Uznesenie – Ostatné ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Friday, April 10, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 18Sa/4/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1726200188
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Michaláč
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1726200188.2

Uznesenie

18Sa/4/2026
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XXX, XXX
XX D., proti žalovanému: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, so sídlom Moyzesova 2, 902 01
Pezinok, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

18Sa/4/2026

I. Správny súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

18Sa/4/2026
1. Žalobou zo dňa 15.01.2026 doručenou pôvodne Okresnému súdu Pezinok dňa 16.01.2026, odkiaľ

bola uznesením č. k.: 48C/3/2026 - 10 zo dňa 19. februára 2026 postúpená na vecne a miestne príslušný
Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) sa žalobkyňa domáhala odstránenia nečinnosti
žalovaného vo vzťahu k maloletej dcére A. A., nar. XX.XX.XXXX vo veci výkonu opatrení a nesplneniu
si svojich povinností zo strany sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

2. Ku žalobe nebola priložená jej obligatórna príloha, ktorou je podľa ustanovenia § 246 ods. 2 zákona

č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti
podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom. Správny súd preto žalobkyňu na
doloženie jedného z uvedených vyzval uznesením č. k. 18Sa/4/2026 - 20 zo dňa 13. marca 2026 (ďalej
len „uznesenie“), žalobkyni na odstránenie tohto nedostatku/doplnenie žaloby stanovil lehotu 10 dní od
doručenia uznesenia. Správny súd v uznesení žalobkyňu poučil o procesných následkoch nedoplnenia
žaloby.

3. Doplnením žaloby zo dňa 25.03.2025 žalobkyňa v reakcii na zaslané uznesenie určila pasívne
vecne legitimovaný subjekt len Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok oproti žalobnému návrhu
v ktorom označila aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senec. Zároveň nečinnosť špecifikovala
najmä pri preverení jej oznámení o možnom ohrození maloletej, zabezpečení vypočutia odborného
rozhovoru s maloletou, vykonaní potrebných úkonov na ochranu maloletej a informovaní osoby

žalobkyne o prijatých opatreniach a ďalšom postupe úradu. Vo vzťahu ku obligatórnym náležitostiam
žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy žalobkyňa výslovne uviedla, že z jej strany prebieha
komunikácia s prokuratúrou a orgánmi inšpekcie, tieto sa však týkajú trestných oznámení a netýkajú sa
priamo nečinnosti žalovaného a ku dňu doplnenia žaloby neprikladá oznámenie o výsledku prešetrenia
sťažnosti (podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach) ani vybavenie podnetu prokurátorom vo vzťahu
k nečinnosti (podľa § 31 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre).4. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP, nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy
protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy
protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie; nečinnosťou orgánu verejnej správy

nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva,
prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej
správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností.

5. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

6. Podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP, správne súdy rozhodujú o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej
správy.

7. Podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej
správy v začatom administratívnom konaní. Žalobca podľa § 244 ods. 1, ktorý nie je orgánom verejnej
správy, sa žalobou môže domáhať aj primeraného finančného zadosťučinenia vzniknutého v dôsledku
nečinnosti orgánu verejnej správy.

8. Podľa § 246 ods. 1 SSP, v žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a/ označenie druhu žaloby,
b/ označenie žalovaného,
c/ označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti,

d/ žalobné body,
e/ označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,
f/ žalobný návrh.

9. Podľa § 246 ods. 2 SSP, k žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí

byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie
podnetu prokurátorom.

10. Podľa § 99 písm. f) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca nevyčerpal pred
podaním žaloby postupy ustanovené týmto zákonom pri jednotlivých typoch konania.

11. Správny súd prv než pristúpil k vecnému prejednaniu žaloby, skúmal procesné podmienky konania
ustanovené pre daný druh správnej žaloby, pričom dospel k záveru, že konanie je potrebné v zmysle § 99
písm. f/ SSP zastaviť. Zákonodarca v Správnom súdnom poriadku explicitne zakotvil povinnosť doložiť
ako prílohu k žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti
podľaosobitnéhopredpisu,prípadnevybaveniepodnetuprokurátorom.Tátoúpravareflektujenazásadu

subsidiarity, na ktorej je celé správne súdnictvo postavené. Odstránenie nezákonnosti, v danom prípade
nečinnosti, má byť v prvom rade odstraňované v rámci administratívneho konania všetkými dostupnými
prostriedkami administratívneho práva. Predložením oznámenia alebo vybavenia podnetu žalobkyňa
preukazuje splnenie podmienky ustanovenej v § 246 ods. 2 SSP a teda, že vyčerpala osobitné postupy
ustanovené zákonom, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pred obrátením sa na správny súd. Zo

znenia § 246 ods. 2 SSP vyplýva, že oznámenie o výsledku prešetrenia alebo vybavenie podnetu je
obligatórnou prílohou žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy a je zrejmé, že má odlišnú povahu,
ako iné prílohy prikladané žalobcami v konaniach o iných správnych žalobách. V prípade jeho absencie
správny súd nemôže žalobu vecne prejednať a pristúpiť k rozhodnutiu vo veci samej, nejedná sa len
o formálnu náležitosť.

12. Z doposiaľ zisteného skutkového stavu má správny súd preukázané, že žalobkyňa pred obrátením
sa na správny súd nevyčerpala osobitné postupy ustanovené zákonom, pretože napriek výzve
správneho súdu nedoložila oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti žalovaného, alebo vybavenie
podnetu prokurátorom. V podaní zo dňa 25.03.2026 žalobkyňa explicitne uviedla, že žiaden z týchto

prostriedkov ochrany práva pred nečinnosťou v správnom konaní doposiaľ nevyčerpala.

13. Prílohyžalobyonečinnostimajúsčastiodlišnúpovahunežprílohyprikladanéžalobcamivkonaniach
o všeobecnej správnej žalobe, či ostatných správnych žalobách. Prílohy vymedzené v § 246 ods. 2SSP totiž preukazujú vyčerpanie osobitných postupov ustanovených zákonom, ktoré tvoria conditio sine
qua non pre obrátenie sa na správny súd. Nedodržanie týchto postupov, resp. nepreukázanie tejto
skutočnosti bude mať za následok zastavenie konania podľa § 99 písm. f) SSP (Baricová, J., Fečík, M.,

Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok, Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, § 246.).

14. Správny súd preto nemohol konštatovať splnenie zákonom predpokladaných podmienok v
podobe úplného vyčerpania osobitných postupov pre odstránenie nečinnosti upravených v zákone o
sťažnostiach.

15. Správny súd záverom poznamenáva, že zákonodarca neustanovil žiadnu lehotu na podanie žaloby
proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorej márnym uplynutím by aktívne legitimovaný subjekt stratil
možnosť domáhať sa ochrany na správnom súde. Z uvedeného dôvodu, ani uplynutím dlhšej doby
nedochádza k sanácii protiprávneho stavu daného nečinnosťou orgánu verejnej správy. Za predpokladu,
že bude mať žalobkyňa aj naďalej za to, že je žalovaný nečinný a za predpokladu, že skutočne a riadne

vyčerpá všetky zákonom stanovené postupy, môže sa opätovne obrátiť na súd za účelom odstránenia
namietanej nečinnosti.

16. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP tak, že aj keď
žalovanému vzniklo právo na úplnú náhradu trov konania v dôsledku procesného zavinenia zastavenia

konania žalobkyne, ich náhradu mu nepriznal, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno
spravodlivo požadovať. Žalovanému v tomto štádiu konania nevznikli ani trovy právneho zastúpenia.

Poučenie:

18Sa/4/2026
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,

na Správny súd v Bratislave (a contrario § 439 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo
opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho
zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa

§ 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.