Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 6, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Cpr/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8721202616
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8721202616.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D., D. XXXX/XX, zastúpená: JUDr. Jana Šepeľová, Humenné, Námestie slobody
13/25, IČO: 50 495 721, proti žalovanému: Stredná odborná škola polytechnická, so sídlom Humenné,
Štefánikova 1550/20, IČO: 00 893 358, zastúpený: Mgr. Karol Ševec, Prešov, Hlavná 29, IČO: 37 941
72, v spore o neplatnosť duplicitnej výpovede zo dňa 17.4.2020 s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru žalobkyne

u žalovaného listom zo dňa 17.04.2020 podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

2. Žalobkyňa podanú žalobu odôvodnila tým, že v konaní vedenom Okresným súdom Poprad pod sp.
zn. 20Cpr/2/2020, tento súd určil neplatnosť výpovede zo dňa 06.08.2019 a ďalšie trvanie pracovného
pomeru. Poukázala na odôvodnenie rozsudku zo dňa 19.06.2020 s tým, že podľa názoru súdu, ak bola
podaná výpoveď z pracovného pomeru počas konania o určenie neplatnosti predchádzajúcej výpovede,
nemôže sa jednať o platný úkon žalovaného, nakoľko v čase podania výpovede nebolo právoplatne

rozhodnuté o jej žalobe o určenie neplatnosti výpovede a ďalšom trvaní pracovného pomeru. Nakoľko
nedošlo k obnoveniu zapojenia do pracovného procesu, dňa 19.01.2021 žalovanému oznámila, že trvá
na pridelení práce podľa pracovnej zmluvy. Listom zo dňa 17.04.2020 jej žalovaný opätovne dal výpoveď
podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, avšak túto výpoveď považuje za účelovú a osobný atak
na jej osobu. Navrhla určiť neplatnosť výpovede danej jej listom žalovaného zo dňa 17.04.2020 a určiť,
že pracovný pomer trvá.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril a poprel skutkové tvrdenia žalobkyne s tým, že
napadnutú výpoveď považuje za platnú a trvá na nej. Poukázal na ust. § 77 Zákonníka práce s
tým, že žalobkyňa nepodala žalobu o určenie neplatnosti v zákonom predpísanej prekluzívnej lehote
dvoch mesiacov. Podľa žalovaného pracovný pomer žalobkyne skončil uplynutím výpovednej doby
k 31.07.2020 a lehota na podanie žaloby skončila dňa 30.09.2020. Ďalej poukázal na existujúcu
rozhodovaciu prax, podľa ktorej v prípade výpovede a nadväzujúceho oznámenia zamestnanca, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, pracovný pomer zamestnanca nekončí s výnimkou, ak súd rozhodne, že

nemožnoodzamestnávateľaspravodlivopožadovať,abyzamestnancanaďalejzamestnával.Žalobkyňa
ako zamestnankyňa neoznámila žalovanému ako zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ju naďalej
zamestnával. Zo súdnej praxe je zrejmé, že pri nepreukázaní kvalifikovaného oznámenia možno
konštatovať, že žaloba o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru podaná na súde v zákonnej lehote,nahrádzaoznámeniezamestnancazamestnávateľovi,ženadoterajšomzamestnávanítrvá.Skutočnosť,
že žalobkyňa trvala na tom, aby ju zamestnávateľ ďalej zamestnával, nebola spornou v konaní vedenom
na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 20Cpr/2/2020. Tým, že žalobkyňa podala žalobu o neplatnosť

výpovede z pracovného pomeru v konaní vedenom pod sp. zn. 20Cpr/2/2020, jej pracovný pomer
neskončil, ale trval aj v čase keď dostala výpoveď (zo dňa 17.04.2020). Uvedená skutočnosť vyplýva
aj zo znenia § 79 ods. 4 Zákonníka práce, ktoré sa vzťahuje na prípady, keď so zamestnancom bol
skončený pracovný pomer neplatne a netrvá na ďalšom zamestnaní. Samotný zákonodarca v § 79
ods. 4 Zákonníka práce stanovil, kedy končí pracovný pomer z neplatného skončenia pracovného

pomeru, ak zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával. Taktiež pre prípad,
ak zamestnanec trvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával podľa § 79 ods. 1 Zákonníka
práce, ako v prejednávanej veci. Z uvedeného vyplýva, že pracovný pomer v čase doručenia napadnutej
výpovede žalobkyni u žalovaného trval. Navrhol žalobu ako oneskorene podanú zamietnuť.

4. Okresný súd Poprad rozsudkom, č.k. 20Cpr/10/2021-97, zo dňa 15.07.2022 žalobu zamietol z dôvodu

márneho uplynutie prekluzívnej lehoty na domáhanie sa neplatnosti výpovede.

5. Krajský súd v Prešove, ako odvolací súd, uznesením, č.k. 8CoPr/2/2023-165, zrušil rozsudok súdu
prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd okrem iného uviedol, že
súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenie § 77 ZP na prejednávaný prípad, pretože žalobu nie

spravodlivé zamietnuť ako oneskorene podanú. Žalobkyňa si uplatnila právo na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s § 77 ZP, domáhajúc sa pritom určenia neplatnosti výpovede zo dňa
17.04.2020, už podaním zo dňa 27.04.2020, doručeným súdu prvej inštancie v konaní vedenom pod
sp. zn. 20Cpr/2/2020 dňa 28.04.2020, teda včas. A hoc zo strany súdu sa žalobkyni dostalo relevantnej
odpovede,vpraktickomživotenebolaimplementovaná,pretobolažalobkyňanútenáopakovaneuplatniť

svoje práva pred súdom podľa § 77 ZP, avšak so zachovaním účinkov doručeného podania zo dňa
28.04.2020. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie pokračovať v konaní o podanej žalobe, pri
rešpektovaní právneho názoru odvolacieho súdu o včasnosti podanej žaloby.

6. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že mala aprobáciu vyučovať odborné strojárske predmety, pričom

u žalovaného vyučovala v odbore mechanik hasičskej techniky. K otvoreniu nových tried tohto odboru
nedošlo od 02.09.2019, a prijatí študenti boli presunutí do iného odboru. Vyššie ročníky vyučoval jej
kolega, A. E. F.. Riaditeľ žalovaného vzal v októbri 2019 do pracovného pomeru ako učiteľa odborných
predmetov pani A. E. G., ktorá vyučovala stavbárinu, pričom žalobkyňa by vedela aj v tomto predmete
učiť v rámci kratšieho úväzku. V školstve to funguje tak, že polovicu úväzku je možné učiť aj neodborne,

teda v inom odbore, než bol ten, na ktorý mala kvalifikáciu, teda mohla vyučovať aj v odbore mechanik
stavebno-inštalačných zariadení. V rámci toho odboru sa vyučujú veci ohľadom čerpadiel, potrubí, čo
patrí pod odbor strojárstvo. V júli 2019 jej bola ponúknutá možnosť pracovať v takom režime, že by 11
hodín vyučovala strojarinu a 11 hodín robila majstra, s čím ona súhlasila, len uviedla, že pre majstra by
potrebovala niekoho aby ju zaučil v postupe práce.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový
stav:

8. Z podacieho lístka a doručenky súd zistil, že výpoveď zo dňa 17.04.2020 bola žalobkyni doručená

dňa 23.04.2020.

9. Z odvolania výpovede zo dňa 06.02.2020 súd zistil, že žalovaný odvolal výpoveď danú žalobkyni dňa
06.08.2019 a žiadal o oznámenie, či s odvolaním výpovede súhlasí.

10. Zo správy z elektronickej pošty zo dňa 13.02.2020 súd zistil, že žalobkyňa žalovaného žiadala o
poskytnutie informácie o tom, na základe čoho bola výpoveď odvolaná a za akých podmienok sa má
vrátiť vykonávať prácu, pričom bez uvedených informácií na výzvu zo dňa 06.02.2020 reagovať nevie.

11. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 13.02.2020 súd zistil, že žalobkyni žalovaný oznámil, že na

rozhodnutiezamestnávateľanepotrebuježiadneúradnérozhodnutieadoprácesamalažalobkyňavrátiť
za podmienok, aké boli v čase, keď pracovala podľa platnej pracovnej zmluvy.12. Zo snímok z krátkych textových správ (sms) zo dňa 21.02.2020 súd zistil, že žalobkyňa žiadala
riaditeľa žalovaného o oznámenie, či má prácu a úväzok v rozsahu 0 hodín a či je stav oficiálny, na čo
žalovaný reagoval výzvou zamestnávateľa na nástup ihneď.

13. Z výzvy zo dňa 21.02.2020 súd zistil, že žalovaný vyzval žalobkyňu na okamžitý nástup na výkon
práce, nakoľko dňa 06.02.2020 došlo k odvolaniu výpovede zo dňa 06.08.2019. Vzhľadom na trvanie
pracovného pomeru žiadal žalovaný žalobkyňu o nástup na výkon práce v deň nasledujúci po doručení
výzvy.

14. Z rozhodnutia žalovaného zo dňa 10.03.2020 súd zistil, že uvedeného dňa žalovaný vydal
rozhodnutie o organizačnej zmene s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce z dôvodu poklesu žiakov a s
tým súvisiaceho poklesu úväzkových hodín, ako aj zachovania hospodárneho vynakladania finančných
prostriedkov, ktoré boli zamestnávateľovi zverené na rok 2020, a ktorým ruší pracovné miesta u piatich
zamestnancov, a to: A. H. I. – učiteľ odborných predmetov, J. I. – diplomovaná sekretárka, E. J. A. – učiteľ

všeobecno-vzdelávacích predmetov, E. K. – majster odborného výcviku a A. B. C. – učiteľ odborných
predmetov, čím dôjde k zníženiu počtu zamestnancov zo 41 na 36.

15. Zo žiadosti o prerokovanie výpovede z pracovného pomeru zo dňa 11.03.2020 súd zistil, žalovaný
požiadal odborovú organizáciu o prerokovanie výpovede u piatich zamestnancov, a to: A. H. I. –

učiteľ odborných predmetov, J. I. – diplomovaná sekretárka, E. J. A. – učiteľ všeobecno-vzdelávacích
predmetov, E. K. – majster odborného výcviku a A. B. C. – učiteľ odborných predmetov, z dôvodu
organizačnej zmeny spočívajúcej v poklese žiakov a s tým súvisiacim poklesom úväzkových hodín, ako
ajzachovaniahospodárnehovynakladaniafinančnýchprostriedkov,ktorébolizamestnávateľovizverené
na rok 2020.

16. Z vyjadrenia Základnej organizácie Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy pri Strednej
odbornej škole polytechnickej v Humennom zo dňa 13.03.2020 súd zistil, že výbor ZO OZ PŠaV pri
SOŠP v Humennom vzal na vedomie žiadosť žalovaného, prerokoval výpovede a súhlasí s ukončením
pracovného pomeru s nadbytočnými zamestnancami, a to: A. H. I. – učiteľ odborných predmetov, J. I. –

diplomovaná sekretárka, E. J. A. – učiteľ všeobecno-vzdelávacích predmetov, E. K. – majster odborného
výcviku a A. B. C. – učiteľ odborných predmetov.

17. Z výpovede žalovaného zo dňa 17.04.2020 súd zistil, že výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63
ods. 1 písm. b) Zákonníka práce dal žalovaný žalobkyni z dôvodu nadbytočnosti, pričom rozhodnutím

zamestnávateľa o organizačnej zmene spočívajúcej v znížení stavu zamestnancov zo dňa 10.03.2020
bolo zrušené pracovné miesto žalobkyne ako učiteľky odborných predmetov. Nakoľko sa žalobkyňa
stala pre žalovaného nadbytočnou a žalovaný nedisponuje inou vhodnou prácou, skončil so žalobkyňou
pracovný pomer, ktorý skončí uplynutím výpovednej doby v trvaní troch mesiacov.

18. Z prípisu žalobkyne zo dňa 19.01.2021 súd zistil, že žalobkyňa žalovanému oznámila, že trvá na
pridelení práce, a to s odkazom na právoplatný rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn., 20Cpr/2/2020.

19. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné zo dňa 25.09.2020 súd zistil, že
žalobkyňa bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období 01.12.2019 - 21.09.2020,

22.08.2002 - 26.08.2002, 26.05.2001 - 08.07.2002 a 24.05.2000 - 03.04.2001.

20. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné, zo dňa 16.06.2020 súd zistil, že žalobkyňa
bola evidovaná v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ako zamestnanec
v pracovnom pomere u žalovaného od 01.09.2012 do 30.11.2019.

21. Zo správy z elektronickej pošty zo dňa 10.11.2021 a 19.11.2021 súd zistil, že žalobkyňa od
rôznych zamestnancov žalovaného žiadala o potvrdenie, že v čase od 01.12.2019 do 30.07.2020 bola
zamestnancom školy a boli za ňu riadne hradené odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne, že jej
bola riadne hradená mzda, vyplatené stravné lístky a využitý sociálny fond. Dňa 19.11.2021 pripomenula

svoju žiadosť zo dňa 10.11.2019.

22. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné, zo dňa 24.11.2021 súd zistil, že žalobkyňa
bola evidovaná v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ako zamestnanecv pracovnom pomere u žalovaného od 01.09.2012 do 30.11.2019. Zamestnávateľ podal dňa 30.08.2012
prihlášku za zamestnanca s dátumom vzniku poistenia od 01.09.2012. Dňa 29.11.2019 bola podaná
odhláška s dátumom zániku poistenia k 30.11.2019. Dňa 05.01.2021 zamestnávateľ požiadal o storno

odhlášky s dátumom zániku poistenia k 30.11.2019 a k žiadosti priložil rozsudok Okresného súdu
Poprad, č.k. 20Cpr/2/2020-78. Sociálna poisťovňa na základe žiadosti zrušila odhlášku z poistenia k
30.11.2019. Dňa 22.12.2020 zamestnávateľ podal novú odhlášku s dňom zániku poistenia k 31.07.2020.

23. Podľa Výkazu o strednej škole zberu údajov k 15.9.2018 žalovaný evidoval čo do počtu žiakov 309.

Podľa Výkazu o strednej škole zberu údajov k 15.9.2019 žalovaný evidoval čo do počtu žiakov 230.
Podľa Výkazu o strednej škole zberu údajov k 15.9.2020 žalovaný evidoval čo do počtu žiakov 224.

24. Z rozpočtových opatrení vyplýva, že žalovanému bol schválený rozpočet na rok 2019 vo výške
928.618,- €, z toho bolo na mzdový normatív schválených 839.45,- €. Tento rozpočet bol na mzdovom
normatíve ponížený z dôvodu poklesu počtu žiakov o sumu 34.182 €. Celkovo v roku 2019 mal žalovaný

na svojich zamestnancov mzdové výdavky vo výške 805.273,- €.

25. Z rozpočtového opatrenia č. 140/SR/2020 zo dňa 08.01.2020, rozpočtového opatrenia č.
574/05V/2020 zo dňa 20.02.2020 a rozpočtového opatrenia č. 2885/44V/2020 zo dňa 25.11.2020
vyplynulo,žežalovanémubolschválenýrozpočetnarok2020vsume860.448,-€,ztohobolanamzdový

normatív schválených 786.149,- €. Tento rozpočet bol na mzdovom normatíve ponížený dňa 20.02.2020
o sumu 57.654,- € a následne dňa 24.11.2020 o sumu 11.793,- € a to z dôvodu poklesu počtu žiakov.

26. Z pripojeného spisu Okresného súdu Poprad, sp. zn. 20Cpr/2/2020, súd zistil nasledovné:

27. Z pracovnej zmluvy zo dňa 30.08.2012 súd zistil, že žalobkyňa u žalovaného pracovala ako učiteľka
odborných predmetov od 01.09.2012. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú do 30.06.2013.

28. Z dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 25.06.2013 súd zistil, že pracovný pomer uzavretý
pracovnou zmluvou zo dňa 30.08.2012 bol uzavretý na dobu určitú do 30.06.2015.

29. Z dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 29.06.2015 súd zistil, že pracovný pomer uzavretý
pracovnou zmluvou zo dňa 30.08.2012 bol uzavretý na dobu neurčitú.

30. Z výpovede zo dňa 06.08.2019 súd zistil, že výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm.

b) Zákonníka práce dal žalovaný žalobkyni z dôvodu nadbytočnosti, pričom rozhodnutím gremiálnej
porady riaditeľa školy zo dňa 30.07.2019 o organizačnej zmene, ktorou sa zrušila s účinnosťou
od 1.9.2019 pracovná pozícia žalobkyne na úseku teoretického vyučovania, t.j. učiteľa odborných
strojárskych predmetov a z dôvodu nižšieho počtu prijatých žiakov školy v školskom roku 2019/2020 nie
je zamestnávateľ schopný zabezpečiť pre žalobkyňu stanovený úväzok a nakoľko sa k inej ponúkanej

práci žalobkyňa nevyjadrila, stala sa pre žalovaného nadbytočnou.

31. Rozsudkom zo dňa 19.06.2020, č. k. 20Cpr/2/2020-78, súd určil, že výpoveď daná žalovaným
žalobkyni listom zo dňa 06.08.2019 je neplatná a pracovný pomer trvá. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 25.08.2020.

32. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

33. Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou
pracovnouzmluvoumedzizamestnávateľomazamestnancom,aktentozákonneustanovujeinak.Jedno

písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

34. Podľa § 47 ods. 1 Zákonníka práce odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, a) zamestnávateľ je
povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu,
utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené

právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou, b) zamestnanec je povinný podľa
pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase
a dodržiavať pracovnú disciplínu.35. Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj
zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

36. Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov
ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.

37. Podľa § 61 ods. 3 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods.
1 písm. b), nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení
pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.

38. Podľa § 61 ods. 4 Zákonníka práce výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno
odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne.

39. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi
výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie
zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o
znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných

zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane
nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú
bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.

40. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým

skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

41. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil

zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd

rozhodne o skončení pracovného pomeru.

42. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď
ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo
príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s

cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách. K predpokladom výpovede z
pracovného pomeru podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce patrí to, že o zmene
úloh zamestnávateľa, jeho technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov alebo o iných
organizačných zmenách prijal zamestnávateľ alebo príslušný orgán písomné rozhodnutie, že sa podľa
tohto rozhodnutia stal zamestnanec pre zamestnávateľa nadbytočným a že je tu príčinná súvislosť

medzi nadbytočnosťou zamestnanca a prijatými organizačnými zmenami, t.j. že zamestnanec sa stal
práve v dôsledku takéhoto rozhodnutia (jeho realizácie u zamestnávateľa) nadbytočným. Organizačnú
zmenu treba realizovať písomnou formou, Zákonník práce nedodržanie jej písomnej formy nespája s
neplatnosťou. Hoci je zamestnávateľ povinný rozhodnúť o organizačnej zmene písomne, v praxi sa toto
rozhodnutie nepovažuje za právny úkon, preto sa súdnou cestou nemožno domáhať jeho neplatnosti.

43. V aplikačnej praxi sa výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce uplatňuje najmä
v prípadoch, ak z dôvodu organizačných zmien odpadne zamestnancovi časť pracovnej náplne. Uplatniť
tento dôvod je možné vtedy, keď sa už o organizačnej zmene rozhodne z dôvodov, a to, že dochádza
(i) k zmene úloh, technického vybavenia zamestnávateľa alebo (ii) k zníženiu stavu zamestnancov

s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. Zákon uvedeným spôsobom umožňuje zamestnávateľovi,
aby reguloval počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnával len taký
počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení, aké zodpovedá jeho potrebám. Zamestnanec
nemusí byť vždy pre zamestnávateľa nadbytočným už v dobe podania výpovede vzhľadom na dikciuustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce „zamestnanec sa stane nadbytočný“. Pretože platnosť
právnych úkonov podľa pracovnoprávnych predpisov, treba posudzovať k okamihu a so zreteľom na
okolnosti, kedy bol právny úkon urobený, rozhodnutie o organizačnej zmene musí byť pred podaním

výpovede. O výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje zamestnávateľ sám, a súd nemôže
preskúmať rozhodnutie zamestnávateľa. Zamestnávateľ je povinný pred daním výpovede podľa vyššie
uvedeného zákonného výpovedného dôvodu splniť si zákonnú povinnosť ponuky vhodnej práce. Ak
zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas, mieste,
ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, vtedy ponukovú povinnosť splniť nemusí. Ponúkaná

vhodná práca môže byť akákoľvek práca, ktorú má zamestnávateľ k dispozícii a nemusí zodpovedať
doteraz vykonávanému druhu práce. Môže to byť akákoľvek práca, ktorá je pre zamestnanca vhodná,
avšak nemôže vyžadovať, aby zamestnanec nadobudol nejaké zručnosti neprimeraným časom alebo
nákladmi na školenie (viď rozsudok NS SR, sp.zn. 4Cdo 79/1996, z 24.10.1996). Ponúkaná iná vhodná
práca by nemala byť taká, ktoré možno u zamestnávateľa len dočasne (R 28/1995).

44. Súd mal po vykonanom dokazovaní v konaní preukázané, že výpoveď zo dňa 17.04.2020 bola
daná žalobkyni v súlade s ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Výpoveď z pracovného pomeru
z 17.04.2020, ktorá bola doručená žalobkyni, je formulovaná jasne, konkrétne, a dostatočne skutkovo
vymedzuje výpovedný dôvod.

45. Pracovný pomer žalobkyne skončil uplynutím výpovednej doby k 31.07.2020, pričom žalobkyňa sa
domáhala neplatnosti výpovede podaním zo dňa 27.04.2020, t.j. v rámci dvojmesačnej prekluzívnej
lehoty.

46. Žalovaný predložil súdu listinný dôkaz o tom, že žalobkyňa sa stala vzhľadom na rozhodnutie

o organizačnej zmene zo dňa 10.03.2020 nadbytočnou. Organizačná zmena bola odôvodnená
poklesom žiakov a s tým súvisiacim poklesom úväzkových hodín, ako aj zachovaním hospodárneho
vynakladania finančných prostriedkov, ktoré boli zamestnávateľovi zverené na rok 2020, pričom
žalovaný preukázal, že nemal žiadne iné vhodné miesto, ktoré by žalobkyni mohol ponúknuť, o čom
svedčí tiež skutočnosť, že došlo ku skončeniu pracovného pomeru s viacerými zamestnancami naraz.

Okrem poklesu počtu žiakov došlo aj k zrušeniu študijného odboru, ktorý vyučovala žalobkyňa a to
počnúc septembrom 2019. Výučba vyšších ročníkov odboru mechanik hasičskej techniky bola pokrytá
kolegom žalobkyne. Žalobkyňa je vyštudovaná strojárka, pričom v pracovnej zmluve mala dohodnutý do
práce:učiteľkaodbornýchpredmetov.Žalobkyňatedapo02.09.2019nespĺňalakvalifikačnépredpoklady
viazané na predmety, ktoré sa vyučovali u žalovaného, pričom žalovaný nebol v pozícii nedostatku

kvalifikovaných zamestnancov pre iné vyučovacie odbory. Podľa § 13 zák. č. 138/2019 Z.z. o
pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v strednej škole sa od učiteľa okrem
splnenia kvalifikačných predpokladov vyžaduje aj vyučovanie aprobačných predmetov alebo predmetov
študijného odboru, v ktorom získal vzdelanie, v rozsahu najmenej jednej polovice jeho základného
úväzku (t.j. 22 hodín podľa nar. vlády č. 201/2019 Z.z.) zníženého o jednu hodinu (t. j. 10 hodín). Okrem

toho sama žalobkyňa uviedla, že na to, aby mohla robiť majstra potrebovala ešte zaučiť. Z predloženej
Sumarizácie úväzkov na šk. rok 2019/20120 však nevyplynulo, že by niektorí majstri odbornej výchovy
mali skrátený úväzok. Vo vzťahu k A. G. je potrebné uviesť, že menovaná bola prijatá na zastupovanie
dlhodobo práceneschopného zamestnanca žalovaného, a to skôr než bola žalobkyni doručená výpoveď,
no ani takéto pracovné miesto nemožno zahrnúť do ponukovej povinnosti vzhľadom na jeho dočasný

charakter. K údajnému ústnemu prísľubu riaditeľa súd uvádza, že tento žalovaný poprel, pričom, ak by
aj bol daný, nemá žiadne právne následky.

47. Aj keď výpoveď z 17.04.2020 bola žalobkyni doručená v čase, keď ešte nebolo ani právoplatne
rozhodnuté o jej žalobe o určenie neplatnosti výpovede z 06.08.2019, nemožno tento úkon považovať

za neplatný. Medzičasom, t.j. po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu o neplatnosti výpovede
z 06.08.2019, už neexistovalo viacero, resp. duplicitných výpovedí, ale len jedna realizovaná výpoveď zo
dňa 17.04.2020. Ku dňu rozhodnutia súdu teda došlo k zmene skutkovej situácie. Názor súdu vychádza
tiež zo skutočnosti, že aj v prípade podania výpovede nie je vylúčená možnosť skončiť pracovný
pomer so zamestnancom vo výpovednej dobe okamžitým skončením pracovného pomeru podľa § 68

Zákonníka práce.48. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže boli naplnené tak formálne ako aj materiálne
predpokladyustanovenia§63ods.1písm.b)Zákonníkaprácevspojenís§63ods.2písm.a)Zákonníka
práce, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

49. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 v spojení 255 ods. 1 C.s.p. a v konaní
úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých súd
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia

cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.