Uznesenie – Zmluva o dielo ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 18, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120321418
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jahnová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6120321418.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek
senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v spore žalobcu: K. N., nar. XX.XX.XXXX,
trvalý pobyt I. XX, D., zastúpený: JUDr. Jurajom Gajdošíkom, advokátom so sídlom Miletičova 23,
Bratislava, proti žalovanému: Ľ. N., miesto podnikania Láb č. 255, Láb, IČO: 41 717 384, zastúpený
JUDr. Marekom Chovanom, PhD., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt I. B. X, Q., o zaplatenie 4.300,-

eur s príslušenstvom, vedený na Mestskom súde Bratislava IV pod sp.zn. B5-12C/24/2021, odvolaní
žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV, č.k. 12C/24/2021-113 zo dňa 06. júla 2023,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava IV, č.k. 12C/24/2021-113, zo dňa 06. júla 2023 vo
výroku II a III, vo veci vedenej na Mestskom súde Bratislava IV, pod sp.zn. B5-12C/24/2021, z r u š u
j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV (ďalej aj súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 06. júla 2023, č.k.
12C/24/2021-113 konanie v časti o zaplatenie 300,- eur zastavil (výrok I.). Žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 4.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 4.000,-
eur od 18.06.2020 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.). Zároveň
rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86 % (výrok III.).

2. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca sa žalobou doručenou do upomínacieho konania
na Okresný súd Banská Bystrica a postúpenou súdu prvej inštancie dňa 22.03.2021, domáhal voči
žalovanému zaplatenia istiny 4.300,- eur s príslušenstvom. Podanú žalobu odôvodnil tým, že ako
objednávateľ uzatvoril so žalovaným ako zhotoviteľom zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie
vstavaných šatníkových skríň. Uzavretím zmluvy o dielo na vstavané šatníkové skrine žalovaný na

seba prevzal záväzok zhotoviť vstavané skrine podľa požiadaviek žalobcu, riadne a v dohodnutom
čase. Prvá záloha za zhotovenie diela bola žalobcom uhradená 22.02.2020 vo výške 2.300,- eur, druhá
záloha vo výške 2.000,- eur bola žalobcom uhradená 11.03.2020. Napriek tomu, že termín ukončenia
prác bol stanovený na koniec apríla 2020 a prípravné práce žalovaný zahájil po zaplatení prvej zálohy,
pristúpil žalovaný k montáži skríň až okolo 15.04.2020. Dňa 17.04.2020 žalovaný telefonicky informoval
žalobcu, že na sklade nie je dostupný dekor, ktorý si žalobca vybral na dvere do šatníkov, s tým, že

jeho dodanie by trvalo 5 týždňov. Žalovaný navrhol použiť iný dekor podľa jeho výberu. Podľa informácii
žalobcu bol však ním vybraný dekor dostupný skladom a vo veľkom počte. Informácie žalovaného sa
nezakladali na pravde. Napriek súhlasu žalobcu so zhotovením diela použitím žalovaným vybraného
náhradného dekoru, dvere do šatníkových skríň nezhotovil. Žalovaný porušil svoj záväzok zhotoviť
dielo včas a tiež zhotoviť dielo riadne a podľa požiadaviek žalobcu. Vady diela spočívajúce v nekvalite
žalovaným zhotovením skríň sa prejavili pri ich umývaní dňa 18.04.2020 a 19.04.2020, počas ktorých

sa odliepali ABS hrany. Na odstránenie vád bol žalovaný opakovane vyzývaný, napriek tomu nepristúpil
k ich odstráneniu a riadnemu plneniu zmluvy ani po dodatočne poskytnutej primeranej lehote. Žalobcapreto dňa 13.05.2020 zaslal žalovanému odstúpenie od zmluvy, čím sa zmluva zrušila od počiatku.
Žalovaný na odstúpenie ani na výzvu na prebratie materiálu a vrátenie uhradenej zálohy nereagoval.
Pohľadávka žalobcu predstavuje sumu 4.300,- eur. Úroky z omeškania v zákonnej výške si žalobca

uplatňuje od dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu, t.j. 18.06.2020.

3.Súdprvejinštancieprávnevecposúdilpodľaustanovení§145ods.2,§146ods.1zákonač.160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj CSP), § 488, § 489, § 517 ods. 2, § 631, § 633 ods. 1,
§ 638, § 641 ods. 1 a 2, § 642 ods. 1 a 2, § 645 ods. 1, § 648 ods. 1, § 649 zákona č. 40/1964 Zb.

Občianskyzákonník(ďalejajOZ),§3nariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Keďže žalobca na pojednávaní dňa 06.07.2023, po uvedení
predbežného právneho posúdenia zo strany súdu prvej inštancie, zobral žalobu v časti o zaplatenie
300,- eur späť, súd prvej inštancie sa v prvom rade musel vysporiadať s uvedeným procesným návrhom
žalobcu.Nakoľkokspäťvzatiužalobyvčasti300,-eurzostranyžalobcudošloažpozačatípojednávania,
súd prvej inštancie na pojednávaní zisťoval, či žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Keďže žalovaný uviedol, že s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasí, súd prvej inštancie
rozhodol tak, že konanie v časti o zaplatenie 300,- eur zastavil.

4. Pokiaľ ide o zvyšok žalobcom uplatneného nároku, na podklade vykonaného dokazovania dospel
súd prvej inštancie k záveru, že nárok žalobcu je vo zvyšnej časti dôvodný, a preto žalobe v tejto časti

vyhovel. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 4.300,- eur z titulu vrátenia zálohových
platieb, ktoré žalovanému vyplatil v dňoch 22.02.2020 a 11.03.2020. Súd prvej inštancie skonštatoval,
že medzi stranami konania nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy
o dielo, v zmysle ktorej sa žalovaný ako zhotoviteľ pre žalobcu ako objednávateľa v období roku
2020 zaviazal podľa požiadaviek žalobcu vyhotoviť a zmontovať kuchynskú linku, drevené schodište

ako aj vstavané šatníkové skrine do dvoch detských izieb. Sporným nebolo ani to, že k dokončeniu
vstavaných šatníkových skríň nedošlo, ako aj to, že tieto skrine mali vady spočívajúce v odliepajúcich
sa ABS hranách, ako aj to, že zmontované časti nepriliehali z dôvodu krivej steny a na šatníkoch chýbali
šatníkové dvere. Medzi stranami zostalo sporné, či bolo žalovanému umožnené odstránenie vád na
diele ako aj jeho dokončenie, nakoľko žalovaný tvrdil, že žalobca ho nevpustil na stavbu, ako aj to, či

má mať žalobca nárok na vrátenie zálohových platieb. Súd prvej inštancie zhrnul, že medzi stranami
došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, a to zmluvy, pri ktorej mal žalovaný ako zhotoviteľ zhotoviť podľa
objednávky žalobcu (teda na zákazku) kuchynskú linku, drevené schody a šatníkové skrine do detských
izieb.Žalobcavkonanítvrdil,žežalovanémuposkytolcelkovúsumu4.300,-eur,akozálohunašatníkové
skrine, ktoré mal žalovaný podľa požiadavky žalobcu vyrobiť a následne na stavbe u žalobcu zmontovať.

Skutočnosť, že šatníky boli vyrobené podľa ústnej dohody a nákresu, uviedol samotný žalovaný v
podanom odpore. Žalobca odstúpil od zmluvy o dielo ešte nedokončeného diela z dôvodu, že dielo
v priebehu jeho vykonávania vykazovalo vady na ABS hranách a okrem už uvedeného nepriliehania
vzájomných montovaných časti neboli dodané ani šatníkové skrine, pričom žalovaný uvedené vady
neodstránil a dielo ani nedokončil. Podľa názoru súdu prvej inštancie skutočnosť, že na diele sa vyskytli

predmetné vady nebola medzi stranami sporná. Sporné nebolo ani to, že odliepanie ABS hrán žalobca
u žalovaného v priebehu vykonávania diela reklamoval, čo vo svojich vyjadreniach potvrdil aj samotný
žalovaný. Súd prvej inštancie skonštatoval, že sa v danom prípade nejednalo o vady na dokončenom
diele, ktoré bolo odovzdané a prevzaté a vady by boli následne uplatnené v záručnej dobe, ale jednalo
sa o vady, ktoré sa vyskytli ešte počas vykonávania diela. Pre odstúpenie od zmluvy preto prichádzala

do úvahy aplikácia § 642 ods. 2 OZ. Uviedol, že žalobca od zmluvy odstúpil z dôvodu, že sa stalo zrejmé,
že dielo nebude včas alebo riadne vykonané a zhotoviteľ neurobil nápravu ani v primeranej lehote.
Poznamenal, že skutočnosť, že šatníkové skrine mali pri zhotovovaní vady žalovaný nerozporoval.
Uviedol, že odliepanie ABS hrán žalobca u neho reklamoval, neuviedol však, že by predmetnú vadu
odstránil. Súdu prvej inštancie len popísal, že vadu možno odstrániť na mieste tepelným spojením.

Neuviedol však, že by k vykonaniu tohto úkonu z jeho strany aj došlo.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca tiež namietal, že poličky neboli v pravom uhle, zmontované
časti vzájomné nedoliehajú a nedoliehajú ani k stene a chýbali aj šatníkové dvere. Pokiaľ ide o tieto
vady, žalovaný uvádzal, že chyba nebola vo vyhotovenom diele, ale v stene, ktorá bola krivá. Uvádzal

tiež, že dokončenie diela mu nebolo umožnené z dôvodu, že žalobca ho nevpustil na stavbu. Súd
prvej inštancie s poukazom na ustanovenia § 638 a 641 OZ uviedol, že ak teda žalovaný v konaní
tvrdil, že nemohol ani odstrániť vady a ani dokončiť dielo z toho dôvodu, že ho žalobca nevpustil
na stavbu, bol povinný tieto skutočnosti súdu preukázať. Žalovaný súdu prvej inštancie nepredložilžiadny dôkaz ohľadne toho, že by sa pokúšal kontaktovať žalobcu za účelom odstránenia vád, prípadne
dokončenia diela, prípadne, že by sa ho snažil kontaktovať za tým účelom, aby ho žalobca vpustil na
stavbu. Inak povedané, pokiaľ žalovaný súdu tvrdil, že v dokončení diela mu bránili prekážky na strane

žalobcu ako objednávateľa, dôkazné bremeno ohľadne týchto tvrdení zaťažovalo žalovaného. Pokiaľ
ide o argumentáciu žalovaného, že zmontované časti nepriliehali tak ako mali z dôvodu krivých stien
a toto nebola vada diela, v tejto súvislosti sa súd prvej inštancie priklonil k tvrdeniu žalobcu, a síce,
že sa v danom prípade jednalo o dielo, ktoré malo byť vyhotovené na zákazku a na mieru. Žalovaný
sám uviedol, že vykonal nákres a zameranie diela. Podľa súdu prvej inštancie od žalovaného ako

zhotoviteľa diela a osoby odborne vzdelanej a zdatnej, navyše v predmete podnikania majúcej zapísanú
montáž nábytku ako aj maliarske a omietkarské práce, bolo možné spravodlivo požadovať, aby zvážil
všetky špecifiká daného priestoru a buď vyhotovil dielo, ktoré danému priestoru zodpovedá alebo aspoň
upozornil objednávateľa na krivosť stien prípadne akékoľvek iné nedostatky či prekážky, ktoré môžu
brániť riadnemu a včasnému zhotoveniu diela. Podľa názoru súdu prvej inštancie v prejednávanom
prípade došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy zo strany žalobcu podľa § 642 ods. 2 OZ. Skonštatoval,

že v priebehu konania sa stalo zrejmé, že dielo nebude vykonané riadne, keď malo popísané vady,
pričom nápravu týchto vád žalovaný ako zhotoviteľ nevykonal v poskytnutej lehote, hoci mal o nich
vedomosť. Žalovaný súčasne podľa súdu prvej inštancie nijako nepreukázal, že by mu bolo v odstránení
vád či dokončeniu diela zo strany žalobcu akýmkoľvek spôsobom zabránené. Žalobca pritom podľa
súdu prvej inštancie preukázal, že žalovanému odoslal poštou zásielku s písomným odstúpením od

zmluvy. Poukázal na to, že uvedený právny úkon žalobcu žalovaný v konaní nespochybňoval. Tento len
požadoval predloženie sms správ o komunikácii, neuviedol však, čo by malo byť predmetom tejto sms
konverzácie a aký vplyv mala mať na toto konanie. Požadoval tiež sms o odstúpení od zmluvy, čo podľa
názoru súdu prvej inštancie nemalo žiadnu relevanciu, nakoľko žalobca od zmluvy odstúpil písomne,
listinnou formou zasielanou žalovanému poštou. Pokiaľ ide o dôsledky takéhoto odstúpenia účelom

ustanovenia § 642 ods. 2 OZ je zamedziť neefektívnemu plynutiu času. Súd prvej inštancie odôvodnil,
že zákon neurčuje, ako sa strany majú v prípade odstúpenia od zmluvy podľa tohto ustanovenia
vyporiadať a nemožno na tieto okolnosti odstúpenia aplikovať ani ods. 1 daného ustanovenia, vzhľadom
na neexistenciu systematickej nadväznosti odseku 2 na odsek 1 a formulovanie úplne odlišných
predpokladov na odstúpenie od zmluvy bez poukazu na aplikáciu odseku 1. Pre dôsledky takéhoto

odstúpenia je preto potrebné použiť všeobecnú právnu úpravu a nie dôsledky upravené v odseku 1.
Prichádza preto do úvahy použitie všeobecných pravidiel týkajúcich sa bezdôvodného obohatenia po
zrušení zmluvy podľa § 48 ods. 2 OZ. Podľa tohto ustanovenia sa odstúpením od zmluvy zmluva od
začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Následne
v zmysle § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť

druhému všetko, čo podľa nej dostal, a to v prvý deň po tom, čo ho druhý účastník o vrátenie požiadal.
Podľa súdu prvej inštancie v zmysle uvedených zásad mal preto po zrušení zmluvy žalobca právo žiadať
späť zálohu zaplatenú v súvislosti so vstavanými skriňami a žalovaný mal právo žiadať späť materiál,
ktorý aj podľa vlastného vyjadrenia dodal na stavbu. Pokiaľ však ide o sumu zálohy, na ktorú by mal mať
žalobca nárok, žalobca súdu prvej inštancie nepreukázal, že ako záloha na vstavané skrine slúžila suma

4.300,- eur. Z predložených príjmových pokladničných dokladov vyplýval účel zálohy na šatníkové skrine
len na doklade zo dňa 11.03.2020 v sume 2.000,- eur. Ďalšia záloha v sume 2.300,- eur uvedený účel
nemala. Žalovaný však sám vo svojom vyjadrení doručenom súdu prvej inštancie 25.05.2021 uviedol,
že v marci 2020 prijal dvakrát zálohu vo výške 2.000, eur na zakúpenie materiálu na vstavané skrine
do detských izieb. Žalobca a žalovaný sa tak v priebehu konania zhodli na výške zálohy, ktorá mala

slúžiť na vstavané skrine v sume 4.000,- eur. Žalobca následne v prevyšujúcej časti 300,- eur zobral
s ohľadom na uvedené skutočnosti žalobu späť. Žalovaný následne na pojednávaní dňa 06.07.2023
začal uvádzať v rozpore s právnou argumentáciou, ktorú žalovaný v konaní zastával viac ako 2 roky, že
na skrine bola určená len záloha v sume 2.000,- eur. Na uvedenú zmenu procesnej obrany zo strany
žalovaného súd prvej inštancie neprihliadol. Žalovaný v priebehu celého konania nespochybňoval, že

od žalobcu prevzal zálohy spolu v celkovej sume 6.300,- eur, pričom sám uviedol, že sumu 4.000,- eur
prijal na zakúpenie materiálu na vstavané skrine. Následne aj čestne vo svojom vyjadrení z 25.05.2021
vyhlásil, že záloha bola použitá na nákup materiálu. Ak teda na pojednávaní prostredníctvom svojho
splnomocneného zástupcu bez uvedenia akýchkoľvek relevantných dôkazov a v rozpore s tvrdením
samotného žalovaného začal spochybňovať sumu prijatých záloh, túto argumentáciu súd prvej inštancie

vyhodnotil ako jasne špekulatívnu, bez akéhokoľvek skutkového a logického základu, ktorej cieľom bolo
konanie obštrukčne a nehospodárne predlžovať. Obdobne sa tak javil aj návrh na vykonanie dôkazu
výsluchom svedka T. H., ktorý mal podľa zástupcu žalovaného preukázať účel jednotlivých záloh. Pokiaľ
žalovaný v priebehu celého konania nerozporoval účel jednotlivých záloh a navyše sám čestne prehlásilako zálohy použil, bolo takýto dôkaz nadbytočné vykonať. Súd prvej inštancie ustálil, že bol navrhnutý v
rozpore so sudcovskou koncentráciou konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie
rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.000,- eur. Keďže sa žalovaný s

plnením svojho peňažného dlhu dostal do omeškania, súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj uplatnený
úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. z priznanej istiny, v súlade s § 517 ods. 2 OZ, v spojení s § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a to odo dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu v rámci
upomínacieho konania, t.j. od 18.06.2020, až do zaplatenia.

6. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, žalobca v konaní žaloval žalovaného o zaplatenie dlžnej
sumy 4.300,- eur. Žalobca mal v konaní úspech v časti o zaplatenie 4.000,- eur. Úspech žalovaného
predstavovala suma 300,- eur, v ktorej žalobca zobral žalobu po začatí pojednávania späť. Žaloba bola
zo strany žalobcu vzatá v tejto časti späť však nie z dôvodu správania žalovaného po začatí súdneho
konania,kedybytentouhradilčasťsvojhozáväzku,aleztohodôvodu,žesanárokvtejtočastiukázalako
neopodstatnený.Nároknanáhradutrovkonaniapretosúdprvejinštanciepovažovalzapotrebnérozdeliť

podľa pomeru úspechu strán sporu v zmysle § 255 ods. 2 CSP. Žalobcov úspech vo výške v pomere
k celkovej žalovanej sume predstavuje úspech v rozsahu 93,00 %. Úspech žalovaného vo zvyšnej
(neopodstatnenej) časti prestavuje pomer 7,00 %. Čistý úspech žalobcu v konaní tak predstavuje rozsah
náhrady trov konania v pomere 86,00 % (93,00 % - 7,00 %). Uvedené predstavuje rozsah náhrady trov
konania, na ktoré má žalobca nárok. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným

uznesením po právoplatnosti rozsudku, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

7. Proti výrokom II a III rozsudku súdu prvej inštancie (výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a viazanom
výroku o nároku na náhradu trov konania) podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, a to z dôvodov
uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP. Žalovaný namietal, že sa súd

prvej inštancie stotožnil s nezmyselným tvrdením žalobcu, že na základe ústnej dohody a podľa
požiadavky žalobcu prijal zákazku na vyhotovenie kuchynskej linky, stavanej skrine do dvoch detský
izieb a na drevené schody. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa stotožnil s nezmyselným tvrdením
žalobcu, že záloha bola vo výške 2.300,- eur na zakúpenie materiálu na kuchynskú linku. Súdu prvej
inštancie vytýkal, že nebral do úvahy a zle si vysvetlil jeho tvrdenie, že prijal v marci dvakrát zálohu

vo výške 2.000,- eur, pričom poukázal na to, že potvrdenie je len v konaní na jednom príjmovom
pokladničnom doklade. Taktiež namietal, že súd prvej inštancie nebral do úvahy, že zameranie skríň
vykonával vždy za prítomnosti objednávateľa žalobcu. Ďalej súdu prvej inštancie vytýkal, že nebral do
úvahy, že vykonal montáž troch šatníkových skríň. Žalovaný argumentoval, že pri montážach šatníka
zistil odlepenie ABS hrany na drevotrieske. Uviedol, že ABS plastová hrana je špeciálna vytvorená

hrana pre namáhavé plochy nábytku, vyznačuje sa vysokou nárazovou pevnosťou a odolnosťou voči
mechanickému poškodeniu, voči vode, mastnote a čistiacim prostriedkom. ABS hrany sú stálofarebné
a zdravotne nezávadné, oproti laminátovým sú drahšie avšak oceňuje sa skutočnosť, že nábytok bude
vyzerať stále dobre. Boli použité ABS hrany 22x0,5 s lepidlom. Súd prvej inštancie podľa žalovaného
nezohľadnil, že všetky tieto časti skríň boli namontované a materiál bol uložený u žalobcu. Uviedol, že

skrine boli namontované tak 70 % a všetok materiál žalobca zadržiava. Následne žalovaný namietal, že
súd prvej inštancie nebral do úvahy jeho tvrdenie z vyjadrenia zo dňa 24.05.2021, že nikdy neprevzal
kľúče od stavby. Podľa názoru žalovaného nemohlo dôjsť k platnému odstúpeniu od zmluvy zo strany
žalobcu podľa § 642 ods. 2 OZ. V nadväznosti na to namietal, že súd prvej inštancie v priebehu
konania nebral do úvahy, že dielo žalovaný vykonával riadne a bez závad, pričom nápravu mu nebolo

umožnené vykonať v poskytnutej lehote, hoci mal žalobca vedomosť o pokusoch žalovaného sa
dostáť na stavbu. Uvedený právny úkon žalobcu o odoslaní odstúpenia od zmluvy žalovaný v konaní
spochybňoval a požadoval predloženie sms správ o komunikácii. Podľa žalovaného žalobca nikdy
od zmluvy neodstúpil písomne, listinnou formou a nepreukázal doručenie takejto písomnosti. V tejto
súvislosti namietal, že súdu prvej inštancie postačoval len vypísaný podací lístok. Následne žalovaný

pri odvolacom dôvode týkajúcom sa porušenia práva na spravodlivý proces namietal, že súd prvej
inštancie sa riadne nezaoberal jeho tvrdeniami a vyhovel žalobcovi bez riadneho zistenia a osvedčenia
skutkových okolností, keďže v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo možné vypočuť svedka
Tomáša Hrebeňa. Argumentoval pritom s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. januára
2019, sp.zn. 6Cdo/98/2017. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a

vec vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, pokiaľ ide o výšku žalovanej sumy, dal do pozornosti
odvolacieho súdu písomné vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 24.05.2021 a zhrnul, že podľa jehonázoru, žalovaný v ňom výslovne potvrdil, že uzavrel so žalobcom zmluvu o dielo a prijal od neho
zálohu na zhotovenie vstavaných skríň do detských izieb celkom v sume 4.000,- eur (2x záloha po
2.000,- eur). Uviedol, že vo vzťahu k sume 4.000,- eur nebolo teda medzi stranami sporné, že žalovaný

uvedenú sumu ako zálohu na zhotovenie vstavaných skríň do detských izieb prevzal, nakoľko žalovaný
túto skutočnosť sám v písomnom vyjadrení uznal. K vadám diela žalobca uviedol, že skutočnosť, že
reklamoval vady vstavaných skríň u žalovaného, žalovaný potvrdil vo vyjadrení zo dňa 24.05.2021, ako
aj v samotnom odvolaní, v ktorom zhodne žalovaný uviedol, že „žalobca začal robiť obštrukcie tým, že
poličky nie sú v pravom uhle nedosedajú k stene“. Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že

steny boli krivé, mal tieto okolnosti zohľadniť pri zhotovení diela. Tvrdenie žalovaného o nemožnosti
vstupudonehnuteľnostioznačilžalobcazanepravdivé.Uviedol,žežalovanýmalkľúčeodnehnuteľnosti,
čo je preukázané tým, že sám vniesol do nehnuteľnosti materiál na výrobu drevených schodov. Pokiaľ
ide o odstúpenie od zmluvy o dielo, žalobca mal za to, že v konaní preukázal, že žalovanému odoslal
poštou zásielku s písomným odstúpením od zmluvy, a to formou doporučenej zásielky, pričom predložil
súdu prvej inštancie aj podací lístok. Zdôraznil, že žalovaný až prvýkrát v odvolaní uviedol tvrdenie,

že žalobca údajne nikdy od zmluvy neodstúpil písomne a nepreukázal doručenie takejto písomnosti.
V nadväznosti na to žalobca uviedol, že sa jedná o novotu, na ktorú odvolací súd podľa názoru
žalobcu, nemôže prihliadnuť (§ 366 CSP). Zároveň označil tieto tvrdenia za nepravdivé. Predložil pritom
odvolaciemu súdu aj informáciu o doručení zásielky s písomným odstúpením od zmluvy získanú z
internetovej stránky Slovenská pošta. Odvolanie žalovaného označil žalobca za nedôvodné. Následne

žalobca zhrnul odvolaciemu súdu, že podľa jeho názoru žalovaný v konaní potvrdil, že uzavrel zmluvu
o dielo, predmetom ktorej bolo vyhotovenie kuchynskej linky, vstavaných skríň do dvoch detských
izieb a drevených schodov, že žalovaný vykonal zameranie na účely vyhotovenia diela, prevzal od
žalobcu zálohu vo výške 4.000,- eur na vstavané skrine do detských izieb, ako aj to, že vstavané skrine
neboli dokončené, a že už v procese zhotovenia mali nedokončené vstavané skrine vady. K námietke

žalovaného týkajúcej sa nevypočutia svedka Tomáša Hrebeňa, žalobca uviedol, že súd prvej inštancie
dostatočne zdôvodnil, prečo výsluch uvedenej osoby nevykonal. Žalobca navrhol, aby odvolací súd
rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a priznal mu voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania.

9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 379 a § 378 ods. l CSP v rozsahu podaného
odvolania a z dôvodov prednesených v odvolaní a dospel k záveru, že nemá podmienky ani pre
potvrdenie a ani pre zmenu napadnutého rozsudku.

10. Súd prvej inštancie vyšiel zo zistenia tvrdeného stranami sporu (žaloba, vyjadrenie žalovaného zo

dňa 06.08.2020 - č.l. spisu 26, vyjadrenie žalovaného zo dňa 25.05.2021 - č.l. spisu 53), že žalobca
ako objednávateľ a žalovaný ako dodávateľ uzavreli medzi sebou vo februári 2020 ústnu zmluvu, na
základe ktorej sa žalovaný zaviazal zhotoviť pre žalobcu do dvoch detských izieb vstavané skrine,
pričom žalovaný na zakúpenie materiálu prevzal od žalobcu dva krát zálohu po 2.000,- eur. Medzi
stranami išlo o čiastkové plnenie, keďže sa dohodli aj na zhotovení kuchynskej linky a schodiska.

Žalovaný dňa 22.02.2020 vystavením príjmového pokladničného dokladu potvrdil, že od žalobcu prevzal
zálohu 2.300,- eur a dňa 11.03.2020 zálohu 2.000,- eur vo vzťahu ku ktorej uviedol aj jej účel „skrine.“
Listom zo dňa 12.05.2020 odovzdaným na poštovú prepravu dňa 13.05.2020 s doporučeným doručením
žalovanému, žalobca od zmluvy o zhotovení vstavaných skríň odstúpil, a to z dôvodu, že žalovaný
ku zhotoveným skriniam, napriek opakovaným výzvam, nedodal včas dvere, a z dôvodu, že dovtedy

zhotovená časť šatníkových skríň vykazuje vady, spočívajúce v odliepaní hrán a to už pri minimálnej
námahe; z iných dôvodov od zmluvy neodstúpil.

11. Skutočnosť,žemedzistranamikonaniabolauzavretáústnezmluvaodielo-ozhotoveníveci,nebola
medzi stranami konania sporná. Žalovaný odvolacou argumentáciou spochybňuje úkon odstúpenia od

zmluvy pre jeho nedoručenie, dôvodnosť odstúpenia od zmluvy pre nemožnosť v dodatočnej lehote
vady skríň odstrániť, spochybňuje výšku peňažnej povinnosti, ktorú by mal ako dôsledok odstúpenia od
zmluvy o dielo žalobcovi vrátiť, keď žalobcovi zostali skrine v stave rozpracovanosti 70 % (materiál), ako
aj záver súdu prvej inštancie o výške zaplatenej zálohy.

12. Podľa § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne
a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie
zodpovedať tejto norme.13. Podľa § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení
diela. Ak sa však dielo vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je
ten, komu bolo zadané, oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané

preddavky.

14. Podľa ustanovenia § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka je objednávateľ oprávnený odstúpiť od
zmluvyajvtedy,akjezrejmé,žedielonebudevčashotovéalebonebudevykonanériadne,aakzhotoviteľ
neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote.

15. V zmysle ustanovenia § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka dielo musí zodpovedať svojou povahou,
rozsahom, akosťou a ďalšími vlastnosťami dohode účastníkov. Ak sú na vykonanie diela stanovené
technické požiadavky, musí zhotoviteľ dbať, aby vykonanie tieto požiadavky spĺňalo. Ak akosť diela
nebola záväzne stanovená ani výslovne dohodnutá, je zhotoviteľ - podnikateľ povinný dielo dodať v
kvalite obvyklej. Zhotoviteľ musí postupovať odborne, t.j. spôsobom, akým sa obvykle pri vykonaní

takéhoto diela na to kvalifikovanými osobami postupuje. Povinnosť vykonať dielo riadne znamená
vykonať ho v obvyklej kvalite a bez vád. Pokiaľ dielo nie je vykonané riadne, objednávateľ nie je povinný
ho prevziať.

16. Odstúpenie objednávateľa podľa § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka je spojené s nedostatkami

na strane zhotoviteľa. Ide o preventívne právo na odstúpenie od zmluvy, ktorým objednávateľ môže
zabrániť vzniku ďalších nepríjemností a prieťahov, s ohľadom na postup prác zhotoviteľa. Právo odstúpiť
od zmluvy predpokladá vadnosť budúceho diela alebo omeškanie jeho vykonania, ktoré musia byť v
čase odstúpenia zrejmé, ďalej poskytnutie primeranej lehoty zhotoviteľovi objednávateľom na zaistenie
nápravy a to, že ani počas nej zhotoviteľ nápravu neurobil (podporne rozsudok Najvyššieho súdu SR,

sp.zn. 4 Cdo 23/2008, zo dňa 25. februára 2009). Dôkazom, ktoré boli v spore vykonané a následne
vyhodnotené v spojení so skutkovými tvrdeniami strán sporu, zodpovedá skutkový záver súdu prvej
inštancie, že žalobca od zmluvy o dielo (o zhotovení šatníkových vstavaných skríň) odstúpil z dôvodu
nekvalitného zhotovenia hrán skríň, ktoré sú vystavené vysokému namáhaniu (z iného dôvodu vadnosti
plnenia neodstúpil - list odstúpenie od zmluvy), ktorý záver nie je v rozpore s tým, čo v spore tvrdil

žalovaný, ktorý vedomosť o predmete vady mal, keď označil aj spôsob odstránenia vady, pričom aj
v odvolaní argumentoval, že odstránenie vady mu v poskytnutej lehote nebolo umožnené žalobcom,
keďže sa na stavbu nemohol dostať. Pri takomto tvrdení, bolo však na žalovanom, ktorý namietal
právnu opodstatnenosť odstúpenia od zmluvy, aby preukázal, že vytýkanú vadu v poskytnutej lehote
neodstránil z dôvodov na strane žalobcu. Z procesného deja v danej veci je však zrejmé, že žalovaný

zostal len v rovine skutkových tvrdení. Z obsahu spisu nič nesvedčí v prospech takej skutočnosti, ktorá
by opodstatňovala tvrdenie žalovaného, že v poskytnutej lehote nemohol vady odstrániť. Jednoducho
povedané v tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, svoje tvrdenie (procesnú obranu v
spore) vierohodne nepreukázal. Dôkaz výsluchom svedka T. H. navrhoval žalovaný vykonať po tom, ako
súd prvej inštancie predniesol na pojednávaní dňa 06.07.2023 k veci predbežné právne posúdenie a to

k zodpovedaniu otázky výšky zaplatenej zálohovej platby na zhotovenie skríň.

17. Žalobca mal právo na riadne vykonanie dohodnutého predmetu plnenia, ktorého vady už v čase
dodávania plnenia boli zrejmé, a ktoré žalovaný neodstránil ani po výzve žalobcu v poskytnutej lehote.
Na základe uvedeného sa odvolací súd v okolnostiach výsledkov dokazovania v tejto veci stotožňuje s

právnym záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého bol zmluvný vzťah strán sporu, založený zmluvou
o zhotovení šatníkových vstavaných skríň ukončený tak, že žalobca od zmluvy odstúpil listom zo dňa
12.05.2020 (č.l. spisu 9). Takémuto záveru nebráni ani odvolacia argumentácia žalovaného, podľa ktorej
žalobca samotné doručenie listiny s úkonom odstúpenia nepreukázal. Odvolací súd v tejto súvislosti
prednáša, že v odvolaní nie je možné už uplatniť nové skutočnosti alebo dôkazy vo veci samej. Za

nové sú považované všetky skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej
inštancie alebo za podmienok v ustanovení § 366 CSP. Odvolací súd je totiž viazaný stavom veci tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov uvedených v § 366 CSP, teda keď pôjde o tzv. novoty
v odvolacom konaní. Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný
prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len

vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia
súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom
prvej inštancie. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené akoreštriktívnevnímanávýnimkazpravidla,ževodvolacomkonaníspravidlaniesúprípustnétieprostriedky
procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.
Nemožnosťou predloženia prostriedku procesnej obrany treba rozumieť situáciu, kedy strana sporu

nemohla bez svojej viny prostriedky procesnej obrany označiť alebo predložiť, pretože o nich nevedela a
ani inak z procesného hľadiska nezavinila nevyužitie svojho práva. V danom prípade však žalovanému
v uplatnení argumentácie, že mu dopis s obsahom odstúpenia od zmluvy doručený nebol, respektíve,
že žalobca nepreukázal, že sa tento list dostal do jeho dispozície, nič nebránilo, keď ako listinný dôkaz
bol tento list pripojený k žalobe, v ktorej žalobca predniesol skutkové tvrdenie o odstúpení od zmluvy,

a ktorá bola riadne žalovanému doručená. Marginálne však odvolací súd k uvedenému dopĺňa, že
z verejne prístupnej internetovej stránky Slovenskej pošty o sledovaní zásielok vyplýva, že zásielka
s podacím číslom W. (podací lístok č.l. spisu 10), pod ktorým bola predmetná zásielka žalovanému
doručovaná, bola žalovanému doručená. Písomnosť sa dostane do dispozície adresáta tým, že získa
možnosť zoznámiť sa s jej obsahom.

18. Odstúpením od predmetnej zmluvy o dielo vznikol žalobcovi nárok na vrátenie záloh poskytnutých
žalovanému. Zistenie súdu prvej inštancie týkajúce sa výšky istiny žalobcom zaplatených záloh 4.000,-
eur nie je v rozpore s tým, čo žalovaný sám v spore tvrdil vo vyjadrení zo dňa 25.05.2021 (č.l. spisu
- 53), kedy predniesol: „ďalej som prijal v marci dva krát zálohu vo výške 2.000,- eur na zakúpenie
materiálu na vstavané skrine do detských izieb“, preto jeho námietka, že záver súdu prvej inštancie

nemá oporu v listinných dôkazoch (príjmových pokladničných dokladoch), ktoré vystavoval žalovaný,
ako aj z pohľadu námietky o zamietnutí návrhu na výsluch svedka k tvrdeniu o výške zálohovej platby,
až dodatočne v spore prednesený, nemôže presvedčivo obstáť. Samotnú odvolaciu argumentáciu, že
súd prvej inštancie si zle vysvetlil jeho tvrdenie o tom, že prijal dvakrát zálohu na vstavané skine po
2.000,- eur žalovaný nakoniec ani ničím nezdôvodnil.

19. Pokiaľ žalobca od zmluvy odstúpil je potrebné poukázať na ustanovenie § 48 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého od zmluvy môže jej účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom
zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté (odsek 1). Odstúpením od zmluvy sa zmluva od
začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak (odsek

2). K odstúpeniu od zmluvy legitimoval žalobcu Občiansky zákonník v ustanovení § 642 odsek 2.
V zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia sa tak zmluva zrušuje od začiatku (ex tunc) a plnenie
poskytnuté pred zrušením zmluvy (do odstúpenia od zmluvy) je plnením, v prípade ktorého sa uplatňuje
právna úprava bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z

účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Súd prvej inštancie postupoval správne
pokiaľ tento nárok žalobcu posúdil ako nárok z bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 457
Občianskeho zákonníka (bod 17,18 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), avšak samotnú právnu
otázku spojenú s aplikáciou tohto ustanovenia pre účely daného konania vyriešil v rozpore s ustálenou
judikatúrou.

20. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/115/2008 zo dňa 26. 02. 2009, ktorý aj v prípade zmluvy o
dielo konštatoval, že v dôsledku vzájomnej viazanosti a podmienenosti práv a povinností účastníkov
zo zrušenej zmluvy je aj procesné uplatnenie a uspokojenie práva jednej zmluvnej strany (na vrátenie

ceny diela) viazané na uspokojenie obdobného práva druhej zmluvnej strany (na vrátenie predmetu
diela) a že povinnosť jednej z nich plniť je viazaná na rovnakú povinnosť druhej. Žiadna z nich teda
nemôže samostatne uplatniť svoje právo na plnenie, poskytnuté podľa zrušenej zmluvy, lebo § 457
Občianskeho zákonníka upravuje nielen spôsob, ale aj rozsah vzájomného plnenia. Najvyšší súd
zároveň uviedol, že ...žalobcovia sa mohli domáhať na súde vrátenia svojho plnenia bez toho, aby v

žalobe vyjadrili podmienenosť tohto plnenia nárokom druhej strany, len ak sami neboli povinní vrátiť
plnenie žalovaného (teda len ak by podľa zrušenej zmluvy plnil výlučne on alebo ak by do vyhlásenia
rozsudku splnili povinnosť vrátiť žalovanému jeho plnenie)..., ... keďže žalobcovia v petite žaloby túto
vzájomnú viazanosť reštitučných povinností účastníkov nevyjadrili a súd bol viazaný ich žalobným
návrhom (§ 153 ods. 2 OSP), nemohla byť ich žaloba z tohto dôvodu úspešná.

21. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky sa v uznesení sp.zn. I. ÚS 119/2014 zo dňa 16.03.2014
vyjadril k otázke synalagmatickej povinnosti strán, v danom prípade kúpnej zmluvy s právnou vetou,
že nárok účastníka neplatnej (zrušenie) zmluvy na vrátenie ceny je nárokom podmieneným zo zákonapovinnosťou vrátiť druhému účastníkovi to, či získal za kúpnu cenu, ktorej vrátenia sa teraz domáha.
Vzájomná synalagmatická povinnosť strán neplatnej (zrušenej) kúpnej zmluvy nie je stotožniteľná
s ustanovením § 153 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku s danou možnosťou prekročiť návrhy

účastníkov, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vysporiadania vzťahu medzi nimi. Tieto závery
ústavného súdu sú plne aplikovateľné aj za účinnosti Civilného sporového poriadku, ktorý je aktuálnym
procesným predpisom občianskeho civilného konania, a to aj vo vzťahu k zmluve o dielo.

22. Z ustanovenia § 457 OZ vyplýva vzájomnosť nárokov na vrátenie plnení zo zrušenej zmluvy.

Vzájomnosť znamená, že súd môže žalobcovi priznať len takú peňažnú čiastku, ktorej hodnota
presahujehodnotuprotiplneniaposkytnutéhožalovaným,respektívevprípadevzájomnepodmieneného
nároku na vrátenie plnenia zo zrušenej zmluvy závisí správna formulácia žalobného návrhu (petitu)
od toho, či majú byť vrátené plnenia peňažné alebo nepeňažné, a či ak ide o vrátenie nepeňažného
plnenia, je vydanie plnenia in natura v zmysle § 458 ods. 1 OZ dobre možné. V prípadoch, keď
majú byť navzájom vrátené dve nepeňažné plnenia (napr. dve zamenené veci), alebo kedy má byť

vrátené nepeňažné plnenie oproti vráteniu peňažného protiplnenia (napr. prevzatá vec oproti zaplatenej
zálohe), pričom vrátenie nepeňažných plnení je dobre možné a žalobca doposiaľ svoju povinnosť vrátiť
plnenie nesplnil, môže žaloba uspieť len vtedy, ak sa žiada vrátenie plnenia získaného žalovaným
proti vráteniu protiplnenia, ktoré dostal žalobca. Naproti tomu za situácie, keď z oboch strán má byť
vrátené plnenie peňažné, popr. peňažná náhrada za plnenie, ktoré in natura nemožno dobre vydať, bude

žalobný návrh znieť na zaplatenie peňažnej sumy. V posudzovanej veci je žalobný petit formulovaný
tak, že vyjadruje len nárok žalobcu na vrátenie istiny, ktorú žalovanému zaplatil žalobca zálohovo na
cenu diela. Z listiny o odstúpení od zmluvy je zrejmé, že žalobca si bol vedomý svojej povinnosti
vrátiť žalovanému materiál spojený s jeho plnením. Žalovaný v podaní v spore zo dňa 25.05.2021
(č.l. spisu - 53) tvrdil, že zálohu spotreboval na nákup materiálu. Zo zápisnice z pojednávania zo

dňa 06.07.2023 (č.l. spisu 109) je zrejmé, že žalovaný rozporoval výšku peňažného nároku hodnotou
materiálu spotrebovaného v prospech plnenia žalobcu. To, že bolo preukázané, že žalovaný plnil s
vadami, samo o sebe neznamená, že žalovaný neplnil vôbec, teda že k bezdôvodnému obohateniu
na strane žalobcu nedošlo, respektíve to nezbavuje súd prvej inštancie povinnosti vysporiadať
sa s právnou otázkou založenou ustanovením § 457 OZ o vyhodnotení výšky nároku žalobcu z

pohľadu vzájomnej viazanosti práv a povinnosti účastníkov zrušenej zmluvy, ktorá argumentácia v
rozhodnutí súdu prvej inštancie, napriek námietke žalovaného ohľadom jeho protiplnenia žalobcovi
prednesenej v konaní, celkom chýba. Absencia skutkových a právnych záverov vo vzťahu k vzájomnosti
plnenia predpokladaného ustanovením § 457 OZ vylučuje možnosť prieskumného odvolacieho konania
(rozhodnutie je nepreskúmateľné), preto odvolací súd postupom podľa § 389 odsek 1, písmeno b/, c/

CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

23. V ďalšom postupe súd prvej inštancie bude reflektovať na právny stav ustanovenia § 457 OZ,
a právne závery vyjadrené v tomto rozhodnutí odvolacím súdom, keďže v dôsledku odstúpenia od
zmluvy boli zmluvné strany povinné sa vzájomne vysporiadať. Úlohou súdu prvej inštancie bude

doplniť procesne náležitým spôsobom relevantné skutkové zistenia, v smere, že v danej veci ide o
vzájomne podmienený záväzok, čo znamená že povinnosť jedného z účastníkov zmluvy je viazaná
na povinnosť druhého účastníka zmluvy, keďže žiaden z účastníkov zmluvy sa nemôže úspešne
svojho nároku žalobou domáhať, pokiaľ príslušnou formou otázku vzájomnosti v žalobe neobsiahne.
Súd prvej inštancie zodpovie otázku dôvodnosti výšky uplatnenej istiny, ktorá by mala byť vrátená

žalobcovi žalovaným, teda aké plnenie podľa zmluvy do úkonu odstúpenia poskytol žalobca žalovanému
a žalovaný žalobcovi, keďže priznať je možné vrátenie len toho, o čo peňažné plnenie žalobcu presahuje
plnenie (alebo náhradu za plnenie) poskytnuté mu podľa zmluvy žalovaným, pokiaľ súd zistí, že plnenie
žalovaného nie je možné vrátiť (v danej veci peniaze - skrine).

24. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania (§ 396
odsek 3CSP).

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,

§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).