Rozsudok – Život a zdravie – Iné práva… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4T/6/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8126010118
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerík

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8126010118.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

5 4T/6/2026

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa
26.03.2026, v Prešove, takto

r o z h o d o l :

2 4T/6/2026

r o z h o d o l

Obžalovaní:

1. ml. A. B. nar. XX.XX.XXXX v C. trvale bytom D. E. F. X,
C.

X. G. B. nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. F. X,
C.,

s a u z n á v a j ú v i n n ý m i , ž e

dňa 05.06.2024 okolo 15.10 hod. po predošlej verbálnej roztržke vo vnútornom dvore na ulici D. E. F.
X H. C., ktoré je verejne prístupné obyvateľom bytového domu, a kam sú nasmerované okná bytov,

po predchádzajúcej vzájomnej dohode spoločne fyzicky napadli poškodeného I. J. tým spôsobom, že
ho na zemi udierali päsťami do rôznych častí tela a do oblasti tváre a kopali ho do oblasti chrbta, čím
poškodenému spôsobili pomliaždenie nosa s krvácaním z nosa, pomliaždenie a krvný výron v ľavej
spánkovej oblasti, drobné ranky na sliznici dolnej pery, podvrtnutie krčnej chrbtice a pomliaždenie
prednej steny hrudníka obojstranne, následkom čoho bol sťažený jeho obvyklý spôsob života tým, že
mal bolesti, sťažené dýchanie a musel sa telesne šetriť po dobu, ktorá korešponduje s dobou liečenia
21 až 22 dní,

t e d a

- spoločným konaním úmyselne ublížili na zdraví inému,

- dopustili sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadli iného,

č í m s p á c h a l i- prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Trestného zákona,

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa §
20 Trestného zákona.

Z a t o i m s ú d u k l a d á:

Obžalovaný ml. A. B.

Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona za požitia § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 5 Trestného
zákona, § 117 ods. 1 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 2 (dva) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona s použitím § 119 ods. 1 Trestného zákona súd
obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne o d k l a d á na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného)
roka.

Obžalovaný G. B.

Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného
zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne

odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému stanovuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

3 4T/6/2026

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov podala na Okresný súd Prešov dňa 19.01.2026 obžalobu pod
č. 3Pv 318/24/7707 – 43 na obžalovaných ml. A. B. a G. B. pre skutok tak, ako je uvedený v skutkovej
vete výrokovej časti tohto rozsudku a ktorý prokurátorka v podanej obžalobe právne kvalifikovala ako

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spáchané formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Trestného zákona.

Po prednese obžaloby prokurátorkou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.03.2026, boli

obžalovaní ml. A. B. a G. B. na tomto hlavnom pojednávaní poučení o tom, že ku skutku, ktorý sa im
kladiezavinu,môžuurobiťniektorézvyhlásenípodľa§257ods.1Trestnéhoporiadku.Potomtopoučení
urobili obaja obžalovaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, a to, že sú vinní zo
spáchania skutku, ktorý sa im v obžalobe prokurátorky kladie za vinu. Na to súd postupoval primerane
podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku a obžalovaní na všetky položené otázky

odpovedali ,,áno“. V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko prokurátorky, obhajcu,
zákonného zástupcu a opatrovníka, ktorí navrhli vyhlásenie obžalovaných o vine prijať. Následne súd
vyhlásenia obžalovaných ml. A. B. a G. B. o vine zo spáchania stíhaného skutku, bez narušenia ich
skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe, podľa §
257 ods. 7 Trestného poriadku prijal nakoľko na podklade dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní

súd nemal pochybnosti o vine obžalovaných. Následne v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku súd
rozhodol, že sa na hlavnom pojednávaní vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a na hlavnom
pojednávaní súd v rámci dokazovania prečítal obsah listinných dôkazov.

Preto súd po prijatí vyhlásenia oboch obžalovaných o vine bez ďalšieho dokazovania ohľadom ich viny,

uznal obžalovaných za vinných zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe tak, ako je tento skutokuvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom obžalovaní v skutkovej vete opísaným konaním,
úmyselneublížilinazdravíinémuadopustilisafyzickynamiesteverejnostiprístupnomvýtržnostitým,že
napadli iného, čím naplnili skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného

zákonavjednočinnomsúbehusprečinomvýtržníctvapodľa§364odsek1písmenoa)Trestnéhozákona
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaných posúdil ako konanie v priamom úmysle,
pretože obžalovaní chceli spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený

týmto zákonom /§15 písm. a) Trestného zákona/.

Z výpisov z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný G. B.
v období od 16.09.2018 do 22.12.2025 bol jedenásť krát priestupkovo postihnutý, z toho šesť krát
za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch
a obžalovaný A. B. nebol doteraz priestupkovo postihnutý.

Zo správy o výchovných a rodinných pomeroch Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, oddelenia
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zo dňa 19.11.2025 vyplýva, že obžalovaný A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom k E. F. X, C. pochádza z manželského vzťahu svojich rodičov. Matkou je
K. B., nar. XX.XX.XXXX a otcom G. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom D. E. F. X, C.. Z ich

vzťahu pochádza desať detí, ale rodičia zabezpečujú osobnú starostlivosť piatim maloletým deťom,
ostatné deti sú už dospelé. Rodičia spolu aj s maloletými deťmi žijú v dvojizbovom bytovom dome
vmiestetrvaléhobydliska,napojenomnavšetkyinžinierskesiete.Matkajeinvalidnádôchodkyňa,otecje
nezamestnaný. Životné potreby rodiny sú zabezpečované prostredníctvom invalidného dôchodku matky
a štátnych sociálnych dávok. V školskom roku 2024/2025 obžalovaný ml. A. B. ukončil plnenie povinnej

školskej dochádzky. V súčasnosti nepokračuje v sústavnej príprave na povolanie. V mesiaci november
2025 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny C. kontaktoval rodičov obžalovaného ml. A. B., aby preveril
jeho stav. Matka pri pohovore uviedla, že syn chodí na brigády, rešpektuje vôľu rodičov a nemá s ním
žiadne výchovné problémy. Na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately eviduje od
02/2022 obžalovaného mladistvého A. B. z dôvodu nevhodného správania na pôde školy a páchania

priestupkovej činnosti. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov vykonal s obžalovaným a jeho
rodičmi niekoľko výchovno-sociálnych pohovorov zameraných na elimináciu páchania protispoločenskej
činnosti. Rodičia boli opakovane upozornení na riadne plnenie si svojich rodičovských povinností.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov navrhuje v predmetnom konaní zohľadniť vyššie uvedené
skutočnosti.

Z odpisu Registra trestov SR týkajúceho sa obžalovaného ml. A. B. a generovaného elektronicky ku dňu
25.03.2026 vyplýva, že tento nebol doteraz súdne trestaný.

Z odpisu Registra trestov SR týkajúceho sa obžalovaného G. B. z rovnakého dňa vyplýva, že tento

bol doposiaľ jeden krát súdne trestaný. Obžalovaný bol právoplatne odsúdený trestným rozkazom
Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 6T/131/2018 zo dňa 27.12.2018, právoplatný dňa 29.01.2019 za
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. b) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov so
skúšobnou dobou v trvaní 1 rok, v ktorej sa dňa 29.01.2021 osvedčil podľa § 50 ods. 5 Trestného zákona,

teda vo vzťahu k tomuto odsúdeniu sa hľadí, akoby nebol odsúdený.

Z lustrácie Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov - CESDAP vyplýva, že obžalovaný
ml. A. B. ku dňu 25.03.2026 nemá evidovaný žiaden záznam o spáchaných priestupkoch na území
Slovenskej republiky.

Z vykonanej lustrácie Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov - CESDAP vyplýva,
že u obžalovaného G. B. ku dňu 25.03.2026 bolo evidovaných jedenásť priestupkov, z toho šesť
evidovaných priestupkov spáchaných proti občianskemu spolunažívaniu podľa 49 ods. 1 písm. d)
zákona o priestupkoch.

Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak
prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova
k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členovspoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Zohľadniť aj primeranosť sankcii podľa § 33a Trestného zákona.

Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona
prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie
po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku
trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá

uplynula od spáchania trestného činu.

U oboch obžalovaných súd zistil poľahčujúcu okolnosť a to, že obžalovaní sa ku spáchaniu skutku
priznali a svoj skutok aj úprimne oľutovali na hlavnom pojednávaní /§36 písm. l) Trestného zákona/.
U obžalovaného ml. A. B. súd ako ďalšiu poľahčujúcu okolnosť zohľadnil vedenie riadneho života /§36
písm. j) Trestného zákona/, pričom vychádzal z výpisov evidencií, a to z Centrálnej evidencie správnych

deliktov, z výpisu Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR ako aj z Registra trestov,
z ktorých vyplývalo, že obžalovaný doposiaľ nebol trestne stíhaný a priestupkovo postihnutý.

Súd v neprospech oboch obžalovaných v ich neprospech konštatoval fyzické napadnutie inej osoby,
pričom prihliadol aj na dĺžku trvania liečenia poškodeného. Ako ďalšiu okolnosť v neprospech

obžalovanéhoG.B.konštatoval,ženemožnohovoriťvjehoprípadeovedeníriadnehoživotavminulosti,
keďže z odpisu Registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol právoplatne odsúdený za prečin krádeže
trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp.zn. 6T/131/2018 zo dňa 27.12.2018. Ďalej ako vyplýva
z výpisu Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR a z Centrálnej evidencie správnych
deliktov a priestupkov – CESDAP bol tento obžalovaný jedenásť krát priestupkovo postihnutý, z

toho spáchal šesť priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu podľa 49 ods. 1 písm. d) zákona
o priestupkoch.

U obžalovaného A. B. sa jedná o osobu mladistvú, ktorá doposiaľ viedla riadny život, pričom nebol
u neho zistený žiadny predchádzajúci postih za trestnú ani priestupkovú činnosť. Spáchanie skutku

úprimne oľutoval. Súd zvolil uloženie trestu odňatia slobody, najmä vzhľadom na závažnosť spáchaného
skutku, ktorý spočíval vo fyzickom napadnutí inej osoby, pričom nešlo o drobný skutok alebo o
priestupok, ale o skutok, ktorý mal za následok ujmu na zdraví poškodeného. Práve vzniknuté následky
na zdraví poškodeného predstavovali rozhodujúci faktor, pre ktorý súd nevyužil odklon z hľadiska
restoratívnej justície, hoci by to vzhľadom na osobu obžalovaného prichádzalo do úvahy. Súd pri

rozhodovaní prihliadal aj na postavenie poškodeného, ktorého ochrana a záujmy predstavujú významný
aspekt trestného konania. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné uložiť obžalovanému trest, ktorý bude
nielen výchovný, ale zároveň bude reflektovať aj závažnosť následkov jeho konania. Súd preto uložil
obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, znížený o jednu tretinu pri
vyhlásení o vine v zmysle § 39 ods. 5 Trestného zákona, a to v trvaní dvoch mesiacov, s podmienečným

odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu jedného roka. Takto uložený trest súd považuje za primeraný,
zohľadňujúci jednak doterajší riadny život obžalovaného, jeho vek, priznanie a úprimnú ľútosť, ako aj
potrebu pôsobiť na neho výchovne, aby sa v budúcnosti vyvaroval ďalšieho protiprávneho konania.
Zároveň súd dáva obžalovanému možnosť preukázať, že išlo o ojedinelé vybočenie z jeho doterajšieho
riadneho spôsobu života, a že v budúcnosti bude viesť život v súlade so zákonom.

Pri ukladaní úhrnného trestu podľa pravidiel uvedených v § 41 ods. 1 Trestného zákona, súd prihliadal u
obžalovaného G. B., na skutočnosť, že bol v minulosti už raz súdne trestaný za prečin krádeže v konaní
vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 6T/131/2018, v ktorom mu bol uložený podmienečný
trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok. V skúšobnej dobe sa

osvedčil dňa 29.01.2021 podľa § 50 ods. 5 Trestného zákona. Napriek osvedčeniu sa v skúšobnej
dobe uvedené neznamená, že sa predchádzajúceho trestného činu nedopustil. Obžalovaný tiež spáchal
celkovo jedenásť priestupkov, z toho šesť priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49
ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Uvedené skutočnosti podľa názoru súdu nesvedčili o vedení
riadneho života obžalovaného. Z týchto dôvodov súd uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody

v trvaní desať mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu a zároveň určil skúšobnú dobu v trvaní
dvoch rokov, počas ktorej bude obžalovaný povinný viesť riadny život. Súd prihliadol aj na skutočnosť,
že obžalovaný už bol v minulosti v podmienke, a preto je oboznámený s požiadavkami kladenými na
vedenie riadneho života v skúšobnej dobe.Na základe týchto dôkazov a po ich vyhodnotení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

Nakoľko poškodený si do skočenia prípravného konania neuplatnil náhradu škody, súd o škode
nerozhodoval. Uvedené nebráni poškodenému, aby si škodu po skončení trestného konania uplatnil
v civilnom procese.

Poučenie:

2 4T/6/2026

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,

že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.