Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 3, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Tos/95/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1125011386
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1125011386.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a sudcov
JUDr. Jána Evina a JUDr. Erika Tomusa v trestnej veci odsúdeného W. I. pre prečin neoprávneného
vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 42Nt/7/2025 zo dňa 11.06.2025, na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 03. marca 2026 pomerom hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného W. I., nar. XX.XX.XXXX z
a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 42Nt/7/2025 zo dňa 11.06.2025 bol podľa § 399 ods. 2
Tr. poriadku návrh odsúdeného W. I. na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom
súde Bratislava I sp. zn. 0T/74/2021 zamietnutý, nakoľko súd nezistil podmienky obnovy konania podľa

§ 394 Tr. poriadku.

Mestskýsúdsvojerozhodnutieodôvodniltým,žekonalonávrhuodsúdenéhozodňa31.03.2025,ktorým
sa domáhal povolenia obnovy konania. Návrh na obnovu konania odsúdený odôvodnil s prihliadnutím na
novelu Trestného zákona vo vzťahu k jeho osobe, ktorá je toho času pre neho priaznivejšia. V pôvodnom
konaní dostal podľa neho prísny trest. V rámci svojho vyjadrenia doplnil, že v roku 2021, keď bol vo

výkone trestu odňatia slobody v Želiezovciach, prišiel nejaký príslušník ohľadom tejto veci s tým, že mu
mal oznámiť, že „Bratislava dala príkaz, aby vec išla na priestupok. Malo ísť o okresný úrad“. I napriek
tomu ho súd odsúdil na tri roky. O tejto skutočnosti nemá žiadny dôkaz, že bol za ním príslušník polície.

Na podklade spisu Okresného spisu Bratislava I, sp. zn. 0T/74/2021 bolo podľa prvostupňového súdu
preukázané, že v prejednávanej veci bol dňa 14.07.2022 vyhlásený rozsudok, ktorým bol W. I. uznaný

vinným podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere tri roky so
zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Skutok bol dokonaný dňa 25.septembra 2021. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.mája 2023 v
spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava pod sp. zn. 1To/7/2023, zo dňa 24.mája 2023.

Súd prvého stupňa po preskúmaní návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania a po zohľadnení

obsahu pripojeného spisu dospel k záveru, že nie sú dané podmienky na povolenie obnovy konania
podľa § 394 Trestného poriadku.

Pokiaľ malo ísť o osobu, ktorá mala za odsúdeným prísť do výkonu trestu odňatia slobody, toto
odsúdený podľa názoru súdu prvého stupňa nepreukázal žiadnym iným dôkazom. Naviac o tejto
skutočnosti počas dokazovania, ktoré sa viedlo v pôvodnom konaní pod sp.zn. 0T/74/2021, vôbec

nevypovedal a neuvádzal to ani v odvolacom konaní. Naviac zo spisu nevyplynulo, že by posudzovaný
skutok bol riešený najskôr v priestupkovom konaní. Potom, čo malo dôjsť k protiprávnemu konaniudňa 25.septembra 2021, bolo ešte v tento deň začaté trestného stíhanie vo veci a následne dňa
26.septembra 2021 vznesené obvinenie. Ako podstatný argument uviedol mestský súd, že obnovu
konania nie je možné povoliť len preto, že po právoplatnosti rozsudku, ktorým došlo k odsúdeniu

páchateľa, došlo k zmene legislatívy, t.j. k zmenám v Trestnom zákone.

Prostredníctvom obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku sa pritom naprávajú len tzv.
skutkové omyly, teda omyly, ktoré sa týkajú skutkových okolností, na podklade ktorých bol obvinený
uznaný za vinného, t. j. ide o prípady, keď vyšli najavo nové dôkazy, prípadne ide o dôkazy súdu

známe v pôvodnom konaní, avšak prichádza do úvahy ich zásadná zmena. Musí ísť však o také nové
dôkazy, respektíve zmeny v už vykonaných dôkazoch, ktoré možno označiť za zásadné (podstatné) a
ktoré v objektívnej polohe by mohli spôsobiť iné rozhodnutie o vine. Právne omyly, respektíve závažné
procesné pochybenia, ktorých by sa prípadne dopustili súdy v pôvodnom konaní možno namietať len
prostredníctvom iného mimoriadneho opravného prostriedku, a síce dovolania.

Zmena legislatívy sa nikdy netýka skutku, za ktorý bol páchateľ uznaný vinným, ale týka sa právneho
posúdenia skutku.

Preto skutočnosti, ktoré boli uvedené v písomnom návrhu na obnovu konania odsúdeným a tiež
uvádzané na verejnom zasadnutí, súd prvého stupňa neakceptoval. Dospel k záveru, že dôvod na

povolenie obnovy konania nie je daný a návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania v zmysle §
399 ods. 2 Trestného poriadku zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený W. I. sťažnosť ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí.
Sťažnosť bola následne odôvodnená obhajcom odsúdeného. V dôvodoch podanej sťažnosti odsúdený

uvádza, že súd prvého stupňa dôsledne nepreveril argumenty odsúdeného ohľadom návštevy, ktorú mal
vo výkone trestu. Každá návšteva odsúdeného vo výkone trestu musí byť pritom riadne zaznamenaná
a evidovaná. Takisto musí existovať zvukový záznam z rozhovoru. Tieto informácie z ústavu na výkon
trestujednoznačnepreukážu,žepodnetomodsúdenéhokpodaniunávrhunapovolenieobnovykonania,
boli iniciatíva príslušníkov polície, ktorí mu mali prísť pomôcť. Týmto sa prvostupňový súd detailne

nezaoberal.

Na základe vyššie uvedeného požiadal odsúdený, aby nadriadený súd napadnuté uznesenie zrušil
ako predčasné a nezákonné a bolo následne dokazovanie doplnené o informácie, ktoré dokumentujú
návštevy odsúdeného, realizované v ústave, kde vykonáva trest.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou
osobou, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. poriadku jednak správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto
výrokom napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Z pripojeného spisu krajský súd zistil, že W. I. bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava
I zo dňa 14.07.2022 sp. zn. 0T/74/2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 24.05.2023 sp. zn. 1To/7/2023 pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného
prostriedku podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere tri roky so

zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Dňa 31.03.2025 podal odsúdený návrh na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu
Bratislava I sp. zn. 0T/74/2021 a zároveň žiadal o ustanovenie obhajcu. Dôvodil prijatím priaznivejšieho
Trestného zákona, ktorý umožňuje pri trestnom čine podľa § 219 Trestného zákona uložiť trest odňatia

slobody od šesť mesiacov do troch rokov.

Súdprvéhostupňaurčilvovecitermínverejnéhozasadnutiazaúčelomprejednanianávrhuodsúdeného.
Naverejnomzasadnutívypočulodsúdenéhoaprečítallistinnédôkazy,najmäobsahspisovéhomateriálu
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 0T/74/2021.

Odsúdený v rámci výsluchu uviedol, že bol za ním niekto, kto mu povedal, že Bratislava dala príkaz, aby
jeho vec išla na priestupok a mal to robiť okresný úrad. Bol zo skutku oslobodený. Zdôraznil tiež, že mu
bol uložený prísny trest a nebol mu vykonaný žiadny zápočet. Poukázal aj na novelu Trestného zákona.Prokurátor vyslovil názor, že zmena hmotnoprávneho predpisu - Trestného zákona, nie je skutočnosťou,
ktorá by zakladala dôvod na povolenie obnovy konania. Preto navrhol súdu návrh odsúdeného ako

nedôvodný zamietnuť.

Obhajca odsúdeného na verejnom zasadnutí označil návrh za dôvodný. Zdôraznil, že odsúdenému bol
uložený trest v maximálnej výmere a po novele je možné jeho skutok posúdiť miernejšie.

Odsúdený odkázal na návrh svojho obhajcu.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom

nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu, by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo
by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 399 ods. 2 Tr. poriadku súd návrh na povolenie konania zamietne ak nezistí podmienky obnovy
konania podľa § 394 ods. 1 Tr. poriadku.

V súvislosti s princípmi, ktoré platia v konaní o povolení obnovy konania, ktoré je jedným z mimoriadnych
opravných prostriedkov, treba uviesť, že v tomto konaní nemôže súd preskúmavať zákonnosť postupu

v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal so všetkými okolnosťami a
obhajobou odsúdeného. V konaní o povolení obnovy konania nie je možné teda preskúmavať vecnú
správnosť meritórneho rozhodnutia vydaného v pôvodnom konaní. Konanie o povolení obnovy konania
sa obmedzuje na riešenie otázky, či podaný návrh obsahuje skutočnosti alebo dôkazy ktoré sú pre súd
nové skôr neznáme. Ustanovenie § 394 ods. 1 Tr. poriadku upravuje podmienky obnovy konania, ktoré

sa týkajú nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby páchateľa - ako skutočností alebo dôkazov
súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia.

Vychádzajúc z obsahu návrhu odsúdeného a jeho vyjadrení na verejnom zasadnutí prvostupňového
súdu, tento sa domáha obnovy konania jednak z dôvodu, že bola prijatá novela Trestného zákona, ktorá

posudzuje ním spáchaný skutok miernejšie a preto žiada uloženie nižšieho trestu. Takisto svoj návrh
opiera o nové informácie, ktoré sa ku nemu dostali a týkajú sa okolností, ktoré súviseli s objasňovaním
jeho skutku a jeho právnym posúdením.

Čo sa týka novely Trestného zákona, dôvodom na povolenie obnovy konania nie je pre odsúdeného

priaznivejšia zmena zákona, ktorá nastala až po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia, keďže
podstatou obnovy konania je naprávať možné skutkové omyly, pričom pri zmene zákona sa nemení
skutok, ale mení sa právo. V prípade, ak by zmena zákona po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia
spôsobila zánik trestnosti činu, súd nepostupuje podľa ustanovení o obnove konania, ale podľa § 405a
a nasl. TP. V posudzovanom prípade odsúdeného došlo k novelizácii Trestného zákona v období po

právoplatnom odsúdení a uložení trestu a nie k strate účinnosti právneho predpisu alebo jeho časti z
dôvodu vyslovenia rozporu s Ústavou SR, čo by v teoretickej rovine zakladalo dôvod obnovy konania
v zmysle § 394 ods. 4 písm. b/ Tr. poriadku. Znamená to teda, že argument použitý odsúdeným je
nedôvodný.

Druhý, odsúdeným zvýrazňovaný dôvod povolenia obnovy konania, ktorý spočíva v existencii nových
informácií o vyšetrovaní jeho prípadu a jeho právnom posúdení, nie je možné podradiť pod novú
skutočnosťalebodôkazsúduskôrneznámy,ktorýbymoholsámosebealebovspojenísoskutočnosťami
a dôkazmi už skôr známymi, odôvodniť iné rozhodnutie o vine. Novým dôkazom je dôkaz, ktorý nebol v
pôvodnomkonaníobsiahnutývspise,uplatnenýniektorouprocesnoustranoualebovykonaný.Dôkazom

skôr neznámym môže byť predovšetkým nový dôkaz alebo dôkaz síce už v pôvodnom konaní vykonaný,
avšak nového obsahu (o podstatných okolnostiach obsahovo znamená, prípadne doplnená výpoveď
svedka, ktorý v pôvodnom konaní už vypovedal), pričom v prípade dôkazu v pôvodnom konaní už
vykonaného musia byť hodnotené aj dôvody alebo okolnosti, ktoré viedli k obsahovej zmene dôkazu.Za nové skutočnosti alebo dôkazy nemožno považovať tie, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov a to aj
vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol, prípadne sa mýlil pri

hodnotení vykonaných dôkazov alebo ich nesprávne vyhodnotil.

Na jednej strane treba prisvedčiť súdu prvého stupňa, že tvrdenie odsúdeného o údajnej návšteve
osôb z radov policajtov a oznámenie informácií, ktoré sa mali týkať posudzovania jeho prípadu, nebolo
podporené jediným dôkazom. Na strane druhej však treba povedať, že týmto smerom sa nie je potrebné

v tomto konaní vôbec uberať. Hypoteticky, aj po prípadnom vypočutí osôb, ktoré mohli takéto informácie
odsúdenému poskytnúť a po potvrdení, že ich naozaj aj poskytli, nešlo by v žiadnom prípade o nové
skutkové zistenia. Išlo by o typ informácií, ktoré sa dotýkajú právneho posúdenia, prípadne procesného
postupu vo veci. Pre úplnosť však nadriadený súd uvádza, že všetky potrebné informácie, ktoré sa týkali
priestupkového konania vo vzťahu ku skutku odsúdeného zo dňa 25.09.2021, boli súdom oboch stupňov
známe v pôvodnom konaní, keďže sa v spise na č. l. 172 nachádza rozhodnutie Okresného úradu

Bratislava o uložení sankcie za priestupok spáchaný odsúdeným dňa 25.09.2021 na Primaciálnom nám.
2 v Bratislave.

Zmyslom konania o povolení obnovy konania, ktorá je jednou z foriem mimoriadneho opravného
prostriedku, je zistiť, či boli predložené nové dôkazy, po zohľadnení ktorých v kontexte s existujúcimi

pôvodnými dôkazmi, možno dospieť k inému rozhodnutiu o vine, prípadne o uloženom treste.
Neuskutoční sa to však iba preskúmavaním pôvodného rozhodnutia postupom, ktorý sa uplatňuje v
rámci odvolacieho konania. V konaní o povolení obnovy konania v zásade neplatí revízny princíp, podľa
ktorého by bol súd oprávnený skúmať správnosť všetkých výrokov napadnutého rozhodnutia, prípadne
postup súdu pri vykonávaní dôkazov.

Sťažnostnýsúdpovyhodnoteníobsahuvyšetrovaciehospisu,ktorýbolpodkladomprevydanierozsudku
a zohľadnení dôvodov podaného návrhu nezistil existenciu žiadnych nových skutočností, ktoré by
odôvodňovali postup podľa § 394 ods. 1 Tr. poriadku.

Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom krajský súd sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú podľa § 193
ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.