Rozsudok – Spoluvlastníctvo – Záložné právo ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, July 3, 2024

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/97/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716205376
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2024:5716205376.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/X, XXX XX, E., právne zastúpenej JUDr. Vladimírom Kašubom,
PhD., advokátom so sídlom Holubyho 51, 036 01, Martin, IČO: 42 058 945, proti žalovaným v rade 1/: B.
F. G., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, XXX XX, B., právne zastúpenej JUDr. Ing. Martinou
Kiseľovou, advokátkou so sídlom Pavla Mudroňa 26, 036 01, Martin, IČO: 42 392 144, v rade 2/: I. J.
K., F., so sídlom L. XX, XXX XX, K., IČO: XX XXX XXX, v rade 3/: E. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
M. XXXX/XX, XXX XX, K., v konaní o určenie vlastníckeho práva a o určenie neexistencie záložného
práva, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, vedených
v katastri nehnuteľností Okresného úradu Martin, katastrálny odbor, pre kat. úz. B. a to jednoizbového
bytu č. X nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu súp. č. XXXX na ul. H. C. B., vo vchode č. XX
a spoluvlastníckeho podielu k pozemku, na ktorom je bytový dom súp. č. XXXX postavený – CKN parc.
č. 3528/41 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 700 m2 a spoluvlastníckeho podielu k priestoru na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu v podiele 4879/62.722-ín.

II. Určuje sa, že nehnuteľnosti uvedené vo výroku I. tohto rozsudku nie sú zaťažené záložným právom,
ktoré malo vzniknúť na základe záložnej zmluvy uzavretej medzi predchodcom žalovanej v rade 2/ - J.
K. M., F., so sídlom v Bratislave a žalovaným v rade 3/ dňa 24.4.2008, ktorej vklad bol povolený Správou
katastra Martin dňa 28.6.2008 pod č. V 1992/2008.

III. Žalobkyňa má proti žalovaným v rade 1/, 2/ a 3/, povinným spoločne a nerozdielne, právo na náhradu
trov konania pred súdom prvej a druhej inštancie a trov vzniknutých v dovolacom konaní v plnom
rozsahu.

IV. O výške náhrady trov konania žalobkyne rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorá bola doručená súdu dňa 13.5.2016, žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že je vlastníčkou
1-izbového bytu č. X, ktorý sa nachádza na prízemí bytového domu súpisné číslo XXXX na ulici H. C. B..
Zároveň žiadala, by súd určil, že záložná zmluva uzavretá medzi žalovanou v rade 1/ a žalovanou v rade
2/ je neplatná. Neskôr žalobkyňa rozšírila návrh vo vzťahu k žalovanému v rade 3/ E. E. a požiadala

o zmenu žaloby. Uznesením č.k. 21C/166/2016 – 249 zo dňa 21.7.2017 súd pripustil, aby do konania
vstúpil ďalší účastník na strane žalovaných a to E. E.. Súd súhlasil aj s tým, že bude konať o zmenenej
žalobevčastivýrokuII,ktoroužalobkyňažiadala,abyurčil,žezáložnázmluvauzatvorenádňa24.4.2008
medzi žalovanou v rade 2/ a žalovaným v rade 3/, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Martin dňa28.6.2008 pod V 1992/08, je neplatná. Žalobkyňa už nežiadala, aby súd určil, že záložná zmluva medzi
žalovanou v rade 1/ a žalovanou v rade 2/ je neplatná, pretože takúto zmluvu neuzatvorili. Žalobkyňa
žalobu odôvodnila tým, že bola obeťou trestného činu, v dôsledku čoho prišla o svoj 1-izbový byt

a tento jej byt bol prevedený na žalovanú v rade 1/. Páchateľ trestného činu bol právoplatne odsúdený
rozsudkom Okresného súdu v Martine sp. zn. 23T/82/2009 zo dňa 13.10.2015. Podľa žalobkyne údaje
zapísané v katastri nehnuteľností nekorešpondujú s právnym stavom, pretože žalovaná v rade 1/ sa
nikdy nemohla stať vlastníčkou 1-izbového bytu.

2. Žalovaná v rade 1/ B. F. G. sa k žalobe vyjadrila podaním zo dňa 15.11.2016 a uviedla, že sporný
1-izbový byt nadobudla Kúpnou zmluvou zo dňa 5.5.2008, ktorú uzatvorila s predávajúcim E. E.. Byt
kupovala v čase po rozvode manželstva a potrebovala si vyriešiť svoju bytovú otázku. Po rozvode
manželstva jej bol do starostlivosti zverený v tom čase X-XXXXX maloletý syn. Byt si vyhľadala v ponuke
realitnej kancelárie – REALITY MARTIN, s.r.o., s ktorou uzatvorila mandátnu zmluvu, na základe ktorej
vykonala ohliadku bytu. Za službu sprostredkovania nadobudnutia sporného bytu zaplatila realitnej

kancelárii províziu 50.000 Sk. Z vlastnej iniciatívy údaje o byte zisťovala aj v evidencii nehnuteľností.
Na liste vlastníctva nebola evidovaná žiadna ťarcha a preto byt odkúpila za 850.000 Sk. Uviedla, že
postupovalaspotrebnouopatrnosťouačasťkúpnejcenybolazaplatenázhypotekárnehoúveru,ktorýjej
poskytla J. K. M., F. na základe Zmluvy o hypotekárnom úvere. Kúpený byt bol v zlom technickom stave
a uskutočnila jeho rekonštrukciu, na ktorú vynaložila najmenej 4.036,41 € (na materiál). Poukázala aj na

to, že o problémoch s bytom sa dozvedela až v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde v Martine
sp. zn. 6C/26/2008, v ktorom vystupovala ako vedľajšia účastníčka. Uviedla, že N. M. bola v trestnom
konaní vedenom na Okresnom súde v Martine sp. zn. 23T/82/2009, uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni
náhradu škody vo výške 18.654,52 € (561.986 Sk). Výška škody bola v trestnom konaní vyčíslená
ako rozdiel medzi všeobecnou hodnotou sporného 1-izbového bytu vyčíslenou znaleckým posudkom

vo výške 641.986,07 Sk a sumou 80.000 Sk, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť N. M. ako kúpnu cenu.
Poukázala aj na to, že z trestných rozsudkov sa dozvedela, že žalovaný v rade 3/ Kurt Kristel, od ktorého
byt kúpila, vyplatil dňa 26.2.2008 spoločnosti Wűstenrot Stavebná sporiteľňa, a.s. zostatok úveru,
ktorý bola žalobkyňa povinná zaplatiť vo výške 402.411 Sk (13.357,60 €). Podľa žalovanej žalobkyňa
by mala fakticky za byt dostať celkove sumu 32.012 € (suma 13.357,60 € bola zaplatená formou

úhrady pohľadávky žalobkyne na zaplatenie dlhu z úveru vo vzťahu k spoločnosti Wűstenrot Stavebná
sporiteľňa, a.s. a zostávajúca časť pohľadávky 18.654,52 € bola priznaná v trestnom konaní, zatiaľ
uhradená nebola). Žalobkyňa dostala za byt aj kúpnu cenu 80.000 Sk.

3. Žalovaná v rade 1/ sa odvolávala aj na Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 405/16, podľa ktorého

osoby, ktorým svedčí dobrá viera, nenesú žiadny diel zodpovednosti za neplatnosť zmluvy uzatvorenej
medzi právnymi predchodcami. Osoba, ktorá urobila určitý právny úkon s dôverou v určitý jej druhou
stranou prezentovaný skutkový stav, navyše potvrdený údajmi z verejnej štátom vedenej evidencie, musí
byť v materiálnom právnom štáte chránená.

4. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovanej v rade 1/ vyjadrila podaním zo dňa 6.12.2016, v ktorom
uviedla, že o byt bola pripravená v dôsledku trestnej činnosti, čo bolo preukázané aj v konaní vedenom
na Okresnom súde v Martine sp. zn. 23T/82/2009. Žalobkyňa sa v tejto súvislosti odvolávala aj na
rozhodnutie Ústavného súdu, podľa ktorého na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže
dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a teda nemožno uvažovať o ochrane

vlastníckehopráva,hocidobromyseľnéhonadobúdateľa.Rovnakotakniejemožnézauvedenéhostavu
uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou,
podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám.

5. K vyjadreniu žalobkyne sa žalovaná v rade 1/ vyjadrila a to podaním zo dňa 2.1.2017. Bránila sa

tým, že ona nebola súčasťou žiadneho podvodného konania a vlastníctvo k spornému bytu nadobudla
riadne. Pokiaľ by vedela, že ohľadne bytu sú nejaké pochybnosti, nebrala by na zakúpenie bytu hypotéku
a nevystavovala by seba a maloletého syna neistote. O nehnuteľnosť s nejasnými vlastníckymi vzťahmi
by záujem nemala. Uviedla, že žalobkyňa mala možnosť efektívne sa brániť proti konaniu N. M.. Pri
ochrane svojho vlastníckeho práva konala však s hrubou nedbanlivosťou a ľahkomyseľne. Neotvorila

si ani zásielku z katastra nehnuteľností, ktorá obsahovala oznámenie o prerušení katastrálneho
konania ohľadne prevodu sporného bytu. Neotvorila si ani ďalšiu zásielku z katastra, ktorej obsahom
bolo oznámenie o povolení vkladu vlastníckeho práva k spornému bytu a to v prospech nového
majiteľa spoločnosti GERONT DSS s.r.o. Skutočnosť, že žalobkyňa je ochotná jej uhradiť nákladyza rekonštrukcie bytu, nie je pre ňu dostatočným zadosťučinením. Žalovaná poukázala aj na ďalšie
rozhodnutia súdov v obdobných veciach.

6. K vyjadreniu žalovanej v rade 1/ sa opätovne vyjadrila žalobkyňa a to podaním zo dňa 23.1.2017
a opätovne zdôraznila, že v súvislosti s jej bytom bola obeťou trestného činu.

7. V priebehu konania žalobkyňa na žalobe zotrvala.

8. V priebehu konania súd zistil, že pôvodný žalovaný J. K. M., F., so sídlom v Bratislave, sa k 1.10.2021
zlúčila s I. J. K., F., ktorá sa tým stala v zmysle § 69 ods. 3 Obch. zákonníka jej právnym nástupcom.
O pokračovaní s týmto subjektom preto súd rozhodol svojím uznesením z 24.8.2022 v priebehu konania.

9.Povykonanomdokazovanívýsluchomžalobkyne,žalovanej1/ačítanímlistínpripojenýchdosúdneho
spisu Okresný súd Martin svojím v poradí prvým rozsudkom vo veci samej zo dňa 1.3.2018 žalobu

žalobkyne, ktorou žiadala určiť jej vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam a v časti, kde žiadala určiť
neplatnosť záložnej zmluvy zo dňa 24.4.2008, uzatvorenej medzi žalovanou v rade 2/ a žalovaným v
rade 3/, ktorej vklad bol povolený dňa 26.6.2008 pod V 1992/08, zamietol a žalovaným v rade 1/, 2/, 3/
priznal právo na náhradu trov konania proti žalobkyni v plnom rozsahu.

10. Tento rozsudok odvolaním napadla žalobkyňa a Krajský súd v Žiline svojím rozsudkom sp. zn.
9Co/302/2018 zo dňa 28.2.2019 rozsudok okresného súdu zo dňa 1.3.2018 potvrdil a žalovaným proti
žalobkyni priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Vo svojom rozsudku
Krajský súd v Žiline zdôraznil, že v napadnutom rozsudku súd zohľadňoval práva pôvodnej vlastníčky
sporného bytu a princíp ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa bytu, pričom do úvahy zobral spôsob

opustenia vlastníckej sféry bytu pôvodného vlastníka, tiež jednotlivé poskytnuté plnenia v prospech tejto
osoby, ako aj spôsob nadobudnutia bytu novým vlastníkom a spôsob jeho financovania. Vo svojom
rozhodnutí sa okresný súd priklonil k princípu ochrany dobrej viery nadobúdateľa a konštatoval, že
vyššie riziko má znášať žalobkyňa, ktorá sa správala nedbalo a nezodpovedne. Krajský súd vo svojom
rozsudku dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre

posúdenie veci a že dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa stotožnil.

11. Pokiaľ teda v odvolaní žalobkyňa poukazovala na to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne
posúdil, resp. dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd
dospel k záveru, že uvedené rozhodnutie je vecne správne a správne bolo aj právne posúdenie veci

vzhľadom na súčasnú judikatúru, či už Najvyššieho súdu, alebo Ústavného súdu SR (I. ÚS 489/2016,
I. ÚS 151/2016). Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že boli posudzované vzájomne kolidujúce ústavné
hodnotyatoprincípochranydobrejvierynadobúdateľa(princípdobrejviery,dôveryvaktyštátuaprávnej
istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka
(princíp nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného

viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv,
treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto
typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie
riziko má niesť nedbalý vlastník, než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako
dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom

určenom správnom (katastrálnom) konaní. Z tohto pohľadu potom vec posudzoval aj súd prvej inštancie,
keď na jednej strane pripustil, že pôvodná vlastníčka bytu bola podvedená, avšak určitým spôsobom
strata vlastníctva bytu bola vykompenzovaná finančnými prostriedkami a to jednak poskytnutím plnenia
vo výške 80.000 Sk, zaplatenie jej dlhu spoločnosti Wüstenrot vo výške 402.000 Sk a priznanie náhrady
škody súdom vo výške 18.654,52 €. Takéto „odškodnenie“ predstavuje 34.667,63 €. Na druhej strane

súčasná vlastníčka bytu v prípade, že by bolo vyhovené návrhu žalobkyne, by o vlastníctvo bytu prišla
a navyše by musela zaplatiť úver, z ktorého sčasti financovala kúpu predmetného bytu.

12. Rozsudok Krajského súdu v Žiline z 28.2.2019 dovolaním napadla žalobkyňa a Najvyšší súd
Slovenskej republiky svojím uznesením sp. zn. 7Cdo/67/2020 zo dňa 30.6.2022 napadnutý rozsudok

Krajského súdu v Žiline zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom zrušujúcom uznesení Najvyšší
súd Slovenskej republiky konštatoval, že v odôvodnení svojho rozhodnutia sa teda odvolací súd
musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť
v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonanýmdokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho súdu
môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu
konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu

vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený
skutkový stav.

13. Ustanovenie § 387 ods. 2 CSP síce umožňuje odvolaciemu súdu, aby sa v potvrdzujúcom rozsudku,
ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzil len na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody. Aj v takom prípade je však v zmysle § 387 ods. 3 veta
druhá CSP povinný vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Podobne judikatúra
ESĽP, ktorá síce nevyžaduje, aby na každý argument strany bola v odôvodnení rozhodnutia súdu daná
odpoveď, trvá na tom, že ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď súdu práve na tento argument (O. H. c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 – A ,

s. 12, § 29, P. K. c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 – B, Q. c. Grécko z 29. mája 1997,
P. c. Francúzsko z 19. februára 1998).

14. Ak sa teda odvolací súd stotožní s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré nemá
náležitosti odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP a uvedený nedostatok sám neodstráni,

jeho rozhodnutie je potom nepreskúmateľné a takýmto arbitrárnym rozhodnutím znemožňuje strane
sporu, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, pretože jej upiera možnosť náležite skutkovo a
právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov, a tým porušuje jej právo
na spravodlivý súdny proces.

15. Ťažisková argumentácia žalobkyne, na základe ktorej osvedčovala oprávnenosť podanej žaloby a jej
nárokovej časti, spočívala v tvrdení, že uzavretá kúpna zmluva bola neplatná z dôvodu trestným súdom
preukázaného podvodného konania zo strany N. M., za ktorý prečin bol právoplatne odsúdený.

16. Uvedená skutočnosť bola síce predmetom okrajového skutkového zistenia prvostupňovým

súdom (pozri bod 4 odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia), avšak prvostupňový súd uvedenú
okolnosť nijako nepremietol do svojich právnych záverov, pričom zároveň konštatoval, že „[vykonaným
dokazovaním nebolo presvedčivým spôsobom preukázané ani to, že kúpna zmluva uzatvorená medzi
žalobkyňou a spoločnosťou GERONT DSS, s.r.o. .... sú neplatné. Sama žalobkyňa v kúpnej zmluve
nesprávne a klamlivo informovala kupujúceho, že na predávanom byte neviaznu žiadne záložné práva.

Takéto správanie sa predávajúcej, keď klamne informovala kupujúceho, nemôže byť použité v jej
prospech pri rozhodovaní o tom, že kúpna zmluva je neplatná. Na tom nič nemení, ani to, že návrh
kúpnej zmluvy spracoval kupujúci. Predaj bytu nebol pre žalobkyňu ekonomicky nevýhodný.“ (bod 7
odôvodnenia prvostupňového súdu).

17.Vyššieuvedenézáveryprvostupňovéhosúdu(bod13.1.)rozporovalažalobkyňavpodanomodvolaní
(č. l. 332 a nasl. spisu) keď opätovne poukazovala na záväzné dôvody trestného súdu o preukázanom
podvodnom konaní N. M. v súvislosti s posudzovanou neplatnosťou kúpnej zmluvy.

18. Odvolací súd v napadnutom odvolacom rozhodnutí však na uvedené odvolacie dôvody nijako

nereagoval. V podstate sa (iba) v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi
prvostupňového súdu a krátko nekoherentne s uvedeným uviedol, že súd prvej inštancie pripustil, že
pôvodná vlastníčka bytu bola podvedená (toto však z odôvodnenia prvostupňového súdu explicitne
nevyplýva).

19. Pokiaľ potom žalobkyňa v podanom dovolaní namietala (aj) nedostatok dôvodov zo strany
odvolacieho rozhodnutia, ako aj skutočnosť, že sa odvolací súd nevysporiadal s jej odvolacou
argumentáciou bolo nevyhnutné zo strany dovolacieho súdu dať jej za pravdu. Dovolací súd preto po
preskúmaní obsahu spisu musí konštatovať, že odvolací súd sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzil
iba na stručné stotožnenie sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie a na všeobecnú úvahu o nedbalom

vlastníkovi a nadobúdateľovi v dobrej viere, vyplývajúcu z dvoch rozhodnutí ústavného súdu bez
toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom zaoberal s konkrétnymi a jednoznačnými námietkami žalobkyne
uvedenými v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie, pričom išlo o skutkové tvrdenia a právne
argumenty, ktoré boli pre rozhodnutie o odvolaní podstatné a právne významné. Teda odvolací súdnedal špecifickú odpoveď a jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom sa nevyrovnal so
všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a
právne významné.

20. Na základe vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že na strane žalobkyne (dovolateľky)
došlokporušeniuprávanaspravodlivýprocesvzmysleustanovenia§420písm.f/CSP.Tátoskutočnosť
je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd dovolaním napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za

správne. Preto dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátil na
ďalšie konanie (§ 450 CSP).

21. Obiter dictum považoval dovolací súd za vhodné dať do pozornosti odvolacieho súdu, že Veľký
senát obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu v uznesení sp. zn. 1VObdo/2/2020 z 27. apríla 2021
potvrdil záväznosť judikatúry najvyššieho súdu, ktorá v prípade prvého absolútne neplatného právneho

úkonu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zotrváva pri ďalších prevodoch nehnuteľností
na zásade, že nikto nemôže na iného previesť viac práv ako má sám (nemo plus iuris ad alium transfere
potest quam ipse habet). Dobromyseľnosť nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda
od vlastníka, má podľa tohto rozhodnutia vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon
v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobromyseľnosť

ich nadobúdateľa výslovne upravuje. Medzi tieto výnimky patrí § 486 Občianskeho zákonníka, § 446
Obchodnéhozákonníka,§93ods.3zákonaokonkurzeareštrukturalizácii,§19ods.3zákonaocenných
papieroch a § 61 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, resp. § 140 ods. 2 písm. l)
v spojení s § 150 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. apríla 2017. V iných prípadoch
právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru

nadobúdateľa neumožňuje (pozri aj 7Cdo/174/2020). K podobným záverom dospeli aj ďalšie „novšie“
dovolacie rozhodnutia (7Cdo/174/2020, 8Cdo/278/2019, m.m 7Cdo/139/2019).

22. Krajský súd v Žiline, ktorému bol následne spis predložený, potom svojím uznesením sp.
zn. 9Co/171/2022 zo dňa 31.8.2023 rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 21.3.2018 č.k.

21C/166/2016-317 zrušil a vec vrátil na nové rozhodnutie.

23. Vo svojom zrušujúcom uznesení krajský súd poukázal na to, že v danom prípade je zrejmé, že
súd mal posúdiť žalobu, ktorou sa domáhala žalobkyňa určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
a tiež žiadala určiť za neplatnú záložnú zmluvu uzatvorenú medzi žalovanými v rade 2/ a v rade

3/ z 24.4.2008 (žalobu, ktorou sa domáhala žalobkyňa určiť neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o
prevodevlastníctvabytuz26.9.2007uzatvorenejmedziňouakopredávajúcouaspoločnosťouGERONT
DSS, s.r.o. ako kupujúcou, súd právoplatne zamietol z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení). V tomto konaní by súd teda mal pri posúdení vymedzeného nároku
žalobkyňou (vlastníčka nehnuteľnosti) tiež prejudiciálne posúdiť, či predmetná zmluva, resp. ďalšie na

ňu nadväzujúce sú (ne)platné. Keďže takéto posúdenie zo záverov rozhodnutia súdu prvej inštancie
jednoznačne nevyplynulo a následne súd posudzoval právo pôvodného vlastníka nehnuteľnosti a
súčasnej osoby zapísanej v katastri nehnuteľností ako vlastník bytu, je potrebné najskôr sa vysporiadať
s týmito skutočnosťami a jednoznačne ustáliť, kto je v súčasnej dobe vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti. Po podaní odvolania boli do spisu doložené ďalšie listinné dôkazy, a to oznámenie, že

žalobkyni bola uhradená škoda, na ktorú bol zaviazaný N. M. v konaní OS Martin 23T/82/2009, ako
aj kópie listín (nájomná zmluva, čestné prehlásenie o platení nájomného, potvrdenie Obce Krpeľany o
zaplatení nájomného), pričom tieto súd prvej inštancie nijakým spôsobom nevyhodnocoval (tieto údaje
nemal k dispozícii). Vzhľadom na závery najvyššieho súdu je zrejmé, že ani súd prvej inštancie vo
svojom rozhodnutí sa nevysporiadal so všetkými námietkami účastníkov konania a svoje rozhodnutie

riadnym spôsobom v zmysle ust. § 220 CSP nezdôvodnil. Pri posúdení otázky dobrých mravov (či teda
oprávnene žalobkyňa žiada vyhovieť nároku, keď ako protiváhu súd prvej inštancie k jej argumentom
uviedol, že došlo za ňu k finančnému plneniu) je potrebné posúdiť všetky okolnosti daného prípadu
vzhľadom aj na argumenty žalobkyne poukazujúce na podvodnosť konania N. M., právoplatný rozsudok
súdu v trestnom konaní, vynaložené finančné prostriedky žalovanou na zabezpečenie iného bývania,

resp. na druhej strane posúdiť jej poskytnuté finančné plnenie v súvislosti so stratou vlastníckeho práva
k bytu. Rozhodnutie súdu, v ktorom sa nevysporiadal so všetkými účastníkmi tvrdenými relevantnými
skutočnosťami, bolo preto potrebné aj vzhľadom na zásadu dvojinštančnosti konania, podľa ktorej
významné skutkové a právne tvrdenia musia byť prejednané v konaní pred súdmi dvoch stupňov, zrušiť.Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. Okresný súd Martin preto vec v potrebnom rozsahu znova prejednal, vykonal dokazovanie, ktoré
strany sporu navrhli ešte po zrušení prvostupňového rozsudku, ale na ktoré aj poukazoval v priebehu
odvolacieho konania, pričom prihliadal aj na výsledky predtým vykonaného dokazovania.

25. Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že sa dostala do finančných problémov a bola možnosť

požičať si peniaze od spoločnosti GERONT DSS, s.r.o.. Za túto spoločnosť konala s p. M., o ktorom
nevedela, že je spoločníkom, alebo konateľom tejto spoločnosti. On jej ponúkol pôžičku s tým, že
bude ručiť svojou nehnuteľnosťou, teda sporným bytom, ona mu byt však predala, hoci nám mala
len ručiť. Dokonca p. M. podpísala doklad, že od neho prevzala sumu 300.000 Sk, ktorú ale od neho
nedostala. Dostala od neho sumu 74.000 €, pričom sumou 6.000 Sk zaplatil jej dlh u správcu bytového
domu. Vedela, že existoval návrh zmluvy o budúcej zmluve s tým, že potom, čo ona vráti pôžičku, tak

GERONT DSS s.r.o. sa zaviaže, že jej byt spätne predá. Takúto zmluvu však nepodpísala a ani jej na
podpis neponúkli, avšak vedela, že ju majú pripravenú. Kúpnu zmluvu, ktorú podpisovala žalobkyňa pre
notárom, jej M. ani neumožnil predtým prečítať, peniaze prevzala od M. až potom, čo zmluvu u notára
podpísala. Žalobkyňa uviedla, že na byt si zobrala od spoločnosti Wüstenrot úver vo výške 400.000 Sk.
Dohodnutá cena za byt, za ktorú ona kupovala sporný byt, bola 550.000 Sk, mala svoje úspory okolo

150.000 Sk a spolu s poskytnutým úverom dokázala zaplatiť kúpnu cenu bytu.

26. Žalovaná v rade 1/ sa vyjadrila, že v roku 2008 po rozvode potrebovala kúpiť byt a ten hľadala
prostredníctvom internetu aj za pomoci realitnej kancelárie Reality Martin. Z ponúk si vybrala práve
sporný byt a za pomoci realitnej kancelárie uzavrela aj kúpnu zmluvu. List vlastníctva, ktorý jej

prezentovala realitná kancelária, sa jej javil ako čistý, neboli tam žiadne poznámky, ani ťarchy
a spoliehala sa, že obchod bude v poriadku, keďže sprostredkovávala realitná kancelária. Nejaké
peniaze mala a nejaké ešte potrebovala, takže si zobrala úver u J. K. zmluvou o úvere, ktorú uzavrela
dňa 24.4.2008 a vo vzťahu k banke založila sporný byt. U J. K. si požičala sumu 16.560 € ku dňu
12.8.2004 a tento dlh v čase svojej výpovede (28.2.2017) ešte splácala. O tom, že s bytmi sú problémy,

sa dozvedela až vtedy, keď jej došla zásielka zo súdu, že by mala v inom súdnom konaní vystupovať
ako vedľajší účastník.

27. Pôvodný žalovaný v rade 2/ - J. K. M. vo svojich podaniach žalobu namietal ako bezdôvodnú.

28. Právny zástupca žalovaného v rade 2/ aj prostredníctvom povereného pracovníka v podstate zotrval
v priebehu konania na svojich prvých písomných vyjadreniach k žalobe a prezentoval, že napriek
nezaplateniu pohľadávky žalovanej v rade 1/ ochotu vymazať záložné právo na liste vlastníctva za
predpokladu, že by žalobkyňa zobrala voči žalovanému v rade 2/ žalobu späť a nepožadovala náhradu
trovkonania.Žalobkyňavšaktakýtonávrhzostranyžalovanéhovrade2/nepristupovala.Inakvpriebehu

konania predchodca žalovaného v rade 2/ J. K. M. F. vo svojich písomných vyjadreniach k žalobe
konštatoval, že záložná zmluva, ktorej platnosť bola napadnutá, je podľa názoru žalovaného v rade 2/
platnou záložnou zmluvou a poukazovala aj na argumentáciu žalovanej v rade 1/.

29. Na pojednávaní dňa 3.7.2024, kde súd upozornila žalujúcu stranu, že žalobný petit vo vzťahu

k neplatnosti záložnej zmluvy, ktorú uzavrel predchodca žalovanej v rade 2/ s E. E., nekorešponduje
ustanoveniam § 137 písm. c) a d) C.s.p., právny zástupca žalobkyne následne preformuloval žalobný
petit ohľadne záložnej zmluvy tak, ako vyplýva z výroku II. tohto rozsudku. Takúto zmenu žaloby súd
na pojednávaní dňa 3.7.2024 pripustil.

30. Žalovaný v rade 3/ E. E. sa v priebehu konania k žalobe nevyjadroval a nezúčastňoval sa ani
pojednávaní, ktoré boli vo veci nariadené.

31. Pokiaľ ide o skutkové zistenia súdu, tie súd založil najmä na záveroch, ktoré boli zistené ohľadne
konania N. M. a žalobkyne v trestnom konaní, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Martin pod

sp. zn. 23T/82/2009 a kde bol N. M. právoplatným rozsudkom Okresného súdu Martin rovnakej sp.
značky zo dňa 13.10.2015 uznaný za vinného na tom skutkovom základe, že dňa 26.9.2007 v Martine
sa dohodol so žalobkyňou na poskytnutí hotovostnej pôžičky vo výške 100.000 Sk, teda 3.319,39 €
zo strany spoločnosti GERONT DSS, s.r.o., vtedy so sídlom Smolenice, Komenského 51, pričom jejtvrdil, že podmienkou poskytnutia pôžičky zo strany spoločnosti je ručenie nehnuteľnosťou a dohodol
sa na mesačných splátkach pôžičky vo výške 4.000 Sk, avšak nedohodol sa na dobe splácania, ani
jej neposkytol písomné vyhotovenie zmluvy o pôžičke a na podpis jej predložil kúpnu zmluvu, ktorou

previedla žalobkyňa na spoločnosť GERONT DSS, s.r.o. vlastnícke právo k spornému bytu za údajnú
kúpnu cenu 300.000 Sk. Túto kúpnu zmluvu podpísal za kupujúceho, pričom v tom čase nemal za
neho právo konať, avšak toto konanie N. M. bolo spoločnosťou dodatočne schválené a pri podpise
zmluvy žalobkyňu presviedčal, že ide len o zabezpečenie pôžičky a že spoločnosť na ňu vlastníctvo
bytu prevedie, ak pôžičku splatí. Presviedčal ju, že ona nič nepredáva, že zmluvu o pôžičke jej pošle

poštou, alebo donesie osobne. Nedal jej možnosť si riadne preštudovať kúpnu zmluvu a po notárskom
overení podpisu A. B. na tejto zmluve jej obžalovaný vyplatil sumu 80.000 Sk, z ktorej odrátal sumu 6.000
Sk, ktorú jej poskytol predtým na zaplatenie dlhu na poplatkoch spojených s užívaním bytu. Zmluvu
o pôžičke N. M. dodatočne žalobkyni neposkytol, ani v nej neuviedol, ako má splácať splátky pôžičky,
pričom už dňa 21.11.2007 spoločnosť GERONT DSS, s.r.o. previedla vlastnícke právo k uvedenému
bytu na kupujúceho E. E., teda na žalovaného 3/ za kúpnu cenu 350.000 Sk a tento ho previedol zmluvou

z 5.5.2008 na žalovanú v rade 1/ za kúpnu cenu 850.000 Sk. Podľa skutkovej vety rozsudku spôsobil
tak odsúdený N. M. žalobkyni škodu vo výške 18.654,52 €.

32. Za to mu bol uložený trest odňatia slobody v znení rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn.
1To/15/2016 z 12.4.2016 vo výmere 30 mesiacov s podmienečný odkladom výkonu trestu na skúšobnú

dobutrochrokov.Súčasnebolzaviazanýnahradiťžalobkynivskúšobnejdobeškoduvovýške18.654,52
€ a uložený mu bol aj peňažný trest vo výmere 10.000 € s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere
10 mesiacov.

33. Pokiaľ išlo o kvalifikáciu skutku, odsúdený bol uznaný za vinného z prečinu podvodu podľa § 221

ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, pretože na škodu cudzieho majetku iného obohatil tým, že uviedol niekoho
do omylu a takým činom spôsobil väčšiu škodu.

34. Z rozsudku oboch súdov, teda z prvostupňového súdu i z rozsudku Krajského súdu v Žiline vyplynulo,
že úvahy odsúdeného a jeho úmysel smeroval k získaniu bytu a k neposkytnutiu pôžičky poškodenej

a v tejto súvislosti obžalovaný uviedol poškodenú, čiže žalobkyňu, do omylu.

35. Skutočnosť uzavretia kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorú žalobkyňa uzavrela so
spoločnosťou GERONT DSS, s.r.o., so sídlom v Smoleniciach, IČO: 36 686 409, bola preukázaná aj
priamo touto kúpnou zmluvou pripojenou do súdneho spisu. Bolo z nej zrejmé, že žalobkyňa ju podpísala

26.9.2007 a vklad bol povolený do katastra nehnuteľností pod V 3948/2007 dňa 7.11.2007. Úmysel N.
M. neposkytnúť žalobkyni pôžičku, ale naopak zmocniť sa bytu, je preukázaný aj tým, že necelý mesiac
po vklade kúpnej zmluvy uzavretej so žalobkyňou, obchodná spoločnosť GERONT DSS, s.r.o. kúpnou
zmluvou zo dňa 21.11.2007, ktorej vklad bol povolený pod V 4957/2007 dňa 3.12.2007, prevádza sporný
byt na E. E. za kúpnu cenu 350.000 Sk. Následne E. E. zmluvou z 5.5.2008, ktorej vklad bol povolený

pod V 2135/2008 dňa 4.7.2008, prevádza sporný byt na žalobkyňu za kúpnu cenu 850.000 Sk.

36. Bolo pravdou, že žalovaná v rade 1/ byt financovala aj prostredníctvom hypotekárneho úveru, ktorý
jej bol na základe zmluvy o hypotekárnom úvere z 24.4.2008 poskytnutý vo výške 500.000 Sk, pričom
bol v zmysle článku II. zabezpečený záložný právom na predmetný byt, ktorý v tom čase bol ešte vo

vlastníctve E. E., teda žalovaného v rade 3/.

37. Žalovaná v rade 1/ zabezpečovala svoj záväzok Zmluvou o zriadení záložného práva k spornému
bytu, ktorú ale uzatváral vtedajší majiteľ bytu, teda žalovaný v rade 3/ E. E., o čom svedčí zmluva
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti uzavretá medzi predchodcom žalovaného v rade 2/ J. K. M.

F., so sídlom Bratislava ako záložným veriteľom a E. E., teda žalovaným v rade 3/ ako záložcom dňa
24.4.2008. Vklad tejto zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený pod V 1992/2008 dňa 28.6.2008.
Z článku I. tejto záložnej zmluvy vyplýva, že záložným právom podľa tejto zmluvy sa zabezpečuje
pohľadávka záložného veriteľa na splatenie úveru, ktorý bol poskytnutý B. F. G. vo výške 500.000 Sk na
základe zmluvy o hypotekárnom úvere č. 0144400/08HU zo dňa 24.4.2008.

38. Ako súd zistil z aktuálneho výpisu listu vlastníctva ohľadne sporného bytu v čase rozhodovania súdu,
toto záložné právo bolo v katastri nehnuteľností ako ťarcha zapísané.39. Súdom prejednávaná vec sp. zn. 10C/97/2023, predtým 21C/166/2016, nebola jediným sporom,
ktorý žalobkyňa viedla v snahe získať späť vlastníctvo k bytu, ktoré stratila práve na základe kúpnej
zmluvy uzavretej s obchodnou spoločnosťou GERONT DSS s.r.o.. Súd sa na návrh oboch strán sporu

oboznamoval aj s podstatným obsahom spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 6C/26/2008. V tomto
konaní žalobkyňa už dňa 11.2.2008 podala na Okresný súd Martin návrh na určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy uzavretej dňa 26.9.2007, pričom aj v podanej žalobe žalobkyňa viackrát argumentovala tým, že
zo strana N. M. bola ubezpečovaná, že uzavretou kúpnou zmluvou sa len zabezpečuje pôžička, ktorá jej
mala byť poskytnutá vo výške 100.000 Sk a že po uzavretí kúpnej zmluvy k bytu, o ktorej si myslela, že

len zabezpečuje pohľadávku z pôžičky N. M., niekoľkokrát telefonicky urgovala, aby jej sľúbenú zmluvu
o pôžičke, z ktorej by sa dozvedela ďalšie pre ňu potrebné skutočnosti, poslal, avšak takáto zmluva jej
zaslaná nebola. O skutočnosti, že byt nevlastní, sa dozvedela až 29.2.2008, keď ju navštívil nejaký p. R.,
ktorý sa jej predstavil ako nový majiteľ bytu (šlo zrejme o nesprávne uvedený dátum, správnejšie sa javí
byť dátum 29.1.2008, keďže žaloba na súd došla 11.2.2008). Žalobkyňa následne zistila, že v katastri
nehnuteľností je ako vlastník bytu evidovaný E. E.. Vo veci hneď podala trestné oznámenie, pretože

sa cítila byť podvedená. Zo spisu 6C/26/2008 potom vyplynulo, že žalobkyňa už 30.1.2008 oznámenie
o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin.

40. Už podaním, ktoré došlo na Okresný súd Martin 21.10.2008 (viď č.l. 45 – 47 spisu zn. 6C/26/2008),
žalobkyňa okrem podania návrhu na vykonanie ďalších dôkazov navrhla súdu, aby do konania vstúpili

ako vedľajší účastníci E. E., B. F. G. a J. K. F., so sídlom v Bratislave ako vedľajší účastníci a to
s odôvodnením, že súčasná vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti má v prípade úspechu žalobkyne
v prejednávanej veci záujem na výsledku tým, že správa katastra následne vyznačí v katastri
nehnuteľností stav pred úkonom, ktorého neplatnosti sa dovoláva, súčasne záložný veriteľ predmetných
nehnuteľností tým, že záložca v prípade jej úspechu v konaní už nebude vlastníkom predmetných

nehnuteľností a vyznačenie stavu v katastri nehnuteľností pred uzavretím napadnutej kúpnej zmluvy
avyznačeniestavuvkatastrinehnuteľnostípreduzavretímnapadnutejkúpnejzmluvyznamenáajvýmaz
záložného práva, teda aj predošlý vlastník predmetných nehnuteľností E. E., má záujem na výsledku
konania, nakoľko v prípade úspechu žalobkyne môže byť zodpovedný za škodu spôsobenú súčasnej
vlastníčke predmetnej nehnuteľností podľa príslušných ustanovení Obč. zákonníka o náhrade škody.

41. Tento návrh bol J. K. M. F. doručený 1.12.2008, E. E. rovnako 1.12.2008 a B. F. G., teda žalovanej
v rade 1/ dňa 27.1.2009.

42. E. E. sa ako vedľajší účastník vyjadril svojím podaním z 3.12.2008, v ktorom potvrdil, že byt kúpil

od spoločnosti GERONT DSS s.r.o., Smolenice a dňa 26.2.2008 vyplatil za žalobkyňu jej záväzok voči
spoločnosti Wüstenrot stavebná sporiteľňa a.s. vo výške 402.411 Sk. Konštatoval, že byt kúpil v dobrej
viere.

43. Žalovaná v rade 1/ B. F. G. ako vedľajšia účastníčka v prejednávanej veci značky 6C/26/2008 sa

vyjadrila podaním, ktoré na súd došlo 30.1.2009 a z tohto vyjadrenia vyplynulo, že aj ona kupovala
byt v dobrej viere, dokonca do neho vykonala investície v celkovej výške 121.601 Sk ku dňu spísania
podania. Na kúpu bytu si zobrala hypotekárny úver vo výške 500.000 Sk a tento úver riadne spláca.
Rovnako si plní všetky povinnosti vlastníčky bytu a uhrádza všetky náklady spojené s užívaním bytu.

44. Tieto vyjadrenia žalovanej v rade 1/ a žalovaného v rade 3/ ako aj skutočnosť, že o žalobe bola
informovaná J. K. F., ktorá rovnako do konania vstúpila ako vedľajší účastník na strane žalovaného,
boli pre súd v prejednávanej veci sp. zn. 10C/97/2023 právne významné. Bolo to z toho dôvodu, že tak
žalovaná v rade 1/, ako aj žalovaný v rade 3/ a rovnako aj predchodca súčasnej žalovanej v rade 2/
sa v lehote kratšej ako dva roky dozvedeli o prebiehajúcom spore o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy,

ktorú uzavrela žalobkyňa. V konaní tieto strany sporu ale neprodukovali dôkaz, že by z dôvodu právnej
istoty boli napr. žalovaná v rade 1/ voči žalovanému v rade 3/, žalovaný v rade 3/ vo vzťahu k spoločnosti
GERONT DSS s.r.o., uplatnili nárok na náhradu škody, prípadne nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, teda nároky, ktoré im mohli vzniknúť z prípadne neplatne uzavretých zmlúv o prevode
vlastníctva sporného bytu. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením, že žalovaná v rade 1/, ktorá bola v tomto

konaní najaktívnejšou stranou sporu, si počínala dostatočne opatrne a to napriek tomu, že ako vedľajšia
účastníčka bola aj v konaní pod sp. zn. 6C/26/2008 zastúpená takmer od začiatku právnym zástupcom
z radov advokátov.45. Napriek tomu, že žalobkyňa bola v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/26/2008 pred Okresným súdom
Martin nakoniec neúspešná a to len z dôvodu, že žalobkyňa na určení neplatnosti kúpnej zmluvy
uzavretej s prvým kupujúcim GERONT DSS s.r.o. nemala naliehavý právny záujem vyžadovaný vtedy

platným ust. § 80 písm. c) O.s.p. a rozsudok, ktorým by bolo žalobe vyhovené, by sa nevzťahoval
na ďalších nadobúdateľov bytu, teda nenastali účinky právoplatného rozsudku o určení neplatnosti
právneho úkonu v zmysle § 159 ods. 2 a § 159a Obč. súdneho poriadku. Toto konanie prebiehalo až
do roku 2018 a vo veci rozhodoval dvakrát Okresný súd Martin, trikrát Krajský súd v Žiline a dvakrát
NajvyššísúdSRnaposledyrozsudkomsp.zn.8Cdo/26/2016zodňa20.12.2017.Pritomvpriebehutohto

konania, teda pred definitívnym ukončením konania vo veci Okresného súdu Martin sp. zn. 6C/26/2008
žalobkyňapodalapočasdovolaciehokonanianasúdžalobuvoveciurčeniavlastníctvakspornémubytu.

46. V každom prípade ale svojím podaním vyššie uvádzaným, ktorým žalobkyňa v konaní pod sp.
zn. 6C/26/2008 navrhla, aby do konania ako vedľajší účastníci vstúpili v momentálne prejednávanej
veci žalovaná v rade 1/, žalovaný v rade 2/ a žalovaný v rade 3/ a kde namietala platnosť zmluvy

uzavretej s GERONT DSS s.r.o., namietala aj platnosť uzavretej zmluvy o hypotekárnom úvere a ďalších
zmluvných prevodov, ktorými mali postupne nadobudnúť vlastníctvo k bytu žalovaný v rade 3/ a žalovaná
v rade 1/. Preto neobstojí argumentácia právnej zástupkyne žalovanej v rade 1/, že žalobkyňa uzatvárala
kúpnu zmluvu v omyle a teda táto kúpna zmluva uzavretá s obchodnou spoločnosťou GERONT DSS
s.r.o. je relatívne neplatná a tejto neplatnosti sa žalobkyňa nedovolala. Relatívnu neplatnosť právneho

úkonu je možné namietať vo všeobecnej premlčacej dobe troch rokov a žalobkyňa v konaní pod sp. zn.
6C/26/2008 sa neplatnosti dovolala tak vo vzťahu k obchodnej spoločnosti GERONT DSS s.r.o., ako
aj voči žalovanej v rade 1/, žalovanému v rade 3/ a predchodcovi žalovanej v rade 2/ svojím podaním
zo dňa 21.10.2008, ktorým navrhla vstup týchto subjektov ako vedľajších účastníkov do konania zn.
6C/26/2008.

47. Pokiaľ sa žalovaná v rade 1/ bránila tvrdeniami, že jednak za byt po celú dobu až do vyhlásenia
rozsudku súdom na pojednávaní z 3.7.2024 riadne za byt platila a do neho vykonala aj investície
uvádzané vyššie, rovnako neprodukovala dôkaz preukazujúci, že by napriek tomu, že od roku 2008
prebiehali spory o vlastníctvo tohto bytu, dokonca trestné konanie voči N. M., kde bola vypočutá ako

svedkyňa, bola vo vzťahu k žalobkyni, prípadne k inej osobe uplatnila nárok na úhradu týchto investícií,
resp. plnení, ktoré poskytla a ktoré by inak musel platiť vlastník bytu.

48. V trestnom konaní vyplynulo z rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 23T/82/2009, že N. M. dal
žalobkyni podpísať príjmový pokladničný doklad na celkovú sumu 300.000 Sk, čo dôvodil tým, že toto

by mala byť celková suma, ktorú spoločnosti splatí aj s úrokmi za poskytnutie pôžičky v požadovanej
výške 100.000 Sk. Ako vyplynulo z trestného konania zo znaleckého posudku znalkyne z odboru
písmoznalectva,R.R.A.M.č.30/2015,ktorýbolpripojenývtrestnomkonaní,podpisnatomtopríjmovom
pokladničnom doklade bol pravým podpisom žalobkyne. Už ale nebol pravým podpisom žalobkyne
podpis na čestnom prehlásení z 26.9.2007, z ktorého malo vyplývať, že od N. M. žalobkyňa prevzala

celkovú sumu 300.000 Sk (viď č.l. 675), ale tento podpis bol technickou kópiou iného pravého podpisu
A. B., teda bol technickým falzifikátom.

49. Zo spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 23T/82/2009 súd zistil, že súdu došlo 17.9.2020 oznámenie
N. M. o tom, že žalobkyni vyplatil náhradu škody vo výške 18.654,52 € a to dňa 11.9.2020, keď žalobkyni

dvakrátposlalsumupo9.327,26€.Bolotedapreukázanétvrdeniežalovanejvrade1/otom,žežalobkyni
škoda, ktorá jej bola priznaná v rámci trestného konania, bola vyplatená. Z vyššie uvádzaného rozsudku
OkresnéhosúduMartinsp.zn.23T/82/2009vyplynulo,ževtrestnomkonaníbolvypracovanýajznalecký
posudok č. 99/2009 znalca S. R. T., ktorý určil všeobecnú hodnotu bytu žalobkyne ku dňu spáchania
trestného činu a to na sumu 641.986,07 Sk. Z tejto sumy súd odpočítal sumu 80.000 Sk, ktorá bola

preukázateľne vyplatená žalobkyni a výška škody potom predstavovala rozdiel, teda sumu 18.654,52 €
a z tejto sumy potom súd vychádzal pri výroku o náhrade škody poškodenej – žalobkyni.

50. Nároky žalobkyne súd posudzoval podľa príslušných ustanovení Obč. zákonníka (Zákon č. 40/1964
Zb.).

51. Podľa § 37 ods. 1 Obč. zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.52. Podľa § 39 Obč. zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje
zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

53. Podľa § 123 Obč. zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva
držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

54. Podľa § 126 ods. 1 Obč. zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho
práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom

zadržuje.

55. Podľa § 132 ods. 1 Obč. zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou,
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

56. Podľa § 133 ods. 2 Obč. zákonníka ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda
sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon
neustanovuje inak.

57. Podľa § 151a Obč. zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva

tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa, alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z
predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

58. V zmysle § 151b Obč. zákonníka sa záložné právo zriaďuje okrem iného písomnou zmluvou.

59. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k hlbokému vnútornému presvedčeniu, že kúpna zmluva,
ktorú podpísala žalobkyňa so N. M., konajúcim v tom čase za spoločnosť GERONT DSS s.r.o. ako
kupujúceho, bola výsledkom trestnej činnosti N. M. a pre viacero vád bola absolútne neplatná.
Predovšetkým táto kúpna zmluva, ktorú žalobkyňa podpísala s cieľom získať pôžičku, o ktorú mala
záujem v sume 100.000 Sk, nebola vážnym prejavom vôle žalobkyne smerujúcim k trvalému prevodu

vlastníctva bytu, ale žalobkyňa ňou sledovala zabezpečenie pôžičky, ktorá jej mala byť poskytnutá
a rátala s vrátením bytu po jej splatení,

60. Uzavretie spornej kúpnej zmluvy bolo výsledkom trestnej činnosti osoby konajúcej za kupujúceho
N. M. (pričom návrh kúpnej zmluvy, ktorý žalobkyňa bez dôsledného sa oboznámenia s jej obsahom

vo viere, že ide len o zabezpečenie budúcej pôžičky, podpísala), ktorého cieľom bolo získať za
zanedbateľnú hodnotu byt žalobkyne (za sumu 80.000 Sk byt, ktorý v tomto čase mal hodnotu vyše
600.000 Sk) a tento účel žalobkyni nebol známy (a ani jej nemohol byť známy), spôsobuje, že zmluva
bola uzavretá aj v rozpore s dobrými mravmi.

61. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho účel ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou
mienkou,ktorájevovzájomnýchvzťahochmedziľuďmi,určujeakýmábyťobsahjejjednania,abytobolo
v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. V rozpore s dobrými
mravmi je zjavne také konanie, ktoré je právne neprijateľné, pretože je z hľadiska oprávnených záujmov
strán a spoločnosti hrubo nevyvážené. Neplatnosťou právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi dal

zákonodarca najavo, že nemôže nastať situácia, keď chovanie podľa práva sleduje nemravné ciele,
alebo má nemravné dôsledky. Takémuto konaniu je nutné odoprieť ochranu.

62. Súd preto uzavrel, že kúpna zmluva, ktorú žalobkyňa uzavrela s obchodnou spoločnosťou GERONT
DSS s.r.o., je absolútne neplatná podľa ust. § 39 Obč. zákonníka. Na základe absolútne neplatnej

kúpnej zmluvy nemohlo dôjsť k platnému nadobudnutiu vlastníctva kupujúcim, teda spoločnosťou
GERONT DSS s.r.o.. Následne táto spoločnosť ako nevlastník nemohla platne previesť vlastnícke
právo na žalovaného v rade 3/ a ten následne ako nevlastník nemohol platne previesť vlastnícke právo
k predmetnému bytu na žalovanú v rade 1/. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení len
vlastník je v medziach zákona oprávnený nakladať s predmetom svojho vlastníctva, t.j. previesť svoje

vlastnícke právo k nemu na inú osobu, resp. nakladať s ním aj vo forme zaťaženia, teda poskytnutia
predmetu svojho vlastníctva ako zálohu na základe záložnej zmluvy. Pri formulovaní týchto záverov
súd vychádzal samozrejme z rozhodnutia najvyšších súdnych autorít a totiž uznesenia Veľkého senátuobchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1V Obdo/2/2020 z 27.4.2021. Súd preto určil,
že žalobkyňa je vlastníčkou bytu, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

63. Na takomto rozhodnutí súdu nemohla nič zmeniť ani argumentácia, ktorú poskytla najmä žalovaná
v rade 1/ a totiž, že žalobkyni bolo priznané právo na náhradu škody, ktorá jej bola zo strany N. M.
nakoniec aj vyplatená, že E. E. za žalobkyňu zaplatil úver vo výške vyše 400.000 M. M. U. M. M., že
žalovaná v rade 1/ do bytu vykonala investície a ešte spláca hypotekárny úver, za ktorý byt nadobudla
od E. E..

64. Podľa presvedčenia súdu počiatočná neplatnosť kúpnej zmluvy a následná neplatnosť zmlúv, ktoré
uzavreli žalovaný v rade 1/ a žalovaný v rade 3/, mohla byť z pohľadu finančných strát týchto žalovaných
sanovaná za predpokladu, že by žalovaná už v roku 2008 a z toho žalovaná v rade 1/ v januári 2009,
keď bola napadnutá platnosť zmluvy, ktorú uzavrela žalobkyňa, boli si počínali dostatočne opatrne
a voči príslušným osobám uplatňovali svoje finančné nároky, z toho žalovaný v rade 3/ napr. vo vzťahu

k žalobkyni, ak za ňu zaplatil hypotekárny úver, žalovaná v rade 1/ vo vzťahu ku E. E., pokiaľ ide
o zaplatenie kúpnej ceny za byt, prípadne vo vzťahu k žalobkyni, pokiaľ ide o plnenia, ktoré v čase, keď
bola ešte dobromyseľnou užívateľkou bytu, v byte uskutočnila.

65. Vzhľadom na svoje skutkové závery potom musel súd určiť aj skutočnosť, že záložné právo, ktoré

malo vzniknúť na základe zmluvy uzavretej medzi predchodcom žalovanej v rade 2/ - J. K. M., F., so
sídlom v Bratislave a E. E., ktorý bol v tom čase evidovaný ako vlastník bytu, avšak platne vlastnícke
právo k bytu nenadobudol, je neplatná. E. E. ako nevlastník nemohol s bytom patriacim žalobkyni
nakladať spôsobom, že ho založil. Súd preto určil, že na tomto byte neviazne záložné právo, ktoré
malo vzniknúť na základe v žalobe uvedenej záložnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v rade 3/

a predchodcom žalovanej v rade 2/.

66. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobkyni, ktorá bola v konaní plne
úspešná, súd priznal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.