Rozsudok – Žaloby proti právoplatným ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Košice

Judgement was issued by Mgr. Jana Fandáková

Legislation area – Správne právoŽaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-6S/62/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200517
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. LL.M. Jana Fandáková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:8022200517.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. (sudkyňa

spravodajkyňa) a členov JUDr. Radovana Turčíka, a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu:
A. B., s miestom podnikania: Valkovce 66, 090 42 Valkovce, IČO: 30302013, právne zastúpeného:
JUDr. Jozefom Bujdošom, advokátom, so sídlom: Hlinky 262/6, Stropkov, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa č. 102111493/2022 zo dňa 28.07.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102111493/2022 zo dňa
28.07.2022 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 100557111/2022 zo dňa 22.03.2022 a vec

vracia Daňovému úradu Prešov na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie január-máj 2017, júl-december 2017. Z kontroly

bol vyhotovený protokol č. 102265065/2021 z 15.11.2021. Daňová kontrola u žalobcu sa začala dňa
10.12.2020, označenom v oznámení o daňovej kontrole a skončila sa dňa 22.11.2021, doručením
protokolu z daňovej kontroly žalobcovi.

2. Správca dane vo vyrubovacom konaní rozhodnutím č. 100557111/2022 z 22.03.2022 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“) ako prvostupňový správny orgán určil žalobcovi rozdiel v sume 3 300 eur
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2017 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009

Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov [ďalej len „daňový poriadok“].
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. 102111493/2022
z 28.07.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) potvrdilo prvostupňové rozhodnutie správcu dane.

3. Rozdiel v sume DPH za príslušné zdaňovacie obdobie december 2017 bol žalobcovi vyrubený v
dôsledku nepriznania práva na odpočítanie DPH z nasledovného zdaniteľného obchodu:

- dodanie tovaru od dodávateľa – obchodnej spoločnosti SLOVPOL-AGRO spol. s r.o., so sídlom
Ladomirová 118, IČO: 36500747: faktúra č. 20171010 zo dňa 31.10.2017 s predmetom fakturácie
v znení: «Fakturujeme Vám za dodanie tovaru podľa priloženého dodacieho listu v celkovej cene: - tovar
podľa priloženého dodacieho listu 16 500 eur» - celková fakturovaná suma 19 800 eur.4. Dôvody neuznania práva na odpočet DPH sú v napadnutom rozhodnutí žalovaného v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím správcu dane v podstatnej časti (tak, ako to identifikoval správny súd,

pozn.) vymedzené takto:
- žalobca predložil ku kontrole faktúry od dodávateľa bez zmlúv, objednávok a dodacích listov. Z faktúr
nebolo možné určiť druh a množstvo dodaného tovaru, keďže súčasťou faktúr neboli dodacie listy, na
ktoré sa dodávateľ vo svojich faktúrach odvolával. Faktúry neboli vyhotovené v zmysle § 71 zákona o
DPH, napriek tomu ich žalobca prijal a zaúčtoval vo svojom účtovníctve,

- správca dane z kontrolných výkazov dodávateľa zistil, že daň za dodanie tovarov z predmetnej faktúry
nebola dodávateľom priznaná a odvedená do štátneho rozpočtu,
- správca dane zistil, že dodávateľská spoločnosť bola dňa 12.06.2020 ex offo vymazaná z obchodného
registra. U dodávateľa bolo vykonaných niekoľko daňových kontrol, výsledkom ktorých boli rozdiely
na dani z pridanej hodnoty, v niektorých prípadoch až niekoľko stotisíc eur. Viaceré daňové kontroly
boli ukončené doručením oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok, pretože dodávateľ so správcom

dane nespolupracoval, daňové a účtovné doklady potrebné na výkon daňovej kontroly nepredkladal, na
výzvy nereagoval, ústnych pojednávaní sa nezúčastňoval. Skutočnosti, že dodávateľ si neplní zákonné
povinnosti, napr. nezverejňovaním účtovných závierok, nepostupuje v súlade so zákonom o účtovníctve,
že štatutárny orgán dodávateľa sa neriadi právnymi predpismi, správca dane vyhodnotil tak, že žalobca
mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s nezákonnou činnosťou,

prípadne daňovým únikom,
-zosvedeckejvýpovedekonateľadodávateľavyplynulo,žefaktúrač.20171010zahŕňakonkrétnereálne
množstvonáhradnýchdielov,ktorésiprevzalvoktóbri2017žalobca.Kfaktúramzadodanietovaruneboli
priložené žiadne dodacie listy pretože ich zabudol doposlať. V tejto súvislosti správca dane poukázal
na to, že písomné objednávky predložené žalobcom sú v rozpore s vyjadrením tohto svedka, ktorý s

určitosťou vypovedal, že na dodaní tovaru sa dohodli iba ústne. Zároveň správca dane poukázal na
neopatrnosť žalobcu, pretože tento mohol neúplné faktúry od svojho dodávateľa odmietnuť, resp. vrátiť,
no on ich zaúčtoval a uplatnil si nárok na odpočítanie DPH. Tvrdenie tohto svedka k tovarovým faktúram,
keď tento uviedol, že sa jednalo o dodanie náhradných dielov, je diametrálne odlišné od vyjadrenia
žalobcu, podľa ktorého sa jednalo o nákup balíkovej slamy,

- výsluchu svedka C. D. sa zúčastnil aj splnomocnený zástupca žalobcu, ktorý mohol klásť svedkovi
otázky a konfrontovať jeho odpovede. Svedok jednoznačne odpovedal, že na tovaroch a službách sa
so žalobcom dohodli iba ústne. Správca dane má za to, že ak by písomné objednávky reálne existovali
pred dodaním tovarov a služieb, tak potom by tieto objednávky boli súčasťou faktúr, boli by založené
v účtovníctve žalobcu a hlavne dodávateľ by o nich mal vedomosť. Vzhľadom na uvedené požiadavku

žalobcu na opakované vypočutie svedka považoval správca dane za neopodstatnenú,
- reálne dodanie tovaru a služieb dodávateľom uvedeným na faktúre nebolo preukázané,
- žalovaný vyhodnotil námietky žalobcu uvedené v odvolaní, ktoré sa týkali zmätočnosti a
nezrozumiteľnosti prvostupňového orgánu za neopodstatnené.

II.
Súdne konanie
5. Správnou žalobou elektronicky doručenou dňa 11.10.2022 Krajskému súdu v Prešove (ďalej aj
„krajský súd“) sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia, vrátenia veci na ďalšie konanie

a priznania nároku na náhradu trov konania.

6.KonanieosprávnejžalobeboloKrajskýmsúdomvKošiciachvedenépôvodnepodsp.zn.6S/62/2022.
S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3 písm.
c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu
v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc
správnychsúdov.Od01.06.2023jetedanakonanievpredmetnejvecipríslušnýSprávnysúdvKošiciach
(ďalej aj „správny súd“), ktorým bolo konanie v ďalšom vedené pod sp. zn. KE-6S/62/2022.

7. V žalobe sú vymedzené nasledovné žalobné body (námietky) žalobcu:- žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, napadnuté
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pri svojom rozhodovaní
žalovaný zistil skutkový stav nedostačujúcim spôsobom na riadne posúdenie veci,

- žalobcovi nie je zrejmé prečo správca dane napriek tomu, že vykonal len jednu daňovú kontrolu, vydal
deväť rozhodnutí,
- napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože sú v ňom niekoľkokrát uvedené všeobecné
tvrdenia, ktoré sa vzťahujú na všetky zdaňovacie obdobia a správca dane svojim konaním spôsobil
zmätočnosť všetkých rozhodnutí, pretože sú nejasné a nepresné, vo väčšom rozsahu sú opísané

všeobecné tvrdenia, ktoré platia pre všetky zdaňovacie obdobia a údaje, ktoré sú v nich uvedené potom
nemusia súvisieť s jednotlivými konkrétnymi faktúrami a zdaňovacími obdobiami jednotlivých mesiacov
roku 2017, v tomto prípade so zdaňovacím obdobím mesiaca december 2017,
- zmätočnosť a neurčitosť rozhodnutia potvrdzujú aj vyjadrenia žalovaného uvedené na konci
napadnutého rozhodnutia o svedeckej výpovedi C. E., ktoré nemajú žiadny súvis s daňovou kontrolou
žalobcu za zdaňovacie obdobie december 2017,

- realizáciu plní jednoznačne potvrdil aj konateľ dodávateľa vo svojej svedeckej výpovedi a na
odstránenie nezrovnalostí, na ktoré poukazoval správca dane, žalobca navrhoval dokazovanie
doplnením svedeckej výpovede konateľa dodávateľa, čo sa nestalo. Žalobca navrhoval dovypočutie
tohto svedka k okolnostiam, ktoré boli podľa správcu dane v zjavnom rozpore medzi ním uvádzanými
ústnymi tvrdeniami a písomnými podkladmi nachádzajúcimi sa v spise z daňovej kontroly s tým, aby mu

tieto písomné podklady a to najmä písomné objednávky, ktoré sa nachádzali v spise z daňovej kontroly
už pred jeho svedeckou výpoveďou, mu boli predložené na nahliadnutie, aby sa mohol presne vyjadriť a
aby mohol, tento podľa správcu dane, zjavný rozpor vo svojej výpovedi sám objasniť. Žalobca zotrváva
na tom, že objednávky boli vyhotovené písomne a boli dodávateľovi doručené spolu s faktúrami a tak
boli aj ich samotným dodacím listom. Svedok bol vypočutý v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon

trestu odňatia slobody Prešov, kde nemal prístup k žiadnym materiálom a podkladom, ktoré mohol mať
k dispozícii pri svojej výpovedi, ak by tento výsluch bol vykonávaný bez obmedzenia jeho pohybu a
možnosti pripraviť si podklady pre svoj výsluch. Žalovaný na základe uvedeného nezistil dostatočným
spôsobom skutkový stav pretože tento návrh ani po prepustení svedka z väzby neakceptoval,
- skutočnosť, že dodávateľ so správcom dane nespolupracoval, nepredkladal doklady, ktoré správca

daneodnehopožadoval,nemôžebyťnaťarchužalobcu.Najehoťarchunemôžebyťanito,žedodávateľ
bol následne zrušený a zanikol na základe podnetu a rozhodnutia štátnych orgánov,
- z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, ako aj zo svedeckých výpovedí svedkov, ktorí
boli vypočutí jednoznačne vyplýva, že zdaniteľné obchody týkajúce sa dodávok tovaru dodávateľom
žalobcovi v mesiaci december 2017 boli splnené po formálnej i materiálnej a obsahovej stránke tak, aby

si ich mohol žalobca zaúčtovať a uplatniť odpočítanie dane z pridanej hodnoty, pretože žalobca predložil
všetky relevantné doklady a riadne a včas spolupracoval so správnymi orgánmi.

8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26.01.2023 poukázal na to, že v zmysle § 74 ods. 1 písm. f)
zákona o DPH faktúra musí obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru. Podmienkou, aby správca

danemoholoveriťexistenciutovaruakozdaniteľnéhoplneniapodľavystavenejfaktúryje,ževofaktúreje
druh a množstvo tovaru stanovené (vyšpecifikované) určito. Pokiaľ totiž tovar ako zdaniteľné plnenie nie
je vo faktúre vyšpecifikovaný, pokiaľ nie je zrejmé, za aký tovar a aké množstvo bola faktúra vystavená,
nie je možné zisťovať, či tovar bol dodávateľom dodaný a odberateľom prijatý. K námietke žalobcu, že
počas výsluchu svedka mu nebola predložená písomná objednávka na nahliadnutie uviedol, že svedok

jasne odpovedal, že na dodaní tovaru sa so žalobcom dohodol ústne. Na základe uvedenej skutočnosti
preto správca dane nepovažoval za potrebné predložiť svedkovi písomnú objednávku a tým dať priestor
na pozmeňovanie výpovede. Výsluchu svedka sa pritom zúčastnil aj splnomocnený zástupca žalobcu,
ktorý mohol klásť svedkovi otázky, konfrontovať jeho odpovede, prípadne predložiť svedkovi písomné
podklady, ku ktorým sa svedok mohol vyjadriť. Okrem jednej otázky však splnomocnený zástupca

nepoložil svedkovi žiadne iné otázky, nijako nekonfrontoval jeho odpovede, nepredložil mu ani ďalšie
písomné podklady, ku ktorým by sa mohol vyjadriť a nemal ani námietky smerujúce k obsahu zápisnice.
S poukázaním na judikatúru Súdneho dvora EÚ zdôraznil, že v tomto prípade správca dane spochybnil
skutočného dodávateľa, pričom žalobca neoznačil iného dodávateľa. Z uvedeného vyplýva, že v danom
prípade správca dane spochybnil, kto fakturované plnenie reálne vykonal t.j. spochybnil hmotnoprávnu

podmienku na odpočítanie dane a to, že skutočným dodávateľom predmetu zdaniteľného obchodu bola
zdaniteľná osoba. V ostatnom zotrval na dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí a navrhol
žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.9. Žalobca v replike z 29.03.2023 naďalej zotrval na svojej právnej argumentácii uvedenej v správnej
žalobe a k vyjadreniu žalovaného nad rámec v žalobe uvádzaných tvrdení uviedol, že žalovaný
nepripustil viackrát žalobcom navrhované vypočutie svedka F. C. D., PhD. (konateľa dodávateľa). K

neuneseniudôkaznéhobremenažalobcauviedol,ževkonanínemoholvyužiťsvojezákonnéoprávnenie
na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný mu nezákonným spôsobom neumožnil využiť zákonné
oprávnenie na unesenie dôkazného bremena, nakoľko žalovaný nepovolil a neumožnil už uvádzaný
výsluch svedka. Žalobca preto navrhol vypočuť svedka správnym súdom. Žalovaný v zápisnici z
výsluchu svedka zo dňa 24.03.2021 uviedol, že vypočul svedka G. H. resp. G. I. C. D., a preto v

súvislosti s tým žalovaný u žalobcu vzbudil vážne pochybnosti, či v Ústave na výkon väzby a Ústave na
výkon trestu odňatia slobody Prešov bol v skutočnosti vypočúvaný F. C. D. A.. Prvé vypočutie svedka
nenavrhoval žalobca. Svedok nemal prístup k jednotlivým podkladom a nebolo mu ani umožnené do
podkladov nahliadnuť a svedok bol zrejme prvýkrát vo väzbe a výsluch sa konal v dobe, keď sa svedok
viac ako 16 mesiacov nachádzal vo väzbe. Pri vypočutí mu správcom dane boli dané k dispozícií len
vystavené faktúry spoločnosťou SLOVPOL - AGRO, spol. s.r.o. bez objednávok od žalobcu, hoci sám

viackrátprisvojejvýpovediuviedol,žekvypočutiupotrebujepodkladytýkajúcesaspoločnostiSLOVPOL
- AGRO, spol. s r.o., ktoré sa nachádzajú na farme v Ladomírovej, nakoľko bolo viac ako 3 roky po
plnení prezentovaných dodávok a služieb, a svedok bol konateľom v 17 spoločnostiach, ktoré vykonávali
poľnohospodársku činnosť, a preto z týchto dôvodov si konkrétnosti ohľadom faktúr už celkom presne
nepamätal.

10. Žalovaný v duplike z 21.04.2023 zotrval na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia a vo
vzťahu k navrhovanému výsluchu svedka zotrval na svojej argumentácii uvedenej k vyjadreniu k žalobe.
K pochybnostiam žalobcu, či na výsluchu konanom dňa 24.03.2021 v Ústave na výkon väzby a na výkon
trestu odňatia slobody Prešov, správca dane vypočul správnu osobu uviedol, že výsluchu sa skutočne

zúčastnil F. C. D., ktorý bol konateľom dodávateľa v rozhodnom období. Túto skutočnosť potvrdil
pri výsluchu sám svedok, keď uviedol, že bol konateľom dodávateľa a podrobne opísal ekonomickú,
materiálnu a personálnu činnosť spoločnosti.

III.

Relevantná právna úprava a posúdenie veci správnym súdom

11. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

12. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

13. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť

alebo nedostatok dôvodov.

14. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

15. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje:
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

16. Podľa § 24 ods. 2, 3 a 4 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené, čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný
iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči

daňovémusubjektu,ktorésúrozhodnépresprávneurčeniedane.Niejepotrebnédokazovaťskutočnosti
všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo
môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je
získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňovýchsubjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách,
zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi
a doklady k nim.

17. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

18. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

19. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,

vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

20. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho
spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie,

ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý
existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 zákon SSP), postupom podľa § 107 ods. 2 SSP,
keďže žiaden z účastníkov konania nežiadal vec prejednať na pojednávaní, rozsudok verejne vyhlásil
dňa 24. februára 2026 a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, a preto podľa § 191 ods. 1
písm. d) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako

aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na
ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 veta prvá SSP).

21. V úvode posúdenia správny súd poukazuje, že Správny súdny poriadok v ustanovení § 191 ods.
1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného

rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť a tú následne rozlišuje
na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O
nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide, okrem iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne
nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z
vyššie citovaného ustanovenia § 63 ods. 5 daňového poriadku vyplýva, že z odôvodnenia musí byť

zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove
námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi. Argumenty a závery správneho orgánu nesmú
vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na
strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre

nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O
nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé.

22. Správny súd vyhodnotil námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím za dôvodnú.

23. V reakcii na túto námietku žalobcu správny súd uvádza, že nie je jeho úlohou a ani úlohou účastníka
administratívneho konania vyhľadávať v rozhodnutí správnych orgánov, ktoré zo skutkových zistení
a na to nadväzujúcich vyhodnotení týchto zistení sa vzťahujú k výroku samotného rozhodnutia (tak,
ako sa to snažil vyabstrahovať správny súd v bode 4 tohto rozsudku, pozn.). V preskúmanom prípade

prvostupňové rozhodnutie správcu dane a zároveň aj napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahujú
skutkové zistenia vzťahujúce sa k rôznym zdaňovacím obdobiam, ktoré nekorešpondujú s výrokovou
časťou napadnutých rozhodnutí. Zároveň správne orgány chaoticky a zmätočne vyhodnotené skutkové
zistenia právne posúdili.

24. V tomto kontexte správny súd uvádza, že vlastný výrok rozhodnutia nepresvedčí o správnosti
rozhodnutia, ak nie je riadne odôvodnený. Odôvodnenie je zhrnutím všetkých zistených skutočností
odôvodňujúcich výrok rozhodnutia. Musí preto v plnom rozsahu zodpovedať skutočným výsledkom
konania. V odôvodnení rozhodnutia by orgán verejnej správy mal uviesť, ktoré skutočnosti bolipodkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu
úvahu pri použití právnych predpisov na základe, ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi
a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Inak povedané v

odôvodnení rozhodnutia je potrebné výstižne, stručne a zrozumiteľne popísať podstatu pre rozhodnutie,
reagovať na pripomienky a návrhy účastníkov konania a vysporiadať sa s prípadnými rozpormi v
jednotlivých dôkazoch. Uvedú sa závery o tom, ktoré skutočnosti sa považujú za nepochybne zistené,
posúdi sa ich právny význam, vysloví úsudok o predmete konania a zdôvodní sa použitie právnej normy
citovanej vo výroku rozhodnutia.

25. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane obsahuje na
str. 2 až 21 zistenia, ktoré sa vzťahujú na všetky zdaňovacie obdobia, ktoré boli predmetom daňovej
kontroly a následného vyrubovacieho konania u žalobcu, bez toho, aby správca dane aspoň v nejakom
rozpoznateľnom systéme identifikoval tie, ktoré sa jednoznačne vzťahujú na zdaňovacie obdobie
december2017.Časťprvostupňovéhorozhodnutianazvaného„Vyhodnoteniedôkazov“obsahujeokrem

citácie právnych predpisov výlučne všeobecné konštatácie správcu dane o dôkaznom bremene a jeho
rozložení, o nutnosti obozretnosti žalobcu ako podnikateľa, o hmotnoprávnych podmienkach na
odpočítanie DPH bez akejkoľvek previazanosti na konkrétne zdaňovacie obdobie a na dodanie tovarov
fakturovaných faktúrou č. 20171010 zo dňa 31.10.2017.

26. Správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného neodstránilo tieto vady
prvostupňového rozhodnutia a nepreskúmateľnosť ešte viac znásobilo, keď na str. 16, obsahuje
popis vyhodnotenia svedeckej výpovede C. E., kde svedok potvrdil vykonávanie služieb dodávateľom
pre žalobcu ako smykovanie, bránenie a podsev tráv, mulčovanie, frézovanie, kosenie, obracanie,
zhrabovanie, lisovanie a zvážanie sena a teda vyjadril sa výlučne k dodaným službám celkom zjavne v

iných zdaňovacích obdobiach, ktoré nemajú absolútne žiadny súvis so zdaňovacím obdobím december
2017 tak, ako to v správnej žalobe namietal žalobca. Taktiež úvahy žalovaného prezentované v závere
napadnutého rozhodnutia, týkajúce sa tvrdení žalobcu o tom, že obhospodarovanie pôdy musel
vykonávať iný subjekt sa týkajú úplne iných zdaňovacích období, čo uviedol vzápätí aj sám žalovaný
(zdaňovacie obdobia máj a júl 2017).

27. O nepreskúmateľnosti svedčia aj úvahy na str. 14 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa opäť
týkajú vyhodnotení fakturovaných služieb a nie tovarov. Taktiež sa žiada dodať, že ani popisná
časť napadnutého rozhodnutia žalovaného neodstránila vady prvostupňového rozhodnutia, ale taktiež
je v nej, ako v prvostupňovom rozhodnutí, uvedený sumár skutkových zistení vzťahujúcich sa ku

všetkým zdaňovacím obdobiam, ktoré sa týkajú rozdielnych zdaniteľných plnení, pričom k námietkam
žalobcu o nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia žalovaný len stroho, bez akýchkoľvek úvah,
konštatoval, že ich považuje za neopodstatnené.

28. Správnym súdom uvedené nedostatky napadnutého rozhodnutia ako aj nedostatky prvostupňového

rozhodnutia majú za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorý
spôsobuje jeho nezákonnosť. Všeobecne platí, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok spravidla posúdeniu
dôvodnosti ďalších meritórnych námietok a preto sa správny súd ďalšími námietkami žalobcu
nezaoberal.

29. Vzhľadom na uvedené správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP preskúmavané rozhodnutie
žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušil (§ 191 ods. 3 písm. a) SSP) a vec
vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 veta prvá SSP).

30. Správca dane v ďalšom konaní opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo
odôvodní. Súd zároveň poukazuje na ustanovenie § 191 ods. 6 SSP, podľa ktorého právnym názorom,
ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak
orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a
správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy

z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej
správy pokutu.31. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní plne úspešnému
žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2

SSP).

32. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.