Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Cob/128/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105220993
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Gubová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1105220993.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu

JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v spore žalobcu: LINEA Property, s.r.o., so
sídlom Drieňová 34, 821 02 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 31 322 247, zast.: Mgr. Vladimír
Šárnik, advokát, so sídlom Rožňavská 2, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, proti žalovanému:
Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 429/1, 814 99 Bratislava
- mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 603 481, o zaplatenie 4.121,95 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-27Cb/602/2025-285 zo dňa 02.07.2025,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-27Cb/602/2005-285 zo dňa
02.07.2025 v napadnutom výroku II. a III. potvrdzuje.

II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.133,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12
% ročne zo sumy 422,22 eur od 16.03.2004 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne
zo sumy 710,94 eur od 26.08.2005 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo

výroku II. súd žalobu vo zvyšku zamietol. Výrokom III. žalovanému súd nárok na náhradu trov konania
proti žalobcovi nepriznal. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 107 ods. 1, § 451 ods. 1 a 2, § 458 ods.
1, zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 10a, § 3 nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z.z., § 261 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ), §
255 ods. 1 a 2, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“).

2. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil najmä nasledovne:

2.1. Žalobca sa žalobou z 01.06.2005 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 8.268,47 eur s
príslušenstvom a nároku na náhradu trov konania. Tvrdil, že je výlučným vlastníkom pozemku s
parcelným č. 15096/87 v Bratislave - Ružinove, katastrálne územie C., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX.
Časť pozemku o výmere 485 m2 má využívať žalovaný ako pozemnú komunikáciu. V žalobe uviedol, že
žalovaný na takéto využívanie nemá žiadny právny titul, čím sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohacuje.

Žalobca ocenil pozemok na sumu 4,26 eur na m2/rok. Podľa žalobcu ročný nájom predstavoval 2.067,12
eur. Na základe uvedeného si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia za obdobie od 01.06.2001 do 01.06.2005 vo výške 8.268,47 eur. Žalovaného vyzval
na vydanie bezdôvodného obohatenia dňa 01.03.2004, avšak žalovaný odmietol zaplatiť žalobcovižalovanú sumu. Žalovaný namietal, že výmera pozemku 485 m2 nie je presná. Vzniesol námietku
premlčania, pretože nárok žalobcu je za prvé dva roky premlčaný. V nadväznosti na vznesenú námietku
premlčania zobral žalobca žalobu za obdobie od 01.06.2001 do 03.06.2003 v celkovej sume 4.146,52

eur späť. Žalovaný so späťvzatím súhlasil. Súd uznesením konanie v časti o zaplatenie 4.146,52 eur
zastavil. Žalobca predložil znalecký posudok Ing. Gerčákovej č. 19/2006, ako aj geometrický plán z
výmerou 209 m2. Žalovaný uviedol, že je ochotný zaplatiť žalobcovi požadovanú sumu 4,26 eura na
m2/rok. Žalovaný ďalej uznal, že má povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie za obdobie
03.06.2003 až 01.06.2005 za výmeru 133 m2. Žalobca však žiadala priznať bezdôvodné obohatenie

za výmeru 209 m2, pretože nad 127 m2 je pozemok nevyužiteľný práve kvôli pozemnej komunikácii.
Žalobca označil výmeru 485 m2 uvedenú v žalobe ako chybu v písaní.

2.2. Súd prvej inštancie mal na základe uvedeného za spornú výmeru, za ktorú má žalovaný zaplatiť
žalobcovi bezdôvodné obohatenie. Súd prvej inštancie ustálil, že je nesporné, že žalobca je výlučným
vlastníkompozemkuarovnakojenesporné,ženapozemkužalobcusanachádzapozemnákomunikácia

(miestna cesta), čo potvrdzuje aj list žalovaného z 05.05.2004.

2.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že ak sa na pozemku žalobcu nachádza pozemná komunikácia vo
vlastníctve žalovaného a neexistuje právny dôvod, na základe ktorého by bol upravený právny vzťah
medzi stranami sporu, vzniká žalobcovi nárok z bezdôvodného obohatenia.

2.4. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v žalobe jasne uvádza, že žalovaný užíva jej pozemok
v rozsahu 485 m2, pričom požaduje bezdôvodné obohatenie v sume 4,26 eur na m2/ rok za obdobie
01.06.2001 - 01.06.2005 (4 roky) = 485 m2 x 4,26 eur m2/rok x 4 roky = 8.268,47 eur. K žalobe priložil
žalobca svoj list z 01.03.2004 adresovaný žalovanému a výpočet nájmu pozemku, v ktorom vychádza

z rovnakej výmery a sumy ako uviedol v žalobe. Súd prvej inštancie preto konštatoval, že nejde o
chybu v písaní, počítaní ani iné zrejmé nesprávnosti a ani vady v žalobe. Ak žalobca zistil, že výška
bezdôvodného obohatenia je vyššia než žiadal, mal možnosť navrhnúť zmenu žaloby.

2.5. Súd prvej inštancie ďalej ustálil, že predmetná pozemná komunikácia žalovaného zaberá plochu

pozemku žalobcu v rozsahu 133 m2. Žalovaný nerozporoval predložený znalecký posudok Ing. Šimeka,
ktorý obsahoval zameranie geodetom J.. C. Y.. Súd prvej inštancie na základe uvedeného konštatoval,
že výška bezdôvodného obohatenia je potom pri výmere 133 m2 za obdobie 01.06.2003 - 01.06.2005
(730 dní = dva roky) vo výške 4,26 eur m2/rok, čo je suma 1.133,16 eur. Súd prvej inštancie preto
zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy žalobcovi.

2.6. Vo zvyšku 2.988,79 eur súd žalobu žalobcu vrátane úrokov z omeškania zamietol s odôvodnením,
že žalobca požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia nad výmeru pozemku zastavanú pozemnou
komunikáciou vo vlastníctve žalovaného. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobcovi nepatrí nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia aj za zvyšnú časť pozemku, na ktorom sa nenachádza pozemná

komunikácia žalovaného. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 2Cob/102/2022 z 24.09.2024. Súd prvej inštancie zároveň zaviazal žalovaného na
zaplatenie žalobcovi úrokov z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 422,22 eur od 16.03.2004
do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 710,94 eura od 26.08.2005 do
zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Vo zvyšku súd prvej

inštancie žalobu zamietol.

2.7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa zásady úspechu v konaní.
Konštatoval, že žalovaný by mal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, keďže zastavená časť
a zostávajúca časť predstavuje k pôvodne žalovanej istine 50,15 % : 49,85 %. Okrem toho úspech na

strane žalovaného je aj vo zvyšnej časti, keď žalobcovi bola prisúdená suma 1.133,16 eur z požadovanej
sumy 4.121,95 eur, čo je 27,49 %. Zamietajúca časť 2.988,79 eur predstavuje 72,51 % a čistý úspech
žalovaného je 45,02 %. Keďže ale žalovaný nebol zastúpený advokátom a súd iné trovy nezistil, v súlade
s čl. 17 CSP mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

3. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote proti výroku II. a III. rozsudku Mestského súdu
Bratislava III č.k. B1-27Cb/602/2025-285 zo dňa 02.07.2025 odvolanie, ktoré odôvodnil najmä takto:
Ak súd konštatoval, že medzi stranami ide o občianskoprávny vzťah nevidí dôvod, prečo vo veci
konal obchodnoprávny Mestský súd Bratislava III a nie občianskoprávny Mestský súd Bratislava IV.Zdôraznil, že predmet žaloby bol uvedený v petite. V petite uviedol, že požaduje sumu 249.096,00
Sk za 4 roky, po späťvzatí v polovičnej výške sumu 124.548,00 Sk, teda 4.134,00 eur za dva roky.
Žalobca vecne vymedzil predmet žaloby ako náhradu za umiestnenie konkrétnej pozemnej komunikácie

žalovaného na parcele žalobcu a uviedol, akú sumu náhrady požaduje. Právne posúdenie v žalobe
považuje za nezáväzné, nakoľko súd pozná právo. Tvrdí, že svoj nárok skutkovo vymedzil označením
zasiahnutého pozemku a uvedením, že ide o miestnu komunikáciu a čo do výšky ho vymedzil celkovo
sumou. Súd následne vykonal dokazovanie a zistil, že plocha miestnej komunikácie je menšia, než
bolo uvedené v žalobe, pričom išlo o skutočnosť vyžadujúcu odborné znalosti z oblasti geodézie.

Súd vykonal znalecké dokazovanie k výške náhrady za 1 m2 a k celkovej výške náhrady. Výška
náhrady bola stanovená rozdielne v posudku Ing. Šimeka a Ing. Badalíkovej. Posudok Ing. Badalíkovej
závermi podporuje žalobu ohľadom výšky nároku, súd sa preto mal s oboma posudkami vysporiadať a
jasne vysvetliť, ku ktorému posudku sa priklonil a z akých dôvodov. Nakoľko tak súd neurobil, porušil
jeho právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, teda na súdnu ochranu. Nárok žalobcu je
nárokom na primerané odškodnenie za obmedzenie ústavného práva vlastniť majetok. Podľa žalobcu

musí odškodnenie kompenzovať celý rozsah obmedzenia a pokiaľ zvolené právne posúdenie takéto
odškodnenie neumožňuje, ide o nesprávne právne posúdenie. Žalobca sa ďalej vyjadril k obmedzeniam
vyvolaným umiestnením verejnej pozemnej komunikácie z dôvodu, že tá odrezala časť pozemku s
výmerou 82 m2 a je nevyužiteľná. Stanovenie presnej výmery je odborná geodetická otázka. Ktorá časť
pozemku má byť zameraná je vecou právneho posúdenia súdu. Znalec nemôže rozhodnúť, či sa má

odškodniť iba plocha pod komunikáciou, alebo aj priľahlá znehodnotená plocha. Na základe uvedeného
žalobca žiada, aby bol rozsudok súdu zmenený tak, že žalobe bude v celom rozsahu vyhovené a
žalobcovi bude priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

4. Žalovaný k odvolaniu uviedol, súd vychádzal z jednotkovej sadzby bezdôvodného obohatenia v

sume 4,26 eur/m2, ktorú uviedol žalobca v odôvodnení žaloby. Po počiatočnom späťvzatí požadoval od
žalovanéhozaplateniesumy4.134,00eur.Napriektomu,žesúdvyhovelžalobcovivpriznaníjednotkovej
sadzby bezdôvodného obohatenia, žalobca tvrdí, že odôvodnenie, aká sadzba bola primeraná a aká
je podľa názoru žalobcu výmera zabranej časti miestnej komunikácie, nie je skutkovým vymedzením,
ale jej odôvodnením, pričom ide o skutočnosti, ktorých posúdenie závisí od znaleckého dokazovania. V

konaní vedenom pod sp. zn. 25Cb/100/2009 bolo právoplatne rozhodnuté tak, že súd priznal žalobcovi
náhradu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za výmeru 133 m2 v jednotkovej sadzbe v rozpätí
od 3,999 eur m2/rok do 4,282 eur m2/rok, v závislosti od žalovaného obdobia 2007-2009, a to na
základe znaleckého posudku, ktorý vypracoval znalec Ing. Šimek na základe zadania súdom. Keďže
je však žalobca v konaní zastúpený advokátom a takéto zastúpenie mal už v čase podania žaloby,

neobstojí tvrdenie o postavení slabšej strany. Súd sa dostatočne podrobne zaoberal všetkými aspektami
žalobného nároku, prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany. Žalovaný sa stotožňuje so
závermiMestskéhosúduBratislavaIIIuvedenýmivrozsudkuapovažujehozavecneajprávnesprávnya
riadne odôvodnený. Navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave potvrdil rozsudok Mestského súdu Bratislava
III zo dňa 02.07.2025, č.k. B1-27Cb/602/2005 ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP po preskúmaní obsahu spisu napadnutého
rozsudku vo výroku II. a III., v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že predmetný rozsudok je
potrebné vo výroku II. a III. potvrdiť ako správny. Po oboznámení sa s dôvodmi odvolania odvolateľa,

vyjadrením v odvolacom konaní, dospel odvolací súd k záveru, že odvolacie dôvody neboli naplnené.
Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli a webovej stránke súdu
dňa 11.02.2026 a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.02.2026. Odvolací súd konštatuje vecnú
správnosť napadnutého rozsudku vo výroku II. a III., pričom súd prvej inštancie správne vyhodnotil
skutkový stav a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa podrobne vysporiadal so všetkými

spornými skutočnosťami, na závery ktoré odvolací súd odkazuje. Odvolací súd nezistil žiadne vady
procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozsudku. Odvolací
súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku vo vzťahu k výroku II. a III. súdom prvej
inštancie, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, na zdôraznenie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia a k podstatným tvrdeniam uvedených v odvolaní, odvolací súd dopĺňa

nasledovné:

6. Žaloba bola podaná v roku 2005 na Okresnom súde Bratislava I, prejednaná zákonným sudcom
prideleným náhodným výborom. Skutočnosť, že spor bol prejednaný v registri Cb, napriek tomu, žemá povahu občianskoprávneho sporu, nie je dôvodom na konštatovanie nepríslušnosti súdu, príp.
rozhodovanie nezákonným sudcom, alebo porušenia právna na spravodlivý súdny proces. V Cb registri
spor zostal, ak nebol v lehote podľa rozvrhu práce súdu reklamovaný do registra agendy C. To nie

je v rozpore so zásadou prejednania veci zákonným sudcom, a teda v spore rozhodoval zákonný
sudca v súlade s rozvrhom práce. „... tým, že obchodnú vec na súde vecne a miestne príslušnom
prejednali a rozhodli sudcovia, ktorí podľa rozvrhu práce rozhodujú občianskoprávne spory, nebola
účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) OSP a ani nerozhodoval súd
nesprávne obsadený (§ 237 písm. g) OSP). Z rozdielnosti povahy prejednávaných občianskoprávnych

a obchodnoprávnych vecí nevyplýva rozdielnosť procesných práv účastníkov a možností ich realizácie.“
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/1/1998 z 28. januára 1998 (R 99/1999).
Zákonmi č. 150/2022 Z.z. č. 398/2022 Z.z. bola zavedená tzv. reforma súdnej mapy, a to s účinnosťou
od 1. júna 2023. Dôsledkom tejto reformy okrem iného bolo faktické vytvorenie jedného územného
obvodu pre Bratislavu, v rámci ktorého pôsobia štyri súdy tej istej inštancie. Zároveň v rámci reformy
došlo k prechodu výkonu súdnictva v niektorých sporoch. V zmysle § 18n ods. 2 zákona č. 371/2004

Z.z. došlo k prechodu výkonu súdnictva rozdelením agendy piatich tzv. bratislavských (dovtedajších
označením) okresných súdov medzi štyri z nich. Zároveň došlo k reorganizácii agendy medzi ostávajúce
súdy. V danom prípade išlo o vec/spor pôvodne zapísaný na Okresnom súde Bratislava I v oddelení
„Cb“, teda v obchodnom oddelení, a to napriek jeho občianskoprávnej povahe. Výkon súdnictva v
občianskoprávnych veciach prešiel v zmysle § 18n ods. 2 písm. d) zákona č. 371/2004 Z.z. z Okresného

súdu Bratislava I na Mestský súd Bratislava IV. Je však potrebné vychádzať primárne z prechodného
ustanovenia k zriadeniu mestských súdov v Bratislave, a to § 18n zákona č. 371/2004 Z.z., podľa
ktorého výkon súdnictva v občianskoprávnych veciach prešiel z Okresného súdu Bratislava I na Mestský
súd Bratislava IV, okrem vecí pridelených sudcovi pred 01.06.2023 v agende, ktorá netvorí prevažujúci
obsah jeho rozhodovacej činnosti, nakoľko konanie v týchto veciach dokončí sudca, ktorému bola vec

pôvodne pridelená. Vzhľadom k občianskoprávnemu charakteru sporu a skutočnosti, že predmetná
vec predstavovala menšinovú agendu sudcu zaradeného v oddelené Cb, nedošlo v predmetnej veci
k prechodu výkonu súdnictva na Mestský súd Bratislava IV. V zmysle vyššie uvedeného odvolací súd
vyhodnotil námietku žalobcu týkajúcu sa nepríslušnosti súdu prvej inštancie ako nedôvodnú.

7. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď vo zvyšku žalobu výrokom II. napadnutého rozsudku
zamietol, nakoľko žaloba v zamietnutej časti nebolo dôvodná.

8. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie aj vydať.

9. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech, získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

10. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie

je dobre možné najmä preto, že obohatenie spočíva vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

11. Z ustálenej judikatúry všeobecných súdov vyplýva, že ak vlastník pozemku nemá právny titul
umožňujúci inej osobe užívať jeho pozemok (napr. nájomnú zmluvu, vecné bremeno alebo iné
oprávnenie), pričom táto osoba pozemok fakticky užíva, vzniká vlastníkovi pozemku nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. OZ. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
1Cdo/91/2010 zo dňa 28.06.2012: „V prípade, že vlastník stavby užíva cudzí pozemok bez poskytnutia
náhrady, obohacuje sa na úkor vlastníka pozemku (prijíma plnenie bez právneho dôvodu), pretože sa
nezmenšujejehomajetok,kuktorémubyzariadnehoplneniauvedenejpovinnostinepochybnedošlo.Ak
ide o stavbu, ktorá je spojená so zemou pevnými základmi, teda o nehnuteľnosť, na vznik bezdôvodného

obohatenia stačí už to, že sa stavba na pozemku nachádza. V takomto prípade je totiž zastavaný
pozemok užívaný (jeho úžitková hodnota sa konzumuje) tým, že je na ňom stavba postavená a je pritom
právne irelevantné, akým spôsobom vlastník stavby svoje vlastnícke právo realizuje, teda či ju užíva
osobne alebo ju prenajal inému, či mu jej užívanie prináša zisk, prípadne komu prináša zisk.“

12. Súd prvej inštancie vychádzal zo žaloby žalobcu spísanej advokátom, na základe ktorej si žalobca
uplatnil voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 249.096,00 Sk za
obdobie od 01.06.2001 do 01.06.2005, a to za užívanie pozemku o výmere cca 485 m2. Uviedol,
že žalovaný užíva pozemok o výmere cca 485 m2 ako pozemnú komunikáciu. V petite žaloby žiadauložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 249.096,00 Sk ako istinu a 13 % úrok (ročne) z
omeškania od 01.06.2001 do zaplatenia s tým, že si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

13. Odvolací súd totožne s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že žaloba bola spísaná odborne
spôsobilou osobou advokáta zrozumiteľne a je v nej určito vymedzený predmet sporu a uplatňovaný
nárok, a to skutkovo aj právne. Skutkovo aj právne žalobca vymedzil, že si uplatňuje nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovaný nemal v rozhodnom období na užívanie pozemku žiadny
právnytitul,nemalknemuvlastníckeaniužívacieprávo,príp.vecnébremeno.Žalobcavýslovneuviedol,

že žalovaný sa užívaním pozemku bez právneho dôvodu bezdôvodne obohacuje. Poukázal na výzvu
zo dňa 01.03.2004, ktorou je vyúčtovanie bezdôvodného obohatenia (č.l. 5).

14. Po čiastočnom späťvzatí žaloby súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 124.918,00 Sk
(zaokr. 4.146,52 eur) na pojednávaní dňa 21.06.2007 zastavil (č.l. 28).

15. Žalobca podaním zo dňa 05.06.2017 navrhol prerušenie konania do rozhodnutia sporu vedeného
OkresnomsúdeBratislavaIsp.zn.25Cb/100/2009,pričomsúdprvejinštanciekonaniedoprávoplatného
skončenia uvedeného konania prerušil, a to uznesením zo dňa 27.04.2018, nakoľko v uvedenom konaní
ohľadom rovnakých sporových strán prebiehalo konanie o zaplatenie 15.442,94 eur s príslušenstvom, a
to z rovnakého titulu ako v tomto spore o vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom konanie sa týkalo

rovnakého pozemku žalobcu. Súd v konaní pokračoval uznesením zo dňa 11.03.2025.

16. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 2Cob/102/2022-533 zo dňa 24.09.2024 potvrdil rozsudok
Okresného súdu Bratislava I. č.k. 25Cb/100/2009-466 zo dňa 18.2.2022 vo výroku II. a III, IV.,
ktorým bol žalovaný vo výroku I. zaviazaný zaplatiť žalobcovi istinu 1.026,68 eur s príslušenstvom

a vo výroku II. bola v prevyšujúcej časti žaloba zamietnutá. Odvolací súd uzavrel nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia tak, že je potrebné vychádzať z časti zastavaného pozemku žalobcu
pozemnou komunikáciou žalovaného, ktorá bola skutočne užívaná žalovaným, teda 133 m2 (ods. 38).
Odvolací súd podrobne vyhodnotil aj znalecké dokazovanie.

17. Súd prvej inštancie v tomto spore žalobe vyhovel čiastočne, pričom vychádzal z vykonaného
dokazovania, skutkových tvrdení nesporných, sporných a podrobne vysvetlil svoje závery vychádzajúc
správne z rozhodnutia súdu v obdobnom spore, medzi identickými stranami sporu (rozsudok Okresného
súdu Bratislava I. č.k. 25Cb/100/2009-466 zo dňa 18.02.2022 v znení odvolacieho potvrdzujúceho
rozsudku).

18. Súd podrobne vysvetlil spôsob výpočtu priznaného nároku výrokom I. v ods. 33 odôvodnenia
rozsudku (4,26 eur x 133 m2 x 2 roky=1.133,16 eur).

19. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobcovi nepatrí nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku nad rámec výmery pozemku 133 m2, t.j. nad rámec
plochy, na ktorej sa nachádza miestna komunikácia žalovaného, pričom odkazuje na odôvodnenie
súdom prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje. Parcela a jej výmera vyplýva zo znaleckého dokazovania
a identicky je právne posúdená v aj v rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/102/2022-533
zo dňa 24.09.2024.

20. Pokiaľ ide o znalecké dokazovanie, náležité vyhodnotenie znaleckého dokazovania vyplýva z ods.
30 až 34 odôvodnenia napadnutého rozsudku v tomto spore. Rozsudok je teda náležite odôvodnený
a zrozumiteľný aj pokiaľ ide o sumu bezdôvodného obohatenia priznanú žalobcovi, najmä v ods. 33,
s ktorým sa odvolací súd stotožňuje. Odvolacie námietky odvolateľa sú čo sa týka preskúmateľnosti

vyhodnotenia znaleckého dokazovania podľa názoru odvolacieho súdu neurčité a všeobecné. Napriek
uvedenému odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že súd prvej
inštancie aplikoval pri výpočte nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia sadzbu 4,26 eur/m2/rok
a svoj postup náležite odôvodnil. Žalobca si uplatnil žalobou bezdôvodné obohatenie v rozsahu 4,26
eur za m2/rok, nebolo preto dôvodné mu priznať viac (v zmysle znaleckého posudku Ing. Badalíkovej).

Zmena žaloby navrhnutá nebola (rozšírenie). S uvedeným sa súd prvej inštancie vysporiadal v ods.
31 odôvodnenia. Žalovaný žiadal aplikovať sadzbu 4,089 eur/m2/rok podľa znaleckého posudku Ing.
Šimeka (č.l. 260), ale keďže akceptoval žalobou uplatnenú sadbu 4,26 eur/m2/rok, súd správne pristúpil
k aplikácii vyššej sadzby uplatnenej žalobou.21. Znalecký posudok Ing. Šimeka vymedzil parcelu výmerou 133 m2 (č.l. 258). Podľa znaleckého
posudku Ing. Badalíkovej za nepremlčané (súdom priznané) obdobie je všeobecná hodnota nájmu

pozemku č. 15096/23, parcela č. 15096/87 za rok 2003 vo výške 22,317 eur/m2/rok. Predpokladané
nájomné za obdobie 03.06.2003-01.06.2005 je podľa znaleckého posudku (č.l. 145) vo výške 22,317
eur/rok/m2. Iný znalecký posudok nebol relevantný na ocenenie vzhľadom na skúmané obdobie. Keďže
žalobou uplatnená ročná sadzba je nižšia ako sadzba podľa znaleckého posudku Ing. Badalíkovej za
rozhodné obdobie, súd prvej inštancie správne postupoval, keď vychádzal pri výpočte zo sumy 4,26 eur

za m2/rok, a teda neaplikoval sumu 22,317 eur/m2/rok podľa znaleckého posudku. Výška priznaného
bezdôvodného obohatenia je podľa názoru odvolacieho súdu určená správne, čiže zamietnutie žaloby
vo výroku II. nad rámec uvedenej sumy 1.133,16 eur s príslušenstvom (podľa výroku I. napadnutého
rozsudku) je dôvodné.

22. Žalobca v odvolaní namieta obmedzenia umiestnením verejnej pozemnej komunikácie z dôvodu,

že tá odrezala časť pozemku s výmerou 82 m2 a je nevyužiteľná. Nárok žalobcu titulom primeraného
odškodnenia za obmedzenie ústavného práva vlastniť majetok, žalobca v konaní riadne a včas
neuplatnil, preto súd dôvodne žalobu vo výroku II. vo zvyšku zamietol. Keďže miestna komunikácia
mala odrezať, t.j. znehodnotiť pozemok mimo miestnej komunikácie, na tomto skutkovom základe
nemožno dospieť k záveru, že by sa mohlo jednať v prípade znehodnoteného pozemku a jeho výmery

o bezdôvodné obohatenie. Ak si žalobca mienil uplatňovať vo vzťahu k „znehodnotenému pozemku“
nárok na náhradu škody, príp. iný druh odplaty (vecné bremeno), bol povinný svoj nárok riadne vymedziť.
Predmetom sporu bolo posudzovanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom náhrada
za užívanie nehnuteľnosti bez právneho titulu zodpovedá iba výmere skutočne neoprávnene užívanej,
preto nemohol súd žalobcovi z uvedeného právneho titulu priznať nárok vo vzťahu k ďalšej výmere

tzv. znehodnotenej časti „iného“ pozemku. Z obsahu spisu ani vykonaného dokazovania nevyplýva,
že si žalobca uplatnil riadne a včas, zrozumiteľne a určito nárok na náhradu škody, príp. nárok z
iného právneho titulu (vecné bremeno atď.), ani že by tento preukázal, čo do splnenia podmienok
vzniku nároku a výšky. Súd prvej inštancie poukázal aj na význam koncentrácie konania v ods. 36
odôvodnenia, a to v kontexte záverečnej reči a dovtedajšieho vykonaného dokazovania. Žalobca pokiaľ

mienil uplatniť iný nárok ako bezdôvodné obohatenie, mal možnosť tak urobiť počas niekoľko rokov
trvajúceho sporu, avšak v tomto rozsahu bol nečinný. Súd nemôže nahrádzať aktivitu strany sporu v
rozsahu podľa predstáv žalobcu. Žalobca poznal svoje spory so žalovaným, ich stav, bol oboznámený s
výsledkami znaleckého dokazovania, a preto mal byť dostatočne bdelý, pokiaľ mienil uplatňovať nárok
na náhradu škodu, príp. iný nárok v súvislosti s pozemkom. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou

námietkou žalobcu, že súd mu mal nárok priznať vo väčšom rozsahu, a teda aj z iného právneho
titulu ako bezdôvodného obohatenia, nakoľko nebolo dôvodné, aby súd prekročil skutkovo aj právne,
bez zmeny žaloby, vymedzený nárok žalobcom. Takým konaním by na strane súdu došlo k porušeniu
zásady rovnosti strán sporu, nakoľko súd by poskytol ochranu žalobcovi do takej miery, že by mu
iniciatívnepriznávalnárokexoffoavykonávaldokazovanienadrámecnavrhovanéhoúčeludokazovania

v klasickom sporovom konaní. Nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie hľadať právny titul, ktorým by
bolo možné dosiahnuť výšku istiny uplatnenej žalobou bez uvedenia skutkových tvrdení stranou sporu.
Taká povinnosť súdu zo zásad CSP nevyplýva. Tvrdenie žalobcu o obmedzení ústavného práva vlastniť
majetok, neukladá povinnosť súdu porušiť zásady civilného procesu podľa čl. 2, 6 a 8 CSP. Nepostačuje
vymedzenie sumy, ktorú žalobca požaduje. Skutkové vymedzenie žalobcom uplatňovaného nároku

zodpovedalo nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, sporná bola výška nároku. Žalobca teda
zásadu, že súd pozná právo, vykladá vo svoj prospech nesprávne.

23. Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že výmeru užívaného pozemku bolo potrebné zistiť geodetickým
zameraním, to však žalobcovi automaticky nepriznáva právo na plnenie z ďalších právnych titulov

na podklade skoršej žaloby, nakoľko rozhodujúce je, ako svoj nárok uplatnil a či navrhol zmenu
žaloby. To, že užívaná nehnuteľnosť je menšia, zásadne ovplyvnilo rozhodnutie súdu. Je procesnou
zodpovednosťou žalobcu, že nemal dostatočnú vedomosť o výmere miestnej komunikácie pred
podaním žaloby a že táto bola zistená až v konaní na základe znaleckého dokazovania. Zistenie
sumy bezdôvodného obohatenia znaleckým posudkom je podkladom pre zistenie výšky nároku na

vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. nároku uplatneného žalobou. Nezakladá povinnosť súdu priznať
žalobcovi nárok z iného právneho titulu ani nad rámec žaloby.24. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

25.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

26. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku II. ako správny potvrdil v zmysle

§ 387 ods. 1 CSP. Konkrétne odvolacie námietky proti príslušenstvu a trovám konania podané neboli.
Vzhľadom na správnosť rozhodnutia v závislom výroku III. o nároku na náhradu trov konania, odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil aj vo výroku III, nakoľko je v súlade s § 255, § 262 a čl.
17 CSP.

27. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

28. Keďže žalovaný bol úspešný v rozsahu žalobcom podaného odvolania, odvolací súd mu priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, a to podľa § 396, § 255, § 262 CSP.
Predpoklady pre aplikáciu § 257 zistené neboli.

29. Toto rozhodnutie bolo členmi senátnu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzeným § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu
môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. - Exekučný poriadok).