,
že žalobca nedal žiadne písomné vyjadrenie žalovanému o zmene prác povrchovej exteriérovej úpravy;
- dňa 15.1.2020 žalobca zaslal žalovanému Oznámenie vád diela - reklamácia, v ktorom uviedol, že
nedošlokodovzdaniudielaadielomávady:zatekaniestrechy,nedokončeniestĺpu,nedokončenézvody,
nedodané okná, nezrealizované olištovanie okien, nevykonanie náteru stavby. Zároveň mu oznámil,

že žalobca zistil nedostatočnú izoláciu strechy, ktorá nebola vykonaná podľa projektu a bola vykonaná
neodborne. Vyzval žalovaného na odstránenie vád v lehote 14 dní od doručenia oznámenia a poukázal
na to, že vady diela sa vyskytli až v priebehu snehových zrážok;
- žalovaný vo Vyjadrení o ukončení prác uviedol, že vec nie je možné reklamovať, nakoľko žalobca
neposkytol dostatočnú súčinnosť pri realizácii diela a neodbornej manipulácii, nerešpektoval dohodu

o doplatení, čím mohol dielo dokončiť, a to v sume 209,- eur, za omeškané dielo nie je zodpovedný,
nakoľko na stavbe nie je zodpovedný z dôvodu zmien na stavbe, ktoré neboli písomne vyjadrené
a nestotožňovali sa s projektovou dokumentáciou. Peniaze zaplatil na účet žalobcu a ich prebratím
potvrdil ukončenie prác. Zároveň uviedol, že žalovaný môže naďalej požadovať a vymáhať, uplatňovať
doplatenie 20 % z celkovej čiastky, ktorú žalobca zaplatil doposiaľ a ak to bude žalobca odmietať,

dopúšťa sa trestnoprávnej činnosti finančného podvodu;
- dňa 22.6.2020 žalobca opätovne reklamoval dielo a vyzval žalovaného na dokončenie a riadne
odovzdanie diela; žalovaný dňa 29.6.2020 oznámil žalobcovi zamietavé stanovisko k reklamácii; z
predložených výpisov z účtu má súd preukázanú (žalovaným nerozporované) úhradu sumy 8.122,50
eur zo strany žalobcu dňa 18.12.2018, dňa 28.2.2019 úhradu sumy 4.512,50 eur, dňa 15.3.2019 úhradu

sumy 4.462,50 eur;
- žalovaný zaplatil dňa 18.8.2019 žalobcovi sumu 700,- eur, dňa 12.7.2019 sumu 3.000,- eur;
- z predloženého Odborného vyjadrenia Ing. Miroslava Lissého č. znaleckého úkonu 2/2020 zo dňa
19.3.2020 a z jeho záverov vyplýva, že úlohou znalca bolo stanovenie hodnoty stavebných prác a
dodávok, ktoré mali byť vykonané zhotoviteľom p. C. na stavbe turistická ubytovňa Vyšné Ružbachy

v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 6.12.2018 pre objednávateľa A. A.. Znalec konštatuje, že niektoré
neboli zrealizované, resp. boli zrealizované vadne. Hodnota stavebných prác a dodávok, ktoré mali byť
vykonané, ale neboli, resp. boli vadné tak, je hodnota nezrealizovaných prác s DPH v sume 10.557,20
eur a hodnota vadne zrealizovaných prác s DPH v sume 517,- eur.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 34 zák. č. 40/1964 Zb. – ďalej len Občiansky zákonník
alebo OZ (právna úprava právnych úkonov), § 488 OZ (právna úprava záväzkových vzťahov a ich
vzniku, povinnosti zo záväzkových vzťahov), § 631 OZ (právna úprava zmluvy o dielo), § 633 ods. 1 OZ
(právna úprava povinností zhotoviteľa z uzatvorenej zmluvy o dielo), § 634 ods. 2 OZ (právna úprava
ceny za vykonanie diela), § 451 OZ (právna úprava bezdôvodného obohatenia), § 420 OZ (právna

úprava náhrady zodpovednosti za spôsobenú škodu), § 121 ods. 3 OZ (právna úprava príslušenstva)
pohľadávky, § 517 ods. 2 OZ (právna úprava omeškania s plnením peňažného dlhu), § 3 ods. 1
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (právna úprava výšky úrokov z omeškania).

6. Podriadiac zistený skutkový stav pod príslušné právne normy súd prvej inštancie dospel k záveru,

že zmluva uzatvorená stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. OZ argumentujúc,
že žalobca v zmluvnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba, ktorá nepodniká a žalovaný pri
uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Argumentoval, že bolo
v konaní preukázané ukončenie prác zo strany žalovaného, keď aj žalovaný vo vyjadreniach zo dňa26.9.2019 a dňa 21.2.2020 uviedol, že „zhotoviteľ ukončil pracovný pomer s investorom“, čo súd prvej
inštancie vyhodnotil ako ukončenie zmluvného vzťahu zo strany žalovaného. Žalovaný svoje tvrdenia
o špekuláciách zo strany žalobcu, zmene projektu a posúvaní termínov ukončenia a odovzdania diela,

nedostatočnej súčinnosti zo strany žalobcu podľa súdu prvej inštancie preukázal, keď neuviedol, aký
bol dodatočný termín ukončenia prác (na aký dátum bol posunutý), nešpecifikoval konkrétne, v čom
žalobcanebolsúčinnýprirealizáciídiela.Súdprvejinštanciezdôraznil,žepredmetzmluvyboldohodnutý
oboma zmluvnými stranami a je uvedený v článku II. zmluvy o dielo, pričom zmluvu pripravoval
žalovaný a jednotlivé položky sú uvedené i v e-mailovej komunikácií z jeho strany. Ak žalovaný vo

vyjadreniach namietal, že nenesie zodpovednosť za škody vykonané tretími osobami, tak uvedené
tvrdenie nekonkretizoval. Vo vzťahu k poškodeniu strechy a zatekaniu, spočívajúcemu v dodatočnej
montáži bleskozvodu, naviac žalobca tvrdil, že tento nie je doposiaľ namontovaný, k čomu však žalovaný
nezaujalžiadnestanovisko.PokiaľžalovanýnamietalodbornévyjadrenieIng.Lissého,taktietonámietky
ostali nešpecifikované.

7. Pre úplnosť súd prvej inštancie uviedol, že na podporu svojich tvrdení žalovaný navrhol vypočuť
svedkov, avšak na výzvu súdu, či svedkov zabezpečí na pojednávaní sám, resp. má ich zabezpečiť súd,
nereagoval (všeobecné ustanovenie – všeobecná zodpovednosť § 499).

8. Pri rozhodnutí o výške uplatneného nároku súd prvej inštancie vychádzal zo žalobcom predloženého

znaleckého posudku, ktorý vyčíslil hodnotu nevykonaných prác a vadne vykonaných prác na sumu
11.074,20 eur. Z tejto sumy odpočítal súd prvej inštancie sumu 3.000,- eur vrátenú žalovaným a sumu
902,50 eur (hodnota tretej nezaplatenej splátky žalobcu). Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného aj na
zaplatenie sumy 400,- eur ako vynaložených nákladov žalobcu za odborné vyjadrenie.

9. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi len zákonné úroky z omeškania vo výške 5% ročne
a v prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol, nakoľko dospel k záveru, že čl.
III. ods. 6 zmluvy o dielo sa nevzťahuje na žalobou uplatnený nárok.

10. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal v konaní

úspešnému žalobcovi.

11. Proti rozsudku - jeho I. a III. výroku, podal včas odvolanie žalovaný.

11.1. Ako nepravdivé označil odvolateľ tvrdenie žalobcu, že:

- si musel zabezpečiť na vlastné náklady ochranný náter – exteriér v čase zazimovania stavby, nakoľko
tento bol žalobcovi dodaný spoločne s hrubou stavbou v počte 1 náter. Namieta znalecký posudok
Ing. Miroslava Lissého argumentujúc, že dohodnutá cena hrubej stavby bola vo výške 18.050,- eur za
materiál a práce. Nie je sporným to, že neboli dodané práce v zmysle zmluvy o dielo 3.580,- eur + 700,-
eur (vrátené za drevené schody) + 902,50 eur (nedoplatená časť ceny zo strany žalobcu). Uvedené

znamená, že konečná sporná čiastka mala byť vo výške 3.580,- eur – 902,50 eur, t.j. 2.677,50 eur, keď
bolanaúčetžalobcupoukázanáčiastka3.000,-eur.Suma322,50eurmalatedabyťvrátenážalovanému
a pri započítaní čiastky akože „vadných prác“ vo výške 430,83 eur bez DPH (nakoľko žalovaný nie je
platcom DPH), by bola dlžná suma žalobcu v sume 108,33 eur;
- v dôsledku neodborne vykonaných prác bolo zo strany investora potrebné nainštalovanie dvoch

podporných stĺpov a 4 ks podpier pod vykier, nakoľko neboli a nie sú ani v projektovej dokumentácií –
pôdorys, ktorý bol odvolateľovi elektronicky zaslaný 10/2021 a neboli dohodnuté ani v zmluve o dielo. Bol
však dodaný zo strany žalovaného v interiéri 1 ks podporného stĺpa, pretože daná stavba zo statického
hľadiska by neudržala strešnú krytinu, ktorá bola zamenená, a to z plastového šindľa, ktorý pôvodne
chcel investor naceniť na krytinu Bramac, ktorá je podstatne ťažšia;

- strecha zateká v oblasti úžľabia. Žalobca o probléme informoval žalovaného až v januári 2020, pričom
strešná krytina ako aj úžľabie boli žalovaným namontované v máji 2019. Žalovaný tvrdí, že zatekanie
strechy v oblasti úžľabia by si žalobca všimol oveľa skôr ako po siedmich mesiacoch;
- platby boli vykonávané pred ukončením prác. Žalobca totiž vykonával úhrady až po ukončení
dohodnutej časti stavby, ktorú si pravidelne chodil kontrolovať a spoločne boli práce odsúhlasované.

11.2. Opätovne zdôraznil, že hrubá stavba bola nacenená vo výške 18.050,- eur, kde bola zahrnutá
krytina Bramac, fólia, laty, zvodový systém, podašie –perodrážka, statické vykostrenie štítov, komín
Schiedel Stabil, stropný záklop, uzavretie štítov obkladom, povrchová úprava – náter exteriér (2x),nemôže žalobca požadovať sumu 7.171,70 eur titulom nedodaných prác a materiálov. Žalobca vyplatil
v zmysle zmluvy o dielo sumu len vo výške 17.147,50 eur, z ktorej mu bola vrátená suma 4.280,-
eur titulom nedodaného materiálu a prác (plastové okná s príslušenstvom, povrchová úprava 1x náter

exteriér a montáž zvodov, krycie lišty, hliníkové parapety a neodborne vyrobené drevené schodisko).
Žalobca teda uhradil za hrubú stavbu len sumu 12.867,50 eur.

11.3. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe
vyhovel len čo do sumy 108,33 eur s príslušenstvom.

12. Žalobca navrhol rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.

13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 ods.

1, 2 CSP a dospel k záveru, že je dôvodné.

14. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú
prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Aj keď odvolateľ výslovne
v odvolaní odvolacie dôvody nemenuje, z obsahu jeho odvolania je zrejmé, že má na mysli dôvod

uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t. j. že súd nesprávnym postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, písm. h),
t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; písm. f) t.j.,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ide
o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, je daný vtedy, ak je na strane súdu taký
závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP
priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na
súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom

stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom, na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého,
aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku
všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu
a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady

ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu, so všetkými tomu zodpovedajúcimi
právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú (Nález
Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ ods. 1 CSP, strany
sporu majú v konaní rovné postavenie, spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci

vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu, s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán
sporu.UstálenájudikatúraESĽPopakovanepoukazujenatzv.princíprovnostizbraní(spravodlivésúdne
konania), t. j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za
podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne
konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní

uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane
judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a
právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa

príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavupod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o

tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

17. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke,
a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré

vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

18. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

19. Odôvodnenie je teda tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých
dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z pohľadu
práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní

prípadných opravných prostriedkov.

20. Odvolací súd musí konštatovať, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný vo viacerých
ohľadoch.

21. Vo vzťahu k súdom prvej inštancie uvedenému právnemu posúdeniu veci síce tento uviedol
(aj citoval) zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce zmluvu o dielo, bezdôvodné
obohatenie, náhradu škody, no nie je zrejmé, ako konkrétne uplatnený nárok posúdil a nie je zrejmé ani
to, či boli na priznanie toho-ktorého nároku splnené podmienky stanovené hmotným právom.

22. Nepreskúmateľnosť sa vzťahuje aj na právne posúdenie uzatvorenej zmluvy ako zmluvy
spotrebiteľskej, čo súd prvej inštancie odôvodnil „s prihliadnutím na povahu zmluvných strán účastníkov
zmluvy, keďže žalobca v zmluvnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba, ktorá nepodniká a žalovaný
pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti“, a to bez toho, aby sa vysporiadal so
skutočnosťou, že dielom bola „Turistiská ubytovňa „Malina, Vyšné Ružbachy“ (vyplýva zo znaleckého

posudku) a samotná zmluva bola uzatvorená podľa § 536 a násl. zák. č. 513/1991 Zb.. Odvolací súd
zdôrazňuje, že charakter zmluvy následne určuje právny režim, podľa ktorého budú uplatnené nároky
posudzované.

23. V ďalšom odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia rozhodnutia (vzhľadom na spornosť tvrdení

strán sporu vo vzťahu k predmetu diela) nevyplýva, čo „presne“ bolo predmetom diela, keď spornosť
súd prvej inštancie neodstránil, resp. nevysporiadal sa s námietkami žalovaného v tomto smere
uvedenými už vo vyjadrení k žalobe. Pokiaľ nie je vykonaným dokazovaním ustálený predmet diela, nie
je možné v otázke vadných (resp. nevykonaných) prác vychádzať z Odborného vyjadrenia predloženého
žalobcom, pretože „kopíruje“ predmet diela podľa tvrdenia žalobcu.

24. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v
dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť
dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo

vydané, zanikli, alebo ak také dôvody neexistovali.

25. Podľa § 391 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo
postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej
postupovať.

26.Vychádzajúczvyššieuvedeného,odvolacísúddospelkzáveru,ženiejemožnénapadnutýrozsudok

súdu prvej inštancie ani potvrdiť, ani zmeniť a podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane závislého výroku o trovách konania a vec mu vrátil podľa § 391
CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v spore, ktoré bude zodpovedať požiadavkám spravodlivého
procesu a bude obsahovať odpovede na všetky pre rozhodovaný spor podstatné (skutkové a právne)
otázky, pretože tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

27. Úlohou súdu prvej inštancie, bude v ďalšom konaní opätovne zistiť skutkový stav (najmä ustáliť
predmet diela) posúdiť a toto posúdenie odôvodniť tento podriadiť pod príslušné právne normy (teda
uplatnený nárok právne kvalifikovať vrátane charakteru daného zmluvného vzťahu a až následne
rozhodnúť o uplatnenom nároku).

28. Podľa § 391 ods. 2 CSP, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení.

29.Vrámciďalšiehokonaniaanovéhorozhodnutia,rozhodnesúdprvejinštancieajotrováchpôvodného

konania, vrátane odvolacieho konania.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (ust. § 393 ods.
2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1

C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd

dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).