Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 9, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-9Csp/47/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120211077
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Hadrbulcová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1120211077.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci žalobkyne:

A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. Q. XXX/XX, XXX XX, pr. zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter
Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, pr. zast. JUDr. Katarína Hegedüšová, advokát so sídlom Majerníkova
3/A, 841 05 Bratislava, o zaplatenie sumy 1.420.- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 392.- eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 392.-
eur od 7.7.2020 do zaplatenia zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1 028.- eur spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne zo

sumy 1 028.- eur od 7.7.2020 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania rozsahu 100%. o výške náhrady trov
konaniarozhodnesúdpoprávoplatnostirozhodnutia,ktorýmsakonaniekončísamostatnýmuznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 8.7.2020 sa žalobkyňa domáhala od
žalovaného zaplatenia sumy vo výške 1.420.-eur spolu s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy
1.420.- eur od 7.7.2020 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný, ktorého jedným z predmetov činnosti je poskytovanie úverov a
pôžičiek uzavrel so žalobkyňou ako spotrebiteľom dňa 29.09.2011 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na

základe ktorej došlo zo strany žalovaného vo vzťahu k žalobkyni k poskytnutiu finančných prostriedkov
vo výške 400,- eur. Odplata v zmluve bola dohodnutá na sumu 392,- eur, ktorú mala žalobkyňa vrátiť
žalovanému spolu s istinou poskytnutého úveru v pravidelných 12 - tich mesačných splátkach po
66,- eur. Žalobkyňa použila poskytnutý úver výlučne na osobné potreby. Zo strany žalobkyne bolo na
účet žalovaného na základe predmetnej zmluvy poukázané plnenie vo výške 792,- eur. V rozsahu
sumy 792,- eur tak došlo na základe predmetnej zmluvy zo strany žalobkyne k plneniu nad rámec
istiny poskytnutého úveru. Žalovaný tiež uzavrel so žalobkyňou ako spotrebiteľom dňa 16.10.2012

Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej došlo zo strany žalovaného vo vzťahu k žalobkyni
k poskytnutiu finančných prostriedkov vo výške 800,- eur. Odplata v zmluve bola dohodnutá na sumu
772,- eur, ktorú mala žalobkyňa vrátiť žalovanému spolu s istinou poskytnutého úveru v pravidelných
12 - tich mesačných splátkach po 131,- eur. Žalobkyňa použila poskytnutý úver výlučne na osobné
potreby. Zo strany žalobkyne bolo na účet žalovaného na základe predmetnej zmluvy poukázané
plnenie vo výške 1.828,- eur. V rozsahu sumy 1.028,- eur tak došlo na základe predmetnej zmluvy zo
strany žalobkyne k plneniu nad rámec istiny poskytnutého úveru. Žalobkyňa uviedla, že na základe

predmetnej úverovej zmluvy žalovaný nemá nárok na žiadne plnenie nad rámec istiny poskytnutého
úveru, a to z nasledujúcich dôvodov: Dňa 29.09.2011 došlo medzi stranami konania k uzavretiu zmluvy
č. XXXXXXXXX, v zmysle ktorej mala ročná úroková miera dosahovať 97,99 % ročne a hodnota RPMN
mala dosahovať mieru 309,86 %. Dňa 16.10.2012 došlo medzi stranami konania k uzavretiu zmluvy č.XXXXXXXXX, v zmysle ktorej mala ročná úroková miera dosahovať 96,49 % ročne a hodnota RPMN
mala dosahovať mieru 302,67 %. V zmysle prehľadu priemerných odplát za poskytnutie obdobných
úverov vyplýva, že v čase uzavretia úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX priemerná výška úrokovej miery

na finančnom trhu za obdobné úverové produkty dosahovala mieru 14,35 % ročne a priemerná hodnota
RPMN dosahovala mieru 16,59 % ročne, pričom v čase uzavretia úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX
priemerná výška úrokovej miery na finančnom trhu za obdobné úverové produkty dosahovala mieru
14,63 % ročne a priemerná hodnota RPMN dosahovala mieru 15,94 % ročne.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu 31.3.2021. Ku zmluve o

úvere č. XXXXXXXXX uviedol, že Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,Zákon
o spotrebiteľských úveroch“) považuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov v prípade, ak dôjde k
naplneniudôvodov,ustanovenýchv§11ods.1.Nakoľkonedošloknaplneniudôvodov,nemožnozmluvu
o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom

úvere. V zmluve o úvere č. XXXXXXXXX sa na prednej strane uvádza nasledovné: „Veriteľ je oprávnený
poskytnúť dlžníkovi úver v sume 800,- eur a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú
o príslušný poplatok vo výške 772,- eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 1.572,- eur v 12 mesačných
splátkach po 131,- eur počnúc dňom 20.11.2012 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru.“ Z vyššie uvedeného vyplýva, že nemožno hovoriť o absencii výšky,

počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov nakoľko tá je jasne, určito a zrozumiteľne
uvedená v citovanom znení zmluvy o úvere I. Dlžník sa zmluvou o úvere zaviazal k úhrade dvanástich
pravidelných mesačných splátok vo výške 131,- eur. V zmysle bodu 10. Všeobecných podmienok
poskytnutie úveru (ďalej len ,,VPPÚ“): ,,...Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve
tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou

s tým spojenou.“ Z vyššie citovaných ustanovení ŠEISÚ a VPPÚ s určitosťou vyplýva, že príslušný
poplatok vo výške 772,- eur je tvorený úrokom za poskytnutie úveru vo výške 32 % ročne a to v
rozsahu jednej tretiny príslušného poplatku a vo zvyšnej časti je tvorený nákladmi na vypracovanie
a uzatvorenie Zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, t. j. v rozsahu dvoch tretín
príslušného poplatku. Z uvedeného s určitosťou vyplýva, že predmetná zmluva o úvere I nemôže byť

posúdená ako bezúročná a bez poplatkov vzhľadom k tomu, že spĺňa všetky zákonom stanovené
obligatórne náležitosti. Žalobkyňa nesie dôkazné bremeno a jej úlohou je preukázať v čom spočíva
nesprávne uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje, a teda bol by to jediný dôvod prečo by
bolo možné vyhlásiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Výška RPMN je
vypočítaná v zmysle prílohy č. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca platného a účinného v

čase uzatvorenia zmluvy o úvere s uvedenými vstupnými údajmi, ktoré sú uvedené na zmluve o úvere.
Žalobkyňa bola dostatočne informovaná o výške RPMN. Údaj RPNN je uvedený jednak na prednej
strane zmluvy o úvere a zároveň na samostatnej listine s ktorou bola žalobkyňa oboznámená a ktorá
jej bola spolu so zmluvou o úvere odovzdaná. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil
maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata

za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája
2014. Znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy
uzavretej do 31.05.2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Regulácia odplaty sa
riadi § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú

nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutia peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. K uvedenému je potrebné poukázať na aktuálny
záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku
odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Podľa Vrchného súdu v Prahe je u nebankových

subjektov potrebné postupovať inak. V týchto prípadoch sú kedykoľvek poskytované pôžičky alebo
úvery osobám, ktoré by pôžičku či úver od banky nedostali pre isté riziko spojené s osobou dlžníka.
Je nutné vziať do úvahy, že v prípade týchto peňažných prostriedkov je požadované v porovnaní s
bankami menšie zabezpečenie a požiadavky klientov sú vybavované omnoho pružnejšie, ako tomu býva
u konzervatívnejších bánk, čo je ale vzhľadom na ich zameranie pochopiteľné. Preto je logické, že s

ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež
vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká
výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektami v prípade zmlúv o krátkodobej
pôžičke a úvere v určitom období (Rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 12 Cmo 95/2005publikované v Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník I. § 1 až 459.
Komentář. 2. vydání. Praha : C. H. Beck, 2009, s. 67-68; pričom treba zdôrazniť, že ide o najuznávanejší
komentár v ČR, ktorého autormi sú sudcovia NS ČR). Ak teda žalobca namieta výšku odplaty za

poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, znášajú v tomto smere dôkazné bremeno a musia
preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne (podstatne) vybočovala
z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektami poskytujúcimi financovanie z vlastných
zdrojov (tak ako žalovaný). Pokiaľ ide o samotnú výšku príslušného poplatku, tento v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere dlžníkovi vyhovoval, keďže nič voči jeho výške nenamietal, zmluvu o úvere uzatvoril

a peňažné prostriedky od žalovaného prostredníctvom obchodného zástupcu prevzal. Teda bolo na
dobrovoľnom rozhodnutí dlžníka či na dané podmienky úverovej zmluvy pristúpi alebo nie. Žalobca v
prípade,žepopodpisezmluvyoúverenadobudolpocit,žepodpísalnevýhodnúzmluvualebožeodplata,
úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mal právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia
dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy súhlasil s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úvere. Žalovaný dal do pozornosti

aj Rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 C - 42/15. Ku zmluve o úvere č. XXXXXXXXX žalovaný
poukázal na ustanovenie § 230 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len ,,CSP“) „Ak sa o veci právoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.“ Žalovaný poukázal ku zmluve č. XXXXXXXXX
na rozhodnutie okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 9C/60/2015 - 36 zo dňa 31.03.2015 spolu s
rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/384/2015 zo dňa 23.07.2017 na základe

ktorých súd uložil žalovanému zaplatiť sumu vo výške 392,- eur spolu s 5,05 úrokom z omeškania.
Predmetný spor bol vedený o zaplatenie 392,- eur. Žalobkyňa sa sumy 392,- eur domáhala na základe
uzatvorenej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 29.09.2011 kedy žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške
400,- eur. Mal za to, že pri tejto zmluve domáhanie nároku žalobkyne je zavádzajúce. Žalovaný mal
i naďalej za to, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo. Žalovaný bol toho názoru, že zo zmluvy č.

XXXXXXXXXnenastalaanijednazforiembezdôvodnéhoobohatenia,ktorústanovujezákon.Žalobkyňa
plnilanazákladeplatneuzavretejzmluvyoúvere,ktoránebolanikdyprávoplatnevyhlásenázaneplatnú,
rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od
zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. S poukazom
na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu žalobcu ako nedôvodnú

zamietol.
4. Žalobkyňa písomným podaním zo dňa 2.8.2021 vzala podanú žalobu späť v časti, v ktorej sa domáha
vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 392,- eur, ku ktorému došlo v súvislosti s úverovou zmluvou
č. XXXXXXXXX, vrátane úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 392,- eur od 07.07.2020 do
zaplatenia a žiadala, aby vo veci konajúci súd konanie v tejto časti zastavil.

5. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku ( Zák. č.160/2015Z.z. ďalej len „ CSP“) žalobca môže
vziať žalobu späť.
6. Podľa § 145 CSP
(1) Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
(2) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby

rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
(3) Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez
rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
7. Podľa § 146 CSP
(1)Súdkonanienezastaví,akžalovanýsospäťvzatímžalobyzvážnychdôvodovnesúhlasí.Nanesúhlas

žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo
predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
(2) Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu.
8. V danom prípade nebol potrebný súhlas žalovanej strany, pretože k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než

sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súd preto konanie zastavil v
časti o zaplatenie 392.- eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 392.- eur od 7.7.2020
do zaplatenia .
9. Žalobkyňa sa domáhala, aby po vykonanom dokazovaní vo veci konajúci súd priznal žalobcovi
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1.028,- eur spolu s 8,00 % úrokom z omeškania

ročne zo sumy 1.028,- eur od 7.7.2020 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku. Žalovaný v podanom vyjadrení namietal, že dohodu o výške odplaty za poskytnutie úveru
nie je možné považovať ako dohodu odporujúcu príslušným právnym predpisom, keďže poplatok vo
výške 772,- eur, ktorý bol spotrebiteľ povinný uhradiť na účet veriteľa nad rámec istiny poskytnutéhoúveru je tvorený odplatou za poskytnutie úveru len v miere 1/3, pričom zvyšná časť vo výške 2/3
predstavuje náklady na vypracovanie a uzavretie úverovej zmluvy. Žalovaný v podanom vyjadrení
uviedol, že poplatok za poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcovi mal byť rozdelený v pomere 1/3

predstavujúca úrok a 2/3 náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou. Žalobkyňa opätovne uviedla, že napáda celkovú odplatu za poskytnutý
úver, ktorá v zmysle znenia samotnej zmluvy o úvere nebola nijakým spôsobom rozdelená. Upozornila
na tú skutočnosť, že žiadne rozdelenie poplatku zo zmluvy o úvere nevyplýva a nie je uvedené v
žiadnej z relevantných častí samotnej zmluvy o úvere, ktorá bola podpísaná žalobcom (údaje o úroku

a poplatkoch musia byť uvedené priamo v zmluve o úvere, nestačí ak sú súčasťou všeobecných
obchodných podmienok, ktoré neboli nikdy osobitne podpísané žalobcom). Žalobkyňa trvala na tom, že
v čase podpisu predmetnej úverovej zmluvy predstavovala odplata vo výške takmer 100 % jednoznačne
odplatu v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom. V prípade, ak by súd dospel k záveru, že je nutné
prihliadnuť na uvedené rozdelenie odplaty na 1/3 úrok a 2/3 administratívne poplatky, poukázala na
to, že aj úrok vo výške 33 % by predstavoval podstatne vyššiu odplatu ako bola v sledovanom období

požadovaná na finančnom trhu, a teda odplatu v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom. Vo zvyšnej
časti 2/3 odplaty, ktorú označil žalovaný za administratívny poplatok, pričom tento bol definovaný iba vo
všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré neboli žalobcom podpísané, by išlo o neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná a je nutné ju považovať za neplatnú. Tvrdenia
žalovaného o nevyhnutnosti aplikovania vyššej výšky odplaty a vzhľadom na vyššie riziko vyplývajúce z

uzatvoreného vzťahu sami o sebe popierajú účel a podstatu ustanovení právnych predpisov na ochranu
práv spotrebiteľov. V tomto smere poukázala taktiež na vývoj právnej úpravy a úvah týkajúcich sa
definovania úžery v Občianskom zákonníku v jeho aktuálne platnej a účinnej podobe.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou: Zmluva o úvere
č. XXXXXXXXX zo dňa 16.10.2012, Výpis z klientskej zóny žalovaného k predmetnej úverovej

zmluve, Výpočet skutočnej hodnoty RPMN a ročnej úrokovej miery k zmluve č. XXXXXXXXX, Prehľad
priemerných úrokových mier za rok 2012 vydávaný Národnou bankou Slovenska, Výzva na vrátenie
plnenia prijatého bez právneho dôvodu zo dňa 02.07.2020, Výzva na vrátenie plnenia prijatého bez
právneho dôvodu - e-mail žalovanému a vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav.
Žalovaný uzavrel so žalobkyňou ako spotrebiteľom dňa 16.10.2012 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na

základe ktorej došlo zo strany žalovaného vo vzťahu k žalobkyni k poskytnutiu finančných prostriedkov
vo výške 800,- eur. Odplata v zmluve bola dohodnutá na sumu 772,- eur, ktorú mala žalobkyňa vrátiť
žalovanému spolu s istinou poskytnutého úveru v pravidelných 12 - tich mesačných splátkach po 131,-
eur. Žalobkyňa použila poskytnutý úver výlučne na osobné potreby. Zo strany žalobkyne bolo na účet
žalovaného na základe predmetnej zmluvy poukázané plnenie vo výške 1.828,- eur. V rozsahu sumy

1.028,- eur tak došlo na základe predmetnej zmluvy zo strany žalobkyne k plneniu nad rámec istiny
poskytnutého úveru. V zmysle zmluvy č. XXXXXXXXX mala ročná úroková miera dosahovať 96,49 %
ročne a hodnota RPMN mala dosahovať mieru 302,67 % . Z prehľadu priemerných odplát za poskytnutie
obdobných úverov vyplýva, že v čase uzavretia úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX priemerná výška
úrokovej miery na finančnom trhu za obdobné úverové produkty dosahovala mieru 14,63 % ročne a

priemerná hodnota RPMN dosahovala mieru 15,94 % ročne.
11. Podľa § 53 ods. 6) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka: Ak predmetom spotrebiteľskej
zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu,
ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o
stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací

predpis.
12. Podľa § 1a ods. 1) nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.: Ak odseky 2 a
3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť
dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo
pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný

produkt,ktorýjesvojoupovahounajbližšíformeposkytnutiapeňažnýchprostriedkovspotrebiteľovipodľa
predchádzajúcej vety.
13. V zmysle ustanovenia § 1a ods. 1) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým
sa vykonáva ustanovenie § 53 ods. 6) Občianskeho zákonníka platí, že celková výška odplaty (RPMN)
za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevyšovať dvojnásobok priemernej hodnoty RPMN na

finančnom trhu za obdobné úverové produkty. Je teda zrejmé, že dohodu o výške úrokovej miery za
poskytnutie predmetného úveru v miere 96,49 % ročne, ako aj dohodu o hodnote RPMN z predmetnej
úverovej zmluvy v miere 302,67 % ročne je potrebné považovať za dohodu výrazne odporujúcu zákonu
(najmä ustanoveniu § 53 ods. 6) Občianskeho zákonníka), na základe čoho tak dohoda o výške odplatyza poskytnutie úveru je neplatná. V dôsledku uvedeného potom žalovaný nemá nárok na akékoľvek
plnenie v rozsahu odplaty za poskytnutie úveru. (Rozsudok Krajského súdu Košice zo dňa 28.04.2015,
vydaný pod sp. zn.: 6Co/764/2014, v ktorom sa uvádza: „Priemerná hodnota RPMN pre spotrebiteľské

úvery vo výške do 1.500 € s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov poskytnutých v III. štvrťroku 2010 (v
období uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi konania) predstavovala 44,57 % a
nie 69,18 % ako to uvádza navrhovateľ, pričom v porovnaní s RPMN v zmysle uzavretej zmluvy medzi
účastníkmi konania, t.j. 68,44 % výška tejto odplaty podstatne prevyšuje priemernú hodnotu RPMN, a
je nepochybne rovnako v rozpore s dobrými mravmi.“)

14. Podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka: § 41 Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na
časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu
alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného
obsahu.
15. Z povahy predmetných úverových zmlúv nesporne vyplýva, že predmetné zmluvy o úvere
sú zmluvami odplatnými. Dohody o výške odplát za poskytnutie úverov sú tak v prejednávanom

prípade takými súčasťami zmlúv, odčlenením ktorých by samotné zmluvy stratili jednu zo svojich
charakteristických čŕt. Dohodu o výške odplaty za poskytnutie úveru tak nie je možné v prejednávanom
prípade odčleniť od ostatného obsahu samotných úverových zmlúv. V zmysle uvedeného je potom
potrebné dospieť k záveru, že ak je dohoda o výške odplaty za poskytnutie úveru neplatná pre jej priamy
rozpor so zákonom, potom v zmysle ustanovenia § 41 poslednej vety Občianskeho zákonníka sa tento

dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon - zmluvu o spotrebiteľskom úvere. O tom, že neplatnosť
dohody o výške odplaty za poskytnutie úveru má za následok neplatnosť celej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere svedčí aj to, že podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch: § 9 ods. 19) Ak je
zmluva o spotrebiteľskom úvere neplatná z dôvodu podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a podľa
osobitných predpisov a spotrebiteľovi vznikne povinnosť vydať poskytnuté finančné plnenie a osoba

v neplatnej zmluve o spotrebiteľskom úvere označená ako veriteľ je povinná umožniť spotrebiteľovi
uhradiť len skutočne poskytnuté finančné plnenie v splátkach a lehote, ktorá však nesmie byť kratšia ako
lehota, v ktorej by mal spotrebiteľ vrátiť finančné plnenie, ak by neexistoval dôvod neplatnosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ak sa nedohodnú inak; tým nie je dotknuté právo spotrebiteľa vrátiť poskytnuté
finančné plnenie naraz.

16. Z ustanovenia § 9 ods. 19) zákona o spotrebiteľských úveroch je zrejmé, že ak je neplatnou dohoda
o výške odplaty za poskytnutie úveru, má to za následok neplatnosť úverovej zmluvy ako celku. Aj keď
citované ustanovenie nebolo v čase uzavretia úverovej zmluvy v právnom poriadku zakotvené, jeho
neskoršie zakotvenie do právneho poriadku len potvrdzuje tvrdenia žalobcu, podľa ktorých neplatnosť
dohody o výške odplaty za poskytnutie úveru má za následok aj neplatnosť samotnej úverovej zmluvy

ako celku. Na základe vyššie uvedených skutočností je tak potrebné dospieť k záveru, že dohoda o
výške odplaty za poskytnutie predmetného úveru je pre jeho priamy rozpor so zákonom ako aj s dobrými
mravmi neplatná, čo zakladá aj neplatnosť samotnej úverovej zmluvy.
17. Podľa § 9 ods. 2) zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
(platného v čase uzavretia úverových zmlúv: Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka, musí obsahovať tieto náležitosti: písm. b) obchodné meno,
sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania
alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský
úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta,
zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či

ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu písm. c) adresu predávajúceho, na ktorej
môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, písm. f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, písm. i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského
úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je
výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza

k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny;
ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú
sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, písm. j)
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov písm. y) priemernú hodnotu
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou
priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvácho spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty
ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. §

11 ods. 1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak písm. a) zmluva
o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1
18. Z citovaného znenia zákona vyplýva, že pre absenciu podstatných obligatórnych náležitostí v
predmetných úverových zmluvách, a to označenia finančného agenta ktorý zmluvu uzatváral, uvedenia

adresy, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, doby trvania zmluvy, termínu
konečnej splatnosti úveru, ročnej úrokovej sadzby úveru, ročnej percentuálnej miery nákladov (v
prípade úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX), ako i z dôvodu absencie údaju o priemernej hodnote ročnej
percentuálnej miery nákladov nemal žalovaný nárok na akékoľvek plnenie nad rámec ním poskytnutých
finančných prostriedkov. nemal žalovaný základe predmetných úverových zmlúv právo na plnenie
žiadnych úrokov a poplatkov nad rámec ním poskytnutých finančných prostriedkov, istiny úveru zo

zmluvy č. XXXXXXXXX vo výške 800,- eur). Zo strany žalobkyne však bolo na účet žalovaného v zmysle
predložených výpisov z klientskej zóny žalovaného poukázané plnenie na zmluvu č. XXXXXXXXX
celkovo v sume 1.828,- eur). Na základe uvedeného je teda zrejmé, že záväzok žalobkyne vrátiť
žalovanému poskytnuté finančné prostriedky zanikol splnením, a to s poukazom na to, že žalobkyňa
v prípade zmluvy č. XXXXXXXXX zaplatila žalovanému o 1.028,- eur nad rámec istiny poskytnutého

úveru).
19. Podľa§ 451 ods. 1) zákona č. 40/ 1964 Zb. Občianskeho zákonníka: Kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
20. Podľa § 451 ods. 2) Občianskeho zákonníka: Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
21. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka: Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal.
22. Z uvedených skutočností teda nesporne vyplýva, že v rozsahu sumy 1.028,- eur došlo na strane
žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, o ktoré sa obohatil na úkor žalobkyne.

23. Na základe predmetnej úverovej zmluvy si tak žalobkyňa uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného
obohateniavovýške1.028,-eur,čopredstavujevýškuplneniapoukázanéhozostranyžalobkynenaúčet
žalovaného nad rámec jeho oprávnených nárokov. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný ani napriek
výzve žalobcu dlžnú sumu nevrátil uplatnila si žalobkyňa okrem zaplatenia dlžnej sumy aj zákonný úrok
z omeškania o 8 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba ECB platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB dňa 07.07.2020 (nasledujúci
deň po konci lehoty na dobrovoľné vrátenie) bola 0,00 %. V zmysle uvedeného platí, že ak záväzkový
vzťah (úverový vzťah) vznikol pred 01.02.2013 a k omeškaniu dôjde po 01.02.2013, výška úrokov z
omeškania sa riadi podľa predpisov účinných ku dňu 31.01.2013 aj za dobu omeškania po 31.01.2013.
Pri omeškaní plnení v záväzkových vzťahoch (z uzavretých zmlúv), ktoré vznikli pred 01.02.2013 sa

výška riadi podľa prepisov účinných k 31.01.2013 aj za dobu omeškania po 31.01.2013. Ak teda došlo
k omeškaniu v záväzkových vzťahoch, ktoré vznikli pred 01.02.2013 (teda, ak došlo k „podpísaniu
zmluvy" pred 01.02.2013), platí úroková sadzba vo výške 8 % + základná úroková sadzba ECB z
dlžnej sumy ročne počas celej doby omeškania. Na základe uvedeného si preto žalobkyňa uplatňuje
zo sumy bezdôvodného obohatenia vyplývajúceho z predmetných úverových zmlúv zákonný úrok z

omeškania o 8 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru,
že dohody o výške odplát za poskytnutie predmetných úverov sú pre ich priamy rozpor so zákonom
ako aj s dobrými mravmi neplatné, čo zakladá aj neplatnosť samotných úverových zmlúv. S poukazom
na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za preukázanú opodstatnenosť podanej žaloby a preto tejto v

celom rozsahu vyhovel.
24. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí ,ktorým sa konanie končí.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak,
že žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, z dôvodu, že
žalobkyňa mala plný úspech vo veci.27.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolanie,ktorésapodávavlehote15dníoddoručenianaOkresnom
súde Bratislava I v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol
založiťdosúdnehospisuaabykaždýsubjektdostaljedenrovnopissprílohami.Aksanepreložípotrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.