Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 23, 2026

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 32P/17/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6426200238
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rebeka Herdová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2026:6426200238.3

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. D., XXX XX C. D., t. č. E. D. XX/XXX, XXXX F., G., zastúpené: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom ako kolízny opatrovník, dieťa rodičov: matka
E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D., XXX XX C. D., t. č. E. D. XX/XXX, XXXX F., G., a otec H.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., o návrhu otca na zníženie výživného na

maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc vo veci konať a konanie zastavuje.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Žiar nad Hronom doručil dňa 30.01.2026 otec maloletého dieťaťa návrh, ktorým

sa domáhal zníženia výživného na maloleté dieťa. Otec v návrhu uviedol, že maloletá bola rozsudkom
Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 26P/150/2018-41 zo dňa 15.10.2018, zverená do osobnej
starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť výživné na maloletú vo výške 200 eur mesačne vždy do
15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Keďže matka s maloletou žijú dlhodobo v zahraničí, otec
sa s maloletou nestýka a ani s ňou nie je v kontakte. Vzhľadom na to, že sa otcovi zmenila finančná
situácia a momentálne je evidovaný na Úrade práce v I. J. K., žiada o zníženie výživného na sumu 100

eur mesačne, do doby kým sa mu nepodarí znovu zamestnať. Otec k návrhu pripojil aj kópiu rozhodnutia
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žiar nad Hronom o evidencii uchádzača o zamestnanie.

2. Uznesením č. k. 32P/17/2026-13 zo dňa 25.02.2026 súd ustanovil mal. dieťaťu kolízneho opatrovníka
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom.

3. Súd následne doručoval účastníkom konania poučenia o ich procesných právach a povinnostiach,
matke a kolíznemu opatrovníkovi spolu s rovnopisom návrhu na začatie konania na vyjadrenie a vo veci
bol určený termín pojednávania na deň 30.03.2026.

4. Dňa 16.03.2026 bolo súdu zo strany matky doručené podanie označené ako „Ospravedlnenie
neúčasti na pojednávaní a žiadosť o odročenie pojednávania“. V podaní matka uviedla, že dlhodobo

žije v zahraničí spolu so svojimi deťmi, ktoré tam navštevujú školu. Z uvedeného dôvodu si v danom
termínenemôžezabezpečiťcestunaC.anizabezpečiťstarostlivosťodetipočasjejneprítomnosti.Žiada
o odročenie pojednávania a určenie náhradného termínu v období od 07.04.2026 do 13.04.2026, kedy
sa bude nachádzať na C. a môže sa pojednávania osobne zúčastniť. Následne dňa 18.03.2026 na výzvu
súdu doručila matka potvrdenie o návšteve školy maloletej v G. ako aj doklad o pobyte maloletej.5. Z predložených listinných dôkazov má súd preukázané, že matka sa s maloletou dlhodobo zdržiava
v G. na adrese E. D. XX/XXX, XXXX F.. Maloletá navštevuje v G. základnú školu C. L., D. X G. M., XXXX
G.. Maloletá má spolu s matkou povolený pobyt v G. do roku 2035.

6. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“),
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.

7. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh
na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy
veci nevyplýva inak.

8. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „ CSP“), ak spor alebo
vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

9. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

10. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

11. Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone
rozhodnutíaospoluprácivoveciachvyživovacejpovinnosti(ďalejlen„NariadenieRady(ES)č.4/2009“),

toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva,
manželstva alebo švagrovstva.

12. Podľa čl. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej
povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého

pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o
osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto
právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má
podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec
týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá

výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

13. Podľa čl. 10 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci,
v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

14. Pretože pojem „obvyklý pobyt“ nie je definovaný v žiadnom všeobecne záväznom právnom predpise
platnomnaúzemíSlovenskejrepubliky,rovnakoakoanivžiadnommedzinárodnomdohovorezáväznom
pre Slovenskú republiku, súd pri jeho skúmaní vychádzal z jeho sémantického významu ako aj
skutočností, kde účastníci bývajú, kde pracujú, teda kde sa fakticky prevažne zdržujú. Pojem „obvyklý
pobyt“ je potrebné chápať tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa

sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť,
podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu
príslušnosťdieťaťa,miestoapodmienkyškolskejdochádzky,jazykovéznalosti,akoajrodinnéasociálne
väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte.

15.Všeobecnáprávomoc(článok3písm.a)ab)NariadenieRady(ES)č.4/2009)voveciachvyživovacej
povinnosti je daná súdom členského štátu miesta obvyklého pobytu odporcu alebo obvyklého pobytu
oprávneného. Tieto ustanovenia zvýhodňujú oprávneného z vyživovacej povinnosti, ktorý je považovaný
za slabšiu stranu tým, že mu umožňujú podať návrh na začatie konania buď na súdoch členského štátu
vlastného obvyklého pobytu, alebo na súdoch členského štátu obvyklého pobytu povinného. Naopak, ak

podáva povinný z vyživovacej povinnosti návrh na zmenu rozhodnutia vo veci vyživovacej povinnosti,
môže sa obrátiť len na súdy členského štátu obvyklého pobytu oprávneného.16. Kritériom na určenie právomoci súdu v zmysle článku 3 písmeno b) Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009
je obvyklý pobyt oprávnenej osoby. Podľa Kapitoly I článku 2 odseku 1 bodu 10 Nariadenia Rady (ES)
č. 4/2009, je oprávneným každá fyzická osoba, ktorá má nárok na výživné alebo o ktorej sa tvrdí, že

má takýto nárok.

17. Na to, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže súd konať, je súd povinný v zmysle §
161 ods. 1 CSP prihliadať kedykoľvek počas konania. Medzi základné podmienky konania, za splnenia
ktorých môže súd vo veci konať a rozhodnúť, patrí podmienka právomoci súdu. Keďže navrhovateľ (otec

maloletej) sa svojím návrhom domáhal zníženia výživného ide o vec, ktorá patrí v zmysle citovaného
ustanovenia článku 1 odseku 1 do pôsobnosti Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009, a teda vychádzajúc z
citovaného ustanovenia článku 3 písm. b) Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009, má súd za to, že právomoc
prejednať návrh vo veci vyživovacej povinnosti, majú súdy toho členského štátu, v ktorom má maloleté
dieťa, ktoré je v zmysle citovaného ustanovenia článku 2 odsek 1, bodu 10 Nariadenia Rady (ES) č.
4/2009 oprávneným obvyklý pobyt.

18. Z doterajších zistení súdu vyplýva, že maloleté dieťa má svoj obvyklý pobyt na adrese E. D. XX/
XXX, XXXX F., G.. Obvyklý pobyt dieťaťa zodpovedá miestu, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia
dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Súd je názoru, že maloleté dieťa bolo začlenené do
belgického sociálneho prostredia, kde sa s matkou presťahovali, tam navštevuje školu, má svoje

zázemie, kamarátov, krúžky. Rodinné prostredie maloletého dieťaťa predstavuje jeho matka, ktorá sa
o neho denne stará, a ktorá má prácu a bývanie v G.. Keďže maloleté dieťa žije v G., G. súd v mieste
bydliska je ten, ktorý najlepšie dokáže posúdiť jeho aktuálne potreby a životné náklady. Ak maloleté
dieťa žije trvalo v G., návrh na zmenu výživného sa podáva na miestne príslušný belgický súd podľa
bydliska dieťaťa.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že v danom prípade nie je daná právomoc
slovenského súdu podľa článku 3 písmena b) Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009. Matka spolu s maloletou
býva v G., kde má maloletá obvyklý pobyt. V danom prípade tak nielenže nie je daná právomoc
slovenského súdu na konanie a rozhodovanie vo veci, ale zároveň je potrebné sledovať aj najlepší

záujem maloletej a tiež zásadu hospodárnosti konania, v zmysle ktorých je v najlepšom záujme
maloletej, aby o výživnom rozhodol súd toho štátu, kde má maloletá obvyklý pobyt, teda miestne
príslušný súd v G..

20. Podporne, odôvodňujúc vylúčenie založenia právomoci podľa článku 3 písmeno a) Nariadenia Rady

(ES) č. 4/2009, súd poukazuje tiež na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP/728/2015,
v ktorom predmetom konania bol obdobný návrh, a to návrh na zníženie výživného na maloleté deti zo
strany otca, pričom maloleté deti mali obvyklý pobyt v Rakúskej republike, a kde súd konštatoval, že
toto konanie je konaním nesporovým, preto nemožno hovoriť o procesnom postavení účastníkov ako
o navrhovateľovi (žalobcovi) a odporcovi (žalovanom). Do úvahy neprichádzalo skúmať právomoc súdu

podľa článku 3 písmeno a) Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009, teda podľa obvyklého pobytu odporcu (ak
by to aj prípustné bolo a postavenie maloletých detí by bolo postavením odporcu, bol by to súd podľa
obvyklého pobytu odporcu - maloletých detí, teda v N. N.). Z tohto dôvodu súd posudzoval právomoc
súdu výlučne podľa ustanovenia článku 3 písmeno b) Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009, a teda podľa
obvyklého pobytu oprávnenej osoby – maloletej.

21. Z uvedeného možno usúdiť, že o aplikácii článku 3 písmeno a) Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009
tunajšími slovenskými súdmi nemožno hovoriť, a to vzhľadom na to, ako už bolo uvedené vyššie, že
konanie o výživnom je konaním mimosporovým, a nemožno hovoriť o procesnom postavení účastníkov
v tomto konaní ako o navrhovateľovi (žalobcovi) a odporcovi (žalovanom). Preto je možné v danom

prípade aplikovať iba článok 3 písmeno b) Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009. Založenie právomoci podľa
článok 3 písmeno c) a d) Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 je vzhľadom na predmet konania (zníženie
výživného) vylúčené.

22. S poukazom na to, že maloletá A., ktorá je v danom prípade oprávnenou a nemá svoj obvyklý

pobyt na území Slovenskej republiky, ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, spočívajúci
v nedostatku právomoci súdu Slovenskej republiky vo veci konať a rozhodnúť. Súd preto vzhľadom na
uvedené skutočnosti podľa citovaného ustanovenia článku 10 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 vyhlásil,
že nemá právomoc vo veci konať a konanie zastavil.23. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

24. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania, pretože nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov
konania a súčasne ani žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal priznať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Žiar nad Hronom (§ 362 ods. 1 CSP) v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 CSP).
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358, § 359 CSP)
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.