Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 9, 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 114P/27/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2126201811
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Filip Bojda
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:2126201811.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.X.XXXX a C. B.,
nar. XX.X.XXXX, obe maloleté deti zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Piešťany, so sídlom Krajinská 5053, Piešťany, deti rodičov - matky: D. E. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. XXXX/X G., zastúpená: Kanisová & Kanis advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Ďumbierska
3F, Bratislava, IČO: 36 836 460, a otca: D. C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/X G., o návrhu otca

na nariadenie neodkladného opatrenia a o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia

r o z h o d o l :

I. Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a.

II. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a.

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 2.3.2026 bol súdu doručený návrh otca, ktorým žiadal súd, aby neodkladným opatrením zveril
maloletého A., nar. XX.X.XXXX do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviazal prispievať na výživu
maloletého sumou 100,- eur mesačne a taktiež navrhol zveriť maloletú C., nar. XX.X.XXXX do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov.

2. Návrh otec odôvodnil tým, že dňa 1.3.2026 matka bez vedomia a predchádzajúcej dohody s otcom
maloletú odsťahovala zo spoločnej adresy na neznáme miesto, čím znemožnila výkon spoločnej
osobnej starostlivosti. Týmto konaním došlo k podstatnej zmene pomerov
a k vážnemu narušeniu práv maloletej na zachovanie pravidelného kontaktu s otcom. S matkou nie je
možná komunikácia. Snaha o zlepšenie komunikácie medzi rodičmi úspešná nebola, čo skonštatoval
aj odborný tím CDR Piešťany. Otec zdôrazňuje, že je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery, pretože

súčasný stav môže maloletej spôsobiť nenapraviteľnú psychickú ujmu a nenávratne poškodiť jej vzťah
s otcom. Odsťahovanie maloletého dieťaťa bez súhlasu druhého rodiča je pri spoločnej starostlivosti
neprípustné a v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa.

3. Matka v písomnom vyjadrení z 6.3.2026 uviedla, že nesúhlasí s návrhom otca na nariadenie
neodkladného opatrenia. Rodičia žili spolu s maloletými deťmi v spoločnej domácnosti na adrese F. X,

XXX XX G.. Matka bola dňa 28.2.2026 nútená túto spoločnú domácnosť opustiť spolu s maloletou C.,
a to v dôsledku zhoršenia a eskalácie rodinnej situácie a odsťahovala do bytu, kde platí nájom, o čom
doložila aj nájomnú zmluvu, podpísanú deň pred incidentom. Matka ďalej uviedla, že 9.1.2026 otec udrel
matku dverami chladničky v čase, keď si z nej vyberala potraviny a 28.2.2026 maloletý A. zozadu udrel
matku po uchu v čase, keď si neuvedomovala jeho prítomnosť. Úder matku vystrašil a spôsobil jej bolesť.
Matka si uvedomuje, že maloletý ma Aspergerov syndróm, avšak má za to, že jeho správanie voči nej

vyplýva z negatívneho správania otca voči matke. Následne matka uviedla, že sa už nenechá ďalej
fyzickyanipsychickynapádaťazdomácnostiodchádzasmaloletouC.doprenajatéhobytu. Priodchodezo spoločnej domácnosti matka informovala otca, že v nedeľu plánuje prísť s mal. C. do bytu na ulici
F.. Maloletá C. sa teda s otcom stretla už na nasledujúci deň po odchode, teda dňa 1.3.2026. Maloletá
C. dňa 1.3.2026 mal. A. povedala, že nový byt sa nachádza na ulici G. G., pričom matka doplnila a

špecifikovala, že ide o bytový dom oproti predajni Fiat, konkrétne druhý vchod. V tom čase sa na chodbe
nachádzal aj otec, ktorý tieto informácie musel počuť. V pondelok sa matka zastavila v spoločnom byte
a pri tejto príležitosti sa opýtala otca, či v utorok vyzdvihne mal. C. zo školy, čo otec negoval. Otec sám
odmietol možnosť osobne sa s mal. C. stretnúť, pričom mu v tom zo strany matky nebolo nijako bránené.
Z ohľadom na uvedené matka preto navrhuje, aby súd zveril maloletého do striedavej starostlivosti, a to

tak, že maloletý bude od pondelka 15:30 hod. do piatku 15:30 hod. v starostlivosti otca a od piatku 15:30
hod. do pondelka 15:30 hod. v starostlivosti u matky, a aby súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti
matky, s tým, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletou každý utorok a štvrtok od 15:30 hod.
do 18:30 hod.

4. Zo správy H. G. A. C. I. G. z 7.1.2026 vyplýva, že rodičia vyčerpali plánovaných 25 hodín sociálneho

a psychologického poradenstva, pričom ciel – poskytnutie poradenstva deťom a rodičom po rozvode
a nastavenie pravidiel v domácnosti - sa naplniť nepodarilo. Matka a otec majú iné predstavy o vedení
domácnosti a to vrátane nárokov na deti, čoho výsledkom je, že maloletý matku, ktorá má prísnejší
prístup a viac od maloletého vyžaduje, nerešpektuje. Maloletý sa vyjadril, že s otcom sa mu rozpráva
lepšie, s matkou nerád chodí na prechádzky, keďže maloletá má u matky navrch.

5. Zo správy ÚPSVaR Piešťany z 9.3.2026 vyplýva, že matka s maloletou býva od 28.2.2026 v
prenajatom 2-izbovom byte na adrese G. G. XXX F. G.. K dôvodu odsťahovania matka uviedla, že
situácia bola neznesiteľná, z toho dôvodu odišli vo večerných hodinách. Na druhý deň sa boli v byte
najesť, pobaliť si veci, boli všetci štyria spolu.

6. ÚPSVaR Piešťany vykonal 5.3.2026 pohovor s maloletou C., s ktorého obsahom sa súd oboznámil,
avšak maloletá žiadala nezverejniť obsah pohovoru.

7. Z pohovoru ÚPSVaR Piešťany s maloletým A. z 9.3.2026 vyplýva, že chce ísť do trvalej starostlivosti

otca. S mamou sa chce stretávať, keď mu vyjde nejaký čas. Mama ho nerešpektuje. Ak bude otec v práci
po zvážení jeho a otca, tak by šiel do G., kde by za ním mohla prísť aj matka. Pýtal sa sestry na byt,
nechce tam ísť. Ešte raz chce podotknúť, že chce byť s otcom, mama mu lásku nedáva. C. by mohla ísť
do striedavej starostlivosti, je malá potrebuje aj mamu aj otca, on potrebujem hlavne otca, potrebuje vzor.

8. Z čestného prehlásenia otca z 9.3.2026 vyplýva, že matka mu nepovedala, kde sa s maloletou
nachádza. Po prvej noci sa vrátila s dcérou domov a tvárila sa, že všetko je v poriadku, že tak sa
situácia bežne rieši. Dcéra prezradila synovi približné miesto, kde po novom bývajú. Iba ulicu, číslo domu
nevedela. Prehlásil, že adresu nového pobytu maloletej nevedel, dozvedel sa ju až v stredu od svojej
bývalej manželky. Deti sa majú navzájom veľmi radi.

9. Rozsudkom Okresného súdu v Trnave č.k. PN-7P/24/2023-461 z 13.12.2024 boli rodičia rozvedení
a bola schválená rodičovská dohoda o spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom otec sa
zaviazal platiť výživné po 100,- eur mesačne na dieťa.

Predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia

Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 367 ods. 1 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého

dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do
striedavej osobnej starostlivosti.Podľa § 367 ods. 4 Civilného mimosporového poriadku, uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia
je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia ako vyplýva z § 325 ods. 1 CSP je aby

účastník konania osvedčil uplatňovaný nárok a zároveň aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov a to
z dôvodu obavy z bezprostrednej ujmy na právach. Toto ohrozenie osvedčeného nároku účastníka
musí byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia nároku ešte sama o sebe
nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná

ochrana, ako
i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

Vzhľadom na skutočnosť, že pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia ide
o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie, súd pred
samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie.

To však neznamená, že neodkladné opatrenie môže súd vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez
osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má súd preukázané (osvedčené), že riešenie

situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne
riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o
maloletých (§ 111 CMP) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených
práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona
o rodine (uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14CoP/178/2023 zo dňa 19. decembra 2023).

V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne, a to
iba v prípadoch riadneho preukázanie stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov. Pre súd je prioritou
záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho
rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie

na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také
opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie súd nariadi vtedy, ak má
preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad.
U maloletých detí pôjde v zásade o zásah do takého stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa,
výchova, prípadne iné dôležité záujmy.

Neodkladné opatrenie tohto druhu (podľa §367 CMP) má širokospektrálny rozmer. Jeho využitie je dané
pri riešení konfliktov (nezhôd) medzi rodičmi, ak je potreba dočasne upraviť pomery, t. j. príde k bráneniu
styku jedného rodičovi druhému (v kontakte s dieťaťom), a to uložením povinnosti odovzdať dieťa do
starostlivosti druhého rodiča, prípadne

do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov (Civilný mimosporový poriadok, 2. vydanie, 2024, s.
1119 - 1123: A. Löwy).

Účelom neodkladného opatrenia je zamedzenie iba najzávažnejším nepriaznivým následkom a nie
detailné riešenie problému. Súčasne sú pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení iba obmedzené

znalosti súdu o skutkovom stave a vzhľadom na potrebu rýchleho rozhodnutia aj obmedzené prostriedky
na podrobnejšia skutkové zistenia. Z uvedeného účelu neodkladného opatrenia a obmedzených vstupov
pri rozhodovaní súdu o neodkladnom opatrení potom vyplýva, že inštitút neodkladného opatrenia v
prípade úpravy styku maloletého dieťaťa s rodičom môže slúžiť len na zabezpečenie nevyhnutného
minima a objektívne ním nemožno problém riešiť v celej jeho šírke a v detailoch. (uznesenie Krajského

súdu v Trenčíne sp. zn. 17CoP/3/2020 z 13.2.2020).

V prípade úpravy styku maloletého dieťaťa s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti, je cieľom
procesného inštitútu neodkladného opatrenia výhradne predbežné zabezpečenie realizácie práva na
styk (rodiča aj maloletého dieťaťa) do doby nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia v konaní vo veci

samej. To znamená, že má ísť len o provizórnu úpravu styku nevyžadujúcu si podrobné zisťovanie
aktuálnych pomerov na strane maloletého dieťaťa a rodiča zo styku oprávneného, na rozdiel od
dokazovania v meritórnom konaní. Neodkladným opatrením sa teda má zabezpečiť len prvotná úprava
styku v takom rozsahu,o ktorom je predpoklad, že v dôsledku absencie možnosti vykonať dokazovanie potrebné
na posúdenie vyváženosti požiadavky rodiča so záujmom maloletého dieťaťa, bude
ku prospechu maloletého dieťaťa (uznesenie Krajského súdu v Bratislave, 11CoP/73/2019,

z 4.4.2019).

„..za legitímne vyžadovanú formu dobrovoľného plnenia je potrebné v prípade povinného rodiča
považovať aj motivačné pôsobenie na dieťa, aby sa styku s oprávneným zúčastňovalo. Ústavný súd sa
stotožňuje s názorom, že nie je možné ponechať rozhodnutie

o styku s otcom výlučne na vôli maloletého, ak tento vo svojom veku potrebuje byť aktívne vedený
povinným rodičom, a to v pozitívnom obraze o stretnutiach s otcom“ (uznesenie ústavného súdu SR sp.
zn. II. ÚS 166/2025 z 26.3.2025).

„...realizácia rozhodnutia o výchove maloletých detí bude od určitého veku dieťaťa takmer vždy závislá
nielen od vôle rodičov, ale aj maloletého dieťaťa. V týchto prípadoch tak súd len vytvára, prípadne

zabezpečuje vhodné predpoklady na realizáciu rozhodnutia, nemá však vo svojej moci dosiahnuť to,
aby jeho pôsobenie vždy viedlo k výkonu rozhodnutia“ (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS
452/2013 z 24.7.2013).

Ak dieťa vyslovene styk odmieta (napr. v prípadoch, ak je odmietanie rodiča dieťaťom zapríčinené

správaním tohto rodiča) je podľa ESĽP použitie donucovacích opatrení kontraproduktívne, a to práve z
dôvodu, že môže mať za následok degradáciu vzťahov medzi dieťaťom a neempatickým rodičom (napr.
Kapr proti Českej republike, rozhodnutie z 28. marca 2006).

Posúdenie návrhu

10. Po preskúmaní návrhu a obsahu spisu súd dospel k názoru, že návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia a ani návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú dôvodné. Súd
má za osvedčené, že rodičia sa napriek poskytnutej odbornej pomoci nevedia spolu viesť domácnosť,
matka sa s maloletou odsťahovala zo spoločnej domácnosti a momentálne sa rodičia nevedenia

dohodnúť na úprave zverenia a styku s maloletými. Ako vyplýva z vyššie citovaných rozhodnutí
neodkladné oparenie je možné nariadiť len v tom prípade, ak hrozí dieťaťu nenapraviteľná ujma
a v prípade úpravy styku je jeho cieľom len predbežné zabezpečenie realizácie práva na styk do
rozhodnutia vo veci samej. Ide teda len o prvotnú úpravu v situáciách kedy rodič nemá žiadny styk
s maloletým dieťaťom, pričom táto podmienka nie je splnená ani u jedného zo súrodencov.

11. V prípade maloletého, otec žiada zveriť maloletého do jeho osobnej starostlivosti, čím by v prípade
vyhovenia návrhu došlo len k súdnemu potvrdeniu aktuálneho stavu, a teda nie je splnená podmienka
na bezodkladnú úpravu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Čo sa týka návrhu matky, tá žiada
zveriť maloletého do striedavej starostlivosti. Matka vo svojom návrhu ani raz neuviedla, že by nemala

prístupkmaloletému,čiotecbránilmatkevstykusmaloletým.Dôvodyprečomaloletýneodišielsmatkou
z domácnosti sú, ako aj matka aj sám maloletý uviedli, len v osobnom postoji maloletého k matke. Matka
má prístup do spoločnej domácnosti kde žili spolu s otcom a deťmi a kde stále žije maloletý s otcom
a teda má možnosť styk s maloletým realizovať, poprípade dohodnúť sa s otcom a najmä s maloletým
na novej úprave styku. V prípade, ak matka má pochybnosti o výchove otca a jeho vplyve na maloletého,

podľa súdu (a to aj s ohľadom na to, že matka žiada o striedavú starostlivosť u takmer
15-ročného chlapca) nemožno predpokladať, že by jeho vydaním došlo k zmene správania a najmä
je v tomto prípade nutné v prvom rade vykonať dokazovanie vo veci samej a nie upraviť pomery len
z osvedčených skutočností prostredníctvom neodkladného opatrenia. S poukázaním na to, že nebola
preukázaná bezodkladná potreba úpravy styku a zverenia maloletého, súd zamietol návrhy rodičov.

12. V prípade maloletej, matka žiada zveriť maloletú do jej osobnej starostlivosti, čím by došlo obdobne
ako aj vo vyššie uvedenom bode, len k potvrdeniu aktuálneho stavu, a teda rovnako nie je splnená
podmienka na nariadenie neodkladného opatrenia. Čo sa týka návrhu otca na zverenie maloletej do
striedavej starostlivosti, súd nemá za preukázanie, že otec by sa nemohol domôcť kontaktu a styku

s maloletou. Ako potvrdil aj otec, matka s dcérou prišli už na druhý deň do spoločnej domácnosti a otec
teda mal možnosť zistiť kam sa odsťahovali už na druhý deň osobne od maloletej, čo neurobil. Rovnako
mohol otec kedykoľvek zavolať matke, či skontaktovať sa s dcérou a spýtať sa jej. To, že otcovi nie je
bránené v aspoň minimálnom styku s dcérou vyplýva, či už z jeho čestného vyhlásenia kedy potvrdil,že matka mu stredu (4.3.2026) oznámila adresu kde s dcérou žijú a rovnako aj z návrhu matky, ktorá
sama žiada styk otca upraviť. S ohľadom na uvedené, súd návrhy v časti zverenia maloletej, a to aj
s poukázaním na vyjadrený názor maloletej, z ktorého súd usudzuje, že striedavá starostlivosť by nebola

v jej najlepšom záujme a taktiež s poukázaním na to, že nie je osvedčená neodkladnosť pri návrhu na
zverenie maloletej matky, zamietol.

13. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

14. Keďže v danej veci boli podané len návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia a nie aj návrh
vo veci samej, súd rozhodoval aj o trovách konania. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52
CMP, keďže súd nezistil žiadnu okolnosť podľa § 55 CMP, pre ktorú by bolo spravodlivé priznať náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva na Okresný súd Trnava.

V podanom odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa
ním sleduje, musí byť podpísané a musí byť uvedená spisová značka konania, do ktorého je podanie

urobené (všeobecné náležitosti podania).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je
vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.