Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, February 12, 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5S/22/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100424
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Petráň Vinczeová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100424.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň

Vinczeovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu Mgr. Denisy Rybárovej Slivovej a JUDr. Petra
Molčana v právnej veci žalobcu: INNO, s. r. o., so sídlom Osvienčimská 1718/10, 911 01 Trenčín, IČO:
46 490 230, právne zastúpený: Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s. r. o., so sídlom
Jesenského 7713/12, 911 01 Trenčín, IČO: 52 471 420, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce,
so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, IČO: 00 166 405, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2024/3054, O-53/2024 zo dňa 12.04.2024, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Banskej Bystrici žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu

1) Rozhodnutím č. IPTN/IPTN_PRAV ODD/ROZ/2024/725 zo dňa 30.01.2024 (ďalej aj len
„prvostupňové rozhodnutie“) Inšpektorát práce Trenčín (ďalej aj len „inšpektorát práce“ alebo orgán

verejnej správy prvého stupňa) ako orgán podľa ustanovenia § 7 ods. 3 písm. i) zákona č. 125/2006
Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len
„zákon č. 125/2006 Z. Z.“) a podľa ustanovenia § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v
znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Správny poriadok“) účastníkovi konania – žalobcovi podľa §
19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. uložil pokutu v sume 1.500,- Eur za porušenie povinnosti
vyplývajúcej z ustanovenia § 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z., ktorého sa žalobca ako

zamestnávateľ v súvislosti s prevádzkou Gagarinova 3, 911 01 Trenčín dopustil tým, že na požiadanie
neposkytol inšpektorátu práce, ani inšpektorovi práce všetky podklady a informácie potrebné na výkon
inšpekcie práce, a to na základe písomnosti označenej názvom Oznámenie o vykonaní inšpekcie práce
zo dňa 04.07.2023, ktoré bolo osobne prevzaté konateľom žalobcu dňa 04.07.2023. Na základe tejto
skutočnosti neboli v stanovenej lehote 3 pracovných dní, t.j. do dňa 07.07.2023 (vrátane) predložené
nasledovné doklady potrebné na výkon inšpekcie práce – „k zamestnancom A. B., C. D., B. E., F. G., H.
D. – preukázanie uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu (pracovná zmluva, dohoda o práci vykonávanej

mimo pracovného pomeru, služobná zmluva, vrátane posledného dodatku) ďalej k zamestnancom B.
E., F. G., H. D. – pracovná náplň/popis práce, evidencia pracovného času, nočnej práce, práce nadčas,
aktívnej a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca v zmysle § 99 zákona č. 311/2001 Z.
z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (§ 224 ods. 2 písm. e) zákona č. 311/2001 Z. z.Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákonník práce“) za obdobie 03/2023 –
06/2023 (+ PN-ky, priepustky k lekárovi, sprevádzanie k lekárovi, ošetrovanie člena rodiny, dovolenkový
lístok, čerpanie náhradného voľna), výplatné pásky za obdobie 03/2023 – 06/2023 a preukázanie ich

vydania zamestnancovi, v prípade, ak je zamestnancovi poukazovaná mzda/odmena na bankový účet –
doloženie oznámenia o čísle bankového účtu, na ktorý zamestnanec žiadal poukazovať mzdu/odmenu,
doklady preukazujúce vyplatenie mzdy/odmeny (výpis z účtu, výdavkový pokladničný doklad, výplatná
listina) zamestnancovi za obdobie 03/2023 – 06/2023“.

2) Inšpektorát práce v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 04.07.2023 začal výkon inšpekcie
práce u žalobcu na pracovisku Gagarinova 3, 911 01 Trenčín. O výsledku výkonu inšpekcie práce bol
spísaný protokol č. ITN-35-16-2.3/P-E24,A25-23 zo dňa 05.09.2023 (ďalej aj len „protokol“). Obsah
protokolu bol dňa 05.09.2023 prerokovaný s I. F., štatutárnym orgánom žalobcu. I. F. ku všetkým
zisteným skutočnostiam a nedostatkom uvedeným v protokole uviedol, že žiada o lehotu na vyjadrenie
v rozsahu 5 pracovných dní. Ku skutočnostiam uvedeným v bodoch predmetného protokolu sa mal

žalobca, resp. jeho splnomocnený zástupca možnosť vyjadriť v lehote 5 pracovných dní od prevzatia
protokolu. Zároveň bol povinný priložiť všetky dôkazy na objasnenie skutkového stavu. V protokole bolo
ďalej uvedené, že ak sa v určenej lehote nevyjadrí a nepredloží dôkazy na objasnenie skutkového stavu,
bude to znamenať, že nemá žiadne námietky k zisteným nedostatkom, ako aj ostatným skutočnostiam
uvedeným v protokole a že nemá žiadne dôkazy, ktorými by rozporoval zistené skutočnosti a nedostatky

uvedené v protokole. Súčasťou protokolu bolo aj poučenie, v zmysle ktorého, ak inšpektor práce v
uvedenej lehote nedostane žiadne vyjadrenie, výkon inšpekcie práce sa bude považovať za ukončený.
Žalobca sa k protokolu vyjadril písomnosťou zo dňa 12.09.2023. S vyjadrením žalobcu sa inšpektorka
práce vysporiadala v Dodatku č. 1 zo dňa 20.10.2023. Dodatok č. 1 zo dňa 20.10.2023 bol prerokovaný s
I. F., štatutárnym orgánom žalobcu. I. F. ku všetkým zisteným skutočnostiam a nedostatkom uvedeným v

dodatku uviedol, že žiada o lehotu na vyjadrenie v rozsahu 3 pracovné dni. Ku skutočnostiam uvedeným
v bodoch predmetného dodatku k protokolu sa mal žalobca, resp. jeho splnomocnený zástupca možnosť
vyjadriť v lehote 3 pracovné dni od prevzatia dodatku k protokolu. Zároveň bol povinný priložiť všetky
dôkazy na objasnenie skutkového stavu. V dodatku k protokolu bolo ďalej uvedené, že ak sa v určenej
lehote nevyjadrí a nepredloží dôkazy na objasnenie skutkového stavu, bude to znamenať, že nemá

žiadne námietky k zisteným nedostatkom, ako aj ostatným skutočnostiam uvedeným v protokole a
že nemá žiadne dôkazy, ktorými by rozporoval zistené skutočnosti a nedostatky uvedené v dodatku
k protokolu. Súčasťou dodatku k protokolu bolo aj poučenie, v zmysle ktorého, ak inšpektor práce v
uvedenej lehote nedostane žiadne vyjadrenie, výkon inšpekcie práce sa bude považovať za ukončený.
Účastník konania sa k Dodatku č. 1 zo dňa 20.10.2023 nevyjadril. Inšpektorka práce vypracovala dňa

26.10.2023 Dodatok č. 2, ktorý v uvedený deň zaslala do elektronickej schránky žalobcu. Dodatok č. 2
zo dňa 26.10.2023 bol prevzatý v zmysle doručenky dňa 11.11.2023. Počas výkonu inšpekcie práce boli
zistené 2 porušenia právnych predpisov, pričom správne konanie sa viedlo za vyššie opísané porušenie.
Prostredníctvom elektronickej schránky bolo následne dňa 08.01.2024 žalobcovi oznámené začatie
správneho konania o uložení pokuty.

3) Vo vzťahu k samotnému správnemu deliktu, orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že vzal
do úvahy najmä doklad „Oznámenie o vykonaní inšpekcie práce zo dňa 04.07.2023“, ktorým žiadal
inšpektor práce predložiť doklady nevyhnutné k vykonaniu inšpekcie práce a teda ktoré boli potrebné
k prešetreniu dodržiavania právnych predpisov, na ktorých kontrolu mal byť výkon inšpekcie práce

zameraný. Oznámenie o vykonaní inšpekcie práce bolo prevzaté konateľom žalobcu dňa 04.07.2023.
V predmetnom Oznámení bol účastník konania vyzvaný na predloženie dokladov uvedených vo výroku
prvostupňového rozhodnutia, a to v lehote do 3 pracovných dní odo dňa prevzatia predmetného
oznámenia. Lehota na predloženie dokladov žalobcovi uplynula dňa 07.07.2023. Žalobca však vyššie
uvedené doklady v stanovenej lehote nepredložil. Inšpektor práce tak nemohol uskutočniť kontrolu

dodržiavania právnych predpisov u žalobcu. Žalobca sa v písomnosti zo dňa 12.09.2023 síce vyjadril,
že inšpektorke práce predložil k nahliadnutiu všetku dokumentáciu bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci, výplatné pásky, avšak inšpektorka práce žiadala predloženie vyššie uvedenej dokumentácie
v širšom rozsahu, ako to potvrdzuje aj písomnosť Oznámenie o vykonaní inšpekcie práce zo dňa
04.07.2023, a teda nielen dokumentácie týkajúcej sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a pod.

Orgán verejnej správy prvého stupňa taktiež uviedol, že povinnosťou žalobcu bolo danú dokumentáciu
zabezpečiť pre inšpektorku práce tak, ako ju žiadala. Iba nahliadnutím totiž nie je možné skontrolovať
dodržiavanie všetkých právnych predpisov, preto keďže boli tieto doklady riadne vyžiadané v zmysle
predmetnej písomnosti, žalobca bol povinný tieto doklady riadne predložiť. Predmetná povinnosť muvznikla prevzatím Oznámenia o vykonaní inšpekcie práce zo dňa 04.07.2023. Inšpektorka práce dané
doklady žiadala predložiť, pričom žalobca mal postupovať tým spôsobom, že dané doklady riadne doručí
inšpektorátupráce.Taktiežniejesúčasťouspisužiadendokladopredĺženílehotynadoloženiedokladov.

Daná lehota 3 pracovných dni bola riadne určená a ako výkon inšpekcie práce potvrdzuje, v tejto
lehote neboli predložené žiadne z vyžiadaných dokladov, ktorých kontrolu by mohla inšpektorka práce
uskutočniť.

4) Orgán verejnej správy prvého stupňa ďalej poukázal na to, že inšpektori práce lehotu, v ktorej

majú byť doklady predložené určujú v presne stanovenom rozsahu, nakoľko je potrebné, aby i výkon
inšpekcie práce prebiehal efektívne a aby nedochádzalo k zbytočným prieťahom. Inšpektori práce
taktiež uskutočňujú i ďalšie výkony inšpekcií práce a preto je potrebná koordinácia aj v tejto oblasti.
Žalobca vo vyjadrení zo dňa 12.09.2023 uviedol, že viackrát sa pokúšal telefonicky skontaktovať s
inšpektorkou práce. Orgán verejnej správy prvého stupňa k danému vyjadreniu žalobcu uviedol, že
pokiaľ mal žalobca taxatívne vymedzené doklady, ktoré boli od neho žiadané, tieto bolo potrebné doložiť.

Pokiaľ telefonická komunikácia nebolo úspešná a žalobca potreboval objasniť nejaké skutočnosti v
súvislosti s predkladaním dokladov, bolo potrebné písomným spôsobom kontaktovať inšpektorku práce,
ktorá má povinnosť účastníkovi konania odpovedať. Písomné dožiadanie však realizované nebolo, o
čom svedčí aj spisový materiál z výkonu inšpekcie práce. Žalobca, ako preukazuje výkon inšpekcie
práce, dňa 12.09.2023 odovzdal na podateľni inšpektorátu práce žiadanú dokumentáciu. Orgán verejnej

správy prvého stupňa k predloženiu dokumentácie uviedol, že bola predložená iba časť zo žiadanej
dokumentácie a nie je možné konštatovať jej predloženie v rozsahu, v akom bola vyžiadaná oznámením
zo dňa 04.07.2023. K danému orgán verejnej správy prvého stupňa tiež konštatuje, že sankcia sa
žalobcovi primárne ukladá za porušenie, že nepredložil v lehote 3 pracovné dni, t.j. do 07.07.2023
doklady tak, ako boli od neho vyžiadané. Orgán verejnej správy prvého stupňa dospel po posúdení

daného prípadu k záveru, že žalobca opísaným konaním zmaril a narušil efektívny výkon inšpekcie
práce, keď v predmetnej lehote neposkytol inšpektorátu práce ani inšpektorovi práce všetky podklady a
informácie potrebné na výkon inšpekcie práce. Inšpektorovi práce znemožnil uskutočniť riadny a úplný
výkon inšpekcie práce, ktorý následkom tohto konania nemohol preveriť, či sú u žalobcu dodržiavané
právne predpisy, na ktorých kontrolu mal byť výkon inšpekcie práce zameraný. Orgán verejnej správy

prvéhostupňamázato,žezákladnoupovinnosťoukaždéhozamestnávateľajespolupracovaťsorgánmi
štátnej správy a plniť si povinnosti, ku ktorých splneniu je vyzvaný. Žalobca však neposkytol inšpektorovi
práce potrebnú súčinnosť pri predkladaní dokladov, čím inšpekciu práce zmaril. U žalobcu teda nebolo
možné skontrolovať dodržiavanie všetkých právnych predpisov, ani plnenie si povinností, ktoré žalobca
ako zamestnávateľ voči svojim zamestnancom má. Orgán verejnej správy prvého stupňa takéto konanie

považoval za závažné porušenie povinností voči inšpektorátu práce, ako orgánu štátnej správy.

5) Pokiaľ ide o mieru zavinenia, orgán verejnej správy uviedol, že sa v danej veci uplatňuje zásada
objektívnejzodpovednosti,atedarozhodujúcijevznikprotiprávnehostavu,atobezohľadunazavinenie.
V danom prípade mal teda žalobca účinne zamedziť vzniku protiprávneho stavu. Orgán verejnej správy

nemá v tomto prípade zákonom priznané oprávnenie, aby posúdil alebo zohľadnil špecifické okolnosti
prípadu. Skúma, či účastník konania spolupracoval pri výkone inšpekcie práce a predložil všetky
požadované doklady. V prípade uplatnenia zásady objektívnej zodpovednosti, orgán verejnej správy
neposudzuje, či ide o úmyselné alebo nedbanlivostné konanie, nakoľko zavinenie nie je súčasťou
skutkovej podstaty správneho deliktu. V nadväznosti na vyššie uvedené orgán verejnej správy prvého

stupňa poukázal na dva rozsudky Krajského súdu v Trenčíne. V rozsudku č. k. 13S/126/2015-45 zo
dňa 18.05.2016 Krajský súd Trenčín konštatoval, že zodpovednosť za spáchanie správneho deliktu
je založená na objektívnom princípe, čo znamená, že sa posudzuje bez ohľadu na zavinenie. Dá
sa teda povedať, že fakticky ide o zodpovednosť za výsledok, nakoľko subjektívna stránka nie je
súčasťou skutkovej podstaty prejednávaného správneho deliktu. Berúc na zreteľ tieto skutočnosti

považoval orgán verejnej správy prvého stupňa sankčný postih za legitímny, dostatočne skutkovo i
právne podložený. V priebehu konania sa nevyskytli žiadne skutočnosti, ktoré by zodpovednosť žalobcu
vylučovali alebo znižovali. Výkon inšpekcie bol vykonávaný v zmysle zákona č. 125/2006 Z. z. a mal
byť zameraný na kontrolu dodržiavania vybranej časti pracovnoprávnych a mzdových predpisov a na
kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona

č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.6) V ďalšej časti svojho rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že predmetom
hlavnej činnosti žalobcu je poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu
konzumáciu a ďalšie činnosti v zmysle výpisu z obchodného registra. Žalobca realizoval predmet svojej

činnosti v čase začatia výkonu inšpekcie práce prostredníctvom 3 zamestnancov. V zmysle § 19 ods.
1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. je inšpektorát práce oprávnený uložiť pokutu zamestnávateľovi za
porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom
bode až treťom bode a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv
až do 100 000,- Eur. V zmysle § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. inšpektorát práce pri ukladaní

pokuty zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada aj na závažnosť
zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa a
riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, počet nelegálne zamestnávaných fyzických osôb,
skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u
zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, opakované zistenie toho istého nedostatku.
Orgán verejnej správy prvého stupňa v zmysle zákona č. 125/2006 Z. z. pri ukladaní pokuty za

tieto porušenia právnych predpisov zohľadnil jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty
prihliadol v súlade s ustanovením § 19 ods. 6 citovaného zákona na: a) závažnosť zisteného porušenia
povinností a závažnosť ich následkov (žalobca zmaril výkon inšpekcie práce, ktorej predmetom mala
byť kontrola dodržiavania vybraných ustanovení pracovnoprávnych a mzdových predpisov a kontrolu
dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania, pričom u žalobcu nemohli byť skontrolované predpisy

v plánovanom rozsahu, nakoľko žalobca znemožnil výkon inšpekcie práce, nebolo možné prijať záver
o tom, či si žalobca plní všetky svoje povinnosti, ktoré mu z právnych predpisov vyplývajú, voči
svojim zamestnancom i štátu, čo orgán verejnej správy prvého stupňa považoval za závažné konanie
žalobcu a prihliadol naň v neprospech žalobcu), b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré
sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa (žalobca realizoval predmet svojej činnosti prostredníctvom

3 zamestnancov, pričom orgán verejnej správy prvého stupňa prihliadol na fakt, že išlo o malého
zamestnávateľa; výkon inšpekcie práce nebol zameraný na kontrolu predpisov z oblasti bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci, preto neboli riziká posudzované), c) počet nelegálne zamestnaných fyzických
osôb (nelegálne zamestnávanie nebolo u žalobcu zistené, na čo orgán verejnej správy prvého stupňa
prihliadol v prospech žalobcu), d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného

systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku (orgán
verejnej správy prvého stupňa zobral do úvahy skutočnosť, že v danom prípade došlo k zmareniu
výkonu inšpekcie práce a teda nebolo možné pristúpiť k úplnému plánovanému rozsahu kontroly nad
dodržiavaním príslušných právnych a ostatných predpisov, na čo orgán verejnej správy prvého stupňa
prihliadol v neprospech žalobcu), e) opakované zistenie toho istého nedostatku (v tomto prípade sa

nejednalo o opakované zistenie nedostatku, na čo orgán verejnej správy prvého stupňa prihliadol v
prospech žalobcu).

7) Po zhodnotení všetkých kritérií orgán verejnej správy prvého stupňa považoval výšku uloženej pokuty
za primeranú, nakoľko plní funkciu výchovnú aj represívnu a má postihovať protiprávne konanie, preto je

žiaduce, aby bola citeľná aj v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu. Nemôže sa jednať o sankciu
v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel. Uložená pokuta plní tiež
preventívnu úlohu, musí mať silu odradiť účastníka konania od protiprávneho postupu, príp. zanedbania
plnenia povinností. Postih, ktorý bol žalobcovi uložený za porušenie ustanovení príslušných právnych
predpisov má výchovný charakter. Pri ukladaní pokuty orgán verejnej správy prvého stupňa prihliadol na

závažnosť zistených nedostatkov a na následky z nich vyplývajúce. Žalobca neposkytol žiadne dôkazy,
ktoré by nasvedčovali tomu, že k porušeniu, za ktoré sa pokuta ukladá, nedošlo. Pri určení výšky pokuty
orgán verejnej správy prvého stupňa zobral do úvahy porušenie povinnosti, ako aj následok, ktorým je
naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu spočívajúceho v porušení § 16 ods. 2 písm. a) zákona
č. 125/2006 Z. z. K zabezpečeniu toho, aby v budúcnosti nedochádzalo zo strany žalobcu k opakovaniu

takýchto prípadov, je nevyhnutné uloženie pokuty v stanovenej výške, jednak z dôvodu postihu takéhoto
konania, ale zároveň aj z dôvodu potreby a nevyhnutnosti preventívneho pôsobenia orgánov inšpekcie
práce. Pri určovaní výšky pokuty mal orgán verejnej správy prvého stupňa za to, že dostatočne prihliadal
na práva samotného žalobcu, ale zároveň dodržal aj svoju povinnosť chrániť záujmy štátu a spoločnosti,
práva a záujmy fyzických osôb – zamestnancov a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností v zmysle §

3 ods. 1 Správneho poriadku. Podľa názoru orgánu verejnej správy prvého stupňa takto určená pokuta je
dostatočne odôvodnená, nevybočuje z medzí ustanovených zákonom a plní svoj výchovný aj represívny
účel.Druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu

8) Na základe odvolania žalobcu podanému proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa

vydal žalovaný rozhodnutie č. NIP/NIP_PO/BEZ/2024/3054, O-53/2024 zo dňa 12.04.2024, ktorým
prvostupňové rozhodnutie podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil. Mal za to, že orgán verejnej
správy prvého stupňa vo svojom rozhodnutí jednoznačne preukázal, že žalobca porušil v uvedenom
čase a popísaným spôsobom svoju povinnosť voči inšpektorom práce tak, ako je to vymedzené vo
výroku prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný sa stotožnil s konštatovaním inšpektorátu práce, že

neposkytnutímdokladovvyžiadanýchinšpektoromprácepotrebnýchkriadnemuvýkonuinšpekciepráce
došlo k zmareniu výkonu inšpekcie práce. Uvedeným postupom bolo zo strany žalobcu znemožnené
účinné presadzovanie kontrolnej činnosti orgánu verejnej správy pôsobiaceho najmä v oblasti ochrany
zamestnancov pri práci. Vzhľadom na zistený a preukázaný skutkový stav mal žalovaný za jednoznačne
preukázané, že žalobca ako zamestnávateľ porušil povinnosť uloženú mu v § 16 ods. 2 písm. a)
zákona č. 125/2006 Z. z. tak, ako to konštatoval orgán verejnej správy prvého stupňa vo vydanom

rozhodnutí. V tomto ustanovení zákona zákonodarca ustanovuje kontrolovanému subjektu povinnosť
poskytnúť na požiadanie nielen inšpektora práce, ale aj miestne príslušného inšpektorátu práce všetky
podklady a informácie, ktoré sú nevyhnutné na výkon inšpekcie práce. V záujme zaistenia vysokej kvality
inšpekčných výkonov a úzkej kooperácie ide o rozsiahly okruh informácii a dokumentov, ktoré poskytuje
dozorovaný subjekt. Žalovaný má za to, že postupom (nekonaním) žalobcu bolo v kontrolovanom

období znemožnené riadne vykonanie inšpekcie práce, nakoľko došlo z jeho strany k neakceptácii výzvy
inšpektora práce na predloženie dokladov.

9) Žalobca podaným odvolaním spochybnil nesplnenie povinnosti, nakoľko ustanovenie § 16 zákona
č. 125/2006 Z. z. predmetné neuvádza. Svoje tvrdenie podporil argumentáciou založenou na citácii

ustanovenia § 20 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. v zmysle ktorého: „Zamestnancom zamestnávateľa a
osobám oprávneným robiť právne úkony za zamestnávateľa alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom
a nie je zamestnávateľom, ktorí v určenej lehote nesplnili povinnosti podľa § 16, bezodkladne neohlásili
vznikpracovnéhoúrazu,ktorýmbolaspôsobenásmrťaleboťažkáujmanazdraví,závažnejpriemyselnej
havárie podľa osobitného predpisu24) príslušnému inšpektorátu práce alebo ktorí maria výkon inšpekcie

práce, možno uložiť poriadkovú pokutu vo výške od 100 eur až do 1 000 eur, a to aj opakovane,
ak sa povinnosť nesplnila ani v novourčenej lehote. Poriadkovú pokutu môže inšpektorát práce uložiť
do jedného roka odo dňa nesplnenia povinnosti.“ Jedná sa tak podľa jeho záverov o nesprávnu
právnu kvalifikáciu a porušenie povinnosti správneho orgánu odôvodňujúcej zastavenie konania,
resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci inšpektorátu práce. Ako z vyššie uvedeného

taxatívneho pozitívneho vymedzenia subjektov, ktorým je možné uložiť poriadkovú pokutu vyplýva,
zamestnávateľovi, ktorý marí výkon inšpekcie práce, nie je možné sankciu podľa tohto ustanovenia
uložiť. Žalovaný doplňujúco uviedol, že zamestnávateľovi bolo možné sankciu uložiť len na základe
ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.

10) Žalovaný v súvislosti s určením lehoty na predloženie dokladov uviedol, že hoci v ustanovení § 16
ods. 2 písm. a) 125/2006 Z. z. nie je priamo určená lehota, zamestnávateľovi táto lehota určená bola,
a to v doklade – Oznámenie o vykonaní inšpekcie práce zo dňa 04.07.2023. Konateľ žalobcu p. I. F. v
prvý deň výkonu inšpekcie práce, t.j. dňa 04.07.2023 uvedený doklad osobne prevzal. V predmetnom
doklade bolouvedené,že„vsúladesustanovením§12ods.1písm.d)zákonač.125/2006Z.z.žiadame

štatutárneho zástupcu, resp. splnomocneného zástupcu spoločnosti o predloženie kópií nasledovných
dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce najneskôr do 3 pracovných dní od prevzatia oznámenia,
a to poštou na adresu Inšpektorát práce Trenčín, Hodžova 36, 911 01 Trenčín, prípadne ich môžete v
stanovenej lehote doručiť na inšpektorát práce elektronicky.“

11) V kontexte vyššie uvedeného žalovaný ďalej poukázal na to, že priamo v ustanovení „§ 12
ods. 1 písm. d) 125/2006 Z. z. inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený požadovať
predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce a
požadovať ich kópie“ nie je uvedená lehota, v ktorej majú byť doklady predložené. Taktiež v ustanovení
§ 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. táto lehota určená nie je. Avšak nie je možné si tieto

ustanovenia vykladať izolovane. Inšpektor práce dňa 04.07.2023 odovzdal konateľovi žalobcu doklad
– Oznámenie o vykonaní inšpekcie práce zo dňa 04.07.2023, v ktorom určil lehotu na predloženie
dokladov. Prevzatím tohto dokladu bol žalobca touto lehotou priamo viazaný. Žalovaný poznamenal, že
z praxe vyplynula potreba, aby boli lehoty, v ktorých majú byť doklady predložené, určené. Ak by totižlehota určená nebola, zamestnávateľ by tieto doklady mohol predkladať neobmedzene, čím by sa vo
veľkej miere narušila efektívnosť výkonu inšpekcie práce a tiež by vznikali zbytočné prieťahy. Pokiaľ teda
inšpektor práce lehotu určil, bolo potrebné predmetnú lehotu dodržať a v tejto lehote doklady predložiť,

nakoľko bol zamestnávateľ touto lehotou viazaný. Pointou a legislatívnym zámerom účastníkom konania
porušeného ustanovenia je zabezpečiť nerušený výkon inšpekcie práce a poskytnúť inšpektorom práce
účinný nástroj na efektívny výkon štátneho dozoru v oblasti zverenej § 2 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.
z. Určenie lehoty a stanovenie dňa splnenia, resp. konštatovanie nesplnenia povinnosti dozorovaných
subjektov je naplnením zákonných požiadaviek na výrok rozhodnutia, reflektujúc súdnu judikatúru a

postihujúci charakter vydávaných rozhodnutí o uložení pokuty aj v záujme právnej istoty účastníkov
konania, resp. kontrolovaného subjektu v štádiu inšpekcie práce. Lehota určená inšpektorom práce je
lehotou určenou správnym orgánom. Logicky vzaté, povinnosť bez určenia lehoty nie je povinnosťou,
resp. konštatovanie a argumentácia žalobcu podľa názoru žalovaného obchádza legislatívny zámer
zákonodarcu. Žalovaný podporne poukázal na ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z., kde
je zákonom garantovaný nerušený výkon inšpekcie práce a rovnako na § 12 ods. 3 zákona č. 125/2006

Z. z. Lehota určená inšpektorom práce je lehotou určenou správnym orgánom.
12) Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom nedostatočného vysporiadania sa s dodatočným doložením
dokladovžalovanýuviedol,žeinšpektorátpráceodôvodňovalprimárneporušenie,ktoréspočívalovtom,
že žalobca nepredložil doklady do troch dní, teda odo dňa 04.07.2023 do dňa 07.07.2023. Pre úplnosť
žalovaný uviedol, že dodatočne bola žalobcom predložená len časť dokladov. K zamestnancom A. B.,

C. D., B. E., F. G., H. D. boli predložené pracovnoprávne vzťahy. Ďalej napríklad boli žiadané doklady
–výplatné pásky k zamestnancom: B. E., F. G., H. D., pričom boli predložené výplatné pásky k F. G. za
mesiace marec a apríl 2023. K B. E. za mesiace apríl, máj, jún 2023 a k H. D. neboli predložené žiadne
výplatné pásky, hoci začala pracovať 01.05.2023 na základe dohody o pracovnej činnosti, pričom za
mesiacemájajún2023tietodokladypredloženéneboli,resp.nebolapodanáinformácia,ženepracovala

v tomto období. Žalovaný taktiež zdôraznil, že táto časť dokladov bola predložená až po prerokovaní
protokolu, kde je konštatované porušenie povinnosti § 16 uvedenej v zákone č. 125/2006 Z. z. Je teda
možné konštatovať, že žalobca bol odo dňa 04.07.2023, kedy si prevzal oznámenie a mal predložiť viac-
menej úplne základné doklady k výkonu inšpekcie práce až do dňa 05.09.2023, kedy bol pozvaný na
prerokovanie protokolu, absolútne pasívny a nepredložil žiaden doklad.

13)Žalovanýpopreskúmanínámietkyžalobcuspočívajúcejvnemožnostikontaktovaťinšpektorkupráce
uviedol, že konateľ žalobcu bol v oznámení o vykonaní inšpekcie práce upovedomený o možnostiach
kontaktu s príslušným inšpektorom práce, teda mal možnosť sa spojiť s inšpektorkou práce priamo na
jej telefónne číslo a mal k dispozícii aj jej e-mail (teda dva priame kontakty). Hoci mal kontakt priamo

na inšpektorku práce, jej netelefonoval ani nevyužil e-mailovú komunikáciu. Žalovaný konštatoval,
že aj napriek tomu uvedené preskúmal a zistil, že súbežne s touto inšpekciou práce prebiehalo na
inšpektoráte práce aj iné správne konanie voči žalobcovi, ktoré bolo právoplatne zastavené. Predmetné
konanie začalo zaslaním oznámenia o začatí správneho konania dňa 19.07.2023 žalobcovi, pričom dňa
19.07.2023 bola daná zásielka aj prevzatá. V tento deň, dňa 19.07.2023 telefonicky kontaktoval konateľ

žalobcu právnika inšpektorátu práce v súvislosti s oznámením o začatí správneho konania. Z výpisu, na
ktorý sa žalobca odvoláva, je zrejmé, že ide o telefonické hovory na telefónne číslo: 032744163, hovory
trvali 03:42 a 05:37, nie je však možné nepochybne konštatovať, že predmetom uvedených hovorov
bolo práve toto správne konanie. Doplňujúco žalovaný poukázal na to, že telefonát až dňa 19.07.2023
je po termíne určenom inšpektorom práce, navyše nemožno v zmysle povahy práce inšpektorov práce

od nich logicky a reálne očakávať, že budú celý deň dostupní na pevnej linke, kam žalobca podľa
svojej argumentácie telefonoval. Z dôvodu povahy práce inšpektora práce je stále uvedený telefonicky
kontakt na mobilné číslo, alternatívne jeho e-mailová adresa. Ak žalobca namietal nemožnosť kontaktu
s príslušným inšpektorom práce, túto podľa názoru žalovaného spôsobil sám. Žalovaný má za to, že
žalobcanemôžezakryťsvojupasivituanesúčinnosťpripredkladanídokladovibatým,žedňa18.07.2023

hľadal inšpektorku práce, avšak v tento deň sa nenachádzala v práci a tiež, že telefonoval dvakrát na
ústredňu dňa 19.07.2023. Ak žalobca namietal nemožnosť kontaktovania inšpektora práce, nemal ju
žalovaný na základe uvedeného za preukázanú, teda považoval uvedené za neopodstatnené, pričom
argumentáciu porušenia úzkej súčinnosti zo strany inšpektorátu práce považoval za snahu žalobcu
vyhnúť sa uloženiu sankcie za zistené porušenie povinnosti.

14) Podľa žalovaného rovnako nemá vplyv na právne posúdenie uvedeného skutkového stavu
dodatočné predloženie časti dokumentácie dňa 12.09.2023. Správne konanie je vedené za porušenie
zákona č. 125/2006 Z. z. spočívajúce v tom, že žalobca v určenej lehote nepredložil orgánu inšpekciepráce vo výzve uvedené doklady potrebné na nerušený výkon inšpekcie práce. Správne konanie,
výsledkom ktorého je vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti a následne uloženie pokuty,
začalo a je vedené na základe podkladov a výsledkov inšpekcie práce za porušenie právnych povinnosti

v období uvedenom vo výroku prvostupňového rozhodnutia.

15) Keďže podľa názoru žalovaného orgán verejnej správy prvého stupňa preukázal správny delikt
v súlade s dikciou uvedeného ustanovenia zákona č. 125/2006 Z. z. tak, ako je uvedený vo výroku
prvostupňového rozhodnutia a rozhodol sa uložiť žalobcovi sankciu, pričom svoje rozhodnutie i zákonne

a vecne odôvodnil, žalovaný nevidel dôvod pre zrušenie prvostupňového rozhodnutia, ani na zmenu
výšky ukladanej pokuty, finančne postihujúcej žalobcu za nedodržanie jeho povinností, ktoré je v
správnom konaní preukázané.

16) Čo sa týka samotnej výšky pokuty, tu žalovaný zdôraznil, že inšpektorát práce v odôvodnení
prvostupňového rozhodnutia bližšie popísal okolnosti, na ktoré pri rozhodovaní o výške pokuty prihliadol

a vysporiadal sa s kritériami pre rozhodovanie o výške pokuty, ktoré sú stanovené v § 19 ods. 6 zákona
č. 125/2006 Z. z. Inšpektorát práce sa vyjadril ku všetkým zákonom ustanoveným kritériám pre uloženie
pokutyatie,ktorébolirelevantnévyhodnotilakopoľahčujúceapriťažujúceokolnostivovzťahukuloženej
výške pokuty. Zároveň konštatoval, že finančná situácia žalobcu, ktorou argumentoval v odvolaní, nie je
zákonným kritériom, ktoré sú správne orgány oprávnené vo vzťahu k výške sankcie zohľadniť. Správne

orgány nenesú zodpovednosť za hospodárske výsledky podnikateľských subjektov, pričom je naopak
súčasťou podnikateľskej činnosti žalobcu komunikácia a poskytnutie súčinnosti štátnym orgánom pri
výkone zákonom zverenej pôsobnosti a plnenie zákonných povinnosti voči štátu.

17) Odôvodnenie výšky pokuty, pri zohľadnení podstatných kritérií tak, ako to bolo obsahom

prvostupňového rozhodnutia, ako aj výška uloženej sankcie, s ohľadom na rozhodovaciu prax a
výšku ukladaných pokút v obdobných prípadoch, neodporuje podľa presvedčenia žalovaného zásade
premietnutej v § 3 ods. 5 Správneho poriadku, dbať o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. S ohľadom na toto ustanovenie je nevyhnutné
v správnom konaní rozhodovať aj s prihliadnutím na prax a obdobné prípady, pretože aj v správnom

konaní platí zásada očakávaného trestu, teda ten, kto poruší rovnakým alebo obdobným spôsobom
právne predpisy ako žalobca, môže očakávať obdobný trest. Z toho dôvodu pri rozhodovaní o výške
pokuty prihliadajú aj inšpektoráty práce na preventívnu funkciu pokuty vo vzťahu k iným právnym
subjektom, ktoré sú nositeľmi rovnakých povinností ako žalobca. Pokuta bola uložená v spodnej hranici
zákonom stanovenej sadzby, a preto mal žalovaný za to, že nie je dôvodné výšku uloženej pokuty

znížiť. Vyvodená sankcia zodpovedá významu chráneného záujmu, zabezpečiť podmienky pre riadne
vykonanie inšpekcie práce a plnenie jej úloh, ktorých cieľom je aj presadzovanie ochrany zamestnancov
pri práci a uspokojivých pracovných podmienok.

18) Berúc na zreteľ vyššie uvedené skutočnosti, považoval žalovaný sankčný postih za legitímny,

dostatočne skutkovo a právne podložený, teda prvostupňové rozhodnutie netrpí vadou nezákonnosti.

19) V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný majúc na zreteli všetky vyššie opísané skutočnosti
dospel k záveru, že v prejednávanej veci je potrebné stotožniť sa správnym názorom inšpektorátu práce,
ktorý vo veci žalobcu rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia

a v jeho odôvodnení. Mal za to, že argumentácia žalobcu nie je dôvodom na zmenu alebo zrušenie
prvostupňového rozhodnutia a žalobca nepredložil také nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na
posúdenie veci.

Správna žaloba – žalobné body

20) Správnou žalobou tunajšiemu súdu doručenou v zákonnej lehote sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako i rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa
a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov
konania.

21) Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nesprávne z nižšie uvedených dôvodov:
- nepreskúmateľnosť rozhodnutia,
- nedošlo k porušeniu ustanovenia § 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z.,- porušenie ústavou garantovaného práva na spravodlivý proces,
- inšpektorát práce odmietol použiť formu komunikácie (telefonická komunikácia), ktorú sám
preukázateľne v rámci inšpekcie práce používa,

- rozhodnutie v odôvodnení neobsahuje úvahy, ktorými sa správny orgán riadil, neuviedol ako sa
vysporiadal s predloženou dokumentáciou kontrolovaného subjektu,
- výrok rozhodnutia je formulovaný neurčito, nejasne, nezrozumiteľne a zmätočne.

22) Mal za to, že žalovaný svojím rozhodnutím porušil hneď niekoľko základných článkov Ústavy SR,

konkrétne čl. 1 ods. 2, čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 4, ako aj čl. 13 ods. 1 Ústavy SR.

23) Napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval žalovaný za nezákonné z nižšie uvedených dôvodov,
a to:
- zistenia žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaného vychádzajú z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP),

- napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm.
d/ SSP),
- zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy je nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191
ods. 1 písm. e/ SSP),
- došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať

za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 odsek 1 písm. g/
SSP).

24) Podľa názoru žalobcu trpí napadnuté rozhodnutie najzávažnejšou vadou v tom, že žalobca
ustanovenie § 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. neporušil. Podľa § 16 ods. 2 písm. a) zákona

č. 125/2006 Z. z. platí, že: „Zamestnávateľ je na požiadanie povinný poskytnúť inšpektorátu práce alebo
inšpektorovi práce...“. V danom prípade však žalobca podklady poskytol. Pokiaľ by aj tieto podklady
neboli doručené v celosti, alebo v lehote, tak určite nedošlo k porušeniu § 16 ods. 2 písm. a) zákona č.
125/2006 Z. z., keďže toto ustanovenie takú povinnosť nestanovuje. Pokiaľ by žalobca maril inšpekciu
práce, nepredložil by podklady a pod., k čomu však v tomto prípade nedošlo, inšpektorát práce by

musel prijať rozhodnutie za porušenie iného právneho predpisu/ustanovenia, z ktorého takáto povinnosť
vyplýva (napr. podľa § 20 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z.). Inšpektorát práce teda uložil pokutu, ktorú
žalovaný potvrdil za údajné porušenie ustanovenia právneho predpisu, žalobca však toto ustanovenie
podľa svojho presvedčenia z pohľadu gramatického, teleologického a systematického výkladu neporušil.

25) V ďalšom texte správnej žaloby poukázal žalobca na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí
uviedol nasledovné: „Čo sa uvedeného nedostatočného vysporiadania sa s dodatočným doložením
dokladov týka, odvolací správny orgán uvádza, že inšpektorát práce odôvodňoval primárne porušenie,
ktoré spočívalo v tom, že účastník konania nepredložil doklady do troch dní, teda odo dňa
04.07.2023 do dňa 07.07.2023. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že dodatočne bola predložená len

časť dokladov. ............................. Odvolací orgán uvádza iba časť dokladov, ktoré predložené neboli.
Taktiež je potrebné uviesť, že táto časť dokladov bola predložená až po prerokovaní protokolu, kde
je konštatované porušenie povinnosti § 16 uvedenej v zákone o inšpekcii práce. Je teda možné
konštatovať, že účastník konania bol odo dňa 04.07.2023, kedy si prevzal oznámenie a mal predložiť
viac-menej úplne základné doklady k výkonu inšpekcie práce až do dňa 05.09.2023, kedy bol pozvaný

na prerokovanie protokolu, absolútne pasívny a nepredložil žiaden doklad.“

26) K vyššie uvedenej argumentácii žalovaného žalobca uviedol, že povinnosťou orgánu verejnej správy
je v prvom rade kontrolovanému subjektu poskytnúť príležitosť účinne obhajovať vlastné práva a záujmy.
To znamená, že kontrolovaný subjekt má mať právo najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia (tzn.

protokolu) a uplatniť svoje návrhy, pretože ide o ústavou garantované právo na spravodlivý proces.
Orgán verejnej správy má dbať aj na to, aby sa poskytla rovnaká možnosť všetkým účastníkom konania,
aby prispeli k objasneniu prejednávanej otázky, k dokazovaniu a odôvodneniu ich práv a oprávnených
záujmov. Zo zásady súčinnosti zároveň vyplýva povinnosť orgánu verejnej správy poskytovať pomoc a
poučeniekontrolovanémusubjektu,abypreneznalosťprávnychpredpisovkontrolovanýsubjektneutrpel

ujmu. Vychádzajúc z uvedeného mal žalobca za to, že uložením pokuty podľa ustanovenia § 19 ods.
1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. za údajné neposkytnutie súčinnosti sa orgán verejnej správy
prvého stupňa odklonil pri svojej rozhodovacej činnosti od právnych noriem a zásad správneho konania.
Orgán verejnej správy prvého stupňa podľa názoru žalobcu alibisticky odôvodnil svoje rozhodnutietým, že následkom nedoručenia podkladov k výkonu inšpekcie práce nemohol preveriť, či sú u žalobcu
dodržiavané právne predpisy, na ktorých kontrolu mal byť výkon inšpekcie práce zameraný.

27) Žalobca taktiež poukázal na skutočnosť, že potrebnú dokumentáciu pripravoval, ale k jej úplnému
doloženiu potreboval konzultáciu s inšpektorkou, ktorá vykonávala kontrolu. Žalobca inšpektorku
niekoľkokrát kontaktoval telefonicky (písomne predložil výpisy hovorov na podateľni). Keďže sa žalobca
nevedel skontaktovať s inšpektorkou práce, kontaktoval jej nadriadeného, kedy následne na podateľni
predložil všetku dokumentáciu.

28) Argumentáciu žalovaného o tom, že žalobca telefonicky kontaktoval inšpektora práce, pričom
sám uviedol, že nie je možné jednoznačne konštatovať, že predmetom hovorov bolo práve uvedené
správne konanie považoval žalobca za alibistickú a žiadnym spôsobom nie takú, ktorá by vyvrátila
argumenty žalobcu. Orgán verejnej správy prvého stupňa vo svojom rozhodnutí sám konštatoval
nasledovné: „Pokiaľ telefonická komunikácia nebolo úspešná a účastník konania potreboval objasniť

nejaké skutočnosti v súvislosti s predkladaním dokladov, bolo potrebné písomným spôsobom
kontaktovaťinšpektorkupráce,ktorámápovinnosťúčastníkovikonaniaodpovedať.Písomnédožiadanie
však realizované nebolo, o čom svedčí aj spisový materiál z výkonu inšpekcie práce.“ Uvedenou
argumentáciou podľa presvedčenia žalobcu potvrdil, že telefonická komunikácia v rámci namietaného
správneho konania nebola úspešná, a preto nemožno konštatovať, že skutkový stav uvádzaný v

rozhodnutí žalovaného, ako aj v rozhodnutí orgánu verejnej správy prvého stupňa vychádza zo
spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, čím dochádza k porušeniu ustanovenia § 3 ods. 5 prvej
vety Správneho poriadku.

29) Žalobca ďalej namietal, že žalovaný sa zároveň žiadnym spôsobom nevysporiadal s predloženým

podkladmi, ktoré mu odovzdal na podateľni dňa 12.09.2023, čím sa orgán verejnej správy so svojím
rozhodnutím žiadnym spôsobom nepričinil k posilneniu dôvery v konaní orgánu verejnej správy a
dodržiavania zásad správneho konania ako aj aplikovania správneho výkladu právnej normy, kde sa
dostal do rozporu aj s ustálenou judikatúrou, poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republikysp.zn. 6Sž/75/2001podľaktorého:„Konanietrebaviesťtak,abyposilňovalodôveruobčanov

k dobrovoľnému plneniu ich povinností (§ 3 ods. 4 správneho poriadku).“

30) Žalobou napadnuté rozhodnutie považoval žalobca taktiež za nepreskúmateľné. Poukázal na to,
že odôvodnenie ako obsahová náležitosť rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy v správnom
konaní plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov konania o správnosti postupu

orgánu verejnej správy a o zákonnosti jeho rozhodnutia a tak posilniť dôveru v správnosť rozhodovania,
aby prijaté rozhodnutia viedli fyzické alebo právnické osoby k dobrovoľnému plneniu povinností.
Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne
preskúmavať, čím sa má zabrániť svojvoľnému rozhodovaniu orgánov verejnej správy. Presvedčivé
odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatneniu opravných prostriedkov účastníkom konania.

Žalobca je toho názoru, že v rozhodnutí žalovaného absentuje uvedenie a hodnotenie konkrétnych
dôkazov preukazujúcich jednotlivé zistenia ohľadom porušení ustanovení zákona č. 125/2006 Z. z.
Orgán verejnej správy síce v predmetnom rozhodnutí uviedol dôkazy, ktoré vykonal, avšak tieto dôkazy
hodnotil len jednotlivo, nie všetky vo vzájomnej súvislosti. Zároveň podľa názoru žalobcu absentuje
i vysvetlenie, akými správnymi úvahami bol orgán verejnej správy vedený pri ich hodnotení a ktoré

konkrétne dôkazy vzal do úvahy a ako tento skutkový stav z vecného hľadiska a po právnej stránke
posúdil. Toto konanie orgánu verejnej správy považoval žalobca za porušenie ustanovenia § 47
ods. 3 Správneho poriadku v čoho dôsledku je výrok rozhodnutia formulovaný neurčito, nejasne,
nezrozumiteľne a zmätočne, čo má za následok nepreskúmateľnosť a nezákonnosť rozhodnutia orgánu
verejnej správy. Zo strany žalovaného tým podľa žalobcu dochádza najmä k porušeniu čl. 2 ods. 2, čl.

12 ods. 1, čl. 12 ods. 4 a čl. 13 ods. 1 Ústavy SR.

31) Vo vzťahu k uloženej pokute žalobca v podanej žalobe namietal, že jej výška je nedostatočne
odôvodnená a z toho dôvodu aj neprimerane vysoká. Podľa presvedčenia žalobcu je odôvodnenie
výšky uloženej pokuty zo strany žalovaného nedostatočné a nevzbudzuje presvedčivosť v správnosť

dosiahnutých záverov. Orgán verejnej správy sa mal pri určovaní výšky pokuty vysporiadať s
ustanovením § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z., čo neurobil. Pri určovaní výšky pokuty mal
podľa názoru žalobcu prihliadať najmä na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich
následkov, počet zamestnancov a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, počet nelegálnezamestnaných fyzických osôb, skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného
systémuriadeniaochranypráceuzamestnávateľaalebočiideoojedinelývýskytnedostatku,opakované
zistenie toho istého nedostatku. Žalobca mal za to, že uloženie pokuty v akejkoľvek sume je potrebné

riadne odôvodniť, čo v tomto prípade splnené nebolo.

32) Žalovaný v odôvodnení konštatoval, že finančná situácia žalobcu nie je zákonným kritériom, ktoré
sú orgány verejnej správy oprávnené vo vzťahu k výške sankcie zohľadniť. S takým konštatovaním však
nemožno podľa názoru žalobcu súhlasiť. Žalovaný má prihliadať najmä na počet zamestnancov žalobcu

a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti žalobcu a zohľadňujúc uvedené výška pokuty predstavuje približne
polovicu zisku za rok 2022, (údaje zistiteľné aj z verejne dostupných zdrojov na internetovej stránke
https://www.finstat.sk/46490230 ). Z daného teda vyplýva, že orgán verejnej správy pri určovaní výšky
pokuty nezisťoval finančnú situáciu žalobcu aj napriek tomu, že je to jeho povinnosťou. Výška pokuty
preto podľa názoru žalobcu nie je primeraná povahe spáchaného skutku, pričom v súvislosti s uvedeným
žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu Bratislava sp.zn. 6S/96/2019 zo dňa 12.12.2019 (bod

181 a bod 182 rozsudku), kde sa správny súd zaoberal otázkou uloženia pokuty štátnym orgánom (v
tomto prípade Úradom na ochranu osobných údajov).

33) Ďalej žalobca poukázal na to, že právne posúdenie veci musí obsahovať odkaz na príslušný právny
predpis, z ktorého orgán verejnej správy vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie.

Nestačí však citácia príslušného ustanovenia, je potrebné vyložiť aj obsah právnej normy, aby bol zrejmý
vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením veci. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia
nie je podľa názoru žalobcu uvedená správna úvaha, ktorou sa orgán verejnej správy riadil pri určovaní
výšky pokuty, keďže iba konštatoval, že má za to, že pokuta je dostatočne odôvodnená, avšak bez toho
aby vykonal dôkazy na podporu primeranosti výšky pokuty.

34) V závere napadnutého rozhodnutia žalobca opätovne zdôraznil, že v žiadnom prípade neporušil
ustanovenia, ktoré sa mu kladú za vinu. Pri posudzovaní výšky pokuty orgán verejnej správy nezohľadnil
splnenie, resp. posúdenie zásad na určenie výšky pokuty podľa ustanovenia § 19 ods. 6 zákona č.
125/2006 Z. z. a dostatočne neprihliadol na stanovené kritériá, pričom uložená pokuta je neprimeraná.

Keďže podľa názoru žalobcu nemožno konštatovať, že by odôvodnenie napadaného rozhodnutia
obsahovalo náležitosti vyžadované ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku, preto je potrebné ho
považovať za nezákonné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo v zmysle § 191 ods. 1 písm.
d) Správneho súdneho poriadku podľa vyjadrenia žalobcu predstavuje dôvod na zrušenie napadnutého
rozhodnutia.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

35) Žalovaný sa v podaní zo dňa 20.08.2024 nestotožnil s námietkami žalobcu, že napadnuté
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť, že zistenie skutkového stavu je

nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého
opatrenia je v rozpore s administratívnym spisom, lebo nemá v ňom oporu a došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonného opatrenia vo veci samej.

36) Žalobca v podanej správnej žalobe argumentoval nedostatočne zisteným skutkovým stavom,
žalovaný sa s uvedeným vyjadrením žalobcu v podanej správnej žalobe nestotožnil, nakoľko s odkazom
na dôkazy zabezpečené počas inšpekcie práce a na odôvodnenie orgánu verejnej správy prvého stupňa
mal spáchanie správneho deliktu spočívajúceho v porušení uvedených ustanovení zákona č. 125/2006
Z. z. za preukázané. Žalovaný naďalej zastával názor, s poukazom na znenie § 3 ods. 5 Správneho

poriadku, že v danom prípade boli dodržané všetky ostatné zásady správneho konania, pričom výšku
pokuty inšpektorát práce riadne odôvodnil s poukazom na zákonné kritériá uvedené v § 19 ods. 6 zákona
č. 125/2006 Z. z. Žalovaný má za to, že rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalobou
napadnuté rozhodnutie vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom sa žalovaný v
rámci odvolacieho konania s námietkami žalobcu dostatočne vysporiadal.

37) Rovnako má žalovaný za to, že orgány verejnej správy v posudzovanom prípade zistili presne a
úplne skutočný stav veci a za tým účelom si v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku obstarali
všetky nevyhnutne potrebné dôkazy za účelom preukázania správneho deliktu. Právo žalobcu v zmysle§ 33 ods. 1 a 2 Správneho poriadku navrhovať dôkazy a ich doplnenie nebolo orgánom verejnej
správy prvého stupňa opomenuté. Z celého predloženého žurnalizovaného správneho spisu je teda bez
pochýb zrejmé, že oba orgány verejnej správy v preskúmavanom prípade disponovali dostatočnými a

relevantnými dôkazmi jednoznačne preukazujúcimi spáchanie zisteného deliktu. Žalovaný vo vzťahu k
žalobným dôvodom žalobcu pristúpil ku konštatácii, že v predmetnom administratívnom deliktuálnom
konaní, tak rozhodnutie inšpektorátu práce, ako i rozhodnutie žalovaného vychádza z dostatočne
zistenéhoskutkovéhostavuveci,zosprávnehoprávnehoposúdeniaveciažetietobolivydanézariadnej
akceptácie zásady materiálnej pravdy a zásady voľného hodnotenia dôkazov v intenciách § 3 ods. 1, 2,

3 a 4, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1 a 2 a § 46 Správneho poriadku.

38) V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že žalobca ani v rámci prebiehajúceho konania na
druhom stupni neuviedol také skutočnosti a nedoplnil také dôkazy, s ktorými by sa žalovaný nebol
vysporiadal a s ktorými by bol žalobca preukázal konkrétne porušenie alebo ohrozenie jeho práv, alebo
preukázal, že žalovaný svojim postupom porušil základné zásady správneho konania zakotvené v

Správnom poriadku. S ohľadom na uvedené nevidel žalovaný dôvod na to, aby bolo jeho rozhodnutie,
ani prvostupňové rozhodnutie ako nezákonné zrušené. Inšpektorát práce dospel k správnym skutkovým
zisteniam, ktoré preukázal na základe vykonaných a vyhodnotených dôkazov. Žalovaný správne posúdil
právny stav veci, ktorý odôvodnil, popísal zodpovedne aj skutkový stav vo vzťahu k správnemu deliktu,
ktorý bol predmetom uloženia pokuty. Výška pokuty bola dôsledne v správnom konaní zvážená a

odôvodnená v rozhodnutí o uložení pokuty. Rozhodnutie je správne a vychádza zo zásad správneho
konania a trestania. Preto žalovaný navrhol, aby správny súd žalobcom podanú správnu žalobu ako
nedôvodnú zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Replika žalobcu

39) Na dupliku žalovaného reagoval žalobca vo svojom podaní zo dňa 16.09.2024. S vyjadrením
žalovaného nesúhlasil. Mal za to, že vyjadrenie žalovaného nijakým spôsobom nevyvrátilo tvrdenia
žalobcu uvádzané v správnej žalobe. Mal za to, že ustanovenie § 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006
Z. z. neporušil.

40) Žalobca bol i naďalej presvedčený, že rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa nespĺňa
požadované náležitosti, najmä vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia orgánu
verejnej správy musí poskytovať skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Podľa § 47 ods.
3 Správneho poriadku tiež v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli

podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu
úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a
námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Táto požiadavka však
zo strany orgánu verejnej správy podľa presvedčenia žalobcu nebola splnená, nakoľko tento sa v
rámci odôvodnenia rozhodnutia zaoberal najmä námietkami vznesenými v rámci správneho konania

účastníkom konania, no obšírnemu výroku rozhodnutia neposkytol skutkovú ani právnu oporu.

41) Žalobca bol i naďalej toho názoru, že zistenia žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí
vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, napadnuté rozhodnutie žalovaného je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy je

nedostačujúce na riadne posúdenie veci a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo
opatrenia vo veci samej.

42) Na repliku žalobcu žalovaný ďalej nereagoval.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby, podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym
súdom

43) Správny súd v Banskej Bystrici vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2

zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“), keďže účastníci konania
o nariadenie pojednávania nežiadali a ani správny súd nevzhliadol žiaden z dôvodov pre potrebu
pojednávanie nariadiť. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 12.02.2026 v súlade s § 137 ods. 3 SSPs tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu
oznámené dňa 16.12.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).

44) Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane jemu predchádzajúce
prvostupňové rozhodnutie, ako aj postup orgánov verejnej správy viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby
v zmysle § 134 ods. 1 SSP, ale aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) SSP, keďže predmetná
správna žaloba je žalobou vo veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP) a dospel k záveru, že
žaloba nebola podaná dôvodne, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

Právny rámec

45) Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.

46) Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach
správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

47) Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi

žaloby, ak
a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo

premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,
c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,
d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na

ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu
verejnej správy.

48) Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

49) Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona
č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z.“), inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním: 1. pracovnoprávnych

predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové
podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých,
domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku,
a kolektívne vyjednávanie, 2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, 3.
právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane

predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, 4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz
nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, 5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv, 6.
osobitného predpisu zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu
a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho
práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo

štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca
alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj, 7. osobitného predpisu
zamestnávateľom,ktorýustanovujepovinnostiprivysielanízamestnancovnavýkonprácpriposkytovaní
služieb.

50) Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak
tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona,
z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode
alebozaporušeniezáväzkovvyplývajúcichzkolektívnychzmlúvaždo100000eur,aakvdôsledkutohtoporušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej
33 000 eur.

51) Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov
1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na závažnosť
zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa a
riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak
ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, skutočnosť, či zistené porušenie povinností

je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý
výskyt nedostatku, opakované zistenie toho istého nedostatku.

52) Podľa ustanovenia § 12 ods. 1 písm. d) zákona č. 125/2006 Z. z., je inšpektor práce pri výkone
inšpekcie práce oprávnený požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov
potrebných na výkon inšpekcie práce a požadovať ich kópie.

53) Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z., je zamestnávateľ povinný
inšpektorovi práce pri výkone inšpekcie práce umožniť voľný vstup do priestorov a na pracoviská a
utvárať podmienky na nerušený a rýchly výkon inšpekcie práce.

54) Podľa § 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z., je zamestnávateľ na požiadanie povinný
poskytnúť inšpektorátu práce alebo inšpektorovi práce všetky podklady a informácie potrebné na
výkon inšpekcie práce vrátane prvopisov dokladov, technických nosičov údajov, fotodokumentácie,
audiovizuálnych záznamov a zvukových záznamov.

55)Podľa§3ods.5zákonač.71/1967Zb.osprávnomkonaní(ďalejlen„Správnyporiadok),rozhodnutie
správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby
v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

56) Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi

predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

57) Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil

správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

58) Správny súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy
podľa ustanovení SSP posudzuje, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie zabezpečil

dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci riadne skutkový stav, či konal v
súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými relevantnými
právnymi predpismi, či bolo rozhodnutie dostatočne odôvodnené a či rozhodnutie obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, t.j. či napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy

je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj eventuálne procesné pochybenia orgánu
verejnej správy eventuálne namietané v žalobe, t.j. či prípadné procesné pochybenie správneho orgánu
jetakouvadoukonaniapredorgánomverejnejsprávy,ktorámohlamaťvplyvnazákonnosťnapadnutého
rozhodnutia.

59)Zobsahužalobounapadnutéhorozhodnutia,akoirozhodnutiaorgánuverejnejsprávyprvéhostupňa
vyplýva, že žalobcovi ako zamestnávateľovi bola podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.
uložená sankcia – pokuta vo výške 1.500,- Eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia §
16 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z., ktorého sa žalobca ako zamestnávateľ dopustil tým, že

na požiadanie neposkytol na základe výzvy na predloženie dokladov potrebných k výkonu inšpekcie
práce v stanovenej lehote všetky podklady potrebné k výkonu inšpekcie práce (špecifikované v bode
1. tohto rozsudku).60) Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že
k priebehu protiprávneho konania zo strany žalobcu došlo tak, ako je uvedené v prvostupňovom
rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí žalovaného.

61) Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že ustanovenie § 16 zákona č. 125/2006 Z. z. upravuje
povinnosti zamestnanca pri výkone inšpekcie. Výkon inšpekcie nie je správnym konaním, ale konaním a
postupom orgánu verejnej správy, ktorým dochádza k zisťovaniu skutkového stavu. Zistené skutočnosti
následne slúžia najmä ako podklad pre ďalší postup orgánu verejnej správy, teda pre rozhodnutie, či má

byť začaté správne konanie. Výsledky a závery inšpekcie sú zhrnuté v protokole o výsledku inšpekcie,
ktorého náležitosti stanovuje § 14 zákona č. 125/2006 Z. z. Vykonávanie šetrenia inšpektormi, ako aj
postup pri vyhotovovaní protokolu sa neriadi ustanoveniami správneho poriadku. Teda, ide o postup,
ktorý má neformálny charakter, riadiaci sa výlučne ustanoveniami zákona č. 125/2006 Z. z. (porovnaj
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 10Sžk/47/2017 z 28. augusta 2018, rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Sžk/4/2018, z 21. novembra 2018).

62) V tejto súvislosti je potom potrebné vyhodnotiť aj námietku žalobcu ohľadom svojvôli pri určení
lehoty na doručenie chýbajúcich dokladov. Je pravdou, že ustanovenie § 16 ods. 2 písm. a) zákona
č. 125/2006 Z. z. neobsahuje zmienku o časovom údaji, aký by mal inšpektorát práce vyhodnotiť pre
účely získania požadovaných dokladov. Z jeho dikcie je však zrejmé, že tieto majú byť poskytnuté

na požiadanie pri výkone inšpekcie práce. Z toho možno vyvodiť záver, že zamestnávateľ je povinný
predložiť takéto doklady už v čase výkonu inšpekcie práce na mieste, ak by ich inšpektorát práce žiadal.
Z administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový orgán verejnej správy žalobcu vyzval na predloženie
dokladov potrebných pre výkon inšpekcie práce v Oznámení o vykonaní inšpekcie zo dňa 04.07.2023,
ktoré bolo konateľom žalobcu osobne prevzaté dňa 04.07.2023. K predloženiu požadovaných dokladov

v lehote 3 kalendárnych dní, určenej vo výzve nedošlo, keď uvedená lehota márne uplynula dňa
07.07.2023. Vo výzve bol žalobca zároveň poučený o tom, že ak v stanovenej lehote požadované
doklady nebudú predložené, bude to považované za porušenie povinnosti vyplývajúcich zo zákona č.
125/2006 Z. z., za čo môžu byť uložené opatrenia v zmysle tohto zákona.

63) Správny súd ďalej poukazuje na to, že žalobca nespochybňoval, že k predloženiu požadovaných
dokladov z jeho strany v určenej lehote nedošlo. Dôvody uvádzané žalobcom, ktoré mu podľa jeho
tvrdení bránili splniť si uvedenú povinnosť však správny súd nepovažoval za také, ktoré by vylučovali
jeho zodpovednosť za porušenie uvedenej právnej povinnosti. Samotnú skutočnosť, že k doručeniu
vyššie uvedenej výzvy a následnému plynutiu lehoty na predloženie dokladov došlo v období letných

mesiacov, t.j. v období čerpania dovoleniek nemožno považovať za takú skutočnosť, ktorá by žalobcu
zbavovala zodpovednosti za porušenie uvedenej povinnosti. Takou skutočnosťou rovnako nie je ani
to, že sa žalobcovi nepodarilo skontaktovať s inšpektorkou práce za účelom konzultácie ohľadom
dokumentov, ktoré mali byť žalobcom predložené. Nad rámec uvedeného správny súd poznamenáva,
že minimálne pracovnoprávne zmluvy má byť zamestnávateľ pripravený predložiť inšpektorátu práce

ihneď v čase konania inšpekcie práce. Žalobca mal podľa názoru správneho súdu prijať včas také
organizačné opatrenia, ktorými by aj vzhľadom na vedomosť o vykonaní inšpekcie práce porušeniu
povinnosti predišiel.

64)Vovzťahuksamotnejdĺžkelehotyurčenejnapredloženiedokladovsprávnysúdivzhľadomnaobsah

na predloženie požadovaných dokumentov konštatuje, že orgánom verejnej správy stanovenú lehotu 3
pracovných vyhodnotil ako dostatočný priestor na zaslanie dokladov. Hoci sa správny poriadok na výkon
inšpekcie práce nevzťahuje, pre všetky orgány verejnej správy platí, že výkon ich oprávnení nesmie
byť šikanózny. Posudzujúc okolnosti prejednávanej veci však lehota 3 kalendárnych dní podľa názoru
správneho súdu šikanózna nie je. Pokiaľ žalobca po vykonanej inšpekcii dospel k záveru, že na jeho

strane existujú relevantné skutočnosti (správny súd nemá na mysli obdobie čerpania dovoleniek, kedy
žalobca povinnosťou prípravy dokumentov podľa názoru súdu môže poveriť i osobu, ktorá dovolenku
nečerpá),prektorétrojdňovúlehotupovažovalzapríliškrátkuanedostatočnúnazaslaniepožadovaných
dokladov, v rámci jej plynutia mohol požiadať o predĺženie tejto lehoty, avšak toto správny súd z obsahu
administratívneho spisu preukázané nemal. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že sa v prípade žalobcu

jedná o jeho objektívnu zodpovednosť ako zamestnávateľa za daný správny delikt, pri ktorej správny
orgán preukazuje iba porušenie právnej povinnosti zo strany účastníka konania. Z toho dôvodu na vznik
objektívnejzodpovednostizasprávnydeliktnemávplyvaniokolnosť,žezamestnávateľnáslednezistený
nedostatok dodatočne odstráni a teda keď požadované doklady dodatočne predloží.65) Pokiaľ žalobca namietal, že orgánom verejnej správy požadovanú dokumentáciu včas nepredložil
z dôvodu, že k jej predloženiu potreboval konzultáciu s inšpektorkou práce, ktorá kontrolu vykonávala,

správny súd k tejto námietke uvádza, že sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného, ktorý poukázal na
to, že v Oznámení o vykonaní inšpekcie zo dňa 04.07.2023 sa nachádza e-mailový kontakt ako
i mobilné telefónne číslo priamo na inšpektorku práce, ktorá inšpekciu vykonávala, pričom žalobca
sa danú inšpektorku práce snažil zastihnúť na pevnej linke, hoci z povahy práce inšpektora od neho
nemožno reálne očakávať, že sa bude nepretržite na svojom pracovisku zdržiavať. Zároveň je však

správny súd toho názoru, že žalobca svoju pasivitu nemôže liberalizovať iba tým, že dňa 18.07.2023
hľadal inšpektorku práce, ktorá sa v daný deň na svojom pracovisku nenachádzala, prípadne tým,
že telefonoval dvakrát na ústredňu inšpektorátu dňa 19.07.2023. V kontexte uvedeného správny súd
poukazuje i na skutočnosť, že uvedená snaha žalobcu o kontakt s inšpektorkou práce bola až po uplynutí
vo výzve stanovenej lehote a zároveň správny súd nemal za preukázané ani to, čo malo byť predmetom
neúspešne realizovanej konzultácie.

66) Tak ako na to správny súd poukázal už vyššie, rovnako nemá na právne posúdenie veci vplyv
ani žalobcom dodatočné predloženie dokumentácie, ktorej obsahom sa orgán verejnej správy ďalej
nezaoberal. Predmetné správne konanie bolo totiž vedené za porušenie zákona č. 125/2006 Z. z.
spočívajúce v tom, že žalobca v určenej lehote nepredložil orgánu inšpekcie práce vo výzve uvedené

doklady potrebné na nerušený výkon inšpekcie práce.

67) Správny súd ďalej konštatuje, že v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou, riadne zdôvodnenie
ukladanej sankcie v prípade správneho trestanie je základným predpokladom pre preskúmateľnosť
úvahy, ktorou bol orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní vedený. Zohľadnenie všetkých

hľadísk, ktoré je možné v konkrétnej veci považovať za relevantné, potom určuje mieru zákonnosti
stanoveného postihu. V predmetnej veci inšpektorát práce v prvostupňovom rozhodnutí, ako aj žalovaný
v napadnutom rozhodnutí pri ukladaní sankcie odôvodnili k akým skutočnostiam pri stanovení výšky
sankcie prihliadli. Kritéria pre určenie výšky pokuty boli v danom prípade posúdené v súlade s §
19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z., ktorý ustanovuje výpočet skutočností, ku ktorým je orgán

verejnej správy povinný prihliadnuť. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že orgány
verejnej správy sa dostatočným spôsobom v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí vysporiadali so
všetkými relevantnými kritériami a výšku uloženej pokuty riadne odôvodnili. Nimi uplatnené myšlienkové
úvahy sú súladné so zákonnými kritériami pre ukladanie sankcií, sú logické a nevykazujú vybočenie
z rámca zákonnej správnej úvahy. Odôvodnenie rozhodnutí orgánov verejnej správy poskytuje žalobcovi

odpoveď, prečo bolo opodstatnené uložiť mu za príslušný správny delikt pokutu vo výške 1.500,- Eur,
ktorú pokutu aj správny súd vníma ako primeranú a uloženú v súlade so zákonom.

68) Správny súd má za to, že tak rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako i napadnuté
rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Orgány verejnej správy v odôvodnení

rozhodnutia uviedli, ktoré skutočnosti boli podkladom na ich rozhodnutie, akými úvahami boli vedené
pri hodnotení dôkazov, ako použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodovali, a ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami žalobcu, t.j. spĺňajú náležitosti ustanovené v §
47 ods. 3 Správneho poriadku. Rovnako má správny súd za to, že výrok rozhodnutia orgánu verejnej
správy prvého stupňa, ktorý bol potvrdený žalovaným je formulovaný určito, jasne a zrozumiteľne.

69) S poukazom na vyššie uvedené dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutia orgánov
verejnej správy obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti, sú dostatočne zrozumiteľné, úplné
a rovnako dostatočné je aj skutkové vymedzenie predmetného správneho deliktu. Správny súd zvážil
všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa

§ 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.

70) O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého
správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca

vkonaníúspešnýnebol,správnysúdmunáhradutrovkonanianepriznal.Rovnakosprávnysúdnepriznal
náhradu trov konania ani žalovanému keďže mal za to, že neboli splnené podmienky pre jej priznanie
podľa § 168 SSP, t.j. výnimočnosť situácie.71) Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.

4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak
bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia.
Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je

potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho,
kto podanie urobil.