Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 109Pc/46/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125209046
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Vondrová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125209046.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľky - manželky: A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom C.
D., E.. XX, C., F. G., F. H., C., právne zastúpená: Mgr. Barbara Bartovičová, PhD., advokátka so sídlom
Opoj 133, a manžela: H. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, I., o nariadenie neodkladného
opatrenia na určenie výživného na manželku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.NávrhompodanýmnaOkresnomsúdeTrnavadňa29.10.2025sanavrhovateľkadomáhalanariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd rozhodol o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej
B. B., narodenej XX.XX.XXXX do rozhodnutia vo veci rozvodu manželstva rodičov maloletej a úpravy

rodičovských práv a povinností na čas po rozvode (konanie o návrhu na rozvod manželstva je vedené
na tunajšom súde pod sp. zn. 109P/120/2025). Súčasne žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie
o určení povinnosti manželovi prispievať na jej výživu na čas do rozvodu manželstva mesačne sumou
400eur.Konaniuonávrhunavrhovateľkybolapridelenáspisováznačka109P/122/2025.Uznesenímč.k.
109P/122/2025-39 zo dňa 07.11.2025 súd vylúčil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o určenie
povinnosti manželovi prispievať na výživu manželky na samostatné konanie, ktorému bola pridelená

nová spisová značka 109Pc/46/2025.

2. Manželka vo svojom návrhu uviedla, že obaja manželia sú štátnymi príslušníkmi Ukrajiny, ktorí
mali spoločné bydlisko na adrese E. XXXX/XX, I.. Po niekoľkoročnom partnerskom spolužití uzavreli
manželstvo dňa 26.04.2025 v Trnave. Krátko na to prišlo k vážnemu narušeniu vzťahov v dôsledku
zmeny správania manžela a v obave o svoje zdravie a zdravie maloletého dieťaťa manželka aj

s maloletou opustila spoločnú domácnosť a odišla na Ukrajinu, kde našla útočisko u svojich rodinných
príslušníkov. Manželka sa neplánuje vrátiť na územie Slovenskej republiky, keďže jej rodinné, sociálne
a materiálne zázemie sa nachádza na Ukrajine a považuje za prirodzené zotrvať s maloletou v tomto
prostredí. Uviedla, že manžel s odchodom súhlasil a nenamietal proti nemu. V návrhu sa konštatuje, že
je daná medzinárodná právomoc slovenských súdov na konanie o návrhu matky v zmysle ustanovení
nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone

rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností. K návrhu boli ako listinné
dôkazy priložené rodný list maloletého dieťaťa, sobášny list manželov, doklad manžela – povolenie na
pobyt, výpočet výdavkov na manželku a výpočet výdavkov na maloleté dieťa.

3. Z rodného listu maloletého dieťaťa súd zistil, že dňa 26.06.2023 sa v Trnave narodila B. B. otcovi
H. B., narodenému XX.XX.XXXX a matke A. I., narodenej XX.XX.XXXX. V rodnom liste sa uvádza, že

obaja rodičia sú štátnymi príslušníkmi Ukrajiny.4. Z predloženého sobášneho listu súd zistil, že dňa 26.04.2025 v Trnave uzavreli manželstvo A. I.,
narodená XX.XX.XXXX na Ukrajine a H. B., narodený XX.XX.XXXX na Ukrajine.

5.Zpovolenianapobytpremanželavyplýva,žeH.B.,narodenémuXX.XX.XXXXsapovoľujeprechodný
pobyt na adrese E. C. XXXX/XX, I. do 22.08.2026.

6. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor
vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto
zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

7. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„CSP“) ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne

zastaví.

8.Podľa§1zákonač.97/1963Zb.omedzinárodnomprávesúkromnomaprocesnomvzneníneskorších
predpisov (ďalej len ZMPSP) účelom tohto zákona je ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú
občianskoprávne,obchodné,rodinné,pracovnéainépodobnévzťahysmedzinárodnýmprvkom,upraviť

právne postavenie cudzincov, ako aj ustanoviť postup slovenských justičných orgánov pri úprave týchto
vzťahov a rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej spolupráci.

9. Podľa § 2 ZMPSP ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné
medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie

medzinárodnej zmluvy.

10. Podľa čl. 25 ods. 1 Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych
socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných
veciach zo 16. mája 1983 (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 95/1983 Zb., ďalej aj ako

„medzinárodná zmluva“) osobné a majetkové vzťahy manželov sa spravujú právnym poriadkom
zmluvnej strany, na území ktorej majú spoločné bydlisko.

11. Podľa čl. 25 ods. 2 medzinárodnej zmluvy k jeden z manželov má bydlisko na území jednej zmluvnej
strany a druhý na území druhej zmluvnej strany a ak pritom obaja manželia majú rovnaké štátne

občianstvo, spravujú sa ich osobné a majetkové vzťahy právnym poriadkom tej zmluvnej strany, ktorej
občanmi sú.

12. Podľa čl. 25 ods. 5 medzinárodnej zmluvy na konanie o osobných a majetkových vzťahoch manželov
je daná právomoc orgánov zmluvnej strany, ktorej právny poriadok sa má použiť podľa odsekov 1, 2 a

3. V prípade uvedenom v odseku 4 je daná právomoc súdov oboch zmluvných strán.

13. Podľa čl. 351 Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie (2016/C 202/01)
ustanovenia zmlúv neovplyvnia práva a povinnosti vyplývajúce z dohôd uzavretých pred 1. januárom
1958 alebo pre pristupujúce štáty pred dňom ich prístupu medzi jedným alebo viacerými členskými

štátmi na jednej strane a jedným alebo viacerými tretími krajinami na strane druhej. V prípade, že tieto
dohody sú nezlučiteľné so zmluvami, členský štát alebo dotknuté štáty podniknú vhodné opatrenia na
odstránenie zistených nezlučiteľností. Ak je to potrebné, členské štáty si na dosiahnutie tohto cieľa
môžu poskytnúť vzájomnú pomoc a zaujať spoločný postoj. Pri uplatňovaní dohôd uvedených v prvom
odseku zoberú členské štáty do úvahy, že výhody poskytnuté v zmluvách každým členským štátom

obsiahnuté v zmluvách tvoria neoddeliteľnú súčasť založenia Únie, a sú preto neoddeliteľne spojené
s vytvorením spoločných orgánov, poverením týchto orgánov právomocami a poskytovaním rovnakých
výhod všetkými členskými štátmi.

14. Po oboznámení sa s obsahom návrhu a jeho príloh súd zistil, že na konanie a rozhodovanie

o podanom návrhu manželky nemá právomoc. V danom prípade ide o konanie s medzinárodným
prvkom, keďže obaja manželia sú občanmi Ukrajiny s väzbou na územie Slovenskej republiky, a preto
je potrebné aplikovať na vec kolízne normy upravujúce vzťahy s medzinárodným prvkom. Manželka
v návrhu argumentovala, že právomoc na konanie vyplýva z nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 z 27.novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach
rodičovských práv a povinností. Súd na tomto mieste poznamenáva, že toto nariadenie bolo nahradené
nariadením Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v

manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí
a navyše vo vzťahu k výživnému medzi manželmi, ktoré je predmetom tohto konania, je prameňom
práva nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a
výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti. Aplikácia predmetného nariadenia
však v danom prípade nie je možná.

15. Predmetom konania je úprava vyživovacej povinnosti medzi manželmi, ktorí sú obaja občanmi
Ukrajiny, ktorí mali v minulosti spoločné bydlisko na území Slovenskej republiky, a preto je
potrebné postupovať podľa relevantných ustanovení medzinárodnej Zmluvy medzi Československou
socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych
vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach zo 16. mája 1983 (vyhláška ministra

zahraničných vecí č. 95/1983 Zb.; ďalej aj ako „medzinárodná zmluva“). V zmysle oznámenia
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 382/2002 Z. z. dňom 03.03.2000 nadobudol
platnosť protokol medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ukrajiny o dvojstranných zmluvných
vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou, ktorým bol potvrdený stav zmluvnej základne
medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou po sukcesii Slovenskej republiky do zmlúv bývalej Českej

a Slovenskej federatívnej republiky a po sukcesii Ukrajiny do zmlúv bývalého Zväzu sovietskych
socialistických republík. Na základe tohto protokolu vo vzťahu medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou
zostali v platnosti zmluvné dokumenty, okrem iného zmluva medzi Československou socialistickou
republikou a ZSSR o právnej pomoci a právnych vzťahoch vo veciach občianskych, rodinných a
trestných (č. 95/1983 Zb.). Aplikačná prednosť medzinárodnej zmluvy pred inými kolíznymi normami

právneho poriadku Slovenskej republiky, ktorého súčasťou sú aj nariadenia ako priamo uplatniteľné
legislatívneaktyEurópskejúnie,vyplývapritomjednakzustanovenia§2ZMPSPupravujúcehoprednosť
medzinárodných zmlúv pred samotným zákonom a jednak z čl. 351 Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy
o fungovaní Európskej únie, na základe ktorého medzinárodné zmluvy, ktoré boli uzavreté medzi
členským štátom pred jeho vstupom do EÚ a treťou krajinou, resp. krajinami zostávajú v platnosti a nie

sú ovplyvnené európskymi prameňmi práva.

16. V intenciách čl. 25 medzinárodnej zmluvy je pre ustálenie záveru o právomoci súdu na konanie
a rozhodovanie o osobných a majetkových vzťahoch medzi manželmi rozhodné štátne občianstvo
manželov a ich bydlisko. V danom prípade súd po preskúmaní skutočností uvádzaných v návrhu zistil,

že obaja manželia sú občanmi Ukrajiny, pričom bydlisko na území Slovenskej republiky mal ku dňu
začatiakonaniavýlučnemanžel,keďžemanželkapoodchodezospoločnejdomácnostiodišlanaúzemie
Ukrajiny,kdemávytvorenézázemie,pričomvýslovneuvádza,žesanaúzemieSlovenskavrátiťnemieni.
Na základe uvedeného preto súd dospel k záveru o absencii podmienok pre konanie o podanom návrhu,
nakoľko súd nemá právomoc rozhodovať o určení vyživovacej povinnosti medzi manželmi, ktorí sú obaja

občanmi Ukrajiny a z ktorých jeden býva na území Slovenskej republiky a jeden na území Ukrajiny;
v zmysle čl. 25 ods. 5 v spojení s čl. 25 ods. 2 medzinárodnej zmluvy patrí v takomto prípade právomoc
na konanie o určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi ukrajinským justičným orgánom.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

uznesenia a konanie v zmysle § 9 CSP pre nedostatok právomoci zastavil.

18. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

19. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

20. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, keďže v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený

nárok na náhradu trov, pričom súd konštatuje, že nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v
ustanoveniach § 53 a nasl. CMP.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom
súde Trnava.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie

len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda
rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.