Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 2, 2026

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 12Csp/116/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7925203113
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pajtášová
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2026:7925203113.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňou JUDr. Zuzanou Pajtášovou, v spore žalobcu: Wishmaker, j.s.a., so
sídlom Mlynské Nivy 48, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 52 019 365, právne
zastúpeného: Advokátska kancelária Mgr. Lukáš Szabó, s. r. o., so sídlom Fándlyho 1634/3, 903 01
Senec, IČO: 50 743 601, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. X, v konaní o
zaplatenie 1 643,46 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej voči žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.10.2025 domáhal voči žalovanej
zaplatenia sumy 1 643,46 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že Investori - fyzické osoby, nepodnikatelia, konkrétne Investor
1 pod identifikačným kódom 834106904, Investor 2 pod identifikačným kódom 515356899, Investor
3 pod identifikačným kódom 869726079, Investor 4 pod identifikačným kódom 777065613 a Investor
5 pod identifikačným kódom 130679345 ( ďalej spolu Investor 1, Investor 2, Investor 3, Investor 4,
Investor 5 spolu len „ Investori“),zastúpení žalobcom na základe Rámcových zmlúv, uzatvorili

so žalovanou dňa 04.03.2025 Úverovú zmluvu číslo 000 001 054. Celkový úver predstavoval sumu
2 000,00 Eur, pričom celkový úrok je vo výške 12,07 % p. a.; a dohodnutý úrok z omeškania je vo
výške 15,00 % p. a. z celkovej sumy v omeškaní (omeškaná Celková Istina plus omeškaný Celkový
Úrok, pričom žalobca si v tomto konaní uplatňuje nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške
5,00 % p. a. z dlžnej istiny úveru). Zároveň v zmysle Zmluvy je dojednaný poplatok za obstaranie
príležitosti uzavrieť úverovú zmluvu vo výške 26,43 % p. a. z celkového úveru, nárok na zaplatenie
ktorého však nie je predmetom tohto konania. Celkový úver bol poskytnutý dlžníkovi dňa 04.03.2022.

Doba splatnosti celkového úveru predstavovala 60 mesiacov. Dlžník je povinný v zmysle Zmluvy plniť
jednotlivým investorom riadne a včas splátky úveru. Za účelom splnenia týchto svojich záväzkov bol
dlžník povinný platiť celkové platby tak, ako je uvedené v Celkovom splátkovom kalendári na bankový
účet portálu IBAN A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Celková platba, ktorú mal dlžník mesačne platiť
za celkový úver predstavovala sumu vo výške 75,52 Eur. Predmetom tohto konania sú výlučne nároky z
právneho vzťahu (Zmluvy o úvere),ktorý vznikol medzi investormi - fyzickými osobami, nepodnikateľmi

a dlžníkom - žalovaným. Zmluva o úvere je uzatvorená podľa ust. § 497 a nasl. zákona č. 513/1991
Zb. Obchodného zákonníka a podľa ustanovenia bodu 10.2 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že
táto Zmluva, ako aj práva a povinnosti Zmluvných strán touto Zmluvou bližšie neupravené, sa budúriadiť príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, najmä ustanoveniami
Obchodného zákonníka. Dlžník po uzatvorení Zmluvy neuhrádzal dohodnuté celkové platby riadne a
včas a tým sa dostal do omeškania so splnením zmluvnej povinnosti v zmysle Zmluvy, v dôsledku čoho

zasielal žalobca žalovanej listinné upomienky, v ktorých vyzýval dlžníka k úhrade dlžných celkových
platieb. Aj napriek zaslaným listinným upomienkam však žalobca neevidoval riadnu úhradu pravidelných
celkových platieb. Žalobca v poslednej výzve zo dňa 02.05.2023 upozornil žalovanú na skutočnosť, že
v prípade, ak sa dostane do omeškania s úhradou akejkoľvek celkovej platby alebo jej časti o viac ako
90 dní, budú Investori oprávnení pristúpiť k mimoriadnemu zosplatneniu úveru. Právo mimoriadneho

zosplatnenia úveru vyplýva z ustanovenia § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„OZ“), Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Zároveň v článku 8.2 Zmluvy
je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že investori sú oprávnení vždy len spoločne v zastúpení
prevádzkovateľom vyhlásiť mimoriadne zosplatnenie úveru a ďalších svojich pohľadávok z tejto Zmluvy
splatných v budúcnosti a vyzvať dlžníka na mimoriadne splatenie zosplatnených pohľadávok spolu

s úrokmi vyčíslenými ku dňu mimoriadneho zosplatnenia úveru v prípade, ak nastane ktorákoľvek
z nasledovných skutočností: dlžník sa dostane do omeškania so zaplatením celkovej platby
alebo jej časti o viac ako 90 dní, dlžník poruší ktorúkoľvek z jeho povinností alebo záväzkov
uvedených v tejto zmluve a nesplnenú povinnosť nesplní a/alebo porušenú povinnosť nenapraví ani v
dodatočnej lehote určenej v písomnej výzve, nie kratšej ako 10 dní odo dňa doručenia výzvy

Investorov dlžníkovi, nastane niektorá zo skutočností uvedených v bode 3.3. tejto zmluvy,
dlžník bez predchádzajúceho písomného súhlasu investorov, ktorých zastupuje prevádzkovateľ
príjme ďalší úver/ďalšie úvery alebo uzatvorí inú zmluvu/iné zmluvy a/alebo poskytne zabezpečenie
splnenia záväzkov tretích osôb svojim majetkom, ktoré podľa investorov, ktorých zastupuje
prevádzkovateľ mohli ohroziť schopnosť dlžníka splniť akúkoľvek pohľadávku vzniknutú na základe

tejto zmluvy alebo v súvislosti s touto zmluvou. Nakoľko sa dlžník dostal do omeškania s úhradou
celkovej platby/celkových platieb o viac ako 90 (deväťdesiat) dní, žalobca oznámil dlžníkovi listom zo
dňa 10.06.2023 v mene Investorov, že na základe dohody obsiahnutej v Zmluve, ako aj v súlade s ust. §
565 Občianskeho zákonníka Investori využívajú svoje právo a pristupujú k mimoriadnemu zosplatneniu
pohľadávky zo Zmluvy, a to ku dňu 09.06.2023. Jednotliví Investori postúpili svoje pohľadávky na

žalobcu dňa 01.03.2025, dňa 09.09.2025, dňa 11.09.2025 a dňa 05.09.2025,na základe čoho je žalobca
jediným veriteľom pohľadávky. Pohľadávka žalobcu tak ku dňu podania tohto návrhu pozostáva z
nasledujúcich nárokov: Istina úveru vo výške 1 643,46 Eur, nakoľko žalovaná z úveru poskytnutého vo
výške 2 000,00 Eur uhradila na istinu sumu 303,28 Eur, Zmluvný úrok vo výške 406,12 Eur, nakoľko
celková cena peňazí, ktorú by dlžník zaplatil v prípade riadneho plnenia povinností bola vo výške 675,4

Eur, z ktorej dlžník uhradil 286,84 Eur, Úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 643,46 Eur
odo dňa 10.06.2023 do zaplatenia. Žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy: Rámcová zmluva dlžník
zo dňa 01.03.2022, Úverová zmluva s VS: 000001054, uzavretá dňa 04.03.2022, Celkový splátkový
kalendár k celkovému úveru, Jednotlivý splátkový kalendár pre jednotlivý úver 1 k úverovej zmluve
č. 000001054, Jednotlivý splátkový kalendár pre jednotlivý úver 2 k úverovej zmluve č. 000001054,

Jednotlivý splátkový kalendár pre jednotlivý úver 3 k úverovej zmluve č. 000001054, Jednotlivý splátkový
kalendár pre jednotlivý úver 4 k úverovej zmluve č. 000001054, Jednotlivý splátkový kalendár pre
jednotlivýúver5kúverovejzmluveč.000001054,Upomienkuč.1zodňa25.10.2022,Upomienkuč.2zo
dňa 15.11.2022, Poslednú výzvu zo dňa 02.05.2023, Oznámenie o zosplatnení pohľadávky z Úverovej
zmluvy č. 000 001 054 – predžalobná výzva zo dňa 10.06.2023, doručenky, podmienky používania

Internetového portálu, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 01.03.2025, Oznámenie o postúpení
pohľadávky zo dňa 09.09.2025, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 11.09.2025, Oznámenie
o postúpení pohľadávky zo dňa 17.09.2025, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 05.09.2025.

3. Vzhľadom k tomu, že žalovaná je hlásená ako bezdomovec v obci A., súd jej doručoval žalobu spolu

s prílohami a výzvou na vyjadrenie prostredníctvom obce A.. Zásielka sa vrátila súdu dňa 02.12.2025
s oznámením, že adresát si zásielku v odbernej lehote neprevzal. Súd podľa § 116 ods. 2 CSP zverejnil
oznámenieopodanejžalobenaúradnejtabulisúduanawebovejstránketunajšiehosúdu,pričomžaloba
sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom
nedozvie. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a nevyužila žiadne prostriedky procesnej obrany.

4. Súd nariadil pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti strán sporu.5. Na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s obsahom žaloby a jej príloh, ako
aj ostatného spisového materiálu súd zistil, že žalobca ako prevádzkovateľ podpísal so žalovanou
ako dlžníkom dňa 01.03.2023 Rámcovú zmluvu dlžník. Podľa článku 1.3 tejto zmluvy predstavuje

portál C. webovú platformu pre poskytovanie elektronických služieb, prostredníctvom ktorej si
môžu fyzické osoby požičiavať peňažné prostriedky od iných fyzických osôb v rámci Kolektívneho
požičiavania a prostredníctvom ktorej sú fyzickým osobám zároveň poskytnuté služby súvisiace s
Kolektívnym požičiavaním realizovaným prostredníctvom portálu. Predmetom bol záväzok žalobcu ako
prevádzkovateľa odplatne poskytovať dlžníkovi služby vymedzené v článku 3. tejto zmluvy za

podmienok stanovených v tejto zmluve. Predmetom tejto zmluvy bol tiež záväzok dlžníka plniť
povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy a platiť žalobcovi ako prevádzkovateľovi za služby poskytnuté na
základe tejto zmluvy odplatu za podmienok stanovených v tejto zmluve, resp. v sadzobníku poplatkov.
Žalobca sa touto zmluvou zaviazal, okrem iného, umožniť žalovanej používanie portálu za účelom
kolektívneho požičiavania, kde mu bol zriadený virtuálny účet. Zároveň sa dlžník zaväzuje
zaplatiť prevádzkovateľovi aj odplatu za služby poskytované prevádzkovateľom. Poplatok za obstaranie

príležitosti uzavrieť úverovú zmluvu sa dlžník zaviazal prevádzkovateľovi platiť mesačne v mesačných
splátkach so splatnosťou spolu s príslušnou mesačnou splátkou celkového úveru (článok 15.3 rámcovej
zmluvy). Podľa článku 15.4 zmluvy sa dlžník zaviazal zaplatiť prevádzkovateľovi tiež províziu vo
výške stanovenej v sadzobníku poplatkov, pričom podľa článku 15.5. podpisom tejto zmluvy udeľuje
prevádzkovateľovi výslovný súhlas na to, aby samostatne automaticky odpočítal od sumy úveru províziu

a až takto zníženú sumu úveru previedol na bežný účet dlžníka. Podľa článku 7.6 tejto zmluvy je
prevádzkovateľ oprávnený v mene a na účet investorov podávať návrh na uzavretie úverovej zmluvy.
Dlžník berie na vedomie a súhlasí, že návrh na uzavretie úverovej zmluvy podáva prevádzkovateľ v
mene a na účet všetkých investorov, ktorí sa vyzbierali na celkový úver, a to až po úspešnom
ukončení procesu kolektívneho požičiavania. Prevádzkovateľ podpisuje návrh úverovej zmluvy v mene a

na účet investora v elektronickej podobe, ktorá bola doručená do virtuálneho účtu, schránky správ. Podľa
článku 7.10 zmluvy dlžník berie na vedomie, že úverová zmluva je uzatvorená medzi fyzickými osobami
navzájom, a preto nie je spotrebiteľskou zmluvou a poskytnutý úver nie je spotrebiteľský. Na uzatvorenú
zmluvu sa vzťahujú ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Podľa článku 18.4 zmluvy dlžník
berie na vedomie, že úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy nie je spotrebiteľským ani iným

úverom podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Za žalobcu
ako prevádzkovateľa podpisoval zmluvu predseda predstavenstva, vlastnoručným podpisom, resp. jeho
vzorom, žalovaná zmluvu podpísal prostredníctvom prideleného identifikačného kódu 795841938.

6. Dňa04.03.2022bolauzatvorenáÚverovázmluvač.000001054medziinvestorom1sidentifikačným
kódom 834106904, investorom 2 s identifikačným kódom 515356899, investorom 3 s identifikačným
kódom 896726079, investorom 4 s identifikačným kódom 777065613, investorom 5 s identifikačným
kódom 130679345 a dlžníkom s identifikačným kódom 795841938, na základe ktorej mal investor 1
poskytnúť žalovanej bezúčelový jednotlivý úver v celkovej výške 200,00 Eur s dohodnutým fixným

úrokom vo výške 8,12 % ročne, investor 2 mal poskytnúť dlžníkovi bezúčelový jednotlivý úver v celkovej
výške 250,00 Eur s dohodnutým fixným úrokom vo výške 8,12 %, investor 3 mal poskytnúť dlžníkovi
bezúčelový jednotlivý úver v celkovej výške 100,00 Eur s dohodnutým fixným úrokom vo výške 8,12%,
investor 4 mal poskytnúť dlžníkovi bezúčelový jednotlivý úver v celkovej výške 10,00 Eur s dohodnutým
fixným úrokom vo výške 8,12 %, investor 5 mal poskytnúť dlžníkovi bezúčelový jednotlivý úver v celkovej

výške 1 440,00 Eur s dohodnutým fixným úrokom vo výške 13,60 %. Celková suma úveru tak mala
predstavovať sumu 2 000,00 Eur a celkový úrok zahŕňajúci províziu žalobcu ako prevádzkovateľa
bol dohodnutý vo výške 12,07 % ročne. Doba splatnosti celkového úveru bola dohodnutá na 60
mesiacov, dátum poskytnutia celkového úveru 04.03.2022, dátum prvej celkovej platby 09.04.2022,
dátum poslednej celkovej platby 09.03.2027, výška celkovej mesačnej platby 75,52 Eur. Provízia

vo výške 60,00 Eur, poplatok za obstaranie príležitosti uzavrieť úverovú zmluvu 25,79 % ročne z
celkového úveru, poplatok za obstaranie príležitosti uzavrieť úverovú zmluvu 1 855,80 Eur, výška úroku
z omeškania 5 % z celkovej sumy v omeškaní a výška zmluvnej pokuty za omeškanie 10 % z aktuálnej
sumy úverovej splátky.

7. Podľa celkového splátkového kalendára k celkovému úveru č. 000001054 mala žalovaná splácať
úver 60 mesiacov, mesačne po 75,52 Eur, t. j. spolu mala zaplatiť z istiny poskytnutého úveru 2
000,00 Eur po 60 mesiacoch sumu 4 531,20 Eur. Podľa splátkového kalendára pre jednotlivý úver 1 k
úverovej zmluve mala v prospech investora 1 na poskytnutú istinu 200,00 Eur platiť úverové splátky vsume 4,07 Eur mesačne, podľa splátkového kalendára pre jednotlivý úver 2 k úverovej zmluve mala v
prospech investora 2 na poskytnutú istinu vo výške 250,00 Eur splácať splátky mesačne po 5,08 Eur,
podľa splátkového kalendára pre jednotlivý úver 3 k úverovej zmluve mala v prospech investora 3 na

poskytnutú istinu 100,00 Eur splácať splátky mesačne po 2,03 Eur, podľa splátkového kalendára pre
jednotlivý úver 4 k úverovej zmluve mala v prospech investora 4 na poskytnutú istinu 10,00 Eur splácať
splátky mesačne po 0,20 Eur, podľa splátkového kalendára pre jednotlivý úver 5 k úverovej zmluve mala
v prospech investora 5 na poskytnutú istinu 1 440,00 Eur splácať splátky mesačne po 33,21 Eur.

8. Keďže žalovaná riadne a včas úver nesplácala, žalobca vo vlastnom mene aj ako zástupca
investorov upomienkou č. 1 zo dňa 25.10.2022 vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške
108,24 Eur a opakovane upomienkou č. 2 zo dňa 15.11.2022 na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške
138,41 Eur. Poslednou výzvou zo dňa 03.09.2024 žalobca vo vlastnom mene a v mene investorov vyzval
naúhradudlžnejsumyvovýške211,03Eurasúčasnežalovanúupozornil,ževprípade,aksadostanedo
omeškaniasozaplatenímakejkoľvekpravidelnejcelkovejplatbyalebojejčastioviacako90dní,investori

sú oprávnení spoločne v zastúpení prevádzkovateľom vyhlásiť mimoriadne zosplatnenie úveru. Všetky
uvedené listiny podpisoval za žalobcu predseda predstavenstva vlastnoručným podpisom, resp. jeho
vzorom a identickým podpisovým vzorom boli podpísaní všetci investori zastúpení prevádzkovateľom.

9. Poslednou výzvou zo dňa 02.05.2023 žalobca upozornil žalovanú, že aj napriek zaslaným listovým

upomienkam žalobca neeviduje úhradu platieb v celkovej výške 408,06 Eur, pričom v lehote 15 dní odo
dňa doručenia poslednej výzvy žalovanú vyzval na ich zaplatenie. Žalovanú upozornil na skutočnosť, že
vprípadeomeškaniasúhradoudlžnejsplátkysúinvestorioprávneníuplatniťsiajzákonnéúroky spojené
s omeškaním pravidelnej splátky, ako aj na to, že v prípade, že sa dostane do omeškania so zaplatením
akejkoľvek pravidelnej celkovej platby o viac ako 90 dní, sú investori v zastúpení s prevádzkovateľom

oprávnení vyhlásiť mimoriadne zosplatnenie úveru.

10. Rovnako to bolo v prípade listiny zo dňa 10.06.2023 označenej ako „Oznámenie o zosplatnení
pohľadávky z Úverovej zmluvy č. 000 001 054, Predžalobná výzva na zaplatenie“, ktorou žalobca
vo vlastnom mene a v mene investorov žalovanej oznámil, že investori zastúpení prevádzkovateľom

pristúpili k mimoriadnemu zosplatneniu pohľadávky ku dňu 09.06.2023, s poukazom na poslednú výzvu
zo dňa 02.05.2023 a omeškanie viac ako 90 dní. Zároveň žalovanú vyzvali na zaplatenie dlžnej sumy
vo výške 3 966,58 Eur.

11. Listom zo dňa 01.03.2025 žalobca oznámil žalovanej, že zmluvou o postúpení pohľadávky

uzatvorenou rovnakého dňa došlo k postúpeniu pohľadávky vo výške 172,05 Eur z investora
identifikovaného číselným kódom 834106904 na žalobcu. Listom zo dňa 09.09.2025 žalobca oznámil
žalovanej, že zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou rovnakého dňa, došlo k postúpeniu
pohľadávky vo výške 222,20 Eur z investora identifikovaného číselným kódom 515356899 na žalobcu.
Listom zo dňa 11.09.2025 žalobca oznámil žalovanej, že zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou

rovnakého dňa, došlo k postúpeniu pohľadávky vo výške 88,87 Eur z investora identifikovaného
číselným kódom 896726079 na žalobcu. Listom zo dňa 17.09.2025 žalobca oznámil žalovanej, že
zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou rovnakého dňa, došlo k postúpeniu pohľadávky vo
výške 8,88 Eur z investora identifikovaného číselným kódom 777065613 na žalobcu. Listom zo dňa
05.09.2025 žalobca oznámil žalovanej, že zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou rovnakého

dňa, došlo k postúpeniu pohľadávky vo výške 1 299,44 Eur z investora identifikovaného číselným
kódom 130679345 na žalobcu.

12. Podľa § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len
„Občiansky zákonník“), občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností,

s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.

13. Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké
postavenie.

14. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý
na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.15. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

20. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v
čase uzatvorenia zmluvy(ďalej len „ZSÚ“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace

s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

21. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta Zo SÚ, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

22. Podľa § 7 ods. 1 Zo SÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou

tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj
účel spotrebiteľského úveru.

23. Podľa § 9 ods. 7 ZSÚ, veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi
návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa
považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona.
Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení

vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak
veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

24. Podľa § 9 ods. 9 ZSÚ, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek
iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

25. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

26. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca

bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené
dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku
plnením postupcovi.

27. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,

nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.28. Podľa § 191 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), dôkazy
súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

29. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

30. Z preskúmavaného spisu je zrejmé, že žalobca sa podanou žalobou domáha voči žalovanej
zaplatenia dlžnej sumy 1 643,46 Eur s príslušenstvom. Podľa obsahu spisu žalovaná v pozícii

zmluvného dlžníka uzavrela zmluvu o pôžičke s investormi - fyzickými osobami, označenými ako
investor 1,investor 2, investor 3, investor 4 a investor 5 s pridelenými identifikačnými číselnými kódmi.
Keďže žalovaná svoj dlh neplnila v predpísaných splátkach, veritelia pristúpili k zosplatneniu dlhu, ktorý
je predmetom tohto súdneho konania. Pohľadávku zo zmluvy o pôžičke investori postúpili na žalobcu.

31. Žalobca svoj nárok uplatňovaný touto žalobou odvíja od úverovej zmluvy uzatvorenej medzi

žalovanou a investormi, pričom aktívnu vecnú legitimáciu odvodzuje od jednotlivých zmlúv o postúpení
pohľadávok uzatvorených s investormi ako postupcami a ktorú v konaní preukázal oznámením
adresovaným žalovanej zo dňa 01.03.2025, 09.09.2025, 11.09.2025, 17.09.2025 a 05.09.2025, že došlo
k postúpeniu pohľadávok na žalobcu.

32. Vychádzajúc zo špecifického spôsobu identifikácie investorov - postupcov v predložených
oznámeniach o postúpení pohľadávky, ako aj vo všetkých v tomto konaní predložených
občianskoprávnych vzťahoch, v ktorých sú ich účastníci rovnako špecificky identifikovaní, považoval súd
za potrebné vysporiadať sa v prvom rade s otázkou (ne) platnosti právneho úkonu, na ktorú súd prihliada
z úradnej povinnosti, bez ohľadu na aktivitu sporových strán, a ktorá má širšie súvislosti aj so skúmaním

danosti aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

33. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu),alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je pritom imanentnou
súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že

ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009
zo dňa 29.06.2010). Nedostatok vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, znamená, že strana
nie je nositeľom práva (alebo povinnosti v prípade pasívnej legitimácie), o ktoré v konaní ide a vedie
vždy k zamietnutiu žaloby.

34. Aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/192/2004 vyplýva, že „z
hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo
právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to,
či účastníkom objektívne je alebo nie je.“

35. Postúpenie pohľadávky sa uskutočňuje na základe zmluvy o postúpení pohľadávky medzi
postupcom a postupníkom. Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa na platnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky nevyžaduje súhlas dlžníka a k cesii môže dôjsť aj bez
vedomia dlžníka. Aj napriek uvedenej skutočnosti je však postupca (pôvodný veriteľ) povinný
dlžníkovi bez zbytočného odkladu oznámiť postúpenie pohľadávky. S rovnakými právnymi účinkami

môže dlžníkovi postúpenie pohľadávky preukázať postupník ako nový veriteľ. Keďže postupník sa pre
dlžníka stáva novým účastníkom záväzkového vzťahu, je v súvislosti s ochranou postavenia dlžníka
nevyhnutné, aby postupník cesiu preukázal. Na rozdiel od postupcu je teda postupník povinný cesiu
preukázať predložením zmluvy o postúpení pohľadávky. Postupcovi ako doterajšiemu účastníkovi
záväzkové vzťahu stačí postúpenie pohľadávky dlžníkovi oznámiť, nemusí v rámci notifikácie dlžníkovi

preukazovať zmluvu ani inú právnu skutočnosť.

36. Postúpením pohľadávky sa nemení obsah pôvodného záväzku a samotným uzavretím zmluvy
o postúpení pohľadávky sa nemení ani postavenie dlžníka. Až okamihom oznámenia dlžníkovi, že došlo
k postúpeniu pohľadávky, sa postúpenie pohľadávky stáva právne účinné vo vzťahu ku dlžníkovi. Od

tohtomomentujedlžníkpovinnýplniťlenpostupníkovioznačenémuvoznámeníopostúpenípohľadávky
(t. j. novému veriteľovi). Po oznámení sa dlžník už nemôže zbaviť svojho dlhu plnením postupcovi.37. V Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "NS SR") a rozhodnutí súdov
SR bol pod č. 119/2003 uverejnený rozsudok NS SR z 11. 06. 2003, sp. zn. 4 Obo 210/01 (ďalej len
"judikát NS SR"). Publikovaná právna veta znie: "Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení

pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky.
Súdztakéhotooznámeniavychádzabeztoho,abyakoprejudiciálnuotázkuskúmalexistenciuaplatnosť
zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval
zmluvou o postúpení postupník." V texte publikovaného rozsudku NS SR sa okrem iného uvádza,

že z ustanovenia § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, ak pôvodný veriteľ oznámi svojmu
dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú voči nemu má, postúpil tretej osobe, právnou skutočnosťou, na základe
ktorej má dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví svojho záväzku, je oznámenie jeho
pôvodného veriteľa. Samozrejme, za predpokladu, že oznámenie spĺňa náležitosti právneho úkonu, je
určité a zrozumiteľné a bolo urobené vážne a slobodne. Platí to bez ohľadu na to, či zmluva o postúpení
pohľadávky je platná, resp. či vôbec vznikla. Dlžník nie je oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy

o postúpení a nemôže sa dovolať ani jej neplatnosti.

38. Vychádzajúc z uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR je súdu známe, že aktívnu legitimáciu
postupníka bez ďalšieho zakladá relevantné oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky, toto pravidlo
však možno uplatniť len vtedy, ak bude možné oznámenie považovať za platný právny úkon.

39. V posudzovanom prípade boli súdu predložené oznámenia o postúpení pohľadávky,
v ktorých sú pôvodní veritelia, investor 1, investor 2, investor 3, investor 4 a investor 5 , ako postupcovia
identifikovanílenčíselnýmkódom.Takýtoprávnyúkonsoznačenímjehoúčastníkovlenčíselnýmkódom
nespĺňa podľa názoru súdu podstatné náležitosti kladené na splnenie požiadavky platnosti právneho

úkonu, preto ho možno charakterizovať ako neurčitý podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Neurčitosť sa môže týkať aj identifikácie účastníka právneho úkonu.

40. Za určitý je možné považovať len taký úkon, ktorého obsah nie je vnútorne rozporný, alebo
síce vykazuje vnútornú rozpornosť, ale túto rozpornosť je možné odstrániť pomocou výkladových

pravidiel. Treba však zdôrazniť, že pomocou výkladu nie je možné nahrádzať (dopĺňať) prejav, ktorý
nebol vyjadrený v samotnom právnom úkone. Ak bol právny úkon uskutočnený v písomnej podobe,
rozhodujúce je to, čo vyplýva z písomnej formy právneho úkonu. Za určitý je možné považovať iba taký
úkon, ktorý je určitý aspoň v podstatných náležitostiach. Za podstatné náležitosti právneho úkonu sa vo
všeobecnosti vždy považuje dostatočné označenie účastníkov daného právneho úkonu a dostatočné

označenie predmetu plnenia. Z právneho úkonu musí byť zrejmé, kto ho urobil, komu je adresovaný a
čo bolo jeho predmetom, aby nemohlo dôjsť k jeho zámene. Kategória určitosti sa posudzuje nie len z
pohľadu účastníkov právneho úkonu (zmluvného vzťahu), ale vo všeobecnosti, t. j. právny úkon nesmie
vzbudzovať pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb, ktorí jeho účastníkmi neboli (z rozhodnutia
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/39/2022 zo dňa 31.01.2023).

41. Základným predpokladom platnosti právneho úkonu je teda aj dostatočná identifikácia jeho
účastníkov. S poukazom na I. a II. oddiel II. hlavy Občianskeho zákonníka, subjektmi občianskoprávneho
vzťahu sú fyzické a právnické osoby, ktoré sa štandardne označujú menom, priezviskom, dátumom
narodenia ak ide o fyzickú osobu, resp. názvom, sídlom, identifikačným číslom osoby, ak je pridelené

v prípade právnickej osoby. Dostatočné vymedzenie účastníka právneho úkonu slúži pre jednoznačnú
identifikáciu konajúcej osoby, ktorá je nositeľom práv a povinností z neho vyplývajúcich. Z označenia
konajúcej osoby iba číselným kódom nie je možno zistiť, kto je subjektom právneho úkonu, či tento
subjekt je spôsobilý na právne úkony a či vôbec tento subjekt existuje.

42. Na základe uvedených skutočností súd považoval žalobcom predložené oznámenia o postúpení
pohľadávky jednotlivých investorov, ktoré v súdenej veci mali založiť aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu
ako postupníka, za neplatné právne úkony pre ich neurčitosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Dôvod neplatnosti predmetných oznámení súd videl v nedostatočnom a nejednoznačnom označení
investorov - veriteľov, ako postupcov, ktorí v nich nie sú špecifikovaní, ale označení len číselnými kódmi.

Takúto špecifikáciu veriteľov považuje súd za nedostatočnú, neurčitú a nezrozumiteľnú, čo spôsobuje
neurčitosť právneho úkonu, a teda jeho neplatnosť v zmysle citovaného ust. § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.43. Z vyššie popísaných dôvodov tieto neplatné právne úkony (bez ohľadu na platnosť či neplatnosť
samotných zmlúv o postúpení pohľadávky) nie sú spôsobilé vyvolať zamýšľané právne následky, preto
súd nemal inú možnosť, než konštatovať nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní

a z tohto dôvodu žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

44. Pre úplnosť súd dodáva, že k uvedenému záveru by dospel aj v prípade preukázania aktívnej
vecnej legitimácie relevantným oznámením o postúpení pohľadávky (ak by bolo posúdené ako platný
právny úkon), ďalším dôvodom zamietnutia žalobného návrhu žalobcu bola skutočnosť, že nedošlo k

platnému uzavretiu zmlúv o pôžičke, od ktorých žalobca odvodzuje svoj nárok, a to jednak z dôvodu
kolízie záujmov žalobcu, ktorý uzatváral zmluvy o pôžičke aj za veriteľa aj za dlžníka (teda porušenie
zákazu obsiahnutého v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka),čo spôsobilo absolútnu neplatnosť
právneho úkonu, ale aj skutočnosť, že strany zmlúv o pôžičke boli označené len kódom, pričom takéto
označenie je možné považovať za nedostatočné a neurčité. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že dlžník nepozná skutočnú totožnosť investora, investor nepozná skutočnú totožnosť dlžníka, touto

informáciou disponoval len žalobca.

45. V zmysle ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka pritom zmluvu o pôžičke nevyhnutne
uzatvára veriteľ a dlžník. Označenie zmluvných strán je esenciálnou náležitosťou zmluvy o pôžičke.
Dostatočné vymedzenie zmluvnej strany slúži pre jednoznačnú identifikáciu konajúcej osoby, ktorá je

nositeľom práva povinností zo zmluvy vyplývajúcich. V predmetnej zmluve o pôžičke sú všetci investori
identifikovaní len číselným kódom, čo má podľa názoru súdu za následok nedodržanie kritéria určitosti
takéhoto právneho úkonu. Súd by preto rovnako zmluvu o pôžičke vyhodnotil ako neplatnú pre jej
neurčitosť v zmysle ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka.

46. Číselným kódom je takisto identifikovaná žalovaná, ktorý jej bol pridelený v zmysle rámcovej
zmluvy. Na základe rámcovej zmluvy teda žalobca ako prevádzkovateľ vygeneroval anonymné číselné
identifikátory, pod ktorými v zmluvných vzťahoch vystupovali tak žalovaná, ako aj všetci investori.
Občiansky zákonník v ustanovení § 22 ods. 2 upravuje zákaz zastúpenia tým subjektom, ktorého záujmy
sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Medzi takéto patrí nepochybne aj situácia, ak zástupca jednej

stranyobligačnéhozmluvnéhovzťahuzastupujeajdruhústranuvopačnompostavení.Zmluvaopôžičke
je typický kontrakt, v ktorom na jednej strane stojí veriteľ a na druhej strane dlžník. Záujmy týchto
subjektov sú už z povahy takéhoto právneho úkonu vo vzájomnom protiklade, a preto v prípade, ak byt
ak veriteľ ako dlžník bol zastúpený jedným zástupcom takéhoto zastúpenia, takéto zastúpenie by
bolo v rozpore s uvedeným ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Právny úkon vykonaný v

rozpore s týmto zákazom je postihnutý absolútnou neplatnosťou, na ktorú súd musí prihliadať ex offo.

47. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12Co/5/2024 zo
dňa 25.04.2024 v obdobnej veci, z ktorého vyplývajú totožné závery.

48. Tak ako v prípade oznámenia o postúpení pohľadávky, aj v prípade takto uzatvorenej
zmluvy o pôžičke nemožno zistiť totožnosť konajúcich osôb, predovšetkým veriteľa, teda či investori
sú fyzické alebo právnické osoby, a nemožno z nej vyvodiť ani jednoznačný záver o nepodnikateľskom
vystupovaní investora ako veriteľa.

49. Konanie žalobcu možno tiež vyhodnotiť ako konanie s cieľom obchádzať spotrebiteľské právne
normy a vylúčiť aplikáciu osobitných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách
a zákona o spotrebiteľských úveroch, a v neposlednom rade s cieľom vyhnúť sa akýmkoľvek pravidlám,
právnym predpisom a právnym normám regulácie podnikania, či už bankových alebo nebankových
subjektov poskytujúcich úvery, resp. spotrebiteľské pôžičky vrátane vymknutia a vyčlenenia sa spod

kontroly a dozoru Národnej banky Slovenska ako kontrolného orgánu uvedených subjektov, za účelom
dosiahnutia čo najvyššej odmeny za poskytnutie pôžičiek. Uvedené potvrdzuje samotné vyhlásenie v
článku 7.10 a 18.4 rámcovej zmluvy, že úverová zmluva nie je spotrebiteľskou zmluvou a poskytnutý
úver nie je spotrebiteľským ani iným úverom podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
a že sa na uzatvorenú zmluvu vzťahujú ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

50. Takémuto konaniu žalobcu preto nemožno poskytnúť súdnu ochranu a v súvislosti s ním
súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11CoCsp/4/2023 zo dňa
25.10.2023, v ktorom odvolací súd vyslovil vážne pochybnosti, či konanie žalobcu, resp. jeho právnehopredchodcu, kedy oficiálne sprostredkúva pôžičky „od ľudí pre ľudí“ a na ktoré sa nevzťahuje
dohľad Národnej banky Slovenska, nemožno hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, subsumujúc
zmluvy o pôžičky pod spotrebiteľský právny vzťah, ktorý požíva ochranu v zmysle príslušných

ustanovení právnych predpisov slúžiacich na ochranu spotrebiteľa. Poukázal pritom na iné
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove v obdobnej veci, sp. zn. 5CoCsp/16/2022 zo dňa
23.02.2023 (ako aj na zahraničnú judikatúru - rozhodnutie Krajského súdu v Prahe sp. zn.
721Cm/2131/2014), kde z vykonaného dokazovania vyplynulo, že administrátorom oboch zmlúv
(rámcovej zmluvy investor a rámcovej zmluvy dlžník) bola spoločnosť právneho predchodcu žalobcu,

ktorej úlohou bolo jednak zabezpečiť vyhľadávanie potencionálnych dlžníkov pre investora a jednak
vyhľadávanie potencionálnych investorov pre dlžníkov. Zároveň táto spoločnosť zabezpečovala celý
proces schvaľovania pôžičky, zasielanie zmluvnej dokumentácie, prevod finančných prostriedkov,
ako aj vedenie záznamov o pôžičke, za čosi účtovala poplatky a iné náhrady výdavkov. Činnosť
spoločnosti nespočívala len vo vyhľadávaní(sprostredkovaní) potencionálnych investorov a veriteľov,
ale jej činnosť v podstate zahŕňala činnosť administrátora a veriteľa pri poskytovaní pôžičky. Fakticky

tak činnosť veriteľa bola rozdelená na dva
subjekty (investor a administrátor), ktoré spolu spolupracujú a navzájom sa dopĺňajú. Aj zo samotného
dokazovania, vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že pôžička síce bola formálne poskytnutá
fyzickou osobou (investorom), ale skúmanie bonity, poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej a
následné vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky bolo v gescii spoločnosti právneho predchodcu

žalobcu.

51. Vposudzovanomprípadebolizmluvyopôžičkeuzatváranépísomnouformou,ktorésúsícereálnymi
zmluvami, ale k ich uzavretiu sa vyžaduje, aby veriteľ aj skutočne odovzdal predmet pôžičky dlžníkovi.
Ak sa tak nestane, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne, a to aj keby všetky

náležitosti tohto právneho úkonu (vrátane náležitostí vôle) boli dané (z rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/403/2014 zo dňa 16.12.2015). Pri zmluvách o pôžičke je preto
namieste väčšia miera obozretnosti, ktorá sa prejavuje vyššími nárokmi na určitosť právneho úkonu a
teda aj na jasnú a presnú identifikáciu veriteľa a dlžníka.

52. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj na skutočnosť, že jednotlivé zmluvy o pôžičke, od
ktorých žalobca odvodzoval svoj nárok, sú absolútne neplatné, nie je možné žalobcovi priznať ani
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalobca nie je veriteľom žalovanej, žalovanej
peniaze neposkytol, ale len sprostredkoval ich poskytnutie a rovnako jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností nepreukázal, že by veriteľom za žalovanú vyplatil požičanú istinu.

53. Na základe uvedených skutočností s poukazom na citovanú právnu úpravu súd podanú žalobu z
dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietol.

54. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

56. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

57. Podľa§ 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

58. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v konaní v celom
rozsahu úspešná, preto jej zásadne vznikol nárok na náhradu trov konania. Z obsahu spisu
však vyplýva, že žalovanej žiadne trovy v konaní nevznikli, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.
Súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie

postupom podľa § 262 CSP najskôr o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o
výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo
zjavne nielen nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. Súd nezistil
žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa § 257 CSP.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej

splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.