Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 4, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 2S/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725100500
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100500.3

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom
Rovniankova 1667/14, 851 02, Bratislava-Petržalka, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč &
Partners,s.r.o.,sosídlomHrnčiarska29,04001Košice-StaréMesto,IČO:53929691,protižalovanému:
Úradpreúzemnéplánovanieavýstavbu,RegionálnyúradpreúzemnéplánovanieavýstavbuBratislava,
so sídlom Tomášikova 12735/64, 831 04 Bratislava, za účasti: J.R.B. s.r.o., so sídlom Votrubova 28, 821

09 Bratislava, IČO: 35 811 331, o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 03925/2025-22.1.2/
KVJ, ev. č. 03544/2025, zo dňa 24. januára 2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 20.
februára 2026 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 8. apríla 2025 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie
žalovaného č. 03925/2025-22.1.2./KVJ, ev. č. 03544/2025, zo dňa 24. januára 2025 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“) ako aj rozhodnutia Mestskej časti Bratislavy – Ružinov č. SÚ/CS 3422/2023/6/
MER-12 zo dňa 28. apríla 2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) a vec vrátil orgánu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový orgán ako príslušný stavebný úrad rozhodol o

umiestnení stavby „ADMINISTRATÍVNY OBJEKT VOTRUBOVA“ a stanovil podmienky pre umiestnenie
stavby, podmienky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov a uviedol, že v stanovenej lehote neboli
uplatnené námietky účastníkov konania.

2. Súčasne s podaním žaloby žalobca navrhol, aby správny súd podľa § 185 písm. a) zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) priznal žalobe

odkladný účinok, nakoľko okamžitý výkon alebo právne následky najmä prvostupňového rozhodnutia
hrozia závažnou ujmou na životnom prostredí a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným
záujmom.

3. Správny súd rozhodol o žalobcovom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
8. apríla 2025 uznesením č. k. 2S/17/2025-51 zo dňa 20. októbra 2025 tak, že návrh žalobcu zamietol.

4. Žalobca v konaní podal opätovný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podaním zo
dňa 10. novembra 2025. O tomto návrhu rozhodol správny súd uznesením č. k. 2S/17/2025-86 zo dňa
7. januára 2026 tak, že predmetný návrh zamietol.

5. Následne podal žalobca tretí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podaním zo dňa

20. februára 2026. Tento návrh odôvodnil tým, že podstatou žaloby je tvrdenie o porušení verejných
záujmov životného prostredia tak, ako ich naplnenie predpokladá zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovanívplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o EIA“), a to najmä v § 38. Pri rozhodovaní (rozhodnutie o odkladnom účinku správnej
žaloby, rozsudok) musí správny súd implementovať ako zásadu predbežnej opatrnosti, tak aj zásadu

prevencie environmentálnych škôd. Iným slovom správny súd musí zabrániť realizácii práv vyplývajúcich
z povoľovacieho rozhodnutia, ak je namietaný nesúlad s verejnými záujmami životného prostredia podľa
zákona o EIA alebo podľa smernice o EIA. Princíp prevencie environmentálnych škôd má zmluvný
základ v čl. 191 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a je rozpracovaný v sekundárnom práve
(najmä v smernici o environmentálnej zodpovednosti a smernici o EIA a smernici o SEA), je konzistentne

podporovaný judikatúrou SDEÚ, ktorá vyžaduje predchádzanie škodám, odmieta dodatočnú legalizáciu
environmentálne škodlivých zásahov, zdôrazňuje preventívny charakter povoľovacích procesov. Princíp
prevencie (zásada prevencie environmentálnych škôd) patrí medzi základné princípy environmentálnej
politiky Európskej únie. Jeho jadrom je požiadavka, aby sa environmentálnym škodám predchádzalo už
v štádiu ich vzniku, a nie až následným odstraňovaním následkov. Odlišuje sa od princípu nápravy škody
pri zdroji (damage at source) ako aj princípu predbežnej opatrnosti (precautionary principle), ktorý sa

uplatňuje pri vedeckej neistote a ktorý je aj základom princípov ochrany životného prostredia podľa §13
zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o životnom
prostredí“). Prevencia sa uplatňuje tam, kde je riziko škody známe alebo predvídateľné.

6. Žalobca tvrdí, že § 185 SSP o odkladnom účinku žaloby je v rozpore s čl. 191 ods. 2 Zmluvy

o fungovaní Európskej únie a správny súd je v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
povinný položiť Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku ohľadne súladu právnych predpisov
s právom Európskej únie.

7. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný

predpis neustanovuje inak.

8.Podľa§185písm.a)SSPsprávnysúdmôže,akosobitnýpredpisneustanovujeinak,nanávrhžalobcu
a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo

opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

9. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

10. Správny súd zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu,
že nemal preukaznú existenciu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody,
závažnej ujmy na životnom prostredí, alebo existenciu iného vážneho nenapraviteľného následku.

11. Z vyššie uvedených ustanovení SSP vyplýva, že podanie správnej žaloby v konaní o tomto type
žaloby automaticky nevyvoláva nastúpenie odkladného účinku vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu,
príp. opatreniu správneho orgánu. Priznanie odkladného účinku predstavuje výnimočný inštitút, ktorým
sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré
potom nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí a opatrení.

12. Procesným predpokladom na priznanie odkladného účinku je predovšetkým návrh žalobcu, ktorý
tvrdí, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný

následok a takéto priznanie odkladného účinku zároveň nie je v rozpore s verejným záujmom.

13. Je výlučne na žalobcovi, aby uviedol dôvody hrozby v zmysle § 185 SSP. Zároveň je povinnosťou
žalobcu ním zvolené zákonné dôvody súdu preukázať, aby bolo zrejmé, že v prípade nepriznania
odkladného účinku žalobe, je výkon rozhodnutia alebo opatrenia spôsobilý reálne privodiť závažnú ujmu

na životnom prostredí. Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú
možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30. mája
2018). Preukázanie, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia, resp. opatrenia orgánu verejnejsprávy závažná ujma hrozí, pritom treba považovať za osobitnú náležitosť takéhoto návrhu (uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 364/2017 zo dňa 30. mája 2017).

14. Žalobcove odôvodnenie návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahuje iba
všeobecné teoretické tézy, ale neobsahuje žiadne konkrétne tvrdenia vzťahujúce sa na napadnuté
rozhodnutie, príp. prvostupňové rozhodnutie, z ktorých by bolo možné posúdiť existenciu priamej hrozby
závažnej ujmy na životnom prostredí. Vzhľadom na to, že žalobca hrozbu konkrétnej závažnej ujmy na
životnom prostredí neuviedol (a to ani v jeho predchádzajúcich návrhoch), nemožno závažnosť ujmy

v zmysle § 185 písm. a) SSP ani posudzovať, a to ani s poukazom na princíp preventívnej opatrnosti
podľa § 13 zákona o životnom prostredí, resp. čl. 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (porovnaj
m. m. uznesenia Správneho súdu v Bratislave č. k. 2S/17/2025-51 zo dňa 20. októbra 2025 a č. k.
2S/17/2025-86 zo dňa 7. januára 2026). Správny súd preto dospel k záveru, že žalobca nesplnil vo
vzťahu k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe povinnosť uviesť konkrétne skutkové
okolnosti, z ktorých vyvodzuje hrozbu závažnej ujmy na životnom prostredí, a ani s tým spojenú

povinnosť svoje tvrdenia osvedčiť.

15. Správny súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, podľa ktorého by mal byť § 185 SSP v rozpore
s čl. 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Princíp preventívnej opatrnosti, či už podľa § 13 zákona
o životnom prostredí alebo čl. 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v kontexte rozhodovania

o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nespočíva v tom, že správny súd musí
priznať odkladný účinok správnej žalobe hneď, ako má preukázané, že ide o vec životného prostredia.
Na aplikáciu tohto princípu správnym súdom je naďalej povinnosťou žalobcu preukázať predpoklad
hrozby nebezpečenstva nenávratného alebo závažného poškodenia v zmysle § 13 zákona o životnom
prostredí (a následne aj podmienky podľa § 185 SSP), a to konkrétnymi tvrdeniami (a dôkazmi)

vzťahujúcich sa na prejednávanú vec, pretože je povinnosťou žalobcu preukázať, či vôbec princíp
preventívnej opatrnosti má byť v prejednávanej veci správnym súdom aplikovaný a v akom rozsahu.
Ani pri zohľadnení princípu preventívnej opatrnosti nie je postačujúce odôvodniť návrh na priznanie
odkladného účinku výlučne právno-teoretickými tvrdeniami tak, ako to urobil žalobca v posudzovanom
návrhu. Podľa názoru správneho súdu nie je v rozpore s princípom preventívnej opatrnosti podľa čl.

191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie taká interpretácia § 185 SSP, ktorá predpokladá povinnosť
žalobcu vo veciach životného prostredia preukázať splnenie podmienok na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe. Z uvedeného dôvodu správny sud nezistil dôvod na začatie konania o prejudiciálnej
otázke podľa návrhu žalobcu.

16. Správny súd konštatuje, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť preukázateľne a jednoznačne
osvedčiť správnemu súdu niektorý z dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Na
základe uvedeného správny súd návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
nemohol vyhovieť a v súlade s § 188 SSP ho zamietol.

17. Správny súd dodáva, že pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia napadnutého správnou
žalobou, ale posudzuje len splnenie podmienok pre priznanie odkladného účinku vyplývajúcich z § 185
SSP.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).