Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 13, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B5-12C/24/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120321418
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Herich

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6120321418.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

MestskýsúdBratislavaIVvBratislave,vkonanípredsudcomMgr.VladimíromHerichom,vsporovejveci

žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., zastúpeným Gajdošík & partners s. r. o., so
sídlom Miletičova 23, 821 09 Bratislava, IČO: 56 680 317, proti žalovanému: E. B., miestom podnikania
F. G. XXX, XXX XX F., IČO: 41 717 384, zastúpeným Advokátska kancelária AK | AK s. r. o., so sídlom
Suché mýto 6, 811 03 Bratislava, IČO: 54 844 762, o zaplatenie 4.000,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške

trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou do upomínacieho konania na Okresný súd Banská Bystrica
a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 22.03.2021, po vykonaní čiastočného späťvzatia v časti istiny,
domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4.000,- Eur s príslušenstvom.
Podanú žalobu odôvodnil tým, že ako objednávateľ uzatvoril so žalovaným ako zhotoviteľom zmluvu
o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie vstavaných šatníkových skríň. Uzavretím zmluvy o dielo na
vstavanéšatníkovéskrinežalovanýnasebaprevzalzáväzokzhotoviťvstavanéskrinepodľapožiadaviek
žalobcu, riadne a v dohodnutom čase. Prvá záloha za zhotovenie diela bola žalobcom uhradená

22.02.2020 vo výške 2.300 Eur, druhá záloha vo výške 2.000 Eur bola žalobcom uhradená 11.03.2020.
Napriek tomu, že termín ukončenia prác bol stanovený na koniec apríla 2020 a prípravné práce žalovaný
zahájil po zaplatení prvej zálohy, pristúpil žalovaný k montáži skríň až okolo 15.04.2020. Dňa 17.04.2020
žalovaný telefonicky informoval žalobcu, že na sklade nie je dostupný dekor, ktorý si žalobca vybral na
dvere do šatníkov, s tým, že jeho dodanie by trvalo 5 týždňov. Žalovaný navrhol použiť iný dekor podľa
jeho výberu. Podľa informácii žalobcu bol však ním vybraný dekor dostupný skladom a vo veľkom počte.
Informácie žalovaného sa nezakladali na pravde. Napriek súhlasu žalobcu so zhotovením diela použitím

žalovaným vybraného náhradného dekoru, dvere do šatníkových skriniach dodnes nie sú zhotovené.
Žalovaný porušil svoj záväzok zhotoviť dielo včas a tiež zhotoviť dielo riadne a podľa požiadaviek
žalobcu.
Vady diela spočívajúce v nekvalite žalovaným zhotovením skríň sa prejavili aj pri ich umývaní dňa
18.04.2020 a 19.04.2020, počas ktorých sa odliepali ABS hrany. Na odstránenie vád bol žalovaný
opakovane vyzývaný, napriek tomu nepristúpil k ich odstráneniu a riadnemu plneniu zmluvy ani po
dodatočne poskytnutej primeranej lehote. Žalobca preto dňa 13.05.2020 zaslal žalovanému odstúpenie

od zmluvy, čím sa zmluva zrušila od počiatku. Žalovaný na odstúpenie ani na výzvu na prebratie
materiálu a vrátenie uhradenej zálohy nereagoval. Žalobca si tak uplatnil istinu 4.000 Eur a prislúchajúce
úroky z omeškania.2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe (odpor zo dňa 06.08.2020) uviedol, že na základe
ústnej dohody a podľa požiadavky žalobcu bol vyhotovený nákres diela. Bolo vykonané zameranie
kuchynskej linky s vyznačením elektrickej prípojky. Návrh odsúhlasil žalobca. Zákazka vyhotovená

v marci 2020. Kuchynskú linku nebolo možné namontovať lebo nebolo vymaľované, neboli položené
parkety a elektrická prípojka nebola dokončená podľa požiadavky. Kuchynská linka montovaná až
v polovici apríla 2020. Počas montovania nebola uplatnená žiadna reklamácia. Následne vykonaná
montáž troch šatníkových skríň. Šatníky boli vyrobené podľa ústnej dohody a odsúhlasené žalobcom. Pri
šatníku uplatnená reklamácia ABS hrany. Reklamáciu bolo možné vybaviť na mieste tepelným spojením.

Primontážibolazistenánerovnosťstien,ktorémôžeodstrániťmurár.Schodyvyrobenénamieru,dodané
na stavbu. Žalobca odmietal doplatiť za prácu, nevpustil na stavbu, preto musela byť práca prerušená.
Dohoda dokončiť práce do konca apríla nebola stanovená ústne ani písomne. Práca sa robili priebežne.

3. Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení poukázal, že žalovaný nerozporuje a uznáva, že pri montáži
skríň boli uplatnené reklamácie z dôvodu nekvalitných ABS hrán a nepriliehania jednotlivých dielo

k stenám. Žalovaný namieta nerovnosť stien, avšak táto skutočnosť mala byť zistená ním pri zameraní
stien a následne zohľadnená pri výrobe jednotlivých dielov. Materiál na zhotovenie diela, výroba diela
a zameranie zabezpečoval výlučne žalovaný. Z toho dôvodu za nekvalitu zodpovedá výlučne žalovaný
ako zhotoviteľ. Žalovaný uznáva, že mu bolo zaplatené za dielo, že dielo bolo reklamované a že
reklamácie neodstránil.

Nepravdivo uvádza, že ho žalobca nevpustil na stavbu. Žalovaný mal kľúče od nehnuteľnosti a mohol
kedykoľvek pristúpiť k odstráneniu vád. Skutočným dôvodom, prečo žalovaný prerušil práce bola
požiadavka na zaplatenie peňažných prostriedkov nad rámec dohodnutej ceny. Toto bolo zo strany
žalobcu odmietnuté. Následne žalovaný prestal komunikovať. Na podanej žalobe zotrval v celom
rozsahu.

4. Žalovaný vo svojej duplike doručenej súdu 25.05.2021 uviedol, že prijal zákazku od žalobcu na
vyhotovenie kuchynskej linky, vstavanej skrine do detských izieb a na drevené schody. Na základe
ústnej dohody prevzal v mesiaci február zálohu 2.300 Eur na zakúpenie materiálu na kuchynskú linku,
ďalej prevzal v marci dvakrát zálohu 2.000 Eur na zakúpenie materiálu na vstavané skrine a ďalej prijal

2.000 Eur na zhotovenie drevených schodov. Zameranie vykonal za prítomnosti žalobcu, pričom označil
elektrické zásuvky na vedenie do kuchynskej linky. Po namontovaní linky nebola uplatnená reklamácia.
Pri montáži šatníka žalovaný zistil odlepenie ABS hrany na drevotrieske. Oprava sa vykonáva na mieste.
Žalovaný neprevzal kľúče od stavby. Žiada predložiť dôkaz o prevzatí kľúčov od stavby. Niekoľkokrát
prišiel na stavbu, bola zamknutá. Musel odísť. Bez povolenia by na stavbu nevnikol. Nepredložil žiadnu

požiadavku na zaplatenie peňažných prostriedkov nad rámec dohodnutej ceny. Žalobca začal robiť
obštrukcie, že poličky nie sú v pravom uhle a nedosadajú k stene. V skutočnosti však boli steny krivé.
Žiada predložiť relevantný dôkaz od žalobcu o komunikácii. Na stavbu dodal všetky potrebné diely na
zmontovanie linky, skríň i drevených schodov. Žalobca neumožnil riadne dokončenie diela, nakoľko
nezabezpečil vstup na stavbu. Záloha bola použitá na nákup materiálu. Za prácu žalobca nezaplatil.

Žalobu navrhuje zamietnuť.

5. Súd na prejednanie veci nariadil na deň 06.07.2023 pojednávanie.
Právny zástupca žalobcu uviedol, že strany sa dohodli na dodaní diela do 30.04.2020 a dohodli sa aj na
cene. Žalobca odovzdal žalovanému zálohu v sumách 2.300 Eur a 2.000 Eur. Po začatí zhotovovania

diela malo dielo vady. Je lož, že žalovanému bolo znemožnené dielo dokončiť. Žalovaný vnášal na
stavbu materiál aj bez prítomnosti žalobcu. Žalovaný prestal komunikovať a dielo nedokončil, čo vyplýva
z predloženej fotodokumentácie. Išlo o výrobu a montáž na mieru, teda na zákazku. Žalovaný mal
zohľadniť všetky charakteristiky a špecifiká daného priestoru. Podanú žalobu v časti 300 Eur berie späť.

Zástupca žalovaného uviedol, že sa pridržiava predovšetkým vyjadrenia z 24.05.2021. Žiada od
protistrany relevantný dôkaz o komunikácii, písomnú sms o odstúpení. Na stavbu boli dodané všetky
dielo, žalobca neumožnil dokončenie diela ani vyriešenie reklamácie. Na skrine bola určená len záloha
v sume 2.000 Eur, ďalších 2.000 Eur bola záloha poskytnutá na drevené schody. S čiastočným
späťvzatím žaloby súhlasí.

6. Následne súd vo veci vyhlásil Rozsudok zo dňa 06.07.2023, č.k.: B5-12C/24/2021-113, ktorým I.
konanie v časti o zaplatenie 300 Eur zastavil, II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu4.000 Eur spolu s úrokom z omeškania, III. žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 86%.

7. Na podklade odvolania podaného žalovaným, Krajský súd v Bratislave, Uznesením zo dňa
18.09.2024, č.k.: 2Co/38/2024-158, rozsudok tunajšieho súdu vo výroku II. a III. zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie.
Odvolací súd vo svojom odôvodnení poukázal, že podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva
neplatná alebo bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ tento nárok žalobcu posúdil ako nárok z bezdôvodného
obohatenia podľa § 457 Občianskeho zákonníka, avšak samotnú právnu otázku spojenú s aplikáciou
tohto ustanovenia pre účely daného konania vyriešil v rozpore s ustálenou judikatúrou. Z ustanovenia
§ 457 OZ vyplýva vzájomnosť nárokov na vrátenie plnení zo zrušenej zmluvy. Vzájomnosť znamená,
že súd môže žalobcovi priznať len takú peňažnú čiastku, ktorej hodnota presahuje hodnotu protiplnenia
poskytnutého žalovaným, respektíve v prípade vzájomne podmieneného nároku na vrátenie plnenia

zo zrušenej zmluvy závisí správna formulácia žalobného návrhu od toho, či majú byť vrátané plnenia
peňažné alebo nepeňažné, a či ak ide o vrátenie nepeňažného plnenia, je vydanie plnenia in natura
v zmysle § 458 ods. 1 OZ dobre možné. V prípadoch, keď majú byť navzájom vrátené dve nepeňažné
plnenia, alebo kedy má byť vrátané nepeňažné plnenie oproti vráteniu peňažného protiplnenia, pričom
vrátenie nepeňažných plnení je dobre možné a žalobca doposiaľ svoju povinnosť vrátiť plnenie nesplnil,

môže žalobca uspieť len vtedy, ak sa žiada vrátenie plnenia získaného žalovaným proti vráteniu
protiplnenia, ktoré dostal žalobca. Naproti tomu za situácie, keď z oboch strán má byť vrátené plnenie
peňažné, bude žalobný návrh znieť na zaplatenie peňažnej sumy. V posudzovanej veci je žalobný petit
formulovaný tak, že vyjadruje len nárok žalobcu na vrátenie istiny, ktorú žalovanému zaplatil zálohovo
na cenu diela. To, že bolo preukázané, že žalovaný plnil s vadami, samo o sebe neznamená, že

neplnil vôbec, teda že k bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcu nedošlo, respektíve to nezbavuje
súd prvej inštancie povinnosti vysporiadať sa s právnou otázkou založenou ustanovením § 457 OZ
o vyhodnotení výšky nároku žalobcu z pohľadu vzájomnej viazanosti práv a povinnosti účastníkov
zrušenej zmluvy.
Úlohou súdu prvej inštancie bude doplniť procesne náležitým spôsobom relevantné skutkové zistenia

v smere, že v danej veci ide o vzájomne podmienený záväzok, čo znamená, že povinnosť jedného
z účastníkov zmluvy je viazaná na povinnosť druhého účastníka zmluvy, keďže žiaden z účastníkov
zmluvy sa nemôže úspešne svojho nároku žalobou domáhať, pokiaľ príslušnou formou otázkou
vzájomnosti v žalobe neobsiahne. Súd prvej inštancie zodpovie otázku dôvodnosti výšky uplatnenej
istiny, ktorá by mala byť vrátená žalobcovi žalovaným, teda aké plnenie podľa zmluvy do úkonu

odstúpenia poskytol žalobca žalovanému a žalovaný žalobcovi, keďže priznať je možné vrátenie len
toho, o čo peňažné plnenie žalobcu presahuje plnenie (alebo náhradu za plnenie) poskytnuté mu podľa
zmluvy žalovaným, pokiaľ súd zisti, že plnenie žalovaného nie je možné vrátiť (v danej veci peniaze –
skrine).

8. Na prejednanie veci po rozhodnutí odvolacieho súdu, nariadil súd pojednávanie na deň 13.02.2025,
na ktoré predvolal obe sporové strany.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že po rozhodnutí KSBA je ustálená otázka nároku
žalobcu. Má za to, že žalobca odstúpil od zmluvy so žalovaným platne a odstúpenie mu bolo riadne
doručené. Nesporná je výška poskytnutých záloh v sume 4.000 Eur, sporná je otázka vzájomných

nárokovmedzistranami.Poukazuje,žežalobcaodstúpenímodzmluvyvyzvalžalovaného,abysiprevzal
materiál, žalovaný však nijako nekomunikoval a materiál si neprevzal. Žalobca nemal čo iné urobiť, aby
vrátil materiál žalovanému.
Má za to, že žalovaný má záujem o poskytnutie peňažného plnenia s titulom náhrady za použitý materiál.
V tomto smere upraví petit žaloby. Pokiaľ ide o samotný materiál, tento nie je inštalovaný, je pre žalobcu

nepoužiteľný a žalobca ho skladoval. Už ho neskladuje, materiál bol žalobcom demontovaný a bol
vyhodený.
Doplnil, že petit nebudú žiadnym spôsobom upravovať, nakoľko k bezdôvodnému obohateniu nedošlo.
Nebola naplnená skutková podstata bezdôvodného obohatenia.
Následne opäť doplnil, že navrhuje zmenu žaloby tak, že oproti pôvodnému petitu navrhuje uložiť

povinnosť žalobcovi zaplatiť žalovanému 100 Eur za hodnotu materiálu.
Trvá na podanej žalobe tak ako ju podal, v danom prípade došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy,
žalovaný prijal zálohy, ktoré je povinný vrátiť. Žalobca sa nijako neobohatil na úkor žalovaného a preto
nie je potrebné vyporiadať žiadny synalagmatický záväzok. Žalovaný porušil svoje povinnosti v zmyslezmluvy o dielo, nedodal žiadne plnenie, ktoré by žalobca užíval. Naopak žalovaný neposkytol potrebnú
súčinnosť, nesplnil svoju povinnosť prevziať si materiál, ktorý žalobca nebol povinný vo svojom byte
skladovať a nemal ho kde uložiť.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalobca vo svojom petite nezohľadnil
vzájomnosť pnení, na ktorú poukazoval aj KSBA. Žalobca tiež neposkytol žalovanému žiadnu primeranú
lehotu na nápravu a ak by aj bola poskytnutá, neumožnil žalovanému prístup na stavbu. Odstúpenie
od zmluvy považuje za neplatné. Má za to, že žalovaný nikdy neprijal zálohovú platbu vo výške 4.000

Eur na vstavané skrine. Stotožňuje sa s právnym názorom KSBA ohľadne synalagmatického charakteru
záväzku. Pokiaľ ide o použitý materiál, tento nemožno zdemontovať a nemožno ho nikde inde použiť,
nakoľko sa jedná o nábytok na mieru a došlo by k jeho znehodnoteniu. Žalovanému by malo byť
vyplatené primerané peňažné plnenie.
Je irelevantné, či skrine boli demontované. Bezdôvodné obohatenie sa má posudzovať v čase jeho
vzniku. Ak bol materiál demontovaný, nemá pre žalovaného význam si materiál prevziať. Žiadajú

kompletnú náhradu hodnoty materiálu, vykonaných prác na stavbe a s tým súvisiace náklady, ktoré
žalovanému vznikli.
Podanú žalobu navrhujú zamietnuť vzhľadom na to, čo vyplynulo z vyjadrenia právneho zástupcu
žalobcu. Ide o synalagmatický záväzok, pričom v danom prípade už nie je čo vrátiť. Má za to, že žaloba
je nevykonateľná.

Na pojednávaní bola odstránená otázka, či je možné skrine vrátiť. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na
peňažnú náhradu za to, o čo sa žalobca na jeho úkor obohatil. Je irelevantné, či vec bola znehodnotená,
bezdôvodné obohatenie vzniklo a neviaže sa na subjektívne pocity žalobcu, či má vec pre neho hodnotu.
Skrine boli vyhotovené z materiálov, ktoré presahovali 4.000 Eur, pričom stále tvrdia, že záloha bola
poskytnutá len 2.000 Eur. Má za to, že synalagmatický záväzok nezanikol len tým, že vec bola zničená.

9. Súd sa oboznámil s tvrdeniami strán sporu ako aj nimi predloženými listinnými dôkazmi a vykonaným
dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav veci:

Z príjmového pokladničného dokladu, zo dňa 22.02.2020, ktorý predložil žalobca vyplýva, že E. B. prijal

od žalobcu sumu 2.300 Eur. Ako účel platby bola uvedená „Záloha“. Príjmový pokladničný doklad bol
podpísaný.

Z príjmového pokladničného dokladu, zo dňa 11.03.2020, ktorý predložil žalobca vyplýva, že E. B. prijal
od žalobcu sumu 2.000 Eur. Ako účel platby bola uvedená „Záloha skrine“. Príjmový pokladničný doklad

bol podpísaný.

Listom zo dňa 12.05.2020 spísaného právnym zástupcom žalobcu, adresovaným žalovanému, odstúpil
žalobca od zmluvy o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie vstavaných šatníkových skríň. Dôvody
odstúpenia od zmluvy sú totožné s dôvodmi uvedenými v podanej žalobe. Žalobca vyzval žalovaného

na bezodkladné prebratie materiálu a vrátenie uhradenej zálohy za zhotovenie šatníkových skríň.
Z pripojeného poštového podacieho lístka vyplýva, že list bol žalovanému odoslaný 13.05.2020.

Z fotodokumentácie predloženej žalobcom vyplývajú vady šatníkovej skrine na ABS hranách, vady na
montáži ako aj nepriliehanie jednotlivých montovaných častí.

Z fotodokumentácie predloženej žalovaným na pojednávaní dňa 06.07.2023 takisto vidieť nedokončené
šatníkové skrine, z fotky detailu poličiek vidieť nepriliehanie poličiek k stene, z dôvodu krivosti steny.
Na ďalších fotografiách možno badať zabalený materiál (drevené dosky) ako aj zmontovanú kuchynskú
linku.

Z fotokópii príjmových pokladničných dokladov pripojených žalovaným k podanému odvolaniu vyplýva,
že žalovaný mal od žalobcu prijať dňa 22.02.2020 sumu 2.300 Eur ako zálohu, dňa 11.03.2020 sumu
2.000 Eur ako zálohu skrine, dňa 23.03.2020 sumu 2.000 Eur ako zálohu na drevené schody.

Z výpisu z internetovej stránky slovenskej pošty vyplýva, že doporučený list podaný dňa 13.05.2020 pod
podacím číslom H., bol žalovanému doručený dňa 18.05.2020.10. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom žalovaného ani svedka I. J., nakoľko vzhľadom na procesnú
situáciu ako vyplynula na pojednávaní dňa 13.02.2025 súd nepovažoval vykonanie uvedených dôkazov
za hospodárne a dôvodné. Obdobne súd nevykonal dokazovanie vykonaním obhliadky k stavu diela,

ako to navrhoval žalovaný, nakoľko sa stalo nesporným, že dielo – montované skrine, o ktoré v tomto
konaní išlo, boli zo strany žalobcu demontované a vyhodené.

11. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 631 Občianskeho zákonníka, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo
zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

Podľa § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne
a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie
zodpovedať tejto norme.

Podľa § 638 Občianskeho zákonníka, ak je na vykonanie diela potrebná súčinnosť objednávateľa, je

zhotoviteľ oprávnený určiť na to primeranú lehotu a po jej márnom uplynutí môže od zmluvy odstúpiť,
ak na taký následok upozorní.

Podľa§641ods.1a2Občianskehozákonníka,ajkeďsadielonevykonalo,patrízhotoviteľovidojednaná
cena, ak bol ochotný dielo vykonať a ak mu v tom zabránili okolnosti na strane objednávateľa. Je však

povinný dať si započítať to, čo ušetril nevykonaním diela, čo zarobil inak alebo čo úmyselne zameškal
zarobiť. Ak zhotoviteľa zdržali vo vykonávaní diela okolnosti na strane objednávateľa, patrí mu za to
primeraná náhrada.

Podľa § 642 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy

odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ
zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. Objednávateľ
je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo nebude
vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote.

Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak
nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 123 ods. 2 CSP, podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby,
späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

Podľa § 125 ods. 1 a 2 CSP, podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

12. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že podanú žalobu žalobcu je potrebné
v celom rozsahu zamietnuť.

13. Žalobca sa podanou žalobou a po tom ako nadobudol právoplatnosť rozsudok tunajšieho súdu

č.k.: B5-12C/24/2021-113, v časti výroku I., domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4.000 Eur,
z titulu vrátenia zálohových platieb, ktoré mal žalovanému vyplatiť v dňoch 22.02.2020 a 11.03.2020.
Po rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 18.09.2024, č.k.: 2Co/38/2024-158, zostalo naďalej
medzi stranami sporné, či žalobca odstúpil od zmluvy o dielo platne, ako aj to, aká výška zálohovýchplatieb bola v súvislosti s montážou šatníkových skríň zo strany žalobcu žalovanému poskytnutá.
Napokon zostalo sporné aj to, či žalobca poskytol žalovanému primeranú lehotu na nápravu vzniknutých
nedostatkov na zhotovovanej veci – šatníkových skriniach a či má žalobca vôbec voči žalovanému nárok

na zaplatenie akejkoľvek peňažnej sumy s ohľadom na synalagmatický charakter záväzku.

14. V prvom rade súd uvádza, že s otázkou platného odstúpenia od zmluvy vrátane otázky, či bola
žalovanému poskytnutá primeraná lehota na odstránenie vzniknutých vád na predmete diela ako aj
s otázkou ustálenia výšky prijatej zálohy zo strany žalovaného sa súd prvého stupňa vysporiadal

v pôvodnom rozhodnutí zo dňa 06.07.2023, č.k.: B5-12C/24/2021-113, pričom s uvedenými závermi
tunajšieho súdu sa odvolací súd vo svojom rozhodnutí stotožnil (pozri body č. 16, 17, 18 odôvodnenia
rozhodnutia odvolacieho súdu č.k.: 2Co/38/2024-158). Je síce pravdou, že v novom konaní po zrušení
pôvodného rozsudku tunajšieho súdu právny zástupca žalovaného na nariadenom pojednávaní dňa
13.02.2025 navrhoval doplnenie dokazovania výsluchom žalovaného ako aj svedka J., súd však
nepovažoval vykonanie uvedeného dokazovania za dôvodné a hospodárne vzhľadom na skutočnosť, že

podanú žalobu žalobcu, rešpektujúc právne závery odvolacieho súdu, bolo potrebné zamietnuť z iných
dôvodov.

15. Keďže sa v danom prípade jednalo o nárok žalobcu uplatnený zo zrušenej zmluvy po platnom
odstúpení od uzatvorenej zmluvy o dielo, bolo potrebné na uvedenú skutkovú situáciu nahliadať skrz

ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak je zmluva neplatná alebo zrušená,
je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal, a to v prvý deň po tom,
čo ho druhý účastník o vrátenie požiadal. Obdobne odvolací súd vo svojom rozhodnutí vyslovene
charakterizoval vzniknutý záväzok medzi stranami sporu ako vzájomný, teda synalagmatický záväzok.
Ako vyplýva z právneho názoru vysloveného v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn.:

3Cdo/115/2008 zo dňa 26.02.2009, ktorý aj v prípade zmluvy o dielo konštatoval, že v dôsledku
vzájomnej viazanosti a podmienenosti práv a povinností účastníkov zo zrušenej zmluvy je aj procesné
uplatnenie a uspokojenie práva jednej zmluvnej strany (na vrátenie ceny diela – v tomto prípade
poskytnutých záloh – pozn. súdu) viazané na uspokojenie obdobného práva druhej zmluvnej strany (na
vrátenie predmetu diela) a že povinnosť jednej z nich plniť je viazaná na rovnakú povinnosť druhej.

Žiadnaztýchtostrántedanemôžesamostatneuplatniťsvojeprávonaplnenieposkytnutépodľazrušenej
zmluvy, lebo § 457 OZ upravuje nielen spôsob, ale aj rozsah vzájomného plnenia.

16. Vzájomnosť nárokov ako vyplýva z ustanovenia § 457 OZ znamená, že súd môže žalobcovi priznať
len takú peňažnú čiastku, ktorej hodnota presahuje hodnotu protiplnenia poskytnutého žalovaným, čomu

musí zodpovedať aj žalobný petit a jeho správna formulácia v závislosti od toho, či majú byť vrátené
plnenia peňažné alebo nepeňažné, ktoré však musí byť in natura v zmysle § 458 ods. 1 OZ dobre možné.
V danom prípade žalobca vo svojom petite požadoval od žalovaného zaplatenie sumy 4.000 Eur, ktorá
mala zodpovedať vráteniu zaplatených záloh za dielo, ktoré mal žalovaný žalobcovi zhotoviť na mieru
– šatníkové skrine, a za ktoré žalovaný podľa nesporných skutkových tvrdení strán nakúpil materiál,

ktorý dodal na miesto zhotovenia šatníkových skríň, teda k žalobcovi. Ako súd konštatoval vyššie,
v danom prípade mohol byť žalobca v konaní úspešný len vtedy, ak by žiadal vrátenie plnenia získaného
žalovaným (poskytnuté zálohy), oproti vráteniu protiplnenia, ktoré dostal žalobca (materiál na zhotovenie
diela). Vzájomnú povinnosť vrátiť žalovanému dodaný materiál v podanej žalobe však neobsiahol. To, že
bolopreukázané,žežalovanýplnilsvadami,samoosebeneznamenalo,žežalovanýneplnilvôbec,teda

že by žalobcovi nevznikla žiadna povinnosť vrátiť žalovanému plnenie, ktoré mu zo strany žalovaného
bolo poskytnuté. Ignorovaním vzájomnej povinnosti strán sporu by došlo k prípadu, kedy by si jedna
zo sporových strán (v tomto prípade žalobca) ponechala nakúpený materiál a zároveň v prípade, ak
by mu zo strany žalovaného malo byť vyplatené aj peňažné plnenie 4.000 Eur, získal by aj peňažné
plnenie, v dôsledku čoho by sa bezdôvodne obohatil na úkor žalovaného, keď by žalobca disponoval aj

materiálom aj peniazmi, čo by bolo celkom zjavne na úkor žalovaného subjektu.

17. Tieto skutočnosti, zdôrazňujúce, že sa v danom prípade jedná o synalagmatický záväzok medzi
stranami sporu a že žalobca môže byť úspešný len v tej časti poskytnutého peňažného plnenia, ktorého
hodnotaprevyšujehodnotuplneniajemuposkytnutéhozostranyžalovaného, nielensúduprvéhostupňa

ale aj stranám sporu jasne prezentoval odvolací súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 18.09.2024, č.k.:
2Co/38/2024-158. Ako uviedol odvolací súd, povinnosť jedného z účastníkov zmluvy je viazaná na
povinnosť druhého účastníka zmluvy, keďže žiaden z účastníkov zmluvy sa nemôže úspešne svojhonároku žalobou domáhať, pokiaľ príslušnou formou otázku vzájomnosti v žalobe neobsiahne (bod 23.
odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu).

18. Predmetné rozhodnutie odvolacieho súdu bolo žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu
doručené dňa 16.10.2024. Napriek tomu, že odvolací súd jasne prezentoval žalujúcej strane podmienky,
zaktorýchmôžebyťvkonaníúspešná,poukazujúcvyslovenenapotrebuvtomtozmysleupraviťžalobný
petit, žalobca súdu nedoručil od času doručenia uvedeného rozhodnutia odvolacieho súdu tunajšiemu
súdu žiadny procesný návrh, ktorým by reflektoval na právne závery odvolacieho súdu. Žalobca ako

dominus litis, od ktorého procesnej aktivity sa absolútne odvíja jeho prípadný úspech alebo neúspech
v civilnom sporovom konaní bol v konaní absolútne procesne nečinný a žiadnym spôsobom otázku
vzájomnosti vo svojej žalobe neobsiahol.
Za účelom prejednania veci po rozhodnutí odvolacieho súdu, nariadil tunajší súd pojednávanie na deň
13.02.2025. Na predmetnom pojednávaní súd hneď na úvod pojednávania stranám prezentoval, že
majú priestor vyjadriť sa k záverom odvolacieho súdu a v jeho zmysle aj predniesť procesné návrhy.

Žalobca tak bol ihneď na úvod pojednávania zo strany súdu vyzvaný aby zohľadnil prijaté právne závery
odvolacieho súdu a v tomto smere predniesol aj procesný návrh, inými slovami, aby zohľadnil charakter
synalagmatického záväzku vo svojom žalobnom petite. Napriek tomu, právny zástupca žalobcu vo
svojom úvodnom vyjadrení súdu žiadny procesný návrh nepredniesol. Vo svojom ďalšom vyjadrení
následne len doplnil, že upraví petit žaloby, pričom vôbec neuviedol akým spôsobom. Súdu až v tejto

fáze konania prezentoval, že vydanie dodaného materiálu už nie je možné z dôvodu, že žalobca materiál
dodaný zo strany žalovaného demontoval a vyhodil.

19. Pokiaľ teda žalobca tvrdil, že dodaný materiál zo strany žalovaného už vyhodil, nebolo možné
vykonať dokazovanie za účelom zistenia, či by prichádzalo do úvahy a či by v danom prípade bolo možné

vydanie veci in natura.
Jediný spôsob akým sa mohli strany v rámci svojej vzájomnej povinnosti vysporiadať tak bolo
poskytnutím vzájomných peňažných protiplnení. V tomto smere, vyjadrujúc zaplatenie peňažnej sumy,
v ktorej by žalobca zohľadnil aj svoju povinnosť poskytnúť finančné protiplnenie žalovanému, bolo
potrebné upraviť žalobný petit. V tejto súvislosti žalovaný na pojednávaní prezentoval, že žiadal nahradiť

kompletnú hodnotu materiálu, vykonaných prác na stavbe ako aj s tým súvisiace náklady, ktoré
žalovanému vznikli, čo presahovalo hodnotu 4.000 Eur.

20. Žalobca následne vyslovene na otázku súdu, akým spôsobom si predstavuje zmeniť petit žaloby,
keď bol materiál vyhodený, konštatoval, že žalovaný petit nebude meniť žiadnym spôsobom. Až v čase,

keď súd vyzval strany na prezentovanie ich záverečných vyjadrení, uviedol právny zástupca žalobcu, že
navrhuje zmeniť žalobu takým spôsobom, že zohľadní vo svojej žalovanej sume hodnotu materiálu, ktorý
dodal žalobca v sume 100 Eur. Žalobca prezentoval, že na jeho strane nevzniklo žiadne bezdôvodné
obohatenie a je ochotný žalovanému kompenzovať len symbolickú sumu za dodaný materiál. Takto
prezentované skutočnosti už samé o sebe nasvedčovali, že žalobca nemá v skutočnom úmysle riadne

upraviť žalobný petit.
Súd návrh žalobcu na zmenu žaloby zamietol. Súd konštatuje, že návrh na zmenu žaloby je podaním
vo veci samej (§ 123 ods. 2 CSP). V zmysle ustanovenia § 125 ods. 1 CSP, podanie možno urobiť
písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Prijatím Civilného sporového poriadku
tak z procesného predpisu vypadla možnosť pôvodne upravená v ust. § 42 OSP, v zmysle ktorého

bolo možné podanie urobiť aj ústne do zápisnice. Civilný sporový poriadok v tomto smere jasne
a zrozumiteľne upravuje akú formu musí mať podanie adresované súdu. Z uvedeného vyplýva, že súd
nie je povinný akceptovať podania urobené ústne a sám ich spisovať do zápisnice.
Ako už súd konštatoval vyššie, právny zástupca žalobcu bol oboznámený z rozhodnutím odvolacieho
súdu už od 16.10.2024, pričom od času jeho doručenia, až do nariadenia termínu pojednávania, na tento

nijako nereflektoval a súdu žiadne podanie, ktoré by malo zákonom predpísanú formu nedoručil. Musel
si byť pritom ako advokát vedomý, že súd prvej inštancie je závermi a pokynmi odvolacieho súdu viazaný
a je povinný sa nimi riadiť v novom prvostupňovom konaní. Jedine žalobca mal pritom povinnosť upraviť
riadne žalobný návrh takým spôsobom, aby príslušnou formou obsiahol otázku vzájomnosti v podanej
žalobe. Keďže bol žalobca v konaní právne zastúpený advokátom, súd nemal voči tejto strane sporu

žiadnu poučovaciu povinnosť ohľadne procesných práv a povinností strany.
Žalobca za účelom doplnenia písomného návrhu na zmenu žaloby v súvislosti s uvedeným požadoval
poskytnutie lehoty na doplnenie návrhu na zmenu žaloby procesne prípustným spôsobom, čo by však
malo za následok odročenie pojednávania. Súd dáva do pozornosti, že pojednávanie je možné odročiťlen z dôležitých dôvodov upravených v ustanovení § 183 CSP. V žiadnom prípade nemožno za dôležitý
dôvod pre odročenie pojednávania považovať to, aby žalobca mohol súdu písomne doručiť návrh na
zmenu žaloby, ktorý mohol a najmä mal súdu prezentovať kedykoľvek predtým a na doručenie ktorého

mal viac ako dostatočný časový priestor. Súd preto takejto požiadavke žalobcu nevyhovel.

21.Žalobcatedananariadenomtermínepojednávaniazmätočnenajskôravizoval,žeupravípetitžaloby.
Následne prezentoval, že petit nebude meniť žiadnym spôsobom, potom opätovne súdu prezentoval, že
zmeniť žalobu chce, pričom svoj návrh na zmenu žaloby predniesol formálne neprípustným spôsobom,

aby nakoniec vo svojej záverečnej reči aj tak uviedol, že na podanej žalobe trvá tak ako ju podal a poprel
existenciu synalagmatického záväzku, keď vyslovene uviedol, že „nie je potrebné vyporiadať žiadny
synalagmatický záväzok“.
Súd tak musel konštatovať, že žalobca tým, že riadne nezmenil žalobný petit, nemohol byť v konaní
úspešný, keďže ako súd ustálil, v danom prípade sa jednalo o synalagmatický záväzok medzi stranami
sporu, čo znamenalo, že v dôsledku vzájomnej viazanosti a podmienenosti práv a povinností účastníkov

zo zrušenej zmluvy bolo aj procesné uplatnenie a uspokojenie práva jednej zmluvnej strany viazané na
uspokojenie obdobného práva druhej zmluvnej strany. Žiadna zo strán tak nemohla samostatne uplatniť
svoje právo na plnenie poskytnuté zo zrušenej zmluvy. Keďže žalobca v petite žaloby túto viazanosť
reštitučných povinností účastníkov nijako nevyjadril, nemohla byť jeho žaloba z tohto dôvodu úspešná.

22. Súd dodáva, že návrh na zmenu žaloby je podaním vo veci samej. Pokiaľ strana navrhuje zmeniť
žalobný petit je povinná nielen tento správne formulovať tak aby bol vykonateľný ale je povinná
v súvislosti s ním uviesť aj zodpovedajúce skutkové tvrdenia a dodržať aj ďalšie podstatné náležitosti
podania, ktoré predpisuje zákon. Žalobca riadne a procesne správnym spôsobom nenavrhol zmenu
žalobného petitu, ktorý by podporil aj príslušnými skutkovými tvrdeniami, od ktorých by bolo možné

odvíjať aj ďalší priebeh dokazovania v konaní, keď v jeho len ústne prednesenom návrhu tieto úplne
absentovali, pričom boli nevyhnutné pre ďalšie dokazovanie ohľadne dôvodnosti výšky uplatnenej istiny,
ktorá by mala byť vrátaná žalobcovi.
Odvolací súd vo svojom rozhodnutí jasne uviedol, že v konaní, v ktorom sa jedná o vyporiadanie
vzájomne podmieneného záväzku, môže súd žalobcovi priznať len to, o čo jeho peňažné plnenie

presahuje plnenie poskytnuté mu podľa zmluvy žalovaným. Žalobca však svoj ústne prezentovaný
návrh na zmenu žaloby nepodporil žiadnymi skutkovými tvrdeniami ani predloženými dôkazmi, z ktorých
by bolo možné usudzovať, že by mal mať zo synalagmatického záväzku nárok voči žalovanému na
zaplatenie sumy 3.900 Eur. Nekonkretizoval ani to, ako dospel k záveru, že materiál, ktorý žalovaný
nakúpil pre žalobcu za poskytnuté zálohy, by mal mať len ním tvrdenú „symbolickú hodnotu“ 100

Eur. Obzvlášť, ak už na danom pojednávaní žalovaný vyslovene poukazoval, že hodnota dodaného
materiálu, vykonaných prác pre žalobcu a ďalších nákladov presahovala sumu 4.000 Eur.

23. Záverom je tiež potrebné upozorniť, že pokiaľ žalobca zničil vec, ktorá mala byť predmetom vrátenia,
tak nielen že zmaril dokazovanie ohľadne posudzovania, či vec bolo možné žalovanému vydať in natura,

ale najmä ohľadne objektívneho posúdenia hodnoty dodaného materiálu, obzvlášť, ak žalobca zásadne
zmenil svoj postoj k pôvodne nesporným skutočnostiam, keď tvrdil, že hodnota materiálu bola len
symbolických 100 Eur, pričom žalovaný poukazoval, že jeho hodnota spolu s hodnotou vykonaných
prác a ďalších žalovanému vzniknutých nákladov presahovala sumu 4.000 Eur. Žalobcom prezentovaná
hodnota materiálu napokon nemohla obstáť ani v kontexte toho, čo vyšlo v priebehu konania najavo,

keď žalovaný v konaní tvrdil, že za poskytnuté zálohy nakúpil pre žalobcu materiál, čo žalobca nijako
nepopieral. Dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti odklonenia od týchto pôvodne nesporných
tvrdení by zaťažovalo žalobcu, ktorý však žiadne návrhy na doplnenie dokazovania neprezentoval a svoj
návrh na zmenu žaloby v uvedenom zmysle napokon ani nijako neodôvodnil.

24. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keď žalobca procesne náležitým spôsobom nezohľadnil
v žalovanom petite vzájomnosť nárokov na vrátenie plnení zo zrušenej zmluvy, v dôsledku čoho
nemohla byť jeho žaloba v konaní pred súdom úspešná a zároveň tak ani nebolo možné riadne doplniť
dokazovanie v zmysle záverov odvolacieho súdu (bod 23 odôvodnenia), súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku rozsudku a podanú žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu.

25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého,
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný
v konaní úspech v rozsahu 100%, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu vočineúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného
predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).