Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, January 30, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-26S/76/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200680
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Machová, Ph.D.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:4019200680.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NR-76S/76/2019

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a
členov senátu JUDr. Lukáša Galla a JUDr. Natálie Stahovcovej (spravodajkyne), v právnej veci žalobcov:
1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, E. - F., 2/ A. G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX,
E. - F., zastúpených: JUDr. Andreou Kelemenovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 1409/17, Nitra, IČO:
42 122 42, proti žalovanému Okresný úrad Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra, za účasti
ďalších účastníkov konania: 1/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17

335 345, 2/ H. A. I. J. K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. F. XXXX/X, C. - N., 3/ K. O. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXXX/XX, C. - H., 4/ N. K. I. P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. K. XXX/XX, E. - B. K., o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo Co 19/2019-3/Sl, OU-NR-OOP5-2019/040971-3,
k: C 13/2019 z 30.09.2019, takto

r o z h o d o l :

NR-76S/76/2019

I. Správny súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Ďalším účastníkom konania súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

NR-76S/76/2019

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia

1. Žalobcovia podali dňa 07.09.2016 Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru (ďalej aj ako
„prvostupňový orgán“) žiadosť zo dňa 02.09.2016, ktorou sa domáhali prešetrenia a opravy zápisu
vlastníckeho práva k pozemkom a to k parcele registra I. R. XXXX, R. XXXX G. R. XXXX v katastrálnom
území E.. Z administratívneho spisu vyplýva, že predmetná vec prešla niekoľkými konaniami. Podanie

žalobcov zo dňa 07.09.2016 bolo prvostupňovým orgánom podľa jeho obsahu posúdené ako podnet
na prešetrenie údajov katastra nehnuteľností podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností v relevantnom znení (ďalej len „katastrálny zákon“), a nie ako návrh na opravu chyby v
katastrálnom operáte podľa § 59 katastrálneho zákona, ani ako návrh na zmenu schváleného registraobnovenej evidencie pozemkov (ďalej aj len „ROEP“) podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. o
niektorýchopatreniachnausporiadanievlastníctvakpozemkomvrelevantnomznení(ďalejlen„zákonč.
180/1995 Z. z.). Na základe tejto žiadosti žalobcov bolo na prvostupňovom orgáne vedené konanie pod

č. K1-8103/2016, pričom o žiadosti žalobcov nebolo vydané rozhodnutie, prvostupňový orgán žalobcom
oznámilvýsledokprešetreniaúdajovatooznámenímzodňa18.10.2016.Prvostupňovýorgánpovažoval
konanie o žiadosti za ukončené vydaním predmetného oznámenia o prešetrení údajov.

2. Žalobcovia následne dňa 11.9.2017 doručili prvostupňovému orgánu podanie označené ako „Návrh

na opravu chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 katastrálneho zákona týkajúci sa totožných
nehnuteľností ako v konaní vedenom pod č. K1-8103/2016 . Toto podanie bolo správnym orgánom
zaevidované ako nové konanie a to správne konanie o oprave chyby podľa § 59 katastrálneho zákona
a bolo vedené pod č. X 162/2017. Predmetom konania pod č. X 162/2017 bolo preskúmanie, či sú
splnené zákonné podmienky na opravu chyby v katastrálnom operáte v zmysle § 59 katastrálneho
zákona, teda či zápisy na dotknutých listoch vlastníctva odporujú verejnej listine alebo inej listine,

prípadne výsledkom prešetrenia alebo revízie údajov. Predmetom tohto konania mala byť podľa
obsahu návrhu oprava údajov evidovaných v katastri nehnuteľností pri parcelách registra „I.“ R. XXXX,
R. XXXX G. R. XXXX v katastrálnom území E., pričom navrhovatelia namietali nesprávny zápis
vlastníckeho práva, ktorý mal podľa ich názoru vzniknúť v dôsledku systémových chýb pri zostavení
a schválení registra obnovenej evidencie pozemkov. V rámci tohto konania pod č. X 162/2017 vydal

prvostupňový orgán dňa 11.11.2018 rozhodnutie č. X 162/2017-24, ktorým návrh navrhovateľov na
opravu chyby zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací
orgán rozhodnutím č. Xo 6/2018-9/SI zo dňa 18.05.2018 tak, že napadnuté rozhodnutie zrušil a vec
vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolací orgán pritom
konštatoval, že predmetom konania o oprave chyby podľa § 59 katastrálneho zákona nemôže byť

riešenie hmotnoprávnych sporov o vlastníctvo, že v tomto type konania nie je správny orgán oprávnený
posudzovať platnosť alebo neplatnosť právnych úkonov ani rozhodovať o tom, komu vlastnícke právo
patrí, a že oprava chyby prichádza do úvahy len v prípade formálneho rozporu medzi zápisom v katastri a
listinou,nazákladektorejbolzápisvykonaný.Zároveňzdôraznil,žeschválenýROEPjeverejnoulistinou
a že po uplynutí piatich rokov od jeho zápisu do katastra nehnuteľností nie je možné dosiahnuť zmenu

údajov zapísaných na jeho základe prostredníctvom konania o oprave chyby podľa § 59 katastrálneho
zákona. Dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci bola nepreskúmateľnosť
rozhodnutia pre chýbajúci výrok týkajúci sa niektorých pozemkov. Zo spisu zároveň vyplýva, že odvolací
orgán opakovane zdôraznil neprípustnosť „prekvalifikovania“ podania z roku 2016 na návrh na zmenu
ROEPpodľa§7ods.6zákonač.180/1995Z.z.vrámcikonaniaoopravechybypodľa§59katastrálneho

zákona, keďže ide o dva rozdielne právne režimy s odlišným predmetom a postupom. Konanie podľa
§ 57 katastrálneho zákona má výlučne prešetrovací charakter a neslúži na meritórne rozhodovanie o
právach a povinnostiach účastníkov, zatiaľ čo konanie podľa § 59 katastrálneho zákona je viazané na
existenciu formálnej chyby v zápise, konanie o zmene údajov schváleného ROEP podľa § 7 ods. 6
zákona č. 180/1995 Z. z. je osobitným druhom konania, ktoré je časovo limitované päťročnou lehotou

od zápisu ROEP do katastra nehnuteľností.

3. Po vrátení veci odvolacím orgánom pokračoval Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor ako
prvostupňový orgán v konaní pod č. X 162/2017, vykonal doplnené dokazovanie a opätovne posúdil
splnenie podmienok podľa § 59 katastrálneho zákona. V rozhodnutí zo dňa 27.02.2019 zotrval na

závere, že zápisy vlastníckeho práva k parcelám N. „I.“ R. XXXX, R. XXXX G. R. XXXX vyplývajú zo
schváleného ROEP zapísaného do katastra nehnuteľností dňa 16.11.2011 a z následných verejných
listín, a že nebola preukázaná existencia chyby v katastrálnom operáte v zmysle § 59 katastrálneho
zákona. Zároveň poukázal na to, že ROEP v katastrálnom území E. bol zapísaný do katastra
nehnuteľností dňa 16.11.2011, komisia ROEP zanikla dňa 16.11.2016 a päťročná lehota na zmenu

údajov schváleného ROEP uplynula týmto dňom. Z tohto dôvodu už nebolo možné pokračovať ani v
režime § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z.

4. Po vydaní druhého prvostupňového rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru v
konaní vedenom pod č. X 162/2017 zo dňa 27.02.2019 podali žalobcovia proti tomuto rozhodnutiu

odvolanie. O tomto odvolaní rozhodol Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, ako odvolací
orgán, ktorý sa v rámci odvolacieho konania podrobne zaoberal právnymi otázkami nastolenými
žalobcami, a to najmä otázkou možnosti zmeny údajov schváleného registra obnovenej evidencie
pozemkov a otázkou možnosti opravy chyby zápisov v katastri nehnuteľností v konaniach podľa §59 katastrálneho zákona a podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. V rámci odvolacieho konania
si odvolací orgán vyžiadal odborné stanovisko Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej
republiky (ďalej len „ÚGKK) ako ústredného orgánu štátnej správy pre oblasť katastra nehnuteľností.

Zo stanoviska ÚGKK vyplynulo, že pôvodné podanie žalobcov z roku 2016 bolo svojím obsahom
namietaním nesprávnosti údajov schváleného ROEP a preto malo byť posudzované ako návrh podľa
§ 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z., a nie ako podnet na prešetrenie podľa § 57 katastrálneho zákona.
Na základe toho odvolací orgán dospel k záveru, že po právoplatnom skončení konania o oprave
chyby podľa § 59 katastrálneho zákona je potrebné vec posudzovať v samostatnom konaní podľa

§ 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. ako návrh na zmenu údajov ROEP v katastrálnom území E..
Následné podanie žalobcov zo dňa 11.09.2017 doručené prvostupňovému správnemu orgánu dňa
13.09.2017 malo byť posúdené ako reakcia na odpoveď Okresného úradu Nitra katastrálneho odboru
č. K1 - 8103/2016 zo dňa 03.10.2016 a malo byť zaregistrované v registri C a nie v registri X, nakoľko
podľa obsahu žalobcovia poukazovali na nesprávny zápis vlastníckeho práva k dotknutým parcelám,
ku ktorým bolo vlastnícke právo zapísané na základe rozhodnutia správy katastra Nitra číslo C 91/2011

zo dňa 25.10.2011 o schválení ROEP, právoplatné dňa 16.11.2011 a do katastra zapísané toho istého
dňa. Pôvodný návrh žalobcov zo dňa 07.09.2016 bol teda podaný v zákonom stanovenej lehote 5
rokov od zápisu do katastra nehnuteľností v súlade s § 7 ods. 6 zákona číslo 180/1995 Z. z. a mal
byť zaregistrovaný v registri C, nie vybavený neformálnym spôsobom v registri K1. Na základe tohto
stanoviska ÚGKK odvolací orgán rozhodnutím č. Xo 2/2019 - 2/Br zo dňa 30.05.2019 zrušil rozhodnutie

Okresného úradu Nitra katastrálneho odboru a zároveň uviedol, že po nadobudnutí právoplatnosti má
prvostupňový orgán uzavrieť spis vedený pod číslom X 162/2017 a celé konanie preradiť do registra
C, súčasne mal vymazať plombu na dotknutých listoch vlastníctva, nakoľko uplynul dôvod vyznačenia
plomby o začatí katastrálneho konania o oprave chyby v katastrálnom operáte, keďže na základe
konania podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. sa plomba na liste vlastníctva nevyznačuje.

5. Prvostupňový orgán následne v súlade s právnym názorom odvolacieho orgánu začal nové konanie
podľa § 7 ods. 6 zákona číslo 180/1995 Z. z. na základe pôvodnej žiadosti žalobcov zo dňa 02.09.2016,
doručenej prvostupňovému orgánu dňa 07.09.2016, ktorou sa žalobcovia domáhali prešetrenia a opravy
zápisu vlastníckeho práva k pozemkom, parcelám N. „I.“ M. R. XXXX, XXXX G. XXXX v katastrálnom

území E.. Prvostupňový orgán preskúmal údaje registra obnovenej evidencie pozemkov zapísaného v
katastri dňa 16.11.2011 a porovnal ich s údajmi vedenými v pozemnoknižných vložkách R. XXXX, XXXX
G. XXXX. Rozhodnutím č. C13/2019 - 57 zo dňa 16.07.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“)
rozhodol tak, že návrh žalobcov na zápis vlastníckeho práva v ich prospech zamietol, a zároveň podľa
§ 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. opravil údaje registra obnovenej evidencie pozemkov vo vzťahu

k parcelám registra E č. XXXX G. R. XXXX tak, že k týmto parcelám zrušil zápis vlastníckeho práva
v prospech S. T., N. U. v podiele 1/1 a zapísal vlastnícke právo v podiele 1/1 v prospech Slovenskej
republiky – v správe Slovenského pozemkového fondu, titulom konfiškácie podľa nariadenia Slovenskej
národnej rady č. 104/1945 Zb. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku
Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa (ďalej len „nariadenie SNR č.

104/1945 Zb.“), č. d. 210/1949.

6. Prvostupňový orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že parcela registra „E“ č. XXXX predstavuje
zvyšok pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXXX, ktorá bola vedená v pozemnoknižnej vložke č. XXXX
vo vlastníctve S. T., N. U. titulom osvedčenia č. d. XXXX/XXXX, pričom v uvedenej vložke bola pod č.

d. XXX/XXXX zapísaná poznámka konfiškácie majetku podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Zb., ktorá
mala účinky prechodu vlastníckeho práva na Československý štát. Keďže v registri obnovenej evidencie
pozemkov bola parcela zapísaná v prospech pôvodnej vlastníčky, správny orgán vyhodnotil tento zápis
ako nesprávny. Prvostupňový orgán zároveň uviedol, že na liste vlastníctva číslo XXXX je okrem parcely
č. XXXX zapísaná aj parcela č. XXXX orná pôda o výmere 2176 m2 s tým istým titulom nadobudnutia

ako parcela číslo XXXX, pričom ide o zvyšok pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXXX, ktorá bola
tiež zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. XXXX. Z tohto dôvodu prvostupňový orgán rozhodol tak, že
opravil údaje aj vo vzťahu k tejto parcele č. XXXX a to zrušením zápisov vlastníckeho práva v prospech
S. T. a zápisom vlastníckeho práva v prospech Slovenskej republiky v podiele 1/1.

7. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalovaný ďalej zistil, že parcela registra „E“ č. XXXX
predstavuje zostatkovú časť pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXXX, ktorá bola vedená v
pozemnoknižnej vložke č. XXXX vo vlastníctve Q. H., pričom zvyšné časti pôvodnej parcely boli titulom
notárskej zápisnice RI 74/72 prevedené na A. G. C. (žalobca v 2. rade) a N. K. C. a následnetransformované technicko-hospodárskym mapovaním na parcely registra „C“, zatiaľ čo posudzovaná
zostatková časť predmetom prevodu nebola. Správny orgán preto dospel k záveru, že evidencia v
ROEPpritejtoparcelezodpovedáúdajompozemnoknižnejevidencie.Podľazistenížalovaného,parcela

registra „E“ č. XXXX bola vedená v pozemnoknižnej vložke č. XXXX vo vlastníctve C. S., N. U.,
titulom osvedčenia č. d. XXXX/XXXX, pričom pod č. d. XXXX/XXXX bola v uvedenej vložke zapísaná
poznámka výkupu pre Československý štát podľa rozhodnutia odboru poľného a lesného hospodárstva
rady MsNV v Nitre z 09.12.1958 č. Pôd. XXX/XXXX, ktoré má účinky prechodu vlastníckeho práva
na Československý štát podľa § 10 ods. 3 zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme v

relevantnom znení. Zápis v registri obnovenej evidencie pozemkov v prospech pôvodnej vlastníčky
bol preto vyhodnotený ako nesprávny. Prvostupňový orgán v rozhodnutí uviedol, že k oprave zápisu
vlastníckeho práva k parcele registra „E“ č. XXXX v katastrálnom území E. nebolo možné pristúpiť,
keďže po schválení ROEP došlo k právne relevantnej zmene vlastníckych vzťahov k predmetnej
nehnuteľnosti. Zo schváleného ROEP vyplývalo, že zvyšok pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXXX
bol identifikovaný ako parcela registra „E“ č. XXXX – orná pôda o výmere 454 m2 a zapísaný na list

vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území E. v prospech C. S., N. U., v podiele 1/1, titulom zápisu
pozemnoknižnej vložky (ďalej aj len „PKV“) č. XXXX, v správe Slovenského pozemkového fondu.
Prvostupňový orgán poukázal na to, že došlo k zápisu vlastníckeho práva na jej dedičov na základe
právoplatného uznesenia o dedičstve č. k. 19D/98/2017-65 zo dňa 08.08.2017, zapísaného do katastra
nehnuteľností záznamom Z 7299/2017 – číslo zmeny 4706/17, na základe ktorého bolo vlastnícke právo

k parcele registra E č. XXXX zapísané v prospech H. A. I. L., N. S., v podiele 1/6, K. O. K., N. S., v
podiele 1/3 a N. K. C., N. J., v podiele 1/2. Prvostupňový orgán v tejto súvislosti zdôraznil, že v zmysle
§ 7 ods. 7 zákona č. 180/1995 Z. z. konanie o zmene údajov registra obnovenej evidencie pozemkov
nemožnozačaťanivňompokračovať,akdošlokprevodualeboprechoduvlastníckehoprávakpozemku
na inú osobu. Keďže po schválení ROEP došlo k zápisu vlastníckeho práva k predmetnej parcele na

dedičov poručiteľky, správny orgán nebol oprávnený odstrániť rozpor údajov schváleného ROEP s jeho
podkladmi, ani vykonať opravu zápisu vlastníckeho práva.

8. Na podklade odvolania podaného žalobcami odvolací orgán preskúmal rozhodnutie Okresného úradu
Nitra, katastrálneho odboru, č. C 13/2019-57 zo dňa 16.07.2019, ako aj administratívny spis a vydal

rozhodnutie č. Co 19/2019-3/Sl, OU-NR-OOP5-2019/040971-3, k: C 13/2019 z 30.09.2019 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcov zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán zistil skutkový stav dostatočne, vec správne právne
posúdil a vo výroku rozhodol v súlade so zákonom.

9. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že pri parcele registra „E“ parc. č. XXXX bolo správne
preukázané, že ide o zvyšok pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXXX, vedenej v pozemnoknižnej
vložke č. XXXX vo vlastníctve S. T., N. U., titulom osvedčenia č. d. 5919/1936, pričom v tejto vložke bola
pod č. d. 210/1949 zapísaná konfiškácia majetku podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Zb., majúca účinky
prechodu vlastníctva na Československý štát. Zápis registra obnovenej evidencie pozemkov v prospech

pôvodnej vlastníčky bol preto nesprávny a prvostupňový správny orgán bol oprávnený vykonať jeho
opravu podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z., spočívajúcu v zápise vlastníckeho práva v prospech
Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového fondu.

10. Pokiaľ ide o parcelu registra „E“ parc. č. XXXX, žalovaný sa stotožnil so záverom správneho orgánu

prvého stupňa, že táto predstavuje zostatkovú časť pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXXX vedenú
v pozemnoknižnej vložke č. XXXX vo vlastníctve Q. H., pričom zvyšné časti tejto parcely boli na základe
notárskej zápisnice RI 74/72 a následných evidenčných úkonov transformované na parcely registra „C“,
zatiaľ čo posudzovaná zostatková časť predmetom prevodu nebola. Zápis ROEP v prospech Q. H. bol
preto vyhodnotený ako súladný s údajmi pozemnoknižnej evidencie. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí

poukázal na článok 1 notárskej zápisnice číslo RI 74/72 z ktorej vyplýva, že predmetom kúpnej zmluvy
boli parcely evidencie nehnuteľností č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X G. XXXX/X tak, ako boli zakreslené
v tom čase platnej mape evidencie nehnuteľností a nie celá pozemnoknižná parcela číslo XXXX. Z toho
podľa žalovaného vyplynulo, že zápis na LV č. XXXX bol vykonaný v súlade s kúpnou zmluvou RI
74/72 a následne na základe dohody o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov bol

v roku 1980 vykonaný zápis vlastníckeho práva na LV č. XXXX v prospech A. G. C. v podiele 1/1.
V rámci spracovania údajov bol identifikovaný zvyšok pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXXX
z pozemnoknižnej vložky č. XXXX, ktorý bol identifikovaný na parcelu registra „E“ č. XXXX orná
pôda o výmere 125 m2 a došlo k zápisu vlastníckeho práva na LV č. XXXX v prospech pôvodnéhopozemnoknižného vlastníka Q. H. v podiele 1/1. Žalovaný súčasne uviedol, že návrh žalobcov, ktorým
sa domáhali zápisu vlastníckeho práva v ich prospech predstavuje návrh na určenie vlastníckeho
práva, ktoré podľa právnej úpravy nepatrí do právomoci katastrálneho orgánu, ale môže byť predmetom

konania pred súdom v civilnom konaní. Z tohto dôvodu bol návrh žalobcov v tejto časti správne
zamietnutý a prvostupňové rozhodnutie bolo ako vecne správne potvrdené.

11. K parcele registra „E“ parc. č. XXXX žalovaný uviedol, že táto bola vedená v pozemnoknižnej vložke
č. XXXX vo vlastníctve C. S., N. U., titulom osvedčenia č. d. 5919/1936, pričom pod č. d. 1214/1958 bol v

uvedenej vložke zapísaný výkup podľa rozhodnutia č. Pôd. 596/1958 zo dňa 9.12.1958, ktorý má účinky
prechodu vlastníckeho práva na Československý štát podľa § 10 ods. 3 zákona č. 46/1948 Zb. Zápis v
prospech pôvodnej vlastníčky, resp. jej právnych nástupcov, v registri obnovenej evidencie pozemkov
bol preto nesprávny a jeho oprava v prospech Slovenskej republiky by bola dôvodná. Tento rozpor však
nebolo možné odstrániť vzhľadom na následnú právnu zmenu s poukazom na § 7 ods. 7 zákona č.
180/1995 Z z.

12. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že v konaní o zmene údajov ROEP nie
je možné riešiť sporné vlastnícke právo k nehnuteľnosti ani akceptovať dohodu dotknutých účastníkov
smerujúcu k jeho urovnaniu, keďže takýto postup právna úprava nepripúšťa. Sporné vlastnícke právo
je možné riešiť výlučne rozhodnutím súdu alebo mimosúdnou dohodou všetkých dotknutých osôb,

ktorá však musí byť následne predmetom vkladu do katastra nehnuteľností. Z týchto dôvodov správny
orgán dospel k záveru, že oprava zápisu vlastníckeho práva v rámci konania o zmene údajov
registra obnovenej evidencie pozemkov nie je právne prípustná. Na tomto základe odvolací orgán
napadnutým rozhodnutím odvolanie navrhovateľov zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového
orgánu potvrdil.

II. Správna žaloba

13. Žalobcovia sa včas podanou žalobou zo dňa 27.12.2019 doručenou Krajskému súdu v Nitre (ďalej
len „krajský súd“) toho istého dňa, domáhali preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, jeho

zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovia v správnej žalobe namietali,
že napadnutými rozhodnutiami došlo k porušeniu ich subjektívnych práv, keď žalovaný nesprávnym
právnym posúdením ich podania zo dňa 02.09.2016, doručené správnemu orgánu dňa 07.09.2016
jednak umožnil vznik a pretrvanie nesprávnych zápisov v schválenom registri obnovenej evidencie
pozemkov v katastrálnom území E., a zároveň vytvoril podmienky pre bezdôvodné obohatenie osôb,

ktoré sú podľa žalobcov nepravými dedičmi, na úkor majetku štátu. Žalobcovia ďalej tvrdili, že
napadnutými rozhodnutiami bolo zasiahnuté do ich vlastníckeho práva, keďže nesprávne evidenčné
zápisy bránia žalobcom v prístupe k pozemkom, ktoré sa podľa ich tvrdenia nachádzajú na liste
vlastníctva č. XXXX k. ú. E., ako aj k pozemkom, ktoré mali byť v minulosti prevedené na manželov M..

14. Žalobcovia namietali, že zápisy pri parcelách registra „E“ č. XXXX, XXXX G. XXXX boli vytvorené
na základe verejnej listiny ROEP, ktorú schválil žalovaný. Pri zostavovaní ROEP podľa žalobcov neboli
rešpektované údaje zapísané v pozemnoknižných vložkách č. XXXX, XXXX G. XXXX, pričom námietky
k jednotlivým parcelám sú uvedené v nasledujúcich bodoch.

15. K parcele registra „E“ č. XXXX žalobcovia namietali, že S. T., N. U. nemohla byť v roku 2011 v rámci
ROEP správne uvedená ako vlastníčka, keďže jej majetok bol skonfiškovaný podľa nariadenia SNR
č. 104/1945 Zb., čo vyplýva zo zápisu v PKV č. XXXX. Namietali nesprávnosť skutkových záverov, z
ktorých správne orgány vychádzali pri identifikácii a zápise tejto parcely v rámci ROEP, a to najmä v
nadväznosti na existujúce mapové podklady. Žalobcovia v prílohe č. 1 správnej žaloby poukazovali na

to,žesprávneorgányprirozhodovaníignorovaliviacerédostupnémapyatechnicképodklady,konkrétne
pôvodnú katastrálnu mapu z roku 1891, reambulovanú v roku 1906, mapu evidencie nehnuteľností z
roku 1970 a technicko-hospodársku mapu z roku 1985, ktoré podľa ich názoru preukazujú, že pôvodná
pozemnoknižná parcela č. XXXX mala v minulosti iný rozsah a iné hranice, než z akých vychádzal
žalovaný. Podľa žalobcov z mapy evidencie nehnuteľností z roku 1970 vyplýva, že pôvodne rozdelené

pozemnoknižné parcely č. XXXX a č. XXXX boli v tejto mape zobrazené ako rozdelené na parcely
č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X G. XXXX/X, pričom parcela č. XXXX/X mala v tejto mape spoločnú
hranicu s pozemnoknižnou parcelou č. XXXX. Žalobcovia ďalej poukázali na to, že neskoršie zameranie
plotov v rámci technicko-hospodárskej mapy z roku 1985 preukazuje, že pridelené pozemky boli vteréne oplotené v súlade s výmermi, pričom medzi pridelenými osobami neexistoval spor o priebeh
hraníc. Podľa žalobcov z týchto podkladov vyplýva, že nesúlad medzi mapami a výmermi vznikol na
strane štátu a že tento nesúlad sa netýka len katastrálnej mapy, ale aj samotného zamerania v teréne.

Žalobcovia namietali, že žalovaný vychádzal z predpokladu tzv. „predvídateľnosti“ hranice parcely č.
XXXX, ktorú odvodzoval z geometrických plánov vyhotovených po technicko-hospodárskom mapovaní,
pričom tento predpoklad považujú za nereálny. Tvrdili, že štát mal už v roku 1948 poznať priebeh
hranice, ktorá sa mala prejaviť až po zameraní plotov v roku 1985, a že následne mal túto hranicu
zohľadniť pri výmeroch, hoci ju v evidencii ani vo výmeroch explicitne neuviedol. Podľa žalobcov nie je

možné deliť parcely bez reálne existujúcich a v teréne identifikovateľných hraníc. Žalobcovia zároveň
spochybňovali záver žalovaného, podľa ktorého bol z parcely č. XXXX oddelený pozemok o výmere
113 m2 „neexistujúcou hranicou“, pričom zvyšok parcely mal byť zahrnutý do výmerov č. XXX/XX-
XX a č. XXX/XX-XX. Namietali, že ide o rozpor s dostupnými technickými podkladmi a zápismi v
evidencii.Žalobcoviatiežpoukázalinato,žegeometricképlányvyhotovenépotechnicko-hospodárskom
mapovaní neuvádzajú hranicu parcely č. XXXX/X s pozemnoknižnou parcelou č. XXXX a že žalovaný

napriek tomu v napadnutom rozhodnutí vychádzal z tvrdenia o totožnosti hranice parcely č. XXXX/X s
hranicou parcely registra C č. XXXX. Podľa žalobcov však z mapy evidencie nehnuteľností z roku 1970
vyplýva, že spoločná hranica parcely č. XXXX/X bola vedená s pozemnoknižnou parcelou č. XXXX,
a nie s parcelou registra C č. XXXX, pričom medzi týmito hranicami existuje niekoľkometrový rozdiel
predstavujúcizvyšokparcelyč.XXXX/X.Vnadväznostinauvedenéžalobcoviatvrdia,žesprávneorgány

nezistili presne a úplne skutkový stav veci, keď sa s uvedenými mapovými a technickými podkladmi
riadne nevysporiadali, a že závery, z ktorých vychádzali pri identifikácii parcely registra E č. XXXX a pri
zápise vlastníckeho práva k nej v rámci ROEP, považujú za neodôvodnené a rozporné s obsahom spisu.

16. K parcele registra „E“ č. XXXX žalobcovia tvrdili, že pôvodná pozemnoknižná parcela č. XXXX

bola predmetom prevodu titulom kúpnej zmluvy podľa notárskej zápisnice RI 74/72, ktorou mala byť na
A. G. C. (žalobca v 2. rade) a N. K. C. prevedená celá majetková podstata vedená v PKV č. XXXX.
Podľa žalobcov preto nemohol v roku 2011 existovať „zvyšok“ tejto parcely, ani právny titul na zápis
Q. H. ako vlastníka parcely registra „E“ č. XXXX, pričom žalovaný v konaní nepreukázal nadobúdací
titul Q. H.. žalobcovia namietajú, že žalovaný a prvostupňový správny orgán vo vzťahu k parcele č.

XXXX nesprávne zistili skutkový stav, keď uviedli, že v kúpnej zmluve RI 71/72 predávajúci predával
parcely „zidentifikované“ na parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, pričom zvyšková parcela
z pozemnoknižnej parcely XXXX bola následne v rámci ROEP identifikovaná ako parcela č. XXXX orná
pôda o výmere 125 m2, a zapísaná v prospech Q. H. v podiele 1/1. Žalobcovia namietali, že táto parcela
je zapísaná nesprávne a zvyšková parcela bola nesprávne identifikovaná, a to z dôvodu odmietnutia

použitia máp pred a po hospodársko-technickom mapovaní.

17. K parcele registra „E“ č. XXXX žalobcovia uviedli, že pod č.d. 1214/1958 bola v PKV č.
XXXX zapísaná poznámka výkupu podľa zákona č. 46/1948 Zb. s účinkami prechodu vlastníctva
na Československý štát, ktorú žalovaný pri zostavovaní ROEP ignoroval, v dôsledku čoho došlo k

zápisu vlastníckeho práva v prospech právnych nástupcov pôvodnej vlastníčky v dedičskom konaní
č. 19D/98/2017. Podľa žalobcov tak došlo k bezdôvodnému obohateniu nepravých dedičov na úkor
majetku štátu.

18. Žalobcovia ďalej namietali, že žalovaný po doručení ich podania dňa 07.09.2016 nekonal bez

zbytočného odkladu, čím došlo k prieťahom v konaní, ktoré podľa nich umožnili dokončenie dedičského
konania k parcele č. XXXX a zápis vlastníckeho práva na LV č. XXXX v prospech nepravých dedičov.
Tvrdia, že žalovaný nerešpektoval zásadu ochrany majetku štátu podľa § 3 ods. 2 zákona č. 278/1993
Z. z. o správe majetku štátu, ani zásadu ochrany vlastníckeho práva podľa čl. 20 Ústavy SR.

19. žalobcovia navrhli, aby súd vykonal dokazovanie doplnením spisu k rozhodnutiu Okresného súdu
v Nitre sp.zn. 10C 89/1990, spis RI 74/72 z archívu štátneho notárstva Nitra, spis k uzneseniu číslo
19D/98/2017 v dedičskej veci po poručiteľke C. S., overenú kópiu pozemnoknižnej vložky č. XXXX,
XXXX G. XXXX, vyjadrenie Krajskej prokuratúry Nitra k výsledkom šetrenia, ktoré prebieha pod číslom
Kd 234/19/4400, pôvodnú katastrálnu mapu z roku 1981, mapy evidencie nehnuteľností z roku 1970

a technicko - hospodársku mapu z roku 1985.

20. Žalobcovia navrhli, aby súd napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil.III. Vyjadrenie žalovaného, žalobcu a ďalších účastníkov konania, ďalší priebeh súdneho konania

21. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 21.04.2020 uviedol, že žalobné dôvody

uplatnené žalobcami v správnej žalobe v podstatnej časti kopírovali odvolacie dôvody, s ktorými
sa odvolací orgán už náležite vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil, že sa
nestotožnil s tvrdením žalobcov, podľa ktorého im mali byť napadnutými rozhodnutiami znemožnené
prístupy na pozemky v ich vlastníctve, keďže v správnych konaniach sa o prístupe na pozemky vôbec
nerozhodovalo. Žalovaný poukázal na to, že susedné pozemky k pozemkom, ktoré boli predmetom

správneho konania, sú vedené vo výlučnom vlastníctve žalobkyne A. B. C. na liste vlastníctva č. XXXX
v katastrálnom území E..

22. Žalovaný ďalej uviedol, že v konaniach vedených podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z.
nebol zistený rozpor schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov s údajmi podľa § 6 ods. 1
citovaného zákona, s výnimkou zápisu na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území E., na ktorom

však žalobcovia neboli a nie sú zapísaní ako vlastníci. Odmietol aj tvrdenie žalobcov, že napadnuté
rozhodnutia mali za následok založenie listov vlastníctva č. XXXX, XXXX G. XXXX, keďže tieto listy
vlastníctva vznikli už v roku 2011 zápisom schváleného ROEP do katastra nehnuteľností záznamom
Z 8215/2011, a nie v rámci predmetného správneho konania. Žalovaný sa vo vyjadrení oprel aj o
judikatúru, konkrétne o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/301/2015 zo

dňa 25.01.2017, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 4/2017, z ktorého
vyplýva, že konanie podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. slúži výlučne na zmenu údajov
schváleného ROEP v prípadoch, ak sa preukáže ich nesprávnosť, pričom v tomto konaní nie je v
právomoci orgánov verejnej správy rozhodovať spory o vlastnícke právo k pozemkom, keďže ochrana
vlastníckych práv patrí do právomoci civilných súdov. Žalovaný ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutie

bolo na podnet žalobcov preskúmané aj mimo odvolacieho konania nadriadeným orgánom – Úradom
geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ktorý v odpovedi č. OOP/2020/000111-6/Sl zo
dňa 04.03.2020 konštatoval, že v danom prípade nedošlo k porušeniu zákona a podnet žalobcov nebol
dôvodný.

23. Ďalší účastník konania v 1. rade Slovenský pozemkový fond sa k žalobe vyjadril v písomnom
vyjadrení zo dňa 11.05.2020 a vo vyjadrení uviedol, že skutkový stav bol správnymi orgánmi zistený
správne a rozhodnutie o správnej žalobe ponecháva na úvahe súdu. Ďalší účastníci konania v 2. rade
až 4. rade nevyužili možnosť vyjadriť sa k žalobe.
24. Žalobcovia v replike zo dňa 02.09.2020 uviedli, že do súdneho spisu predložili také dôkazy,

ktoré majú preukazovať nepravdivosť tvrdení žalovaného. Žalobcovia namietali, že žalovaný sa vecne
nevysporiadal s dôvodmi žaloby uvedenými v bode 2 žaloby a jeho konštatovanie, že sa s nimi náležite
vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, podľa nich nezodpovedalo skutočnosti. Žalobcovia
uviedli,ženesprávnosťanezákonnosťnapadnutéhorozhodnutiapramenilaužzosamotnéhozostavenia
a schválenia registra obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území E., pričom poukazovali na

povinnosti správneho orgánu podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 180/1995 Z. z. a tvrdili, že žalovaný
v roku 2011 nezabezpečil zostavenie návrhu ROEP na základe podkladov, ktoré mal k dispozícii a
ktoré mal podľa zákona rešpektovať. Zdôraznili, že v správnom konaní boli založené dôkazy o tom,
že žalovaný pri zostavovaní ROEP nerešpektoval informácie obsiahnuté v pozemnoknižných vložkách,
ktoré sám uvádzal ako titul nadobudnutia v rozhodnutí o schválení ROEP č. C 91/2011, pričom

poukazovali na PKV č. XXXX (pri parcele E č. XXXX) so záznamom o konfiškácii celej majetkovej
podstaty, na PKV č. XXXX (pri parcele E č. XXXX) so záznamom o uzavretí PKV Štátnym notárstvom
v Nitre a so stotožnením predávaných nehnuteľností s pôvodnou pozemnoknižnou parcelou, ako
aj na PKV č. XXXX (pri parcele E č. XXXX) so záznamom pod B10 o vykúpení celej majetkovej
podstaty Československým štátom v roku 1958. V tejto súvislosti žalobcovia ďalej uviedli, že výmera

nehnuteľností nebola záväzným ukazovateľom a Štátne notárstvo v Nitre v kúpnej zmluve (R I 74/72)
výmery neuviedlo, keďže už v dotazníku ku kúpnej zmluve bol uvedený rozpor výmer v PKV č. XXXX
aj v identifikačnom liste č. 2465/70; tvrdili, že Štátne notárstvo sa rozporom v nezáväznom ukazovateli
nezaoberalo, nenariadilo vypracovanie geometrického plánu a výmery do kúpnej zmluvy nezahrnulo,
avšak predávané nehnuteľnosti stotožnilo s pôvodnou pozemnoknižnou parcelou č. XXXX a uzavrelo

PKV č. XXXX bez zvyšku a bez tiarch. Poukazovali aj na uzavretie PKV č. 2017 dňa 20.11.1972 a tvrdili,
že jej stav od 16.11.2011 bol v rozpore s § 8 katastrálneho zákona a jej použitie v ROEP považovali za
nezákonné. Žalobcovia ďalej uvádzali, že na podporu svojich tvrdení predkladali a označovali konkrétne
listinné a mapové podklady, ktoré mali byť už v roku 2011 k dispozícii, najmä snímku z mapy č.771-2661-71 zo dňa 27.08.1971, identickú s mapou evidencie nehnuteľností z roku 1970 (mapový
list č. ZS X-20-di (17), ktorá mala graficky dokumentovať, že predmet kúpnej zmluvy – parcely č.
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X G. XXXX/X v k. ú. E. – v súhrne zodpovedal pôvodnej pozemnoknižnej

parcele č. XXXX zapísanej v PKV č. XXXX na predávajúceho v celosti; ďalej poukazovali na zameranie
dokumentované geometrickým plánom č. 244-251-0741-87 vypracovaným podnikom GEODÉZIA, n. p.,
ktorémalopreukazovaťnesprávnosťvýmervidentifikačnomlisteč.2465/70(konkrétneuvádzalirozdiely
pri parc. č. XXXX/X G. XXXX/X) a tým spochybňovať argumentáciu správnych orgánov založenú na
„nezáväznom ukazovateli“ – výmere. Poukazovali aj na zápis v PKV č. XXXX pod B10 o výkupe majetku

vedenom na LV č. XXXX (a tiež na LV č. XXXX a LV č. XXXX) a na rozhodnutie Okresného súdu v Nitre
sp.zn. 10C 89/90-13.

25. Žalobcovia ďalej namietali, že správny orgán si bol vedomý svojich zákonných povinností, avšak
od roku 2016 ich podľa nich neplnil, hoci v napadnutých rozhodnutiach citoval § 32 ods. 1 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok); tvrdili, že rozhodoval bez znalosti skutočného stavu

veci, pričom poukazovali na to, že v prvostupňovom konaní sa na podklade pozemnoknižných vložiek,
ktoré žalovaný v roku 2011 uvádzal ako titul nadobudnutia v schválenom ROEP, potvrdilo, že S. T., N. U.
nebola vlastníčkou parcely E č. XXXX v k. ú. E. a že C. S., N. U. nebola vlastníčkou parcely E č. XXXX
v k. ú. E.; v tejto nadväznosti zdôrazňovali, že žalovaný nikdy nepredložil doklad o vlastníctve Q. H.,
hoci bol o to žiadaný už v roku 2016, a doklad nepredložil ani vo vyjadrení k správnej žalobe. V replike

žalobcovia citovali záver e-mailu, ktorým boli žalobcovia vyzvaní na predloženie listinných dôkazov k
vlastníctvu zvyškov parciel (pričom zdôrazňovali, že žalovaný vo vzťahu k zapísanému vlastníkovi H.
takéto doklady nikdy nepredložil).

26. V rovine právnej kvalifikácie veci žalobcovia polemizovali s argumentáciou žalovaného, ktorý vo

vyjadrení odkazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/301/2015 zo dňa 25.01.2017
(Zbierka stanovísk a rozhodnutí 4/2017) a vyvodzoval, že konanie podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995
Z. z. slúži len na zmenu údajov ROEP v prípadoch, ak sa preukáže ich nesprávnosť, a že nejde o
rozhodovanie „sporu o vlastníctvo“. Žalobcovia namietali, že žalovaný týmto konštatovaním podľa nich
popieral vlastné vyjadrenia v administratívnom konaní k podaniu žalobcov doručenému dňa 07.09.2016

(v replike odkazovali na str. 14 prvostupňového rozhodnutia).

27. Žalobcovia uviedli, že napadnutým rozhodnutím im vznikla ujma, keďže nesprávne spracovanie
ROEP v roku 2011 viedlo k vytvoreniu parciel registra E č. XXXX, XXXX G. XXXX, ktoré podľa nich
oddelili pôvodnú pozemnoknižnú parcelu č. XXXX (Šúdolská ulica vo vlastníctve Mesta Nitra) od

pozemkov žalobcov, a tým malo dôjsť k praktickému znemožneniu prístupu k pozemkom evidovaným na
LV č. XXXX v k. ú. E.. Ďalej uvádzali, že v otázke prístupu a napojenia na inžinierske siete boli odkázaní
na súhlas Slovenského pozemkového fondu alebo ďalších vlastníkov dotknutých parciel; poukazovali na
list SPF zo dňa 22.10.2018 a tvrdili, že z neho vyplývali podmienky prístupu/napojenia, ktoré považovali
za neprijateľné. Zároveň dopĺňali e-mail zo dňa 10.11.2017 adresovaný novým vlastníčkam parcely E č.

XXXX v k. ú. E., ktorým žiadali súhlas so zápisom vecného bremena v rozsahu definovanom súhlasmi
Mesta Nitra a ponuku na odpredaj časti parcely, ktorú po zameraní pričlenili k parcele XXXX/X; uvádzali,
že ďalšia písomná komunikácia nevznikla a v telefonickej komunikácii boli vyrozumení, že vlastníčky
nesúhlasia z dôvodu väzby na dohodu s treťou osobou, ktorá dedičstvo vybavovala a chcela majetok
odkúpiť ako celok.

28. Žalobcovia ďalej uvádzali skutočnosti z územného konania vedeného Mestom Nitra pod sp. zn. SP
937/2017, v ktorom podľa nich napriek uskutočneniu ústneho pojednávania dňa 17.08.2017 a záveru
zachytenému v zápisnici („stavebný úrad bude pokračovať v konaní vydaním územného rozhodnutia“)
územnérozhodnutievydanéneboloakonanieboloprerušenédňa25.08.2020;napodporutýchtotvrdení

dopĺňali do súdneho spisu zápisnicu z ústneho pojednávania zo dňa 17.08.2017 a rozhodnutie Mesta
Nitra č. SP 967/2017-004-Ing.Va/Pá zo dňa 25.08.2020.

29. V nadväznosti na uvedené žalobcovia konkretizovali aj majetkovú ujmu. Tvrdili, že v čase od
17.10.2017 do 14.05.2018 bola vlastníčka pozemkov nútená odstúpiť od troch zmlúv na predaj

pozemkov a zastaviť predaj ďalších pozemkov z dôvodov nepredpokladaných prieťahov vo vybavovaní
rozhodnutia o umiestnení stavby, pričom v dôsledku odstúpenia od zmlúv bola nútená trikrát vrátiť
rezervačný poplatok vo výške 5 000 eur, spolu 15 000 eur. Ďalej uvádzali, že vzniknuté finančné
škody pozostávali aj z poplatkov za služby spojené s prípravou a realizáciou zámeru výstavby obytnejzóny, z projekčných prác a inžinierskej činnosti, zo znemožneného predaja celkovej výmery 7 147 m2
stavebných pozemkov a z hradenia dane z nehnuteľností za pozemky, ktoré už podľa ich tvrdení mali
byť predané.

30. V ďalšej časti replika obsahovala stanovisko žalobcov k vyjadreniu Slovenského pozemkového
fondu zo dňa 11.05.2020. Žalobcovia uvádzali, že sa v danom čase nevedeli vyjadriť k úlohe SPF v
súvislosti so zvyškami pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXXX v k. ú. E., keďže podľa nich dovtedy
nepoznali rozhodnutie Okresného súdu v Nitre č. 10C 89/90-13; vychádzali však z predpokladu, že

SPF bol správcom zvyškov tejto parcely, ktoré mali po uvedenom súdnom rozhodnutí zostať v majetku
Slovenskej republiky, a tým v správe SPF do roku 2011. Z tohto dôvodu považovali za nevyhnutné
poznať odpovede na otázky uvedené v bode 1.2.2 žaloby a navrhovali, aby správny súd požiadal SPF o
odpovede na tieto otázky; v replike zároveň kládli SPF aj ďalšie konkrétne otázky smerujúce k tomu, aký
bol jeho postup, prečo nekonal určitým spôsobom a prečo nevyužil niektoré právne prostriedky (v replike
sa v tejto súvislosti objavovali otázky smerujúce napríklad k uplatneniu bezdôvodného obohatenia, k

nenapadnutiu uznesenia v dedičskej veci a k otázke premlčania).

31. Ďalší účastník v 1. rade, Slovenský pozemkový fond sa k replike žalobcov vyjadril písomným
vyjadrením zo dňa 5.10.2020, v ktorom uviedol, že zápis vlastníckeho práva vlastníckeho práva
k parcele registra „E“ č. XXXX na LV č. XXXX nebol vykonaný správne, nebolo však možné vykonať

opravu údajov v dôsledku ďalšej právnej zmeny.

32. Ostatní ďalší účastníci konania ani žalovaný nevyužili možnosť vyjadriť sa k replike žalobcov.

IV. Relevantná právna úprava

33. Podľa prechodného ustanovenia § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

34. Podľa § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v relevantnom znení (ďalej len
„SSP“), na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

35. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a

právnych vzťahov k nim (ďalej len konanie) sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch
k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len
register).

36. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú

z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými
osobami, z katastrálneho operátu, napr. § 8 zákona č. 162/1995 Z.z., štátnych archívov (§ 15 ods. 2
zákona SNR 149/1975 Zb.) z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných
dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci.

37. Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 180/1995 Z. z., schválený register je verejná listina, na základe ktorej
okresný úrad zapíše údaje registra do katastra nehnuteľností. Na základe oznámenia okresný úrad
najviac 90 dní pred schválením registra nevykonáva zápisy vlastníckych a iných práv do katastra
nehnuteľností k pozemkom, ktoré sú predmetom konania. Uvedené sa nevzťahuje na zápis záložného
práva a vecného bremena k týmto pozemkom. Okresný úrad po uplynutí tejto lehoty zapíše zmluvy,

verejné listiny alebo iné listiny do katastra nehnuteľností až po identifikácii podľa zapísaného registra.
Identifikáciu vykoná okresný úrad z úradnej povinnosti. Identifikácia sa stáva súčasťou zmluvy, verejnej
listiny alebo inej listiny a spolu s oznámením o vykonaní zápisu sa zašle účastníkom konania o zápise
práv k nehnuteľnostiam a tým osobám, ktorých právo k pozemkom bolo zápisom dotknuté.

38. Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z., ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a
právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1, správny orgán po prerokovaní
v komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správnehoorgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do piatich rokov od
zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností.

39. Podľa § 7 ods. 7 zákona č. 180/1995 Z. z., konanie o zmene údajov registra podľa odseku 6 nemožno
začať, ak došlo k prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku na inú osobu. Tým nie je dotknuté právo
na začatie konania podľa osobitného predpisu (§ 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb.).

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

40. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny
súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v
Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.
júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa

predchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do
senátu 6S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“). V súlade s Rozvrhom
práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025 bola vec
náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do novovzniknutého senátu 10S správneho
súdu.

41. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná (§ 6,
§ 7 SSP), bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), zastúpenou
advokátom (§ 49 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po
oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach

žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP) napadnuté
rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase
právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej
správy (§ 119 SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) vec prejednal dňa
30.01.2026 na pojednávaní, a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

42. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutí správnych
orgánov,ktorýminebolovyhovenéichnávrhunazmenuúdajov vregistriobnovenejevidenciepozemkov
v k.ú. E. podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti správnej
žaloby vychádzal z ustálenej judikatúry súdov, podľa ktorej má oprava chyby v registri obnovenej

evidencie pozemkov výlučne evidenčný a nesporový charakter. V konaní o oprave chyby podľa § 7 ods.
6 zákona č. 180/1995 Z. z. nie je možné rozhodovať o existencii, zmene alebo zániku vlastníckeho práva
ani určovať, komu vlastnícke právo k pozemku patrí, keďže takéto otázky presahujú rámec evidenčnej
činnosti správnych orgánov na úseku katastra nehnuteľností a patria výlučne do právomoci súdov
vcivilnomsporovomkonaní. PodľarozsudkuNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyz25.januára2017,

sp.zn. 10Sžo/301/2015, R 4/2017, „konanie podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov slúži v podstate len
na zmenu údajov registra obnovenej evidencie pozemkov v prípadoch, ak sa preukáže ich nesprávnosť.
Nie je však v právomoci orgánu verejnej správy, aby v konaní o obnove evidencie pozemkov rozhodoval
v prípade „sporu o vlastníctvo“ o určení vlastníckeho práva k pozemkom. Dotknutí účastníci majú však

právo domáhať sa ochrany svojich vlastníckych práv napr. určovacou žalobou v civilnom konaní.“

43. V nadväznosti na uvedenú judikatúru preto správny súd predovšetkým skúmal, či žalobné námietky
smerujúkopravetakejchybyvregistriobnovenejevidenciepozemkov,ktorájepodľa§7ods.6zákonač.
180/1995 Z. z. spôsobilá na opravu v tomto type konania, teda či ide o zjavnú chybu zápisu nesporového

charakteru alebo či námietky žalobcov smerujú k určeniu vlastníckeho práva k spornej časti pôvodných
pozemnoknižných parciel (v súčasnosti zapísaných ako parcely registra „E“ č. XXXX, XXXX, XXXX)
a teda ide o spor o vlastnícke právo k predmetným pozemkom. Súd sa v zmysle žalobných bodov
zaoberal žalobnými námietkami smerujúcimi jednotlivo k trom katastrálnym parcelám registra „E“, ktoré
boli zapísané na základe ROEP pre dané katastrálne územie a ku ktorým žalobcovia žiadali zmenu

údajov ROEP v správnom konaní tak, že ako vlastníčka k nim má byť v podiele 1/1 (v celosti) zapísaná
žalobkyňa v 1. rade, t.j. k parcelám registra „E“ č. XXXX, XXXX G. XXXX. Pre prehľadnosť nasledujúcej
časti odôvodnenia správny súd zdôrazňuje, že pozemnoknižné parcely č. XXXX, XXXX G. XXXX nie sú
totožné s (katastrálnymi) parcelami registra „E“ č. XXXX, XXXX G. XXXX, i keď majú rovnaké číselnéoznačenie,keďževychádzajúzrozdielnejprávnejúpravyvrámcivývojapozemkovéhoprávaaevidencie
nehnuteľností, ako je vysvetlené v nasledujúcich bodoch odôvodnenia.

44. Sporná parcela registra „E“ č. XXXX bola v rámci ROEP pre katastrálne územie E. zapísaná do
katastra nehnuteľností na základe identifikácie so „zvyškom“ pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXXX
a ako jej vlastník bol zapísaný pôvodný pozemnoknižný vlastník Q. H.. Žalobcovia argumentovali tým,
že tento pzemnoknižný vlastník je k zvyšku pozemnoknižnej parcely č. XXXX (teda k parcele E-KN
XXXX) zapísaný nesprávne, keďže kúpnou zmluvou N. XX/XX previedol na žalobcu v 2. rade (a jeho

vtedajšiu manželku p. K. C.) celú plochu pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXXX. Na základe
tohto právneho titulu a z dôvodu následných prevodov vlastníckeho práva zo žalobcu v 2. rade na
žalobkyňu v 1. rade má byť podľa žalobcov k parcele registra „E“ č. XXXX (ktorá bola zidentifikovaná ako
zvyšok pôvodnej pozemnonižnej parcely č. XXXX) zapísaná ako vlastníčka žalobkyňa v 1. rade a nie
pôvodný pozemnoknižný vlastník parcely č. XXXX Q. H.. Žalovaný v rámci zisťovania skutkového stavu
v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že zo znenia zmluvy RI 74/72 vyplýva, že predmetom tejto

kúpnej zmluvy nebola pozemnoknižná parcela č. XXXX, ale predmetom prevodu boli parcely evidencie
nehnuteľností XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, ktoré z nej v rámci evidencie nehnuteľností v danom
čase vychádzali. Žalobcovia voči tomu namietali, že aj keď v zmluve sú uvedené jednotlivé parcely
evidencie nehnuteľností, predmetom prevodu musela byť celá plocha pôvodnej pozemnoknižnej parcely
č. XXXX a to z dôvodu, že po prevode vlastníctva na základe tejto zmluvy bola pozemnoknižná vložka,

v ktorej bola zapísaná pozemnoknižná parcela č. XXXX „uzavretá“, čo podľa žalobcov nevyhnutne
preukazuje, že v zmluve uvedené parcely evidencie nehnuteľností „vyčerpali“ celú plochu pôvodnej
pozemnoknižnejparcely.Ztohoodvodzovali,žeakbolvrámciROEPzistenýakýkoľvekzvyšokpôvodnej
pozemnoknižnej parcely č. XXXX (ktorý podľa identifikácie parciel zodpovedá parcele E-KN č. XXXX),
má vlastnícky patriť žalobkyni v 1. rade z dôvodu následných prevodov vlastníckeho práva zo žalobcu

v 1. rade na žalobkyňu v 2. rade. Súd preto na základe žalobných námietok smerujúcich v podstate
proti správnosti zisteného skutkového stavu preskúmal, či správne orgány pri zisťovaní skutkového
stavu postupovali v súlade so zákonom a či skutkový stav zistili v rozsahu nevyhnutnom na vydanie
rozhodnutia a či vykonané dokazovanie a z neho vyvodené skutkové závery mali dostatočnú oporu
v obsahu administratívneho spisu.

45. Súd z administratívneho spisu zistil, že kúpna zmluva N. XX/XX bola uzatvorená v čase účinnosti
právnej úpravy podľa zákona č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností (ďalej len „zákon č. 22/1964 Zb.“),
teda v období, v ktorom funkčným evidenčným systémom pre zapisovanie práv k nehnuteľnostiam neboli
pozemkové knihy ale evidencia vlastníckych práv sa realizovala prostredníctvom zákonom zriadenej

evidencie nehnuteľností ako nového systému evidencie. Preto v rámci právnej úpravy pozemkov a
evidencie vlastníckych práv k nim vznikli parcely evidencie nehnuteľností, ktoré je potrebné odlíšiť
od pozemnoknižných parciel (nie sú totožné s pozemnoknižnými parcelami). Podľa § 2 zákona č.
22/1964 Zb. sa do evidencie nehnuteľností zapisovali najmä pozemky a práva k nim, pričom táto
evidencia mala nahradiť dovtedajšie evidenčné systémy, vrátane pozemkových kníh. Z § 10 zákona

č. 22/1964 Zb. vyplýva, že pozemkové knihy sa „uzavreli“ a nové zápisy práv k nehnuteľnostiam sa
po nadobudnutí účinnosti tohto zákona už do pozemkových kníh nevykonávali. Pre objasnenie veci
zdôvoduargumentáciežalobcovkuzatvoreniupozemnoknižnejvložkysúdpovažujezapotrebnéuviesť,
že pri každom prevode vlastníckeho práva k pozemnoknižným parcelám došlo k „uzavretiu“ danej
pozemnoknižnej vložky s uvedením zápisu „vložka uzavretá“ a všetky ďalšie prevody sa zaznamenávali

v evidencii nehnuteľností. Pozemnoknižné zápisy si zachovali význam len ako evidenčný podklad,
ktorý slúžil na preukazovanie právnych vzťahov vzniknutých v minulosti, nie však ako základ pre
evidenciu a vznik nových vlastníckych práv. V období po nadobudnutí účinnosti zákona č. 22/1964 Zb.
tak existovali popri sebe pozemnoknižné parcely ako historické evidenčné jednotky a parcely evidencie
nehnuteľností ako aktuálne evidované parcely, pričom právne relevantné nadobúdanie vlastníckeho

práva sa viazalo výlučne na parcely evidencie nehnuteľností. Nadobudnutie pozemku, resp. pozemkov
v období uzatvorenia zmluvy RI 74/72 preto nemohlo smerovať k pozemnoknižnej parcele č. XXXX,
ale výlučne k pozemkom evidovaným v evidencii nehnuteľností, o čom svedčí aj text samotnej kúpnej
zmluvy, predmetom ktorej boli výslovne uvedené parcely evidencie nehnuteľností XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/X, nie pozemnoknižná parcela č. XXXX. Súd preto dospel k názoru, že správne orgány

nepostupovali nezákonne, keď posúdili skutkový stav tak, že predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy
N. XX/XX nebola pozemnoknižná parcela, ale jednotlivé parcely evidencie nehnuteľností uvedené
v zmluve N. XX/XX.46. Súd sa ďalej zaoberal žalobnými námietkami smerujúcimi k nesprávnej identifikácii zostatkovej
(zvyškovej) pozemnoknižnej parcely (zvyšková plocha pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXXX,
v ROEP identifkovaná ako parcela registra „E“ č. XXXX), pri ktorej žalobcovia tvrdili, že táto identifikácia

je zjavne nesprávna, keďže podľa žalobcov parcely evidencie nehnuteľností, ktoré boli predmetom
kúpnej zmluvy N. XX/XX museli pokrývať celú plochu pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXXX,
a teda že prevodom parciel evidencie nehnuteľností nevyhnutne muselo dôjsť k prevodu celej plochy
pozemnoknižnej parcely a z tohto dôvodu je daná zjavná nesprávnosť identifikácie parciel. Podľa
žalobcov je potom zjavne nesprávne, ak bol v rámci ROEP po tomto prevode vlastníckeho práva na

základe zmluvy N. XX/XX identifikovaný akýkoľvek zvyšok pôvodnej pozemnoknižnej parcely XXXX
a tento bol ako parcela registra „E“ č. XXXX pripísaný do vlastníctva pôvodného pozemnoknižného
vlastníka Q. H.. Vo vzťahu k namietanej nesprávnej identifikácii parciel súd v prvom rade konštatuje,
že identifikácia parciel je odborným podkladom, z ktorého správny orgán vychádza pri spracovaní a
schvaľovaní registra obnovenej evidencie pozemkov. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že
identifikácia parciel predstavuje odbornú činnosť vykonávanú zo stany katastrálnych odborov okresných

úradov podľa metodického pokynu ÚGKK (MN 74.20.73.46.30) alebo ju vykonávajú osoby s odbornou
spôsobilosťou v oblasti geodézie a kartografie. Podľa §2 uvedeného metodického pokynu, identifikácia
parciel je porovnanie zápisu a zákresu parcely z verejnej listiny alebo z inej listiny alebo z iných
operátov (napr. pozemkovej knihy) preukazujúcej vlastnícke právo k nehnuteľnosti (právny stav) so
zápisom parcely v registri C súboru popisných informácií katastra nehnuteľností a zákresom parcely v

katastrálnej mape súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností alebo so zápisom a zákresom
parcely v najvhodnejšom skoršom písomnom a mapovom operáte (určený operát). Pôvodné pozemky
sú zobrazené v mape určeného operátu a evidujú sa v registri E súboru popisných informácií katastra
nehnuteľností. Podľa § 1 zákona č. 180/1995 Z. z. sa register obnovenej evidencie pozemkov zostavuje
na základe výsledkov zisťovania, ktorého súčasťou je identifikácia pozemkov a práv k nim podľa

dostupných podkladov, najmä pozemnoknižných vložiek, evidencie nehnuteľností, katastrálnych máp,
geometrických plánov a ďalších listín. Správny súd preto konštatuje, že identifikácia parciel je odborným
podkladom a verejnou listinou (§ 69 ods. 3 katastrálneho zákona), z ktorej správny orgán vychádza pri
spracovaní a schvaľovaní registra obnovenej evidencie pozemkov. Úlohou správneho súdu v konaní
o preskúmanie rozhodnutia vydaného podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. nie je nahrádzať

odbornú činnosť identifikácie parciel vlastným hodnotením mapových podkladov, pričom žalobca
nijako kvalifikovane nespochybnil správnosť identifikácie (napr. predložením dôkazu – vypracovanej
identifikácie parciel geodetom), ale tvrdí to len na základe jeho domnienok či želaní. Navyše, takýto
postup by smeroval k posudzovaniu rozsahu vlastníckeho práva k určitej ploche pozemku, a teda
posudzovania otázky, komu patrí vlastnícke právo k ploche, ktorá v súčasnosti tvorí parcelu evidencie

nehnuteľností registra „E“ XXXX, teda k posudzovaniu a rozhodovaniu o vlastníckom práve, ktoré je
vyhradené civilnému sporovému konaniu.

47. Súd sa preto zameral na posúdenie námietok vo vzťahu k možnej zjavnej nesprávnosti vykonanej
identifikácie parciel a nemohol preskúmať správnosť identifikácie vo vzťahu k porovnávaniu mapových

podkladov. Žalobcovia argumentovali tým, že identifikácia parciel je zjavne nesprávna, keďže prevodom
vlastníckeho práva na základe zmluvy RI 74/72 došlo k „vyčerpaniu“ plochy pozemnoknižnej parcely
č. XXXX s plochou parciel evidencie nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu podľa zmluvy
RI 74/72, teda že plochy parciel evidencie nehnuteľností museli nevyhnutne prekrývať celú plochu
pozemnoknižnejparcelyč.XXXX.Súdpovažujezapotrebnéuviesť,žerozdielymedzipozemnoknižnými

parcelami a parcelami evidencie nehnuteľností vyplývajú z historického vývoja právnej úpravy
evidencie pozemkov, ako aj z rozdielneho účelu a technickej úrovne mapových podkladov, z
ktorých jednotlivé evidenčné systémy vychádzali. Pozemnoknižná evidencia bola založená na právnej
úprave pozemkových kníh, najmä na uhorskom zákone XXXVII/1874 o pozemkových knihách, ktorý
upravoval evidenciu vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, avšak neobsahoval úpravu

geometrického ani polohového určenia pozemkov v teréne. Pozemnoknižná parcela v tomto systéme
predstavovala predovšetkým právnu jednotku evidencie práv, pričom jej priestorové vymedzenie
vychádzalo z grafického zobrazenia v mapách stabilného katastra, ktoré boli pôvodne vytvorené ako
daňové a evidenčné mapy, nie ako mapy určené na presné geometrické vymedzenie hraníc pozemkov.
Tieto mapy boli vyhotovené bez použitia jednotného súradnicového systému, pričom hranice parciel

neboli vyjadrené súradnicami lomových bodov a neboli stabilizované v teréne spôsobom, aký pozná
súčasná právna úprava katastrálneho zákona. Z tohto dôvodu mali hranice pozemnoknižných parciel
výlučne grafický charakter a ich presnosť bola limitovaná technickými možnosťami doby, v ktorej mapové
podklady vznikli. Tomu zodpovedal aj charakter výmer pozemnoknižných parciel, ktoré boli odvodenéz grafického zobrazenia parciel v mapách a boli orientačné, pričom právny poriadok v tomto období
neviazal existenciu ani rozsah vlastníckeho práva na presnú metrickú výmeru pozemku v teréne. (porov.
napr. Q., K. – P., N.. Katastrálny zákon. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: Woltes Kluwer, 2021).

48. Zásadná zmena v systéme evidencie pozemkov nastala prijatím zákona č. 22/1964 Zb., súčasťou
evidencie nehnuteľností bola aj mapová časť operátu, pričom mapy evidencie nehnuteľností nadväzovali
na dovtedajšie mapové podklady stabilného katastra a pozemkových kníh, boli však systematickejšie
aktualizované a postupne spresňované. Ani právna úprava evidencie nehnuteľností však ešte

nezaviedla plnohodnotné geometrické a polohové určenie parciel v jednotnom súradnicovom systéme,
keďže ani zákon č. 22/1964 Zb., ani vykonávacie predpisy k nemu nepracovali s pojmom súradnicového
určenia lomových bodov hraníc parciel. Parcely evidencie nehnuteľností preto naďalej predstavovali
parcely určené predovšetkým graficky, hoci s vyššou mierou presnosti a systematickosti v porovnaní
s pozemnoknižnou evidenciou. Aj v tomto systéme mali výmery parciel evidenčný charakter a boli
výsledkom prepočtov z mapových podkladov, nie výsledkom presného geodetického merania v teréne. Z

porovnania týchto dvoch evidenčných systémov vyplýva, že pozemnoknižné parcely a parcely evidencie
nehnuteľností sa síce formálne viazali na tie isté pozemky, avšak ich priestorové vymedzenie nebolo
založené na identických technických podkladoch ani na jednotnom systéme presného geometrického
určenia. V dôsledku toho medzi pozemnoknižnými parcelami a parcelami evidencie nehnuteľností
nemusela existovať úplná priestorová zhoda, najmä pokiaľ ide o presné vedenie hraníc a výmery

pozemkov. Pre úplnosť správny súd poukazuje na to, že až právna úprava katastra nehnuteľností
podľa katastrálneho zákona (zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností) zaviedla pojem
súboru geodetických informácií katastra a výslovne ustanovila, že geometrické a polohové určenie
nehnuteľností sa vyjadruje súradnicami lomových bodov hraníc parciel v jednotnom súradnicovom
systéme (§ 7 katastrálneho zákona v spojení s vyhláškou č. 461/2009 Z. z. Úradu geodézie, kartografie

a katastra Slovenskej republiky). Ani pozemnoknižné parcely, ani parcely evidencie nehnuteľností pred
prijatím tejto právnej úpravy nemali také presné geometrické a polohové určenie hraníc a výmer, aké
je charakteristické pre súčasný systém katastrálnych parciel. (porov. napr. Q., K. – P., N.. Katastrálny
zákon. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: Woltes Kluwer, 2021). Táto skutočnosť zároveň vysvetľuje,
prečo sa v procese obnovy evidencie pozemkov môžu identifikovať časti pozemnoknižných parciel, ktoré

nemajú jednoznačný priestorový ekvivalent v neskorších evidenčných systémoch a táto skutočnosť je
tiež dôvodom právnej úpravy samotného ROEP.

49. Register obnovenej evidencie pozemkov je osobitný evidenčný nástroj zavedený zákonom č.
180/1995 Z. z., ktorého účelom je zosúladenie a obnovenie údajov o pozemkoch a právach k nim v

prípadoch, keď tieto údaje neboli úplne alebo správne zachytené v evidencii nehnuteľností alebo v
katastri nehnuteľností. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. sa tento zákon vzťahuje na pozemky,
ku ktorým nie sú usporiadané vlastnícke vzťahy alebo ktoré neboli riadne evidované, pričom cieľom
zákonodarcu nebolo vytváranie nových vlastníckych práv, ale zistenie a evidenčné zachytenie stavu
vyplývajúceho z historických evidenčných a listinných podkladov. Podľa zákona č. 180/1995 Z. z.

sa register obnovenej evidencie pozemkov spracúva pre celé katastrálne územie alebo jeho časť a
zostavuje sa na základe výsledkov zisťovania. Predmetom zisťovania je o.i. identifikácia pozemkov a
práv k nim podľa dostupných podkladov, najmä pozemnoknižných vložiek, evidencie nehnuteľností,
katastrálnych máp, geometrických plánov a ďalších listín. V prípadoch, keď sa v rámci identifikácie
zistí pozemok alebo jeho časť evidovaná v pozemkových knihách, ku ktorej neexistuje zodpovedajúci

zápis v evidencii nehnuteľností alebo v katastri nehnuteľností, zapisuje sa takýto pozemok v registri
obnovenej evidencie pozemkov samostatne, a to s uvedením vlastníka zisteného z pozemnoknižnej
evidencie. Z uvedeného vyplýva, že pozemky alebo časti pozemkov, ktoré v procese identifikácie
nemajú jednoznačný ekvivalent v neskorších evidenčných systémoch, sa v aplikačnej praxi označujú
ako zvyškové alebo zostatkové parcely pôvodných pozemnoknižných parciel. Ak účastník konania

namieta, že identifikovaný pozemok alebo jeho časť mala byť zahrnutá do inej parcely z dôvodu
tvrdeného nadobudnutia vlastníckeho práva, ide o námietku smerujúcu k posúdeniu hmotnoprávnych
vzťahov, ktorá presahuje rámec konania podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. a nemôže byť
riešená v správnom konaní, môže však byť predmetom konania v civilnom sporovom konaní o určenie
vlastníckeho práva. Z tohto dôvodu súd nemohol prisvedčiť žalobným námietkam smerujúcim proti

vecnej správnosti identifikácie parciel vo vzťahu k parcele registra „E“ č. XXXX. Keďže žalobcovia
relevantnýmspôsobomnespochybnilisprávnosťidentifikácieparcielakoverejnejlistiny,súdneprisvedčil
argumentácii žalobcov, že ide o zjavnú chybu v identifikácii parciel a z toho dôvodu nesprávny údaj
zápisu vlastníckeho práva k práva k parcele registra „E“ č. XXXX.50. Vo vzťahu k parcele E-KN XXXX súd uvádza, že žalobné námietky k tejto parcele sú značne
nezrozumiteľné. Z argumentácie žalobcov, resp. z údajov, na ktoré poukazovali v žalobe a jej prílohe

je možné (z opatrnosti) vyvodiť, že rovnako, ako u parcely E-KN XXXX žalobcovia namietajú to,
že táto parcela bola zidentifikovaná ako tzv. zvyšková parcela pôvodnej pozemnoknižnej parcely č.
XXXX, ktorá mala byť podľa ich tvrdení v minulosti predmetom prevodu. V súvislosti s touto parcelou
súd poukazuje na to, že správne orgány posúdili skutkový stav tak, že žalobkyňa v 1. rade (ktorá
žiada byť zapísaná ako vlastníčka v celosti k tejto parcele) nepreukázala žiadny nadobúdací titul

k pôvodnej pozemnoknižnej parcele, keďže nenadobúdala vlastnícke právo k pozemnoknižnej parcele,
ale vlastnícke právo nadobúdala (spolu so žalobcom v 2. rade) až v čase právnej úpravy katastrálneho
zákona a to a základe kúpnej zmluvy č. V. XXX/XX, pričom predmetom prevodu boli už katastrálne
registra „C“ vytvorené geometrickým plánom. Tieto parcely mali v čase nadobudnutia presné určenie
v teréne, jednoznačne vymedzené hranice a samostatné parcelné čísla v katastri nehnuteľností. Ako
je uvedené vyššie, tieto katastrálne parcely nie je možné stotožňovať s pôvodnou pozemnoknižnou

parcelou, i keď sa ich plocha z väčšej miery mohla prekrývať s plochou pôvodnej pozemknoknižnej
parcely č. XXXX. Súd preto po preskúmaní zisteného skutkového stavu v rozsahu žalobných námietok
smerujúcich proti správnosti zápisu vlastníckeho práva k parcele registra „E“ č. XXXX konštatuje,
že zistenie skutkového stavu a právne posúdenie veci v napadnutom rozhodnutí nevykazuje znaky
nezákonnosti.

51. K parcele E-KN č. XXXX správny súd uvádza, že žalobcovia napadli rozhodnutie aj k výroku
o tejto parcele, namietali však to, že došlo k obohateniu osôb na úkor štátu, uviedli tiež námietku
vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu ako celku, že došlo k znemožneniu prístupu k pozemkom vo
vlastníctve žalobkyne. V tomto prípade v žalobe nepreukázali dotyk na svojich subjektívnych právach.

Správnu žalobu je oprávnený podať len ten subjekt, ktorý tvrdí, že napadnutým rozhodnutím alebo
postupom správneho orgánu došlo k zásahu do jeho subjektívnych verejných práv. Nestačí pritom
napádať nezákonnosť resp. nesprávnosť rozhodnutia ako takú, ale žalobca je povinný tvrdiť a zároveň
aspoň v základnej miere preukázať, v čom konkrétne mal zásah do jeho subjektívnych práv spočívať.
Zo žaloby vplýva, že žalobcovia nenamietajú identifikáciu tohto pozemku a netvrdia, že majú byť

jeho vlastníkmi, namietajú, že došlo k obohateniu nepravých dedičov. Tvrdené zabránenie prístupu
na pozemky v ich vlastníctve, ktorá má byť spôsobené vydaním napadnutého rozhodnutia v žalobe
žiadnym spôsobom nepreukázali. Ako vyplýva z verejne dostupných údajov katastra nehnuteľností,
aj cez časť predmetnej parcely E-KN XXXX vedie verejná komunikácia (C-KN XXXX/X) a prístup na
pozemky vo vlastníctve žalobkyne (a k jej rozostavanému rodinnému domu č.s. na parcele C-KN XXXX/

X) je zachovaný z verejnej komunikácie na ul. Šúdolská. Napadnutým rozhodnutím nijakým spôsobom
nedošlo k zmene vlastníckeho práva žalobcov, žalobcovia v žalobe ani netvrdili, že mali byť zapísaní
ako vlastníci predmetnej parcely, naopak, žalobcovia v žalobe výslovne uviedli, že nerozporujú samotnú
identifikáciu tejto parcely. Napadnuté rozhodnutie teda nemohlo spôsobiť žiadnu zmenu prístupu
žalobcov k pozemkom vo vlastníctve žalobkyne alebo akékoľvek zamedzenie vstupu na pozemky v jej

vlastníctve. Keďže žalobcovia v žalobe neosvedčili dotyk na subjektívnych právachvo vzťahu k tejto
parcele, nie je splnená podmienka aktívnej vecnej legitimácie na podanie správnej žaloby. Aj v prípade
splnenia podmienky aktívnej legitimácie žalobcov však súd nevzhliadol dôvod na zrušenie napadnutého
rozhodnutia. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, žalovaný identifikoval, že v rámci ROEP bola
nesprávne zapísaná ako vlastníčka pôvodná pozemnoknižná vlastníčka a to v rozpore so skutočnosťou,

že jej vlastnícke právo prešlo na štát. Správny orgán však nemohol vykonať zmenu zápisu vlastníckeho
práva k tejto parcele v prospech Slovenskej republiky s poukazom na ust. § 7 ods. 7 zákona č. 180/1995
Z.z., podľa ktorého konanie o zmene údajov registra podľa odseku 6 nemožno začať, ak došlo k
prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku alebo dotknutého spoluvlastníckeho podielu na inú osobu.
Rovnako to platí aj pre prípad postupu podľa § 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona, podľa ktorého

okresný úrad opraví údaje zapísané do katastra v rozpore s § 36 ods. 2, § 39 alebo § 42, ak nedošlo od
zápisu do katastra záznamom k zmene vlastníckeho práva (znenie účinné od 1.10.2018). Z citovaných
ustanovení zákonov a tiež z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (porov. rozsudok Najvyššieho
súduSR,sp.zn.7Sžo/74/2015z30.novembra2016)jednoznačnevyplývanemožnosťvykonaniaopravu
zápisu vlastníckeho práva v prípade, ak je tento zápis dotknutý ďalšou právnou zmenou. Vzhľadom na

to, že zápis vlastníckeho práva k parcele E-KN XXXX bol dotknutý ďalšou právnou zmenou a to zápisom
dedičského rozhodnutia po pôvodnej pozemnoknižnej vlastníčke, žalovaný nerozhodol nezákonne, keď
údaj o vlastníckom práve k tejto parcele ponechal bez zmeny a žiadosti žalobcovi o zmenu údajov ROEP
aj v tejto časti nevyhovel.52. Súd na záver poukazuje najmä na to, že nesporová povaha konania podľa § 7 ods. 6 Zákona č.
180/1995 Z.z. znamená, že je možná len oprava takej chyby, ktorú môže príslušný orgán jasne definovať

a ktorá nevyvoláva pochybnosti o tom, či k nej skutočne došlo.Výsledkom tohto správneho súdneho
konania, ako ani výsledkom samotného administratívneho konania však nie je dotknuté právo žalobcov
domáhať sa určenia vlastníckeho práva alebo právnej skutočnosti prostredníctvom civilnej určovacej
žaloby a tak napokon dosiahnuť aj zmenu zápisu v katastri nehnuteľností.

53. Súd nevykonal dôkazy navrhované žalobcami, keďže pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého
rozhodnutia je súd viazaný skutkovým stavom, z ktorého vychádzal správny orgán v čase jeho vydania.
Predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve nie je dopĺňanie zisteného skutkového stavu o
nové skutočnosti a dôkazy, ale posúdenie, či správny orgán zistil skutkový stav riadne, v potrebnom
rozsahu a v súlade so zákonom a či z neho vyvodil zákonné a preskúmateľné závery. Navrhované
dôkazy by preto smerovali k neprípustnému nahrádzaniu činnosti správneho orgánu súdom, a nie k

preskúmaniu zákonnosti napadnutého rozhodnutia.

54. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti
napadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných
bodov, neprisvedčil námietkam žalobcov, a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných

ustanovení zákonov dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby a podľa § 190 SSP ju zamietol.

55. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy
konanianepriznal,pretožežalovanémuakoorgánuštátnejsprávymožnopriznaťvočižalobcoviprávona
náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať a iba výnimočne,

pričom takéto dôvody súd nevzhliadol. Ďalším účastníkom konania nebola uložená povinnosť, s plnením
ktorej by im vznikol nárok na náhradu trov konania, súd im preto podľa § 169 SSP náhradu trov konania
nepriznal, zároveň nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie náhrady ďalších trov
konania.

56. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

NR-76S/76/2019

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať v lehote jedného mesiaca

odo dňa jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)
označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej

sťažnostizastúpenýadvokátomvzmysle§449ods.1SSP.Kasačnásťažnosťainépodaniasťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak
má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ide o konania o správnej žalobe podľa § 6
ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.