Decision was made at the court Okresný súd Stará Ľubovňa
Judgement was issued by JUDr. Emília Mišenková
Legislation area – Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6Csp/50/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8525201092
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Mišenková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2026:8525201092.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou v sporovej veci žalobcu: Slovenská
televíziaarozhlas,sosídlomMlynskádolina,84545Bratislava,IČO:56398255protižalovanému:A.B.,
nar. X.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., občan SR, v konaní o zaplatenie 21,64 eur s príslušenstvom,
takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 13.10.2025 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 21,64
eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je verejnoprávna inštitúcia zriadená podľa §
30 ods. 1 zákona č. 157/2024 Z.z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov,
účinného od 1.7.2024, a Rozhlas a televízia Slovenska zriadená podľa doterajších predpisov sa ku dňu
účinnosti tohto zákona zrušuje. Slovenská televízia a rozhlas sa ku dňu účinnosti tohto zákona stáva
právnym nástupcom Rozhlasu a televízie Slovenska a preberá všetky jeho práva a povinnosti ku dňu
účinnosti tohto zákona. Žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti (ďalej len „úhrada")
podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 v znení účinnom do 30.6.2023, ktorá je v zmysle § 6 ods. 1
Zákona vo výške 4,64 eur, pričom úhrada sa platí mesačne. Kontrolou úhrad v zmysle § 8 zákona č.
340/2012 Z. z. žalobca zistil, že žalovaný ku dňu podania návrhu na tunajší súd nezaplatil úhradu v
zmysle zákona za obdobie 1.6.2022 – 30.6.2022. Predchodca žalobcu v zmysle § 10 ods. 2 zákona č.
340/2012 Z.z. písomnou výzvou zo dňa 14.2.2024 odoslanou prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s.,
vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s
odoslaním výzvy vo výške 2,40 eur. Nakoľko žalovaný nezaplatil úhradu a poštové sadzby v lehote do
30 dní od doručenia uvedenej výzvy, je žalovaný povinný v zmysle § 10 ods. 3. Zákona č. 340/2012
Z.z. zaplatiť aj pokutu vo výške 17,- eur. Dlh žalovaného predstavuje sumu 4,64 eur, ktorá pozostáva
z 1 neuhradeného mesačného predpisu v kontrolovanom období 1.6.2022 - 30.6.2022. Výška dlhu je
súčinom počtu neuhradených predpisov v kontrolovanom období a sadzby úhrady v zmysle § 6 ods.
1 Zákona. Žalobca uviedol, že pohľadávka predstavuje sumu 21,64 eur ( z toho istina vo výške 4,64
eur a pokuta vo výške 17,- eur podľa § 10 zákona č. 340/2012 Z.z.) a zaplatené poštové sadzby vo
výške 2,40 eur.
2. Žalovanému bola žaloba spolu s prílohami doručená dňa 10.11.2025, avšak doposiaľ sa k nej
nevyjadril.3. Podľa § 297, veta druhá, písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia
veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.
4. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.
5. V tomto prípade žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia uvedené v žalobe. To znamená, že platí
fikcia o ich nespornosti. Nakoľko aj hodnota sporu neprevyšuje 1.000 eur a je splnená aj podmienka
jednoduchého právneho posúdenia veci v zmysle § 297 veta druhá písm. b) CSP, súd vo veci rozhodol
bez nariadenia pojednávania. V zmysle § 219 ods. 3 CSP rozsudok verejne vyhlásil dňa 25.3.2026
o 13.15 hod. hod. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu
a webovej stránke súdu dňa 18.2.2026.
6. Žalobca je vyberateľom úhrady podľa zákona č. 340/2012 Z.z.. Žalovaný je platiteľom tejto úhrady v
zmysle citovaného zákona. Za obdobie od 1.6.2022 do 30.6.2022 žalovanému vznikol dlh spolu v sume
21,64 eur, pozostávajúci z istiny nezaplatených úhrad za 1 neuhradený mesačný predpis vo výške 4,64
eur a pokuty vo výške 17,- eur podľa § 10 zákona č. 340/2012 Z.z.. Do dňa podania žaloby žalovaný z
uvedeného neuhradil ani časť, i napriek písomnej výzve na zaplatenie nedoplatku právneho predchodcu
žalobcuadresovanejžalovanému.Ztohtotitulusipôvodnýžalobcauplatnilajnároknaúhradupoštových
sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,40 eur.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
7. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 157/2024 Z.z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých
zákonov Rozhlas a televízia Slovenska zriadená podľa doterajších predpisov sa ku dňu účinnosti
tohto zákona zrušuje. Slovenská televízia a rozhlas sa ku dňu účinnosti tohto zákona stáva právnym
nástupcom Rozhlasu a televízie Slovenska a preberá všetky jeho práva a povinnosti ku dňu účinnosti
tohto zákona.
8. Podľa § 30 ods. 18 zákona č. 157/2024 Z.z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých
zákonov výber a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska
v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania, ktorú bol platiteľ úhrady podľa zákona č.
340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom k 30. júnu 2023 povinný
zaplatiť do 30. júna 2023, ako aj vymáhanie iných pohľadávok, ktoré vznikli na základe nezaplatenia
tejto úhrady, vykonáva odo dňa účinnosti tohto zákona Slovenská televízia a rozhlas podľa zákona č.
340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. júna 2023; takto vybraté a vymožené úhrady,
ako aj vymožené iné pohľadávky sú príjmom Slovenskej televízie a rozhlasu a sú určené na finančné
zabezpečenie hlavnej činnosti Slovenskej televízie a rozhlasu.
9. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhradách o úhrade za služby verejnosti poskytované
Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do
30.6.2023 (ďalej len „ZoÚ“), vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.
10. Podľa § 3 písmeno a) ZoÚ, platiteľ úhrady (ďalej len „platiteľ“) je fyzická osoba, ktorá je
evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny
v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.
11. Podľa § 6 ods. 1 ZoÚ, platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny
mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov
elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu len za jedno odberné miesto, ak
vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 6 písm. c).
12. Podľa § 7 ods. 1 ZoÚ, povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň
kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom.13. Podľa § 7 ods. 2 ZoÚ úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ
povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
14. Podľa § 7 ods. 3 ZoÚ úhradu možno zaplatiť jednorazovo za štvrťrok, polrok alebo rok; platiteľ je
povinný zaplatiť úhradu do posledného dňa prvého kalendárneho mesiaca obdobia, za ktoré sa táto
úhrada platí.
15. Podľa § 7 ods. 4 ZoÚ úhradu alebo jej časť zaplatenú bez právneho dôvodu je vyberateľ úhrady
povinný platiteľovi vrátiť do 60 dní odo dňa
a) zistenia tejto skutočnosti vyberateľom úhrady alebo
b) doručenia písomnej žiadosti platiteľa o vrátenie úhrady alebo jej časti; k žiadosti platiteľ priloží doklad
preukazujúci nárok na vrátenie tejto úhrady alebo jej časti.
16. Podľa § 7 ods. 5, 6 ZoÚ právo na vrátenie úhrady alebo jej časti podľa odseku 4 zanikne uplynutím
dvoch rokov nasledujúcich po roku, v ktorom bola úhrada vyberateľovi úhrady zaplatená. Úhrada sa
platí na účet vyberateľa úhrady.
17.Podľa§10ods.1ZoÚ,platiteľ,ktorýnezaplatíúhradupodľa§7,jevomeškanísozaplatenímúhrady.
18. Podľa § 10 ods. 2 ZoÚ, ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady,
je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na
zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.
19.Podľa§10ods.3ZoÚ,akplatiteľpodľa§3písm.a)nezaplatíúhraduapoštovésadzbyvlehotedo30
dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur.
20. Podľa § 10 ods. 5 ZoÚ, nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa
odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.
21. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ a spotrebiteľ.
22. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
23. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
25. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
26. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.27. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
28. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
29. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať
a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného
práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno
len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
30. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
31. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
32. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.
33.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
34. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
35. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Súd dospel k právnemu záveru:
36. Súd právny vzťah, z ktorého žalobca odvodzuje nárok, posúdil ako spotrebiteľský v zmysle § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka a rozhodoval o ňom ako o spotrebiteľskom spore s ochranou slabšej
strany podľa prvého dielu, druhej hlavy (§290 a nasl.) CSP. K posúdeniu hmotno-právneho základu tohto
sporu ako spotrebiteľského súd uvádza nasledovné:
37. Otázka spotrebiteľského charakteru právneho vzťahu sporových strán je relevantná s ohľadom
na zákon č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a
Slovenským rozhlasom. V zmysle jeho ustanovení je platiteľom úhrady fyzická osoba, ktorá je evidovaná
dodávateľom elektriny ako odberateľ pre spotrebu v byte alebo rodinnom dome. Zákon uvádza, že sa
jedná o úhrady za služby verejnosti, ktorá je platená v prospech Slovenskej televízie rozhlasu v oblasti
rozhlasového vysielania a televízneho vysielania pre finančné zabezpečenie služieb verejnosti v tejto
oblasti. Z uvedeného je zrejmé, že zmluvou o dodávke elektrickej energie v zmysle osobitného zákona
sa osoba, na ktorú sa nevzťahujú zákonné výnimky, zároveň stáva platiteľom úhrady za zabezpečenie
služieb verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania poskytovaného STVR. Na základe
zmluvy, ktorá nepochybne spotrebiteľskou zmluvou je, teda vzniká pre takéhoto spotrebiteľa od tejto
zmluvy odvodený iný záväzok vo vzťahu k verejnoprávnej inštitúcii. Pokiaľ ide o službu v oblasti
rozhlasového vysielania a televízneho vysielania, možno konštatovať, že neexistuje právny vzťah medzi
STVR a poplatníkom, v rámci ktorého by dochádzalo k výmene plnení.
38. Súd má za to, že medzi službou verejnoprávneho vysielania a sporným poplatkom, či úhradou
(tiež ,,koncesionársky poplatok“) existuje priama súvislosť, aj keď povinnosť zaplatiť tento poplatok
nevyplýva z bezprostredného poskytnutia služby, ktorej priamu hodnotu by tento poplatok či úhrada
predstavovala, ale tento poplatok súvisí výlučne s uzavretou zmluvou o dodávke elektrickej energie bezprípadnej súvislosti s preukázanou držbou televízneho prijímača, či rozhlasového aparátu. Aj samotný
prístup k takejto službe možno považovať za voľný, nepodliehajúci zaplateniu poplatku ako v prípade
napr. zaplatenia poplatku za službu prijímania kódovaných televíznych staníc, kedy až zakúpením
príslušného kódovacieho zariadenia možno sledovať takéto televízne vysielanie.
39. Napriek skutočnosti, že zmluva medzi platiteľom úhrady a žalobcom nevzniká klasickým spôsobom
podpisom čo i len formulárovej zmluvy, nemožno prehliadnuť skutočnosť, že podmienkou jej vzniku je
uzavretie klasickej spotrebiteľskej zmluvy. Ak teda táto „pridružená zmluva“ má byť nejakým spôsobom
právne posúdená, zrejme musí byť posúdená v súlade s prvotnou zmluvou, od ktorej sa odvíja a ktorá
spotrebiteľskou zmluvou je. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti môžeme dospieť k záveru, že
sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú napriek verejnoprávnemu charakteru žalobcu a napriek skutočnosti,
že príjmy z týchto úhrad sa používajú výhradne na zabezpečenie služieb verejnosti. Zo Smernice Rady
č. 93/13/ES vyplýva, že sa jedná o smernicu, ktorá sa vzťahuje na podmienky zmlúv, okrem iného medzi
dodávateľmi služieb a spotrebiteľmi. Teda nie je nutné, aby predmetom dodávky bol len tovar, ale môžu
to byť aj služby, aj keď sú platené paušálne, bez ohľadu na ich dodanie, či rozsah tohto dodania. Z
vyššie uvedených dôvodov teda možno dospieť k záveru, že aj na predmetný spor je nutné aplikovať
ust. § 290 a nasl. CSP.
40.Ideoodvodenýzáväzokvovzťahukverejnoprávnejinštitúcii.Akbysaajpripustilamožnosť,ženejde
o spotrebiteľský vzťah, potom za relevantné treba považovať vzťahy aj len súvisiace. V tomto smere
zákon zaraďuje pod režim spotrebiteľského práva nielen spory zo spotrebiteľských zmlúv, ale aj spory
súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou (porov. slovo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou v § 290 CSP).
41. Napriek skutočnosti, že vzťah priamo medzi platiteľom úhrady a RTVS nevznikol tým najbežnejším
spôsobom („zmluvou“), nemožno prehliadať skutočnosť, že podmienkou jeho vzniku je uzavretie
„štandardnej“spotrebiteľskejzmluvy.Aktedatento„pridruženývzťah“mábyťnejakýmspôsobomprávne
posúdený, zrejme musí byť posúdený v súlade s prvotnou zmluvou (o dodávke elektriny), od ktorej sa
odvíja a ktorá spotrebiteľskou zmluvou nepochybne je.
42. Záver o spotrebiteľskej povahe právneho vzťahu medzi sporovými stranami podporujú aj argumenty
právnej logiky, konkrétne argumentum a contrario. Ak by súd prijal právny záver, v zmysle ktorého RTVS
nemá postavenie dodávateľa, poprel by tým judikatúru Súdneho dvora Európskej únie o vymedzení
dodávateľa v prípadoch poskytovania služieb verejnoprávnymi korporáciami (napr. C-147/16). Z obsahu
súdneho spisu je zároveň zrejmé, že žalovaný nevystupuje v právnom postavení fyzickej osoby, ktorá
koná v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti. A práve túto skutočnosť možno považovať
za základný dôvod na podporu spotrebiteľskej povahy sporu, nakoľko aj v prípade vysielacej služby
Rozhlasu a televízie Slovenska, teraz Slovenskej televízie a rozhlasu, ide o službu, a ak ju žalovaný
neprijal na obchodné účely (tiež profesiu či zamestnanie), ide čisto o spotrebu takejto služby.
43. Vzhľadom na uvedené nemožno konštatovať iné než, že žalovaný vystupuje v danej veci v pozícii
faktického spotrebiteľa, pri ktorom základom plnenia je odber elektrického prúdu. Je nepochybné,
že povinným subjektom je fyzická osoba, ktoré prijíma službu a právny vzťah nevzniká ex lege,
ale na základe zloženej právnej skutočnosti, kde pristupuje k zákonnej povinnosti zložka existencie
spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej s poskytovateľom služieb elektriny. Ide teda o faktický odvodený
spotrebiteľský vzťah, keďže ak by absentovala spotrebiteľská zmluva o dodávke elektriny, nevznikol by
ani záväzok plniť.
44. K posúdeniu spotrebiteľského základu právnej povahy tohto sporu súd v ďalšom odkazuje na
ustálenú prax súdov (porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 20CoCsp/6/2020 zo
dňa 29.4.2021, rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 6Co/93/2017 zo dňa 29.5.2018, rozsudok
Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 10Co/8/2021 zo dňa 17.6.2021), od ktorej súd nevidí dôvod sa
odkloniť. Rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 10Co/8/2021 zo dňa 17.6.2021 dokonca priamo
vychádza z premisy consumer povahy obdobného sporu bez toho, aby túto povahu širšie zdôvodňoval,
pričom sa hlbšie zaoberá následkami vyplývajúcimi z tejto premisy, a to zákazu vymáhania premlčaného
práva zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 54a Občianskeho zákonníka.
45. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 6Co/93/2017 z 29.5.2018 bol po ustálení
spotrebiteľskej povahy sporu potvrdený rozsudok súdu nižšej inštancie, ktorým tento súd úhradu zaobdobie viac ako 3 rokov pred podaním žaloby nepriznal, prihliadajúc na všeobecnú premlčaciu dobu
podľa predpisov občianskeho práva a ex offo zohľadnenie premlčania § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa. Nálezom Ústavného súdu SR PL.ÚS 11/2016-60 zo dňa 7.2.2018 ale ústavný súd
rozhodol o ústavnej nekonformnosti citovaného § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
(jeho nesúlad s čl. 46 ods. 1, v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR). Túto ústavnú nekonformnosť § 5b
Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa zákonodarca konvalidoval prijatím novely Občianskeho
zákonníka Zákonom č. 343/2018, ktorým sa Občiansky zákonník doplnil o § 54a v tomto znení:
„Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie
§ 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť
ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka,
ktorý o premlčaní vedel.“, a to s účinnosťou od 5.12.2018.
46. Žalobca podal na tunajší súd žalobu dňa 13.10.2025, teda za účinnosti citovaného § 54a
Občianskeho zákonníka. Žalobca tak nie je oprávnený vymáhať premlčané právo zo spotrebiteľskej
zmluvy.
47. Podľa § 6 ods. 1 ZoÚ platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eur za každý jeden začatý
kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a) ZoÚ, ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencie
odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach platí úhradu len za jedno odberné
miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 6 písm. c)
ZoÚ. Vychádzajúc z citovaných ustanovení splatnosť úhrady za príslušný mesiac bola do konca tohto
príslušného kalendárneho mesiaca a nasledujúcim dňom sa platiteľ úhrady dostal do omeškania. Týmto
dňom začala plynúť aj premlčacia lehota vo vzťahu ku každej jednej úhrade osobitne. Ak žalobca podal
žalobu na súd dňa 13.10.2025, premlčané by boli všetky predpísané úhrady splatné viac ako tri roky
pred 13.10.2025, tzn. pred 13.10.2022. Premlčaný je teda uplatnený nárok v celom rozsahu, teda za
obdobie od 1.6.2022 do 30.6.2022, a to výške 4,64 eur. Premlčacia doba vo vzťahu k uplatnenej úhrade
zajún2022splatnej30.6.2022uplynuladňa1.7.2025(premlčaciadobazačalaplynúť1.7.2022).Súdpre
úplnosť dopĺňa, že úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný
zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
48. Pokiaľ ide o uplatnený nárok žalobcu na pokutu vo výške 17,- € a v poštovné vo výške 2,40 €, súd
konštatuje, že ak žalobca nevyzval písomne žalovaného na zaplatenie úhrady do 60 dní od zistenia
omeškania so zaplatením úhrady, nemohol mu vzniknúť ani nárok vyplývajúci z ust. §10 ods. 2, 3 ZoÚ.
Zákon, tak ako je vyššie citovaný, hovorí o zistení skutočnosti spočívajúcej v omeškaní platiteľa so
zaplatením úhrady a je na žalobcovi, aby preukázal, kedy túto skutočnosť zistil, a teda či žalovaný bol
v zákonom stanovenej lehote písomne vyzvaný na zaplatenie úhrady.
49. V tejto súvislosti súd poukazuje na právny názor vyslovený Krajským súdom v Prešove v uznesení
sp. zn. 24Co/47/2018 z 11. 12. 2018, cit.: ,,Odvolací súd vychádzal nielen zo znenia ust. § 10 ods.
2 citovaného zákona, ale aj z primárneho práva Európskej únie, ktoré sleduje vysoký stupeň ochrany
spotrebiteľa (článok 38 charty základných práv EÚ), kedy podľa názoru odvolacieho súdu v zmysle
tohto ustanovenia je nutné vykladať aj prípadné nejednoznačné znenie vnútroštátnej právnej úpravy.
Práve vágne stanovený začiatok doby, v ktorej by mal byť vyzvaný subjekt, ktorý má platiť úhradu, dáva
súdu úlohu, aby vo svetle špecifického prípadu vyložil predmetné ustanovenie zákona. Zákona uvádza,
že ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne
vyzvať do 60 dní od zistenia. To, akým spôsobom by sa mala táto skutočnosť zistiť zákona podrobne
neuvádza. Odvolací súd však v súlade s názorom súdu prvej inštancie má za to, že nemožno nedôvodne
odkladať uplatnenie práva zo strany vyberateľa úhrady a umožniť mu to, aby vyzýval platiteľa v časovom
odstupe niekoľkých rokov na zaplatenie tejto úhrady. Takéto konanie podľa názoru odvolacieho súdu
rovnako ako súdu prvej inštancie nie je v súlade so zásadou riadneho hospodára, respektíve subjektu,
ktorý je povinný vykonávať správu úhrad a preto odvolací súd považoval za právne dôvodné potvrdiť
napadnutý rozsudok v časti zamietnutia poplatku vo výške 17,- eur ako aj poštovného. tejto súvislosti
podľa názoru odvolacieho súdu nie je relevantné to, že omeškanie platiteľa úhrady trvalo dlhšiu dobu.
Je nutné vychádzať z toho, kedy došlo prvýkrát k omeškaniu, čo nepochybne bolo niekoľko rokov pred
zaslaním tejto výzvy.“
50. Vzhľadom na vyššie uvedené sa preto súdu javí, že pokiaľ žalobca vyzval žalovaného k zaplateniu
nedoplatkuzaobdobieod1.6.2022do30.6.2022výzvouažz14.2.2024,nedodržalzákonompredpísanýpostup a nevyzval ho na plnenie v zákonnej lehote. Preto žalobca podľa názoru súdu nemá nárok ani
na pokutu, ani na poštovné.
O trovách konania súd rozhodol takto:
51. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
52. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
53. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
54. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
55. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. V konaní bol
plne úspešný žalovaný, ktorému však v priebehu konania žiadne trovy nevznikli, preto mu súd náhradu
trov konania nepriznal.
56.Akpodľaobsahuspisustranevkonanížiadnetrovynevzniklijevsúladesčl.17základnýchprincípov
Civilnéhosporovéhoporiadku,zakotvujúcimprocesnúekonómiurozhodnúťpriamotak,žesajejnáhrada
trov konania nepriznáva (uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 28.2.2018, zverejnené v Zbierke
stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod R 72/2018).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.