Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 16, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/84/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112223923
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1112223923.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov

senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : G. E., nar. XX.
X. XXXX, trvale bytom D. XX/X, XXX XX H., zastúpený JUDr. Petrom Krchnákom, advokátom, Dolná
13, 969 01 Banská Štiavnica, proti žalovanému : KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO : 00 585 441, zastúpený JUDr. Baltazárom Mucskom,
advokátom, Vajnorská 55, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, o náhradu škody na zdraví vo výške
4.048,80 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV
zo dňa 12. 1. 2024 sp. zn. B1 - 15C/65/2013 - 225, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I a III p o t v r d z u j e.
Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
4.048,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4.048,80 eur od 30.
1. 2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd konanie o žalobe
žalobcu zastavil. Zároveň žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutie súd prvej inštancie uviedol, že sa žalobca domáhal

od žalovaného zaplatenia sumy 4.048,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 4.048,80 eur od 10.07.2012 do zaplatenia, a náhrady trov konania, titulom náhrady škody na
zdraví podľa zák. č. 437/2004 Z.z., konkrétne titulom náhrady za bolesť a SSU, ako priameho nároku
vyplývajúcehozozodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlaŠkoda120,EČV:
L.,vzmyslezákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 20.05.2009 v čase o 15:00 hod.
na ceste I. triedy č. 66, úsek cesty I/66, križovatka s účelovou komunikáciou k čerpacej stanici Slovnaft,

viedol vodič C. Š., nar. XX. X. XXXX, bytom F. XXXX, XXX XX L., v smere jazdy od Dudiniec, uvedené
motorové vozidlo a s týmto vozidlom odbočoval smerom doprava na čerpaciu stanicu Slovnaft, pričom
v križovatke došlo k zrážke so žalobcom ako cyklistom, ktorý viedol bicykel v smere jazdy od Krupiny.
Následkom nárazu došlo k pádu žalobcu, pričom mu bola spôsobená ťažká ujma na zdraví v podobe
zlomeniny oboch kostí predkolenia vpravo a zlomeniny nechtového výbežku posledného článku tretieho
prsta pravej ruky. Alkohol u žalobcu nebol zistený a u vodiča C. Š. bola zistená hodnota 1,61 mg/l
alkoholu v dychu, čo je 3,4 promile alkoholu v krvi. Podľa názoru žalobcu bola zrejmou príčinou havárie

extrémne vysoká hladina alkoholu v krvi vodiča, ktorá ho robila absolútne neschopným viesť motorové
vozidlo. Vodič C. Š. v stave alkoholickej nepríčetnosti bez akejkoľvek reakcie, brzdenia alebo vyhýbania
sa, narazil do žalobcu, následne mu neposkytol, ako ťažko zranenému, pomoc, nezavolal záchrannú
službuadokoncasasnažilzmiestanehodyujsť.Žalobcanavrhol,abyotýchtoskutočnostiachvypovedalsvedok D. R., bytom R. XXX/XX, L.. Žalobca poukázal na to, že vodič vozidla minimálne porušil
ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b), e), ods. 2 písm. a), c), § 66 ods. 2 písm. b), d), e) zákona č. 8/2009 Z. z.
o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase nehody. Osobitne

poukázal aj na skutočnosť, že vodič vozidla pri kontrole policajtom po nehode nepredložil vodičský ani
občiansky preukaz, tak ako to vyplýva zo správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 20.05.2009,
vyhotovenej U.. W. Z.. Vodič C. Š. mal automobil, ktorým spôsobil uvedenú škodu, povinne zmluvne
poistený u žalovaného, ako to vyplýva zo Záznamu o dopravnej nehode zo dňa 20.05.2009. Náhrada
za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu je podľa priloženého bodového

hodnotenia : 280 bodov x 14,46 eur = 4.048,80 eur. Hodnota bodu bola v roku 2009, kedy došlo k
uvedenej nehode, stanovená príslušným opatrením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na
sumu 14,46 eur ( § 5 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase ). Na predsúdnu
upomienku žalobcu zo dňa 03.07.2012 žalovaný v stanovenej lehote nereagoval. Žalobca sa domnieval,
že žalovaný je v omeškaní so zaplatením požadovanej sumy od konca uvedenej lehoty poskytnutej
na plnenie, t. j. od 10.07.2012. Keďže základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

11.10.2011 bola 1%, uplatnil si žaloba úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške 9 % ( 1% + 8% ).

2/ Súd žalobe ( návrhu na vydanie platobného rozkazu ) vyhovel vydaním Platobného rozkazu
Okresného súdu Bratislava I č. k. 18Ro/75/2012-23 zo dňa 21.01.2013, proti ktorému podal žalovaný
včas odpor s vecným odôvodnením. Žalovaný v odpore vyslovil domnienku, že označenie žaloby tak,

ako ju označil žalobca, prejudikuje vec v tom smere, že nárok na náhradu škody v sume 4.048,80
eur vznikol. Žalovaný potvrdil, že žalobca si u neho písomne uplatnil svoj nárok v zmysle § 15 ods. 1
zákona č. 381/2001 Z. z. Mal za to, že záväzok poisťovne nahradiť poškodenému škodu za poisteného je
záväzok voči poistenému, nie voči poškodenému, a že vzťah poškodeného a poisťovne nie je vzťahom
zodpovednosti za škodu, pretože zodpovednostný vzťah vzniká len medzi poškodeným a tým, kto mu

spôsobil škodu ( poisťovňa ním nie je ). Podľa žalovaného poisťovňa nie je zodpovedná za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a v prípade nároku žalobcu ( poškodeného ) na náhradu
škody je pasívne legitimovaný škodca. Namietal teda pasívnu legitimáciu žalovaného žiadajúc konanie
voči nemu zastaviť. S odkazom na § 100 ods. 1, § 106 ods. 1 Obč. zák. vzniesol žalovaný námietku
premlčania tvrdiac, že žalobca v deň vzniku škody ( 20.05.2009 ) vedel, kto mu spôsobil škodu na

zdraví, a o výške škody sa dozvedel z Lekárskeho posudku o bolestnom zo dňa 05.02.2010. Žaloba má
prezenčnú pečiatku súdu zo dňa 25.07.2012 a premlčacia lehota uplynula dňom 06.02.2012. Navrhol
žalobu z titulu premlčania zamietnuť. Poukazom na ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a), ods. 4, § 11 ods.
6 a § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. uviedol, že z relácie dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej
nehody, vydanej Okresným dopravným inšpektorátom vo Zvolene pod č. p. ORP-217/DI-DN-2009 je

zrejmé, že miera účasti na dopravnej nehode je v štádiu šetrenia. Z e-mailovej komunikácie policajta
a likvidátora žalovaného zo dňa 21.10.2011 je zrejmé, že dopravná nehoda zo dňa 20.05.2009 bola
riešená správnym orgánom pod č. p. ORP-232/DI-S-KA-2009, kde z priestupku bol podozrivý žalobca a
nie vodič C. Š.. Nakoľko nebolo šetrenie ukončené v zákonnej 2-ročnej lehote, bolo konanie o priestupku
zastavené. Nakoľko žalobca svoj nárok na poistné plnenie nepreukázal, bol na spoločnosť VOTUM -

Centrum odškodnenia, a. s. Bratislava, ktorá zastupovala žalobcu, zaslaný list o odôvodnením prečo nie
je možné zaplatiť poistné plnenie. Žalovanému nebolo zrejmé, na základe čoho žiada žalobca priznanie
úroku z omeškania od 10.07.2012, keďže toto vôbec právne ani skutkovo neodôvodnil. V súvislosti s
úrokom z omeškania žalovaný dôvodil Rozsudkom NS SR sp. zn. 3Cdo/23/1996 zo dňa 30.09.1996,
podľa ktorého povinnosť zaplatiť náhradu vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená

doba splnenia. Až uplynutím tejto doby, určenej na splnenie priznanej náhrady, prichádza k omeškaniu
dlžníka (žalovaného). S tvrdením o nepreukázaní nároku žalobcu, pre ktorý nie právneho dôvodu na
priznanie žalovanej sumy ani úroku z omeškania, žiadal žalobu ako nedôvodnú a premlčanú v celom
rozsahu zamietnuť.

3/ K odporu žalovaného proti platobnému rozkazu sa vyjadril žalobca vo Vyjadrení zo dňa 13.03.2013,
doručenom Okresnému súdu Bratislava I dňa 15.03.2013. Tvrdenie žalovaného o tom, že nemá právnu
subjektivitu, čo považuje za neodstrániteľný nedostatok podmienky konania žiadajúc konanie zastaviť,
vyvrátil tvrdením, že podľa výpisu z obchodného registra je žalovaný samostatná právnická osoba,
ktorej právna subjektivita je daná príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Pokiaľ advokát

žalovaného tvrdí, že žalovaný nemá právnu subjektivitu, tak celý jeho odpor je irelevantný, pretože
na podanie odporu bol podľa doloženého plnomocenstva splnomocnený žalovaným, ktorý však podľa
jeho názoru nemá právnu subjektivitu, t. j. nemôže platne udeliť plnomocenstvo na zastupovanie, resp.
vôbec nemôže byť zastupovaný. Ďalšie tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca ako poškodený nemápriamy nárok na plnenie proti žalovanému ako poisťovni, podporené odkazom na Rozsudok NS SR sp.
zn. 3Cdo/38/2005, označil žalobca za vadné z dôvodu, že uvedený rozsudok sa vzťahuje na prípady,
ktoré sa stali do 31.12.2001, kedy platila vyhláška č. 423/1991 Zb., pričom táto vyhláška bola zrušená

zákonom č. 381/2001 Z. z., na ktorý sa odvoláva žalobca. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného
o premlčaní nároku žalobcu ( podľa žalovaného začala plynúť premlčacia doba od 05.02.2010, kedy
sa žaloba dozvedel o výške škody z Lekárskeho posudku o bolestnom zo dňa 05.02.2010 ) dôvodiac,
že Lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia bol vydaný dňa 23.10.2010,
a nie 05.02.2010. A keďže je v ňom jasne určená doba liečenia od 20.05.2009 do 29.09.2010, je

akékoľvek bodové hodnotenie uskutočnené pred 29.09.2010 v rozpore s príslušnými ustanoveniami
zákona č. 381/2001 Z. z. Žalobca mal teda za to, že ak bola žaloba zo dňa 19.07.2012, podaná na
Okresný súd Bratislava I dňa 25.07.2012, bola podaná pred uplynutím dvojročnej premlčacej doby.
K odvolávaniu sa žalovaného na „Reláciu dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody", ktorú
údajne vydal Okresný dopravný inšpektorát vo Zvolene, žalobca uviedol, že z tohto dokumentu je
zrejmé len to, že ide o interný dokument žalovaného, v ktorého záhlaví je uvedený žalovaný a nie

je podpísaný. Tento dokument tak nemá žiadne právne účinky. V tejto súvislosti poukázal žalobca na
správu o výsledku objasňovania priestupku Okresného dopravného inšpektorátu Zvolen, pracovisko
Krupina, ORP-217/DI-S-KA-2009, kde bol vodič vozidla, pán Š., uznaný vinným zo spáchania priestupku
v danej veci. Na margo odvolávania sa žalovaného na priestupkové konanie voči žalobcovi uviedol
žalobca, že toto bolo začaté proti žalobcovi prvostupňovým orgánom neoprávnene. Prvostupňový

orgán hrubým spôsobom porušoval základné ustanovenia o vedení konania a vykonávaní dokazovania.
V tejto súvislosti poukázal žalobca na právny názor odvolacieho orgánu v danej veci, vyslovený v
Rozhodnutí o odvolaní Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Krajského dopravného inšpektorátu v
Banskej Bystrici, č. p.: KRP-14-2/DI-SPRAV-2010 zo dňa 18.02.2010 (predložil ho spolu s vyjadrením
k odporu), v ktorom sú uvedené viaceré nedostatky prvostupňového konania. Hlavný nedostatok

prvostupňového konania je zvýraznený na strane 5 rozhodnutia, kde sa ukladá prvostupňovému orgánu,
aby sa v novom konaní zaoberal potrebou znaleckého dokazovania v súvislosti s nehodovým dejom
vo vzťahu k zistenej hladine alkoholu v krvi u vodiča C. Š.. V zákonnej dvojročnej lehote na ukončenie
prvostupňového konania toto prvostupňový orgán nevykonal. Takže výsledkom tohto konania je, okrem
toho,žežalobcaneboluznanývinnýmzospáchaniapriestupku,ajskutočnosťhrubéhoporušovaniapráv

žalobcu v tomto konaní prvostupňovým orgánom. Účel tohto konania nepriamo vyplýva aj z mailovej
komunikácie policajta Okresného dopravného inšpektorátu Krupina, ktorý v neštandardnej mailovej
komunikácii poskytuje žalovanému interné údaje z oboch priestupkových konaní, a to napriek tomu, že
žalovaný nebol účastníkom ani jedného konania. Tento mail doložil žalovaný k odporu. K odvolávaniu sa
žalovaného v odpore na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/23/1996 vo vzťahu k namietaniu žalobcovho

nároku na úroky z omeškania, žalobca uviedol, že opätovne ide o použitie rozhodnutia NS SR, ktoré sa
na toto konanie vôbec nevzťahuje. V tomto konaní na NS SR išlo o mimoriadne navýšenie bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa zrušenej vyhlášky č. 32/1965 Zb., pričom v súvislosti s
problematikou riešenou v aktuálnom konaní už existuje konštantná judikatúra NS SR, ktorá priznáva
poškodenému v súvislosti so základnou náhradou za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia aj

úroky z omeškania.

4/ Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k odporu proti platobnému rozkazu vyjadril vo Vyjadrení zo
dňa 10.06.2015, doručenom Okresnému súdu Bratislava I dňa 12.05.2015, žiadajúc žalobu v celom
rozsahu zamietnuť. Zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v odpore proti platobnému rozkazu. Nad

ich rámec, po preštudovaní súdom pripojeného priestupkového spisu Okresného riaditeľstva PZ vo
Zvolene, Okresného dopravného inšpektorátu v Krupine č. p. : ORP-232/DI-S-KA-2009, týkajúceho sa
obvineného z priestupku : G. E., a súdom pripojeného priestupkového spisu Okresného riaditeľstva PZ
Zvolen, Okresného dopravného inšpektorátu v Krupine č. p. : ORP-152/DI-S-KA-2009, týkajúceho sa
obvineného z priestupku : C. Š. (poznámka súdu: žalovaný v celom texte Vyjadrenia zo dňa 10.06.2015

nesprávne uvádza, že sa v prípade priestupkového spisu Okresného riaditeľstva PZ Zvolen, Okresného
dopravného inšpektorátu v Krupine č. p. : ORP-152/DI-S-KA-2009, jedná o priestupkový spis Okresného
dopravného inšpektorátu Zvolen č. p. : ORP-217/DI-S-KA-2009, pričom táto nesprávnosť je zrejmá
z č. l. 59 spisu a zo samotného pripojeného spisu Okresného riaditeľstva PZ Zvolen, Okresného
dopravného inšpektorátu v Krupine č. p. : ORP-152/DI-S-KA-2009, nachádzajúceho sa v prílohách spisu

sp. zn. B1-15C/65/2013 ), žalovaný uviedol, že z Úradného záznamu zo dňa 02.11.2010 OR PZ vo
Zvolene, Okresný dopravný inšpektorát v Krupine ( poznámka súdu : jedná sa o Úradný záznam zo dňa
02.11.2010 zažurnalizovaný ako č. l. 137 v pripojenom priestupkovom spise Okresného riaditeľstva PZ
vo Zvolene, Okresného dopravného inšpektorátu v Krupine č. p. : ORP-232/DI-S-KA-2009, týkajúcehosa obvineného z priestupku : Miroslava Stančíka; keďže sú súdom pripojené dva priestupkové spisy,
bolo povinnosťou žalovaného explicitne uviesť, ktorého z nich je Úradný záznam zo dňa 02.11.2010
súčasťou, čo žalovaný neučinil ), bolo jasne konanie vodiča osobného motorového vozidla Škoda 120,

EČV : L., ktoré v čase dopravnej nehody viedol ako vodič C. Š., a ktoré bolo v čase vzniku poistnej
udalosti povinne zmluvne poistené u žalovaného, uzatvorené ako konanie, ktoré nemalo vplyv na vznik
a priebeh dopravnej nehody zo dňa 02.11.2010 o 11:00 hod. ( poznámka súdu : žalovaný mal zjavne na
mysli dopravnú nehodu zo dňa 20.05.2009 o 15:05 hod., nakoľko dopravná nehoda z ním nesprávne
uvedeného dňa 02.11.2010 o 11:00 hod. nie je prejednávaná v spore sp. zn. B1-15C/65/2013 ). Žalovaný

zdôraznil, že pán C. Š. bol uznaný za vinného z porušenia § 22 ods. 1 písm. d) a k) zák. č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch, kde je uvedené, že tento sa dopustil priestupku tým, že viedol motorové vozidlo v stave
vylučujúcom spôsobilosť viesť motorové vozidlo, ktorý si privodil požitím alkoholu a iným spôsobom ako
uvedeným v písmenách a) až i) príslušného predpisu sa dopustil porušenia pravidiel cestnej premávky
závažnýmspôsobompodľaosobitnéhopredpisu,tedaviedolosobnémotorovévozidlopopožitíalkoholu
a viedol osobné motorové vozidlo bez platných dokladov od osobného motorového vozidla, za čo mu

bola v blokovom konaní uložená pokuta vo výške 600,00 eur. Podľa žalovaného, pán C. Š. teda svojím
konanímneboluznanýzavinnéhozospáchaniapredmetnejdopravnejnehodyavsúvislostisuvedeným
Úradným záznamom zo dňa 02.11.2010 mal žalovaný za to, že vylúčením vplyvu alkoholu na vznik
dopravnej nehody, ako aj vylúčením konania pána C. Š. za zapríčinenie dopravnej nehody, nevzniká
žalobcovi (poznámka súdu : žalovaný neuviedol, čo nevzniká žalobcovi?) v zmysle § 4 ods. 1 zákona

č. 381/2001 Z. z., kde je uvedené, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Žalovaný tvrdil, že
na základe vyššie uvedeného nie je nárok žalobcu na náhradu škody zo zodpovednostného poistenia
pána C. Š. vzhľadom na to, že nebol uznaný za vinného za spôsobenie dopravnej nehody, ktorá sa
mala stať 02.11.2010 ( poznámka súdu : žalovaný mal zjavne na mysli dopravnú nehodu, ktorá sa mala

stať dňa 20.05.2009, nakoľko dopravná nehoda, ktorá sa mala stať ním nesprávne uvedeného dňa
02.11.2010, nie je prejednávaná v spore sp. zn. B1-15C/65/2013 ). S poukazom na ust. § 4 ods. 2 a §
15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. a pripojené priestupkové spisy mal žalovaný za preukázané, že alkohol
nameraný v krvi pána C. Š. nie je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, a teda nezakladá nárok
na náhradu škody uplatnený žalobcom. Žalovaný uviedol, že jeho správne postupy pri šetrení poistnej

udalosti podporuje aj znalecký posudok vypracovaný v rámci pripojených priestupkových spisov, kde v
závereznaleckéhoposudku,vypracovanéhoIng.PetromŠkripkom,votázkeč.4namožnosťzabránenia
dopravnej nehode cyklistom, odpoveď znalca, že aby cyklista zastavil s priemerným spomalením 4 ms
- 2 približne 1,2 m pred koridorom pohybu vozidla Škoda 120, musel by reagovať na pohyb vozidla
Škoda 120 ešte pred jeho natáčaním vľavo. Cyklista sa v tom čase nachádza na konci chodníka, viď

prílohy č. 19 až 23. V čase, keď vozidlo Škoda 120 opúšťa jazdný pruh ( vozidlo Škoda 120 pretína
krajnica - vodiacu čiaru ) cyklista nemohol zabrániť dopravnej nehode zastavením pred miestom stretu.
Iní účastníci cestnej premávky, než chodci, nesmú chodník používať. Ak by sa cyklista pred odbočením
na pumpu ( ako uvádza vo svojej výpovedi ) pohyboval po komunikácii, musel by pred odbočením na
pumpu dať prednosť protiidúcemu vozidlu Škoda 120 a k nehode by nedošlo. Podľa žalovaného jeho

tvrdenia podporuje aj bod 5.1.2 znaleckého posudku, kde je uvedené, že v prípade tam uvedenom by
bol vodič vozidla Škoda 120 pohybom bicykla ohrozený, ale cyklista nevytvoril vodičovi vozidla Škoda
120 prekážku náhlu.

5/ Žalobca počas výsluchu na pojednávaní konanom dňa 12.04.2016, pridržiavajúc sa žaloby, uviedol

k skutkovým okolnostiam, že zišiel s bicyklom z chodníka a odbočoval vľavo na benzínovú pumpu. V
tom smere išlo z Dudiniec motorové vozidlo Škoda 120, ktoré odbočovalo vpravo, ale nedalo smerovku
a došlo k stretu. Potom ako vozidlo narazilo do žalobcu, spadol z bicykla, a z auta Škoda 120
vystúpil štvornožky vodič, ktorý povedal, že nič nespravil a že ide preč. Hoci žalobca spadol, vodič mu
nepomohol.Dvajaokoloidúcipánihoodnieslinabok.Prišlasanitka,ktorúzavolalasvokražalobcu.Ztejto

nehody mal žalobca poškodené pravé predkolenie, mal otvorenú zlomeninu. V dôsledku tohto zranenia
má trvalé následky v podobe bolesti pri chôdzi.

6/ Advokát žalobcu na pojednávaní konanom dňa 12.04.2016 zotrval na podanej žalobe poukázaním
na priestupkové konanie a na nepochybnú skutočnosť, že žalobca utrpel zranenie otvorenú zlomeninu

pravého predkolenia. Rovnako nie je spochybnená skutočnosť existencie alkoholu u vodiča osobného
motorového vozidla Škoda 120 vo výške 3,4‰. Prvé priestupkové konanie vedené proti pánovi Š.
nebolo vedené v súvislosti s dopravnou nehodou, ale v súvislosti s alkoholom, a žalobca nebo jeho
účastníkom. Druhé priestupkové konanie bolo vedené proti žalobcovi z dôvodu predmetnej dopravnejnehody a v ňom zastupoval žalobcu. V súvislosti s vyšetrovaním nebolo vôbec uvažované, že vinníkom
dopravnej nehody by mohol byť pán Š. ale automaticky bolo konanie začaté proti žalobcovi. Poukázal
na znalecký posudok Ing. Škripku z priestupkového konania, ktorý vôbec neposudzoval vplyv alkoholu

vodiča Š. na dopravnú nehodu. Poukázal tiež na rozhodnutie Krajského dopravného inšpektorátu z
18.02.2010 ( pasáže vyznačené hrubým písmom ), ktoré jednoznačne preukazuje pochybenia OR PZ vo
Zvolene. V ňom Krajský dopravný inšpektorát uložil ako má polícia vo vyšetrovaní pred prvostupňovým
orgánom pokračovať, avšak ďalej polícia vôbec nekonala v intenciách tohto rozhodnutia, a radšej
nechala uplynúť dvojročnú premlčaciu lehotu a konanie bolo zastavené. Napriek tomu, že zastupoval

žalobcu v priestupkovom konaní, nebolo mu rozhodnutie o jeho zastavení doručené. Navrhol doplniť
dokazovanie formou znaleckého dokazovania, ktorým by bola zodpovedaná otázka, akým spôsobom
vplýval alkohol p. Š. na vznik dopravnej nehody, výsluchom svedkov - vodiča motorového vozidla Škoda
120 pána Š., D. R. ( svedka dopravnej nehody, ktorý odobral vodičovi motorového vozidla kľúče ) a
výsluchom znalca Ing. Škripku, nakoľko z jeho znaleckého posudku, ktorý je súčasťou priestupkového
konania, nie je zrejmý objektívny výsledok. Poukázal na rozdielnosť vyjadrenia žalovaného k vyjadreniu

žalobcu k odporu s odporom žalovaného proti platobnému rozkazu. Ďalej poukázal na skutočnosť, že
hoci nebol žalovaný účastníkom priestupkového konania, dostal o ňom úplné informácie. K tvrdeniu
žalovaného, že u pána Š. nie je kauzálny nexus v súvislosti s dopravnou nehodou, doplnil, že v prípade
žalobcu rovnako chýba kauzálny nexus, nakoľko jazda žalobcu bicyklom po chodníku bezprostredne
nespôsobila dopravnú nehodu, ale žalobca sa takto iba dostal na miesto dopravnej nehody, na ktoré by

sa bežným spôsobom dostal odbočením z hlavnej cesty.

7/ Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 12.04.2016 nezotrval na námietke
neexistencie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v tomto spore a námietke premlčania, uplatnených
v doterajších písomných podaniach ( v odpore proti platobnému rozkazu a vo vyjadrení k vyjadreniu

žalobcu k odporu, nakoľko v jeho úvode uvádza, že trvá na pôvodnom stanovisku v odpore ), na
ktorú skutočnosť upozornil aj advokát žalobcu, na čo reagoval poverený zástupca žalovaného tým, že
žalovaný môže zmeniť právnu argumentáciu v priebehu konania. Podľa názoru žalovaného, Krajský
dopravný inšpektorát vytkol polícii nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia o priestupku, vytkol procesné
vady z hľadiska vyhodnotenia prvostupňového orgánu, nie vo vzťahu k skutku, či sa žalobca nachádzal

na chodníku alebo nie. Ďalej uviedol, že z priestupkového spisu vyplýva, že došlo k zmene výpovede
žalobcu, keď pri prvom úkone žalobca uviedol, že si bol vedomý priestupku, a po tom, ako sa dal
zastúpiť advokátom, zmenil výpoveď. V súvislosti so svedkom D. R. uviedol, že z priestupkového spisu
aj z rozhodnutia vyplýva nesprávnosť tvrdenia žalobcu, že vodič motorového vozidla chcel z miesta
nehody ujsť. Žalovaný označil za jednoznačné, že vodič nechcel ujsť z miesta nehody, a túto skutočnosť

nepovažoval za dôležitú pre posúdenie tohto sporu. Nesúhlasil s doplnením dokazovania výsluchom
svedka D. R. dôvodiac, že z priestupkového spisu vyplýva, že pán D. R. bol iba pri tom, čo sa dialo po
dopravnej nehode.

8/ Súd prvej inštancie uložil znalcovi Ing. Petrovi Škripkovi, ktorý vyhotovil Znalecký posudok č. 121/2010

zo dňa 27.07.2010 vo veci dopravnej nehody zo dňa 20.05.2009 v čase o 15.00 hod. v Krupine pre
zadávateľa Okresné riaditeľstvo PZ vo Zvolene, Okresný dopravný inšpektorát v Krupine, v rámci
priestupkového konania vedeného na Okresnom riaditeľstve PZ vo Zvolene, Okresnom dopravnom
inšpektoráte v Krupine, pod č. p.: ORP-232/DI-S-KA-2009 ( obvinený z priestupku : G. E. ), písomne
zodpovedať na otázku, aký vplyv malo namerané množstvo alkoholu v krvi vodiča na vznik a priebeh

dopravnej nehody? (č. l. 96 spisu). Znalec Ing. Peter Škripko, ako konateľ spoločnosti Znalex spol. s
r. o., zodpovedal na otázku v mailovom podaní zo dňa 20.10.2016 (č. l. 99 spisu), v ktorom uviedol,
že po preštudovaní znaleckého posudku zistili, že podľa ich podkladov mal alkohol iba vodič Škoda
120. Priebeh dopravnej nehody je riešený pri reakcii vodiča 1 sekunda, to znamená ako keby nebol
pod vplyvnom alkoholu. Zo simulácie vyplýva, ako keby vodič vozidla nereagoval na cyklistu, lebo by

zabránil intenzívnym brzdením stretu, viď strana 14. Vodič v prevedenej simulácii priebehu dopravnej
nehody spomaľuje do miesta stretu pravdepodobne preto, aby sa dostal do vopred zvoleného miesta
na benzínovú pumpu. Cyklista pred ním uniká do miesta stretu. Cyklista mohol zabrániť dopravnej
nehode, ak by reagoval maximálnym spomalením na znamenie o zmene smeru jazdy vozidla Škoda,
ak bolo zapnuté. Cyklista uvedomujúc si, že porušuje zákon pohybom po chodníku, nemal prednosť

pred odbočujúcim vozidlom. Zo zabránenia nehody vyplýva, že keby vodič vozidla Škoda intenzívne
brzdil, tak by k stretu nedošlo. Znalec považoval za potrebné položiť otázku pre znalca z dopravnej
psychológie: 1. Či bol vodič vozidla Škoda v čase dopravnej nehody schopný správne reagovať -
vyhodnotiť pohyb cyklistu na chodníku a následne jeho ďalší pohyb schádzanie z chodníka ( kedy samal vodič vozidla Škoda rozhodnúť intenzívnym brzdením pre zabránenie ). Znalec zhrnul : Cyklista sa
nemal pohybovať po chodníku, a keď sa pohyboval, vedel, že porušuje zákon, preto mal brať zvýšenú
opatrnosť na ostatných účastníkov. Vodič nesprávne vyhodnotil situáciu a na pohyb cyklistu nereagoval

intenzívnym brzdením. Táto reakcia môže byť predmetom posudzovania psychológa. Účasť znalca na
pojednávaní, pokiaľ účastníci nezmenili výpovede ( na svoj pohyb v čase dopravnej nehody ), neprinesie
nové poznatky.

9/ Žalobca doručil súdu dňa 27.01.2017 Vyjadrenie zo dňa 25.01.2017, v ktorom navrhuje vypočutie

znalca ako svedka, aby mu mohol položiť otázky v súvislosti s ním vypracovaným písomným znaleckým
posudkom z dôvodu, že v znaleckom posudku nie je jednoznačne zodpovedané kto a z akého dôvodu
bezprostredne zavinil dopravnú nehodu. Ide o zistenie podmienky zodpovednosti za škodu, ktorou je
bezprostredná príčinná súvislosť. Žalobca zotrval na vypočutí navrhovaných svedkov pána Š. a pána R.
z dôvodu, že títo síce boli vypočutí v priestupkovom konaní, ale poškodený ( žalobca ) im nemal možnosť
položiť otázky v súvislosti s ich výpoveďou. Zároveň navrhol doplniť dokazovanie ustanovením znalca

z odvetvia toxikológie, ktorý zodpovie otázky vplyvu zisteného alkoholu u vodiča C. Š. v súvislosti so
zrážkou s obvineným ( žalobcom ). Podľa žalobcu by mal znalec zodpovedať najmä tieto otázky : 1. Aký
vplyv mala zistená hodnota alkoholu u vodiča C. Š. na jeho schopnosti viesť motorové vozidlo, najmä
na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti? 2. Ako zistený alkohol ovplyvnil schopnosť vodiča C. Š.
zabrániť zrážke s obvineným ( žalobcom )? 3. Vyjadriť sa k iným dôležitým skutočnostiam, ktoré

znalec zistil v priebehu vyhotovenia znaleckého posudku.

10/ Uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 15C/65/2013-106 zo dňa 26.04.2017, právoplatného
dňa 10.05.2017, súd rozhodol s odkazom na § 185 ods. 1 CSP, že vykoná navrhnutý dôkaz - odborným
vyjadrením súdnym znalcom z odboru psychológia, odvetvie psychológia dopravy. Vypracovaním a

podaním odborného vyjadrenia súd poveril súdneho znalca PhDr. Karola Kleinmanna, PhD. s miestom
výkonu činnosti Chladná 3, Bratislava. Úlohou znalca bolo, po oboznámení sa s obsahom spisu, ktorého
súčasťou sú priestupkové spisy OR PZ Zvolen pod ORP-232/DI-S-KA-2009 vo veci G. E. a OR PZ
Zvolen pod ORP-152/DI-S-KA-2009 vo veci C. Š., odpovedať na dve otázky : 1. Či vodič motorového
vozidla Škoda 120, EČ: KA397AA, C. Š. (s poukazom na zistené množstvo alkoholu) v čase dopravnej

nehody schopný správne reagovať - vyhodnotiť pohyb cyklistu G. E. na chodníku a následne jeho ďalší
pohyb - schádzanie z chodníka? 2. V prípade, ak by vodič motorového vozidla Škoda 120, EČ : L., C.
Š., nepožil pred jazdou alkohol, či by bolo možné jeho včasnou reakciou dopravnej nehode zabrániť?

11/ Na základe Uznesenia Okresného súdu Bratislava I č. k. 15C/65/2013-106 zo dňa 26.04.2017,

právoplatného dňa 10.05.2017, vypracoval PhDr. Karol Kleinmann, PhD., znalec z odboru : Psychológia,
odvetvie : Poradenská psychológia, Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých,
Psychológia dopravy, Odborné vyjadrenie č. 31/2017 zo dňa 29.12.2017 (č. l. 119 - 131 spisu ) a
Dodatok k Odbornému vyjadreniu č. 31/2017 zo dňa 12.06.2018 ( č. l. 142 - 145 spisu ), vypracovaný na
žiadosťžalobcuoodstráneniechybyvodbornomvyjadrení(obsiahnutúvoVyjadrenízodňa01.03.2018,

doručeného Okresnému súdu Bratislava I dňa 01.03.2018 ), keď znalec z neznámych príčin vychádzal z
hodnoty 1,6 ‰ alkoholu v krvi vodiča, pričom skutočná hodnota alkoholu u vodiča bola 1,61 mg/l alkoholu
v dychu, čo je 3,4 ‰ alkoholu v krvi, čo je dvakrát vyššia hodnota, ako hodnota, z ktorej vychádzal
znalec. Znalec PhDr. Karol Kleinmann, PhD. v Odbornom vyjadrení č. 31/2017 zo dňa 29.12.2017
( č. l. 119 - 131 spisu ) v znení Dodatku k Odbornému vyjadreniu č. 31/2017 zo dňa 12.06.2018

( č. l. 142 - 145 spisu ) formuloval závery zodpovedaním otázky č. 1. ( Či vodič motorového vozidla
Škoda 120, EČ : L., C. Š., s poukazom na zistené množstvo alkoholu v čase dopravnej nehody bol
schopný správne reagovať - vyhodnotiť pohyb cyklistu G. E. na chodníku a následne jeho ďalší pohyb
- schádzanie z chodníka? ) nasledovne : „Podľa zákona o premávke na pozemných komunikáciách
č. 8/2009 Z. z. a jeho následných noviel, vodič nesmie počas jazdy požiť alkoholický nápoj ani inú

návykovú látku a viesť vozidlo bezprostredne po ich požití, respektíve v čase, keď by ešte mohol byť
pod ich vplyvom. Na Slovensku zákon nepovoľuje žiadne množstvo alkoholu v dychu alebo krvi vodiča.
Množstvo 1,61 mg/l alkoholu v dychu, čo je 3,42 promile alkoholu v krvi, predstavuje ťažký stupeň
opitosti. 3 promile a viac alkoholu v krvi je sprevádzané únavou, ospalosťou, zvracaním, bledou tvárou.
Pri vysokých dávkach alkoholu dochádza k tzv. narkotickému efektu, ktorý je sprevádzaný bezvedomím,

necitlivosťou, inkontinenciou, slabým tepom, spomaleným dýchaním. Po psychickej stránke ide o ťažké
postihnutie psychiky a senzoriky, pozornosť je takmer vymiznutá, dezorientácia v osobe, priestore
a čase. Ťažký útlm, motorika je rozvrátená, subjekt sa pohybuje často "po štyroch". Intoxikácia sa
prejavuje poruchami vedomia, osobe reálne hrozí zlyhanie funkcií centier dýchania alebo srdcovo-cievneho systému. Pri dopravných nehodách pod vplyvom alkoholu reakčný čas hrá rozhodujúcu rolu
a je potrebné počítať s predĺžením celkovej doby reakcie vodiča. Zo psychologických charakteristík
vodiča je dôležitá predvídateľnosť vodiča, tzv. či podnet, ktorá má byť spozorovaný, zapadá do typickej

konfigurácie ( napr. cyklista idúci po chodníku a pod. ), alebo atypickej konfigurácie ( ležiaci chodec
na ceste ). Schopnosť situačného prehľadu pri 3,4 promile v krvi je viacnásobne znížená a osoba nie
je schopná reagovať na situáciu v doprave, reakcie vodiča sú maximálne utlmené." a zodpovedaním
otázky č. 2. ( V prípade, ak by vodič motorového vozidla Škoda 120, EČ : L., C. Š., nepožil pred
jazdou alkohol, či by bolo možné jeho včasnou reakciou dopravnej nehode zabrániť ? ) nasledovne :

„S vysokou pravdepodobnosťou áno. Zo psychologických vlastností by zrejme u vodiča vystúpila do
poprediasebakontrola,súdnosťapozornosť.Zväčšilobysaajperiférnevnímanie.Pozornosťavnímanie
vodiča pod vplyvnom alkoholu je sústredené do úzkeho kužeľa pred sebou a u viac ako 3 promile v krvi
vodič riadi motorové vozidlo automaticky. V prípade, že by vodič pred jazdou nepožil alkohol, s vysokou
pravdepodobnosťou by vodiča zaregistroval a strhol by riadenie. Úhybný manéver vodič neurobil z
dôvodu, že pre požitie alkoholu mal zmenenú orientáciu v čase a priestore, zvýšený reakčný čas a

apatiu. V prípade, že by vodič pred jazdou nepožil alkohol, potrebuje minimálne 576 - 639 milisekúnd na
to, aby zareagoval na podnet, vyhodnotil situáciu ako kolíziu a šliapol na brzdový pedál, tak pod vplyvom
alkoholu a vyššou reakčnom čase je to minimálne 700 - 1000 milisekúnd. Ak k tomu pripočítame aj
zníženú kapacitu vnímania, táto hodnota môže byť ešte vyššia."

12/ Advokát žalobcu na pojednávaní konanom dňa 22.09.2022 zotrval na všetkých doterajších
písomných a ústnych vyjadreniach a uviedol, že netrvá na návrhoch na doplnenie dokazovania. V rámci
zhrnutia vykonaného dokovania uviedol, že nebolo preukázané, že by žalobca zavinil dopravnú nehodu,
napriek tomu, že bol v podozrení z toho a priestupkovo za to stíhaný. Advokát žalobcu zastupoval
žalobcu aj v priestupkovom konaní, podali proti prvostupňovému rozhodnutiu opravný prostriedok,

odvolací orgán v plnom rozsahu vyhovel ich opravnému prostriedku, poukázal na viaceré vážne
nedostatky priestupkového konania voči žalobcovi a uložil prvostupňovému orgánu tieto nedostatky
odstrániť. Prvostupňový orgán z neznámych príčin vo veci ďalej riadne nekonal, čo spôsobilo, že
uplynula dvojročná lehota, v ktorej mal byť tento priestupok vyriešený. Vina žalobcu tak dokázaná
nebola. Vina vodiča motorového vozidla, pána Š., z toho, že požil pred jazdou alkohol, v príslušnom

priestupkovom konaní, dokázaná bola, za čo mu bola príslušným orgánom uložená aj pokuta. Z toho
je zrejmé, že vodič dopravného prostriedku vážnym spôsobom porušil zákon o pravidlách cestnej
premávky. Na to priamo nadväzuje už na súde vykonané dokazovanie v súvislosti s jeho opitosťou,
kde znalec potvrdil, že vodič mal 3,42 promile alkoholu v krvi, pričom znalec tvrdí, že toto množstvo
alkoholu spôsobuje ťažký útlm, rozvrátenie motoriky a subjekt sa pohybuje často po štyroch. Záverom

znaleckého posudku je aj konštatovanie znalca, že kedy vodič pred jazdou nepožil dané množstvo
alkoholu, mohol nehode s vysokou pravdepodobnosťou zabrániť. Tieto dva základné fakty, že vodič
porušil príslušné zákonné ustanovenie a zároveň podľa znaleckého dokazovania týmto porušením
spôsobil dopravnú nehodu, odpovedajú na otázku existencie kauzálneho nexusu medzi konaním vodiča
automobilu a spôsobenou škodou. Podľa advokáta žalobcu, takto vykonané dokazovanie odôvodňuje

dôvodnosť žalobcovho nároku. Na otázku súdu, aby ozrejmil uplatnenie si úroku z omeškania od
10.07.2012, keď žalobca nepreukázal dátum, kedy bola žalovanému doručená Predsúdna upomienka -
výzva na zaplatenie zo dňa 03.07.2012 ( č. l. 12 - 13 ) vzhľadom na predposledný odsek tejto predsúdnej
upomienky, kde žalobca určil žalovanému lehotu na plnenie „do 5 dní odo dňa doručenia tejto predsúdnej
upomienky...", advokát žalobcu odpovedal, že na túto otázku nebol pripravený, a že by sa dalo dohľadať

na webovej stránke Slovenskej pošty, kedy bola predžalobná upomienka doručená žalovanému.

13/ Advokát žalovaného na pojednávaní konanom dňa 22.09.2022 vo vzťahu k zotrvaniu na predošlých
vyjadreniach žalovaného uviedol, že nakoľko sa žalovaný od odporu ďalej už nevyjadroval k pasívnej
vecnej legitimácii žalovaného a k premlčaniu nároku, mal za to, že žalovaný na tejto argumentácii

zotrváva. Vzhľadom na to, že právne zastúpenie v tejto veci prevzal len prednedávnom a žalovaný
sa doteraz nevyjadril k záverom Odborného vyjadrenia č. 31/2017 ani k jeho dodatku, žiadal advokát
žalovaného o odročenie pojednávania za účelom zabezpečenia predmetného vyjadrenia a preverenia
možnosti mimosúdnej dohody.

14/ Advokát žalovaného na pojednávaní konanom dňa 12.01.2024 akceptoval, že poškodený má priamy
nárok od poisťovne na náhradu škody z dôvodu uzatvorenia povinného zmluvného poistenia vinníka u
žalovaného, a rovnako akceptoval, že žalovaný ako právnická osoba má právnu subjektivitu, nakoľko vo
vyjadreniach žalovaného identifikoval túto námietku, a teda ďalej na nej netrvá. Zotrval však na námietkepremlčania, a to pri nároku na odškodnenie bolestného majúc za to, že odškodnenie sa poskytuje
od bolesti spôsobenej poškodenému na zdraví a odstraňovanie týchto následkov. Zo zdravotnej
dokumentácie žalobcu vyplýva, že posledný operačný výkon žalobca postúpil dňa 24.03.2010. Žaloba

bola však podaná na súd až dňa 25.07.2012; nárok na náhradu bolestného je tak premlčaný. Okrem
toho mal za to, že žalobca sa pričinil o vznik dopravnej nehody, a preto navrhol, aby túto spoluúčasť
súd zohľadnil. Na následné poukázanie advokáta žalobcu na jeho vyjadrenie zo dňa 13.03.2013,
v ktorom sa vysporiadal k námietkou premlčania žalovaného citujúc jeho časť : „V tejto súvislosti
upriamujem pozornosť súdu na dátum vydania lekárskeho posudku, doloženého k žalobe, ktorým je deň

23.10.20210. Na tomto posudku je určená doba liečenia žalobcu od 20.05.2009 do 29.09.2010, preto
akékoľvek bodové hodnotenie uskutočnené pred 29.09.2010 je v rozpore s príslušnými ustanoveniami
zákona č. 381/2001 Z. z. Žaloba zo dňa 19.07.2012 tak bola podaná pred uplynutím dvojročnej
premlčacej doby", reagoval advokát žalovaného tým, že dňa 29.09.2010 bol žalobca na kontrolnej
prehliadke, kde ho ošetrujúci lekár pre prípad uplatnenia trvalých následkov odkázal na G.. G., a mal
za to, že začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pri nárokoch na náhradu bolestného a sťaženie

spoločenského uplatnenia nie je rovnaký. Advokát žalovaného zastal názor, že v prípade trvalých
následkov, resp. sťaženia spoločenského uplatnenia, trvá ustálenie zdravotného stavu dlhšie, pričom
aj zákon predpokladá spravidla jeden rok, avšak pri nároku na náhradu bolestného možno považovať
zdravotný stav poškodeného za ustálený v momente odstránenia následkov zdravotného poškodenia,
za čo považoval operáciu zo dňa 24.03.2010 s poukázaním na konštatovanie v lekárskej správe zo dňa

29.09.2010, že nález žalobcu sa od mája tohto roku javí bez zmeny. Žalovaný nemal ďalšie návrhy na
doplnenie dokazovania a žiadal žalobu zamietnuť.

15/ Advokát žalobcu vo vzťahu k zotrvaniu žalovaného na námietke premlčania pri nároku žalobcu
na odškodnenie bolestného zdôraznil, že otázka ustálenia zdravotného stavu žalobcu je otázkou, na

zodpovedanie ktorej sú potrebné odborné znalosti, čiže túto otázku môže zodpovedať len odborník z
danej oblasti. Konštatovania advokáta žalovaného preto považoval za konštatovania nie odborníka z
danej oblasti a navyše vytrhnuté z kontextu a prispôsobené obrane žalovaného. Znova poukázal na
ním už spomínaný lekársky posudok zo dňa 23.10.2010 ( č. l. 11 spisu ), v ktorom odborník v danej
oblasti, G.. D. G., chirurg, uvádza zhodne, aj pri bolestnom aj pri sťažení spoločenského uplatnenia

žalobcu, dobu ukončenia liečenia dátumom 29.09.2010. Až týmto dňom je možné považovať zdravotný
stav žalobcu za ustálený. Vo vzťahu k súdom vytknutému, aj žalovaným namietanému, nepreukázaniu
prvého dňa omeškania s plnením peňažného dlhu, advokát žalobu uviedol, že ak súd neuzná nárok
žalobcu na úrok z omeškania od požadovaného dátumu 10.07.2012, tak sa žalobca domáha, aby bol
úrok z omeškania priznaný od 30.01.2013, čo je deň nasledujúci po dni, keď bol žalovanému v danej

veci doručený platobný rozkaz ( bol mu doručený 29.01.2013 /č. l. 23 spisu/ ). Tým pádom žiadal
žalobca priznať úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne namiesto pôvodne požadovaného úroku z
omeškania vo výške 9 % ročne, nakoľko k prvému dňu omeškania ( 30.01.2013 ) bola základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky 0,75% + 8% podľa nariadenia vlády. Súd prvej inštancie následne
konštatoval, že predchádzajúce vyjadrenie advokáta žalobcu je, posúdiac ho podľa obsahu ( § 124 ods.

1 CSP ), čiastočným späťvzatím žaloby v časti úroku z omeškania od 10.07.2012 do 29.01.2013 a v časti
percentuálnej výšky úroku z omeškania 0,25% ročne ako rozdielu medzi v petite žaloby požadovanou
výškou úroku z omeškania 9 % ročne a výškou úroku z omeškania platnou k prvému dňu omeškania
( 30.01.2013 ) v zmysle čiastočného späťvzatia žaloby 8,75% ročne. Advokát žalovaného súhlasil s
čiastočným späťvzatím žaloby v časti úroku z omeškania. Žalobca nemal ďalšie návrhy na doplnenie

dokazovania. Advokát žalobcu na pojednávaní dňa 22.09.2022 ( č. l. 192 spisu ) výslovne uviedol, že
vzhľadom na závery Odborného vyjadrenia č. 31/2017 zo dňa 29.12.2017 v znení Dodatku k Odbornému
vyjadreniu č. 31/2017 zo dňa 12.06.2018, vypracovaných znalcom PhDr. Karolom Kleinmannom, PhD.,
upustil žalobca od návrhov na doplnenie dokazovania výsluchom svedka C. Š., - vodiča motorového
vozidla Škoda 120; výsluchom svedka D. R. - svedka dopravnej nehody ( z dôvodu, že obaja boli síce

vypočutí v priestupkovom konaní, ale poškodený im nemal možnosť položiť otázky v súvislosti s ich
výpoveďou ); výsluchom znalca Ing. Petra Škripku podľa § 208 ods. 3 CSP, ktorý vypracoval ZP č.
121/2010 z 27.07.2010 v rámci priestupkového konania ( z dôvodu, že v znaleckom posudku nie je
jednoznačne zodpovedané, kto a z akého dôvodu bezprostredne zavinil dopravnú nehodu, pričom ide
o zistenie podmienky zodpovednosti za škodu, ktorou je bezprostredná príčinná súvislosť) ( návrhy

žalobcu na doplnenie dokazovania na č. l. 91 a 104a spisu ).
16/ Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke založil na § 100 ods. 1, § 106 ods. 1, ods.
2, § 427, § 444, § 517 ods. 1, ods. 2, § 799 ods. 2, § 822, § 823 Obč. zák., ďalej na ust. § 4 ods. 1, §
4 ods. 2 písm. a/, § 4 ods. 4, § 11 ods. 6 písm. a/ a b/, § 11 ods. 8, § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z.o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
ďalej na ust. § 3 ods. 1, § 3 ods. 2, § 4 ods. 1, § 4 ods. 2, § 5 ods. 1, § 5 ods. 2, § 5 ods. 4 zákona
č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj § 1

Opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 12284/2009-OL z 12. 5,. 2009 o ustanovení
výšky za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2009.
Medzi stranami sporu bolo sporná pasívna vecná legitimácia žalovaného; premlčanie vo vzťahu k
nárokunaodškodneniebolestného;zavinenékonaniežalobcunavznikuškody,zavinenékonanievodiča
motorového vozidla Škoda 120, pána C. Š., na vzniku škody; a kauzálny nexus (príčinná súvislosť)

medzi konaním vodiča osobného motorového vozidla Škoda 120, pána C. Š., a spôsobenou škodou.

17/ Námietka nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v tomto spore, vznesená žalovaným v
odpore proti platobnému rozkazu, bola neskôr v konaní odvolaná samotným žalovaným, keď advokát
žalovaného na pojednávaní konanom dňa 12.01.2024 považujúc za potrebné oznámiť súdu, na ktorých
vyjadreniach žalovaný naďalej trvá, uviedol, že má za to, že existencia pasívnej vecnej legitimácie

žalovaného ako poisťovne bola judikatúrou vysporiadaná, a preto akceptuje, že poškodený má priamy
nárok od poisťovne na náhradu škody z dôvodu uzatvorenia povinného zmluvného poistenia vinníka u
žalovaného, a rovnako akceptuje, že žalovaný ako právnická osoba má právnu subjektivitu, nakoľko v
predchádzajúcich vyjadreniach žalovaného identifikoval túto námietku, a teda ďalej na nej netrvá.

18/ Súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú námietku premlčania vznesenú žalovaným v odpore
proti platobnému rozkazu, na ktorej žalovaný zotrval na pojednávaní dňa 12.01.2024 vo vzťahu k nároku
naodškodneniebolestného(žalovanýnapojednávanídňa12.01.2024uviedol,žeužnetrvánanámietke
premlčania vo vzťahu k nároku na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia ) tvrdiac, že ak
posledný operačný výkon žalobca podstúpil dňa 24.03.2010, a žaloba bola podaná až dňa 25.07.2012,

je nárok žalobcu na náhradu bolestného premlčaný. Toto tvrdenie žalovaného úspešne poprel žalobca
vo vyjadrení na pojednávaní dňa 12.01.2024, s ktorým sa súd stotožnil; žalobca ako poškodený sa
dozvedel o škode z Lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa
23.10.2010 /č. l. 11 spisu/ ( nie zo dňa 05.02.2010, ako to nesprávne uviedol žalovaný v odpore proti
platobnému rozkazu, a žalobca toto jeho nesprávne tvrdenie účinne poprel vo vyjadrení k odporu ), v

ktorom bolo bolestné ohodnotené celkovým počtom 200 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia
bolo ohodnotené celkovým počtom 80 bodov, spolu 280 bodov a v ktorom bola uvedená doba liečenia
od 20.05.2009 do 29.09.2010. V zmysle citovaného ustanovenia § 106 ods. 1 Obč. zák. začala plynúť
žalobcovi dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie práva zo zodpovednosti za škodu dňa
23.10.2010 ( kedy sa z Lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia

zo dňa 23.10.2010 dozvedel o škode ) a uplynula dňa 23.10.2012. Keďže žalobca podal žalobu zo dňa
19.07.2012 na Okresnom súde Bratislava I dňa 25.07.2012, o čom svedčí podacia pečiatka Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 25.07.2012 na č. l. 1 spisu, podal ju v rámci plynutia dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby, ktorá plynula od 23.10.2010 do 23.10.2012.

19/ Vina žalobcu na vzniku dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 20.05.2009, a pri ktorej došlo ku
škode na zdraví žalobcu, dokázaná nebola, resp. nevyplýva z obsahu pripojeného priestupkového spisu
Okresného riaditeľstva PZ vo Zvolene, Okresného dopravného inšpektorátu v Krupine č. p.: ORP-232/
DI-S-KA-2009 ( obvinený z priestupku : G. E. ), v ktorom absentuje akékoľvek právoplatné rozhodnutie
potvrdzujúce žalobcovu vinu alebo spoluvinu na vzniku dopravnej nehody a ukladajúce žalobcovi nejakú

sankciu.

20/ Vina vodiča osobného motorového vozidla Škoda 120, pána C. Š., na vzniku dopravnej nehody,
ku ktorej došlo dňa 20.05.2009, a pri ktorej došlo ku škode na zdraví žalobcu, dokázaná bola ( požil
pred jazdou alkohol, čím porušil zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení účinnom v čase dopravnej nehody ) a vyplýva z obsahu pripojeného
priestupkového spisu Okresného riaditeľstva PZ Zvolen, Okresného dopravného inšpektorátu v Krupine
č. p.: ORP-152/DI-S-KA-2009 ( obvinený z priestupku : C. Š. ). V Rozhodnutí Okresného riaditeľstva PZ
Zvolen, Okresného dopravného inšpektorátu Krupina č. p.: ORP-152/DI-S-KA-2009 zo dňa 11.08.2009,
právoplatnom dňa 11.08.2009 a vykonateľnom dňa 11.11.2009, sa konštatuje, že svojím konaním C. Š.

porušil povinnosť ustanovenú v § 4 ods. 1 písm. b) a § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a uznáva sa vinným zo spáchania priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. d), k) zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za čo mu bola podľa § 22 ods. 2 písm.b), e) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
uložená 1. pokuta vo výške 600 eur a 2. zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 24 mesiacov,
ktorý začína planúť dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zavinenie vodiča osobného

motorového vozidla Škoda 120, pána C. Š., na vzniku dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 20.05.2009,
a pri ktorej došlo ku škode na zdraví žalobcu, je zjavné aj zo súdom vykonaného dokazovania ( § 206
CSP ) opísaného v bode 12. odôvodnenia rozsudku, na ktoré súd v podrobnostiach odkazuje považujúc
za nadbytočné opätovne uvádzať jeho závery aj na tomto mieste.

21/ Súhlasne s názorom žalobcu aj súd konštatoval, že vyššie uvedené dva kľúčové fakty ( 1. vodič
osobného motorového vozidla Škoda 120, pán C. Š., porušil ustanovenia zákona č. 8/2009 Z. z. o
cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase dopravnej nehody,
čo vyplýva z obsahu pripojeného priestupkového spisu Okresného riaditeľstva PZ Zvolen, Okresného
dopravného inšpektorátu v Krupine č. p.: ORP-152/DI-S-KA-2009 /obvinený z priestupku : C. Š. /, 2.
porušením ustanovení zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom v čase dopravnej nehody spôsobil pán C. Š. dopravnú nehodu, čo vyplýva zo
súdom vykonaného dokazovania /viď bod 12. odôvodnenia rozsudku/ ), preukazujú existenciu príčinnej
súvislosti medzi konaním vodiča osobného motorového vozidla, pána C. Š. a spôsobenou škodou.

22/ Medzi stranami sporu nebol sporný vznik škody, nebolo sporné ani bodové ohodnotenie bolestného

( 200 bodov ) a bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia ( 80 bodov ) v Lekárskom
posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 23.10.2010. Sporným nebola ani
výška náhrady za bolesť za jeden bod ( 200 bodov x 14,46 eur/jeden bod ) a výška náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia za jeden bod ( 80 bodov x 14,46 eur/jeden bod ), t. j. spolu 4.048,80 eur
( spolu 280 bodov x 14,46 eur/ jeden bod ). Súd prvej inštancie poznamenal, že žalobca si mohol, v

súlade s cit. ust. § 5 ods. 2 za spojkou "a" zákona č. 437/2004 Z. z., uplatniť sumu 4.049,00 eur po
zaokrúhlení výslednej sumy 4.048,80 eur na najbližšie celé euro smerom nahor. Súd, rešpektujúc vyššie
cit. ust. § 216 ods. 2 CSP, nemohol prekročiť návrh žalobcu a prisúdiť viac ( 4.049,00 eur ), než čoho
sa žalobca domáhal ( 4.048,80 eur ).

23/ Súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalovaného na zohľadnenie spoluúčasti žalobcu na vzniku
dopravnej nehody, nakoľko v pripojenom priestupkovom spise Okresného riaditeľstva PZ vo Zvolene,
Okresného dopravného inšpektorátu v Krupine č. p.: ORP-232/DI-S-KA-2009 ( obvinený z
priestupku : G. E. ) sa nenachádza žiadne právoplatné rozhodnutie potvrdzujúce žalobcovu spoluúčasť
na vzniku dopravnej nehody a ukladajúce žalobcovi za žalovaným iba tvrdenú, ale nepreukázanú,

spoluúčasť na vzniku dopravnej nehody, nejakú sankciu.

24/ Súd vzhliadol dôvodnosť nároku žalobcu na úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy
4.048,80 eur od 30.01.2013 do zaplatenia. V súlade s ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.,
podľa ktorého poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania

potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení
právoplatnéhorozhodnutiasúduovýškenáhradyškodypoisťovateľovi,akztohtorozhodnutianevyplýva
iná lehota na poskytnutie poistného plnenia; súd uzavrel, že nakoľko šetrenie poistnej udalosti nebolo
skončené do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti ( t. j. do 03.10.2012,
oznámením poškodeného o škodovej udalosti je Predžalobná upomienka - výzva na zaplatenie zo dňa

03.07.2012 /č. l. 12 spisu/ ) podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z., mohol sa žalovaný
dostať do omeškania najskôr dňa 19.10.2012 ( 15-dňová lehota v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001
Z. z. žalovanému uplynula dňa 18.10.2012 /03.10.2012 + 15 dní/ ). Žalobca však na pojednávaní dňa
12.01.2024 vzal žalobu späť v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,25% ročne zo sumy
4.048,80eurod10.07.2012do29.01.2013,žiadajúcpriznaťúrokzomeškaniaod30.01.2013,považujúc

tento deň, ako deň nasledujúci po doručení platobného rozkazu žalovanému /č. l. 23, platobný rozkaz bol
doručený žalovanému do vlastných rúk dňa 29.01.2013/, za prvý deň omeškania. Súd prvej inštancie,
rešpektujúc vyššie citované ustanovenie § 216 ods. 2 CSP, nemohol prekročiť návrh žalobcu a prisúdiť
viac ( úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 4.048,80 eur od 19.10.2012 do zaplatenia ),
než čoho sa žalobca domáhal ( úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 4.048,80

eur od 30.01.2013 do zaplatenia ).

25/ V prvý deň omeškania ( 30.01.2013 ) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
0,75% ( platná od 11.07.2012 do 07.05.2013 ), preto zvýšením o 8 percentuálnych bodov v zmyslecitovaného ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. januára 2013
v nadväznosti na citované ustanovenie § 10c Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.

z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
( záväzkový vzťah medzi stranami sporu vznikol pred 1. februárom 2013 /poistná udalosť zo dňa
20.05.2009/ ), predstavuje žalobcom správne uplatnený ( po vzatí žaloby späť v časti o zaplatenie úroku
z omeškania vo výške 0,25% ročne zo sumy 4.048,80 eur od 10.07.2012 do 29.01.2013 /viď bod 72.
odôvodnenia rozsudku/ ) úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne.

26/ Po takto vykonanom dokazovaní a zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti, s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu,
malsúdprvejinštanciezapreukázanúdôvodnosťžaloby.PretovI.výrokurozsudkuzaviazalžalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 4.048,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy
4.048,80 eur od 30. 1. 2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Lehotu na plnenie

( do troch dní od právoplatnosti rozsudku ) súd určil v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 veta prvá CSP,
podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku ( výrok I rozsudku ).

27/ S poukazom na ust. § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 CSP súd prvej inštancie zastavil konanie
o žalobe v časti úroku z omeškania vo výške 0,25% ročne zo sumy 4.048,80 eur od 10.07.2012 do

29.01.2013 ( ako rozdielu medzi v petite žaloby uplatnenom úroku z omeškania vo výške 9,00% ročne
zo sumy 4.048,80 eur od 10.07.2012 do zaplatenia a po vzatí žaloby sčasti späť požadovanom úroku
z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 4.048,80 eur od 30.01.2013 do zaplatenia ), vzhľadom na
späťvzatie žaloby žalobcom v tejto časti, s ktorým žalovaný súhlasil ( výrok II rozsudku ).

28/ O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, ods. 2, §
256 ods. 1 v spojení s 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku ( výrok III rozsudku ). Žalobca mal vo veci úspech v celej uplatnenej istine
a vo väčšej časti uplatneného príslušenstva, t. j. v časti o zaplatenie sumy 4.048,80 eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 4.048,80 eur od 30.01.2013 do zaplatenia, keďže súd žalobe
v tejto časti vyhovel, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie
práva proti žalovanému, ktorý v tejto časti úspech nemal. Tento úspech žalobcu je zároveň neúspechom
žalovaného. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vyžaduje zodpovednosť za zavinenie strany sporu,
ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania, pričom otázka zavinenia sa hodnotí iba podľa

procesného výsledku. V danom prípade žalobca vzal žalobu späť v časti úroku z omeškania vo výške
0,25% ročne zo sumy 4.048,80 eur od 10.07.2012 do 29.01.2013 ( ako rozdielu medzi v petite žaloby
uplatnenomúrokuzomeškaniavovýške9,00%ročnezosumy4.048,80eurod10.07.2012dozaplatenia
a po vzatí žaloby sčasti späť požadovanom úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 4.048,80
eurod30.01.2013dozaplatenia)pootvorenípojednávaniazdôvodu,žežalobcanevedelpreukázaťním

iba tvrdený prvý deň omeškania 10.07.2012, ktoré tvrdenie žalovaný úspešne poprel už v odpore proti
platobnému rozkazu. Keďže zastavenie konania v časti úroku z omeškania vo výške 0,25% ročne zo
sumy 4.048,80 eur od 10.07.2012 do 29.01.2013 ( II. výrok rozsudku ) procesne zavinil žalobca, vznikol
nárok na náhradu trov konania v tejto časti žalovanému. Tento pomerne nepatrný úspech žalovaného
je zároveň pomerne nepatrným neúspechom žalobcu. Vzhľadom na úspech žalobcu v celej uplatnenej

istine a vo väčšej časti uplatneného príslušenstva, a teda len pomerne nepatrným neúspechom žalobcu
v časti úroku z omeškania vo výške 0,25% ročne zo sumy 4.048,80 eur od 10.07.2012 do 29.01.2013, v
ktorej časti súd konanie zastavil v II. výroku enunciátu rozsudku, rozhodol súd o nároku na náhradu trov
konania tak, ako je uvedené v III. výroku rozsudku, v ktorom žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

29/ O zaplatení súdneho poplatku zo žaloby žalovaným z dôvodu, že úspešný žalobca je oslobodený od
súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. ch), i) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení účinnom v čase podania žaloby (25.07.2012), rozhodne vyšší súdny

úradník v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v
znení neskorších predpisov.30/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný; jeho odvolanie smerovalo zjavne
proti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel ( výrok I ) a tiež proti výroku o trovách
konania, tzv. závislému výroku ( výrok III ). Odvolanie žalovaný podal podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP,

t.j., z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
ďalej podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t.j. z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. z dôvodu,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
31/ Žalovaný trval na námietke premlčania nároku žalobcu na náhradu bolestného; žalobca podstúpil

posledný operačný výkon spojený s odstraňovaním následkov dopravnej nehody dňa 24. 3. 2010,
ktorá operácia slúžila na odstránenie vnútorného osteosyntetického materiálu, pričom žalobca ukončil
hospitalizáciu v súvislosti s predmetnou operáciou dňa 25. 3. 2010. Podľa žalovaného, právna udalosť,
od ktorej možno odvodiť začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, nastala dňa 25. 3.
2010, čo žalovaný konštatuje na základe prepúšťacej správy, ktorá konštatuje ukončenie hospitalizácie
žalobcu. Najneskôr však k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu došlo dňa 7. 5. 2010, kedy podľa

lekárskehoposudkubola)ukončenýliečebnýprocesžalobcuab)bolaukončenápracovnáneschopnosť
žalobcu. V obdobnom čase začal žalobca proces rehabilitácie, keďže ním podaný návrh na kúpeľnú
starostlivosť je datovaný ku dňu 6. 5. 2010. Žalovaný je názoru, že najneskôr v tomto momente ( 7.
5. 2010 ) mal žalobca vedomosť o osobe škodcu a mal aj objektívnu možnosť nechať si lekárom
kvantifikovať rozsah svojich zranení za účelom uplatnenia nároku na náhradu bolestného voči škodcovi.

Tento názor podporil odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31. 1. 2023 sp. zn.
7Cdo/171/2022. Žalovaný sa nestotožnil s právnym názorom súdu, že momentom začiatku plynutia
premlčacej doby je deň 23. 10. 2010, ako deň vyhotovenia lekárskeho posudku. Podľa žalovaného je
evidentné, že žalobca sa pri zachovaní zásady vigilantibus iurascripta sunt mohol o výške škody, resp.
o bodovom hodnotení svojich zranení dozvedieť skôr - v momente ukončenia liečenia. Práve moment

ukončenia hospitalizácie ( 25. 3. 2010 ), resp. ukončenia liečenia ( 7. 5. 2010 ) možno na účely náhrady
bolestného považovať za moment ustálenia zdravotného stavu. Nakoľko bola žaloba podaná na súde
dňa 19. 7. 2012, žalobca si nárok na náhradu bolestného uplatnil až po uplynutí premlčacej doby.
32/ Žalovaný sa nestotožnil ani so záverom súdu, že žalobca nie je spoluzodpovedný za vznik dopravnej
nehody. Napadnutý rozsudok uvádza, že táto skutočnosť nevyplýva zo žiadneho právoplatného

rozhodnutia potvrdzujúceho žalobcovu vinu alebo spoluvinu na vzniku dopravnej nehody a ktorý by
ukladal žalobcovi nejakú sankciu. V súdnom spise sa však nachádza rozhodnutie o priestupku vydané
Okresným riaditeľstvom PZ Zvolen - Okresný dopravný inšpektorát Krupina, č.p. : ORP-232/DI-S-
KA-2009. Predmetné rozhodnutie konštatuje, že žalobca bezprostredne pred nehodou jazdil na bicykli
po chodníku, resp. schádzal z chodníka na cestu a pri vchádzaní na cestu vošiel do jazdnej dráhy

motorovému vozidlu ( poistenému u žalovaného ), v dôsledku čoho došlo k zrážke. Rozhodnutie ďalej
konštatuje, že žalobca porušil povinnosť vyplývajúcu mu z § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. o
cestnej premávke. Žalobca spáchal priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa §
22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za čo mu bola uložená pokuta. Odôvodnenie
predmetného rozhodnutia konštatuje, že žalobca vo svojej prvej výpovedi priznal, že si je vedomý

spáchaniadopravnéhopriestupku.Rozhodnutiesastaloprávoplatnýmdňa 15.12.2009avykonateľným
dňa 16. 3. 2010. Podľa žalovaného tak spoluvina žalobcu ( hoci v menšom rozsahu ) je potvrdená
príslušným orgánom, pričom za porušenie pravidiel cestnej premávky mu bola uložená aj sankcia.
Odborné vyjadrenie č. 31/2017, ktoré bolo v konaní vyhotovené znalcom z odvetvia psychológia, sa
venovalo výlučne posúdeniu konania vinníka dopravnej nehody, ktorý sa žalobcovi nedokázal uhýbacím

manévrom na ceste vyhnúť. Bol to však práve žalobca, ktorý svojou bezohľadnou jazdou vstúpil na cestu
bez toho, aby sa presvedčil, či to je bezpečné. Nakoľko voči žalobcovi bodla vyvodená zodpovednosť
na úrovni konania o priestupkoch, je žalovaný názoru, že konajúci súd mal nárok žalobcu moderovať
podľa § 441 Obč. zák. a § 415 Obč. zák.
33/ Žalovaný navrhoval odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak,

že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov
celého konania, prípadne alternatívne napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na
ďalšie konanie.
34/ Na odvolanie žalovaného podal žalobca vyjadrenie ( č.l. 256, 257 spisu ), v ktorom uviedol,
že s odôvodnením rozsudku súdom prvej inštancie v plnom rozsahu súhlasí. Žalobca zdôraznil, že

rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Krupina zo dňa 15. 12. 2009 č. k. ORP-232/DI-
S-KA-2009 nikdy nenadobudlo právoplatnosť a ani vykonateľnosť. Bolo totiž zrušené rozhodnutím
Krajského dopravného inšpektorátu v Banskej Bystrici č.p. : KRP-14-2/DI-SPRAV-2010 zo dňa 18.
2. 2010. V zákonnej dvojročnej lehote na ukončenie tohto priestupkového konania toto prvostupňovýorgán neukončil; toto konanie tak skončilo bez vydania rozhodnutia vo veci samej. Žalobcovi tak žiadna
vina v danej dopravnej nehode nikdy nebola dokázaná. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 13. 3. 2013
celú situáciu uviedol na pravú mieru a zároveň ako dôkaz doložil uvedené rozhodnutie Krajského

dopravného inšpektorátu v Banskej Bystrici. Táto skutočnosť vyplýva aj z doloženého priestupkového
spisu. Žalobca pripojil ku svojmu vyjadreniu aj kópiu svojho odvolania voči uvedenému rozhodnutiu
Okresného dopravného inšpektorátu Krupina, ako aj rozhodnutie Krajského dopravného inšpektorátu
v Banskej Bystrici, ktorým bolo spomínané rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Krupina
zrušené. Naopak, vodič vozidla, p. Š., bol v správe o výsledku objasňovania priestupku, ORP-217/DI-S-

KA-2009, Okresný dopravný inšpektorát Zvolen, pracovisko Krupina, bol uznaný vinným zo spáchania
priestupku v danej veci.
35/ Priestupkové konanie voči žalobcovi bolo začaté neoprávnene. Prvostupňový orgán hrubým
spôsobom porušoval základné ustanovenia o vedené konania a vykonávaní dokazovania. Žalobca v
tejto súvislosti poukazoval na právny názor odvolacieho orgánu v danej veci - Krajského dopravného
inšpektorátu v Banskej Bystrici, uvedený v rozhodnutí o odvolaní č.p. : KRP-14-2/DI-SPRAV-2010 zo

dňa 18. 2. 2010, kde sú uvedené viaceré nedostatky prvostupňového konania. Hlavný nedostatok
prvostupňového konania je zvýraznený na str. 5 uvedeného rozhodnutia, kde sa ukladá prvostupňovému
orgánu, aby vyhodnotil dopravnú nehodu najmä v súvislosti k zistenej hladine alkoholu v krvi u vodiča
C. Š.. V zákonnej dvojročnej lehote na ukončenie priestupkového konania toto prvostupňový orgán
nevykonal.

36/ Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, že jeho pohľadávka je premlčaná. Žalobca poukazoval
na dátum vydania posudku o bolestnom a SSU, ktorým je deň 23. 10. 2010. Na uvedenom posudku je v
bode A, prvý riadok, jasne určená doba liečenia od 20. 5. 2009 do 29. 9. 2010, ktorý sa výslovne uvádza
ako dátum ukončenia liečenia. Žaloba zo dňa 19. 7. 2012 tak bola podaná pred uplynutím 2 ročnej
premlčacej doby, či by sa premlčacia doba začínala od uvedeného dátumu vydania posudku 23. 10.

2010 alebo od uvedeného dátumu ukončenia liečenia žalobcu 29. 9. 2010. Uvedené určenie ukončenia
liečeniažalobcusdátumom 29.9.2010,atedaustáleniazdravotnéhostavužalobcu,jetakjedinýpriamy
dôkaz vypracovaným odborne spôsobilou osobou s odbornými znalosťami, tak ako to vyžaduje ust. §
206 CSP. Touto osobou bol G.. D. G. - chirurg. Žalovaný nie je odborne spôsobilou osobou na určovanie
doby ukončenia liečby žalobcu a teda ustálenia jeho zdravotného stavu. Dohady právneho zástupcu

žalovaného o údajnom skoršom ukončení liečby žalobcu, a teda ustálení jeho zdravotného stavu, sú tak
irelevantné a bez právneho významu. Žalovaný pritom sám uvádza, že deň ukončenia liečenia žalobcu
je dňom ustálenia jeho zdravotného stavu. Ako údajný dátum ustálenia zdravotného stavu žalobcu
žalovaný uvádza dátum 25. 3. 2010, avšak tento dátum je podľa lekárskeho posudku o bolestnom
a SSU len dátumom ukončenia hospitalizácie žalobcu v nemocnici. Dátum ukončenia hospitalizácie v

nemocnici nemôže byť automaticky dátumom ukončenia liečenia; žalobca sa po ukončení hospitalizácie
liečil ďalej v domácej liečbe. Zároveň ďalší žalovaným uvádzaný dátum 9. 5. 2010 je podľa uvedeného
lekárskeho posudku o bolestnom a SSU len dátumom ukončenia pracovnej neschopnosti a nie dátumom
ukončenia liečenia žalobcu. Žalobca navrhoval v odvolacom konaní napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

37/ Ďalšie vyjadrenia strany sporu súdu nedoručili.
38/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu žalovaným podaného odvolania ( t.j. vo
vyhovujúcom výroku a výroku o trovách konania, výroky I a III ) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378
ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

39/ Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, a teda náležite zistil skutkový
stav v zmysle § 215 ods. 1 CSP, vec tiež posúdil správne po právnej stránke. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, na akých dôvodoch založil svoje rozhodnutie, v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.
Skutočnosť, že sa žalovaný s právnymi závermi súdu prvej inštancie nestotožňuje, neznamená, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne.

40/ V odvolaní žalovaný namietal nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie v otázke premlčania
nároku na bolestné a ďalej v otázke spoluzodpovednosti žalobcu na vzniku dopravnej nehody, pri ktorej
došlo k poškodeniu žalobcovho zdravia. K uvedeným námietkam odvolací súd uvádza nasledovné :

41/ V prípade otázky, či žalobca uplatnil svoj nárok na náhradu škody titulom bolestného včas,
bolo potrebné zodpovedať otázku, kedy došlo u žalobcu k ustáleniu zdravotného stavu tak, že bolo
možné vydať lekársky posudok. Zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenskéhouplatnenia ( zákon č. 437/2004 Z.z. ) spája totiž moment ustálenia zdravotného stavu s možnosťou vydať
lekársky posudok; lekársky posudok možno vyhotoviť po ustálení zdravotného stavu poškodeného. K
ustáleniu zdravotného stavu dochádza v okamihu, v ktorom má posudzujúci lekár k dispozícii objektívne

skutkové okolnosti, na základe ktorých možno prvýkrát posúdiť rozsah škody a vyčísliť výšku škody.
Ustálenie zdravotného stavu tak predstavuje : a) okamih, odkedy možno po prvýkrát stanoviť a bodovo
ohodnotiť rozsah vzniknutej škody a b) okamih, odkedy začína poškodenému plynúť premlčacia doba
na uplatnenie nároku voči škodcovi. Zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za SSU neobsahuje bližšie
vymedzenie momentu, v ktorom dochádza k ustáleniu zdravotného stavu; predmetný zákon moment

ustálenia zdravotného stavu nijakým spôsobom neupresňuje ani nelimituje.

42/ Posúdenie otázky, kedy sa zdravotný stav ustálil a aké následky zanechal úraz alebo iné
poškodenie na zdraví poškodeného je závislé od odborného posúdenia ošetrujúceho lekára. Je teda
na posudzujúcom lekárovi, kedy určí moment ustálenia zdravotného stavu. Ide tak o odbornú otázku,
na ktorú treba špeciálne odborné znalosti zodpovedajúce kvalifikácii v určitom vednom odbore a ktorá

otázka tak nemôže byť predmetom posúdenia súdu. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že k ustáleniu
zdravotného stavu dochádza v momente, keď možno posúdiť, či a aké nepriaznivé následky zanechal
na zdraví poškodeného úraz alebo iné poškodenie. V tomto momente môže ošetrujúci lekár prvýkrát
objektívne posúdiť a bodovo ohodnotiť rozsah vzniknutej škody, t.j. od tohto momentu ( a nie skôr )
možno vyhotoviť lekársky posudok.

43/ Zo súdnej praxe a právnej teórie vyplýva, že pri bolestnom za moment ustálenia zdravotného
stavu možno v zásade považovať ukončenie liečebného procesu poškodeného a pri SSU deň, kedy
možno určiť preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie
jeho životných a spoločenských potrieb a možno ich bodovo ohodnotiť. Bolo už spomenuté v

texte vyššie, že k ustáleniu zdravotného stavu dochádza v momente, keď možno posúdiť, či a aké
nepriaznivédôsledkyzanechalnazdravípoškodenéhoúrazaleboinépoškodenie,keďvtomtomomente
ošetrujúci lekár môže prvýkrát objektívne posúdiť a bodovo ohodnotiť rozsah vzniknutej škody, t.j.
od tohto momentu možno vyhotoviť lekársky posudok. Priamo z ust. § 8 zákona o BSSU, ktorý
vymedzuje podstatné obsahové náležitosti lekárskeho posudku, nevyplýva povinnosť posudzujúceho

lekára vyznačiť na lekárskom posudku dátum ustálenia zdravotného stavu poškodeného pri jednotlivých
nárokoch. Povinnosťou posudzujúceho lekára je vypracovať lekársky posudok, pričom poškodený môže
požiadať o vypracovanie lekárskeho posudku aj s dlhším časovým odstupom od ustálenia zdravotného
stavu. Hodno poznamenať, že vzor lekárskeho posudku o bolestnom a SSU, ktorý tvorí prílohu č. 2
zákona o BSSU, obsahuje miesto zápisu začiatku a ukončenia liečenia.

44/ Žalobca aj podľa odvolacieho súdu správne argumentuje, že s dňom ustálenia zdravotného stavu
nemožno automaticky stotožňovať deň ukončenia práceneschopnosti bez skúmania, či skutočne došlo
k ukončeniu liečebného procesu pri bolestnom alebo či skutočne možno v tomto momente posúdiť, aký
má zmenený ( zhoršený ) zdravotný stav poškodeného preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné

úkony poškodeného pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb ( alebo pre plnenie jeho
spoločenských úloh pri SSU ).

45/ Žalovaný svojou obranou v konaní cieli na situáciu, kedy si poškodený môže nechať vyhotoviť
lekárskyposudokajneskôr,akosajehozdravotnýstavustálil(posudokmôžebyťvyhotovenýajniekoľko

rokov po škodovej udalosti, resp. po protiprávnom úkone a následnej stabilizácii zdravotného stavu ).
Preto treba lekársky posudok vnímať len ako doklad potvrdzujúci rozsah a výšku bolestného a SSU. Nie
v každom prípade preto možno dátum vyhotovenia lekárskeho posudku stotožniť s dátumom ustálenia
zdravotného stavu poškodeného.

46/ V súdenej právnej veci lekár, ktorý vyhotovil Lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia v prípade žalobcu, tento posudok vyhotovil dňa 23. 10. 2010 ( č.l. 11 spisu ), pričom ako na to
poukázal žalobca, predmetný Lekársky posudok obsahuje ako v časti A - Hodnotenie bolestného, tak aj
v časti B - Hodnotenie SSU hneď v úvode kolonky „Začiatok liečenia“ a tiež „Ukončenie liečenia“, pričom
sú v nich lekárom vyznačené ( rovnaké ) dátumy : 20. 5. 2009 ( ako začiatok liečenia ) a 29. 9. 2010 ( ako

ukončenie liečenia ). Ako posudzujúca osoba je na Lekárskom posudku uvedený G.. D. G., chirurg,
t.j. ošetrujúci lekár, teda na podanie posudku z odborného hľadiska povolaná osoba. Hoci predmetný
posudok neobsahuje výslovne bližšie uvedenie času, ku ktorému bolo možné vyhodnotiť zdravotný stav
žalobcu ako ustálený, tento záver možno aj podľa odvolacieho súdu bezpečne vyvodiť z informácie vkolonke „Ukončenie liečenia“, a teda vychádzať z toho, že k dátumu 29. 9. 2010 ( a nie ku skoršiemu
dátumu ) posudzujúci lekár považoval zdravotný stav žalobcu za ustálený natoľko, že dovoľoval vykonať
jeho bodové ohodnotenie z hľadiska bolestného ako aj SSU. Potom odo dňa nasledujúceho po 29. 9.

2010 tiež začala žalobcovi plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie jeho nárokov na
náhradu bolestného ( a SSU ), v zmysle § 106 ods. 1 Obč. zák. A keďže žalobca podal žalobu na súde
dňa 25. 7. 2012, uplatnil si svoje nároky na náhradu škody na zdraví titulom bolestného ( aj SSU ) včas,
ešte pred márnym uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby. Súd prvej inštancie teda posúdil
námietku premlčania vznesenú žalovaným správne ako neopodstatnenú.

47/ V prípade spoluzodpovednosti žalobcu za vznik dopravnej nehody dospel súd prvej inštancie tiež
k správnemu právnemu záveru. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí poukazoval na okolnosť, že
vykonané dokazovanie nepreukázalo existenciu právoplatného rozhodnutia, z ktorého by vyplývala vina
alebo spoluvina žalobcu na vzniku dopravnej nehody ani uloženie mu nejakej sankcie. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že žalobca sám vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 12. 4. 2016 pred súdom

prvej inštancie ( zápisnica z pojednávania na č.l. 88 - 92 spisu ) uviedol, že „...bicyklom zišiel z chodníka
a odbočoval vľavo na benzínku. V smere z Dudiniec išlo motorové vozidlo Škoda 120, ktoré odbočovalo
doprava, ale nedalo smerovku a došlo k stretu. Potom ako vozidlo narazilo do mňa, spadol som z
bicykla...“ Žalobca na tomto pojednávaní tiež uviedol, že si je vedomý toho, že s bicyklom by sa nemalo
chodiť po chodníku.

48/ Podľa § 55 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke ( v znení účinnom ku dňu 20. 5. 2009 ),
na bicykli sa jazdí predovšetkým po cestičke pre cyklistov. Po cestičke pre cyklistov sa jazdí vpravo.
Kde cestička pre cyklistov nie je alebo nie je zjazdná, jazdí sa pri pravom okraji vozovky. Ak sa tým
neohrozujú ani neobmedzujú chodci, smie sa jazdiť po pravej krajnici vozovky.

49/ Vychádzajúc z cit. ust. § 55 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z., ( v znení účinnom ku dňu škodovej udalosti ),
žalobca nesprávne jazdil s bicyklom po chodníku, z ktorého pred zrážkou s motorovým vozidlom, ktoré
viedol C. Š. ( a ktoré motorové vozidlo bolo poistené u žalovaného ) zišiel na vozovku, vedúcu na
čerpaciu stanicu, na ktorú odbočovalo motorové vozidlo vedené C. Š., pričom došlo k ich zrážke. Nebolo
sporné, že vodič motorového vozidla, ktoré sa zrazilo so žalobcom, C. Š., mal v danom momente v

dychu 1,61 mg/l alkoholu, čo je 3,4 promile alkoholu v krvi. Podľa Dodatku k Odbornému vyjadreniu
č. 31/2017 zo dňa 12. 6. 2018 ( č.l. 142 - 145 spisu ), vypracovaného PhDr. Karolom Kleinmannom,
PhD., znalcom z odboru : Psychológia, odvetvie : Poradenská psychológia, Klinická psychológia detí,
Klinická psychológia dospelých, Psychológia dopravy, znalec skonštatoval, že zistená hodnota alkoholu
v krvi vodiča Š. predstavuje ťažký stupeň opitosti. Hodnota 3 promile a viac alkoholu v krvi spôsobuje

u vodiča motorového vozidla únavu, ospalosť, zvracanie, bledú tvár...Po psychickej stránke je u vodiča
ťažko postihnutá psychika a senzorika, má takmer vymiznutú pozornosť, je dezorientovaný v osobe,
priestore a čase. Vyznačuje sa ťažkým útlmom, rozvrátenou motorikou, subjekt sa často pohybuje „po
štyroch“. Intoxikácia sa prejavuje poruchami vedomia, danej osobe reálne hrozí zlyhanie funkcií centier
dýchaniaalebosrdcovo-cievnehosystému.Pridopravnýchnehodáchpodvplyvomalkoholureakčnýčas

hrá rozhodujúcu rolu a je potrebné počítať s predĺžením celkovej doby reakcie vodiča. Z psychologických
charakteristík vodiča je dôležitá predvídateľnosť vodiča, tzv. či podnet, ktorý má byť spozorovaný,
zapadá do typickej konfigurácie ( napr. cyklista idúci po chodníku a pod. ), alebo atypickej konfigurácie
( ležiaci chodec na ceste ). Schopnosť situačného prehľadu pri 3,4 promile alkoholu v krvi je viacnásobne
znížená a osoba nie je schopná reagovať na situáciu v doprave, reakcie vodiča sú maximálne utlmené.

Na otázku, či by vodič C. Š. dokázal včasnou reakciou zabrániť dopravnej nehode v prípade, ak by pred
jazdou alkohol nepožil, znalec odpovedal, že s vysokou pravdepodobnosťou áno, prítomná by bola jeho
sebakontrola, súdnosť a pozornosť, zväčšilo by sa aj jeho periférne vnímanie. Vodič by s najväčšou
pravdepodobnosťou vodiča zaregistroval a strhol by riadenie. Podľa záveru znalca úhybný manéver
vodič neurobil z dôvodu, že pre požitie alkoholu mal zmenenú orientáciu v čase a priestore, zvýšený

reakčný čas a apatiu. V prípade, že by vodič pred jazdou nepožil alkohol, potrebuje minimálne 576 - 639
milisekúnd na to, aby zareagoval na podnet, vyhodnotil situáciu ako kolíziu a šliapol na brzdový pedál,
tak pod vplyvom alkoholu a vyššou reakčnom čase je to minimálne 700 - 1000 milisekúnd. Pri pripočítaní
aj zníženej kapacity vnímania táto hodnota môže byť ešte vyššia.

50/ Nebolo sporné, že vodič C. Š. bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. d), k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov, za čo mu bola podľa § 22 ods. 2 písm. b), e) cit. zákona uložená jednak
pokuta vo výške 600 eur a tiež uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 24 mesiacov.51/ Pri porovnaní ( zanedbateľnej ) miery závažnosti porušenia dopravných predpisov, ktorého sa
dopustil žalobca, so závažnosťou porušenia dopravných predpisov, ktorých sa dopustil vodič osobného

motorového vozidla C. Š., nemožno pochybovať o tom, že konanie vodiča C. Š. predstavovalo v danom
momente neporovnateľne závažnejšiu mieru ohrozenia a rizika pre bezpečnosť účastníkov cestnej
premávky, ako priestupok, ktorého sa dopustil žalobca tým, že tesne pred zrážkou schádzal s bicyklom z
chodníka na vozovku, kde sa snažil ( bezúspešne ) vyhnúť vozidlu vedeného C. Š., a kde došlo k stretu
medzi žalobcom a vozidlom. Vodič Š. šoféroval motorové vozidlo v stave ťažkej opilosti, t.j. v stave, kedy

za volantom motorového vozidla nemal čo robiť, keďže mal výrazne zníženú pozornosť, spomalené
reflexy a nebol schopný primeranej reakcie na dianie na ceste. Pre všetkých ostatných účastníkov
cestnej premávky predstavoval C. Š. vysoké nebezpečenstvo, svojím absolútne nezodpovedným
konaním porušil vodič Š. flagrantným spôsobom viaceré dopravné predpisy, osobitne zákaz viesť
motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, keď na Slovensku sa u vodičov motorových vozidiel uplatňuje
princíp nulovej tolerancie alkoholu za volantom. Vzhľadom na výsledky dokazovania, vykonaného

súdom prvej inštancie, považoval odvolací súd aj záver prvoinštančného súdu o zodpovednosti vodiča
Š. za vznik škody na zdraví žalobcu za vecne správny.

52/ Odvolací súd si osvojil dôvody rozhodnutia prvoinštančného súdu. Súd prvej inštancie sa neodchýlil
od znení pre vec relevantných príslušných ustanovení právnych predpisov, ani nepoprel ich účel a

význam. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva síce povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa
účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak len potiaľ, pokiaľ majú význam pre
rozhodnutie ( porovnaj I.ÚS 46/05, I.ÚS 352/06, II.ÚS 220/08, III.ÚS 12/07, IV.ÚS 163/08 ). Všeobecný
súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez

toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie takého
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačuje na záver o tom, že došlo k plnej realizácii práva účastníka na spravodlivé súdne konanie
( napr. IV. ÚS 115/03, II.ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I.ÚS 117/05, IV.ÚS 112/05 ).

53/ Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako
vecne správne potvrdil, podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP.

54/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, §
262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech,

preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov
konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

55/TotorozhodnutieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvBratislavepomeromhlasov3:0 (§

3 ods. 10 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP ).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).