Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/106/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200623
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200623.3

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. X. XXXX, bytom C. XXXX/XXX, XXX XX
D., proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Regionálny úrad
pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava, so sídlom Tomášikova 12735/64, 831 04 Bratislava, za
účasti: 1/ SHF development s.r.o., so sídlom Budyšínska 14188/3, 831 03 Bratislava-Nové Mesto, IČO:
51 264 099, 2/ Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 429/1,

814 99 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 00 603 481, 3/ MV ARCHITECTURE s. r. o., so sídlom Višňová
10, 831 01 Bratislava, IČO: 43 844 049, 4/ E. B., nar. XX. X. XXXX, bytom C. XXXX/XXX, XXX XX D.,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky,
č. OU-BA-OVBP2-2020/040927/ZAV zo dňa 10. februára 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu odmieta.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Ďalším účastníkom konania v prvom až štvrtom rade právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 24. apríla 2020 sa žalobca domáhal
preskúmaniazákonnostirozhodnutiaOkresnéhoúraduBratislava,odborvýstavbyabytovejpolitiky,č.U-

BA-OVBP2-2020/040927/ZAVzodňa10.februára2020(ďalejlennapadnutérozhodnutie).Napadnutým
rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie stavebného
úradu Mestskej časti Bratislava-Vrakuňa č. SP/1866/7362/2019/8/SU/HP-70 zo dňa 28. októbra 2019,
ktorým stavebný úrad vydal stavebné povolenie na stavbu „Rezidencia Hradská“ pre ďalšieho účastníka
konania v prvom rade. K správnej žalobe žalobca doložil v elektronickej podobe plnomocenstvo zo
dňa 24. apríla 2020, ktorým mal splnomocniť Mgr. Andreja Maara, advokáta, so sídlom Dunajská 8,

Bratislava, IČO: 30 789 354, bez osvedčovacej doložky.

2.Správnysúdvyzvalžalobcuuznesenímč.k.BA-1S/106/2020-179zodňa5.januára2026,abyvlehote
15 dní odo dňa doručenia predmetného uznesenia predložil správnemu súdu splnomocnenie podpísané
žalobcom kvalifikovaným elektronickým podpisom, prevedené do elektronickej podoby zaručenou
konverziou alebo listinný originál, prípadne úradne overenú fotokópiu splnomocnenia udelené žalobcom

zvolenému advokátovi na podanie správnej žaloby a na zastupovanie v konaní pred správnym súdom,
alebo (alternatívne) potvrdenie, že žalobca alebo jeho zamestnanec, ktorý zaňho na správnom súde
koná alebo ho zastupuje, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, a poverenie pre tohto
zamestnanca na podanie (spísanie) správnej žaloby a na zastupovanie v konaní o správnej žalobe pred
správnym súdom v predmetnej právnej veci. Uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 20. januára 2026.
Správny súd toto uznesenie doručil aj advokátovi Mgr. Andrejovi Maarovi, a to dňa 12. januára 2026.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 5. februára 2026.3. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to neplatí, ak
má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje,

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie
žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť.

4. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné

podmienky“).

5. Podľa § 98 ods. 1 písm. f) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak žalobca nebol pri jej
podaní zastúpený podľa § 49 ods. 1 alebo § 50 SSP.

6. Podľa § 23 ods. 4 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov

verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“) ak nie je preukázaný opak, na účely elektronickej
komunikácie je oprávnenie osoby konať za inú osobu alebo v mene inej osoby preukázané vždy, ak
konajúca osoba použije na autorizáciu platný mandátny certifikát podľa osobitného predpisu, z ktorého
vyplýva oprávnenie konať za túto osobu alebo v jej mene a rozsah tohto oprávnenia, alebo prostriedok,

ktorý konajúca osoba použije na autorizáciu, zodpovedá najmenej úrovni zabezpečenia „vysoká“ podľa
osobitného predpisu a obsahuje identifikátor osoby a z referenčného údaja vyplýva oprávnenie tejto
osoby konať za inú osobu alebo v jej mene.

7. Podľa § 23 ods. 5 písm. a) bod 1. zákona o e-Governmente okrem spôsobu podľa odseku 4 sa

oprávnenie konať v mene inej osoby, na účely elektronickej komunikácie, preukazuje aj elektronickým
dokumentomobsahujúcimjednoznačnúidentifikáciukonajúcejosoby,osoby,vmenektorejjeoprávnená
konať, a rozsah oprávnenia konať v mene tejto osoby, pričom tento elektronický dokument musí byť
autorizovaný splnomocniteľom, ak oprávnenie konať vzniká udelením splnomocnenia.

8. Podľa § 35 ods. 1 písm. b) zákona o e-Governmente konverzia je postup, pri ktorom je celý, bežne
zmyslami vnímateľný, informačný obsah pôvodného dokumentu v listinnej podobe transformovaný do
novovzniknutého elektronického dokumentu.

Podľa § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente zaručenou konverziou je konverzia s cieľom zachovania

právnych účinkov pôvodného dokumentu a jeho použiteľnosti na právne úkony vykonaná postupom pre
zaručenú konverziu podľa štvrtej časti zákona o e-Governmente.

9. Podľa § 36 ods. 3 zákona o e-Governmente osoba vykonávajúca konverziu pri zaručenej konverzii
podľa § 35 ods. 1 písm. b)

a) transformuje pôvodný dokument v listinnej podobe na elektronický dokument,
b) vytvorí záznam o vykonanej zaručenej konverzii a zašle ho do centrálnej evidencie záznamov,
c) z údajov získaných z centrálnej evidencie záznamov vytvorí osvedčovaciu doložku vo forme
elektronického dokumentu,
d) autorizuje osvedčovaciu doložku a novovzniknutý elektronický dokument spoločne a pripojí časovú

pečiatku.

10. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, keďže v prejednávanej veci ide o všeobecnú
správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP, nejde o správnu žalobu vo veciach slobodného prístupu k
informáciámpodľaosobitnéhopredpisu,aninieježalovanýmCentrumprávnejpomoci,žalobcamusíbyť

vtomtokonanípredsprávnymsúdomzastúpenýzástupcom,ktorýjeadvokátomalebojezamestnancom
žalobcu a zároveň má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

11. Správny súd vzhľadom na absenciu osvedčovacej doložky vzťahujúcej sa k udelenému
splnomocneniu nemá preukázané, že žalobca je zastúpený advokátom, resp. bol zastúpený advokátom

pri podaní žaloby. Právny úkon, z ktorého vyplýva oprávnenie konať za inú osobu, v elektronickej
podobe je potrebné posudzovať podľa príslušných ustanovení zákona o e-Governmente. Správy
súd v tejto veci poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
422/2018 zo dňa 13. novembra 2018, podľa ktorého: „Na elektronickú podobu splnomocnenia trebaaplikovať ustanovenia zákona e-Governmente, pričom oprávnenie konať v mene účastníka konania
sa preukazuje buď splnomocnením ako elektronickým dokumentom autorizovaným splnomocniteľom v
zmysle § 23 zákona o e-Governmente, alebo, ak splnomocniteľ nemôže tento dokument autorizovať,

vykonaním zaručenej konverzie pôvodného listinného splnomocnenia v zmysle § 35 ods. 2 zákona
o e-Governmente. Autorizácia splnomocniteľom preukazuje autenticitu splnomocniteľa ako osoby,
ktorá splnomocnenie udelila. Autorizácia splnomocnenia advokátom ako splnomocnencom nie je
postačujúca, pretože preukazuje len autenticitu splnomocnenca, a teda skutočnosť, že advokát plnú
moc prijal.“ Záver o potrebe autorizácie splnomocnenia splnomocniteľom alebo zaručenej konverzie

listinného splnomocnenia na zachovanie právnych účinkov originálneho dokumentu Ústavný súd
Slovenskej republiky vyslovuje opakovane, napríklad aj v uznesení sp. zn. III. ÚS 271/2018. Predložené
plnomocenstvo zo dňa 24. apríla 2020 v elektronickej podobe nebolo autorizované splnomocniteľom
(žalobcom) ani k nemu nebola pripojená osvedčovacia doložka o zaručenej konverzii. Z tohto dôvodu
správny súd nemá preukázané, že k zaručenej konverzii došlo, a preto nemá preukázané ani oprávnenie
advokáta Mgr. Andreja Maara konať za žalobcu.

12. Uvedené predstavuje nesplnenie procesnej podmienky povinného zastúpenia žalobcu advokátom
v zmysle ust. § 49 ods. 1 SSP. Správny súd v snahe odstrániť tento nedostatok procesnej podmienky
vyzval žalobcu, uznesením č. k. BA-1S/106/2020-179 zo dňa 5. januára 2026 a stanovil mu lehotu na
preukázanie právneho zastúpenia 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia. Správnym súdom uložená

lehota žalobcovi márne uplynula dňa 4. februára 2026. Žalobca ani ním zvolený advokát Mgr. Andrej
Maar na výzvu nereagovali a obaja ostali pasívni, a to až do dňa vyhotovenia tohto uznesenia.

13. Skutočnosť, že žalobca nebol pri podaní žaloby zastúpený podľa § 49 ods. 1 alebo § 50 SSP,
predstavuje nesplnenie procesnej podmienky a zakladá dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods.

1 písm. f) SSP.

14. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP v zmysle ktorého, ak účastník
konaniaprocesnezavinilodmietnutiežalobyalebozastaveniekonania,správnysúdpriznátrovykonania
ostatným účastníkom konania.

15. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou zavinenia. Zmyslom zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho
riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri odmietnutí žaloby
je potom pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či niektorý z účastníkov (a pokiaľ

áno, ktorý z nich) z procesného hľadiska zavinil odmietnutie žaloby. Kritérium procesného zavinenia
treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval,
resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú bola žaloba odmietnutá. To znamená,
že použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k
príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie strany a následkom je odmietnutie žaloby (m. m. nález

Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 454/2010 zo dňa 7.6.2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3 Sžo 225/2010 zo dňa 25.10.2010, sp. zn. 2 Sžf 2/2011 zo dňa 16.3.2011).

16. V predmetnej právnej veci žalobca zavinil odmietnutie žaloby tým, že nesplnil podmienku povinného
právneho zastúpenia podľa § 49 ods. 1 alebo § 50 SSP, pričom tento nedostatok neodstránil ani

dodatočne na výzvu správneho súdu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti by žalobcovi vznikla povinnosť
nahradiť trovy konania žalovanému a ďalším účastníkom konania v prvom až štvrtom rade. Správny
súd však žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože nezistil žiadne okolnosti, na
základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby nahrádzal trovy konania orgánu
verejnej správy, ktorý disponuje zamestnancami s právnickým vzdelaním (§ 168 SSP). Správny súd

nepriznal právo na náhradu trov konania ani ďalším účastníkom konania v prvom až štvrtom rade, keďže
im správny súd neuložil takú povinnosť, v súvislosti s ktorou by im vznikli trovy konania (§ 169 SSP).

17. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca
odo dňa doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu na Správny súd v Bratislave.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí
podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku

rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
SSP, je žalovaným Centrum právnej pomoci.