Rozsudok – Záložné právo ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, October 2, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/15/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122202388
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Bertová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8122202388.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Johanou Bertovou v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., právne zast.: Mgr. Matúšo Macko, advokát so sídlom
Karpatská 804/10, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00151653, so
sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, právne zast.: Advokátska kancelária Mária Grochová a
partneris.r.o.,IČO:36863017,sosídlomBočná10,04001Košice-mestskáčasťStaréMesto,ourčenie,
že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v článku V. Výkon záložného práva ods. 1. Zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy číslo XXXX/XXXX uzatvorenej

medzižalovanýmakozáložnýmveriteľomaprávnoupredchodkyňoužalobkyneD.E.,nar.XX.XX.XXXX,
naposledy bytom C. XXX, XXX XX C., ako záložcom dňa 20.11.2006 v tomto znení: „ Ak dlžník nebude
riadne a včas splácať pohľadávku, je záložný veriteľ oprávnený začať výkon záložného práva, v rámci
ktorého uspokojí svoju pohľadávku z výťažku predaja zálohu a to spôsobom dohodnutým vo VOP,“ je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

II. Určuje, že nehnuteľnosti zapísané Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom, pre okres

Prešov, obec C., k. ú. C., evidovaných na LV č. XX ako pozemok reg. C parc. č. XXX - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 505 m2, pozemok reg. C parc. č. XXX - záhrada o výmere 94 m2, pozemok reg.
C parc. č. XXX - záhrada o výmere 402 m2 a stavba postavená na parc. č. XXX, súp. č. XXX - rodinný
dom, ktoré sú vo vlastníctve žalobkyne A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., nie sú
zaťažené záložným právom v prospech žalovaného.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

IV. Žalobkyňa má v časti výroku I. a II. tohto rozsudku voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

V.Žalovaný mávčastivýrokuIII.tohtorozsudkuvočižalobkyni nárok nanáhradutrovkonaniavrozsahu
100%, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 07.03.2022 v spojení s uznesením Okresného súdu Prešov

č. k. 15C/15/2022 – 355 zo dňa 20. júla 2025, ktorým súd pripustil zmenu žaloby domáhala určenia,
že I. nehnuteľnosti zapísané Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom, pre okres Prešov, obec
C., k. ú. C., evidovaných na LV č. XX ako pozemok reg. C parc. č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 505 m2, pozemok reg. C parc. č. XXX - záhrada o výmere 94 m2, pozemok reg. C parc. č.XXX - záhrada o výmere 402 m2 a stavba postavená na parc. č. XXX, súp. č. XXX - rodinný dom, ktoré
sú vo vlastníctve žalobkyne A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., nie sú zaťažené
záložným právom v prospech žalovaného na účely výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou podľa

oznámenia o dobrovoľnej dražbe č. DD 138/2021 z 01.07.2021 v spojení s oznámením o opakovanej
dobrovoľnej dražbe č. DD 32/2022 zo 17.02.2022. a že II. nehnuteľnosti zapísané Okresným úradom
Prešov, katastrálnym odborom, pre okres Prešov, obec C., k. ú. C., evidovaných na LV č. XX ako
pozemok reg. C parc. č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 505 m2, pozemok reg. C
parc. č. XXX - záhrada o výmere 94 m2, pozemok reg. C parc. č. XXX - záhrada o výmere 402 m2

a stavba postavená na parc. č. XXX, súp. č. XXX - rodinný dom, ktoré sú vo vlastníctve žalobkyne A.
B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., nie sú zaťažené záložným právom v prospech
žalovaného.

2. Žalobu odôvodnila tým, že: žalobkyni bolo dňa 25.02.2022 doručené Oznámenie o opakovanej
dobrovoľnej dražbe DD 32/2022, ktorá sa mala uskutočniť 17.03.2022 o 9:00 hod. Touto žalobou sa

preto žalobkyňa domáha určenia, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom a nariadenia
neodkladného opatrenia. Dňa 20.11.2006 bola medzi žalobkyňou, F. B. ako dlžníkmi a žalovaným
ako veriteľom uzatvorená zmluva o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy
im bol poskytnutý úver vo výške 756.000 SK ( 25 094,60 EURO). Na zabezpečenie uvedenej úverovej
zmluvy bola dňa 20.11.2006 medzi nebohou D. E., narodenou XX.XX.XXXX a žalovaným uzatvorená

zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Podľa osvedčenia o dedičstve zo dňa 08.11.2016
spisováznačka26D/368/2015,Dnot/117/2016sajedinoudedičkouponebohejzomrelejstalažalobkyňa.
Predmetom záložného práva boli/sú nehnuteľnosti: zapísané Okresným úradom Prešov, katastrálnym
odborom, pre okres Prešov, obec C., katastrálne územie C., evidovaný na liste vlastníctva číslo XX
ako pozemok registra C parcelné číslo XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 505 m2, pozemok

registra C parcelné číslo XXX - záhrada o výmere 94 m2, pozemok registra C parcelné číslo XXX-
záhradaovýmere402m2, astavbapostavenánaG.H.XXX,súpisnéčísloXXX-rodinnýdom.Žalovaný
sa v pozícii žalobcu domáhal v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod spisovou značkou
19C/135/2016 zaplatenia sumy 24 333,09 EUR s príslušenstvom vyplývajúcej zo zmluvy o splátkovom
úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 20.11.2016, ktorá bola zabezpečená zmluvou o zriadení záložného

práva k nehnuteľnosti. Okresný súd Prešov rozsudkom spisová značka 19C/135/2016-132 zo dňa
07.06.2018 konanie nad sumu 21 698,45 EURO s príslušenstvom zastavil a v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol.OkresnýsúdPrešovodôvodnilzamietnutiežalobyzdôvodupremlčaniažalobcomuplatneného
nároku. Rozsudok Okresného súdu Prešov bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov, spisová
značka2Co/148/2018-182,zo17.04.2019.Žalovanýchceprostredníctvomdobrovoľnejdražbyuspokojiť

pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o splátkovom úvere číslo 0503908002 zo dňa 20.11.2006, ktorá bola
predmetom vyššie uvedeného konania na Okresnom súde Prešov pod spisovou značkou 19C/135/2016
a ktorá je premlčaná, teda jej vymožiteľnosť je oslabená. V rámci právneho odôvodnenia žaloby
žalobkyňa poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Prešov 7Co/171/2018 z 25.03.2019. Vzhľadom
na tento právny názor žalobkyňa uvádza, že je premlčané aj záložné právo a preto vznáša námietku

premlčania tohto záložného práva (zriadeného zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
z 20.11.2006). Na podporu tohto právneho názoru cituje taktiež rozsudok Krajského súdu Prešov
spisová značka 22Co/22/2018 z 21.06.2018. Žalobkyňa poukázala na znenie § 7 ods. 2 a § 16 ods.
3 zákona číslo 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a uviedol, že z vyššie uvedených ustanovení
zákona o dobrovoľných dražbách vyplýva, že ak chce záložný veriteľ pristúpiť k výkonu záložného práva

dobrovoľnou dražbou, musí v zmluve o vykonaní dražby uviesť nielen dôvod konania dražby, ale aj
potvrdiť pravosť, výšku a zároveň splatnosť pohľadávky. Z rozsudku Okresného súdu Prešov spisová
značka 19C/135/2016-132 zo 07.06.2018, ktorý bol potvrdený Rozsudkom Krajského súdu Prešov
spisová značka 2Co/148/2018-182 zo 17.04.2019 vyplýva, že pohľadávka žalovaného bola právoplatne
judikovaná ako neexistujúca a preto nemôže žalovaný ako záložný veriteľ potvrdiť pravosť, výšku

a splatnosť pohľadávky. Na podporu týchto tvrdení žalobca cituje z uznesenia Krajského súdu Prešov
spisová značka 10C/16/2021 z 12.10.2021. Žalobkyňa poukázala na to, že zmluva taktiež obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky (poplatok za poskytnutie úveru, poplatok za správu úveru, článok II
bod 4. Záverečných ustanovení...) súdy sú povinné ex offo skúmať existenciu takýchto podmienok.
Uspokojenímpohľadávkyžalovanéhoprostredníctvomdobrovoľnejdražbybydošlokuspokojeniuplnení

neprijateľných zmluvných podmienok. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobkyňa žiada, aby
súd určil, že vyššie uvedené nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom. Z uvedených skutočností
vyplýva, že v evidencii nehnuteľností vedenej príslušným katastrom nehnuteľností pri predmetných
nehnuteľnostiach je (v časti C: ťarchy) zapísaný taký stav, ktorý nezodpovedá rozhodujúcim právnymskutočnostiam, a teda je nezákonný. Tento nezákonný stav umožňuje žalovanému ako záložnému
veriteľovi, aby realizoval záložné právo prostredníctvom dobrovoľnej dražby za nevymáhateľnú a teda
neexistujúcu pohľadávku. Žalobkyňa poukázala na § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku.

V tomto prípade je naliehavý právny záujem daný aj preto, že jedine rozsudok súdu môže vytvoriť pevný
základ pre právne vzťahy medzi stranami sporu. Rozhodnutie súdu v predmetnom spore môže zabrániť
vzniku nenapraviteľných škôd, ktoré by mohlo spôsobiť predaj založených nehnuteľností. Žalovaný
opätovne navrhol vykonanie dražby prostredníctvom dražobníka o čom žalobca bol vyrozumený listom
zo 17.02.2022 označeným ako oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe DD 32/2022. Dobrovoľná

dražba sa má uskutočniť dňa 17.03.2022 o 09:30 hod. Žalobca je toho názoru, že vzhľadom na vyššie
popísaný stav vo veci mu hrozí, ale aj 3. osobám, ktoré by sa zúčastnili dražby, bezprostredná ujma,
keďže žalovaný chce ako záložný veriteľ uspokojiť prostredníctvom dobrovoľnej dražby premlčanú
pohľadávku, na ktorú nemá právny nárok, keďže žalobkyňa riadne a včas uplatnila námietku
premlčania tejto pohľadávky, o čom existuje právoplatné rozhodnutie všeobecného súdu. Vzhľadom na
premlčaniepohľadávkyžalovaného,ktorájezabezpečenázáložnýmprávom,žalovanýnemôževzmysle

príslušných ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť
neexistujúcej pohľadávky.

3. Tunajší súd uznesením č. k. 15C/15/2022 - 64 zo dňa 14. marca 2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť
10.08.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 20Co/23/2022 - 109 zo dňa

15.06.2022 nariadil neodkladné opatrenie v znení, že žalovaný je povinný zdržať sa výkonu záložného
práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam uvedeným vyššie, do právoplatného skončenia konania
vo veci samej.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu 07.10.2022, v ktorom uviedol: Krajský súd

v Prešove rozsudkom spisová značka 4Co/102/2019 a 4Co/103/2019 zo dňa 26.11.2020 právoplatne
rozhodol, že žalovaný nemá povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zo záložnej zmluvy zo
dňa 20.11.2006. Právoplatný rozsudok zakladá prekážku rei iudicata. Okrem toho namietal, že žaloba
neobsahuje žiadne tvrdenia, ktoré by boli relevantné vo vzťahu k príslušnému žalobného návrhu, to
je k určeniu neexistencie záložného práva. Žalobkyňa netvrdí, ani nepreukazuje žiadnu skutočnosť,

ktorá by odôvodňovala, hoci len hypoteticky, záver zodpovedajúci požadovanému určeniu, že záložné
právo neexistuje to je žiadnu skutočnosť, ktorá by po vzniku záložného práva v prospech žalovaného
mala spôsobiť jeho následný zánik. Žalovaný poukázal na § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný
veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je

premlčaná.

5. Súd vyzval žalobkyňu uznesením zo dňa 10.11.2022 na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného, avšak
žalobkyňa túto svoju možnosť nevyužila.

6. Na pojednávaní dňa 16.03.2023 vzhľadom na návrh strán konania na odročenie pojednávania súd
prerušil konanie. V zmysle uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 12.10.2023 na návrh žalobkyne súd
rozhodol o pokračovaní v konaní. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 04.11.2023.

7. Podaním doručeným súdu 26.04.2024 žalovaný uviedol, že žalobkyňa sa v súvislosti s údajným

premlčanímúverovejpohľadávkyodvolávanarozsudokOkresnéhosúduPrešovč.k.19C/135/2016-132
zo dňa 07.06.2018 (neskôr potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 2Co/148/2018-182
zo dňa 17.04.2019). Ak by teda v spore o zaplatenie úverovej pohľadávky voči žalobkyni všeobecné
súdy postupovali v súlade s platným právom, tak by nevyhnutne museli dospieť k zisteniu, že premlčacia
doba začala plynúť až dňa 21.05.2013 – splatnosť splátky, kvôli ktorej došlo k vyhláseniu predčasnej

splatnosti úveru, pripadala totiž na deň 20. 02. 2013, k tomu však bolo potrebné pripočítať dobu
3 mesiacov vyplývajúcu z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a až nasledujúcim
dňom začalo premlčanie – a teda by uplynula dňa 21.05.2016. Žaloba, ktorá bola zamietnutá vyššie
označenými rozsudkami, však bola podaná už dňa 08.03.2016, teda včas pred uplynutím na vec
dopadajúcej premlčacej doby. V konaní predniesli presné skutkové tvrdenia, najmä o existencii

početných neodkladných opatrení, nariadenie ktorých žalobkyňa, resp. jej právna predchodkyňa
dosiahla, a ktoré im po mimoriadne dlhé obdobie bránili, a aj v súčasnosti stále bránia, vo výkone
záložného práva. Poukazuje v tomto ohľade na zásadný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Cdo/64/2020 zo dňa 30.11.2022 (R 27/2023): „Občiansky zákonník § 112 upravujespočívaniepremlčacejdoby,ktoréhopodstataspočívavtom,žeokamihomnastaniaprávnejskutočnosti,
premlčacia doba prestáva plynúť a po odpadnutí zákonnej prekážky jej plynutia pokračuje v plynutí.
Inštitútom spočívania premlčacej doby sa zabezpečuje nemožnosť premlčania práva počas doby,

v ktorej sa účastník právneho vzťahu svojho práva domáha na súde alebo u iného orgánu. ‚Iným
príslušným orgánom‘ v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka je tiež dražobník dobrovoľnej dražby.
Počas dražobného konania neplynie doba, v ktorej sa premlčuje záložné právo.“; a takisto: „V dôsledku
nariadeného neodkladného opatrenia súdom, ktorým zakázal záložnému veriteľovi – navrhovateľovi
dražby zdržať sa výkonu záložného práva až do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej (žaloba

ourčenieneplatnostizmluvyozáložnompráve),dražobníkupustilodvykonaniadražbypodľa§19ods.1
písm. h) zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. K realizácii dražby teda nedošlo v dôsledku
zásahu súdu autoritatívnym rozhodnutím, ktoré záložný veriteľ iba rešpektoval. Z uvedeného potom
vyplýva, že zákaz výkonu záložného práva uložený neodkladným opatrením nemožno vykladať na
ťarchu záložného veriteľa v tom zmysle, že tento riadne nepokračoval (§ 112 OZ) v začatom dražobnom
konaní. Opäť preto dáva do pozornosti, že po oznámení o začatí výkonu záložného práva zo dňa

18.07.2013 boli voči nemu nariadené tieto neodkladné opatrenia: - uznesenie Okresného súdu Prešov
20C/133/2014-19 zo dňa 29.04.2014, ktorého účinky pominuli až na základe rozsudku Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 4Co/102/2019 a 4Co/103/2019 zo dňa 26.11.2020; - uznesenie Krajského súdu v
Prešove č. k. 10Co/16/2021-162 zo dňa 12. 10. 2021, ktorého účinky pominuli na základe uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/319/2021 zo dňa 30.11.2021; - uznesenie

Okresného súdu Prešov č. k. 15C/15/2022-64 zo dňa 14.03.2022, nariadené v prebiehajúcom spore,
ktoré stále trvá. Pre úplnosť ešte dodáva, že v období od 19.01.2021 do 28.02.2021 pôsobili účinky
tzv. zákonného odkladu dražieb na základe § 10 zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych
opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii
a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. V prejednávanej veci ich záložného práva je preto

nesporným,žeriadnepovyhlásenímimoriadnejsplatnostiúverovej(zabezpečenej)pohľadávkypristúpili
k jeho výkonu. Tým došlo k spočívaniu akejkoľvek premlčacej doby a zo strany ich banky následne
nikdy nedošlo k upusteniu od výkonu záložného práva, nikdy sme v žiadnom ohľade neprejavili vôľu
či zámer v jeho výkone riadne nepokračovať. Uvedené napokon nerozporuje ani samotná žalobkyňa,
práve naopak, všetky jej úkony adresované súdom sú motivované výhradne snahou zastaviť a zmariť

nimi riadne vykonávané práva záložného veriteľa. Zároveň v dôsledku troch nariadených neodkladných
opatrení po väčšinu časového obdobia od začatia výkonu záložného práva nemohli pokračovať v
jeho výkone pre existenciu verejnomocenskej prekážky, ktorá ich objektívne vylučovala z možnosti
dokončiť jeho výkon a speňažením zábezpeky dosiahnuť uspokojenie ich dlhodobo omeškanej úverovej
pohľadávky. Aj z tejto perspektívy preto záver o premlčaní ich záložného práva nijako neprichádza do

úvahy.

8. Podaním doručeným súdu 15.10.2024 žalovaný uviedol, že nový žalobný petit je pre ňho vrcholne
nezrozumiteľný, pričom konštrukcia, že určitá majetková hodnota je, resp. nie je zaťažená záložným
právom „na účely výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou“, nemá podľa ich presvedčenia žiadnu

oporu v platnom práve. Zároveň však z neho nevyhnutne vyplýva, že ak nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalobkyne nemajú byť zaťažené záložným právom „na účely výkonu záložného práva dobrovoľnou
dražbou“, tak na všetky iné účely záložným právom zaťažené sú. Oznámením zo dňa 11.03.2013
vyhlásili mimoriadnu splatnosť úverovej pohľadávky, pričom toto oznámenie bolo úverovým dlžníkom
(žalobkyňa a p. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXX, 082 35) doručené dňa 18.03.2013. V oznámení

bola určená lehota 10 dní na zaplatenie úverovej pohľadávky, ktorá márne uplynula dňa 28.03.2013.
Najskôr nasledujúceho dňa – 29.03.2013 – teda prvýkrát mohli prikročiť k výkonu nášho záložného
práva. Ak záložné právo, napriek jeho zákonnej povahe práva s mimosúdnym výkonom, vôbec podlieha
premlčaniu, musí zároveň nevyhnutne platiť, že záložný veriteľ musí mať možnosť svojím úkonom
privodiť rovnaké účinky, aké sú spojené s uplatnením práva v súdnom konaní (podaním žaloby);

rovnako mu vo výkone tohto práve nesmie brániť žiadna objektívna prekážka. V tomto duchu sa úplne
jednoznačne vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky – dokonca vo veci týkajúcej sa našej banky
– už v rozsudku sp. zn. 5Cdo/220/2018 zo dňa 31.05.2021: „Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že uplatnenie
si práva u dražobníka nespôsobuje spočívanie premlčacej doby, spochybňuje to celý mechanizmus
výkonu záložného práva prostredníctvom platného a účinného zákona o dobrovoľných dražbách. Ak

by, ako to tvrdia dovolatelia, bolo nevyhnutné ‚z opatrnosti‘ podávať riadnu žalobu na plnenie, stal
by sa celý inštitút zbytočným, keďže by sa bolo treba aj tak obrátiť na súd. Toto ale určite nebolo
zámerom zákonodarcu, čo možno predpokladať, už len zo skutočnosti, že Zákon o dobrovoľných
dražbách je stále súčasťou právneho poriadku. Účelom tohto zákona je práve odbremenenie súdov aposkytnutie možnosti záložným veriteľom domôcť sa vymáhanej pohľadávky zabezpečenej záložným
právom zriadeným so súhlasom dlžníka efektívne priamym výkonom práva.“ Poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/64/2020 zo dňa 30.11.2022, uverejnený v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako R 27/2023: „Občiansky
zákonník § 112 upravuje spočívanie premlčacej doby, ktorého podstata spočíva v tom, že okamihom
nastania právnej skutočnosti, premlčacia doba prestáva plynúť a po odpadnutí zákonnej prekážky
jej plynutia pokračuje v plynutí. Inštitútom spočívania premlčacej doby sa zabezpečuje nemožnosť
premlčania práva počas doby, v ktorej sa účastník právneho vzťahu svojho práva domáha na súde alebo

u iného orgánu. ‚Iným príslušným orgánom‘ v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka je tiež dražobník
dobrovoľnej dražby. Počas dražobného konania neplynie doba, v ktorej sa premlčuje záložné právo.“; a
takisto:„Vdôsledkunariadenéhoneodkladnéhoopatreniasúdom,ktorýmzakázalzáložnémuveriteľovi–
navrhovateľovidražbyzdržaťsavýkonuzáložnéhoprávaaždoprávoplatnostiskončeniakonaniavoveci
samej (žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o záložnom práve), dražobník upustil od vykonania dražby
podľa § 19 ods. 1 písm. h) zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. K realizácii dražby teda

nedošlo v dôsledku zásahu súdu autoritatívnym rozhodnutím, ktoré záložný veriteľ iba rešpektoval. Z
uvedenéhopotomvyplýva,žezákazvýkonuzáložnéhoprávauloženýneodkladnýmopatrenímnemožno
vykladať na ťarchu záložného veriteľa v tom zmysle, že tento riadne nepokračoval (§ 112 OZ) v začatom
dražobnom konaní.“. Z citovaného judikátu R 27/2023 vyplývajú na prejednávanú vec dva zásadné
závery:Poprvé,začatiedražobnéhoprocesumánaplynutiepremlčacejdoby(záložnéhopráva)rovnaký

účinok, aký by malo podanie žaloby na plynutie premlčacej doby zabezpečenej pohľadávky – dochádza
k spočívaniu premlčania. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a uplynutí lehoty na zaplatenie
úverovej pohľadávky bolo dražobné konanie začaté vyhlásením žalovaného ako navrhovateľa dražby
zo dňa 02.09.2013. Po druhé, dňa 24.02.2014 sa uskutočnila dražba založených nehnuteľností, ktorá
však bola neúspešná, lebo nebolo urobené ani najnižšie podanie; - uznesením Okresného súdu Prešov

20C/133/2014-19 zo dňa 29.04.2014 bolo nariadené neodkladné (vtedy predbežné) opatrenie, ktorým
nám bolo uložené zdržať sa dražobného výkonu záložného práva k založeným nehnuteľnostiam; účinky
tohto neodkladného opatrenia pominuli až na základe rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn.
4Co/102/2019 a 4Co/103/2019 zo dňa 26. 11. 2020; – v období od 19. 01. 2021 do 28.02.2021 bolo
konanie dražieb explicitne zakázané na základe ustanovenia § 10 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých

mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19
a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony; - dňa 19.08.2021 sa uskutočnila ďalšia
dražba založených nehnuteľností, ktorá však bola opäť neúspešná, lebo sa nedostavil žiaden záujemca.
- uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 10Co/16/2021-162 zo dňa 12.10.2021 bolo nariadené
neodkladné opatrenie, ktorým nám bolo uložené zdržať sa dražobného výkonu záložného práva k

založeným nehnuteľnostiam; účinky tohto neodkladného opatrenia pominuli až na základe uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/319/2021 zo dňa 30.11.2021; - uznesením
Okresného súdu Prešov č. k. 15C/15/2022-64 zo dňa 14. 03. 2022 bolo v aktuálne prebiehajúcom spore
nariadené neodkladné opatrenie, ktorým nám bolo uložené zdržať sa dražobného výkonu záložného
práva k založeným nehnuteľnostiam a ktorého účinky stále trvajú.

9.Žalobkyňapodanímdoručenýmsúdu2.7.2025uviedla,ževprípade,žebykonajúcisúdvyhodnotilňou
uvedenú argumentáciu o premlčaní záložného práva z dôvodu premlčania zabezpečenej pohľadávky
ako nedôvodnú, žaloba s pôvodným znením žalobného petitu by bola s najväčšou pravdepodobnosťou
súdom vyhodnotená ako nedôvodná, keďže žalovaný by sa v budúcnosti mohol domáhať výkonu

záložnéhopráva,akbyodstránilpochybnostiotom,ževýkonomzáložnéhoprávabydošlokuspokojeniu
pohľadávky vyplývajúcej čiastočne aj z neprijateľných zmluvných podmienok. Rovnako ak by súd
neprihliadal na existenciu právoplatného rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 19C/135/2016-132,
zo 07.06.2019 a rozsudku Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/148/2018-182, zo 17.04.2019, ktorými
bolo rozhodnuté o pohľadávke žalovaného, kde súdy dospeli k záveru o jej premlčaní, mal by podľa

jej názoru konajúci súd z úradnej právomoci prihliadnuť na skutočnosť, že k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru poskytnutého na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, z 20.11.2006,
nemohlo dôjsť z dôvodu, že takéto právo veriteľa nebolo v zmluve dohodnuté (Podľa § 565 OZ „Ak
ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej
splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť

najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.“), tento právny úkon neobsahuje zákonom
požadované náležitosti a taktiež na skutočnosť, že veriteľ nepostupoval pri poskytnutí úveru s odbornou
starostlivosťou. Pokiaľ sa týka namietaných nedostatkov Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
z 11.03.2013, tento právny úkon považujem za neplatný z dôvodu jeho neurčitosti. V oznámení ovyhlásení mimoriadnej splatnosti nie je špecifikovaná splátka, ktorej nezaplatenie zapríčinilo, resp.
nezaplatením ktorej konkrétnej splátky, boli splnené zákonné predpoklady, nevyhnutné na možnosť
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. V tomto smere poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 5Cdo/2/2023, z 25.01.2024. Dáva do pozornosti, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom výkonu
záložného práva formou dobrovoľnej dražby predstavuje ich rodinné obydlie, ktorého ochrana je
zabezpečená článkom 7 Charty. Právo na obydlie predstavuje základné právo zaručené v článku 7
Charty základných práv Európskej únie. V tomto smere dávam do pozornosti nie priamo tejto veci
týkajúce sa rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-351/23, z 24.06.2025 Z rozsudku SD EÚ vo veci

C-351/23, z 24.06.2025, citujem: „60 Na účely zabezpečenia efektivity ochrany sledovanej smernicou
93/13 Súdny dvor zdôraznil, že je dôležité, aby vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje vo veci, mal právomoc
nariadiť neodkladné opatrenia umožňujúce prerušiť, prípadne zmariť protiprávny postup núteného
výkonu, a to tým skôr, ak ide o postup núteného výkonu týkajúci sa hypotekárneho záložného práva,
ktorý by mohol viesť k vyprataniu nehnuteľnosti, ktorá predstavuje rodinné obydlie spotrebiteľa a jeho
rodiny, keďže právo na obydlie je základným právom, zaručeným článkom 7 Charty, ktoré tento súd musí

zohľadňovať pri uplatňovaní tejto smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. novembra 2023, A. I. J.,
C-598/21, EU:C:2023:845, bod 85 a citovanú judikatúru).“ Žalovaný námietky žalobkyne nepovažuje za
dôvodné, neupustil od výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou podľa oznámenia o dobrovoľnej
dražbe č. DD 138/2021 z 01.07.2021 v spojení s oznámením o opakovanej dobrovoľnej dražbe č. DD
32/2022zodňa17.02.2022apretomázato,ženaliehavýprávnyzáujemnaurčenítakakojepredmetom

konania v súčasnosti je daný.

10. Podaním doručeným súdu 2.9.2025 žalovaný uviedol, že procesné nároky premietnuté do žalobných
návrhovI.aII.savzájomnevylučujú.ŽalobnýmnávrhomI.žalobkyňapožadujeurčenie,ženehnuteľnosti
nie sú zaťažené záložným právom „na účely výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou“, z

čoho nevyhnutne vyplýva, že na všetky „ostatné účely“ záložným právom zaťažené sú. V priamej a
neprekonateľnej kontradikcii k uvedenému však žalobným návrhom II. požaduje žalobkyňa určenie,
že nehnuteľnosti nie sú záložným právom zaťažené vôbec. Pripomína zákonné mantinely spojené s
návrhom na určenie právnej skutočnosti v zmysle ustanovenia § 137 písm. d) Civilného sporového
poriadku. Žiadne ustanovenie právneho predpisu aktuálne neumožňuje určenie, že nehnuteľnosť nie je

zaťaženázáložnýmprávom.Prípustnosťtohtotypužalobnéhonávrhubolavyvodenáaplikačnoupraxou,
avšak výlučne na riešenie veľmi špecifickej a konkrétnej situácie – umožnenie výmazu záložného
práva z katastra nehnuteľností alebo iného obdobného registra, ak je v konaní zistené premlčanie
záložného práva, keďže dôsledkom premlčania nie je jeho zánik. Nemožno však ani prehliadať, že
nové skutočnosti prednesené žalobkyňou odporujú záväzným záverom rozsudku Okresného súdu

Prešov č. k. 19C/135/2016-132 zo dňa 07.06.2018, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského
súdu v Prešove č. k. 2Co/148/2018-182 zo dňa 17.04.2019. Týmito rozhodnutiami bolo – síce vecne
nesprávne – avšak so záväznými účinkami (§ 228 Civilného sporového poriadku) konštatované, že
naša pohľadávka vyplývajúca z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 11.03.2013
je premlčaná. Takéto právne posúdenie pritom nevyhnutne prezumuje, že právny úkon, z ktorého

pohľadávka vznikla, je platný a vyvolal zamýšľané účinky (inak by vôbec nevznikla, a už vôbec by
sa nemohla premlčať). Vo vzájomnom vzťahu medzi žalobkyňou a našou bankou preto v dôsledku
existencie vyššie označených súdnych rozhodnutí záväzne platí, že zosplatňovací úkon je platný, a
tento záver nie je v aktuálnom konaní možné prehodnocovať, prípadne dokonca úplne ignorovať. Od
dražby, ktorú žalobkyňa označuje „podľa oznámenia č. DD 138/2021“, nebolo možné upustiť, keďže sa

uskutočnila dňa 19.08.2021 (t. j. ešte pred začatím sporu), avšak bola neúspešná a nebolo urobené
ani najnižšie podanie. Od dražby, ktorú žalobkyňa označuje „podľa oznámenia č. DD 32/2022“ a ktorá
sa mala konať dňa 17.03.2022, bolo upustené v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 písm. b) zákona č.
527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb.
o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov v znení neskorších

predpisov

11. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 08.02.2024, 17.10.2024, 17.6.2025 a 4.9.2025 pričom strany
na pojednávaní zotrvali na svojich doterajších stanoviskách.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie: listinnými dôkazmi: žaloby na č. l. 1-7, zmluva o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX z 20.11.2006 na č. l. 8, zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a
mandátna zmluva č. XXXX/XXXX zo dňa 20.11.2006 na č. l. 9-10, osvedčenie o dedičstve 26D/368/2016
z 8.11.2016 na č. l. 11-13, výpis katastra nehnuteľností LV č. XX zo 6.3.2022 na č. l. 14, rozsudokOkresného súdu Prešov sp. zn. 19C/135/2016 zo dňa 7.6.2018 na č. l. 15-19, rozsudok Krajského
súdu v Prešove 2Co/148/2018 zo dňa 17.4.2004 na č. l. 23-25, rozsudok Krajského súdu v Prešove
2Co/148/2018 zo 17.4.2019 na č. l. 26-28, rozsudok Krajského súdu v Prešove 2Co/148/2018 zo

17.4.2019 na č. l. 29-31, rozsudok Krajského súdu v Prešove 7Co/171/2018 na č. l. 32-33, rozsudok
Krajského súdu v Prešove 22Co/22/2018 na č. l. 34-38, uznesenie Krajského súdu v Prešove
10Co/16/2021 na č. l. 39-43, oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe DD32/2022 zo 17.2.2022
na č. l. 44-47, rozhodnutia súdov: Okresný súd Prešov 8C/66/2021, Najvyšší súd SR 7Cdo/319/2021 a
Krajský súd v Prešove 4Co/103/2019 na č. l. 70-79, odvolanie žalovaného z 31.3.2022 na č. l. 84-90,

odvolanie žalobcov na č. l. 92-94, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z 5.8.2021 na č. l.
95-98, vyjadrenie žalovaného doručené súdu 7.10.2022 na č. l. 123-129, rozsudok Krajského súdu v
Prešove 4Co/102/2019 z 26.11.2020 na č. l. 130-137, výpis z katastra nehnuteľností z LV č. XX zo
14.3.2023 na č. l. 146-147, podanie žalobcu doručené súdu 15.9.2023 na č. l. 150-153, výpis z katastra
nehnuteľností LV č. XX z 3.1.2024 na č. l. 164-165, podanie žalobcu doručené súdu 1.2.2024 na č. l.
166-168, podanie žalovaného doručené súdu 6.2.2024 na č. l. 171-173, podanie žalovaného doručené

súdu 6.2.2024 na č. l. 176-177, vyjadrenie žalovaného doručené súdu 9.2.2024 na č. l. 182-185, podanie
žalovaného doručené súdu 24.4.2024 na č. l. 192, podanie žalobu doručené súdu 24.4.2024 na č.
l. 196a, podanie žalobcu doručené súdu 4.6.2024 na č. l. 198-199, podanie žalovaného doručené
súdu 25.6.2024 na č. l. 205-209, uznesenie Okresného súdu Prešov 20C/133/2014 na č. l. 210-211,
rozsudokKrajskéhosúduPrešove4Co/102/25019nač.l.212-219,uznesenieKrajskéhosúduvPrešove

10Co/16/2021 na č. l. 220-224, uznesenie Najvyššieho súdu SR 7Cdo/319/2021, z 30.11.2021 na č .l.
225 a 226, podania žalobcu doručené súdu 26.6.2024 na č. l. 231-233 a ďalej na 235-239, podanie
žalobcu doručené súdu 27.6.2024 na č. l. 243-245, vyjadrenie žalovaného doručené súdu 25.6.2024 na
č. l. 248-252, uznesenie Okresného súdu Prešov 20C/133/2014 na č. l. 253-254, rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove 4Co/102/2019 na č. l. 255-262, uznesenie Krajského súdu v Prešove 10co/16/2021 na

č. l. 263-267, uznesenie Najvyššieho súdu SR 7Cdo/319/2021 na č. l. 268-269, vyjadrenie žalovaného
z 15.10.2024 na č. l. 276-278, vyhlásenie navrhovateľa dražby z 2.9.2013 na č. l. 279-280, LV č. XX
z 2.9.2013 na č. l. 280, parametre úveru na č. l. 281, Obchodní vestník 41/2014 z 28.2.2024 na č.
l. 282-283, notárska zápisnica JUDr. Rastislava Demetera N 212/2021 z 19.8.2021 na č. l. 284-287,
vyjadrenie žalovaného doručené súdu 15.10.2024 na č. l. 288-300 s rovnakým obsahom ako predtým,

výpis z LV č. XX z 11.10.2024 na č. l. 303a., odvolanie žalovaného z 27.12.2024 na č. l. 312-314,
spis Okresného súdu Prešov 8C/66/2021 a z neho uznesenie 8C/66/2021 z 18.8.2021 a uznesenie
Krajského súdu v Prešove 10Co/16/2021 z 12.10.2021, spis Okresného súdu Prešov 19C/135/2016
a z neho rozsudok Okresného súdu Prešov 19C/135/2016 zo 7.6.2018 a rozsudok Krajského súdu v
Prešove 2Co/148/2018 zo 17.4.2019 a spis Okresného súdu Prešov 20C/133/2014 a z neho rozsudok

Okresného súdu Prešov 20C/133/2014 z 1.7.2017, opravné uznesenie 20C/133/2014 z 26.7.2019 a
rozsudok Krajského súdu v Prešove 20C/133/2014 z 26.11.2020, podanie žalovaného doručené súdu
3.7.2025 na č. l. 337-353, vyjadrenie žalovaného zo dňa 2.9.2025 na č. l. 358-363.

13. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

14. Z listu vlastníctva č. XX (zo dňa 06.03.2022) kat. úz. C. vyplýva, že žalobkyňa je zapísaná ako
výlučná vlastníčka nehnuteľností zapísaných Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom, pre
okres Prešov, obec C., katastrálne územie C., evidovaný na liste vlastníctva číslo XX ako pozemok
registra C parcelné číslo XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 505 m2, pozemok registra C

parcelné číslo XXX- záhrada o výmere 94 m2, pozemok registra C parcelné číslo XXX - záhrada o
výmere 402 m2, a stavba postavená na G. H. XXX, súpisné číslo XXX - rodinný dom. Z tohto listu
vlastníctva tiež vyplýva, že žalobkyňa nadobudla predmetné nehnuteľnosti na základe Osvedčenia
o dedičstve 26D/368/2016 zo dňa 08.11.2016. V Časti C: ťarchy je evidovaná zmluva o zriadení
záložného práva pre Slovenskú sporiteľňu, a. s. – žalovaného na predmetné nehnuteľnosti. Zároveň je

evidovaný exekučný príkaz EX 51367/19 na zriadenie exekučného záložného práva zo dňa 15.06.2020
od JUDr. Rudolf Krutý PhD. V časti B listu vlastníctva je evidované poznámka P-588/2013 oznámenie
ozačatívýkonuzáložnéhoprávaprežalovanéhozodňa25.07.2013, poznámkaP355/2021,oznámenie
o prebiehajúcom súdnom konaní spisová značka 8C/66/2021 a poznámka P70/2022 – oznámenie
o konaní opakovanej dobrovoľnej dražby spisová značka DD 32/2022 zo dňa 17.02.2022, dražobník: U

9, a. s., navrhovateľ dražby: žalovaný.

15. Dňa 20.11.2006 uzatvoril žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa spolu s F. B. ako spotrebitelia, dlžníci
zmluvu o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX.16. Dňa 20.11.2006 uzatvoril žalovaný ako záložný veriteľ a D. E. ako záložca Zmluvu o zriadení
záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam označeným vyššie na zabezpečenie pohľadávky

záložného veriteľa zo zmluvy o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 20.11.2016 medzi
záložným veriteľom a žalobcom spolu s F. B., na základe, ktorej záložný veriteľ poskytol dlžníkovi úver,
ktorý tvorí istina vo výške 756.000 SK s príslušenstvom. V článku V. Výkon záložného práva ods. 1
bolo dohodnuté, že ak dlžník nebude riadne a včas splácať pohľadávku, záložný veriteľ je oprávnený
začať výkon záložného práva, v rámci ktorého uspokojí svoju pohľadávku z výťažku z predaja zálohu,

a to spôsobom dohodnutým vo VOP. V zmysle Všeobecných obchodných podmienok žalovaného s
účinnosťou od 01.08.2002 v znení dodatku číslo 1 účinného od 01.01.2003, dodatku číslo 2 účinného
od 30.09.2003, dodatku číslo 3 účinného od 01.09.2004, dodatku číslo 4 účinného od 01.01.2006
( ktoré sú súčasťou zmluvy o zriadení záložného práva predloženej žalovaným z tohto konania v
konaní 19C/135/2006 tunajšieho súdu), podľa bodu 7.6.1, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej
povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo: a), ak je klient v omeškaní so splatením

jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, alebo b) ak je klient v omeškaní so
splatením poplatkov spojených s úverom, ktoré trvá viac ako 10 dní alebo banka je oprávnená a) vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru, to je požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient povinný
splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti.

17. Z Osvedčenia o dedičstve F. A. H., notára, ako súdneho komisára 26D/368/2016 Dnot/117/2016 zo
dňa 08. novembra 2016 vyplýva, že D. E. narodená XX.XX.XXXX zomrela dňa XX.XX.XXXX, pričom
predmetné nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XX v katastrálnom území C. tak, ako sú
vyššie uvedené, nadobudla žalobkyňa .

18. Rozsudkom Okresného súdu Prešov 19C/135/2016 zo dňa 07.07.2018, ktorý nadobudol
právoplatnosť 28.06.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove spisová značka
2Co/148/2018 zo dňa 17.04.2019 vo veci tamojšieho žalobcu Slovenská sporiteľňa, a. s. (v tomto konaní
žalovaný) proti tamojším žalovaným 1/ F. B. a 2/ A. B. (v tomto konaní žalobca) rozhodol, že I. konanie
nad sumu 21. 698,4 25 EURO, 5,69% ročný úrok z istiny 21 698,45 EURO od 03.04.2013 do zaplatenia

a 5 % ročný úrok z omeškania z istiny 21 698,45 EURO od 03.04.2013 do zaplatenia zastavuje, II.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. V tomto konaní sa tamojší žalobca – Slovenská sporiteľňa, a.s.- v
tomto konaní žalovaný domáhal zaplatenia sumy 24 333,09 EUR, a to na základe zmluvy o splátkovom
úvere číslo 0503908002 zo dňa 20.11.2006. Súd žalobu zamietol s odôvodnením, že nárok žalobcu
je premlčaný.

19. Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 20C/133/2014-318 zo dňa 01.07.2019 v spojení s opravným
uznesením č.k. 20C/133/2014-344 zo dňa 26.07.2019 v spore medzi stranami zhodnými so stranami
sporu v tomto konaní rozhodol takto: „ I. Žalovaná je povinná zdržať sa výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou podľa Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 20.11.2006 k predmetným

nehnuteľnostiam tak ako sú uvedené vyššie.
20. Rozsudkom Krajského súdu Prešov spisová značka 4Co/103/2019 z 26. 11. 2020 súd zmenil
rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 20C/133/2014-318 zo dňa 1.07.2019 v spojení s opravným
uznesením č.k. 20C/133/2014-344 zo dňa 26.07.2019 tak, že žalobu zamieta. Zrušil predbežné
opatrenie nariadené dňa 29.04.2014 uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 20C/133/2014-9 v spojení

s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 17Co/154/2014-44 zo dňa 19.08.2014 s odôvodnením
(okrem iného), že výkon záložného práva žalovaného premlčaný nebol. Jeho výkonu nebránilo to,
že pohľadávka, ktorá ním bola zabezpečená, je vo vzťahu k predmetu zálohu vo vlastníctve žalobcu
realizovateľná napriek jej premlčaniu.

21. Krajský súd v Prešove uznesením spisová značka 10Co/16/2021 z 12.10.2021 v konaní tamojšej
žalobkyne 1/ - žalobkyne v tomto konaní, tamojšieho žalobcu 2/ - manžel žalobkyne v tomto konaní proti
žalovanému v tamojšom konaní 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s. – žalovaný v tomto konaní a žalovanému
v tamojšom konaní 2/ U9, a.s. (dražobník) o návrhu na nariadenie neodkladné opatrenia, o odvolaní
oboch žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Prešov číslo konania 8C/66/2021-78 zo dňa 18.8.2021

okrem iného rozhodol tak, že čiastočne zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že žalovaný 1/ je
povinný zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k predmetný nehnuteľnostiam, ktoré
sú uvedené vyššie a to až do rozhodnutia o dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu Prešov
číslo konania 4Co/102/2 1019-367 zo dňa 26.11.2020.22. Najvyšší súd SR Uznesením sp.zn. 7Cdo/319/2021 z 30.11.2021 o dovolaní tamojších žalobcov -
v tomto konaní žalobca s manželom proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 26. novembra 2020,

č.k. 4Co/102/2019-367, 4Co/103/2019, rozhodol, že dovolanie ako oneskorene podané odmieta.

23. Oznámením o opakovanej dobrovoľnej dražbe DD 32/2022 z 17.02.2022 dražobník U9, a.s.,
Zeleninárska 6, 8218 Bratislava, IČO: 35849703 na základe návrhu navrhovateľa dražby: žalovaný
oznámil, že predmetné nehnuteľnosti tak ako sú uvedené vyššie budú predmetom dražby, ktorá

sa uskutoční na notárskom úrade JUDr. Rastislava Demetera, Tkáčska 6507/2, 08001 Prešov dňa
17.03.2022 o 9:30 hod pričom ide o druhú dražbu.

24. V zmysle oznámenia o upustení od dobrovoľnej dražby uverejneného v Obchodnom vestníku číslo
XX/XXXX dňa 21.03.2022 dražobník upustil od dražby v zmysle § 19 ods. 1 písm. b) zákona číslo
527/2002 o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov (teda z dôvodu, že je dražobníkovi

preukázané vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie
dražby). Išlo o dobrovoľnú dražbu označenú oznámením o dobrovoľnej dražbe číslo DD 32/2022 zo dňa
16.03.2022 , ktorá sa mala konať 17.03.2022. Predmetom dražby mali byť nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetom tohto konania.

25. Súd zistený skutkový stav nasledujúco právne posúdil:

26. Podľa § 7 ods. 2 druhej vety zákona 527/2002 Z.z. O dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona
Slovenskej národnej rady číslo 323/1992 zbierky o notároch a notárskej činnosti za ( notársky poriadok )
v znení neskorších predpisov, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ je povinný písomne vyhlásiť

aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto
zákona ( § 16 ods. 3 ).

27. Podľa § 16 ods. 3 zákona 527/2002 Z.z. O dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady číslo 323/1992 zbierky o notároch a notárskej činnosti za (notársky poriadok) v znení

neskorších predpisov, ak navrhovateľom dražby je záložný veriteľ, zmluva o vykonaní dražby musí
ďalej obsahovať dôvod konania dražby a meno, priezvisko, trvalý pobyt vlastníka predmetu dražby, ak
je fyzickou osobou; ak je vlastník predmetu dražby právnická osoba, zmluva o vykonaní dražby musí
obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené.

28. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

29. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákon ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

30. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákon dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 17.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

31. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákon spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

32. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákon za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

33. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákon ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.34.Podľa§53ods.5Občianskehozákonneprijateľnépodmienkyupravenévspotrebiteľskýchzmluvách
sú neplatné.

35. Podľa § 298 Civilného sporového poriadku (1) Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského
sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná obchodníkom v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v
takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v

spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
(2) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej
zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu
na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo

výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo
v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
36. Súd právne uzatvára:

37. Nakoľko predmetom konania boli po úpravách 2 žalobné návrhy na určenie či tu záložné právo

je alebo nie je, pričom ani jedno z nich nevyplýva z osobitného právneho predpisu, súd sa prvorado
zaoberal tým, či je daný naliehavý právny záujem na takomto určení.

38. Žalobca (v zásade) nemá naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, ak už
k porušeniu práva došlo. Ochranu už porušeného práva môže dosiahnuť žalobou na plnenie. Iba v

zriedkavých prípadoch obstojí určovacia žaloba, ak možno žalovať na plnenie. Doktrína preventívneho
charakteru určovacej žaloby vychádza preto z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem vtedy, ak
k porušeniu jeho práva (zatiaľ) nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Stav tejto neistoty
alebo ohrozenia možno (preventívne) odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie súdu o existencii
(neexistencii) predmetného práva. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že

žalobný nárok na plnenie konzumuje (v sebe zahŕňa) aj určovací žalobný nárok. To sa prejaví v
prípade súbehu týchto žalôb. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby ďalej vyplýva, že
podanie určovacej žaloby nespôsobuje, že premlčacia doba prestáva plynúť. Tieto účinky nastanú až
podaním žaloby na plnenie. Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby je svojím spôsobom
zakomponovaná už v samotnej legálnej definícii pojmu „žaloba“ (§ 131), resp. pojmu „spor“ (článok

I. základných princípov). Podľa § 131 je žaloba legálne definovaná ako procesný úkon, ktorým sa
uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. Ak spor vznikol z ohrozenia
subjektívneho práva, uplatňuje sa právo na súdnu ochranu (v zásade) žalobou na určenie, či tu právo
je alebo nie je. Ak spor vznikol z porušenia subjektívneho práva, uplatňuje sa právo na súdnu ochranu
(v zásade) žalobou na plnenie.

39. Z hľadiska procesného je základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie skutočnosť, že
žalobcamánapožadovanomurčenínaliehavýprávnyzáujem.Procesnápovinnosťpreukázať,ževčase
rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho,
kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom

určení je dôvodom na zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento
nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku). Pri skúmaní
existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne
zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva
a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne

konanie (sp. zn. 5 Cdo 31/2011) (Najvyšší súd SR sp. zn.: 1Cdo/249/2021 z 28.03.2023).

40. Je nesporné, že žaloba v tomto konaní smerujúca k všeobecnému určeniu, že predmetné
nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom bola podaná zo strany žalobkyne 07.03.2022, pričom
dobrovoľná dražba sa mala podľa Oznámenia o dobrovoľnej dražbe DD 32/2022 uskutočniť 17.03.2022.

Následne však v zmysle oznámenia v Obchodnom vestníku zo dňa 16.03.2022 dražobník upustil
od vykonávania tejto dobrovoľnej dražby. Až na pojednávaní dňa 08.02.2024 žalobkyňa zmenila žalobný
návrh, pričom požadované určenie neexistencie záložného práva zúžila na účely výkonu záložného
práva dobrovoľnou dražbou podľa Oznámenia o dobrovoľnej dražbe DD 138/2021 z 01.07.2021v spojení s oznámením o opakovaní dobrovoľnej dražbe číslo DD 32/2 1022 zo dňa 17.02.2022.
Na tomto určení zotrvala aj pri ďalšej zmene žalobného návrhu, ktorú uskutočnila podaním doručeným
súdu 02.07.2025. Je zrejmé, že v čase prvej aj druhej zmeny žalobného návrhu v dôsledku objektívneho

plynutia času neexistovala možnosť, že by žalovaný prostredníctvom dražobníka uskutočnil dobrovoľnú
dražbu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne dňa 17.03.2022 tak, ako to vyplývalo z Oznámenia
o dobrovoľnej dražbe DD 32/2022. Rozhodnutím o takomto návrhu by došlo k popretiu preventívneho
účinku určovacej žaloby. Preto má súd za to, že v čase nielen rozhodovania súdu, ale ani zmeny
žalobného návrhu týmto smerom neexistoval naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom

určení vo vzťahu ku konkrétnej dobrovoľnej dražbe, ktorá sa mala podľa konkrétneho oznámenia
o dobrovoľnej dražbe uskutočniť 17.02.2022, nakoľko tento žalobný návrh bol uskutočnený po tomto
dátume. Nehrozilo teda reálne nebezpečenstvo že dôjde k ohrozeniu alebo porušeniu práva žalobkyne.

41. Preto súd žalobu v časti o určenie, že predmetné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom
v prospech žalovaného na účely výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou podľa Oznámenia

odobrovoľnejdražbečísloDD138/2021z01.07.2021vspojenísOznámenímoopakovanejdobrovoľnej
dražbe číslo DD 32/2022 zo dňa 17.02.2022 pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto
určení zamietol.

42. Naopak, vo vzťahu k žalobného návrhu týkajúcemu sa všeobecného určenia, že predmetné

nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného, mal súd za to, že je
daný naliehavý právny záujem žalobkyne na takomto určení z dôvodu, že napriek právoplatnému
rozhodnutiu Okresného súdu konštatujúcemu premlčanie práva na plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy
o úvere zabezpečenej zmluvou o záložnom práve je na liste vlastníctva na predmetné nehnuteľnosti
zapísané záložné právo v prospech žalovaného a žalovaný sa nielen právnymi úkonmi smerujúcimi

k vykonaniu dobrovoľnej dražby (tak ako je to vyššie uvedené) ale aj postojom v tomto konaní
evidentne snaží vykonať premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere v neprospech žalobkyne
uskutočnením dobrovoľnej dražby na základe na liste vlastníctva zapísaného záložného práva. Bez
určenia neexistencie záložného práva teda bude vlastnícke právo žalobkyne reálne ohrozené.

43. Žalobkyňa je právnou nástupkyňou - dedičkou záložcu D. E. vo vzťahu k žalovanému - záložnému
veriteľovi zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy číslo XXXX/
XXXX. V článku V. tejto zmluvy bolo dohodnuté právo záložného veriteľa začať výkon záložného
práva, ak dlžník nebude riadne a včas splácať pohľadávku. Súčasťou záložnej zmluvy boli aj
Všeobecné obchodné podmienky žalovaného, ktoré v bode 7.6.1. oprávňovali záložného veriteľa

vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Predmetná záložná zmluva zabezpečovala záväzok žalobkyne a
jej manžela F. B. zo zmluvy o splátkovom úvere číslo 0503908002 z 20.11.2006. Žalobkyňa sa v konaní
vedenom pod spisovou značkou 19 C/135/2016 právoplatne domohla konštatovania premlčania nároku
žalovaného na zaplatenie dlžných súm z úveru na základe zmluvy o splátkovom úvere číslo 0503908002
zo dňa 20.11.2006.

44. Zmluvná podmienka Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy
číslo 1230/2006 zo dňa 20.11.2006 (ktorá je zmluvou spotrebiteľskou) v článku V ods. 1 je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Toto zmluvné ustanovenie bolo nadiktované v rámci kontraktácie v režime
typovej zmluvy. Žalovaný v konaní ani len netvrdil, že by predmetné zmluvné ustanovenie bolo v rámci

kontraktačného procesu so žalobkyňou, respektíve jej právnou predchodkyňou osobitne vyjednané.

45. Článok 3 ods. 1, článok 4 ods. 1, článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS
z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v spojení s článkami 7 a 38
Charty základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že: bránia vnútroštátnej právnej

úprave, podľa ktorej súdne preskúmanie nekalej povahy klauzuly o predčasnej splatnosti obsiahnutej
v zmluve o spotrebiteľskom úvere nezohľadňuje proporcionalitu možnosti priznanej predajcovi alebo
dodávateľovi uplatniť právo, ktoré mu vyplýva z tejto klauzuly, s ohľadom na kritériá súvisiace najmä
so závažnosťou nesplnenia zmluvných povinností zo strany spotrebiteľa, takých ako výška splátok,
ktoré neboli splatené vo vzťahu k celkovej výške úveru a dĺžke trvania zmluvy, ako aj s možnosťou, že

uplatnenie uvedenej klauzuly povedie k tomu, že predajca alebo dodávateľ môže pristúpiť k vymáhaniu
súm dlžných na základe tejto klauzuly predajom rodinného obydlia spotrebiteľa v mimosúdnom konaní.
(Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 9. novembra 2023, Vec C-598/21).46. Zmluvná podmienka uvedená v článku V ods. 1 v zmluve o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluve číslo XXXX/XXXX analogicky k vyššie uvedenému rozsudku
Súdneho dvora C - 598/2021 týkajúcemu sa proporcionality zosplatnenia, rovnako nijakým spôsobom

nezohľadňuje proporcionalitu práva veriteľa začať výkon záložného práva na uspokojenie svojej
pohľadávky, keď vo svojej formulácii nielenže nezohľadňuje kritériá za ktorých možno pristúpiť
k zosplatneniu pohľadávky, ale ide nad rámec ustanovení Občianskeho zákonníka o možnosti
zosplatnenie pohľadávky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka
(veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len, ak to bolo

dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky), keď oprávňuje veriteľa začať výkon záložného práva v prípade,
že dlžník nebude riadne a včas splácať pohľadávku bez ďalších podmienok. Z uvedeného vyplýva,
že na základe takto formulovanej zmluvnej podmienky by záložný veriteľ mohol začať výkon záložného
práva bez zosplatnenia pohľadávky a dodržania podmienok pre zosplatnenie pohľadávky vrátane
proporcionality deklarovanej vyššie uvedeným rozhodnutím Súdneho dvora a to aj v prípade omeškania

dlžníka so splácaním čo i len časti dohodnutej splátky. Uvedená zmluvná podmienka nezohľadňuje
ani dôvody, pre ktoré prípadne došlo na strane dlžníka k omeškaniu plnenia splátok alebo ich častí.
Uvedená zmluvná podmienka v kontexte tohto konania absolútne nezohľadňuje prípad premlčania
práva na plnenie uplatňovaného záložným veriteľom a teda umožňuje začať výkon záložného práva
aj v prípade premlčania hlavného záväzku. Predmetná klauzula tiež nijako nezohľadňuje možnosť, že

uplatnenie uvedenej klauzuly povedie k tomu, že predajca alebo dodávateľ môže pristúpiť k vymáhaniu
súm dlžných na základe tejto klauzuly predajom rodinného obydlia spotrebiteľa v mimosúdnom konaní.
Už to samo osebe zakladá hrubý nepomer medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

47. Vzhľadom na uvedené preto súd túto zmluvnú podmienku ex offo vyhlásil za neprijateľnú a teda

neplatnú.

48. Žalovaný - záložný veriteľ tak nemohol pristúpiť k vymáhaniu predmetnej pohľadávky dobrovoľnou
dražbou, nakoľko na to neexistuje zmluvný základ.

49. Samotná neplatnosť zmluvného dojednania týkajúceho sa možností začatia výkonu záložného
práva žalovaným je dostatočným dôvodom pre to, aby súd vyhovel žalobe v časti určenia neexistencie
záložnéhoprávavsúvislostisneplatnosťouzmluvnejpodmienkyzáložnejzmluvyatozaúčelomvýmazu
zápisu nevykonateľného záložného práva z katastra nehnuteľností.

50. Nad uvedený rámec vzhľadom na priebeh tohto konania a námietky vznášané stranami sporu súd
k namietanému premlčaniu záložného práva uvádza:

51. Žalovaný bez akýchkoľvek pochybností ako veriteľ zákonom predpísaným spôsobom v premlčacej
dobe neuplatnil proti žalobkyni svoj nárok na zaplatenie dlžnej pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej

zmluvy o úvere. Ak námietka premlčania vznesená zo strany žalobkyne neumožňuje priznať
žalovanému pohľadávku z úverovej zmluvy, je nemysliteľné a odporujúce základným zásadám logiky
uspokojiť tú istú pohľadávku formou realizácie výkonu záložného práva (obdobne rozsudok Krajského
súdu v Prešove 7Co/171/2018 25.03.2019). Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a
mandátna zmluva číslo 1230/2006 zo dňa 20.11.2006 je zmluvou akcesorickou vo vzťahu k Zmluve o

splátkovomúverečíslo0503908002zodňa20.11.2006.Akcesoritauvedenéhozáväzkumázanásledok,
že ak sa žalobkyňa právoplatne domohla premlčania hlavného záväzku - plnenia dlžníka z úverovej
zmluvy, je nevyhnutným dôsledkom tejto skutočnosti, že momentom kedy nastáva premlčanie hlavného
záväzku, dochádza aj k premlčaniu práva z akcesorickej zmluvy o zriadení záložného práva. Pokiaľ
tunajší súd v právoplatnom rozsudku spisová značka 19 C/135/2016 konštatoval, že dňa 21.02.2013

začala plynúť trojročná premlčacia doba práva na zaplatenie celého zosplatneného dlhu, je zrejmé, že
predmetná premlčacia doba uplynula dňa 21.02.2016.

52. Pokiaľ žalovaný uplatnil svoje právo na realizáciu záložného práva zo záložnej zmluvy oznámením
o opakovanej dobrovoľnej dražbe DD 32/2022, ktorá sa mala uskutočniť 17.03.2022 a ktoré bolo

žalobkyni doručené 25.02.2022, bolo právo žalovaného ako záložného veriteľa na výkon záložného
práva premlčané.53. Určovací výrok v znení, že sporné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech
žalovanej, ku ktorému dospeli súdy nižších inštancií v prejednávanej veci, je spôsobilým podkladom
pre výmaz predmetného záložného práva z katastra nehnuteľností aj proti vôli záložného veriteľa.

V konkrétnom záložno-právnom vzťahu, pri konkurencii práv záložného veriteľa, ako nositeľa práva,
ktorému patrí pohľadávka zabezpečená zálohom na jednej strane a záložcu na strane druhej, ako
nositeľa povinnosti z premlčaného záložného práva, dovolací súd uprednostnil dispozičné právo (ius
disponendi) záložcu nakladať s predmetom jeho vlastníctva. Ak totiž záložné právo nie je možné
realizovať, nakoľko bolo premlčané a záložca dôvodne vzniesol námietku premlčania, neexistuje žiadny

dôvodnato,abybolavecvpríslušnomregistrizaťaženánevykonateľnouťarchou.Sumarizujúcuvedené,
dospel dovolací súd k záveru, že by bolo v rozpore s princípom všeobecnej spravodlivosti, ak iba v
dôsledku absencie právnej úpravy ohľadom právnych následkov premlčania výkonu záložného práva
bolo znemožnené žalobkyni (záložcovi) ako vlastníčke sporných nehnuteľností realizovať v plnom
rozsahu výkon dispozičných oprávnení súvisiacich s jej vlastníckym právom, garantovaných čl. 20 ods. 1
v spojení s čl. 13 ods. 4 Ústavy, ktorá ako bdelý vlastník riadne vzniesla námietku premlčania záložného

práva voči záložnému veriteľovi a zároveň splnila procesnú povinnosť uloženú jej právoplatným súdnym
rozhodnutím. (Najvyšší súd SR Sp. zn.: 1Cdo/249/2021 z 28.03.2023)

54. Záložná zmluva je akcesorickým záväzkom, teda jej premlčanie sa posudzuje podľa hlavného
záväzku. Súd prvej inštancie mal za to, že došlo k premlčaniu tak hlavného záväzku, ako aj záväzku,

ktorý zabezpečoval hlavný záväzok. (Rozsudok Krajského súdu Prešov sp.zn. 22Co/22/2018 z 21. 06.
2018)

55. Na základe vyššie uvedeného a v kontexte rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová
značka 4Cdo/169/2021, logicky z toho potom vyplýva, že premlčaním záložného práva a po vznesení

námietky premlčania zo strany záložcu nemá registrácia záložného práva viaznuceho k nehnuteľnosti
v katastri nehnuteľností žiadny ďalší zmysel a v konečnom dôsledku len obmedzuje záložcu nakladať
s objektom jeho vlastníckeho práva, keďže záujem o kúpu takejto nehnuteľnosti za zodpovedajúcu
(primeranú) kúpnu cenu bude v praxi značne limitujúci. Ak totiž záložné právo nie je možné realizovať,
nakoľko bolo premlčané a záložca dôvodne vzniesol námietku premlčania, neexistuje žiadny dôvod na

to, aby bola vec v príslušnom registri zaťažená nevykonateľnou ťarchou.

56.Akbyajsúdnevzhliadolneplatnosťdojednaniatýkajúcehosamožnostizáložnéhoveriteľauskutočniť
výkon záložného práva tak ako je uvedené vyššie, bol by dôvod určiť, že predmetné nehnuteľnosti nie
sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného v dôsledku premlčania záložného práva.

57. Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadom prekážky právoplatne rozhodnutej veci, uvedenou
otázkou sa už zaoberal Krajský súd v Prešove uznesení vydanom v tejto právnej veci pod spisovou
značkou 20C/23/2022 v uznesení číslo listu 109 zo dňa 15. júna 2022, pričom uzavrel, že totožnosť osôb
v konaní a v prejednávanej veci je nepochybne jasná. Pokiaľ však ide o totožnosť predmetu konania,

konštatuje, že o tej nemožno hovoriť, ale aj preto, ak sa súd doposiaľ plnohodnotne nezaoberal ex offo
nekalou povahou zmluvných podmienok predmetnej úverovej zmluvy a záložnej zmluvy, napríklad v
súvislosti s možnosťou veriteľa využiť právo uplatnené v § 565 Občianskeho zákonníka. Je navyše
evidentné, že pri totožnosti strán sporu konania o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným
právom, nie je tým konaním tvoriacim res judicata ku už skôr určenému konaniu o zdržanie sa

výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou práve kvôli existencii neskoršie judikovaného premlčania
pohľadávkybankyrozsudkomOkresnéhosúduPrešovspisováznačka19K.zodňa7.6.2018vspojenís
rozhodnutímKrajskéhosúduvPrešovespisováznačka2C/148/2018-182zodňa17.04.2019.Uvedené
rozsudky nepochybne spôsobujú skutkové odlišnosti oboch konaní.

58. Žalovaný tiež namietal, že až Oznámením zo dňa 11.03.2013 vyhlásili mimoriadnu splatnosť
úverovej pohľadávky, preto najskôr nasledujúceho dňa – 29.03.2013 mohol pristúpiť prvýkrát k výkonu
svojho práva. Poukazoval tiež na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka
5Cdo/220/2018. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že na rozdiel od veci posudzovanej
uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu, predmetom tohto konania nie je určenie neplatnosti

dobrovoľnej dražby s tým, že súd sa má vysporiadať so všetkými predbežnými otázkami vrátane
premlčania práva žalovaného na plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy. Na rozdiel od konania vedeného
na NSSR pod spisovou značkou 5Cdo/220/2018, v tejto veci súd vychádza z právoplatne uzavretého
konania a rozhodnutia Okresného súdu Prešov pod spisovou značkou 19C/135/2016, kde bolokonštatované premlčanie práva žalovaného uplatneného voči žalobcovi zo spotrebiteľskej zmluvy
o úvere. V konečnom dôsledku obe strany sporu sa vo svojich vyjadreniach zhodli na tom, že je
právne irelevantné, že od rozhodnutia Okresného súdu Prešov pod spisovou značkou 19C/135/2016

došlo k zmene právneho posudzovania jednotlivých predbežných právnych otázok, z ktorých Okresný
súd v tomto konaní vychádzal. Námietky spočívania premlčacej lehoty mal možnosť žalovaný uplatniť
v konaní 19C/135/2016. Vzhľadom na akcesorickú povahu záložného práva vo vzťahu k právu
na plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy je potrebné konštatovať, že ak je právoplatne rozhodnuté že právo
zo spotrebiteľskej zmluvy na plnenie je premlčané, nemožno ďalej pripustiť námietky spočívania

premlčacej lehoty vo vzťahu k právu záložnému.

59. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

60. Žalobkyňa bola v konaní v časti výroku I. a II. plne úspešná, preto má žalobkyňa voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

61. Žalovaný bol v konaní v časti výroku III. plne úspešný, preto má žalovaný voči žalobkyni nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.