Rozsudok – Dôchodky ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, March 30, 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 12Sas/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100276
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Magur

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100276.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Michalom Magurom, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.

X. XXXXXXXX XXXX, bytom D. X, XXX XX E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul.
29 augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa
Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa
15. apríla 2025 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.
januára 2025 a vec vracia Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa
20. januára 2025 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) priznala žalobcovi starobný dôchodok v sume

485,40 eur mesačne od 5. novembra 2024 a od 1. januára 2025 ho zvýšila na sumu 495,60 eur mesačne.
K 5. novembru 2024 získal žalobca 14 628 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je v prepočte 40
rokov a 28 dní. Prvostupňový orgán následne podrobne rozoberá výpočet výšky starobného dôchodku
2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom tvrdí, že bolo nesprávne
stanovené obdobie dôchodkového poistenia a taktiež aj dôchodkový vek. Konštatuje, že v jeho prípade
nebol zohľadnený zvýhodnený zápočet služby. Ak by tomu tak bolo, splnil by podmienky nároku na
dôchodkový vek od dovŕšenia 55 rokov.

3. O odvolaní rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej aj „žalovaná“) rozhodnutím č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 14. mája 2025 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie
zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Žalovaná konštatuje, že žalobcovi bola zhodnotená doba
služobného pomeru: od 1. augusta 1984 do 31. decembra 1984 náhradná služba vo vojenskej škole v I.
kategórii funkcií, od 1. januára 1985 do 28. februára 1986 vojak z povolania v II. kategórii funkcií, od 1.
marca 1986 do 31. decembra 1999 vojak z povolania v I. kategórii funkcií, od 1. januára 2000 do 31.
decembra 2003 vojak z povolania v III. pracovnej kategórii a od 1. januára 2004 do 1. decembra 2008

vojak z povolania bez kategórie. Získal teda 5 207 dní, t. j. 14 rokov a 97 dní v I. kategórii funkcií a 424
dní, t. j. 1 rok a 59 dní v II. kategórii funkcií. Žalovaná následne podrobne rozpísala spôsob výpočtu
starobného dôchodku, ktorý bol priznaný žalobcovi.4. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, ktorá sa týka nezapočítania zvýhodnenej doby zamestnania
žalovaná poukazuje na relevantné ustanovenia právnych predpisov a konštatuje, že nakoľko žalobca
nevykonával funkciu výkonného letca aspoň 25 rokov, nevznikol mu nárok na dôchodok za výsluhu

rokov podľa § 41 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej aj „zákon o sociálnom
zabezpečení“). Vzhľadom na to, že § 41 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zvýhodnené hodnotenie
doby zamestnania výkonného letca umožňuje len na nárok na dôchodok za výsluhu rokov, takéto
hodnotenie doby zamestnania výkonného letca pri posúdení nároku na starobný dôchodok žiadny
predpis neumožňuje. Zastáva názor, že na posúdenie nároku na starobný dôchodok mu bola doba

služobného pomeru od 1. augusta 1984 do 1. decembra 2008 započítaná správne. Zvýhodnenú dobu
služby výkonného letca, ktorá trvala od 1. marca 1986 do 30. júna 2002 a od 1. marca 2003 do 30. júna
2004 nie je možné započítať dvojnásobne, pretože žiadny právny predpis nestanovuje takýto spôsob
zápočtu rokov na nárok na starobný dôchodok.

II.

Správna žaloba, stanoviská

5. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu v sociálnych veciach podľa § 199
a násl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) zo dňa 14. mája 2025.

Žalobca nesúhlasí s názorom žalovanej, že nedosiahol dobu služby v I. kategórii funkcií, nakoľko mu
žalovaná odmieta započítať zvýhodnený zápočet služby výkonného letca. Žalobca žiadal o zhodnotenie
zvýhodneného zápočtu doby služby v I. kategórii funkcií výkonného letca, pričom svoj nárok odôvodňuje
poukazom na viaceré ustanovenia právnych predpisov. Podľa § 130 ods. 2 zákona o sociálnom
zabezpečení ministri obrany, vnútra a spravodlivosti Slovenskej republiky môžu vo svojej pôsobnosti

stanoviť, ktoré funkcie sa zaraďujú do I. kategórie a ako sa zaradenie vykonáva. Pritom môžu stanoviť,
v akom rozsahu sa započítava doba služby výkonného letca a doba výkonu funkcií osobitnej povahy
alebo osobitného stupňa nebezpečnosti do doby zamestnania. K vykonaniu § 130 zákona o sociálnom
zabezpečení bol vydaný rozkaz ministra obrany č. 17/1988 z 23. septembra 1988, v ktorom je uvedené,
že doba služby výkonného letca sa do doby zamestnania započítava dvojnásobne.

6. Žalobca konštatuje, že žalovaná sa dostatočne nevysporiadala s jeho námietkou nezapočítania
zvýhodnenej doby služby, ale iba rozoberá možnosť a podmienky priznania dôchodku za výsluhu
rokov, o čo vôbec nežiadal. Tvrdí, že žalovaná ignoruje prax trvajúcu niekoľko rokov, kedy boli
pre účely starobného dôchodku priznávané zvýhodnené zápočty pre vojakov a policajtov v rámci
jednotného systému sociálneho zabezpečenia a vzniknuté nároky podliehajú zásade zachovania

získaných nárokov. Toto tvrdenie podporuje poukazom na množstvo rozsudkov súdov, napr. rozsudky
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/62/2021 zo dňa 27. februára 2023, sp.
zn. 7Ssk/29/2021 zo dňa 31. januára 2023 alebo sp. zn. 6Ssk/8/2024 zo dňa 28. augusta 2024.
7. Žalovaná sa k správnej žalobe vyjadrila dňa 23. júna 2025. Uvádza v zásade zhodné tvrdenia s tými,
ktoré už sú obsiahnuté v prvostupňovom či napadnutom rozhodnutí. Námietku týkajúcu sa žalobcom

uvedených rozsudkov Najvyššieho správneho súdu a iných považuje za nedôvodnú, nakoľko rozsudky
súdu nie sú prameňom práva. Z tohto dôvodu poukazovanie na rozsudky, ktoré neboli zverejnené
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky je nedôvodný. Žalovaná žiada, aby
bola správna žaloba zamietnutá ako nedôvodná.
8. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril dňa 14. augusta 2025. Tvrdenie žalovanej, podľa ktorej

žiadny právny predpis nestanovuje vykonať zápočet rokov požadovaným spôsobom, považuje za
zavádzajúce, pričom poukazuje na § 96 ods. 2 zákona č. 101/1964 Zb., § 120 ods. 2 zákona č. 121/1975
Zb. a § 130 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Vo zvyšku sa žalobca pridržiava tvrdení, ktoré sú
uvedené v správnej žalobe.
9. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP) a rozsudok

verejne vyhlásil dňa 30. marca 2026.

III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

10. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „zákon o sociálnom
poistení“) poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov
a dovŕšil dôchodkový vek.11. Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento
zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.
12. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do

I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.
13. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení občan ma nárok na starobný dôchodok aj vtedy,
ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň:
a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo
najmenej 10 rokov v takomto zamestnaní v uránových baniach,

b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak
bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),
c) 55 rokov ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v §14 ods. 2 písm. b) až h),
d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až
I), alebo
e) 60 rokov.

14. Podľa § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona o sociálnom zabezpečení
b) ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach,
c) zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom,
d) zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu,

e) zamestnania členov posádok námorných lodí,
f) zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých
chemických prevádzkach,
g) zamestnania kesonárov a potápačov,
h) zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri úprave

a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a
výskumného reaktoru.

15. Podľa § 14 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej
kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I.

(II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená
do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedene
v § 14 ods. 2 písm. b) až h).
16. Podľa § 120 ods. 2 z. č. 121/1975 Zb. v znení účinnom do 30.9.1988 ministri národnej obrany a
vnútra Československej socialistickej republiky určia vo svojej pôsobnosti, ktoré funkcie sa zaraďujú do I.

kategórie a ako sa zaradenie uskutočňuje; pritom môžu určiť, v akom rozsahu sa započítava doba služby
výkonného letca a doba výkonu funkcií špeciálnej povahy alebo mimoriadneho stupňa nebezpečnosti
do doby zamestnania.
17. Podľa § 130 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení ministri obrany, vnútra a spravodlivosti
Slovenskej republiky môžu vo svojej pôsobnosti stanoviť, ktoré funkcie sa zaraďujú do I. kategórie

a ako sa zaradenie vykonáva. Pritom môžu stanoviť, v akom rozsahu sa započítava doba služby
výkonného letca a doba výkonu funkcií osobitnej povahy alebo osobitného stupňa nebezpečnosti do
doby zamestnania.
18. Podľa § 125 zákona ods. 2 zákona č. 334/1991 Zb. Federálne ministerstvo vnútra ustanoví
všeobecne záväzným právnym predpisom, v akom rozsahu sa pre priznanie príspevku za službu

zvýhodnene započítava služba výkonného letca a výkon funkcií osobitnej povahy a osobitného stupňa
nebezpečnosti.
19.RozkazomministranárodnejobranyČSSRč.1/1976,bod1.písm.c/bolostanovené,žedobaslužieb
uvedených ad b/ (aj doba služby výkonného letca) sa pre účely dôchodkového zabezpečenia započítava
dvojnásobne (§120 ods. 2 z.č. 121/1975 Zb.). Rozkazom ministra národnej obrany ČSSR č. 17/1988

bola vydaná smernica pre zvýhodnený zápočet služobnej doby (príloha 2 k rozkazu). Podľa písm. a),
bod 1 smernice pre nárok a výšku dôchodku sa započítava vojakom z povolania dvojnásobne (§ 130
ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení) doba služby strávená v mieri vo výkonnej leteckej službe.
20. Podľa § 85 Vyhlášky Federálneho ministerstva práce, sociálnych vecí a sociálnych vecí č. 128/1975
zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení výkonným letcom je ten, kto je zamestnaný

ako veliteľ lietadla, pilot, navigátor, palubný mechanik, rádiotelegrafista, rádiotelefonista a palubný
sprievodca. Za výkonného letca je považovaný aj ten, kto je zamestnaný ako výsadkár - inštruktor vo
Zväze pre spoluprácu s armádou.IV.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu

21. Správny súd konajúci prioritne podľa ustanovení § 199 a nasl. SSP preskúmal správnu žalobu
a konštatoval, že je prípustná a bola podaná oprávnenou osobou včas.
22. Správna žaloba žalobcu je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená
v tretej časti SSP. Z koncepcie právnej úpravy správnych žalôb v sociálnych veciach vyplýva, že k

správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne.
Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené
inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky
patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická
osoba. Aj v zmysle § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný
žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného potom správny súd preskúmaval napadnuté rozhodnutie,

akoajpostup,ktorýtomutorozhodnutiupredchádzal,nielenvrozsahuazdôvodovuvedenýchvsprávnej
žalobe, ale komplexne v celom rozsahu.
23. Premetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové
rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku. Žalobcovi bol priznaný starobný dôchodok od 59 roku
veku, žalobca však požadoval o jeho priznanie od 55 roku veku vzhľadom na jeho predchádzajúce

pracovné zaradenie ako vojenský pilot v I. kategórii funkcií a teda podliehajúce zvýhodnenému zápočtu.
Túto žiadosť žalovaná zamietla. Spornou otázkou je teda to, či má byť doba, počas ktorej žalobca
pracoval ako výkonný letec v I. kategórii funkcií a podlieha tak zvýhodnenému zápočtu služobnej doby
zohľadnená aj na účely priznania starobného dôchodku.
24. Vo všeobecnosti platí, že poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený

najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak zákon
o sociálnom poistení neustanovuje inak (§ 65 ods.1, 2 zákona o sociálnom poistení). Iný (nižší)
dôchodkový vek sa pripúšťa len pre ženy, ktoré zodpovedajú podmienkam uvedeným v § 65 ods. 4 až
8 zákona o sociálnom poistení a za podmienok ustanovených v § 21 resp. § 174 zákona o sociálnom
zabezpečení pre poistencov, ktorí získali určenú dobu zamestnania vo zvýhodnenej I. a II. pracovnej

kategórii v zmysle zákona o sociálnom zabezpečení, keďže podľa prechodného ustanovenia § 274
zákona o sociálnom poistení sa nároky, vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do I. a II. pracovnej
kategórie, ktoré sa priznávali podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003, zachovávajú
aj po nadobudnutí účinnosti zákona o sociálnom poistení (takým nárokom bol podľa judikatúry napríklad
práve skorší dôchodkový vek - napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 10So/1/2021).
25. V zmysle § 14 ods. 1 a 4 zákona o sociálnom zabezpečení aj služba vojakov z povolania,
vykonávaná pred 1. januárom 2000 a zaradená podľa rezortných zoznamov (ministerstva obrany) do I.
kategórie funkcií za predpokladu, že nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti zákona o sociálnom
zabezpečení, sa hodnotila ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b)

až h) zákona o sociálnom poistení. Aplikujúc uvedené na prípad žalobcu, keďže jeho výkon funkcie
vojaka z povolania a výkonného letca bol podľa potvrdenia vydaného Vojenským úradom sociálneho
zabezpečenia zaradený do I. kategórie funkcií (čo ani nebolo medzi účastníkmi sporné), bolo potrebné
ju hodnotiť ako zamestnanie I. pracovnej kategórie podľa cit. § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona o
sociálnom zabezpečení, a to aj na účel posúdenia možnosti aplikácie § 21 a § 174 zákona o sociálnom

zabezpečení.
26. Z obsahu administratívneho, ako aj súdneho spisu, konkrétne Potvrdenia vojenského úradu
sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-65407025067602/2025 zo dňa 7. februára 2025 vyplýva, že
žalobcovi bol odo dňa 2. decembra 2008 priznaný výsluhový dôchodok. Na nárok na dávku výsluhového
zabezpečenia mu bola zhodnotená doba služobného pomeru nasledovným spôsobom:

- od 1. augusta 1984 do 31. decembra 1984, I. kategória funkcií, náhradná služba,
- od 1. januára 1985 do 28. februára 1986, II. kategória funkcií, vojak z povolania na
vojenskej škole,
- od 1. marca 1986 do 16. júla 1988, I. kategória funkcií, vojak z povolania na vojenskej
škole,

- od 17. júla 1988 do 31. decembra 1999, I. kategória funkcií, vojak z povolania,
- od 1. januára 2000 do 31. decembra 2003, III. prac. ktg., vojak z povolania,
- od 1. januára 2004 do 1. decembra 2008, bez ktg, vojak z povolania,
- od 1. marca 1986 do 30. júna 2002 zvýhodnená započítateľná doba služby a- od 1. marca 2003 do 30. júna 2004 zvýhodnená započítateľná doba služby.

27. V danom prípade vyplýva z predložených dôkazov – konkrétne z Potvrdenia vojenského úradu

sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-65407025067602/2025 zo dňa 7. februára 2025, že žalobcovi bol
zvýhodnene započítaný výkon služby od 1. marca 1986 do 30. júna 2002 a od 1. marca 2003 do 30.
júna 2004 dvojnásobne. Z toho od 1. marca 1986 do 31. decembra 1999 žalobca vykonával službu
v I. kategórii funkcií. Podľa § 120 ods. 2 zákona č. 121/1975 Zb. a § 130 ods. 2 zákona o sociálnom
zabezpečení sa takto navýšená doba služby započítava do doby zamestnania. Žalobcovi bol starobný

dôchodok priznaný odo dňa dovŕšenia 59 rokov veku. Zvýhodnený zápočet obdobia služby v I. kategórii
funkcií má pritom vplyv na splnenie jednej z podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa
§ 21 ods. 1 písm. c/ zákona o sociálnom zabezpečení vo veku 55 rokov, pretože pri takomto prepočte
so započítaním zvýhodnenej doby získa žiadateľ o starobný dôchodok viac ako 20 rokov doby služby
I. kategórie funkcií, ktorá sa v zmysle § 14 ods. 4 tohto zákona považuje za zamestnanie uvedené v §
14 ods. 2 písm. b/ až h/.

28. Žalovaná sa s požiadavkou žalobcu zápočtu dvojnásobku doby I. kategórie funkcií za obdobie od
1. marca 1986 do 31. decembra 1999, v preskúmavanom rozhodnutí zaoberala, pričom konštatovala,
že zvýhodnené hodnotenie doby zamestnania výkonného letca § 41 ods. 2 zákona o sociálnom
zabezpečení umožňuje len na nárok na dôchodok za výsluhu rokov, takéto hodnotenie doby
zamestnania výkonného letca pri posúdení nároku na starobný dôchodok žiadny právny predpis

neumožňuje. Žalovaná sa ale dostatočne nevysporiadala s právnou úpravou v zmysle § 130 ods.
2 zákona o sociálnom zabezpečení a súvisiacim rozkazom ministra obrany č. 17/1988 zo dňa 23.
septembra 1988 vydanom na vykonanie ustanovenia § 130 zákona o sociálnom zabezpečení. Správny
súd zastáva názor, že žalovaná dospela k nesprávnemu záveru, že dvojnásobné započítanie doby
služby I. kategórie funkcií je relevantné len na výsluhový dôchodok. V zmysle § 130 ods. 2 zákona

o sociálnom zabezpečení takto navýšená doba služby sa započítava do doby zamestnania. Potom
je potrebné do doby zamestnania vykonávaného v I. kategórii funkcií započítať túto dobu výkonného
letca dvojnásobne (nie len jedenkrát), čo má vplyv na splnenie jednej z podmienok pre vznik nároku na
starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení, pretože žalobca (so
zvýhodneným zápočtom) získal viac ako 20 rokov doby služby I. kategórie funkcií, ktoré sa v zmysle § 14

ods. 4 tohto zákona považuje za zamestnanie § 14 ods. 2 písm. b) až h). V tejto časti tvrdené nesprávne
právne posúdenie veci, správny súd vyhodnotil ako dôvodné.
29. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Ssk/8/2024 zo dňa 28. augusta 2024, podľa ktorého: „Rovnako mal najvyšší správny
súd za nesporne preukázané, že žalobcovi na účely priznania výsluhového príspevku bola dvojnásobne

započítaná doba služby letca, a teda celkovo bolo žalobcovi započítaných 31 rokov. Rozkazom ministra
národnej obrany ČSSR č. 17/1988 z 23. septembra 1988 bola vydaná smernica k vykonaniu zákona
č. 100/1988 Zb. v odbore patriacom do pôsobnosti federálneho ministerstva národnej obrany (príloha
č. 1 rozkazu) a smernica pre zvýhodnený zápočet služobnej doby v odbore patriacom do pôsobnosti
federálneho ministerstva národnej obrany (príloha č. 2 rozkazu). Podľa písm. A, bod 1 smernice pre

zvýhodnený zápočet služobnej doby sa pre nárok a výšku dôchodku započítava vojakom z povolania
dvojnásobne (§ 130 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.) doba služby strávená v mieri vo výkonnej leteckej
službe. Podľa § 130 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., Ministri obrany, vnútra a spravodlivosti Slovenskej
republiky môžu vo svojej pôsobnosti stanoviť, ktoré funkcie sa zaraďujú do I. kategórie a ako sa
zaradenie vykonáva. Pritom môžu stanoviť, v akom rozsahu sa započítava doba služby výkonného letca

a doba výkonu funkcií osobitnej povahy alebo osobitného stupňa nebezpečnosti do doby zamestnania
(obdobne porovnaj znenie § 120 ods. 2 zákona č. 121/1975 Zb.). S ohľadom na uvedené, je potrebné
do doby zamestnania vykonávaného v I. kategórii funkcií započítať aj túto dobu. V prípade žalobcu
po pripočítaní tejto navýšenej doby do doby služby I. kategórie funkcií nie je táto doba 16 rokov
a 155 dní, ale viac ako 31 rokov. Uvedené má vplyv na splnenie jednej z podmienok pre vznik nároku

na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb., pretože žalobca získal
viac ako 20 rokov doby služby I. kategórie funkcií, ktorá sa v zmysle vyššie citovaného § 14 ods.
4 menovaného zákona považuje za zamestnanie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/, alebo inak
povedané, služba zaradená do I. kategórie funkcií sa hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie
uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/. Uvedené nie je ani v rozpore s § 21 ods. 3 zákona č. 100/1988

Zb., podľa ktorého sa profesionálnemu vojakovi do doby zamestnania potrebnej na nárok na starobný
dôchodok nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok
na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol
priznaný invalidný výsluhový dôchodok. Výsluhový príspevok nie je výsluhovým dôchodkom priznanýmpodľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z.; je naďalej výsluhovým príspevkom podľa zákona č. 76/1959 Zb. a za
výsluhový dôchodok sa podľa zákona č. 114/1998 Z.z. a podľa zákona č. 328/2002 Z.z. iba považuje,
najmä na účely trvania nároku na dávku výsluhového zabezpečenia, priznanú podľa predchádzajúcich

predpisov a jej výplatu. Keďže z titulu služby vojaka z povolania (profesionálneho vojaka) žalobcovi
nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. nevznikol a jeho výsluhový príspevok sa
za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. iba považuje, v zmysle § 274 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z.z. nie je možné stanoviť pre neho iné, menej výhodné podmienky pre posúdenie vzniku
nároku na starobný dôchodok. Výkon služby vojaka z povolania v I. kategórii funkcií v rozsahu viac

ako 20 rokov v zmysle § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s § 14 ods. 4 a § 21 ods. 1
písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. podľa názoru najvyššieho správneho súdu žalobcovi zachoval nárok
na starobný dôchodok od dovŕšenia veku 55 rokov (podporne pozri rozsudok najvyššieho správneho
súdu z 27. februára 2023, sp. zn. 7Ssk/62/2021).“
30. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
ako aj prvostupňové rozhodnutie neboli vydané v súlade so zákonom, a preto ich zrušil s poukazom

na § 191 ods. 1 písm. c) SSP, keďže vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Úlohou
žalovanej v ďalšom konaní bude v prvom rade ustáliť otázku dôchodkového veku žalobcu, následne pri
určení výšky starobného dôchodku postupovať v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky a vydať rozhodnutie, ktoré riadne a presvedčivo odôvodní a to aj
s prihliadnutím na právny názor správneho súdu vyslovený v tomto rozsudku.

31.Onáhradetrovkonaniasprávnysúdrozhodolpodľa§167ods.1SSPapriznalúspešnémužalobcovi
v žalobe uplatnené právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanej. Podľa
§ 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom
Správneho súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku

to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.