Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 11, 2026

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 22Csp/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8225203217
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2026:8225203217.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu Všeobecná úverová banka,

a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne
zastúpeného Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO:
36 715 352, proti žalovanej A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. X, XXX XX A., o zaplatenie
263,96 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 86,- eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 86,- eur od 21.08.2023 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.11.2025 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť mu sumu 263,96 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 29.03.2023
do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodňoval tým, že so žalovanou uzatvoril dňa
28.02.2021 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX/XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej
pôžičku vo výške 586,- eur na kúpu spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného v zmluve tak, že kúpna
cena tovaru bola 645,- eur, žalovaná pri podpise zmluvy uhradila z nej akontáciu vo výške 59,- eur, a na

zvyšok kúpnej ceny bola jej poskytnutá pôžička - viazaný spotrebiteľský úver. Pôžičku mala žalovaná
podľa tvrdenia v žalobe splácať v pravidelných 40-mesačných splátkach v sume 20,- eur až do celkovej
sumy pôžičky vo výške 800,- eur. Tvrdil, že do dňa podania žaloby žalovaná na vrátenie pôžičky zaplatila
len sumu 500,- eur a keďže porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku jednotlivými splátkami
riadne a včas, dňa 24.02.2023 ju žalobca vyzval listom – predžalobnou upomienkou k úhrade dlžných
splátok a upozornil ju, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, bude oprávnený úver
zosplatniť. Keďže k úhrade dlžných splátok podľa tvrdenia v žalobe nedošlo, dňa 21.03.2023 žalobca

úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 23.03.2023 - oznámením o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru, pričom žalovaná dlžné splátky neuhradila a jej dlh ku dňu podania žaloby
predstavuje 263,96 eur. Podľa žalobcovho tvrdenia v žalobe, k zosplatneniu došlo v súlade s článkom
10.2 zmluvných podmienok, po márnom uplynutí dostatočne dlhej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu
k splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením.

2. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu o pôžičke a Zmluvné

podmienky, prehľad splátok a úhrad, predžalobnú upomienku s doručenkou a oznámenie o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru s doručenkou.3. Výzvou zo dňa 05.12.2025 súd žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu vyzval, aby v lehote
15 dní preukázal overovanie bonity žalovanej pri poskytnutí úveru, akým spôsobom ju overoval.

4. Žalobca k výzve súdu sa vyjadril tak, že predložil listiny označené ako „Dopyt SRBI“ a „Dopyt SP“
a uviedol údaje, z ktorých vychádzal pri prepočte schopnosti žalovanej splácať úver, kde vychádzal z
akceptovaného príjmu 359,- eur. Uviedol, že vychádzal z výdavkov vo výške životného minima 214,83
eur a finančnej rezervy (príjem – výdavky) 144,17 eur. Podľa tvrdenia žalobcu, nakoľko výsledkom
porovnania príjmov a výdavkov bola suma vyššia ako je výška schválenej splátky, žiadosť bola

schválená. Poukázal na to, že v čase uzavretia zmluvy neexistoval žiadny legislatívny rámec stanovujúci
konkrétne kroky, ktoré je veriteľ povinný v rámci posudzovania bonity dodržať a posúdenie preto
považuje za plne v súlade s právnymi predpismi. Tiež poukázal na pasivitu žalovanej v spore.

5. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej spolu s prílohami a výzvou vyjadriť sa k nej do vlastných rúk doručená
bola dňa 12.12.2025, písomne nevyjadrila.

6. Nakoľko hodnota tohto spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, skutkové
tvrdenia strán neboli sporné, pričom prejednávaný spor, v ktorom išlo iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov, súd
v súlade s ust. § 297 písm. b) CSP spor prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol

verejne vyhlásený dňa 11.03.2026, miesto a čas jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust. § 219 ods.
3 CSP oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 23.02.2026 a súčasne na webovej stránke súdu
na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

7. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a vyjadrenia žalobcu, vykonal dokazovanie oboznámením sa

s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich
nebolo žalovanou namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a sama žalovaná
žiadne dôkazy neoznačila ani nepredložila a zistil tento skutkový stav:

8. Žalovaná, ktorej žaloba bola riadne doručená, nepoprela skutkové tvrdenie žalobcu o uzavretí zmluvy

a poskytnutí jej tam uvedenej sumy peňažných prostriedkov, toto preto súd v súlade s ust. § 151 ods. 1
CSP považoval za nesporné. Z obsahu zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere zo dňa 28.02.2021
predloženej žalobcom (č. l. 18 až 20 spisu ) súd zistil, že žalobca a žalovaná uzavreli písomnú zmluvu,
predmetom ktorej bolo poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru žalovanej vo výške 586,- eur za
účelom úhrady kúpnej ceny za žalovanou kupovaný tovar- nábytok. Kúpna cena tovaru bola 645,-eur,

žalovanáznejpriuzavretízmluvyhradilaakontáciuvovýške59,-euranazaplateniezvyškukúpnejceny
vo výške 586,- eur bol jej poskytnutý úver. Žalovaná mala tento úver podľa zmluvy splatiť 40 mesačnými
splátkami. V zmluve je uvedené, že splátky sú vo výške 20,- eur a že splatnými sú vždy k 20. dňu
v mesiaci a že celková čiastka je 800,- eur, celkové náklady spotrebiteľa že sú 214,- eur. Súčet žalovanej
poskytnutej sumy 586,- eur a celkových nákladov spotrebiteľa 214,- eur zodpovedá sume uvedenej ako

celková suma, t. j. sume 800,- eur. Ročná úroková sadzba uvedená v zmluve bola 21,63 % s tým, že ide
o sadzbu fixnú, ako RPMN je tam uvedené 21,63 %. Ako spôsob úhrady splátok je v zmluve uvedené
– poštovou poukážkou.

9. Vo formulári zmluvy je v úvodnej časti obsahujúcej údaje o klientovi uvedené, že žalovaná predkladala

pri jej uzavretí ako doklady len občiansky preukaz. V zmluve je uvedené, že žalovaná je vydatá, že
nemá žiadne nezaopatrené dieťa a žiadnu vyživovaciu povinnosť, že býva vo vlastnom byte/dome a že
je starobná dôchodkyňa. V časti údaje o príjme je uvedený priemerný čistý mesačný príjem 359,- eur.
Žiaden priestor pre vyplnenie údajov o výške mesačných finančných výdavkov (napr. splátky úverov,
hypoték, lízingov) a iných mesačných výdavkov žalovanej (napr. SIPO, náklady na bývanie, telefón,

lieky) tam nie je a tieto údaje tam nie sú.

10. Z prehľadu splátok a úhrad k úverovej zmluve číslo XXXXXXXX predloženého žalobcom súd zistil,
že je tam priestor pre zaznamenávanie dátumov a výšky úhrad splátok úveru žalovanou, pričom z neho
vyplýva, že žalovaná na samotný úver zaplatila okrem akontácie 25 splátok po 20,- eur, a to v období od

23.03.2021 do 27.07.2023, spolu sumu 500,- eur. V prehľade je zaznamenané zosplatnenie úveru dňa
21.03.2023. Z uvedeného prehľadu tiež vyplýva, že žalovanej boli vyúčtované k zaplateniu aj „pokuty“
vo výške 56,02 eur, ktoré žalobca v žalobe si neuplatnil.11. Listom označeným ako „predžalobná upomienka“ zo dňa 24.02.2023, ktorý podľa dokladu o
doručovaní na č. l. 28 spisu žalovanej doručený bol dňa 03.03.2023, žalobca žalovanej oznámil, že na
zmluve zo dňa 28.02.2021 číslo XXXXXXXX eviduje nedoplatok na splátkach v celkovej výške 60,- eur,

ktorý žiada bezodkladne uhradiť, s tým, že ak do 16.03.2023 nedôjde k úhrade, bude oprávnený úver
zosplatniť. Listom označeným ako Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 23.03.2023
žalobcažalovanejoznamoval,žejejdlhzúverovejzmluvysastalsplatnýmvcelomrozsahunaraz,stým,
že dlžná suma je 343,96 eur. Podľa doručenky na rube č. l. 28 spisu uvedený list žalovaná prevzala
dňa 30.03.2023.

12. Pokiaľ ide o právne posúdenie žalobou uplatneného nároku, bolo potrebné vychádzať z toho,
že žalobca je bankou, obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti)
zapísaným v obchodnom registri je poskytovanie úverov. Predmetom zmluvy, ako je to v nej aj výslovne
uvedené, bolo dojednanie viazaného spotrebiteľského úveru, jednalo sa o spotrebiteľský úver, preto súd
pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení zákona

č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy ako aj zo všeobecnej
úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.).

13. Vzhľadom na ust. § 54a Občianskeho zákonníka účinné od 5.12.2018 zaoberal sa súd najskôr
otázkou, či právo zo spotrebiteľskej zmluvy možno tu vymáhať, teda či nie je premlčané, pričom zistil že

premlčané nie je. Žalobe však nebolo možné vyhovieť v celom rozsahu, lebo podľa názoru súdu jednalo
sa v danom prípade o bezúročný a bezpoplatkový úver.

14. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu ku

dňu uzavretia zmluvy 28.02.2021 (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa § 15 ods. 1 uvedeného zákona zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o

spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o
kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný
celok.

16. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho

zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

17. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa

poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

18. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie

je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

19. Podľa § 7 ods.4 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch
aúverochnabývaniepodľaosobitnéhopredpisutak,abybolisplnenépodmienkypodľaodsekov16a17.

20. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery

a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.21. Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o

spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v

čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

22. Podľa § 7 ods. 19 a 20 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.
Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:

a) čistý príjem spotrebiteľa,
b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,17ta)
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

23. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne
informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,
voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške

celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o
príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných
zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm.
a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na
splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku

19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v
Sociálnej poisťovni,17ab), a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1
písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s
príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať
spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči

ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné
minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a na príjem spotrebiteľa.

24. Podľa § 7 ods. 28 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní pri posudzovaní príjmu spotrebiteľa na účely výpočtu ukazovateľa

schopnosti splácať spotrebiteľský úver zohľadňovať jeho očakávané zníženie, a to najmä z dôvodu
očakávaného začatia poberania starobného dôchodku17te) počas doby splácania úveru.

25. Podľa § 11 ods.2 zákona ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 28.02.2021 ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie

spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa

považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

26. Výsledky vykonaného dokazovania priviedli súd v danom prípade k záveru, že je potrebné vychádzať
z fikcie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z..
V zmysle danej právnej úpravy je totiž veriteľ povinný pri poskytnutí spotrebiteľského úveru riadne zistiť

bonitu klienta, teda či klient bude schopný splácať úver. Či veriteľ túto povinnosť riadne a v súlade so
zákonom splnil musí súd rozhodujúci o žalobe veriteľa o plnenie zosplatnenej istiny, úrokov a ostatného
príslušenstva z úveru skúmať vždy. Túto schopnosť veriteľ posudzuje predovšetkým na základe údajov
o príjmoch a výdavkoch tak, ako sa to aj uvádza v § 11 ods. 2. Dôraz pri posúdení úverovej schopnostiklienta je teda kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi
zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať.
Cieľom zákonodarcu bolo zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne

uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa
o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom
o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť
a overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný získať
objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Pokiaľ však veriteľ takto nepostupuje, zákonodarca

jasne zadefinoval jeho počínanie ako hrubé porušenie povinnosti a z toho vyvodil sankciu vo forme
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

27. Vychádzajúc zo žalobcom predložených dôkazov súd konštatuje, že v danom prípade poskytol
žalovanej úver napriek tomu, že nepreukázal, žeby mal náležite, teda s odbornou starostlivosťou
preverenú výšku jej výdavkov. Žalobca predložil súdu prepočet schopnosti splácať úver u žalovanej,

pri ktorom vychádzal z toho, že jej akceptovaný príjem je 359,- eur, pričom však napriek výslovnej
výzve súdu nepredložil žiaden doklad k prevereniu jej výdavkov. Samotný výpis - dopyt SRBI, čo
je jediný doklad predložený žalobcom v priebehu sporu, k skúmaniu výdavkov ako dôkaz skúmania
schopnosti žalovanej splácať úver s odbornou starostlivosťou nestačí. Z dokladov predložených
žalobcom absolútne nevyplýva, žeby žalovaná bola dopytovaná na svoje výdavky. Žiadne také údaje

v dokladoch predložených žalobcom nie sú. Žalobca predložil súdu prepočet schopnosti splácať
úver u žalovanej, pri ktorom vychádzal z výšky životného minima 214,83 eur, čím podľa žalobcu
žalovaná vzhľadom na jej akceptovaný príjem 359,- eur bola dostatočne bonitná na splácanie splátky
úveru 20,- eur mesačne lebo rozdiel jej príjmov a výdavkov bol 144,17 eur. Žalobca však neuviedol,
nepreukázal, ale ani netvrdil, na základe čoho mal za výdavky žalovanej preukázanú sumu 214,83 eur.

Žalobca zo zmluvy preukázateľne vedel, že žalovaná je vydatá . Nie je preto zrejmé, a žalobca nijako
nevysvetlil, prečo potom ako výšku životného minima, z ktorej vychádzal, vzal do úvahy sumu 214,83
eur zodpovedajúcu jednotlivcovi a nie sumu 364,70 eur mesačne zodpovedajúcu dvojici (žalovaná
+ manžel ako spoločne posudzovaná osoba). Keďže napriek týmto žalobcovi známym údajom (že
žalovanájevydatá)nezohľadnilvýdavkynatútoosobu(aspoňživotnéminimum)dovýdavkovžalovanej,

ani neskúmal či manžel žalovanej má vlastný príjem, nekonal s odbornou starostlivosťou. Z dokladov
predložených žalobcom absolútne nevyplýva, žeby žalovaná bola dopytovaná na svoje výdavky. Žiadne
také údaje v dokladoch predložených žalobcom nie sú. Keďže žalobca nepreukázal ani len dopyt
na tieto údaje týkajúce sa rodinného stavu a výdavkov žalovanej, relevantné pre posúdenie bonity
resp. akceptoval vzájomne sa vylučujúce údaje, že je vydatá a na druhej strane, že nemá žiadnu

ďalšiu spoločne posudzovanú osobu na účely životného minima, je vylúčený záver o postupe veriteľa
s odbornou starostlivosťou (k tomu podporne napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
8CoCsp/10/2023, bod 11 odôvodnenia). Aj vzhľadom na uvedené rozpory bolo mimoriadne dôležité
preverenie deklarovaných údajov. Žalobca nepredložil žiadnu listinu, z ktorej by vyplývalo, že dané údaje
muuviedlažalovaná,tedaabyboloverifikované,ženebolizahrnutédoprepočtulenpreto,abymoholbyť

poskytnutý úver. Bolo mimoriadne dôležité preveriť každú jednu zložku povinne preverovaných údajov,
nakoľko pri zohľadnení skutočnej výšky životného minima na žalovanú a jej manžela (364,70 eur) by
údaj o výdavkoch vzhľadom na akceptovaný príjem žalovanej (359,- eur) signalizoval, že žalovaná nie
je bonitná na splácanie splátky úveru 20,- eur mesačne. Aj vzhľadom na uvedené bolo mimoriadne
dôležité za účelom materiálneho naplnenia zmyslu právnej úpravy skúmania bonity preukázať súdu,

že skutočne boli, starostlivo, s odbornou starostlivosťou zistené (čo preukázané nebolo) a následne aj
reálne vyhodnotené (čo takisto preukázané nebolo) všetky (nielen finančné na splátky iných úverov)
výdavky žalovanej v nadväznosti na jej rodinný stav, vyživovacie povinnosti a pod.. Tvrdenie žalobcu,
že neexistoval legislatívny rámec stanovujúci konkrétne kroky skúmania bonity v danom čase neobstojí,
lebo podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ, náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a

osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na
životné minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a na príjem spotrebiteľa. Výška nákladov na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona tak musela
zohľadniť najmenej výšku sumy životného minima spotrebiteľa, životného minima na osobu, voči ktorej
má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkov

na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť. To sa nestalo, lebo žalobca nepreukázal
že skutočne zisťoval počet vyživovaných osôb, a aspoň životné minimum v náležitom rozsahu, keď mal
mať k dispozícii údaj, že žalovaná má byť vydatá. Súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti žalobcu
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5CoCsp/30/2024, kde bol potvrdený záver o neskúmaníbonity náležitým spôsobom v situácii, kedy bola súdu predložená žiadosť o poskytnutie úveru, kde
mal spotrebiteľ uviesť, že je v manželstve a nemá vyživované osoby ako tu, s poukazom na to, že
vychádzalo sa len zo životného minima spotrebiteľa nezohľadniac vyživovaciu povinnosť k manželovi

pri absencii preukázania jeho príjmu (viď bod 23 odôvodnenia daného rozsudku). Hoci si v zásade
každý veriteľ môže rôzne upraviť svoje podmienky pre poskytnutie úveru a je len na ňom, akú mieru
podnikateľského rizika je ochotný v tejto súvislosti podstúpiť, nič to nemení na tom, že vždy a za každých
okolností musí byť splnený minimálny zákonom predpísaný štandard posúdenia bonity spotrebiteľa,
pričom zákon v § 11 ods. 2 ZoSÚ za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 považuje posudzovanie

schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom nevykonanie čo i len jedného z týchto
postupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti (k tomu pozri rozsudok Krajského súdu
v Prešove zo dňa 10.03.2020 sp.zn.3Co/153/2019, najmä bod 17 odôvodnenia rozsudku ).
28. Také posúdenie bonity, ako tu prezentoval žalobca, podľa zákona nestačí. Nestačí mať preukázaný

len príjem spotrebiteľa, lebo zákon jasne hovorí o preverení údajov nielen o príjme, ale aj o výdavkoch
spotrebiteľa, čo tu žalobca nepreukázal, že náležite preveril. Za hrubé porušenie povinnosti podľa
§ 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov
o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej
databázyaleboregistra.Podľaobsahuzmluvyveriteľodžalovanejžiadnedokladyovýdavkochnežiadal.

Nebol produkovaný žalobcom jediný dôkaz o tom, že by preveril aj ďalšiu povinnú zložku, to jest výdavky
žalovanej (nielen finančné). Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie
schopnostisplácaťúververiteľombezakýchkoľvekúdajovopríjmoch,výdavkoch.Povinnosťsodbornou
starostlivosťou posúdiť schopnosť splácať spotrebiteľský úver zaťažuje veriteľa (§ 7 ods. 1 ZoSÚ)
a spotrebiteľ je povinný potrebné údaje veriteľovi poskytovať na žiadosť veriteľa ( § 7 ods. 2 ZoSÚ),

preto žalobca mal preukázať, že skutočne žiadal údaje o výdavkoch žalovanej a že tieto aj náležite
preveril. Zo žalobcom predložených listín nevyplýva, či a aké mala žalovaná výdavky. Žalobca vychádzal
len z toho, či a aké má žalovaná aktuálne iné úvery a splátky, ale neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ
ide o skúmanie ostatných výdavkov žalovanej pred uzavretím uvedenej úverovej zmluvy. Pokiaľ veriteľ
nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný

splácať požadovaný úver. Súd poukazuje v tejto súvislosti napr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 22CoCsp/30/2022, body 25 a nasl. odôvodnenia
29. Žalobca ničím nepreukázal skúmanie iných ako finančných výdavkov žalovanej. Je preto namieste
záver, že zo strany žalobcu išlo o povrchné, formálne skúmanie, lebo síce zisťoval akési údaje
( splátky iných úverov ), ale v absolútne nedostatočnom rozsahu a navyše ich zjavne reálne vôbec

nevyhodnocoval.
30. Podľa uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20CoCsp/39/2022 „ Nateraz žalobca síce
zhromaždil o žalovanom isté množstvo informácií, tieto však dostatočne nevyhodnotil. Žalobca si
na základe získaných informácií nateraz nemohol vytvoriť dostatočný obraz o platobnej schopnosti
žalovaného, nakoľko vôbec nepoznal výšku jeho výdavkov. Len samotné zhromaždenie informácií

o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti
vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť
reálny obraz o majetkovej situácii žalovaného, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalovaného splácať
dlh zo zmluvy, čo sa v konečnom dôsledku aj v plnej miere naplnilo a žalovaný nebol schopný
ďalej pôžičku splácať....Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu,

keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte
dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku
v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci
rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o
úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

Odvolací súd taktiež konštatuje, že žalobca nateraz neuniesol dôkazné bremeno ani pokiaľ ide o
skúmanie pravidelných výdavkov žalovaného pred uzavretím uvedenej úverovej zmluvy. Skúmanie
výdavkovlennahliadnutímdodatabázbankyaúverovýchregistrov,niejeanidostatočné.Tietodatabázy
nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tie možno zarátať aj bežné mesačné výdavky
súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver

o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver.“

31. Súd v tejto súvislosti dodáva, že je síce pravdou, že spotrebiteľ je povinný podľa § 7 ods. 2 zákona
číslo 129/2010 Z. z. poskytnúť veriteľovi úplné, pravdivé a presné údaje potrebné na posúdenie jehoschopnosti splácať úver (čo tu žalobca ani nepreukázal že žiadal), to však nezbavuje veriteľa povinnosti
poskytnuté údaje preveriť, ako to vyplýva zo zákonného ustanovenia. Najvyšší súd Českej republiky
a tiež Ústavný súd Českej republiky sa zaoberali výkladom tejto povinnosti veriteľa a dospeli k záveru,

že je nedostatočné, ak veriteľ sa uspokojí len s prehlásením spotrebiteľa o jeho príjme alebo o osobných
a majetkových pomeroch. Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje, ktoré dlžník uviedol si
veriteľ aj overí (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25.07.2018 alebo
33Cdo/201/2018 zo dňa 20. marca 2019). Podobne aj Ústavný súd Českej republiky vo svojom náleze
III. ÚS 4129/18 zo dňa 26.02.2019 sa s týmito závermi stotožnil a uviedol, že poskytovateľ úveru má

jednoznačnepovinnosťpreveriťspotrebiteľovuschopnosťsplatiťúver.Jemožnépoukázaťzároveňajna
rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C – 449/13 z 18.decembra 2014 vo veci Consumer Finance SA
proti E. F.. Podľa tohto rozhodnutia poskytovateľ úveru má dôkazné bremeno posúdiť úveryschopnosť
dlžníka spotrebiteľa na základe dostatočných informácií, ktoré sú podložené dokladmi, tým má byť
zabránené, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne. Žalobca napriek výzve súdu nepreukázal,
že by postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytovaní úveru žalovanej, keďže súdu nebol

predložený žiadny dôkaz o tom, že overoval a zohľadnil reálny príjem a akékoľvek výdavky žalovanej, jej
manžela, a preto je súd toho názoru, že nastala fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11
ods.2 ZoSÚ. Ako poukázal aj Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 1CoCsp/11/2025„ je nepochybné,
že žalovaný má samozrejme výdavky na bývanie, stravu, hygienické potreby, ošatenie, obuv, telefón,
cestovné a pod., pričom pokiaľ žalobca tieto výdavky žiadnym spôsobom nezisťoval a nepreveroval a

uspokojil sa iba s tvrdením žalovaného, že jeho finančné výdavky majú predstavovať 400,- eur mesačne,
tak nemožno vychádzať pri určení výdavkov iba z tohto tvrdenia a zo sumy životného minima, ale tieto
je potrebné podrobne skúmať, pretože v opačnom prípade sa vystavuje dôsledkom vyplývajúcim z §
11 ods. 2 ZoSÚ.“
32. Preto súd uzavrel, že veriteľ nezohľadňoval, neposúdil a nepreveril reálne príjmovú a výdavkovú

zložku žalovanej, pokiaľ ide o ekonomický status žalovanej, preto žalobca nemôže úspešne tvrdiť, že
konal s odbornou starostlivosťou. Žalobca ničím nepreukázal skúmanie výdavkov žalovanej. Nejedná sa
preto o konanie s odbornou starostlivosťou v prípade, ak veriteľ si tieto rozhodujúce skutočnosti vôbec
nezistil a neoveril. Bez preukázania výdavkov podľa názoru súdu veriteľ nemohol objektívne posudzovať
celkovú sociálno-ekonomickú situáciu žalovanej. Iba vzájomným porovnaním príjmov a výdavkov je

možné vyhodnotiť, či spotrebiteľ je dostatočne solventný a či pravdepodobne v budúcnosti (minimálne
v období, na ktoré sa zmluva uzatvára) bude schopný plniť svoje záväzky. Skúmanie bonity žalovanej
zo strany veriteľa je potrebné považovať za úplne formalistické (podporne viď napr. rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 12Co/136/2019). Opak žalobca nepreukázal.

33. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj so závermi vyslovenými Krajským súdom v Prešove
v rozhodnutí sp. zn. 6Co/171/2016 zo dňa 27.10.2016, v zmysle ktorých: „Dôsledkom podcenenia
bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou
starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa. Odvolací súd uvádza, že v tomto smere § 11 ods. 2
zákona č. 129/2010 Z. z. vôbec nepôsobí odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie

generálneho zákona – Občianskeho zákonníka, a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom
porušení povinnosti veriteľa na finančnom trhu. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym
predmetom podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú
platbu beztoho, aby bolo zrejmé, čo postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda
obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia

existovať prísne nároky na vyžadovanie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť
bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z
pohľadu jeho osobných majetkových pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Ak Súdny dvor uznal
ako odradzujúcu sankciu nepriznanie úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom
trhu pre porušenie konať s odbornou starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne

eurokonformné aplikovať § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa
považovať za odporujúce morálke.“

34. Súd dáva do pozornosti aj článok 26 preambuly smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/
ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorého členské štáty by mali prijať vhodne opatrenia

na podporu zodpovedajúcich postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu berúc do úvahy osobitný
charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácii a
vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení
týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,abyveritelianeposkytovaliúverynezodpovednealebobezpredchádzajúcehoposúdeniaúverovejbonity
a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takému správaniu a aby stanovili
potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté

ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo
14.6.2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcii, veritelia by mali byť zodpovední za
individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie,
ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého
obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a

usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

35. Aj z judikatúry Súdneho dvora EÚ jasne vyplýva povinnosť súdov skúmať pri spotrebiteľských
zmluvách bonitu spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na aktuálny rozsudok Súdneho
dvora (druhá komora) z 5. marca 2020 vo veci C-679/2018 (OPR-Finance s.r.o. proti GK) podľa ktorého
Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách

o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že
vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej
v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve,
pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23.

36. Súd v tu prejednávanej veci dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by náležite skúmal a
vyhodnotil bonitu žalovanej v zmysle § 11 ods. 2 vety druhej zákona č. 129/2010 Z.z. v kontexte s § 7
ods.1 citovaného zákona, čo spôsobilo bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

37. Znamená to, že žalovaná mala veriteľovi vrátiť len sumu poskytnutého úveru, t. j. 586,- eur. Žalovaná
v konaní nijako nespochybnila, že vyplatená bola jej suma 586,- eur, toto nepopreté skutkové tvrdenie
žalobcu súd má za nesporné a vzhľadom na to, že jednalo sa o viazaný úver na kúpu tovaru a žalovaná
časť úveru aj uhradila, niet pochýb, že úver bol jej vyplatený. V priebehu konania neboli zistené žiadne
skutočnosti spochybňujúce tvrdenia žalobcu, že na nároky z úverovej zmluvy žalovaná doposiaľ uhradila

mu okrem akontácie len sumu 500,- eur. Súd preto mal za preukázaný vznik nároku žalobcu na úhradu
úverovej istiny vo výške 86,- eur (586,- eur – 500,- eur).

38. Vzhľadom na už uvedenú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru preto súd z požadovanej sumy
263,96 eur žalobcovi priznal len čistú nevrátenú úverovú istinu vo výške 86,- eur a vo zvyšku žalobu

zamietol.

39. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
263,96 eur od 29.03.2023 do zaplatenia.

40. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

41. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

42. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka.

43. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu.44. Žalobca, vychádzajúc z tvrdení v žalobe určil začiatok omeškania žalovanej, od ktorého požadoval
úrok z omeškania, na deň 29.03.2023 na základe toho, že v dôsledku omeškania s úhradou jej záväzkov
úver dňa 21.03.2023 po predchádzajúcom upozornení predžalobnou upomienkou zosplatnil.

45. Zosplatnenie tvrdené žalobcom tu nebolo platné, a preto naň súd neprihliadol. Nedôsledné skúmanie
bonity dlžníka popísané vyššie tu totiž spôsobilo aj dôsledok vyplývajúci z § 11 ods. 2 vety prvej
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to ten, že nie je možné úver predčasne
zosplatniť. Právny úkon žalobcu o zosplatnení bol preto v rozpore s týmto ustanovením, a preto podľa

§ 39 Občianskeho zákonníka bol absolútne neplatný. Neplatný bol navyše aj preto, že upozornenie
pred zosplatnením (predžalobná upomienka) ani Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru
neobsahovali identifikáciu (konkretizáciu) splátky, pre ktorú malo dôjsť k zosplatneniu. K tomu súd
poukazuje na to, že v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 3/2025 bolo pod číslom 34/2025
publikované uznesenie Najvyššieho súdu z 13.02.2025 sp. zn. 6Cdo/152/2022, podľa ktorého právnej
vety bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či

k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci
splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka).

46. Vzhľadom k tomu, že úver súd považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovaná mala na tento
úver zaplatiť veriteľovi len sumu poskytnutej istiny vo výške 586,- eur. Keďže nepochybne šlo o úver,
ktorý sa mal splácať v mesačných splátkach od 20.03.2021 a výška mesačnej splátky bola jednoznačne
a zrozumiteľne v zmluve dohodnutá v sume 20,- eur, potom žalovaná úver (len vo výške reálne jej
poskytnutej úverovej istiny) mala v skutočnosti splatiť v 30 splátkach ( 586,- eur : 20 eur), a teda

poslednú splátku by hradila po 30 mesiacoch v mesiaci august 2023, konkrétne 20.08.2023. Keďže sa
tak nestalo, dňa 21.08.2023 žalovaná už bola preukázateľne v omeškaní so zaplatením nevráteného
zostatku úverovej istiny. Preto vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná dňa 21.08.2023 preukázateľne
bola v omeškaní so zaplatením nevrátenej úverovej istiny vo výške 86,-eur a jej omeškanie trvá, uložil
jej súd spolu so sumou 86,- eur zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy

86,- eur od 21.08.2023 do zaplatenia.

47. Nakoľko súd z dôvodov už uvedených uzavrel, že na ostatné uplatňované nároky žalobcovi
nárok nevznikol, s ich zaplatením sa žalovaná nemohla dostať ani do omeškania, preto v časti úroku
z omeškania požadovaného zo sumy prevyšujúcej sumu nevrátenej úverovej istiny súd žalobu zamietol.

48. Súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v lehote stanovenej v § 232 ods. 3
veta prvá CSP, t. j. v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keďže na určenie dlhšej lehoty
na zaplatenie, či na povolenie splácať ju v splátkach nebol do dňa vyhlásenia rozsudku podaný návrh.
Žalovanej bola žaloba riadne doručená, tá napriek výslovnej výzve súdu na vyjadrenie sa k nej nijako

na ňu nereagovala, nevyjadrila sa ani k samotnému nároku, ani k jeho splatnosti. Preto nebol dôvod
na určenie inej ako základnej zákonnej trojdňovej lehoty na plnenie dlhu. Uvedené žalovanej nebráni,
aby sa v prípade, že by prisúdenú sumu chcela splácať v splátkach, obrátila s takouto žiadosťou priamo
na žalobcu.

49. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP.

50. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že pri uplatňovanom nároku
263,96 eur s príslušenstvom žalobca úspešný bol len čo do zaplatenia jemu prisúdenej sumy 86,- eur
sčasťoupríslušenstva.Vozvyšku(kdežalobabolazamietnutá)úspechmalažalovaná,tedaprevažujúci

úspech v spore je na strane žalovanej. Žalobcovi, ktorý uplatnil nárok na náhradu trov konania, tak podľa
výsledku konania nárok na ich náhradu ani v časti nevznikol (úspech mal ani nie v 33 % uplatneného
nároku) a úspešnejšia žalovaná náhradu trov konania neuplatnila, žiadne preukázateľné a vyčísliteľné
trovy konania jej ani nevznikli. Preto súd náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.