Rozsudok – Incidenčné spory ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 11, 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 5Cbi/53/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123204180
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Imrich Boroňová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8123204180.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Luciou Imrich Boroňovou v spore žalobcu: A. B., nar.: XX.X.XXXX,

trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. Gábor Száraz, advokát, so sídlom
Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 41 986 491, proti žalovanému: Správcovská a konzultačná,
k.s., so sídlom Garbiarska 5, 040 01 Košice – Mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 089 570, správca
úpadcuNAŠEFINANČNÉDRUŽSTVOvkonkurze,sosídlomPopradská17/670,06401StaráĽubovňa,
IČO: 36 477 949, právne zastúpený: JUDr. Tomáš Szalontay, advokát so sídlom Žižkova 6, 040
01 Košice, IČO: 42 329 388, o určenie právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia popretej
pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému súd p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Prešov domáhal, aby súd určil, že pohľadávka

žalobcu prihlásená prihláškou pohľadávky do konkurzného konania úpadcu: NAŠE FINANČNÉ
DRUŽSTVO, so sídlom Popradská 17/670, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 477 494 (ďalej len
„úpadca“), vedeného na Okresnom súde Prešov pod spisovou značkou 2R/1/2021 zapísaná v zozname
pohľadávok, a to pohľadávka pod poradovým číslom 261 z titulu nároku na vyplatenie vyrovnacieho
podielu v časti istina vo výške 3.936,90,- Eur a v časti úrokov z omeškania vo výške 357,56 Eur,
ďalej pohľadávka pod poradovým číslom 262 z titulu plnení na účasti na dovolenkovom programe NAŠE
FINANČNÉ DRUŽSTVO (ďalej len „NFD“), ktorá vznikla vylúčením žalobcu z členstva v družstve v časti

istina vo výške 3.866,90 Eur a v časti úroky z omeškania vo výške 349,08 Eur je čo do právneho dôvodu,
výšky, vymáhateľnosti a poradia ako iná pohľadávka nesporná a oprávnená a pohľadávky číslo 263
z titulu nároku na vyplatenie vyrovnacieho podielu investičného zlata zakúpeného žalobcom vložené do
majetku družstva v časti istina vo výške 660,02 Eur a v časti úroku z omeškania vo výške 59,94 Eur, sú
čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia ako iné pohľadávky nesporné a oprávnené.
Žalobca súčasne navrhol, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalobu
odôvodnil tým, že voči úpadcovi bolo začaté konkurzné konanie na základe Okresného súdu Prešov pod

spisovou značkou 2R/1/2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.09.2022. Základná prihlasovacia
lehota 45 dní začala teda plynúť dňa 15.09.2022 a skončila dňa 31.10.2022. Lehota na popieranie
s poukazom na § 32 odsek 3 písmeno a/ ZKR skončila dňa 30.11.2022. Táto však bola správcovi zo
strany súdu viackrát predĺžená, a to uzneseniami Okresného súdu Prešov zo dňa 09.11.2022, ktorá bolapredĺžená od 01.12.2022 do 30.12.2022, zo dňa 09.12.2022, ktorá bola predĺžená od 31.12.2022 do
29.01.2023, zo dňa 19.01.2023, ktorá bola predĺžená od 30.01.2023 do 28.02.2023, zo dňa 22.02.2023,
ktorá bola predĺžená od 01.03.2023 do 30.03.2023. Ustanovený správca doručil právnemu zástupcovi

žalobcu oznámenie o popretí pohľadávok zo dňa 31.03.2023 doručeným do elektronickej schránky dňa
31.03.2023 o 22:22 hod., teda po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok, keďže táto uplynula dňa
30.03.2023 o 24:00 hod., a teda pohľadávka popretá po lehote sa považuje za zistenú.
Čo sa týka pohľadávky pod poradovým číslom 351 a dôvody popretia pohľadávky žalobcu, tento sa
domáha vrátenia vkladu, ktorý dal do družstva úpadcu, konkrétne splatenie členského vkladu, ktorú

však veriteľ nepreukázal. Správca popiera právny dôvod uplatnenej pohľadávky pre spornosť zániku
členstva veriteľa v družstve, keď je názoru, že samotný žalobca spochybňuje svoje vylúčenie z členstva
v družstve. Žalobca však bol riadne vylúčený z členstva v družstve rozhodnutím predstavenstva úpadcu,
voči čomu sa odvolal a jeho odvolanie bolo prejednané na členskej schôdzi úpadcu dňa 18.11.2020
s tým, že žalobca bol uznesením číslo 249 vylúčený z členstva v družstve. Voči tomuto rozhodnutiu podal
žalobca žalobu o určenie neplatnosti jeho vylúčenia z družstva. Žalobca preukázal svoj nárok v prihláške

certifikátom, ktorý bol podpísaný platnými členmi predstavenstva úpadcu. Žalobca sa navyše dožadoval
u úpadcu aj žalovaného výpočtu svojho vyrovnacieho podielu, avšak neúspešne, čo nemôže byť na jeho
ťarchu.Žalobcasibolpretonútenýprihlásiťibapohľadávkutitulomsúčtusvojichčlenskýchvkladov,ktorý
je však nižší ako je jeho skutočný nárok na vyrovnací podiel. Z účtovnej závierky úpadcu za rok 2019
nesporne vyplýva hodnota čistého obchodného imania kladnú hodnotu 5 247 949,- Eur a za rok 2020

vo výške 4 470 083,- Eur. Žalobca nemá k dispozícii ostatné podklady na výpočet výšky vyrovnacieho
podielu zavinením úpadcu, ktorý tieto informácie žalobcovi nesprístupnil. Žalobca si prihlásil pohľadávku
ako inú a nie ako podmienenú. Žalobca bol vylúčený z členstva v družstve, preto jeho pohľadávka
nemôže byť podmienená.
Pokiaľ ide o pohľadávku pod poradovým číslom 261 a dôvody popretia pohľadávky žalobcu, tento

sa domáha vrátenia vkladu, ktorý dal do družstva úpadcu, konkrétne splatenie členského vkladu,
ktorú však veriteľ nepreukázal. Predložený certifikát je bez právneho významu a deklaruje len výšku
členského vkladu, je však otázne, či je táto suma určená správne, pretože zo zmluvy o majetkovej
účasti v dovolenkovom programe NFD nevyplýva, že by suma, na úhradu ktorej sa veriteľ zaviazal,
bola zároveň členským vkladom a ak áno, rozhodne nie v celom rozsahu, keďže minimálne v časti

sa považovala za jednorazovú sumu určenú na pokrytie služieb kooperácie s DAE. Len v časti sa
teda táto suma započítavala na členský vklad veriteľa a v tomto rozsahu by v prípade nespornosti
ukončenia členstva v družstve mal veriteľ nárok na vyrovnací podiel, pričom v zmysle § 233 a nasl.
zákona číslo 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“) spoločne so
stanovami družstva uvádzajú spôsob, akým sa vypočítava hodnota vyrovnacieho podielu, ktorý veriteľ

nepreukázal ani nepredložil. Povinnosť preukázať oprávnenosť uplatnenej výšky pohľadávky je výlučne
na veriteľovi. Pokiaľ ide o dôvod popretia poradia pohľadávky, správca má za to, že pohľadávka veriteľa
by sa mala spravovať ustanoveniami o podmienených pohľadávkach podľa § 28 odsek 5 zákona
číslo 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „ZKR“), pričom veriteľ si pohľadávku ako podmienenú neprihlásil. Čo sa týka dôvod právneho

popretia pohľadávky, tento správca popiera pre nepreukázanie ukončenia trvania zmluvy o majetkovej
účasti v dovolenkovom programe NFD. Správca poukazuje na viaceré konania o určení neplatnosti
prijatých uznesení a z uvedeného dôvodu je vysoko sporné, či veriteľovi platne aj zaniklo členstvo
v družstve, resp. v dovolenkovom programe. Veriteľ sám pritom rozporuje zánik jeho členstva v družstve.
Veriteľ síce preukazuje skončenie členstva v družstve jeho odstúpením od zmluvy, je však sporné,

ktorým úkonom členstvo skončilo, keďže na jednej strane veriteľ rozporuje zrušenie zmluvy zo strany
družstva (hromadne zasielaný oznam ako neplatný), na druhej strane sa domáha účinkov odstúpenia od
zmluvy podaním zaslaným predstavenstvu, ktoré považuje za neplatne zvolené. Veriteľ tiež nepreukázal
splatenie sumy, na ktorú sa v zmluve zaviazal, čo je dôležité pre posúdenie možného skoršieho
zániku zmluvy pre omeškanie so splatením troch mesačných splátok, jednak pre posúdenie prípadného

nároku na vrátenie plnení. Pokiaľ ide o dôvod popretia vymáhateľnosti, správca poukázal na viaceré
konania o určení neplatnosti prijatých uznesení členov predstavenstva a členov družstva, z uvedeného
je vysoko sporné, či veriteľovi platne zaniklo členstvo v družstve. Žalobca sa s popretím správcu
nestotožňuje z dôvodov, že do konkurzného konania si prihlásil nezabezpečenú pohľadávku z titulu
plnení na dovolenkovom programe NFD v zmysle zmluvy o majetkovej účasti v dovolenkovom programe

NFD, ktorá žalobcovi vznikla jeho vylúčením z členstva v družstve, resp. odstúpením od zmluvy a
výšku žalobca preukázal certifikátom vystaveným úpadcom na meno žalobcu. Predstavenstvo úpadcu
v roku 2020 vylúčilo žalobcu z členstva v družstve, voči čomu sa žalobca odvolal a jeho odvolanie bolo
prerokované dňa 18.11.2020 predstavenstvom úpadcu s tým, že uznesením číslo 249 bolo rozhodnutéo jeho vylúčení z družstva. Z uvedeného dôvodu žalobca pred vyhlásením reštrukturalizácie a konkurzu
na majetok úpadcu v zmysle § 348 a nasl. Obchodného zákonníka odstúpil od predmetnej zmluvy
o dovolenkovom programe NFD, čoho dôsledkom zmluva zanikla. Úpadca na odstúpenie žiadnym

spôsobom nereagoval, teda ho akceptoval. Pohľadávka žalobcu tak nesporne vznikla ako peňažná
pohľadávka, ktorej splatnosť nastala pred začatím reštrukturalizácie. Následne úpadca začal zasielať
hromadné všetkým veriteľom oznam o zrušení zmluvy, nebolo to však možné, keďže žalobca od nej už
predtým odstúpil. Žalobca následne vyzval úpadcu po svojom vylúčení na plnenie pohľadávky, k čomu
však nedošlo. Žalobca mal v súlade so zmluvou nárok využívať apartmány vo vlastníctve úpadcu,

alebo nehnuteľnosti sprostredkované spolupracujúcou spoločnosťou s úpadcom. Zánikom členstva
žalobcu v družstve zanikol aj jeho nárok na plnenie účasti v dovolenkovom programe NFD. V dôsledku
vylúčenia žalobcu z členstva v družstve a odstúpenia žalobcu od predmetnej zmluvy, nemožno na tento
jeho nárok aplikovať ustanovenia stanov družstva. Žalobca odstupoval od zmluvy až po jeho vylúčení
z družstva, a teda odstupoval v zmysle Obchodného zákonníka a nie stanov. Pohľadávka žalobcu tak
vzniklapredvyhlásenímkonkurzuakopeňažnápohľadávka,pričomjejsplatnosťnastalapredpovolením

reštrukturalizácie.
Žalobca si do konkurzu voči úpadcovi prihlásil aj ďalšiu pohľadávku pod poradovým číslom 262,
ktorú žalovaný poprel z dôvodu, že veriteľ sám uvádza, že nevie určiť výšku pohľadávky, pričom táto
povinnosť je výlučne na veriteľovi. Žalobca nie je oprávnený uplatniť pohľadávku v rovnakej výške, ako
je jeho členský vklad, keďže v zmysle zásady zákazu vrátenia vkladu, členské vklady členom družstva

nie je možné vrátiť. Pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania
družstva, čo je obchodný majetok družstva po odpočítaní záväzkov vzniknutých družstvu v súvislosti
s jeho podnikaním. Veriteľom predložený certifikát nie je cenným papierom, navyše úpadca rozporuje
jeho vydanie a údaje v ňom uvedené. Správca popiera právny dôvod uplatnenej pohľadávky pre
spornosť zániku členstva veriteľa v družstve pre tvrdenie veriteľa, že ho predstavenstvo družstva

svojvoľne vylúčilo z členstva v družstve. Je teda vysoko sporné, či veriteľovi zaniklo členstvo v družstve.
Žalobca k uvedenému uviedol, že si prihlásil pohľadávku ako nezabezpečenú pohľadávku z titulu
nadobudnutého členského vkladu zo zakúpeného investičného zlata, ktoré následne vložil do majetku
úpadcu, pričom táto pohľadávka má byť vyplatená formou vyrovnacieho podielu po vylúčení žalobcu
z členstva v družstve. Žalobca prostredníctvom investícií do podielového nákupu investičného zlata,

ktorý realizoval úpadca v mene členov, nadobudol v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami
o skupinovom nákupe zlata zlato, čo preukázal predloženými faktúrami. Uvedené zlato nadobudol do
svojho vlastníctva a následne vložil do majetku úpadcu. Žalobca bol následne vylúčený z členstva
v družstve, a teda uplatňuje si iba finančné prostriedky, ktoré vynaložil zo svojich výlučných finančných
prostriedkov za nákup zlata v zmysle certifikátu, keďže si hodnotu vyrovnacieho podielu nedokáže

vypočítaťsám.Cenazlatajenavyševsúčasnostioveľavyššia,čopreukazujúlistinnédôkazypredložené
do konania, z ktorých je zrejmé, že zlato má hodnotu 60 Eur za 1g.
Pokiaľ ide o pohľadávku pod poradovým číslo 263, jej výšku podporujú obdobné listinné dôkazy. Správca
tvrdí, že žalobca nepreukázal, že úpadcovi plnil pre prípad, že by predmetná pohľadávka mala byť
posúdená ako pôžička. Ak by si pohľadávka uplatnil ako vyrovnací podiel, potom mala byť posúdená

podľa čistého obchodného imania družstva. Správca nevie posúdiť, preveriť a vykonať výpočet z dôvodu
nekompletného a najmä sporného zoznamu vkladov členov družstva, od ktorých by bolo možné sumu
odvodiť. Z veriteľom popísaného nie je zrejmé, čo je právnym dôvodom ním prihlásenej pohľadávky,
tvrdí, že nadobudol zlato do svojho majetku, vzápätí žiada o jeho odkúpenie. Veriteľ zároveň uvádza,
že bol vylúčený úpadcom z členstva v družstve, čím mu vznikla peňažná pohľadávka, pretože úpadca

mu mal bezodkladne zrealizovať odpredaj zlata vo vlastníctve veriteľa a veriteľovi vydať finančné
prostriedky. Úpadca tak neučinil, čím sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu. Správca teda pripúšťa,
že za predpokladu, že veriteľ je naozaj výlučným vlastníkom zlata, ktoré spravoval úpadca a zlato nie je
majetkom úpadcu, potom ten, kto ním disponuje, mu po preukázaní vlastníctva majetok má povinnosť
vydať, pričom žalobca by mohol žalovať aj vylúčenie zo súpisu, preto si mal pohľadávku prihlásiť

podľa § 29 odsek 9 ZKR. Žalobca si do konkurzného konania prihlásil nezabezpečenú pohľadávku
z titulu nákupu investičného zlata do svojho výlučného vlastníctva, pričom správu zabezpečoval úpadca
u správcu Golden Money. Žalobca prostredníctvom investícií do podielového nákupu investičného zlata,
ktorý realizoval úpadca v mene členov, nadobudol v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami
o skupinovom nákupe zlata zlato, čo preukázal predloženými faktúrami. Žalobca predtým, ako zlato

nakúpil sa musel prihlásiť do svojho členského účtu a potvrdiť, že súhlasí s Obchodnými podmienkami
na nákup zlata na platforme CreditPay cez úpadcu, potom učinil úhradu výšky sumy, za ktorú mienil
zlato nakúpiť. Žalobca si v zmysle Všeobecných obchodných podmienok bod 2 požiadal o odkúpenie
zlata, ale úpadca to nerealizoval. K výške pohľadávky žalobca uvádza, že si prihlasuje svoju pohľadávkuiba vo výške hodnoty, za ktorú zlato nakúpil prostredníctvom úpadcu u osoby, ktorá zabezpečila
predaj zlata, avšak hodnota tohto zlata je v súčasnosti omnoho vyššia, keďže bola stanovená znalcom
v trestnom konaní. Táto investícia navyše nemá nič spoločné s členstvom žalobcu v družstve, resp. jeho

vylúčením. Ďalším podaním zo dňa žalobca 01.05.2023 žalobca opravil podanú žalobu v časti označenia
žalovaného, kde došlo k chybe v písaní.
2. K žalobe sa podaním zo dňa 27.6.2023 vyjadril žalovaný, kde uviedol, že žalovaný poprel
pohľadávku žalobcu v lehote stanovenej zákonom. Výklad zákona žalobcom v časti § 32 ZKR je
nesprávny, keďže toto určuje okamih, kedy prvýkrát vznikne právo veriteľa na uplatnenie žaloby

o určenie popretej pohľadávky, neustanovuje však moment hmotnoprávneho práva, v ktorom správca
je povinný poprieť pohľadávku a predmetné oznámenie o popretí zároveň aj doručiť. Je preto potrebné
rozlišovať dve skutočnosti, a to hmotnoprávne účinky lehoty vo vzťahu k správcovi na popretie
pohľadávky a procesnoprávne účinky lehoty vzniku práva veriteľa na podanie žaloby. Účinky popretia
pohľadávky nastávajú zapísaním popretia do zoznamu pohľadávok, pričom tento zápis má účinky
popretiapohľadávky.SprávcatakpoprelpohľadávkyatietozapísaldozoznamuvsúladesoZKR.Okrem

toho posledným dňom lehoty na popieranie pohľadávok bol deň 31.03.2023 a nie deň 30.03.2023,
ako to uviedol žalobca. Uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 07.09.2022 pod spisovou značkou
2R/1/2021 o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 13.09.2022. Lehota
správcovi bola viackrát predĺžená, pričom v prípade lehoty na prihlasovanie pohľadávok táto pripadla na
víkend, preto sa posunula na najbližší pracovný deň a tak aj lehota na popieranie pohľadávok. Rovnako

ajnáslednýmpredlžovanímlehôtsprávcovidošlokpripadnutiulehotynavíkend,čorovnakospôsobilojej
posunutienanajbližšípracovnýdeň.Správcatedapoprelpohľadávkyzákonnýmspôsobomavzákonnej
lehote. Pokiaľ ide o dôvody popretia pohľadávky pod poradovým číslom 261, žalobca nepreukázal výšku
svojej pohľadávky. Žalobcovým hlavným argumentom pre správne určenie výšky pohľadávky je odkaz
na tzv. certifikát. Certifikát nie je možné stotožňovať s členským vkladom a už vôbec nie s výpočtom

výšky členského vkladu podľa § 233 Obchodného zákonníka. Tento je teda bez právneho významu,
keďže nejde o určenie členského vkladu podľa pravidiel určených v ustanovení § 233 Obchodného
zákonníka. Spornosť predstavuje aj to, že suma určená v certifikáte sa minimálne v časti považovala za
jednorazovú sumu určenú na pokrytie služieb spojených s dovolenkovým programom, čo sa nepovažuje
za členský vklad. Akékoľvek iné práva, povinnosti či iné hodnoty spojené s členským vkladom nie je

možné zamieňať s právom na vyrovnací podiel. Pokiaľ ide o poradie prihlásenej pohľadávky, žalovaný je
názoru, že pre vysokú spornosť pohľadávok nie je možné určiť ani poradie tejto pohľadávky. Čo sa týka
právneho dôvodu popretej pohľadávky, vzhľadom na to, že sa vedie viacero konaní o určenie neplatnosti
prijatýchuzneseníazdôvodunepreukázaniaukončeniatrvaniazmluvy.Spornosťpohľadávkyžalobcuje
ďalejdanáajtým,žežalobcajednakspochybňujejehovylúčeniezčlenstvavdružstve,následnežalobca

sám odstúpil od zmluvy, ale v tejto otázke konanie predstavenstva úpadcu už nepovažuje za sporné.
Aj samotné odstúpenie od zmluvy je sporné, keďže žalobca nepreukázal porušenie zmluvy podstatným
spôsobom, resp. že poskytol úpadcovi lehotu na odstránenie dôvodu omeškania.

Pokiaľ ide o pohľadávku pod poradovým číslom 262, právna úprava v Obchodnom zákonníku vymedzuje

spôsob určenia výšky vyrovnacieho podielu, a síce že je potrebné tento určiť týmto pomerom s odkazom
na stav čistého obchodného imania, žalobca však takto výšku pohľadávky nepreukázal. Žalobca navyše
nemánároknavrátenievloženejistiny,čojevrozporesozásadou,žečlenskévkladysačlenomdružstva
nevracajú. Žalobca ďalej odkazuje na vystavený certifikát, tento mal súvis so zlatom, nie je ho však
možnéstotožniťsčlenskýmvkladom,aužvôbecniezamieňaťsvýpočtomvýškyčlenskéhovkladupodľa

§ 233 Obchodného zákonníka. Žalobca teda nielenže nepreukázal výšku tohto vyrovnacieho podielu
ale neuviedol ani spôsob tohto výpočtu.

Ohľadom pohľadávky pod poradovým číslo 263 žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal, čo úpadcovi
plnil a v samotnej žalobe spomína viaceré právne dôvody, podľa ktorých by sa mala pohľadávka

posudzovať ako pôžička. Žalobca však nepreukázal výšku svojej pohľadávky, pričom žalovaný uviedol
obdobnú argumentáciu, ako pri predchádzajúcej pohľadávke. Ďalšia spornosť vyplýva z popisu
skutkového stavu žalobcom, z ktorého vyplýva, že úpadca mal len sprostredkovať odpredaj zlata, ktoré
je vo vlastníctve žalobcu. Z toho vyplýva, že úpadca bol akýmsi custodiánom a akékoľvek finančné
záväzky voči nemu mohli vzniknúť až odpredajom zlata. Žalobca však nepreukázal, že k odpredaju

jeho zlata v skutočnosti došlo a už vôbec nie, za akú cenu. Z doterajších podkladov však vyplýva, že
zlato je majetkom úpadcu, a teda veriteľ by mal mať nárok na vyrovnací podiel, avšak vzhľadom na
súdne konania o určenie neplatností členských schôdzí družstva, ktoré budú mať vplyv aj na posúdenie
vylúčení viacerých členov družstva, mali by sa pohľadávky prihlasovať ako podmienené. Akékoľvekplnenia prijaté od žalobcu úpadcom by sa mali posudzovať ako pôžičky, keďže tento sa nikdy nemôže
stať vlastníkom podkladového aktíva, do ktorého investuje úpadca, ak nie je možné prijatú sumu
považovať za ďalší členský vklad. Žalovaný okrem toho navrhol prerušiť konanie podľa § 164 zákona

číslo 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) do právoplatného skončenia konaní
vedených na Okresnom súde Stará Ľubovňa o žalobách o určenie neplatnosti rozhodnutí členských
schôdzí. Žalobu preto navrhol žalovaný zamietnuť.

3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného aj napriek výzve Okresného súdu Prešov uznesením zo dňa

28.6.2023 pod číslom konania 5Cbi/53/2023 – 52 nevyjadril.

4. V podaní zo dňa 10.2.2026 bolo súdu doručené podanie žalovaného, ktorým požiadal
o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a súhlas s tým, aby súd prejednal a rozhodol vec v jeho
neprítomnosti. Súčasne uviedol, že žalovaný týmto súčasne prostredníctvom právneho zástupcu
oznamuje, že zotrváva na svojich písomných vyjadreniach a má za to, že žaloba žalobcu je nedôvodná,

a preto ju navrhuje zamietnuť ako nedôvodnú a priznať žalovanému plnú náhradu trov konania.
Žalovanýprostredníctvomprávnehozástupcusúčasnevznášanámietkukoncentráciekonanianavšetky
tie dokumenty či prípadné návrhy na vykonanie výsluchu svedkov, ktoré neboli uvedené v prihláške
pohľadávky. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené má žalovaný za to, že žaloba žalobcu je nedôvodná,
a túto navrhuje zamietnuť v celom rozsahu a navrhuje priznať žalovanému plnú náhradu trov konania,

o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením.

5. Dňa 11.2.2026 bolo vo veci nariadené pojednávanie, ktorého sa nezúčastnili strany konania ani
ich právny zástupcovia. Pred pojednávaním bolo súdu doručené iba ospravedlnenie neúčasti žalobcu,
avšak po jeho vykonaní bolo predložené aj ospravedlnenie žalovaného. Súd preto prejednal vec

v neprítomnosti strán konania.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým s podanou
žalobou zo dňa 2.05.2023 a k nej pripojenými listinnými dôkazmi, žiadosťou veriteľov o poskytnutie
informácie o výške vyrovnacieho podielu zo dňa 20.12.2021, doručenkou a elektronickým sledovaním

zásielky, výpisom z Obchodného vestníka číslo 176/2022 zo dňa 13.09.2022, výpisom z Obchodného
vestníka číslo 219/2022 zo dňa 15.11.2022 a výpisom z Obchodného vestníka číslo 240/2022 zo
dňa 15.12.2022, výpisom z Obchodného vestníka číslo 17/2023 zo dňa 25.01.2023 a výpisom
z Obchodného vestníka číslo 41/2023 zo dňa 28.02.2023, oznámením o popretí pohľadávok správcom
zo dňa 31.03.2023 a doručenkou, podaním žalobcu označeným ako oprava žaloby žalobcom zo dňa

01.05.2023 a nečitateľnou prílohou, vyjadrením žalovaného zo dňa 27.6.2023, účtovnou závierka NFD
zostavenou k 31.12.2020, rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.09.2023 pod číslom konania
2Copr/2/2022-460 zo dňa 26.09.2023, rozsudkom Okresného súdu Poprad pod spisovou značkou
11Cbr/14/2020 - 241 zo dňa 09.03.2022 a doložkami právoplatnosti a vykonateľnosti, uznaním záväzkov
NFD zo dňa 13.06.2024, e-mailovou komunikáciou medzi úpadcom a správcom zo dňa 10.10.2022

a k nej pripojenou tabuľkou s vyrovnacími podielmi členov NFD, žiadosťou veriteľa o poskytnutie
informácie o výške vyrovnacieho podielu zo dňa 20.12.2021 a elektronickou doručenkou, žiadosťou
veriteľa o poskytnutie informácie o výške ich vyrovnacieho podielu zo dňa 01.10.2022 a elektronickou
doručenkou, žiadosťou číslo 2 veriteľov o poskytnutie informácie o výške ich vyrovnacieho podielu –
urgencia zo dňa 08.10.2022 a elektronickou doručenkou, žiadosťou veriteľa o poskytnutie informácie

o výške ich vyrovnacieho podielu zo dňa 01.10.2022 a zo dňa 20.12.2021 a doručenkou a taktiež
sledovaním predmetnej zásielky elektronicky a elektronickou doručenkou, žiadosťou číslo 3 veriteľa
o poskytnutie informácie o výške ich vyrovnacieho podielu – urgencia zo dňa 11.10.2022 a elektronickou
doručenkou, žiadosťou číslo 4 veriteľa o poskytnutie informácie o výške ich vyrovnacieho podielu –
opätovná urgencia zo dňa 13.10.2022 a elektronickou doručenkou, žiadosťou o poskytnutie informácie

o výške vyrovnacích podielov – odpoveď správcu zo dňa 11.10.2022, žiadosťou veriteľa o poskytnutie
informácie o výške vyrovnacieho podielu zo dňa 20.12.2021 a doručenkou a elektronickým sledovaním
zásielky, tezaurus slovenského práva, oznámením o nájdení dokumentov úpadcu a námietka voči
absurdne nacenenej hodnote majetku dcérskej firmy NFD, a. s., ktorá je opakovane v strate zo dňa
24.07.2024, oznámením o zistení pohľadávok veriteľov zo dňa 19.11.2024 spoločnosťou LEGATOs

Recovery, k. s., oznámením zo dňa 03.11.2023, rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa
24.10.2024 pod číslom konania 2Cob/32/2024 - 3489, oznámením o skutočnostiach nasvedčujúcich
spáchaniu nižšie uvedených trestných činov zo dňa 24.07.2024, výpisom z obchodného vestníka
číslo 224/2024 zo dňa 19.11.2024, e-mailovou komunikáciou a obsahom zápisnice o pojednávanízo dňa 15.01.2025. Ďalej sa súd oboznámil s obsahom elektronického súdneho spisu, ktorý nie je
súčasťou listinného spisu, a to s Obchodnými podmienkami na skupinový nákup zlata, predloženými
faktúrami, certifikátom číslo 279724 vo výške 3.936,90,- Eur zo dňa 31.12.2916, zmluvou o prevode

členského vkladu zo dňa 31.3.2020, potvrdením členstva v družstve zo dňa 31.3.2020, žiadosťou OR PZ
o odborné vyjadrenie – opatrením zo dňa 26.03.2021, výpisom hodnoty zlata úpadcu zo dňa 09.06.2020,
dokumentmi k vymáhaniu zlata, uznesením OR PZ v Starej Ľubovni zo dňa 25.06.2021 pod číslom
ČVS:ORP-60/VYS-SL-2021, odborným vyjadrením znalca, potvrdením správcu zo dňa 27.05.2021
k členovi E. B. a F. G. H., stanovami družstva NFD k 03.06.2019, stanovami úpadcu NFD zo dňa

28.03.2014, excelovskou tabuľkou so zoznamom prihlásených pohľadávok, notárskou zápisnicou číslo
N 617/2020 a videom.

7. Podľa § 32 odsek 3 písmeno a/ ZKR, pohľadávku možno poprieť do 30 dní od uplynutia základnej
lehoty na prihlasovanie pohľadávok.

8. Podľa § 32 odsek 4 ZKR, z dôvodu vysokého počtu prihlášok alebo iného vážneho dôvodu súd môže
aj opakovane na návrh správcu alebo bez návrhu predĺžiť správcovi lehotu na popretie pohľadávok,
vždy najviac o 30 dní.
9. Podľa § 32 odsek 6 ZKR, popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu
pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.

10. Podľa § 32 odsek 14 ZKR, v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu,
vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
11. Podľa § 203a odsek 2 ZKR, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok,

posledný deň lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň.

12. Podľa § 221 odsek 1 Obchodného zákonníka, družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb
založeným za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb
svojich členov.

13. Podľa § 227 odsek 1 Obchodného zákonníka, členmi družstva môžu byť fyzické i právnické osoby.
Ak podľa stanov je členstvo podmienené pracovným vzťahom k družstvu, môže sa členom stať fyzická
osoba, ktorá skončila povinnú školskú dochádzku a dosiahla 15 rokov svojho veku.

14. Podľa § 229 odsek 1 Obchodného zákonníka, členské práva a povinnosti môže člen previesť na
iného člena družstva, pokiaľ to stanovy nevylučujú. Dohoda o prevode členských práv a povinností na
inú osobu podlieha súhlasu predstavenstva. Stanovy môžu určiť dôvody, ktoré prevod vylučujú. Proti
zamietavému rozhodnutiu sa môže člen odvolať na členskú schôdzu. Rozhodnutím predstavenstva
alebo členskej schôdze o schválení dohody o prevode členských práv a povinností sa stáva nadobúdateľ

členských práv a povinností členom družstva v rozsahu práv a povinností prevádzajúceho člena.

15. Podľa § 233 odsek 1 Obchodného zákonníka, pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší
člen nárok na vyrovnací podiel.

16. Podľa § 233 odsek 2 Obchodného zákonníka, vyrovnací podiel sa určí pomerom splateného
členského vkladu doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu
splatených členských vkladov všetkých členov násobených ukončenými rokmi ich členstva.

17. Podľa § 233 odsek 3 Obchodného zákonníka, pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav

čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie,
ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo. Pri určovaní výšky vyrovnacieho
podielu sa neprihliada na imanie, ktoré je v nedeliteľnom fonde, a ak to vyplýva zo stanov, aj v iných
zabezpečovacích fondoch. Takisto sa neprihliada na vklady členov s kratším ako ročným členstvom
predo dňom, ku ktorému sa ročná účtovná závierka zostavuje.

18. Podľa § 348 odsek 1 Obchodného zákonníka, ohľadne povinnosti, ktorá sa má plniť v budúcnosti,
možno od zmluvy odstúpiť, keď zo správania povinnej strany alebo z iných okolností nepochybne
vyplýva ešte pred časom určeným na plnenie zmluvnej povinnosti, že táto povinnosť bude porušenápodstatným spôsobom, a povinná strana neposkytne po vyzvaní oprávnenej strany bez zbytočného
odkladu dostatočnú zábezpeku.
19. Žalobca sa v konaní domáha určenia, že je veriteľom jeho pohľadávky číslo 261 špecifikovanej

v bode 1. tohto rozsudku titulom nároku na vyrovnací podiel vo výške istiny 3.936,90,- Eur a úroku
zomeškaniavovýške357,56Eur,pohľadávkyčíslo262titulomplneníúčastinadovolenkovomprograme
NFD v zmysle uzavretej zmluvy, ktorá vznikla titulom vylúčenia žalobcu z členstva v družstve v časti
istiny vo výške 3.866,90 Eur a v časti úroky z omeškania vo výške 349,08 Eur, pohľadávky číslo 263
špecifikovanej v bode 1. tohto rozsudku titulom nároku na vyplatenie vyrovnacieho podielu investičného

zlata zakúpeného žalobcom, ktoré bolo vložené do majetku družstva v časti istina vo výške 660,02 Eur
a v časti úroky z omeškania vo výške 59,94 Eur v rámci konkurzného konania vedeného Okresným
súdom Prešov pod spisovou značkou 2R/1/2021 voči úpadcovi čo do právneho dôvodu, výšky,
vymáhateľnosti a poradia. Jeho pohľadávky mali vzniknúť titulom vyrovnacieho podielu, majetkovej
účasti na dovolenkovom programe úpadcu a vrátenia zakúpeného investičného zlata žalobcom, pričom
výška pohľadávky vyplýva z certifikátu, ktorý žalobcovi vystavil samotný úpadca. Okrem toho žalobca

je názoru, že žalovaný ako správca nepoprel pohľadávku žalobcu včas, t.j. v lehote 30 dní odkedy
mu skončila lehota na popieranie pohľadávok. Žalovaný (správca úpadcu) uvedenú pohľadávku poprel
z dôvodu, že pokiaľ ide o titul prihlásenej pohľadávky, žalobca ho uvádza zmätočne, pričom žalobcovi
môže patriť nárok na vyrovnací podiel z titulu jeho členstva v družstve, nie však vrátenie celého
členského vkladu na základe certifikátu bez výpovednej hodnoty. Žalobca týmto spôsobom nepreukázal

ani pohľadávky titulom nákupu investičného zlata. Pokiaľ ide o lehotu na popretie pohľadávky, táto bola
popretá včas.

20.Vkonaníakonespornéskutkovétvrdeniabolizistenéčlenstvožalobcuvdružstveúpadcuavylúčenie
žalobcu z členstva v družstve. Naopak sporné skutkové tvrdenia v konaní medzi stranami konania sú

výška pohľadávok žalobcu uplatnených v konkurznom konaní z dôvodu ich nesprávneho výpočtu, ne/
platnosť odstúpenia žalobcu od zmluvy o dovolenkovom programe NFD, spôsob prihlásenia pohľadávky
žalobcu a včasnosť popretia pohľadávok žalobcu žalovaným.

K včasnosti popretia pohľadávok a oznámenia popretia žalobcovi správcom

21. V prvom rade sa súd zaoberal tvrdením žalobcu, že žalovaný ako správca nepoprel pohľadávku
žalobcu v rámci 30-dňovej lehoty, čoho dôsledkom sa jeho pohľadávka považuje za zistenú. V zmysle
§ 32 odsek 3 ZKR pohľadávku možno poprieť do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie
pohľadávok. V § 32 odsek 6 ZKR sa ďalej uvádza, že popretie pohľadávky správca bez zbytočného
odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.

Podľa komentáru Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 4. vydanie. Praha: C. H.
Beck, 2021, s. 281. k § 32 ZK: „Správca vykoná popretie pohľadávky v zozname pohľadávok, aj keď
to KR v znení účinnom od 1. januára 2012 už neupravuje a v odseku 6 zákon prikazuje správcovi len
zapísaťpopretiepohľadávkyabezzbytočnéhoodkladupísomneoznámiťpopretiepohľadávkyveriteľovi,
ktorému bola pohľadávka popretá. Podľa § 31 vykonávacej vyhlášky sa po uplynutí lehoty na popieranie

pohľadávok v kancelárii správcu v nasledujúcich troch dňoch doplnia v zozname pohľadávok všetky
ďalšie skutočnosti, ktoré sa považujú uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok za zistené. Takto
doplnený zoznam pohľadávok s vyznačením popretých pohľadávok sa v zákonnej lehote doručí súdu
(odkaz na § 32 ods. 3 KR je vo vykonávacej vyhláške nesprávny a správne má byť odkaz na § 31 ods. 3
KR).“ Súd je v zmysle uvedeného názoru, že zákon neukladá správcovi v lehote 30 dní poprieť spornú

pohľadávku a toto popretie následne aj oznámiť veriteľovi, ktorému bola pohľadávka popretá. Samotný
zákon pracuje s pojmom bezodkladne oznámiť popretie pohľadávky veriteľovi, neuvádza, že v lehote
stanovenej na popieranie pohľadávok. Okrem toho je súd názoru, že ak by aj správca bol povinný
oznámiť popretie pohľadávky veriteľovi v lehote 30 dní, t. j. v lehote na jej popretie, správca túto lehotu
dodržal. Súd v tomto poukazuje na ustanovenie § 203a odsek 2 ZKR, v zmysle ktorého ak pripadne

koniec lehoty na víkend alebo deň pracovného pokoja, posledný deň lehoty je najbližší pracovný deň.
V tomto súd počítal lehoty nasledovne: základná prihlasovacia lehota 45 dní podľa § 28 odsek 4 ZKR
začala plynúť dňa 15.09.2022 a uplynula dňom 31.10.2022, keďže v zmysle § 203a odsek 2 ZKR
posledný deň 29.10.2022 pripadol na sobotu, t.j. koniec tejto lehoty sa presunul na pondelok 31.10.2022.
Základná lehota 30 dní na popieranie pohľadávok tak začala plynúť dňom 01.11.2022 a skončila dňom

30.11.2022. Správca však požiadal o predĺženie lehoty na popieranie pohľadávok pre ich množstvo,
čomu Okresný súd Prešov vyhovel a uznesením zo dňa 09.11.2022 (publikovaným v obchodnom
vestníku dňa 15.11.2022, t.j. počas plynutia lehoty) pod spisovou značkou 2R/1/2021 predĺžil správcovi
lehotu o ďalších 30 dní. Táto lehota tak začala plynúť dňom 01.12.2022 a skončila dňa 30.12.2022.Správca však znova požiadal o súd o predĺženie lehoty, čomu súd vyhovel a uznesením zo dňa
09.12.2022 pod spisovou značkou 2R/1/2021 predĺžil lehotu o ďalších 30 dní (uznesenie publikované
v obchodnom vestníku dňa 15.12.2022, t.j. počas plynutia lehoty). Predĺžená lehota tak plynula od

31.12.2022 do 29.01.2023. Uvedený deň je však nedeľou, preto sa postupom podľa § 203a odsek 2
ZKR (rovnako ako v prípade skončenia lehoty na prihlasovanie pohľadávok) koniec lehoty presunul na
najbližší pracovný deň, ktorým bol pondelok 30.01.2023. Správca opätovne požiadal o predlženie lehoty,
čomu súd vyhovel a uznesením zo dňa 19.01.2023 pod spisovou značkou 2R/1/2021 (publikovaným
v obchodnom vestníku dňa 25.01.2023, t.j. počas plynutia lehoty) predĺžil správcovi lehotu o ďalších 30

dní, t.j. do 01.03.2023. Správca ešte raz požiadal súd o predlženie lehoty, čomu súd opätovne vyhovel
auznesenímzodňa22.02.2023podspisovouznačkou2R/1/2021(publikovanýmvobchodnomvestníku
dňa 28.02.2023, t.j. počas plynutia lehoty) predĺžil správcovi lehotu o ďalších 30 dní, t.j. do 31.03.2023.
Súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že táto lehota bola ako jeden celok s tým, že ak v niektorej
z jej predlžených častí pripadol posledný deň na víkend alebo deň pracovného pokoja, nepredlžovala
sa lehota na najbližší pracovný deň. Bolo by nelogické, ak by v takomto prípade došlo k predĺženiu

lehoty iba vtedy, ak správca nepožiada o predĺženie lehoty a v prípade, ak o jej predĺženie požiada,
koniec tejto pôvodnej lehoty by pripadol aj na víkend alebo štátny sviatok. Súd je teda názoru, že ak
súd predĺžil správcovi lehotu o ďalších 30 dní, táto začala plynúť až nasledujúci deň po skutočnom
konci pôvodnej lehoty, ktorý ak pripadol na víkend alebo štátny sviatok, bol až najbližší pracovný deň.
Takisto sa súd nestotožňuje s názorom súdu, že súd predĺžil lehotu po jej riadnom uplynutí. Z vyššie

uvedeného je zrejmé, že o každej žiadosti o predlženie lehoty bolo rozhodnuté, a toto rozhodnutie bolo
zverejnené v Obchodnom vestníku počas plynutia lehoty na popieranie pohľadávok. V tomto prípade
bol tak posledným dňom lehoty na oznámenie popretia pohľadávky deň 31.03.2023, pričom týmto dňom
bolo zo strany žalovaného ako správcu oznámené žalobcovi ako veriteľovi popretie jeho pohľadávky,
čo uviedol v podanej žalobe sám žalobca. Súd je teda názoru, že žalovaný poprel pohľadávku žalobcu

a oznámil mu jej popretie v zákonnej lehote.
K dôvodom popretia pohľadávky číslo 261 správcom
22. Žalobca si do konkurzného konania prihlásil pohľadávku voči úpadcovi, ktorá mu mala vzniknúť
na základe vyrovnacieho podielu vo výške svojich investičných členských vkladov k 11.02.2020, ktoré
žalobca preukazuje certifikátom vystaveným úpadcom na svoje meno. Zmluvu, ktorú by žalobca uzavrel

titulom uvedenej pohľadávky s úpadcom do konania nepredložil. Žalobca do konania predložil certifikát
číslo 279724, ktorý preukazuje hodnotu 3.936,90,- Eur zo dňa 21.02.2020.

23. Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že žalobca bol vylúčený z členstva družstva v roku 2020,
voči ktorému sa odvolal, jeho odvolanie bolo prejednané na členskej schôdzi úpadcu dňa 18.11.2020

s tým, že vylúčenie bolo potvrdené uznesením číslo 249. Žalobca následne podal žalobu o určenie
neplatnosti jeho vylúčenia z členstva v družstve, ktorú však zobral späť a konanie bolo pod číslom
22. zastavené. Súd má preukázané, že žalobca bol platne vylúčený z členstva družstva, preto sa
na jeho prípadné vrátenie členského vkladu mal aplikovať postup podľa § 233 a nasl. Obchodného
zákonníka. Súd v tomto konštatuje, že stanovy družstva (úpadcu) mali zakotvený obdobný výpočet

vyrovnacieho podielu v prípade zániku členstva v družstve. Súd je názoru, že žalobcovi vznikol
nárok na vyrovnací podiel, keďže k zániku jeho členstva došlo počas existencie družstva. Podľa
§ 233 odsek 2 Obchodného zákonníka, vyrovnací podiel sa určí pomerom splateného členského
vkladu doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu splatených
členských vkladov všetkých členov násobených ukončenými rokmi ich členstva. Súd v tejto súvislosti

poukazuje na komentár Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 1. vydanie. Bratislava:
C. H. Beck, 2022, s. 1146, 1147 k § 233 Obchodného zákonníka, kde sa uvádza: „Majetková účasť,
ktorú vložil člen do družstva v podobe členského vkladu, je počas trvania jeho členstva majetkom
družstva. Zánikom členstva vzniká bývalému členovi družstva nárok na vyrovnací podiel. Stanovy
nesmú tento nárok vylúčiť. Vyrovnacím podielom sa rozumie majetkový nárok bývalého člena, ako

aj nárok dediča, ktorý sa nestal členom družstva (§ 232 ods. 3). Nárok na vyrovnací podiel môže
voči družstvu uplatniť aj likvidátor alebo správca konkurznej podstaty bývalého člena družstva. (...)
Kritériami na určenie výšky vyrovnacieho podielu je výška splateného členského vkladu a počet
ukončených rokov členstva. Z ustanovenia však explicitne nevyplýva, či súhrn splatených vkladov
všetkých členov sa má násobiť súčtom rokov členstva všetkých členov alebo priemerom týchto rokov.

Vzhľadom na to, že vyrovnací podiel by sa nemal diametrálne odlišovať od likvidačného zostatku,
súhrn splatených vkladov všetkých členov by sa mal podľa nášho názoru násobiť priemerom súčtu
rokov členstva všetkých členov. (...) Zákon výslovne zakotvuje, že § 233 ods. 2 – 4 má dispozitívnu
povahu. Stanovy teda môžu odchylne od zákona ustanoviť spôsob určenia vyrovnacieho zostatku,pričom ho nemôžu úplne vylúčiť; § 233 ods. 1 má totiž kogentnú povahu. Pri spôsobe určenia
vyrovnacieho podielu sa však nesmie diskriminovať menšinová skupina členov.“ Žalobca v konaní
uviedol, že k vylúčeniu žalobcu z družstva došlo v roku 2020, čo je nesporné, preto mu vznikol nárok

na vyrovnací podiel. Síce vyzval úpadcu a súčasne aj žalovaného na výpočet jeho vyrovnacieho
podielu, tento mu však nebol žiadnym spôsobom vypočítaný. Napriek tomu žalobca do konania
predložil iba certifikát, ktorý má preukazovať výšku vyrovnacieho podielu žalobcu. Žalobca však k tejto
pohľadávkenepredložilžiadnuzmluvu,ktorábypreukazovalazmluvnýzákladjehopohľadávky,samotný
výpočet tejto pohľadávky a ani preukázanie platieb žalobcu v tejto súvislosti. Okrem toho je súdu

známe z jeho úradnej činnosti, že úpadca vyhotovil tabuľku, v ktorej boli vyčíslené vyrovnacie podiely
niektorých členov družstva, konkrétne z konania 7Cbi/50/2023, že uvedenú tabuľku vyhotovil p. I..
Žalobca v tejto tabuľke dokonca nefiguruje (figuruje v nej iba J. I., nar. XX.XX.XXXX, čo je však
odlišná osoba od žalobcu). Súd v tomto poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa
21.11.2019 pod spisovou značkou 26Cob/33/2019, kde sa uvádza: „Preto obstál právny názor súdu
prvej inštancie, podporený aj judikatúrou napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.06.2016 sp.

zn. 3Obo/15/2016, v rámci ktorého bolo vyjadrené, že účelom inštitútu vyrovnacieho podielu by malo
byť spravodlivé určenie majetku a záväzkov pripadajúcich na spoločníka spoločnosti, ktorého účasť za
trvania spoločnosti zaniká, pri zohľadnení reálnej hodnoty spoločnosti ku dňu zostavenia riadnej
individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom
účasť spoločníka v spoločnosti zanikla. Vyrovnací podiel bolo možné definovať ako majetkovú

hodnotu, ktorá predstavuje podiel na majetku spoločnosti. Určenie vyrovnacieho podielu len na základe
údajov účtovnej závierky, ktorých správnosť bola navyše rozporovaná, bez ďalšieho skúmania
správnosti vedenia účtovníctva, súd prvej inštancie správne považoval za príliš formalistický prístup,
nezohľadňujúci skutočný účel daného inštitútu, preto správne bol zo strany súdu prvej inštancie
pribratý do konania znalec z odboru ekonómia a manažment, odbor účtovníctvo a daňovníctvo.“

Výška prihlásenej pohľadávky žalobcu tak nezohľadňuje aj pohľadávky iných veriteľov prihlásených
v konkurznom konaní voči úpadcovi, ktorých bol enormne vysoký počet, pričom žalobca síce uviedol, že
si prihlásil pohľadávku v nižšej sume, ako je jeho skutočný nárok, toto tvrdenie však žiadnym spôsobom
nepreukázal. Ak by aj pohľadávka číslo 351 mala byť preukázaná vyššie uvedeným certifikátom, z tohto
rovnako nevyplýva, ako došlo k jeho výpočtu, pričom zrejme ide o členské vklady žalobcu a nie výpočet

výšky jeho vyrovnacieho podielu, čo vyplýva aj zo samotného certifikátu, na ktorom je pri výške sumy
uvedené, že ide o členský vklad žalobcu. Súd tak samotný základ ani výšku tejto pohľadávky v konaní
nemal preukázanú.
K dôvodom popretia pohľadávky číslo 262 správcom
24. Žalobca si do konkurzného konania prihlásil pohľadávku voči úpadcovi, ktorá mu mala vzniknúť

na základe zmluvy o majetkovej účasti v dovolenkovom programe NFD. Na základe uvedenej zmluvy
mal vystaviť úpadca žalobcovi certifikát číslo 279724 zo dňa 21.2.2020 vo výške 3.936,90 Eur, ktorý
má však rovnaké číslo, ako certifikát preukazujúci pohľadávku číslo 261. Následne úpadca v roku 2020
vylúčil žalobcu z členstva v družstve, voči čomu sa žalobca odvolal a jeho odvolanie bolo prerokované
predstavenstvom úpadcu na členskej schôdzi dňa 18.11.2020, pričom bol vylúčený po uznesením číslo

249. Žalobca mal preto odstúpiť od zmluvy a vyzvať úpadcu na vrátenie plnenia z uzavretej zmluvy,
čo však rovnako nepreukázal, keď do konania nepredložil žiadne odstúpenie od zmluvy ani výzvu
úpadcu na vydanie plnenia titulom plnenia zo zmluvy. Úpadca však neplnil žalobcovi tento nárok, preto
si žalobca tento nárok uplatnil v rámci konkurzného konania vedeného voči úpadcovi. Správca následne
túto pohľadávku poprel, keďže nemal riadne preukázanú jej výšku, poradie, dôvod ani vymáhateľnosť.

Žalobca riadne nešpecifikoval výpočet výšky prihlásenej pohľadávky, pričom dôkazné bremeno je práve
na jeho strane. Žalobca teda odvádza výšku členského vkladu od certifikátu, ktorý mal vydať úpadca,
a ktorý zároveň preukazuje jeho nárok prihlásený do konkurzného konania.

25. Z vykonaného dokazovania je ďalej zrejmé, že žalobca bol vylúčený z členstva družstva v roku

2020, čo je v konaní nesporné. Súd má teda preukázané, že žalobca bol platne vylúčený z členstva
družstva, preto sa na jeho prípadné vrátenie členského vkladu mal aplikovať postup podľa § 233 a nasl.
Obchodného zákonníka. Súd v tomto konštatuje, že stanovy družstva (úpadcu) mali zakotvený obdobný
výpočet vyrovnacieho podielu v prípade zániku členstva v družstve. Súd je názoru, že žalobcovi vznikol
nárok na vyrovnací podiel, keďže k zániku jeho členstva došlo počas existencie družstva. Podľa §

233 odsek 2 Obchodného zákonníka, vyrovnací podiel sa určí pomerom splateného členského vkladu
doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu splatených členských
vkladov všetkých členov násobených ukončenými rokmi ich členstva. Súd v tejto súvislosti poukazuje
na komentár ako v bode 25. tohto rozsudku. Žalobca si v konkurznom konaní uplatnil pohľadávku číslo352, ktorá nepredstavuje vyrovnací podiel ale jeho členský vklad v družstve. Súd v tomto poukazuje
na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky pod spisovou značkou 22 Cdo 153/2000, v ktorom sa
uvádza, že vyrovnací podiel a tzv. zostatková hodnota členského podielu v bytovom družstve sú úplne

odlišné právne kategórie, pričom obidve nie je možné stotožniť s členskými právami a povinnosťami
spojenými s užívaním družstevného bytu. Predmetom dedičstva po členoch bytového družstva nemôže
byť tzv. zostatková hodnota členského podielu ani vyporiadací podiel. V zmysle vyššie uvedených
skutočností súd dospel k názoru, že žalobca bol platne vylúčený z členstva v družstve úpadcu, čo
v konaní ani nebolo sporné. Vylúčením člena družstva z jeho členstva mu v zmysle § 233 a nasl.

Obchodného zákonníka však vzniká nárok na vyrovnací podiel, ktorý sa vypočíta v zmysle ustanovenia
§ 233 odsek 2 a 3 Obchodného zákonníka. Žalobca si takto vyčíslený nárok v konkurznom konaní
vedenom voči úpadcovi nevyčíslil.

26.Pokiaľideosamotnéodstúpenieodzmluvy,totosasúdujavíakosporné.Vprvomradejenevyhnutné
poukázať na to, že žalobca nepredložil žiaden listinný dôkaz, ktorým by preukázal odstúpenie od

zmluvy a vyzvanie úpadcu na plnenie titulom odstúpenia od zmluvy. Súd tak túto skutočnosť nemá
preukázanú. Ak by však aj došlo k odstúpeniu od zmluvy, ako to uvádzal žalobca, teda v zmysle §
348 odsek 1 Obchodného zákonníka - ohľadne povinnosti, ktorá sa má plniť v budúcnosti, možno od
zmluvy odstúpiť, keď zo správania povinnej strany alebo z iných okolností nepochybne vyplýva ešte
pred časom určeným na plnenie zmluvnej povinnosti, že táto povinnosť bude porušená podstatným

spôsobom, a povinná strana neposkytne po vyzvaní oprávnenej strany bez zbytočného odkladu
dostatočnú zábezpeku. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by zo správania úpadcu vyplývalo,
že poruší svoje zmluvné povinnosti. Uvedená skutočnosť nevyplýva zo žiadneho listinného dôkazu
predloženého žalobcom. Okrem toho je súd názoru, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a úpadcom
(ak bol uzavretý, keďže žalobca zmluvu nepredložil) je jedinečným zmluvným vzťahom odlišným od

ostatných zmluvných vzťahov úpadcu s veriteľmi (aj keď v skutočnosti majú zmluvný vzťah na základe
rovnakej zmluvy k rovnakému produktu družstva), na základe ktorého si majú zmluvné strany plniť
svoje povinnosti a uplatňovať svoje práva bez ohľadu na zmluvné vzťahy ostatných členov družstva.
Ak teda zmluvná strana, v tomto prípade žalobca, mal v úmysle odstúpiť od zmluvy s úpadcom, malo
dôjsť ku konkrétnemu porušeniu práv žalobcu, ktorého by ho od zmluvy oprávňovali odstúpiť. Súd nie

je názoru, že zo strany žalobcu bolo možné odstúpiť od zmluvy z dôvodu, že žalobca konštatoval, že
na základe porušenia povinností úpadcu vo vzťahu k iným členom družstva, možno pravdepodobne
očakávať porušenie aj jeho práv. Súdu je okrem toho známy obsah rozhodnutia Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 24.10.2024 pod číslom konania 2Cob/32/2024 – 3489, ktorým bolo rozhodnuté
o neplatnosti vylúčenia niektorých členov družstva. Žalobca v tomto konaní nedisponoval, keďže síce

podal žalobu o určenie neplatnosti jeho vylúčenia z členstva družstva, následne ju však zobral späť
a konanie voči nemu bolo zastavené, čím de facto akceptoval jeho vylúčenie z družstva. Vzhľadom
k uvedeným skutočnostiam je súd názoru, že ak by aj žalobca preukázal odstúpenie od zmluvy a jeho
doručenie úpadcovi, žalobca by si uplatňoval pohľadávku titulom odstúpenia od zmluvy (titulom plnenia
na majetkovej účasti v dovolenkovom programe NFD) a povinnosťou úpadcu by bolo vrátiť mu jeho

členský vklad, v konaní nepreukázal, že (vôbec) platne odstúpil od zmluvy s úpadcom. V takomto
prípade členský vklad žalobcu zanikol jeho vylúčením z členstva družstva, ktorý sa pretransformoval
na nárok titulom vyrovnacieho podielu, ktorý sa počítal o.i. z výšky jeho členského vkladu. Žalobca si
však v konkurze prihlásil pohľadávku titulom plnenia účasti na dovolenkovom programe NFD v zmysle
uzavretej zmluvy, ktorý predstavoval jeho plnenia v rámci členského vkladu, ktorého výšku a ani samotný

nárok nepreukázal, preto súd žalobu zamietol aj voči tejto pohľadávke.
K dôvodom popretia pohľadávky číslo 263 správcom
27. Žalobca si ďalej do konkurzného konania voči úpadcovi prihlásil pohľadávku titulom investičného
zlata, konkrétne pohľadávku číslo 263. Žalobca uvedenú pohľadávku odôvodnil tým že prostredníctvom
investícií do podielového nákupu investičného zlata, ktorý realizoval úpadca v mene členov družstva,

nadobudol v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami o skupinovom nákupe zlata zlato, čo
preukázal predloženými faktúrami za nákup zlata. Uvedené zlato žalobca následne vložil ako vklad do
majetku družstva úpadcu. Žalobca bol následne vylúčený z členstva v družstve, čím mu vznikla peňažná
pohľadávkavzmyslestanovavzmysle§234odsek1Obchodnéhozákonníka.Žalobcasitedauplatňuje
iba finančné prostriedky, ktoré vynaložil na nákup zlata v zmysle certifikátu. Žalobca ďalej poukázal na

to, že cena zlata je v súčasnosti omnoho vyššia ako si uplatnil v prihláške, čo preukazujú aj listinné
dôkazy – odborné vyjadrenie znalca na základe žiadosti OR PZ v Starej Ľubovni, ktorý určil cenu za
1g zlata vo výške 60,- Eur. Zlato, ktoré si žalobca zakúpil nechal v správe spoločnosti Golden money
spolu so zlatom iných vlastníkov. Žalobca v zmysle Všeobecných obchodných podmienok podľa bodu 2.požiadal odkúpiť zlato, čo však úpadca nerealizoval. Dané zakúpené zlato, resp. jeho finančnú hodnotu
získanúodkúpenímzlatacezspol.GoldenMoney,úpadcaodmietazrealizovať,atedaodmietažalobcovi
vydať. Žalobca tiež uviedol, že jeho vylúčenie z členstva v družstve nemá vplyv na tento nárok. Žalovaný

k uvedenému nároku uviedol, že žalobca nie je oprávnený uplatniť si nárok v rovnakej výške, ako je
jeho členský vklad, pričom členské vklady členom družstva nie je možné vrátiť. Žalobca okrem toho
ani neuviedol spôsob výpočtu vyrovnacieho podielu. Žalobca navyše zamieňa rôzne právne dôvody,
resp. tituly, z ktorých mala vzniknúť jeho pohľadávka, a to keď tvrdí, že údajne predmetné zlato vlastní,
avšak požadoval od úpadcu jeho spätné odkúpenie, žalobca mal byť vylúčený z družstva, a teda má

pohľadávku voči úpadcovi, úpadca sa mal bezdôvodne obohatiť tým, že nerealizoval obchod so zlatom,
žalobca si uplatňuje vrátenie finančných prostriedkov, čo môže evokovať, že si uplatňuje právny dôvod
z pôžičky. Úpadca teda mohol byť akýmsi custodiánom a akékoľvek finančné záväzky voči nemu mohli
vzniknúť až odpredaním zlata. Keďže však žalobca pri prihlasovaní nepreukázal, že k odpredaju zlata
v jeho vlastníctve došlo a vôbec za akú cenu, žalovaný nemôže považovať tento nárok za uplatnený.
Z podkladov však vyplýva, že zlato by malo byť vo vlastníctve úpadcu a žalobca by mal mať nárok na

vyrovnací podiel.

28. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca mal nakúpiť investičné zlato prostredníctvom
úpadcu. Žalobca nepredložil do konania žiaden listinný dôkaz, ktorým by preukázal pokyn žalobcu na
nákup tohto zlata (samotné faktúry vystavené úpadcom za takýto pokyn nemožno považovať). Žalobca

tvrdí, že zlato nadobudol do vlastníctva a toto iba spravovala spoločnosť Golden Money. Z predložených
dôkazov však vyplýva (ohodnotenia investičného zlata zo dňa 09.06.2020), že ku dňu 01.12.2019 bola
hodnota uvedeného zlata 84 429,92 Eur, pričom ako vlastník je uvedený úpadca. Takisto zo žiadosti
OR PZ v Starej Ľubovni zo dňa 26.03.2021 vyplýva, že požiadalo znalca o ohodnotenie investičného
zlata spravovaného pre úpadcu spoločnosťou Golden Money. Znalec následne určil hodnotu tohto zlata

vo výške 100 145,55 Eur k 22.03.2021. Aj z uvedených listinných dôkazov vyplýva, že toto zlato bolo
evidované v prospech úpadcu. Podľa Obchodných podmienok k skupinovému nákupu zlata, bod 2.:
„NFD odkúpi zlato od člena za podmienok Zmluvy o odkúpení zlata, kedykoľvek do 30 dní od požiadavky
na odkup zlata.“ V konaní predložil žiadosť o odkup zlata zo dňa 18.01.2021, žiadnym spôsobom
nepreukázal odoslanie ani doručenie tejto žiadosti úpadcovi. V danom prípade je tak súd názoru, že

žalobcovivznikolnároknavyplatenievyrovnaciehopodielupriobochpohľadávkach(353aj354),ktorého
výpočet upravuje Obchodný zákonník, kde by sa zohľadnili nároky všetkých členov družstva pomerne
podľa výšky ich nákupov investičného zlata, s tým že k tomuto súd znovu odkazuje na komentár v bode
25. tohto rozsudku a príslušnú argumentáciu. Súd sa ďalej stotožňuje s názorom správcu, že v prípade,
ak žalobca tvrdí, že uvedené zlato vlastní, úpadcu požiadal o jeho vydanie a aj napriek tomu mu ho

úpadca nevydal a zadržiava, mal si žalobca túto svoju pohľadávku prihlásiť do konkurzu postupom podľa
§ 29 odsek 9 ZKR a žiadať o vylúčenie tohto majetku zo súpisu vecí. Súd vzhľadom k vyššie uvedeným
skutočnostiam nemal preukázaný základ a výšku ani týchto pohľadávok.

29. Súd sa ďalej v konaní zaoberal aj samotnou aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Síce žalobu

z dôvodu jej absencie nezamietol, javí sa ako dôležité uviesť, že z predložených listinných dôkazov
žalobcu je zrejmé, že z obsahu zmluvy o prevode členského vkladu v NFD zo dňa 31.3.2020, vyplýva, že
žalobca previedol svoj členský podiel na subjekt Tradičné družstvo, so sídlom J. Kráľa 21, 960 01 Zvolen,
IČO: 52 945 715 (ďalej len „Tradičné družstvo“), pričom mu ostal podiel jednej akcie vo výške 332,- Eur
na CreditPay. Sám žalobca teda v konaní predložil listinný dôkaz z ktorého vyplýva, že jeho členský

vklad previedol na tretí subjekt, čím tak spochybnil svoju aktívnu vecnú legitimáciu. V rámci vyjadrení
žalobcauviedol,žetýmtolistinnýmdôkazomchcelibapoukázaťnakonaniezostranyúpadcu,ktorýdaný
prevod členského vkladu v zmysle predmetnej zmluvy považuje za neplatný pre neudelenie súhlasu
s prevodom členského vkladu tak, ako si to vyžadujú stanovy NFD. Z uvedeného listinného dôkazu však
vyplýva, že predmetnú zmluvu podpísal žalobca, nadobúdateľ Tradičné družstvo aj samotný úpadca.

Je síce pravdou, že z oznámenia o neexistencii členstva zo dňa 03.08.2020 bolo úpadcom Tradičnému
družstvu oznámené, že nikdy nesplnilo podmienky pre vznik platného členstva v NFD, preto nie je ani
jeho členom. Ak by aj úpadca po tom, čo jeho štatutárny zástupca podpísal predmetnú zmluvu Tradičné
družstvo nepovažoval za člena družstva, uvedené nič nemení na tom, že zmluva medzi jej zmluvnými
stranami (žalobca a Tradičné družstvo) bola naďalej platná, pričom nebolo preukázané aj odstúpenie

od tejto zmluvy, resp. že by bola neplatná z iného dôvodu. Súd teda konštatuje, že aj samotná aktívna
vecná legitimácia žalobcu v konaní sa javí ako pochybná.30. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom svedka p. K., súd tento nevykonal.
V prvom rade súd poukazuje na sudcovskú koncentráciu konania, keď žalobca bol upozornený výzvou
zo dňa 23.08.2024 pod číslom konania 7Cbi/54/2023 – 60 na koncentráciu konania, teda že súd nemusí

prihliadnuť na dôkazy predložené neskôr v konaní. Žalovaný na túto výzvu reagoval vyjadrením, avšak
žiaden návrh na doplnenie dokazovania nepredniesol. Urobil tak až v podaní zo dňa 14.03.2025,
pričom termín pojednávania bol nariadený na deň 17.03.2025, teda žalobca navrhol výsluch uvedeného
svedka až krátko pred prvým pojednávaním (jeden pracovný deň), pričom tento návrh mohol navrhnúť
aj v samotnej podanej žalobe, ev. nasledovnom vyjadrení. Podľa komentára Števček, M., Ficová, S.,

Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C. H. Beck, 2022, 623 - 628 s. k § 153 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C.s.p.“): „Strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Ide o špecifikáciu všeobecnej procesnej povinnosti riadneho
vedenia sporu (procesná diligencia). V prípade porušenia povinnosti predložiť prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany včas môže nastúpiť sankcia predpokladaná v § 153 ods. 2

a 3, prípadne však aj iné právne následky. Napr. omeškanie s predložením prostriedkov procesného
útoku a prostriedkov procesnej obrany môže spôsobiť vznik zavinených trov konania (§ 256 ods. 2)
a povinnosť ich náhrady, prípadne môže byť dôvodom na nepriznanie náhrady trov konania (§ 257).“ (...)
„Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných
návrhov až na pojednávaní nie je včasné.“ Súdu sa teda javí takýto návrh na doplnenie dokazovania

(súčasne aj predloženie listinných dôkazov k vyjadreniu zo dňa 14.03.2025) jeden pracovný deň pred
nariadeným termínom pojednávania za v rozpore so zásadou koncentrácie konania. Okrem toho sa
súdu javí toto doplnenie nehospodárne a neúčelné vzhľadom na vyššie uvedené závery súdu, keď súd
dospel k záveru, že žalobca si neuplatnil svoju pohľadávku v konkurznom konaní v súlade so zákonom
a zároveň z listinných dôkazov predložených žalobcom súdu vyplýva, že uvedený svedok vyhotovil

dokument zo dňa 13.06.2024 pod označením výpočet vyrovnacieho podielu spolu s excelovskou
tabuľkou, z ktorých však nevyplýva konkrétny vyrovnací podiel žalobcu v tomto konaní. Rovnako pokiaľ
ide o pohľadávku číslo 152 a 153 žalobcu, k týmto žalobca nepredložil žiaden dôkaz o vzniku zmluvného
vzťahu, preto sa tento výsluch svedka súdu javil ako nehospodárny a neúčelný.

K návrhu žalovaného na prerušenie konania

31. Podľa § 162 odsek 3 C.s.p., o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu
s rozhodnutím vo veci samej.

32. Podľa § 164 C.s.p., ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

33. Žalovaný k podanej žalobe v rámci svojho vyjadrenia zo dňa 31.10.2023 uviedol o.i., že z dôvodu

vysokej spornosti prihlásených pohľadávok žalobcom, bol správca povinný tieto poprieť aj čo do poradia
a vymáhateľnosti z dôvodu, že takáto pohľadávka by sa mala spravovať ustanoveniami o podmienených
pohľadávkach, čo odôvodňuje prebiehajúcimi súdnymi konaniami o určenia neplatnosti členských
schôdzí úpadcu. Výsledok týchto sporov bude mať význam predovšetkým pre určenie platnosti úkonov
týchto osôb. Vzhľadom k tomu žalovaný navrhol v zmysle § 164 C.s.p. prerušiť predmetné konanie

až do právoplatnosti skončenia uvedených konaní o určenie neplatností rozhodnutí členských schôdzí.
Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril o.i. s tým, že s návrhom na prerušenie konania nesúhlasí,
keďže je síce pravdou, že sú vedené dve konania, jedno pod spisovou značkou 6Cb/1/2021, pričom toto
konanie začalo až po vylúčení žalobkyne z družstva úpadcu, a druhé pod spisovou značkou 5Cb/7/2021,
v ktorom na strane žalobcov vystupuje viacero žalobcov, žalobca v tomto konaní však nie.

34. Z uvedeného vyplýva, že predmetom konania vedeného Okresným súdom Prešov pod spisovou
značkou 7Cbi/54/2023 je určenie, či žalobca je veriteľom štyroch pohľadávok prihlásených do
konkurzného konania úpadcu vedeného na Okresnom súde Prešov pod spisovou značkou 2R/1/2021,
z titulu nároku na plnenie účasti na dovolenkovom programe NFD vo výške 6 990,00 Eur, vyrovnacieho

podielu vo výške 1 540,- Eur, vyrovnacieho podielu investičného zlata vo výške 224,85 Eur a nákupu
investičného zlata patriaceho do vlastníctva žalobcu vo výške 885,17 Eur pod poradovými číslami
351 až 354. Súd má z úradnej činnosti vedomosť o ďalších početných konaniach vedených voči
úpadcovi, resp. iným veriteľom v rámci konkurzného konania vedeným Okresným súdom Prešov,v ktorých sa rozhoduje o prihlásených pohľadávkach jednotlivých žalobcov. Predmetom týchto konaní je
rovnako určenie pohľadávky čo do výšky, vymáhateľnosti a poradia, pričom tieto pohľadávky spočívajú
v dohodách o skončení členstva v družstve, ktoré uzavreli jednotliví veritelia s úpadcom zastúpeným

predstavenstvom zvoleným na členskej schôdzi úpadcu dňa 05.12.2020. O platnosti, resp. neplatnosti
uznesení členskej schôdze úpadcu, na ktorých predmetom bola aj voľba členov predstavenstva úpadcu
sa vedie súdne konania na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod spisovou značkou 6Cb/1/2021. Súd
prvej inštancie vo veci už raz rozhodol, avšak toto rozhodnutie bolo zrušené odvolacím Krajským súdom
v Prešove zo dňa 10.01.2023 pod spisovou značkou 7Cob/69/2022 a vec vrátil Okresnému súdu Stará

Ľubovňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

35. Súd v tejto súvislosti uvádza, že v iných obdobných konaniach vedených na Okresnom súde
Prešov, kde vystupujú iní veritelia úpadcu prerušil tieto konania až do právoplatného skončenia
konania vedeného na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod spisovou značkou 6Cb/1/2021. Voči týmto
rozhodnutiam podali žalobcovia, t.j. iní veritelia odvolania, o ktorých rozhodoval odvolací Krajský

súd v Košiciach. Takýmto prípadom bolo aj konanie vedené Okresným súdom Prešov pod spisovou
značkou 7Cbi/57/2023, kde súd uznesením zo dňa 06.10.2023 pod číslom konania 7Cbi/57/2023
– 62 konanie prerušil. Uznesením zo dňa 31.01.2024 pod číslom konania 4CoKR/57/2023 – 105
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a uviedol: „Z obsahu vyššie citovaných zákonných ustanovení
vyplýva, že konanie štatutárneho orgánu úpadcu (predstavenstvo družstva) a rovnako ani jeho zloženie

nemá na výšku a opodstatnenosť prihlásenej pohľadávky žalobcu žiadny vplyv, pretože tento nárok
vyplýva priamo zo zákona a jeho výška sa určuje podľa objektívnych skutočností, ktorých sa nijako
nedotýka prípadná následná zmena v štatutárnom orgáne úpadcu. Akákoľvek zmena v zložení
predstavenstva úpadcu dňa 05.12.2020 teda nemá žiadny vplyv na rozhodnutie o opodstatnenosti
prihlásenej pohľadávky žalobcu, ktorá vznikla v súvislosti s jeho predchádzajúcim vylúčením. S ohľadom

na vyššie uvedené (viď body 17 až 19) výsledok konania o platnosti spornej zmeny predstavenstva
úpadcu nemá pre konanie vo veci určenia pravosti pohľadávky žalobcu žiadny právny význam.“

36. Súd prvej inštancie preto považuje otázku potreby prerušenia konania za vyriešenú viacerými
rozhodnutiami Krajského súdu v Košiciach, pričom nevidí dôvod sa od týchto odkloniť a predmetné

konanie prerušiť. Vzhľadom k uvedenému návrh žalovaného na prerušenie konania výrokom I. tohto
rozsudku zamietol.

37. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

38. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. Podľa § 262 odsek 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote

do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

40. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 v spojení s § 262 odsek 1 C.s.p.
Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto má právo na náhradu účelne vynaložených trov na bránenie

svojho práva titulom trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne
v zmysle § 262 odsek 2 C.s.p. vyšší súdny úradník v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia. (§ 355 odsek 1 C.s.p.)

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje,e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 odsek 1 C.s.p.)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

( § 365 odsek 1 C.s.p. ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami
tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie
odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 odsek 3 C.s.p.)

Pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci sa v určenom

rozsahu považuje za zistenú. (§ 32 odsek 18 ZKR)