Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 16, 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 15C/44/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4323202498

Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mariana Pondelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4323202498.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

19 15C/44/2023

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X

15C/44/2023- 168
IČS: XXXXXXXXXX

file_0.png

file_1.wmf

ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Marianou Pondelovou, v spore žalobcu: D. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. G. XXXX/X, XXX XX H., zastúpený spoločnosťou: Advokátska kancelária NOVÁK s.r.o., so
sídlom Ladislava Hudeca 15326/2A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 53 556 798, v mene ktorej koná
konateľ a advokát JUDr. Ing. Miloš Novák, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o zaplatenie 1.133,00 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

19 15C/44/2023

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
15C/44/2023- 168
IČS: XXXXXXXXXX
r o z h o d o l :I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.133,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 %
ročne zo sumy 1.133,00 Eur od 01.07.2023 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

16 15C/44/2023

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
15C/44/2023- 168
IČS: XXXXXXXXXX
O d ô v o d n e n i e

1. Okresnému súdu Levice (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) bola dňa 17.07.2023 doručená žaloba
žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.133,00 Eur titulom náhrady škody spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy, počítaný od 01.07.2023 do zaplatenia. Žalobca

si zároveň uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.

2. O takto uplatnenom nároku okresný súd rozhodol platobným rozkazom č. k 15C/44/2023-61 zo
dňa 07.08.2023 (ďalej len „platobná rozka“), ktorým uplatnenému nároku vyhovel v celom žalovanom
rozsahu. Voči platobnému rozkazu bol zo strany žalovaného podaný odpor.

3. Žalobca v žalobe poukázal na to, že dňa 29.08.2021 v čase okolo 15:00 hod. v katastri obce
Žemberovce, v lokalite Líščí kameň, počas prezentovania činnosti a techniky príslušníkov policajného
zboru na 77. výročí osláv SNP organizovaných obcou Žemberovce, došlo vplyvom silného prúdenia
vzduchuspôsobenéhoklesanímvrtuľníkaMi-171kuvoľneniurôznychsúčastístanovpredivákovainých

rozličných predmetov, ako aj k odtrhnutiu minimálne jedného konára zo stromu o priemere približne 30
cm, s dĺžkou približne 2,5 m, ktorý spadol z výšky na hlavu žalobcu. Týmto bolo žalobcovi spôsobené
zranenie, a to tržná rana na hlave o veľkosti 15 cm spolu so silným otrasom mozgu a silným nárazom
chrbtice s posunutím platničky s predpokladanou dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní najmenej
7 dní. Právny zástupca žalobcu v žalobe ďalej poukázal na to, že vo veci bolo na základe trestného

oznámenie žalobcu začaté Obvodným oddelením PZ Levice pod číslom: ORP-739/LV-LV-2021 trestné
stíhanie vo veci prečinu ublíženia na zdraví. Spis bol listom - prečin ublíženia na zdraví – odstúpenie
zo dňa 27.10.2021, odstúpený Úradu inšpekčnej služby, sekcii kontroly a inšpekčnej služby, odboru
inšpekčnej služby západ, ako vecne príslušnému útvaru PZ, pretože zo zabezpečených listinných
dôkazov zo strany OO PZ a vyhodnotenia postupu pri služobnej činnosti príslušníkov Pohotovostného

policajného útvaru, odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru Nitra zo dňa
29.08.2021priobciŽemberovce odborovomvýcvikuprezídiaPZPPZ-OV1-2021/054888-003vyplynulo,
že počas prezentácie malo dôjsť k pochybeniu zo strany príslušníka PPÚ, konkrétne vysadzovača
a zároveň riadiaceho letovej prevádzky.

4. V konaní pod ČVS: G./OISZ-2021 bol pribratý na základe uznesenia zo dňa 01.02.2022 znalec
z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie úrazová chirurgia MUDr. Miron Frajka, ktorý vypracoval
znalecký posudok č. 12/2022, zo dňa 06.03.2022 a určil bodové ohodnotenie za bolesť vo výške spolu
50 bodov s tým, že v roku 2021 bola na určenie sumy náhrady za bolesť platná hodnota bodu rovnajúca
sa sume 22,66 Eur. Celková výška náhrady za bolesť potom bola stanovená na sumu 1.133,00 Eur.

5. Ďalej bolo uvedené, že na základe uznesenia UIS zo dňa 04.05.2022 bola vec postúpená na
disciplinárne konanie riaditeľovi Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre z dôvodu, že výsledky
vyšetrovania preukazovali, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť prejednaný
v disciplinárnom konaní.6. Žalobca v žalobe ďalej poukazoval na to, že v uznesení boli zhrnuté skutkové zistenia nasledovne: A/
vyhodnotenie postupu v odborovom výcviku prezídia PZ PPZ-OV1-2021/054888-003 zo dňa 30.09.2021
je konštatované, že organizácia prezentácie činnosti príslušníkov PPU Nitra, zo dňa 29.08.2021 bola

realizovaná nedostatočne. Určenie vhodnej plochy a priestoru na vykonanie ukážky nebolo zvolené
optimálne, a pri nalietavaní vrtuľníka na miesto výsadku v momente zistenia účinkov tlaku vzduchu
z rotorov vrtuľníka na okolie plochy výsadku, mala byť činnosť ihneď a neodkladne ukončená určeným
vysadzovačom, alebo určeným koordinátorom ukážky (riadiacim letovej prevádzky). Určený vysadzovač
a koordinátor ukážky mali mať priestor výsadku zo svojej pozície pod kontrolou. Bezpečnostná situácia

v priestore stanov a zúčastnených osôb počas konania ukážky bola vyhodnotená nedostatočne.
Pokračovanie činnosti bolo vyhodnotené ako nesprávne.
B/ Z úradného záznamu o operatívnej kontrole KRPZ–NR–OKS-92-006/2021-K vypracovaný KR PZ
Nitra zo dňa 25.10.2021 vyplynulo, že počas prezentácie techniku PPU boli určené 2 zodpovedné
osoby, ktorých úlohou bolo dohliadať na bezproblémový priebeh, a to I. J. J. (vysadzovač a zároveň
riadiaci letovej prevádzky) a I. J. C. (koordinátor a zároveň moderátor ukážky). V žalobe bolo zároveň

poukázané na to, že oddelenie kontroly vo svojom závere konštatuje a súhlasí s odborom výcviku
PPZ, že organizácia prezentácie činnosti príslušníkov PPU Nitra zo dňa 29.08.2021 bola vykonaná
nedostatočne,pričomboliuvedenérovnakédôvodyakosúužpopisovanévyššie.Zároveňbolovýslovne
konštatované, že konaním príslušníkov PPU došlo k porušeniu ustanovenia § 48 ods. 3 písmeno a),
b) Zo SSPPZ.

C/Žalobca poukázalajnasprávuPPUosplneníopatreníaozistenýchnedostatkochzodňa22.11.2021,
z ktorej vyplynulo, že bolo vykonané preškolenie o spôsobe vysadzovania z vrtuľníka Mi-171 s cieľom
zvýšiť bezpečnosť a znížiť riziko poškodenia zdravia a majetku pod č. KZPZ-NR-OPP2-242/2021.

7. Právny zástupca žalobcu poukázal aj na to, že následne po zisteniach špecifikovaných v bode 8

žaloby bolo UIS výslovne ustanovené, že po vykonaní kontroly Krajského riaditeľstva Policajného
zboru Nitra ako aj odboru výcviku PPZ bolo jednoznačne preukázané, že tieto dve zodpovedné osoby
pochybili, nakoľko ukážka mala byť ukončená bezodkladne potom, čo došlo k ohrozeniu divákov
ešte pred samotným zlaňovaním príslušníkov PPÚ a to aj z dôvodu nepriaznivého počasia, ako aj
nedostatočného upevnenia stanov v okolí miesta zlaňovania. Obe uvedené zodpovedné osoby mali

zvážiť nebezpečenstvo vzniknutej situácie a správne vyhodnotiť následky príletu vrtuľníka na miesto
zlaňovania, čo bolo vykonané nedostatočne a následkom bolo zranenie žalobcu. Nakoniec bolo UIS
opäť konštatované, že je nutné vyvodiť záver, že došlo k pochybeniu riadiacich osôb PPÚ pri plnení úloh
vyplývajúcich z ich služobnej činnosti. Keďže bola vec postúpená na disciplinárne konanie, žalobca sa
domáhal zistenia výsledku tohto disciplinárneho konania - žiadosťou o oznámenie stavu disciplinárneho

konania zo dňa 04.10.2022, na čo mu bola daná odpoveď listom - Podnet na disciplinárne konanie –
odpoveď – zaslanie zo dňa 17.11.2022, že mu tieto informácie nemôžu byť poskytnuté z dôvodu, že nie
je účastníkom konania vo veci služobného pomeru. Žalobca má mať ale informácie, že zodpovedným
osobám mali byť uložené disciplinárne opatrenia v zmysle ZoSSPPZ.

8. Podľa právneho zástupcu žalobcu v danom prípade sú naplnené okolnosti pre náhradu škody
s odkazom na § 420a ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OZ“), ktorý bol v žalobe aj citovaný s tým, že v danom prípade nastali fyzikálne
vplyvy, ktoré sa prejavili v účinku tlaku vzduchu z rotorov vrtuľníka na okolie plochy výsadku, a ktoré
v príčinnej súvislosti vznikla žalobcovi škoda na zdraví. Právny zástupca žalobcu poukázal aj na to,

že v danom prípade, čo má vyplývať aj zo záverov vyšetrovania, pri vzniku škody nedošlo k žiadnej
neodvrátiteľnej udalosti, ktorá by nemala pôvod v prevádzke vrtuľníka alebo ku konaniu žalobcu, ktoré
by viedlo k vzniku škody. S poukazom na uvedené preto protiprávnosť konania v tomto prípade nie je
potrebné skúmať. Okrem toho sú pre tento prípad splnené aj predpoklady zodpovednosti za škodu podľa
§ 420 ods.1 OZ.

9.Podľa právnehozástupcužalobcu, vzmysleuvedenýchskutočnosťaoznačenýchlistinnýchdôkazov,
ktoré boli zabezpečené prostredníctvom vyšetrovania OOPZ a neskôr UIS je nepochybné a preukázané,
že zo strany príslušníkov PPÚ došlo k porušeniu ich právnych povinností, na čom sa zhodli aj jednotlivé
útvary PZ ako aj vnútorné orgány PZ zabezpečujúce kontrolu plnenia povinností príslušníkov PZ, čo

preukazuje aj fakt, že vo veci boli následne udelené disciplinárne opatrenia a rovnako zabezpečené
preškolenie o spôsobe vysadzovania vrtuľníka.10. Právny zástupca žalobcu bližšie zdôvodnil aj opodstatnenia právnej kvalifikácie s odkazom na § 420
ods. 2 OZ. Podľa tvrdení právneho zástupcu žalobcu sú zákonné podmienky vzniku nároku na náhradu
škody v zmysle § 420 OZ (v tomto prípade škoda na zdraví) preukázateľne splnené, a to nasledovne:

A/ Zo strany príslušníkov PPÚ došlo k porušeniu ich právnych povinností pri výkone ich štátnej služby
s služobnom pomere, čo podľa uvedeného v žalobe má byť jednoznačne preukázané.
B/ U žalobcu bola spôsobená škoda na zdraví, ktorá bola špecifikovaná vo vypracovanom znaleckom
posudku.
C/ Medzi A. a B., t. j. medzi porušením povinnosti zo strany príslušníkov PPÚ a vznikom škody je príčinná

súvislosť (kauzálny nexus), čo bolo potvrdené v samotnom Uznesením UIS na základe vykonaného
vyšetrovania. Následne je zodpovednosť žalovaného ako služobného úradu daná v zmysle vyššie
špecifikovaného § 420 ods. 2 OZ.

11. V žalobe bolo poukázané aj na to, že žalobca sa pokúsil vec riešiť mimosúdne, keď žalovanému
adresoval výzvu na zaplatenie náhrady za bolesť zo dňa 05.06.2022 a následne aj vyjadrenie k odpovedi

zo dňa 23.06.2023, pričom v oboch prípadoch prišla zo strany žalovaného negatívna odpoveď.
Žalovaný v rámci doručených odpovedí argumentoval spôsobom, že v danom prípade neexistuje žiadne
rozhodnutie, ktoré by potvrdzovalo nárok žalobcu na náhradu škody na zdraví. S takýmto tvrdením
žalobca nesúhlasil z dôvodu, že uvedený nárok vzniká po splnení podmienok priamo zo zákona, pričom
aj samotné súdne rozhodnutie bude mať v tomto prípade len deklaratórne účinky.

12. Žalobca si preto uplatnil nárok na plnenie tak, ako to vyplýva z odseku č. 1 tohto rozsudku.

13. Žalovaný v podanom odpore (čl. 67- 71), ktorý bol podaný v zákonom stanovenej lehote uviedol, že
neuznáva žalobcom požadovanú sumu 1.133,00 Eur s príslušným úrokom z omeškania a trovy konania,

nakoľko uplatnený nárok žalobcu považuje žalovaný za neopodstatnený a nedôvodný. V bode I. a III.
podaného odporu žalovaný zopakoval tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe. V bode II poukázal na to,
že vyšetrovateľ je oprávnený sa zaoberať iba trestným konaním a preto poukázal na samotný výrok
uvedenéhouznesenia,zktoréhovyplýva,žesanejednáotrestnýčinamohlobysajednaťodisciplinárne
konanie. Disciplinárne konanie ale nespadá do kompetencie vyšetrovateľa Policajného zboru, služobne

zaradeného na Úrade inšpekčnej služby a preto ani takého rozhodnutie vyšetrovateľ Policajného zboru
nemohol vydať. Preto bol vyšetrovací spis odstúpený s tým, že je potrebné predmetné konanie uvedené
vo výrokovej časti uznesenia prešetriť v disciplinárnom konaní, Čo už žalobca ale vo svojej žalobe
(návrhu na vydanie platobného rozkazu) neuviedol, bola to, že rozhodnutím veliteľa Pohotovostného
policajného útvaru odboru poriadkovej polície Krajského policajného útvaru odboru poriadkovej polície

Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre vedené pod číslom KRPZNR- OPP21-173-016/2022
bolo konanie v tejto veci zastavené, pretože nebolo preukázané, že by sa príslušník Policajného
zboru dopustil disciplinárneho konania. Podľa žalovaného sa žalobca vo svojom návrhu na vydanie
platobného rozkazu mal uspokojiť s čiastkovým rozhodnutím vecne a miestne príslušného orgánu,
avšak z meritórneho (konečného rozhodnutia) predmetnej veci vyplýva, že sa príslušník Policajného

zboru nedopustil žiadneho disciplinárneho deliktu. Žalovaný je ďalej toho názoru, že neexistuje žiadne
rozhodnutie vecne a miestne príslušného orgánu, ktoré by vo svojom závere konštatovalo porušenie
zákona, alebo interných predpisov, alebo dokonca rozhodnutie, ktoré by určovalo náhradu za bolesť
žalobcovi.

13.1. V závere podaného odporu žalovaný uviedol, že po vyhodnotení zabezpečených listinných
dôkazov a to uznesenia ČVS:ÚIS-413/OISZ - 2021 vydaného vyšetrovateľom Policajného zboru,
služobne zaradeného na Úrade inšpekčnej službe a rozhodnutia veliteľa Pohotovostného policajného
útvaru odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre vedené pod číslom
KRPZ-NR-OPP21-173-016/2022 má žalovaný- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky za to, že

z dôvodu neexistencie žiadneho rozhodnutie vecne a miestne príslušného orgánu, ktoré by vo svojom
závere konštatovalo žalobcov nárok na náhradu za bolesť, tak jeho nárok nemôže byť daný. Žalovaný
preto navrhol žalobu zamietnuť v celom žalovanom rozsahu.

14. Na výzvu súdu uznesením č. k. 15C/44/2023-77 zo dňa 17.08.2023 právny zástupca žalobcu

reagoval svojim písomným podaním (čl. 81) v ktorom uviedol, že v žalobe poukazoval na dokumenty
ako Úradný záznam o operatívnej kontrole KRPZ-NR-OKS-92-006/2021-K, Vyhodnotenia postupu
pri služobnej činnosti príslušníkov Pohotovostného Policajného Útvaru odboru poriadkovej polície
Krajského riaditeľstva Policajného zboru Nitra zo dňa 30.09.2021, Uznesenia UIS zo dňa 04.05.2022,sp. zn. ČVS: G./OISZ-2021 z dôvodu, že ide o dokumenty, ktoré predstavujú konkrétne výstupy
z prešetrovanie danej situácie a konania príslušníkov Pohotovostného Policajného Útvaru odboru
poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru Nitra. Všetky dokumenty viedli k jedinému

záveru a to, že došlo k pochybeniu riadiacich osôb PPÚ pri plnení úloh vyplývajúcich z ich služobnej
činnosti, pričom došlo k škode na zdraví žalobcu, o čom boli dokonca oboznámení. V danom prípade je
tak irelevantné tvrdenie žalovaného, že vyšetrovateľ Policajného zboru zaradený na Úrade inšpekčnej
služby sa zaoberá len trestným konaním, nakoľko žalobca poukazoval na uznesenie vyšetrovateľa z
dôvodu, že mapuje daný skutkový stav, ktorý bol zisťovaný odbornými, na to určenými osobami. Právny

zástupca žalobcu k tvrdeniam žalovaného, ktorý v rámci svojho odporu uviedol, že rozhodnutím veliteľa
Pohotovostného policajného útvaru odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru
v Nitre vedené pod číslom KRPZ-NR-OPP21-173-016/2022 bolo konanie v tejto veci zastavené, pretože
nebolo preukázané, že by sa príslušník dopustil disciplinárneho konania uviedol, že už v žalobe
jasne poukázal v bode 10 žaloby, že sa usiloval zistiť výsledok tohto disciplinárneho konania, čo mu
bolo znemožnené, pričom má vedomosť, že príslušníkom boli uložené disciplinárne opatrenia. Podľa

právneho zástupcu žalobcu, žalovaný žiadnym spôsobom nešpecifikoval, či bolo zastavené konanie
voči jednému alebo všetkým príslušníkom, ktorí boli disciplinárne stíhaní a predmetné rozhodnutie ani
súdu nepredložil. Podľa právneho zástupcu žalobcu nárok v tomto prípade vzniká po splnení podmienok
priamo zo zákona, pričom aj samotné súdne rozhodnutie bude mať len deklaratórne účinky. Právny
zástupca žalobcu uviedol aj, že žiadne rozhodnutie na vznik nároku na náhradu škody na zdraví nie

je potrebné a rozhodujúce je len splnenie podmienok, ktoré vyžaduje zákon. Právny zástupca žalobcu
uviedol aj, že žalovaný vo svojom odpore nepoprel nijakým spôsobom spôsobenie škody žalobcovi, ani
že škoda na zdraví mu bola spôsobená prevádzkovou činnosťou tak, ako uviedol žalobca v žalobe, že
by medzi prevádzkovou činnosťou a spôsobenou škodou nebol kauzálny nexus a ani nepoukázal na
žiadnu neodvrátiteľnú udalosť, ktorá by nemala pôvod v prevádzke, resp. že škodu si žalobca spôsobil

vlastným konaním. Preto právny zástupca žalobcu vyslovil názor, všetky skutočnosti uvedené v žalobe
sú nesporné. Bol zopakovaný aj odkaz na § 420a OZ, ktorý ani protiprávnosť konania nevyžaduje,
je postačujúce spôsobenie škody inému prevádzkovou činnosťou. V závere právny zástupca žalobcu
v tejto súvislosti poukázal na body 11 -13 žaloby a 15 -18 žaloby.

15. Súd uznesením č.k. 15C/44/2023-84 zo dňa 05.10.2023 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril
k vyjadreniu žalobcu. V následnej odpovedi (čl. 88 -91) žalovaný uviedol, že naďalej trvá na svojich
vyjadreniach uvedených v podanom odpore a podľa žalovaného sa jedná len o domnelý nárok žalobcu.
Znalecký posudok, ako aj trestné konanie vedené v tejto veci nepreukázalo, že by žalovaný skutočne
spôsobil žalobcovi ujmu na zdraví, ktorá by bola podkladom na vyplatenie bolestného. Žalovaný

poukázal aj na to, že oznamovateľ má síce zákonný nárok, aby sa jeho podaním (trestným oznámením)
zaoberali na to príslušné orgány v zmysle § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, avšak súčasťou
práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nie je nárok,
či oprávnenie podávateľa, aby bol na základe jeho podnetu orgán činný v trestnom konaní povinný
začať trestné stíhanie, vydať voči určitej osobe uznesenie o vznesení obvinenia, alebo dokonca podať

voči podávateľom označenej osobe obžalobu. Nikto teda nemá právny nárok, aby sa jeho podnet
vybavil čisto podľa jeho predstáv. Skutok, ktorý uvedie oznamovateľ v trestnom oznámení sa nestáva
automaticky trestným činom len z dôvodu, že ho tak označil samotný oznamovateľ v podanom trestnom
oznámení. Oznamovateľ disponuje právom na podanie trestného oznámenia a súčasne má nárok,
aby sa jeho trestným oznámením orgány činné v trestnom konaní zaoberali a rozhodli o ňom, avšak

posúdenie, či skutok opísaný v trestnom oznámení napĺňa, alebo nenapĺňa znaky skutkovej podstaty
niektorého v osobitnej časti Trestného zákona uvedeného trestného činu je v plnej kompetencii orgánov
činných v trestnom konaní (Uznesenie Ústavného súdu SR, č. k. III. US 287/2006). Podaným trestným
oznámením žalobcu sa príslušné orgány činné v trestnom konaní zaoberali a dospeli k záveru, že nebola
naplnená skutková podstata akéhokoľvek trestného činu uvedeného v osobitnej časti trestného zákona

(teda, že príslušníci Policajného zboru nespôsobili žalobcovi škodu), pričom nad rámec bolo oznámenie
postúpené nadradenému s disciplinárnou právomocou za tým účelom, aby sa jednoznačne potvrdilo,
alebo vylúčilo pochybenie príslušníkov Policajného zboru a následne prípadne prijalo disciplinárne
opatrenie. Bolo zopakované, že nadriadený príslušníkov Policajného zboru disciplinárne konanie
zastavil. Podľa žalovaného z uvedeného jasne vyplýva, že žalobcovi bola spôsobená ujma na zdraví,

avšak nie je nijakým spôsobom preukázané, že mu ju spôsobili príslušníci Policajného zboru.

15.1. Žalovaný sa vyjadril aj k ustanoveniu § 420a OZ, podľa ktorého žalobca žiada vyplatiť bolestné,
kde poukázal na to, že sa jedná o nové ustanovenie, ktoré bolo do Občianskeho zákonníkadoplnené až novelou z roku 1991 (zákonom č. 509/1991 Zb.). Zvýrazňuje snahu zákonodarcu chrániť
životné prostredie proti nepriaznivým vplyvom a zásahom z rôznych druhov prevádzkovej činnosti.
Táto ochrana ide tak ďaleko, že v tomto ustanovení dokonca chýba jedna z podmienok vzniku

zodpovednosť - protiprávnosť konania toho, kto za škodu zodpovedá. Poukázal aj na to, že stačí,
že škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou niekoho, a to bez ohľadu na to, či spôsobenie
škody bolo zavinené, alebo nie, ako aj bez ohľadu na to, či pri spôsobení škody prevádzkovou
činnosťou prevádzkovateľ činnosti porušil určitú právom uloženú povinnosť, alebo nie. Na vznik
zodpovednosti stačí, že je tu príčinná súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou a škodou spôsobenou

touto činnosťou. V tomto prípade ide o osobitný druh objektívnej zodpovednosti, pri ktorej sa nevyžaduje
ani protiprávnosť konania; ide teda o zodpovednosť za výsledok. Ďalej žalovaný uviedol, že ustanovenie
§ 420a OZ bolo zaradené do oddielu o všeobecnej zodpovednosti za škodu, hoci tu vlastne nejde
o všeobecnú zodpovednosť za škodu, ale o jeden z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu,
ktorá sa viaže na osobitné podmienky. Povahu všeobecnej zodpovednosti má táto zodpovednosť
za škodu zrejme len preto, že medzi prípadmi osobitnej zodpovednosti za škodu sú viaceré druhy

zodpovednosti, pri ktorých zodpovednosť vzniká takisto pri prevádzkovej činnosti. Tým, že § 420a
OZ bol zaradený medzi prípady všeobecnej zodpovednosti, zákonodarca zrejme chcel vyjadriť vzťah
medzi zodpovednosťou podľa § 420a OZ a prípadmi osobitnej zodpovednosti, ktoré vznikajú pri
prevádzkovej činnosti bližšie špecifikovanej v citovaných ustanoveniach o osobitnej zodpovednosti.
Pokiaľ sú splnené podmienky vymedzené v týchto ustanoveniach na vznik zodpovednosti, treba

aplikovať tieto osobitné ustanovenia. Podľa žalovaného ustanovenie § 420a OZ prichádza do úvahy
len vtedy, keď prevádzkovou činnosťou vznikla škoda, ktorú nemožno podriadiť právnemu režimu
niektorého ustanovenia o osobitnej zodpovednosti. Ustanovenie § 420a OZ o všeobecnej zodpovednosti
za škody spôsobenú prevádzkovou činnosťou vyplnilo určitú medzeru všeobecnej zodpovednosti za
škody spôsobené prevádzkovou činnosťou. V odseku 1 je vyjadrená zásada, že každý zodpovedá

za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. Škodcom môže byť tak fyzická, ako aj
právnická osoba. Pokiaľ ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, musí
tu byť medzi oboma skutočnosťami príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno spočíva na poškodenom.
Keďže pri škodách spôsobených prevádzkovou činnosťou nie je dôležité, či bola prevádzková činnosť
povolená, alebo nie, stačí dokázať, že určitou prevádzkovou činnosťou bola spôsobená škoda. Táto

príčinná súvislosť nie je daná vtedy, ak je daný liberačný dôvod ustanovený v odseku 3, t.j. ak škoda bola
spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke, alebo ak škoda bola spôsobená
vlastným konaním poškodeného. Podľa odseku 1 zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou
činnosťou vzniká bez ohľadu na to, aká škoda vznikla. Môže teda ísť o škodu spôsobenú na zdraví, na
majetku,naprírodealeboživotnomprostredí.Ustanovenieodseku2vymedzujepojemškodaspôsobená

prevádzkovou činnosťou. Prípady uvedené v písmenách a), b), c) treba považovať za taxatívny výpočet.
Žalovanýuviedolaj,žeichnemožno rozšíriťnaďalšieprípady,ktorétuniesúuvedené.Takétorozšírenie
nie je ani potrebné a to vzhľadom na to, že písmená a) až c) postihujú širokú paletu škôd spôsobených
prevádzkovou činnosťou. Prípady škôd spôsobených prevádzkovou činnosťou uvedené v písmenách a)
ab)savzťahujúnaakékoľvekškody.Prípadyuvedenévpísmenec)savzťahujúlennaškodyspôsobené

na nehnuteľnostiach. Na záver žalovaný uviedol, že sa domnieva, že žalobcom uvádzaný § 420a OZ,
od ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok na vyplatenie bolestného vôbec nesúvisí s jeho požadovaným
nárokom na vyplatenie bolestného. Podľa žalovaného žalobca nijakým spôsobom nepreukázal a teda
je sporné, či ujmu na zdraví spôsobil sám žalobca svojim nezodpovedným správaním, alebo či mu ju
spôsobilipríslušníciPolicajnéhozboru,pričomdôkaznébremenojenastranežalobcu.Samotnépodanie

trestného oznámenia bez záveru príslušného orgánu, ktorý by konštatoval, že škodu spôsobil žalovaný
nezakladá žalobcovi nárokovať si bolestné a podľa žalovaného je iba v hypotetickej úvahe žalobcu.
Taktiež časti znaleckého posudku vypracovaného pre trestné konanie sú podľa žalovaného vytrhnuté
z kontextu a nemôžu za žiadnych okolností tvoriť podklad na vyplatenie bolestného. Pokiaľ žalobca
disponuje dôkazmi (rozhodnutiami) príslušných orgánov, v ktorých závere by sa uvádzala skutočnosť,

že mu vznikol nárok na náhradu škody za bolestné, o ktorých žalovaný nemá vedomosť, tak ich žalovaný
žiada predložiť. V inom prípade považuje žalovaný nárok za bolestné iba v subjektívnom tvrdení žalobcu.
Žalovaný zopakoval, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

16. Bez výzvy súdu bolo doručené ďalšie vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu (čl. 96-98), po tom, ako

mu bola doručená replika žalovaného, v ktorom bol vyslovený nesúhlas s tvrdením žalovaného, že by
nebolo preukázané, že došlo k spôsobeniu škody na zdraví, ktorá mala pôvod v prevádzke vrtuľníka v
podobe účinkov tlaku vzduchu z rotorov vrtuľníka na okolie plochy výsadku. Žalobca za týmto účelom už
v samotnej žalobe uviedol jednotlivé správy z vykonaného vyšetrovania, kontroly a dokonca aj správuPohotovostného Policajného Útvaru odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru
Nitra o vykonaní následného preškolenia o spôsobe vysadzovania z vrtuľníka Mi-171 s cieľom zvýšiť
bezpečnosť a znížiť riziko poškodenia zdravia a majetku pod číslom KZPZ-NR-OPP2-242/2021. Právny

zástupca žalobcu poukázal na to, že samotné orgány v pôsobnosti žalovaného v rámci svojej kontrolnej
a vyšetrovateľskej činnosti potvrdili, že došlo k pochybeniu konkrétne menovaných príslušníkov, na
základe čoho došlo k poškodeniu zdravia žalobcu. Úrad inšpekčnej služby, Sekcii kontroly a inšpekčnej
služby, odboru inšpekčnej služby západ, so sídlom Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava ako vecne príslušný
útvar PZ, v rámci Uznesenia UIS zo dňa 04.05.2022, sp. zn. ČVS: G./OISZ-2021 uviedol, že vyšetrovateľ

mal k dispozícii všetky potrebné dokumenty (na ktoré a žalobca odvolával), a boli dokonca vypočutí aj
príslušníci PPÚ KR PZ Nitra – npor. Mgr. Masaryk a npor. Mgr. Oravec. Vo vyjadrení bolo z uznesenia
citované nasledovné: „V priebehu vyšetrovania bolo vykonaných niekoľko procesných úkonov za účelom
riadneho objasnenia veci. Vo veci bol vypočutý na zápisnicu o výsluchu svedka – poškodeného D. E.,
v procesom postavení svedka vypočutí príslušníci PPÚ KR PZ Nitra – I. J. J. E. I. J. C.. Do konania
bol podľa § 142 ods. 1 Trestného poriadku pribratý znalec z odvetvia úrazová chirurgia za účelom

vykonania znaleckého dokazovania. Do vyšetrovacieho spisu boli zabezpečené viaceré listinné dôkazy
a to úradný záznam operatívnej kontroly oddelenia kontroly KR PZ Nitra č. KRPZ-NR-OKS-92/006/2021-
K zo dňa 25.10.2021, správa PÚ o splnení opatrení o zistených nedostatkoch zo dňa 22.11.2021,
vyhodnotenie postupu odborom výcviku Prezídia Policajného zboru č. PPZ-OV1-2021/054888-003 zo
dňa 30.09.2021, lekárske správy k osobe poškodeného D. E., správa z Krajského operačného strediska

ZZS Nitra, správa z Nemocnice AGEL Levice, s.r.o., zabezpečený znalecký posudok č. 12/2022 od
znalca z odvetvia úrazová chirurgia a boli spracované úradné záznamy o zistených skutočnostiach
súvisiacich s vyšetrovaným skutkom.“

16.1. Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že zo samotných výpovedí dokonca vyplýva, že vypočutí

príslušníci PPÚ KR PZ Nitra – npor. Mgr. Masaryk a npor. Mgr. Oravec sa z neoficiálnych zdrojov
dozvedeli aj o tom, že niekomu bola spôsobená škoda na zdraví pádom konáru na hlavu. To je uvedené
taktiež v rámci Uznesenia UIS zo dňa 04.05.2022, sp. zn. ČVS: G./OISZ-2021 (na strane č. 3, 9. riadok
odspodu). Ďalej bolo dané do pozornosti, že už v rámci žaloby bolo poukazované na dané listinné
dôkazy, kedy z dôvodu hospodárnosti konania požiadal súd, aby na ich predloženie vyzval žalovaného v

prípade, ak žalovaný poprie skutkový stav uvádzaný žalobcom. Právny zástupca žalobcu poukázal aj na
to, že žalovaný v odpore nepoprel skutkový stav, ktorý uviedol žalobca, pričom k tomu došlo len v rámci
vyjadrenia potom, ako to žalobca uviedol v bode 4 jeho vyjadrenia k podanému odporu. V prípade, ak
má teda súd pochybnosti o uvádzanom skutkovom stave, žalobca navrhol, aby súd požiadal žalovaného
o predloženie dokumenty uvedené vo vyjadrení.

16.2. Ďalej právny zástupca žalobca vo vyjadrení uviedol, že v žiadnom prípade nemôže byť takto
generálne stanovené, že konaním, ktoré nenaplnilo skutkovú podstatu trestného činu nemohla byť
spôsobená škoda. Žalobca má za to, že v konaní bolo jasne preukázané, ako ku škode na zdraví žalobcu
došlo, kedy uvedený skutkový stav bol dokonca zisťovaný na to odborne spôsobilými osobami, pričom

žalobca jasne uviedol, že došlo k naplneniu všetkých podmienok vzniku nároku na náhradu škody. K
zastaveniu disciplinárneho konania opäť žalobca uviedol, že je táto skutočnosť vzhľadom na objektívnu
zodpovednosť irelevantná a žalovaný ju aj tak žiadnym spôsobom nepreukázal, a teda nie je zrejmé
ako je možné, že došlo k zastaveniu disciplinárneho konania, keď všetky dostupné dokumenty v podobe
úradných záznamov o kontrolách a vyhodnoteniach postupu uvádzajú, že k pochybeniu došlo a na

základetohtopochybeniaajdošlokprijatiunápravnýchopatrenínapr.vpodobepreškoleniapríslušníkov.

17. V závere tohto vyjadrenia právny zástupca žalobcu uviedol aj, že na tento prípad by sa mohol
vzťahovať aj prípad osobitnej zodpovednosti za škodu upravenej v § 427a nasl. OZ, kedy ide o
zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, ktorá spočíva v tom, že ide

o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Čo treba
považovať za osobitnú povahu prevádzky Občiansky zákonník priamo nevymedzuje. Tu bolo uvedené,
že osobitná povaha spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného
nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku. Právny zástupca žalobcu
poukázal aj na to, že možné prekvalifikovanie na túto osobitnú zodpovednosť však v danom prípade

nič na veci nemení, nakoľko ide opäť o objektívnu zodpovednosť, ktorá nevyžaduje zavinenie a nemá
vplyv na to, že žalobca si riadne svoj nárok na náhradu škodu uplatnil, uviedol skutkový stav, ktorý
žalovaný nepoprel a navrhol aj dôkazy na preukázanie tohto skutkového stavu. V danom prípade ide
len o zmenu právneho posúdenia, ktorá nemá v končenom dôsledku žiadny vplyv na uplatnený nárok ateda, že žalobcovi uplatnený nárok patrí avšak podľa iného druhu zodpovednosti za škodu – o to viac,
že v danom prípade ide o osobitnú zodpovednosť, kedy žalobca pôvodne poukazoval na všeobecnú
zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou, ktorá právne zahŕňa aj túto osobitnú zodpovednosť,

avšak občiansky zákonník ju charakterizuje podrobnejšie. Právny zástupca žalobcu preto žiadal žalobe
vyhovieť v celom rozsahu.

18. Na pojednávaní konanom dňa 21.05.2025 právny zástupca žalobcu uviedol, že sa v celom rozsahu
pridržiava písomného návrhu a ďalších vyjadrení v tejto veci. Podľa tvrdenia žalobcu sú všetky

predpoklady nároku uplatneného žalobou splnené a preukázané, a preto žiadal žalobe v celom rozsahu
vyhovieť, vrátane povinnosti nahradiť trovy konania. Právny zástupca žalobcu odôvodnil aj nárok na
úrok z omeškania, ktorý rovnako považuje za dôvodný, pretože žalovanému bol daný dostatočný časový
priestor na plnenie v zmysle predchádzajúcej výzvy, ktorá podaniu žaloby musí predchádzať.

18.1.Osobitnesaprávnyzástupcažalobcuvyjadrilkodseku4vyjadrenia žalovanéhozodňa20.10.2023

(na č.l. 90 p.v.), kde uviedol:

- 1/ nejedná sa vôbec o popretie skutkových tvrdení protistrany. Z takéhoto vyjadrenie nie je vôbec
zrejmé v akom rozsahu, alebo ktoré skutkové tvrdenia žalobcu by žalovaný mal popierať a dokonca
z tejto vety ani nevyplýva, žeby ich popieral. Inak povedané, žalovaný netvrdí, že sa veci nestali tak, ako

uvádza žalobca, ale len špekuluje o tom, či sa nemohli stať inak.
- 2/ popretie skutkových tvrdení vo všeobecnosti vyžaduje pre svoju účinnosť, aby strana, ktorá skutkové
tvrdenia popiera uviedla vlastné skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania. Žalovaný
prostredníctvom LUMV bol na mieste prítomný, avšak žiadne vlastné skutkové tvrdenia neuviedol.
Zmyslom ustanovenia CSP v takomto prípade je zabrániť neúčelnému „holému“ popretiu skutkových

tvrdení bez toho, aby žalovaný sám aktívne objasňoval a uvádzal ním tvrdený skutkový stav.
- 3/ popretie skutkových tvrdení ako prostriedok procesnej obrany musí byť uplatnený riadne a včas.
Podľa právneho zástupcu žalobcu nič nebránilo žalovanému, aby takúto skutočnosť uviedol už v odpore
proti platobnému rozkazu, a preto uvádzanie akýchkoľvek prostriedkov procesnej obrany alebo útoku
(v tomto prípade skôr obrany) vo vyjadrení z 20.10.2023 je v rozpore so sudcovskou koncentráciou

konania, kde súd nemusí vôbec prihliadať na takto oneskorene uplatňované prostriedky procesného
útoku alebo obranu.

18.2. Právny zástupca žalobcu zdôraznil, že žalovaný nie je laickou fyzickou osobou, ani laickým
podnikateľom, ale je Ministerstvo vnútra SR, ktoré okrem toho, že zastrešuje vyšetrovanie samotnej veci,

disponuje rozsiahlym administratívnym aparátom, vrátane právnikov, a nie je žiadny dôvod na akúkoľvek
„zhovievavosť“ voči ministerstvu v tomto smere. O to viac, že žalovaný sa vzhľadom na povinný postup
predchádzajúci podaním žaloby s nárokom podrobne oboznámil na základe výzvy žalobcu, kde jediná
obrana žalovaného spočívala v neustálom poukazovaní na to, že nie je vydané žiadne rozhodnutie,
ktoré by ich zaväzovalo zaplatiť. Z tohto dôvodu, podľa názoru žalobcu, nie je možné považovať vetu

uvedenú v bode 4 vyjadrenia vôbec za popretie skutkových tvrdení protistrany, v žiadnom prípade nie za
právneúčinnépopretieskutkovýchtvrdeníprotistranyaužvôbecniezavykonanévčas.Právnyzástupca
žalobcu považuje za hrubú neslušnosť samotné znenie vety uvedenej v článku 4, kde žalovaný uvádza,
že žalobca má sám preukazovať, že sa správal zodpovedne, čo je absolútne nepochopenie základného
princípu objektívnej zodpovednosti a podľa právneho zástupcu žalobcu je vyjadrením aj arogancie moci,

keď žalovaný sám vyšetruje svoje vlastné správanie, sám si ho disciplinárne rieši a sám odmieta vziať
zodpovednosť. Právny zástupca žalobcu sa nestotožnil s možnou aplikáciou rozhodnutia NS SR na
ktorý poukázal žalovaný vo vzťahu k nároku na úrok z omeškania, ktoré rozhodnutie podľa jeho názoru
nie je aplikovateľné na toto konanie.

19. Na tomto pojednávaní sa žalovaný v plnom rozsahu pridržiaval svojich písomných vyjadrení a na
tieto odkázal. Naďalej sa nestotožnil s nárokom žalobcu, keďže nebolo zistené, že príslušník resp.
príslušníci PZ sa dopustili disciplinárneho previnenia, nakoľko toto konanie bolo zastavené. Podľa
žalovaného neexistuje žiadne rozhodnutie príslušného orgánu, ktorý by konštatoval porušenie zákona
alebo interných predpisov žalovaného, a ktoré by určovalo návrh za náhradu na bolesť. Žalovaný mal

zato, že žalobca nepreukázal, žeby žalovaný spôsobil žalobcovi ujmu na zdraví konkrétne, žeby bola
spôsobená príslušníkom PZ, pričom v tomto konaní má žalobca dôkazné bremeno. Bol poukázaný aj
na nález Ústavného súdu SR - I.ÚS/24/2019, t. j. na stav non liquet. Čo sa týkalo nároku na úrok
z omeškania, tento je podľa žalovaného rozporný tak so zákonom, ako aj s judikatúrou a žalovanýzastáva názor, že v prípade obdobných konaní vzniká povinnosť nahradiť takúto ujmu až ku dňu
právoplatného rozhodnutia príslušného súdu, teda povinný sa môže dostať do omeškania až v prípade
nesplnenia súdom uloženej povinnosti s odkazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/185/2011 zo dňa

14.03.2012. Vo vzťahu k popretiu skutkových tvrdení žalobcu odkázal predovšetkým na bod 4 dupliky,
kde je výslovne uvedené, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, a teda je sporné, či ujmu na
zdraví si spôsobil sám žalobca svojim nezodpovedným správaním, alebo mu ju spôsobili príslušníci PZ,
pričom dôkazné bremeno je na strane žalobcu. Zároveň žalovaný poukázal aj na všetky predchádzajúce
písomné vyjadrenia.

20. Na pojednávaní konanom dňa 16.07.2025 sa právny zástupca žalobcu vyjadril k úrokom z
omeškania, kde zopakoval, že rozhodnutie, na ktoré poukazoval žalovaný, je podľa právneho zástupcu
žalobcu vydané podľa právneho predpisu ktorý už neexistuje, a týka sa skutkovo odlišného prípadu.
Nespochybnil, že náhrada nemajetkovej ujmy ako určitého zadosťučinenia v peniazoch tam, kde nestačí
morálna satisfakcia, je splatná až na základe rozhodnutia súdu, ktorý takýto nárok priznáva. Je to logicky

aj z dôvodu, že výška takejto náhrady nie je žiadnym právnym predpisom stanovená a existujú len
právnou vedou a judikatúrou vytvorené isté kritériá, podľa ktorých súd pri rozhodovaní o takejto náhrade
nemajetkovej ujmy postupuje. Bolestné, ktoré síce nie je náhradou majetkovej škody, a môže sa teda
javiť ako nemajetková ujma v širšom slova zmysle, však nemožno podľa týchto pravidiel posudzovať. Je
tomu tak okrem iného z dôvodu, že výška bolestného je jednoznačne ustálená, vychádza z exaktných

kritérií a odborného posúdenia, ktoré bolo vykonané ešte pred podaním žaloby, a preto žalovaný po celý
čas vedel, akého nároku a v akej výške sa žalobca domáha. Žalovaný výšku tejto náhrady zo zjavných
dôvodov ani nespochybnil, namietal len nedostatok zodpovednosti, teda pasívnej legitimácie. Podľa
právneho zástupcu žalobcu za takýchto okolností by nepriznanie úrokov z omeškania bolo absolútne
neprimeraným zásahom do práv žalobcu, ktorý je nútený sa nároku domáhať na súde, a zjavné účelové

bránenie sa tomuto nároku zo strany žalovaného, by bolo žalovanému na prospech. V rámci záverečnej
reči sa právny zástupca pridržiaval všetkého už uvedeného.

21. Žalovaný zotrval na neopodstatnenosti uplatneného nároku, ako aj nároku na úrok z omeškania
s odkazom na už citované rozhodnutie NS SR. V prípade úspechu žalobcu požiadal o predĺženie

paričnej lehoty na 15 dní, a to z dôvodu časovej náročnosti procesov na Ministerstve vnútra SR, keď nie
je možné dodržať bežnú 3 dňovú paričnú lehotu. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu
trov konania.

22. Okresný súd na poslednom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými

dokladmi tvoriacimi obsah spisu v nasledovnom rozsahu:

čl. 1 – 7 žaloba, čl. 8 správa o stave konania – upovedomenie z 21.10.2021, čl. 9 kópia obálky ORPZ
v Leviciach, čl. 10-11 oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že mohlo dôjsť k spáchaniu
trestného činu z 15.10.2021, čl. 12-13 uznesenie ČVS:G./OISZ-2021 z 01.02.2022, čl. 14-17 uznesenie

ČVS:G./OISZ-2021 z 04.05.2022, čl. 18 vyjadrenie k odpovedi z 23.06.2023, čl. 19 -20 výzva na
zaplatenie náhrady za bolesť z 05.06.2023, čl. 21 žiadosť o oznámenie stavu disciplinárneho konania
z 04.10.2022, čl. 22 – 33 znalecký posudok č. 12/2022 ČVS:G./OISZ-2021 z 06.03.2022 a ČVS:G./
OISZ-2021 z 01.02.2022, čl. 34 výzva na zaplatenie náhrady za bolesť – odpoveď z 14.06.2023, čl.
35 podnet na disciplinárne konania – odpoveď z 17.11.2022, čl. 36 výzva na zaplatenie náhrady za

bolesť – odpoveď z 29.06.2023, čl. 37 prečin ublíženia na zdraví podľa §158 ods. 1 PZ – odstúpenie
z 27.10.2021, čl. 38 kópia obálky ORPZ v LV, čl. 44 platobný rozkaz na tlačive, čl. 46 potvrdenie
daňový úrad, čl. 48 vyčíslenie trov, čl. 61 platobný rozkaz Okresného súdu LV č. k. 15C/44/2023-61
z 07.08.2023, čl. 67 – 71 odpor voči platobnému rozkazu, čl. 77 uznesenie z 17.08.2023 výzva na
vyjadrenie sa k podanému odporu, čl. 81 vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (k odporu)

z 27.09.2023, čl. 84 uznesenie z 05.10.2023 výzva na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalobcu, čl. 88 –
91 vyjadrenie žalovaného z 23.10.2023, čl. 96-98 vyjadrenie PZ žalobcu z 05.12.2023, čl. 109 – 114
žiadosť o odročenie pojednávania PZ žalobca, čl. 117 listina získaná z internetu – vlastníctvo vrtuľníkov,
ktorým bola spôsobená škoda, čl. 120-122 odpoveď žalovaného na výzvu súdu týkajúca sa vlastníctva
vrtuľníkov, čl. 140 – 146 zápisnica z pojednávania z 21.05.2025.

23. Z obsahu spisu, vyjadrení strán sporu, súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:23.1. U žalobcu došlo k poškodeniu zdravia – tržné rany hlavy, otras mozgu I. stupňa, povrchové
poranenie chrbta, prirovnané k položke – neperforujúca bodná alebo rezná rana hrudníka vrátane
chirurgického ošetrenia, ktoré poškodenie zdravia bolo znaleckým posudkom č. 12/2022 vypracovaným

v rámci konania vedeného pod ČVS: G./OISZ-2021 obodované spolu na 50 bodov (č. 29). Podľa tvrdenia
žalobcu jeho poškodenie zdravia bolo následkom porušenia povinností žalovaného. Právny zástupca
žalobcu poukázal na silné prúdenie vzduchu spôsobeného klesaním vrtuľníka Mi-171, následkom čoho
došlo, okrem iného aj k odtrhnutiu minimálne jedného konára zo stromu o priemere približne 30 cm
a dĺžkou približne 2,5 m, ktorý spadol z výšky na hlavu diváka – žalobcu, čím došlo u neho k poraneniu

popisovanému vyššie.

23.2. Žalovaný v písomnom podaní (čl. 90 p.v.) uviedol, že časti znaleckého posudku vypracovaného
pre trestné konanie sú vytrhnuté z kontextu a nemôžu za žiadnych okolností tvoriť podklad pre
vyplatenie bolestného. Súd zároveň poukazuje ale na ústne vyjadrenie žalovaného na pojednávaní
konanom dňa 21.05.2025, kde žalovaný výslovne opakovane uviedol, že znalecký posudok na č.

l. 22-33 žalovaný nespochybňuje (čl. 145). Žalovaný rovnako nespochybňoval žalobcom uplatnenú
náhradu za bolesť. Žalovaný počas celého konania len tvrdil, že neexistuje jeho zodpovednosť,
keďže nikto z radov príslušníkov OO PZ nebol trestne stíhaný, disciplinárne konanie bolo zastavené
a neexistuje rozhodnutie, ktoré by odôvodňovalo žalobcom uplatnený nárok. Zároveň podľa žalovaného
takto uplatnený nárok nemôže byť odvodzovaný z ustanovenia § 420a OZ, a tiež nie je daný nárok na

úrok z omeškania. Žalovaný len jednou vetou namietal spornosť uplatneného nároku, kde uviedol,
že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, či si ujmu na zdraví spôsobil sám svojim nezodpovedným
správaním,alebočimujuspôsobilipríslušníciPolicajnéhozboru,ktorédôkaznébremenozaťažujepráve
žalobcu.

23.3. Žalobca považuje ním uplatnený nárok za dôvodný vrátane nároku na úrok z omeškania, pričom
podľa jeho názoru, ním uplatnený nárok nebol žalovaným účinne popretý. V poslednom písomnom
vyjadrení právny zástupca žalobcu uviedol, že uplatnený nárok má základ v § 427 a nasl. OZ s tým, že
uvedené možné prekvalifikovanie nemôže mať vplyv na opodstatnenosť v žalobe uplatnenom nároku.

24. V konaní nebol spor o samotné poranenie žalovaného, spor bol v otázke, či žalovaný nesie
zodpovednosť za nárok uplatnený žalobcom, ktorý túto svoju zodpovednosť popieral počas celého
konania.

25. Okresný súd v prvom rade riešil otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, ktorým je

Ministerstvo vnútra SR. Na základe dokladov, ktoré súd zabezpečil z internetu, ako aj na základe
dokladov zaslaných žalovaným má súd za preukázané, že vrtuľník Mi -171, ktorý bol použitý dňa
29.08.2021 v čase okolo 15,00 hod. na prezentáciu činnosti a techniky príslušníkov PZ na 77. výročí
osláv SNP organizovaných obcou Žemvberovce, bol zapísaný do registra lietadiel Ministerstva vnútra
SR, zo dňa 08.11.2019, o čom bol predložený aj doklad na č. l. 122. Z uvedeného dokladu vyplýva aj,

že žalovaný je aj vlastníkom vrtuľníka Mi-171, ktorého prevádzkou došlo k škodovej udalosti, preto súd
prijal záver, že žalovaný označený výlučne ako Ministerstvo vnútra SR, je v danej veci pasívne vecne
legitimovanou osobou.

26. Podľa § 427 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinnom v čase vzniku škodovej udalosti,

Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za
škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
(2) Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ
lietadla.

27. Podľa § 428 OZ, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

28. Podľa § 429 OZ, prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za

škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich
opatrovať.29. Ako už bolo uvedené vyššie, právny zástupca žalobcu nárok uplatnený v tomto konaní najskôr
podriadil pod režim § 420a OZ a až následne pod režim § 427 a nasl. OZ Okresný súd je toho názoru,
že na daný prípad je potrebné aplikovať ustanovenie § 427 ods. 1 a 2 OZ vzhľadom k tomu, že ku

škodovej udalosti došlo prevádzkou vrtuľníka, ktorý sa radí medzi motorové lietadlo s rotujúcimi nosnými
plochami schopné zvisle vzlietnuť a pristáť, vznášať sa na mieste a lietať dozadu a nabok. Rovnako
ako pri dopravných prostriedkoch, aj prevádzka tohto typu lietadla prináša určité riziká vyvolané práve
osobitosťou daného motorového lietadla. Miera rizika prevádzky dopravných prostriedkov (aj lietadla
– v tomto prípade vrtuľník) je determinovaná ako sprísnená objektívna zodpovednosť, bez ohľadu na

zavinenie.

29.1. Zákonná úprava síce presne nedefinuje pojem prevádzateľ, avšak je ním taká fyzická alebo
právnická osoba, ktorá má právnu a faktickú možnosť trvale disponovať dopravným prostriedkom s tým,
že sa nemusí jednať o totožný subjekt s vlastníkom dopravného prostriedku, prípadne jeho vodičom.
V tomto prípade je prevádzateľ osoba totožná s vlastníkom vrtuľníka Mi -171, pretože faktickú moc nad

vrtuľníkom mal preukázateľne žalovaný ako jeho vlastník, ktorá aj bola vykonávaná príslušníkmi PPÚ,
teda osobami patriacimi pod právomoc žalovaného, ako prevádzateľa a aj vlastníka vrtuľníka Mi -171.
29.2. Pre vznik objektívnej zodpovednosti sa vyžaduje len udalosť vyvolaná osobitnou povahou
dopravného prostriedku; škoda a príčinná súvislosť medzi danou udalosťou a vznikom škody. Z vyššie
uvedeného vyplýva, že na vznik zodpovednosti za škodu je postačujúca len škoda vyvolaná osobitnou

povahou prevádzky dopravného prostriedku (lietadla), za preukázania príčinnej súvislosti a to práve
z dôvodu sprísneného objektívneho princípu zodpovednosti, teda bez ohľadu na zavinenie. Takto
koncipovaná právna úprava pôsobí predovšetkým preventívne, lebo podnecuje k riadnej údržbe
dopravných prostriedkov, ako aj k dôslednejšiemu dodržiavaniu pravidiel cestnej premávky (prevádzky
lietadla) s tým, že riziko, ktoré plynie zo špecifického zdroja zvýšeného nebezpečenstva súvisiaceho

s prevádzkou dopravných prostriedkov nesie prevádzateľ.
30. S poukazom na uvedené na vznik zodpovednosti podľa § 427 a nasl. OZ, nie je potrebné ani žiadne
rozhodnutie o trestnom čine, o disciplinárnom opatrení, alebo akékoľvek iné rozhodnutie, tak, ako to
v rámci svojej obrany uvádzal žalovaný. Je postačujúce len preukázanie škodovej udalosti spôsobenej
lietadlom (vrtuľníkom), čo preukázané v tomto konaní bolo, vznik škody a samozrejme príčinná súvislosť

medzi škodovou udalosťou a škodou, ku ktorej príčinnej súvislosti súd uvedie odôvodnenie nižšie.
31. Pre prípad tohto druhu škody je možné žalovať aj iné osoby, spravidla vodič (pilot), ak sa nejedná
o identickú osobu ako je prevádzateľ lietadla a to s odkazom na § 420 OZ, vo vzťahu ku ktorej
osobe slúžia výsledky trestného konania na preukázanie porušenia jeho právnej povinnosti, kde súd
samozrejme rieši aj iné okolnosti, ako napr. aj vzťah prevádzateľa a vodiča (pilota), účel cesty (letu)

a pod. s odkazom na skutkový stav toho ktorého konkrétneho prípadu. Pokiaľ ale v tomto konaní
žalobca žaluje výlučne len prevádzateľa vrtuľníka Mi -171, ktorý je zároveň jeho vlastníkom, je úplne
nepodstatné, či osoby – vysadzovať a zároveň riadiaci letovej prevádzky a koordinátor a zároveň
moderátor ukážky porušili alebo neporušili svoje právne povinnosti, a či boli alebo neboli trestne,
alebo disciplinárne odstíhaní, pretože tieto osoby nie sú v tomto konaní žalovaným subjektom a ich

prípadná trestná alebo iná disciplinárna zodpovednosť nemá žiaden súvis a ani žiadnym spôsobom
neovplyvňuje objektívnu zodpovednosť žalovaného. Preto aj obrana žalovaného v smere neexistencie
rozhodnutia preukazujúceho trestnú, resp. disciplinárnu zodpovednosť týchto osôb je úplne irelevantná,
keďže zodpovedným subjektom na základe objektívnej zodpovednosti je preukázateľne žalovaný, ktorý
je aj pasívne vecne legitimovanom osobou.

32. Žalobca počas celého konania poukazoval na to, že k poškodeniu jeho zdravia došlo počas
prezentovania činnosti a techniky príslušníkov policajného zboru na 77. výročí osláv SNP. Za účelom
preukázania ním tvrdených skutočností predložil do konania viaceré rozhodnutia, v ktorých popis skutku,
pre ktorý boli tieto konania začaté, je rovnaký ako ho popisoval žalobca (čl. 12, čl. 14). Na základe
jedného z rozhodnutia úradu inšpekčnej služby ČVS: G./OISZ-2021 zo dňa 01.02.2022 bol do toho

konania pribratý aj znalec, za účelom vypracovania znaleckého posudku. Aj v znaleckom posudku je
popisovaná škodová udalosť identicky, kde sa nachádza aj opis lekárskej správy z urgentného príjmu
chirurgie z ktorej vyplýva, že následkom úrazu spôsobeného konárom, ktorý žalobcovi spadol na
hlavu tohto istého dňa, ako sa konala predvádzacia akcia, žalobca absolvoval aj CT vyšetrenie (čl.
24). Z predložených listinných dokladov niet preto pochýb o tom, že žalobca utrpel zranenie práve

a výlučne v súvislosti s prevádzkou vrtuľníka Mi -171 pri prevádzacej činnosti. Tu súd poukazuje
na odôvodnenie uznesenia zo dňa 04.05.2022 kde je konštatované, že od začiatku boli problémy
svykonanímdanejpredvádzacejakcie,pretožeajvdôsledkupoveternostnýchpodmienokbolopotrebné
dokonca zmeniť smer príletu vrtuľníka, ktorý musel priletieť proti vetru, aby pilot počas zlaňovaniamohol vykonať stabilizovanie stroja. Aj uvedená zmena smeru príletu mohla spôsobiť odlietavanie
stanov, pričom v tomto uznesení sa jednoznačne konštatuje, že príslušníci prítomní v danom mieste
mali vedomosť o aktuálnej situácii a aj napriek tomu ukážku nezrušili. Tiež bolo konštatované, že

prítomní príslušníci vzhľadom na svoje skúsenosti a vycvičenosť mali a mohli vedieť, že vzniknuté
nebezpečenstvo odlietavania stanov bude hroziť vzhľadom na ich blízkosť pri trase vrtuľníka (čl. 16).
Rovnakobolokonštatovanépodceneniesituácieajsohľadomnazhoršeniepoveternostnýchpodmienok
a zmeny trasy vrtuľníka pri jeho prílete, pričom k uvoľneniu konárov stromov pri tak špecifickej činnosti,
akú príslušníci PPÚ vykonávali, je veľmi náročné zabrániť (čl. 17).

33. Súd poukazuje na to, že pri tomto type lietadla je typické silné prúdenie vzduchu pri klesaní a aj
vzlietnutí predmetného vrtuľníka, ktoré v tomto prípade bolo vykonané v blízkosti stromov, následkom
čoho došlo nielen k uvoľneniu stanov, ale aj k odlomeniu konárov, čo žalobca preukázal citovanými
listinnými dokladmi.
34. Zo všetkých dokladov predložených zo strany žalobcu je jednoznačne preukázané, že k odlomeniu
konára, ktorý spadol na hlavu žalovaného došlo práve v dôsledku špecifickej prevádzky vrtuľníka Mi-171

vyvolávajúceho silné prúdenie, s ktorým ale prítomní príslušníci mali počítať a tomuto malo byť
prispôsobené aj miesto nadlietavania, ktoré bolo aj v dôsledku poveternostých podmienok zmenené
a bolo vykonané práve ponad stromy.
35. Žalovaný počas celého konania nielenže netvrdil, že žalobca prípadne nebol účastný danej
predvádzacej akcie, a teda, že uvedené zranenie sa mu nemohlo stať popisovaným spôsobom, o tomto

nepredkladal do konania ani žiaden doklad, a v tomto smere nenavrhol vykonať ani žiadne dokazovanie.
Rovnako žalovaný neuviedol žiadne tvrdenie, že by za svoje zranenie bol zodpovedný priamo žalobca,
t. j. že by on sám porušil nejakú svoju právnu povinnosť, napr. zákaz sedenia pod stromom, resp.
neuposlúchnutie výzvy na upustenie miesta pod stromom, blízkosti stromu. Rovnako v tomto smere
nebolo produkované žiadne vyjadrenie, ako ani neboli predložené, navrhnuté žiadne dôkazy. Okrem

iného,zlistinnýchdokladovpredloženýchžalobcomvyplýva,žežalovanýnesprávnevyhodnotiluvedené
riziko a napriek nepriaznivým podmienkam, pokračoval v ukážke zlaňovania, teda takéto pokyny na
predvádzacejakciianinedával, keďžesámnevnímalriziko,ktorénáslednenastalo. Pokiaľžalovanýlen
stroho konštatoval, že je sporné, či si ujmu žalobca nespôsobil sám, svojim nezodpovedným konaním,
nie je možné uvedené považovať za účinnú obranu. Ako už bolo uvedené, ak mal žalovaný zato, že

žalobca sa správal nezodpovedne, bolo potrebné toto jeho konanie bližšie špecifikovať s uvedením,
aký následok toto „nezodpovedné“ správanie žalobcu podľa žalovaného malo na posudzovanú vec.
Žalovaný aj napriek výslovnej výzve právneho zástupcu žalobcu na bližšiu špecifikáciu, odkazoval len
na svoje písomné vyjadrenia.
36. Súd preto konštatuje, že medzi prevádzkou vrtuľníka Mi -171 a škodou žalobcu preukázateľne

existuje príčinná súvislosť, keďže zlomenie konára, ktorý spadol na hlavu žalovaného bolo spôsobené
len na výlučne tlakom vzniknutým pri nalietavaní vrtuľníka, ktorý nalietaval aj ponad stromy žalobcu
a teda bolo spôsobené osobitnou prevádzkou vrtuľníka Mi-171. Podľa názoru súdu sú preto splnené
všetky predpoklady, ktoré zákon vyžaduje na náhradu škody spôsobenú prevádzkou lietadla (vrtuľníka
Mi -171).

37. S poukazom na rozporné písomné a následne ústne vyjadrenie žalovaného vo vzťahu k záverom
znaleckého posudku, súd sa zaoberal aj dôvodnosťou sumy nároku na bolestné, ktoré žalobca
odvodzuje práve zo znaleckého posudku vypracovaného v rámci trestného konania. Ak by súd aj zobral
do úvahy vyjadrenie žalovaného v jeho písomnom podaní zo dňa 20.10.2023, súd konštatuje, že žiaden
iný znalecký posudok žalovaný do konania nielenže nepredložil, v tomto smere nenavrhol ani vykonanie

dokazovania pravdepodobne preto, že následne sa žalovaný ústne výslovne vyjadril, že predmetný
znalecký posudok nespochybňuje. Súd preto vychádzal zo záverov znaleckého posudku predloženého
zo strany žalobcu, v ktorom bolo bolestné ohodnotené počtom bodov 50.
38. Podľa § 3 ods. 1 – 4 zákona č. 437/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, O náhrade za
bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „zákon“), (1) náhrada za bolesť sa

poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo
odstraňovaniu jeho následkov, (2) Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§
7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti. (3) Ak
niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách podľa odseku 2, použije sa sadzba za iné
poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska bolesti najlepšie porovnať. (4) Ak sa po skončení

liečenia vykoná v súvislosti s poškodením na zdraví operačný výkon, ktorý sa pôvodne nepredpokladal,
poškodený má nárok na ďalšiu náhradu za bolesť ako za poškodenie na zdraví, s ktorým možno tento
operačný výkon z hľadiska bolesti najlepšie porovnať.39. Podľa § 8 ods. 4 zákona, lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno
považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného
roka od poškodenia na zdraví.

40. Ako už bolo uvedené, pokiaľ do konania nebol predložený žiaden iný znalecký posudok, ktoré
závery v konečnom dôsledku (síce následne), ale neboli spochybnené, súd vychádzal z bodového
ohodnotenia bolesti spolu 50 bodov.

41. Pre vznik nároku na bolestné nie je rozhodujúca akútna fáza bolesti, ale je rozhodujúca tak škodová
udalosť,akoajokamih,keďsapoškodenýdozvedeloškode(jejvýškeaktozaňuzodpovedá).Tátobýva
poškodenému zrejmá až po ustálení zdravotného stavu, ktorý umožňuje posúdiť mieru preukázateľných
nepriaznivých dôsledkov poškodenia zdravia na poškodeného, čo je východiskom pre ustálenie výšky
náhrady za bolesť lekárskym posudkom. V tomto prípade je potrebné posudzovať zdravotný stav ako
celok, hoci je možné prípadne ohodnotiť bolestné po čiastkových poškodeniach. Tu súd poukazuje

na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo149/2009, podľa ktorého zdravotný
stav poškodeného a ľudský organizmus sú jeden celok a jednotlivé čiastkové poškodenia nemožno
posudzovať oddelene. Okrem iného, posúdenie otázky, kedy sa zdravotný stav poškodeného ustálil
závisí vždy od vyjadrenia lekára (rozsudok NSČR č. 21Cdo2107/99). Tento okamih nemôže byť
predmetom voľnej úvahy, ale vychádza z ustálenia zdravotného stavu, ktoré vyplýva práve z odborného

posudku. V tomto prípade bol takýto odborný posudok vypracovaný 06.03.2022.

42. Súd preto prijal záver, že v časti náhrady za bolesť je potrebné vychádzať z hodnoty za rok
2021 v súlade s § 5 ods. 2 zákona, podľa ktorého výška náhrady za bolesť a výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny
rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná
suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. Hodnota jedného bodu náhrady za bolesť bola
zverejnená Ministerstvom zdravotníctva SR zo dňa 21.05.2021, a bola stanovená sumou 22,66 Eur, čo
potom predstavuje práve žalobcom žiadanú sumu 1.133,00 Eur (50 x 22,66 Eur). Ak v čase ustálenia

zdravotného stavu žalobcu ešte neplatila hodnota bodu za rok 2022, žalobca preto správne bolestné
vyčíslil sumou 1.133,00 Eur, pretože podľa názoru súdu táto náhrada platí odo dňa nadobudnutia
účinnosti opatrenia do dňa nadobudnutia účinnosti nového opatrenia. Navyše, ako už bolo uvedené,
žalovaný hodnotu náhrady za bolesť ani nespochybňoval.

43. S poukazom na uvedené, súd preto považuje žalobcom uplatnený nárok na bolestné za dôvodný
v celom žiadanom rozsahu 1.133,00 Eur, na ktoré plnenie súd zaviazal žalovaného, ako preukázateľne
pasívne legitimovaného subjektu.

44. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

45. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
OZ, (ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

46. Žalobca si voči žalovanému uplatnil aj nárok na úrok z omeškania, ktorý žiadal priznať z istiny
a to s odkazom na výzvu, v bola žalovanému určená lehota 7 dní odo dňa doručenia výzvy zo dňa
05.06.2023. Tak, ako súd konštatoval už aj v priebehu konania, žalobca neviedol dátum, ktorým bola

daná výzva doručená žalovanému, avšak v ďalšej listine predloženej žalobcom, ktorá je označená
ako odpoveď žalovaného na výzvu, datovaná dňom 14.06.2023 (čl. 34) žalovaný uvádza, že výzva
žalobcu mu bola doručená dňa 06.06.2023, ktorý dátum doručenia nebol stranami sporu rozporovaný.
Posledný deň lehoty na plnenie potom žalovanému uplynul dňa 13.06.2023, čo bol utorok pracovný
deň. Pokiaľ žalobca žiadal priznať úrok z omeškania odo dňa 01.07.2023 úrok z omeškania bol žiadaný

preukázateľne odo dňa, v ktorom bol žalovaný už v omeškaní. Zároveň úrok z omeškania bol žiadaný
vo výške súladnej s citovanými predpismi, keďže ku dňu omeškania bola základná sadzba ECB 4 + 5
percentuálnych bodov predstavuje práve žiadaný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne.XX. K námietke žalovaného ohľadne neexistencie nároku na úrok z omeškania, s poukazom na
žalovaným citované rozhodnutie NS SR súd neprihliadol, pretože tak, ako to uvádzal právny zástupca
žalobcu, dané rozhodnutie nie je možné vzťahovať na toto konanie, keďže je vydané vo vzťahu k inému

nároku. Súd v tomto smere zároveň poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax súdov SR, ktoré vo
vzťahu k nároku na bolestné priznávajú aj nárok na úrok z omeškania. S poukazom na princíp právnej
istoty súd preto vyhovel žalobe aj v časti nároku na úrok z omeškania.

48. Podľa § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, Civilný sporový poriadok

(ďalej len „CSP“), lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v
odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

49. Žalovaný až v rámci záverečnej reči požiadal (pre prípad, ak by súd žalobe vyhovel) o predĺženie
paričnej lehoty na 15 dní z dôvodu časovej náročnosti na Ministerstve vnútra SR s odkazom na ktorú
náročnosť (ktorá nebola bližšie špecifikovaná) nie je možné dodržať lehotu 3 dní na plnenie. Súd

žalovaného zaviazal povinnosťou na plnenie v lehote 3 dní, keďže žalovaný neuviedol bližšie dôvody,
včomspočívačasovánáročnosťktorábránivykonaniuplneniavlehote3dní.Navyšejesúdtohonázoru,
že žalovaný má dostatočne dlhú vedomosť o žalobcovom nároku, ako aj o rozhodnutí súdu prvého
stupňa, pričom lehota na plnenie plynie až od právoplatnosti rozhodnutia, kde žalovaný má ďalších 15
dní na možnosť zabezpečenia všetkých finančných procesov predchádzajúcich samotnému plneniu.

Súd preto žalovaného zaviazal na plnenie v lehote 3 dní, kde okrem už uvedeného, súd prihliadol tak
na osobu žalobcu, ako aj na osobu žalovaného, hlavne vo vzťahu ku ktorému nevzhliadol dôvody na
predĺženie lehoty na plnenie.

50. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

51. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

XX. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, okresný súd zároveň rozhodol aj o nároku na náhradu

trov konania. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, z ktorého dôvodu mu súd priznal nárok na
náhradu trov konania práve v rozsahu 100 %, ako to vyplýva z výroku č. 2 tohto rozsudku. O ich výške
bude rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia.

53. Na záver súd ešte dodáva, že súd nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie v navrhnutom

smere zo strany žalobcu, ktorý žiadal vyzvať žalovaného na predloženie ním navrhnutých dokladov,
pretože listinné doklady, ktoré boli do konania predložené, boli postačujúce na to, aby súd mohol
o veci rozhodnúť. Súd preto aj po doplnení predbežného právneho posúdenia konštatoval, že ďalšie
dokazovanie už vykonané nebude.

Poučenie:

2 15C/44/2023

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
15C/44/2023- 168
IČS: XXXXXXXXXX

P o u č e n i e :

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení – Exekučný
poriadok).

V Leviciach, dňa 16. júla 2025

Mgr. Mariana Pondelová
Sudkyňa