Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 4, 2025

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6T/79/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723010430
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2025:6723010430.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudcom Mgr. Bohušom Hruškom v trestnej veci obžalovaného A. B., nar.

XX.XX.XXXX, pre prečin usmrtenie podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 04.11.2025 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v Žiari nad Hronom, trvale bytom B. XXX
sa podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry Zvolen č. k. 1 Pv 36/22/6611-29 zo dňa 17.07.2023, pre prečin usmrtenie podľa § 149 ods.
1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 17.01.2022 v čase o 10.39 hod. v železničnom traťovom úseku medzi železničnou stanicou Dobrá
Niva a železničnou zástavkou Podzámčok na jednokoľajnej trati v km. 11.150, ako rušňovodič motorovej
jednotkyMV95567812021-8,radenomvovlakuOs6011,poprejdeníkoľajovéhooblúkunapriekdobrej
viditeľnosti a rozhľadu nevenoval dostatočne pozornosť sledovaniu trate, v dôsledku toho oneskorene
spozoroval v koľajisku pohybujúcu sa osobu, ktorá mala na sebe oblečený železničiarsky reflexný odev,
použil zvukové výstražné znamenie, až následne zatiahol rýchločinné brzdenie, avšak z dôvodu krátkej
vzdialenosti a rýchlosti vlaku už nedokázal zabrániť stretu vlaku s osobou poškodeného C. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom D., C. E. XXXX/XX, zamestnanca spoločnosti ŽSR, Oblastné riaditeľstvo
Zvolen, SMSÚ ŽTS TO Levice, pracovisko Šahy, ktorý v tom čase v danom úseku vykonával pravidelnú
kontrolu trate, kde na základe znaleckého skúmania znalci z Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, pracovisko SLaPA Banská Bystrica určili ako bezprostrednú príčinu smrti poškodeného
úrazovo - krvácavý šok pri viacnásobných devastačných poraneniach tkanív a orgánov hrudnej a brušnej
dutiny v príčinnej súvislosti po strete s osobným vlakom,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor F. B. D. podal pod č. 1 Pv 36/22/6611-29 dňa 17.07.2023 obžalobu na obvineného A. B. pre
prečin usmrtenie podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Okresný súd Zvolen vo veci vydal rozsudok číslo konania 6T/79/2023-974 zo dňa 14.11.2023
a obžalovaného spod obžaloby prokurátora oslobodil podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku dňa 14.11.2023.
Voči tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor. Krajský súd v Banskej Bystrici svojim uznesením sp.

zn. 4To/10/2024 zo dňa 15.02.2024 rozsudok Okresného súdu Zvolen zrušil v celom rozsahu, vrátil vec
Okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Na základe toho Okresný
súd Zvolen v potrebnom rozsahu vec prejednal, v žiadanom smere doplnil dokazovanie a opätovne vo
veci rozhodol.Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného, svedkov,
znalca, prečítal znalecké posudky a listinné dôkazy nachádzajúce sa v trestnom spise.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že využíva svoje právo a nevypovedal. Urobil však
vyhlásenie, že je nevinný. V záverečnej reči uviedol, že celá vec ho mrzí, znáša to zle, nechcel nikomu
ublížiť, ale nehode nemohol zabrániť.

Poškodený B. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pokiaľ bude uznaná vina obžalovaného, uplatní
si škodu od jeho zamestnávateľa a teda od obžalovaného si škodu neuplatňuje. Vo svojej záverečnej
reči uviedol, že k tejto veci nešťastného úmrtia nebohého C. B., ktorý bol jeho otec sa vyjadruje, že
to bol skúsený zamestnanec, ktorý zodpovedne vykonával svoju funkciu dlhé roky bez akýchkoľvek
nedostatkov. Tak isto v čase nehody sa ničím neprevinil, na rozdiel od obžalovaného, ktorý svojou
nezodpovednosťou jednoznačne a preukázateľne mu zobral život. Obžalovaný je v jeho očiach človek

s krivým charakterom, ktorý účelovo menil výpoveď vo svoj prospech a v neprospech nebohého, aby
zakryl svoju nezodpovednosť. Preto súdu navrhol obžalovaného uznať vinným.

Svedok A. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol v predmetnom vlaku a mal na starosti kontrolu
cestovných dokladov. Vlak odchádzal z Dobrej Nivy a vykonával medzi ľuďmi obvyklú činnosť. Potom

počul trúbenie a brzdenie. Presne si nepamätá či to bolo súčasne. Potom sa brzdilo a počul rachot,
buchot. Prišiel za rušňovodičom a spýtal sa čo sa stalo. On mu oznámil, že zrazil človeka. Bol to
obžalovaný. Čo sa týka viditeľnosti z jeho pohľadu, tak viditeľnosť nebola skoro žiadna. Bola hmla a lialo.
Zabezpečili vlak. Vyrozumeli cestujúcich, že zrazili človeka, aby nevystupovali a keď sa zatiahli ručné
brzdy, potom išli s rušňovodičom hľadať do koľajiska človeka. Vie, že človek ležal cez koľaje na boku.

Vie, že bol zohnutý a skrútený. Rušňovodič volal záchranné zložky a on volal dispečera. Presne si to už
nepamätá. Trúbenie počul viackrát, nepamätá sa však koľkokrát. Vlakvedúceho robí 16 rokov. Proste
brzdil, myslí, že to bolo prudké brzdenie. Keď išli do koľajiska, tak sa šmýkalo. Bola poľadovica, padal
taký ľadový dážď, taký štipľavý. Padal ľadový dážď, ktorý na koľajisku hneď namŕzal. Z jeho pohľadu
viditeľnosť nebola ani 100 m asi tak 50 m, do 100 m. Čo sa týka viditeľnosti zrazeného človeka a to

ako bol oblečený, on ho nemal ako vidieť, bol medzi ľuďmi. Vrchný odev mal vyzlečený, spodný mal
oblečený. Bolo tam niečo oranžové, ale vtedy už bol povyzliekaný, keď ho videl. Počasie mu pripadalo
také aprílové, nepamätá sa, či fúkal vietor. Ešte k oblečeniu uviedol, že si myslí, že mal oblečené modré
rifle, ktoré mal čiastočne už potom vyzlečené. Čo sa týka vrchného oblečenia, toto mal vyhrnuté a bolo
tam niečo oranžové. Toto bola prvá zrážka vlaku s človekom, ktorú zažil. Prudké brzdenie už vo vlaku

zažil.

Svedok H. B. I., na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje ako riaditeľ Oddelenia železničnej polície
PZ Zvolen a to zhruba od roku 2005. Táto udalosť bola nahlásená cez 158, operačného dôstojníka,
ktorý následne vyrozumieva stálu službu, vtedy na Železničnej stanici vo Zvolene. Bolo to oznámené

v priebehu 5 min. od nehody. Vzhľadom na závažnosť skutku potom stála služba vyrozumieva jeho.
O tom sa dozvedel v čase od 10.45 – 10.50 h. Vzhľadom na závažnosť skutku ako nadriadený
má povinnosť sa dostaviť na miesto a metodicky a organizačne riadiť podriadených. Bezprostredne
po skutku tam išla hliadka, poverený policajt a v podstate hneď aj on. Prišiel tam niečo po 11.00 h.
Poveternostné podmienky na mieste, keď tam prišiel boli veľmi podobné ako dneska ( 27.11.2023 ),

nízka oblačnosť, mrholenie. Myslí si, že bolo niečo nad nulou. Na mieste bol minimálne hodinu.

Po nahliadnutí na fotografie na čl. 149 – 150 svedok uviedol, že na tej prvej fotografii na čl. 149 je
on. Fotografie boli robené v čase ohliadky na mieste činu. Fotografie boli robené niečo medzi 11.00 h
a 12.00 h.

Nevedel presnejšie povedať, kedy vznikli tie fotografie. V jednoduchých prípadoch si robí fotografie
policajt sám. V závažnejších prípadoch, ako bol aj tento robí fotografie kriminalistický technik OR PZ
Zvolen. Nevedel posúdiť, aká bola viditeľnosť v čase zrážky 10.39 h, keďže v tom čase tam nebol.
Keďže je z J. K. a denne dochádza do Zvolena takže uvedeným úsekom prechádzal 6.50 h až 7.00

h a poveternostné podmienky boli podobné, ako keď tam bol po nehode. V ten deň, keď tam bol,
hmla nebola.Svedok H.C. L., nahlavnompojednávaníuviedol,ževčasedopravnejnehodydňa17.01.2022pracoval
ako vedúci Strediska bezpečnosti a inšpekcie železníc SR Zvolen. Prešetrovali toto nešťastie, aj ho
uzavreli. Pri prešetrovaní mali k dispozícii aj záznam o rýchlosti daného vlaku.

Po nahliadnutí čl. 144 – 146 svedok uviedol, že tabuľka Mirel RM1 uvádza, v prvom stĺpci čas, v druhom
korekciutohočasu,kdesaberierozdielnahodnotamedziskutočnýmčasomačasom, ktorýsanachádza
na vozidle – rušni. Ďalší stĺpec je to poloha - prejdená dráha. Medzi jednotlivými riadkami v stĺpci vidno,
aká bola prejdená dráha v metroch. Vedia presne určiť, že medzi zvukovou výstrahou, ktorá bola použitá

a použitím prídavnej brzdy aká bola prejdená dráha a treba to odpočítať. Toto vozidlo udáva prejdenú
dráhu v metroch, časovú jednotku v sekundách a zároveň aj zaznamenáva aj zvukové návesti - použitie
trúby, použitie brzdy a rozdiel po koľkých metroch od trúbenia bola použití brzda. 51 m pred zrážkou bola
použitá zvuková výstraha a 31 m pred zrážkou bola použitá brzda. Po začatí brzdenia dôjde k plneniu
brzdových valcov po čase 1,8 – 1,9 sekundy. Potom akonáhle prestaví brzdy do rýchlo činného brzdenia
zaznamená Mirel jeho polohu. Od vtedy vlastne trvá 1,9 sekundy na to, aby sa začali plniť brzdové valce.

Pokiaľ v riadku je uvedené súčasne tlak – valce = 3 to znamená, že tlak vo valcoch bol maximálny 5,1
baru. V tomto riadku je tiež napísaný ZvuVys – 1 čo znamená, že bola použitá zvuková výstraha v čase
10:39:47. V ďalšom riadku je uvedené PB=1 to znamená, že bola použitá prídavná brzda sekundu na
to, a to v čase 10:39:48 h. Čo sa týka prejdených metrov medzi použitím výstrahy a použitím brzdy teda
tej jednej sekundy čo plynula tak za ten čas vozidlo prešlo 20 m. V deň nehody na mieste nehody nebol,

poslal tam inšpektorov.

Po nahliadnutí čl. 115 - 129 svedok uviedol, že ich závery v tejto správe boli také „Nehodu zavinil:
jednoznačne nepreukázateľné príčiny – súhrn nepriaznivých vonkajších okolností“. Na vysvetlenie bol
to zhluk takých anomálií. Pán pochôdzkar v ten deň mal ísť opačným smerom, to zn. mal ísť od

Podzámčoku na D. Nivu. Vzhľadom na to, že bola vtedy korona musel ísť vykonať zdravotný test na
koronu a preto išiel opačne. Zdá sa mu, že test vykonal v Krupine. Išiel po zastávku D. Niva a odtiaľ mal
svoj úsek po Podzámčok. Z Podzámčoku mal ísť autobusom do Zvolena a vykonávať ďalšiu prácu. Bola
to anomália v tom, že išiel opačným smerom. Druhá bola tá, že cestná komunikácia, ktorá vedie popri
trati je veľmi frekventovaná. V tejto súvislosti poukázal na hlučnosť. Čo sa týka viditeľnosti, bolo zhruba

také počasie, ako teraz a viditeľnosť bola cez 2000 m. Vidno to z fotiek inšpektorov, ktorí prišli tesne po
nehode na miesto nehody. Uzatvorili to preto takýmto spôsobom, lebo oni nie sú orgán činný v trestnom
konaní a nevedeli posúdiť, napr. či rušňovodič nepoužíval mobilný telefón, alebo iné zariadenie napr.
na používanie televízie. Podobný prípad sa stal v žilinskom obvode, kde rušňovodič taktiež usmrtil
pochôdzkara a len na základe šetrenia policajných orgánov bolo zistené, že sledoval televízny program.

Aká bola viditeľnosť v čase a mieste nehody o 10.39 h nevie, nebol tam. On videl len fotografie, ktoré
boli urobené po nehode a tam bola viditeľnosť veľmi dobrá. Nevedel povedať, kedy inšpektori robili
fotografie. Každopádne boli robené po nehode. Pri vyšetrovaní im bola záhada to, že poškodeného
- usmrteného rušňovodič videl minimálne 250 m a zvukovú návesť dával 51 m pred zrážkou. Splnil
si povinnosť, že dal zvukovú návesť, ale dal ju neskoro. Preto robili aj vyšetrovací pokus a na druhý

deň boli zisťovať pri tom istom vlaku aj viditeľnosť, na ktorú mohol vidieť toho usmrteného. Bol z toho
vykonaný záznam. Pri vyšetrovacom pokuse bol on osobne. Bolo v podstate také isté počasie, ako v deň
nehody. Bolo sychravo, mrholilo. Tento vyšetrovací pokus robili sami pre seba.

Po nahliadnutí č. l. 168 svedok uviedol, že to je viditeľnosť, ktorá bola v deň zrážky

po nehode.

Po nahliadnutí č. l. 174 - 181 svedok uviedol, že tieto fotografie boli robené pri ich vyšetrovacom
pokuse dňa 19.01.2022. V podstate im išlo o to, že ten pochôdzkar pri pokuse mal odev jasno oranžovej
farby. Pochôdzkar, ktorý zomrel mal taký istý odev. Tento odev je odfotený na čl. 167. Takýto odev mal

pochôdzkar pri pokuse, ale aj pochôdzkar, ktorý zomrel pri nehode. Bol aj pri vyšetrovacom pokuse,
ktorý robil znalec.

Po nahliadnutí č. l. 318 - 324 svedok uviedol, že sú to fotografie, ktoré boli robené pri
vyšetrovacompokuse,ktorérobilznalec.Bolazapožičanáfigurína,oblečenádotakéhoistéhoreflexného

odevu.On poškodeného, ktorý zomrel nepoznal a ani ho nevidel. Vie len toľko, že mal ísť do dôchodku a tešil
sa. Čo sa týka vyšetrovacieho pokusu, tak to bol tretí usmrtený na železničnej trati v priebehu 2 - 3
mesiacov.

Svedok C. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že robí inšpektora bezpečnosti železničnej dopravy v
Železničnej spoločnosti Bratislava, pracovisko Zvolen. V tejto funkcii je zhruba 8 rokov. Pri vyšetrovacom
pokuse, ktorý robil znalec dňa 29.10.2022 bol osobne prítomný. Mal zabezpečiť rušeň, ktorý bol na tej
jazde. Aj ho zabezpečil. Potom mal na základe ústneho dohovoru vypracovať ten rozbor jazdy, toho

skúšobného rušňa. Zúčastnil sa toho pokusu, ale bolo tam veľa ľudí, takže bol na zadnom stanovišti
rušňa. Pri tom pokuse pred seba nevidel. Na základe toho vypracoval stanovisko.

Po nahliadnutí č. l. 331 svedok uviedol, že je to to stanovisko, ktoré teraz spomínal. Pokiaľ v tomto
stanovisku sa spomína, že v čase vykonávania vyšetrovacieho pokusu nebol zaznamenaný silný vietor
a mrznúci dážď, toto v stanovisku uviedol preto, lebo keď sa robil zápis s rušňovodičom, tak vtedy si

pamätal informáciu od rušňovodiča o mrznúcom daždi. Mal na mysli obžalovaného. Pokiaľ v tomto
stanovisku je písané, že sa vyšetrovací pokus robil len za predpokladu, že osoba stála na mieste zrážky
pekne otočená, chcel poukázať na to, že tá osoba, ktorá bola zrazená mohla byť aj v inej polohe.
Tých vyšetrovacích pokusov by sa mohlo robiť niekoľko. Poukázal na to, že pochôdzkari nie sú ich
zamestnanci, ale vo všeobecnosti každý musí dbať na svoju bezpečnosť. Či to ukladá zákon alebo

predpis ŽSR. Rušňovodič za jazdy, keď zbadá nejakú osobu použije zvukové výstražné zariadenie.
Čo sa týka samotného zvuku, ktorý vydáva vlak, to sú ľahké motorové vozne, tie nevydávajú zvuk ako
nákladné. Dôležitá povinnosť rušňovodiča je sledovať trať. Keď je osoba v koľajisku tak je priamo
v predpise uvedené, že rušňovodič použije zvukovú výstrahu na varovanie osôb. Zvukovú výstrahu
má použiť vtedy, keď osobu spozoruje. Keď osoba na zvukovú výstrahu nereaguje, tak rušňovodič má

zastaviť vlak. Rušňovodič pri svojej činnosti okrem sledovania trate musí vykonávať toho ešte strašne
veľanapr.sledovaniezošitovýchcestovnýchporiadkov,prístrojov–meracíchprístrojovvrušni,najbližšie
zastavenie. Keď prichádza k priecestiu použiť zvukové zariadenia, sledovať situáciu okolo priecestia.
Tieto povinnosti rušňovodiča sú v predpise, ale nie sú rozčlenené podľa dôležitosti. Tých bodov čo má
sledovať rušňovodič je asi viacej, ale nie je uvedené, čo z toho je dôležitejšie.

Znalec H. B. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že znalecký posudok v písomnej forme spracoval
na základe informácií, ktoré mal k dispozícii v čase spracovania znaleckého posudku. Na výsluchu
dňa 20.06.2023 zazneli pre neho dve nové informácie, ktoré nemal k dispozícii v čase spracovania
znaleckého posudku. Tieto informácie vyplynuli z otázok, ktoré mu kládol obhajca. Išlo o výsluch svedka

A. G. – vlakvedúceho, kde v podstate ten vypovedal, že „nevie presne uviesť, aká bola viditeľnosť, ale
bola tma a hmla. Ako keby pršalo, zamračené a husto padal ľadový dážď. Viditeľnosť takmer žiadna“.
Druhá informácia bola taká, že došlo k orezaniu krovín popri trati v čase po nehode, to znamená, že
došlo k zmene rozhľadových pomerov. On ďalej neskúmal či došlo skutočne k orezaniu krovín, nakoľko
nebol požiadaný o vykonanie ďalších úkonov. Pokiaľ naozaj po nehode došlo k orezaniu krovín, tak

to má vplyv na výsledky znaleckého dokazovania. Tak isto aj to vyjadrenie ohľadne viditeľnosti, že
bola takmer tma. Znalecký posudok č. 22/2022 bol vypracovaný na základe podkladov, ktoré mu boli
predložené zadávateľom a ktorých súčasťou bol aj videozáznam, v ktorom boli skúmané rozhľadové
pomery. Na základe tohto videozáznamu bolo stanovené, že rušňovodič mohol vidieť osobu v koľajisku
vo vzdialenosti 250 m. Vzhľadom na to, že toto skúmanie rozhľadových pomerov, bolo vykonávané pri

zníženej rýchlosti vlaku, berie sa táto skúška ako za polostatickú, pretože nebola dodržaná pôvodná
rýchlosť vlaku ako išiel vlak v čase nehody. Z tohto dôvodu sa potom uplatňuje korekcia vzdialenosti,
je to vlastne zaužívaný spôsob, ako prísť k reálnejším údajom. V tomto prípade bola korekcia 10 %.
Tá vzdialenosť 250 m bola korigovaná na 225 m. No a v tejto vzdialenosti vypočítal celkovú zábrzdnú
vzdialenosť vlaku. Táto hodnota, zábrzdná vzdialenosť bola 221 m, t. z. 4 metre pred osobou v koľajisku.

V podstate tam v bode 1.4. znaleckého posudku 22/2022 je to konštatované. Rušňovodič mal k dobru
4 m. Toto je v časovom vyjadrení pri rýchlosti 70 km/h 0,21 s. Stačí trošku neskoršia reakcia a tie 4
m by vlak prešiel za veľmi krátku dobu. V doplnku znaleckého posudku už pracoval s výsledkami
pokusu, ktorý sa uskutočnil 29.10.2022 v čase medzi 10.00 a 10.45 h. Na základe výsledkov tohto
vyšetrovacieho pokusu bola vzdialenosť stanovaná už na 300 m. Prakticky na základe výpočtov bola

určená zábrzdná vzdialenosť nejakých 237 m. Boli urobené dva pokusy a aj pri prvom aj pri druhom
pokuse vlak zastal nejakých 70 m od figuríny, ktorá bola umiestnená v koľajisku. Z toho vyplývajú tie
rozdiely v záveroch znaleckého posudku a aj jeho doplnku. Aj v znaleckom posudku uviedol, že bolo
možné zabrániť nehode v tej vzdialenosti 221 m. Nebola tam technická príčina vzniku nehody. Príčinounehody bolo neskoré spozorovanie osoby v koľajisku. Pri spracovaní znaleckého posudku neskúmal
pohľad z miesta rušňovodiča, postavy v pokľaku alebo podrepe pri trati bez reflexných prvkov, prípadne
prekrytými reflexnými prvkami. Neskúmal to preto, lebo vychádzal z výpovede rušňovodiča, že postavu

videlvzpriamenú,kráčalasmeromvsmerejazdyrušňastým,žebolotamešteuvedené,akokebychcela
ísť v ľavo a v pravo. Boli to údaje zo svedeckej výpovede rušňovodiča. To či osoba stála a mala reflexné
prvky alebo bola v podrepe a nemala reflexné prvky má vplyv na viditeľnosť takejto osoby. Pokiaľ osoba
náhle vojde do jazdnej dráhy vlaku vo vzdialenosti menšej ako 100 m nie je možné pri rýchlosti 70km/
h zabrániť zrážke. Nie je kamerový záznam z toho dňa, keď sa stala nehoda, sú fotografie. Z hľadiska

úpravy terénu, osekania krovín, nastalo po nehode zlepšenie výhľadových pomerov. Dá sa povedať,
že už aj tých 250 m, ktoré boli zistené a korigované na 225 m, nevedel posúdiť, či už v tom čase boli
orezané kroviny. Ale poukázal na to, že 221 m je hranica, kedy musel rušňovodič začať reagovať. Ak
teda zoberie, že pri skúške v októbri 2022 došlo k orezaniu krovín, viditeľnosť bola 300 m a tá sa zlepšila.
Pokiaľ bola taká viditeľnosť, ako uviedol svedok A. G. na hlavnom pojednávaní dňa 22.09.2023, tak bola
znížená viditeľnosť. V podstate za zníženej viditeľnosti, viditeľnosť osoby v podrepe, pokľaku neskúmali.

To by musel znalecký posudok doplniť a navodiť takéto poveternostné podmienky. Tým, že neexistuje
kamerový záznam z nehody musel by sa urobiť pokus za takýchto poveternostných podmienok, ako
uvádza obhajca. Čo sa týka činnosti v priestore možného ohrozenia a pobytu v prevádzkovom priestore
zamestnanci si musia v zmysle predpisu Z2 uvedomovať tú skutočnosť, že sú ohrození a musia byť
náležite pozorní a ostražití a kontrolnú činnosť vykonávať v súlade s ustanoveniami predpisu Z2. Počas

zníženej viditeľnosti smú kontrolnú činnosť v prevádzkovom priestore vykonávať iba v prípadoch, ak
je výkon tejto činnosti nevyhnutný. Zistenie príčin vzniku nehody, úrazu a pod.. Toto je uvedené aj
v znaleckom posudku v bode 1.8.. V podstate tá celková vzdialenosť, na ktorú vlak brzdí sa skladá
zreakčnejdobyrušňovodičaabrzdnejdráhy.Keďsazoberie,žebrzdnádráhabola151m, takvpodstate
zvyšná vzdialenosť je dráha, ktorú vlak prejde kým začne brzdiť a to je ten reakčný čas rušňovodiča

a reakčný čas brzdového systému. Preto je to tých 221 m. Vlak pri rýchlosti 70km/h prejde 19,44 m
za sekundu. Ten rozdiel medzi 151 m a 221 m je 3,5 sekundy. Forenzne je stanovaná 1 sekunda pre
spozorovanie vnemu prekážky, potom 1,5 s je na použitie návesti 104 pozor a zavedenie brzdenia a 1s
je na reakciu brzdového systému. V odbornej literatúre sa ešte uvádza, že reakcia brzdového systému je
2,5 s. V tomto prípade reakcia brzdového systému bola 1s ( to sa dalo zistiť z rozboru rýchlomeru ). Preto

aj použil túto hodnotu a nie hodnotu stanovenú v technickej literatúre. V znaleckom posudku v bode
1.7. sa uvádza, že „rušňovodič je za jazdy vlaku a pri posune povinný sledovať trať, koľajisko, trakčné
vedenie,dávaťnávesti,venovaťsaplnevýkonuvedeniavlakuvrátanesledovaniaprístrojovnastanovišti
rušňovodiča, sledovanie aktuálnej rýchlosti“. Od sústredenia sa na výkon priamo závisí reakčná doba
rušňovodiča a vzdialenosť, akú vlak prejde za čas jeho reakcie. Pokiaľ by osoba nebola v pokľaku, tak

ten záver znaleckého posudku zotrváva, ale bez zohľadnenia zníženej viditeľnosti a orezania krovín.
Hypoteticky pokiaľ by boli konáre husto, tak môžu mať vplyv na viditeľnosť. Pokiaľ by išlo len o kosbu
trávy, taktáneovplyvnírozhľad.Pokiaľideoosekávaniekrovín,taktenužmôžemaťvplyvnaviditeľnosť.
Pokiaľ aj tráva je, tak tá je za podvalmi, za štrkovým lôžkom.

Po nahliadnutí do spisu na č. l. 297 znalec uviedol, že je vidieť v podstate pred oblúkom, alebo teda
v oblúku sú kroviny pri ktorých, ale nie je možné posúdiť, či bránili alebo nebránili výhľadu rušňovodiča,
keďže fotografia nie je urobená z toho pohľadu rušňovodiča. Ťažko je na toto odpovedať.

Na hlavnom pojednávaní dňa 25.04.2025 svedok A. N. uviedol, že v prvom rade chce uviesť, že

z pohľadu BOZP na ŽSR vyšetroval ten úraz smrteľný p. vyšetrovateľ H. M. a on bol spolu s ním prizvaný
na zdokumentovanie tejto udalosti na mieste. Po prijatí hlásenia na ŽSR spolu aj s ostatnými kolegami
– H. O., p. M., išli na miesto udalosti. Približne o 11.20 h sa dostali na miesto udalosti a zdržali sa
tam približne do 12.00 h. Jeho úlohou bolo zdokumentovať – urobiť fotografie usmrtenej osoby a miesta
udalosti. Tieto fotky urobil svojim služobným mobilom. Už ho nemá. Vrátil ho zamestnávateľovi. Čas

a dátum na mobilnom zariadení neupravoval. On robil fotografiu na č. l. 149. Ostatné fotky, ktoré sú
v tejto fotodokumentácii nerobil. Pred nami tam bola ešte polícia, nevedel, či oni robili tie fotky. Nevedel,
kto robil tú fotku na čl. 150. V čase keď prišli, telo už bolo zakryté a nevedel, kto urobil tú fotku. Nevedel
uviesť v akom čase robil túto fotografiu, boli tam od 11.20 h do 12.00 h. Pre nich stačili aj tieto zábery. Bol
tam za BOZP ŽSR SR s tým, že za nich dvoch teda jeho a p. M. robil fotky on. Kto robil iné fotky nevedel.

Na hlavnom pojednávaní dňa 17.06.2025 znalkyňa MUDr. Jana Sládkovičová uviedla, že najväčšia
intenzita násilia bola lokalizovaná do oblasti trupu, konkrétne sa to týkalo priečneho prerušenia chrbtice,
konkrétne v hrudnom stavci č. 12, čo zodpovedalo výške od stupaje poškodeného 112 cm, čo korelovalos výškou spodnej hrany nárazníka vo výške 110 cm, teda možno predpokladať, že poškodený sa
nachádzal vzpriamenej polohe s možným naklonením do koľajiska, nakoľko najzávažnejšie zranenie
bolo v oblasti chrbtice. Možno predpokladať, že k nárazu došlo ľavou zadobočnou, alebo pravou

zadobočnou plochou tela.

Na hlavnom pojednávaní dňa 17.06.2025 znalec Ing. Peter Ihnát, PhD. uviedol, že trvá na písomnom
vyhotoveníznaleckéhoposudokzčl.1035.Privyhotovovaníposlednéhoznaleckéhoposudkuvychádzal
z predchádzajúcich znaleckých posudkov a najmä z toho pokusu, ktorý bol uskutočnený 29.10.2022.

Vychádzal aj z podkladov toho vyšetrovacieho pokusu. Fotografie, ktoré sú súčasťou tohto znaleckého
posudku a to obrázok 2.1 a 2.2 pochádzajú z toho dňa, kedy bol robený vyšetrovací pokus. Tak isto
obrázok 2.4. Obrázok 2.3 pochádzal zo dňa 19.01.2022, kedy vlastne bola robená kontrola viditeľnosti
na danej trati. Čo sa týka záverov znaleckého posudku, kde sa uvádza skrátenie viditeľnosti o 30 %
a toho koeficientu 0,8 správne má byť koeficient 0,7 , keďže je to skrátenie viditeľnosti 30 % a teda
viditeľnosť je 70 % prakticky z tých 300 m. Ten výpočet je tam správne, lebo 300 x 0,7 je 210.

Aby priblížil hodnotenie foto záznamov využil aj prvky umelej inteligencie, čo sa týka viditeľnosti na
tie jednotlivé vzdialenosti podľa analyzovaných scenárov, keďže boli tri. Čo sa týka tých jednotlivých
scenárov tak v prípade kľačania osoby ide o to, že vlastne dochádza k zníženiu výšky osoby a teda
tak isto sa znižuje aj viditeľnosť danej osoby v koľajisku. Porovnával to aj voči osobe, ktorá stála, čiže
to bude obrázok 2.1, kde sú dve osoby, osoba v stoji a osoba v kľaku. Je z toho obrázka zrejmé,

že viditeľnosť osoby v kľaku je nižšia. V podstate pôvodný znalecký posudok vychádzal z výpovede
svedka, že teda osoba bola v stoji a bežala – pohybovala sa medzi koľajami. Preto aj s týmto variantom
pracovali pri tom pôvodnom znaleckom posudku. Vzhľadom na nové skutočnosti, kde prakticky už
svedok vypovedal v pozícii obžalovaného, a vlastne poukázal na to, že osoba nebola v stoji, kľačala,
tak vlastne bol vypracovaný tento znalecký posudok, ktorý zohľadňoval tieto skutočnosti, pričom pri

viditeľnostiazábrzdnejvzdialenostivychádzalztejpôvodnejvzdialenosti300manazákladetejkorekcie
viditeľnosti vychádza, že teda 210 m v prípade, ak osoba kľačí, v prípade ak osoba nemá reflexné prvky
je to 180 m viditeľnosť, a v prípade obmedzenia výhľadu vegetáciou je viditeľnosť je 240 m, tak z toho
vyplýva, že vypočítaná zábrzdná vzdialenosť 267,67 m je vyššia ako tie tri hodnoty, o ktoré je korigovaná
viditeľnosť. Preto sú odlišné závery v znaleckom posudku, nakoľko sú tam nové vstupy. V podstate, ako

už vysvetľoval zábrzdná vzdialenosť bola 267,67 m, čiže 150 m v prípade chýbajúcich reflexných prvkov
je nedostatočná na zastavenie vlaku. Je tam rozdiel 117,67 m. Zábrzdná vzdialenosť pozostáva z dvoch
premenných. Prvú premennú zahŕňa čas, ktorý vlak prejde skôr, ako začne brzdiť. Druhá premenná je
brzdná dráha a čo sa týka reakčného času, tak sa tam započítava čas na spozorovanie prekážky, reakcia
rušňovodiča a potom samotná reakcia brzdového systému. Čiže tým pádom, pokiaľ je nameraná brzdná

dráha, tak nerovná sa zábrzdnej vzdialenosti. Takže 1 sekunda na spozorovanie vnemu prekážky, ak
sa berie v úvahu to, že rušňovodič, keď spozoruje preukážku má dať výstrahu POZOR, čiže následne
sú to 3 sekundy, ďalšia 1 sekunda je na vyhodnotenie výstrahy a zavedenie brzdenia a 1 sekunda na
zaúčinkovanie brzdného systému. Teda prakticky pri rýchlosti 70 km/h prejde vlak za 6 sekúnd 116,67 m.

Na hlavnom pojednávaní dňa 17.06.2025 svedok H. B. P. uviedol, že pokiaľ podávali tú správu
dňa 06.03.2025, tak si preverili dostupné meteorologické údaje a ďalšie zmeny nezaznamenali. Po
nahliadnutí na fotografie z č. l. 111 vyšetrovacieho spisu a to zväčšeniny fotiek 15, 16, 17, 24 svedok
uvádza: nemáme vedomosť o tom, že v čase nehody bola dohľadnosť 50 m. Zrážkomernú stanicu majú
v Dobrej Nive, tá však nezaznamenala výskyt hmly toho dňa. Na druhý deň, nakoľko ide o dobrovoľného

pozorovateľa, ktorý robí pre tú zrážkomernú stanicu na Dobrej Nive jeho náplňou práce je ráno
zaznamenať množstvo zrážok, výskyt snehu, trvanie zrážok a vyskytujúce sa javy v priebehu dňa. Toho
dňa pozorovateľ zaznamenal len silný vietor, ale nakoľko ide o dobrovoľného pozorovateľa nie je jeho
povinnosťou zdržiavať sa v Dobrej Nive v priebehu dňa a tak nemusí zaznamenať celý priebeh počasia.
Pozerali sa aj na iné stanice a to letisko Sliač, kde to pozorujú vojaci, tam dohľadnosť v priebehu

toho obdobia bola okolo 8 km a v priebehu dopoludnia klesala na 6 km. Zaznamenali výskyt hmly
na dobrovoľnej zrážkomernej stanici Môťová v priebehu dopoludnia, ale presný údaj tam nie je. Na
meteor. stanici v B. Štiavnici majú prístroj, ktorý sleduje vodorovnú dohľadnosť v jednom smere a tie
údaje poskytol. Je tam zjavné, že tá vodorovná dohľadnosť sa výrazne mení v priebehu zmien počasia
a konkrétne toho dňa dosahovala v ranných a dopoludňajších hodinách široký rozsah od viac ako 20 km

až po slabú hmlu 970 m. Zhoršenie dohľadnosti nastávalo pri zrážkovej činnosti. Za určitých okolností sa
môže vytvoriť hmla aj v silnom vetre, pokiaľ dôjde k nasýteniu vzduchu, alebo aj pri zrážkovej činnosti.
Toho dňa bola nízka oblačnosť, v tých ranných, dopoludňajších hodinách sa vyskytovala hmla a slabý
dážď, viac pršalo v severnejších častiach zvolenskej kotliny a smerom na juh potom tie zrážky ubúdali,alevyskytovalisarôzne.ÚhrnyzrážoksúzaznamenanáajgrafickyasúztejzrážkomernejstaniceDobrá
Niva, Sliač a B. Štiavnica. Dobrá Niva je v údolí, v údolnej polohe, obkolesená kopcovitým reliéfom
a úhrn mohol byť aj nižší. Nemajú uvedený záznam vlhkosti, nevedel určiť, či v tom čase bola hmla.

Na hlavnom pojednávaní dňa 17.06.2025 svedok K. B. A. uviedol, že pokiaľ sa týka fotografií na čl. 150,
151 toto robil p. B. a to zamestnanec ŽSR, ktorý bol na mieste. Dneska ráno si uvedomil, že robil fotky
na svoj mobilný telefón, prvá fotka bola 11.22 hod. a 11.23 hod. zo smeru, ako prichádzal rušňovodič,
s tým, že išiel od prvej veci, ktorú našiel a to bol zápisník alebo kľúč. Potom prišiel technik a fotil on.

Tieto fotky si fotil ako podklad pre neho, keby sa niečo zabudlo.

Na hlavnom pojednávaní dňa 11.07.2025 svedok K. A. A. Q. uviedol, že bol pri tejto dopravnej nehode.
Nepamätal si, kedy prišiel na miesto po dopravnej nehode. Nepamätal si presne, s kým tam bol, lebo
keď idú na výjazd, vezú poverených príslušníkov, ale ak si dobre pamätal, tak povereným príslušníkom
bol policajt železničnej polície. Či prišli súčasne, alebo on už bol na mieste, to si nepamätal. Pamätal

si, že robil fotografie.
Po nahliadnutí do spisu do fotodokumentácie na čl. 110, 112-113 svedok uviedol, že tieto fotky realizoval
on. Bolo to robené fotoaparátom Nikon, presne aký typ, to nevedel. Ten fotoaparát sa dal kalibrovať,
čo do dátumu a času. V metadátach tých jednotlivých fotiek, tam sa dá dohľadať presný čas vytvorenia
fotografie. Na CD sú originál fotografie. Fotoaparát neupravoval pred zhotovením týchto fotografií.

Fotoaparát sa zvykne upravovať, čo sa dátumu, resp. času týka pri prechode na zimný, resp. letný čas.
S určitosťou nevedel uviesť, či dátum a čas, ktorý je na týchto fotografiách, je zhodný so skutočným
dátumom a časom. Lebo ako už uviedol, nedošlo k fyzickej kontrole dátumu a času predtým, ako robil
fotografie.

Na hlavnom pojednávaní dňa 04.11.2025 svedok H. R. B. uviedol, že v čase dopravnej nehody a aj teraz
pracuje na ŽSR OR Zvolen na sekcii tratí a stavieb. Nakoľko sa jednalo o ich zamestnanca a dozvedel
sa o tej udalosti, tak tam išiel. Robil tam fotky a z nich je možné zistiť, kedy tam prišiel. Hneď ako prišiel,
začal robiť fotky. Fotografie na č. l. 150, 151 robil on. Viditeľnosť v čase, keď robil fotky bola dobrá
a fúkal silný vietor, ale nepršalo.

Podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku súd čítal výpoveď obžalovaného ( v tom čase v postavení
obvineného ) zo dňa 15.06.2023, ktorý uviedol, že pracuje ako rušňovodič pre spoločnosť ZSSK
a. s. vo Zvolene od januára 2019. V deň nehody dňa 17.01.2022 vykonával službu na vlaku pod č.
6011. Odchádzal zo stanice Šahy do konečnej stanice Zvolen. Po odchode zo stanice Dobrá Niva sa

nachádza nezabezpečené priecestie na ktorom dával opakovane píšťalou a húkačkou návesť POZOR.
Po prejdení nezabezpečeného priecestia od rýchlostníka zvyšoval rýchlosť. Po výjazde z koľajového
oblúka asi po 80 m a dosiahnutí rýchlosti 70km/h sa náhle objavila osoba pred vlakom. Všimol si, že
asi ide o zamestnanca železníc, mal na sebe reflexnú vestu. Po spozorovaní osoby dal návesť POZOR
a použil rýchlo činné brzdenie. Z jeho pohľadu to bolo tak, že osoba vystúpila z koľajiska na ľavú stranu

vedľa koľajiska a vo vzdialenosti asi 1 metra od ľavej koľaje, ako dal návesť POZOR osoba zmenila
smer doprava a vošlo pod ľavú stranu rušňa. Vyzeralo to, ako keby sa tejto osobe šmyklo. Keby táto
osoba pokračovala v tom pohybe vľavo, tak by popri tejto osobe prešiel trúbiacim a brzdiacim vlakom
a osobe by sa nič nestalo. V ten deň bolo sychravé počasie, padal mrznúci dážď, fúkal silný vietor
a bola zlá viditeľnosť. Počas jazdy mal pustené stierače a aj tak bola zlá viditeľnosť. Po zastavení

vlaku zatiahol ručné brzdy, obliekol si reflexnú vestu a utekal k zrazenej osobe, pričom volal na linku
112. Počas volania na linku 112 osobu obhliadol, nejavila známky života. Potom zavolal výpravcovi
Zvolen a Dobrá Niva. Vlakvedúci volal regionálnemu dispečerovi. Pri zrazenej osobe čakal na záchranné
a vyšetrovacie zložky. Po príchode vyšetrovacích zložiek bol podrobený zisteniu prítomnosti alkoholu
v dychu s negatívnym výsledkom. Následne bol vypočutý v policajnom aute. Osoba, ktorá sa náhle

objavila približne 100 m pred vlakom mohla byť v pokľaku pri koľajisku z dôvodu vykonávania práce
s maticovým kľúčom, ktorý sa pri nej našiel po zrážke, alebo mohla byť v pokľaku z dôvodu kontroly
trate. Tým, že mala táto osoba oblečený dlhý hnedozelený, šedý kabát s kapucňou a s hnedozelenou
brašňou, tak je celkom možné, že ako bol v pokľaku, tak mu tento kabát zakrýval výstražné nohavice.
Ak ich mal v tom čase oblečené na sebe. Uvedenú brašňu mal prehodenú cez chrbát a tá mu zakrývala

výstražnú vestu. Vzhľadom na veľmi zlé poveternostné podmienky, mrznúci dážď a silný vietor, ako aj
farbe jeho oblečenia, ktorá splývala s okolím, nebol tento zamestnanec vôbec viditeľný až do okamihu,
keď vstal a náhle vošiel do dráhy vlaku. Rozhľadové pomery po nehode boli výrazne lepšie ako pri
nehode, kvôli tomu, že hneď na druhý deň po nehode boli popri trati orezané kríky a konáre. Tátoskutočnosť je videná na videozázname zo dňa 19.01.2022, že popri trati sú čerstvo orezané konáre
kríkov. Keď išiel vlakom po nehode, po dvoch týždňoch od nehody daným úsekom, všimol si, že došlo
k zlepšeniu viditeľnosti v železničnom oblúku ako aj na trati z dôvodu orezania kríkov pri železničnej trati.

Vyšetrovací pokus sa vykonával za úplne iných poveternostných podmienok. Nepadal mrznúci dážď,
nefúkal silný vietor, neboli použité stierače. Vyšetrovací pokus neskúmal viditeľnosť kľačiacej osoby pri
koľajisku bez reflexných prvkov. Nemal žiadnu znalosť, že v tom úseku sa pohybuje zamestnanec ŽSR.

Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku súd čítal svedeckú výpoveď S. A. zo dňa 28.06.2023, ktorý

uviedol, že pracuje ako rušňovodič osobných vlakov už 6 rokov pre ZSSK Slovensko a. s., OSD Zvolen.
V turnuse čo chodievajú na Šahy bol asi 5 rokov a tú trať pozná celkom dobre. V deň nehody nastupoval
do práce v čase 17.50 hod. na vlak Os-6030 a išiel priamo zo Zvolena do Šiah. Po príchode do Šiah spal
na ubytovni a potom na druhý deň išiel ráno v čase 04.50 hod. vlakom do Zvolena. Potom zo Zvolena
išiel vlakom 06.51 hod. do Krupiny a z Krupiny išiel v čase 08.05 hod. do Zvolena a po príchode do
Zvolena mohlo byť niečo pred 9.00 hod. ukončil službu. V ten deň keď nastupoval do zamestnania, tak

ho strojmajster informoval o tej nehode čo sa stala. K veci uviedol, že aj 14.01.2022 viezol vlak Os-6011
zo Šiah do Zvolena a v tom úseku, kde došlo k nehode kríky neboli upravené. Nevedel povedať presný
deň a čas, ale po nejakom období po tej nehode si všimol, keď tam vykonával jazdu vlakom, že kríky
boli obrezané. Po ich orezaní sa viditeľnosť určite zlepšila.

Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku súd čítal svedeckú výpoveď A. T. zo dňa 06.07.2023, ktorý
uviedol, že pracuje ako hlavný majster SMSÚ ŽTS TO Levice, pracovisko Šahy, pričom bol pracovne
nadriadený nebohého C. B.. Poznal ho dobre, k svojej práci pristupoval zodpovedne, neboli s ním žiadne
problémy. Ako traťový robotník bol u nich od roku 2010. Úlohou kontrolórov trate je kontrola všetkého
čo súvisí so železničnou infraštruktúrou, t. z. vizuálne kontrolovať koľaje, zvršok, železný spodok,

priepusty a keď zistí nejakú závadu, tak to nahlási svojmu priamemu nadriadenému ( traťmajstrovi ).
Títo pracovníci nosia so sebou aj pracovné náradie, ako mačetu, spojkový kľúč, čiže keď napr. vidí,
že nejaký konár zasahuje do prechodového prierezu, tak ho mačetou odstráni. Oni nerobia údržbu,
ale keď je povolená matka na koľajovom styku, tak ju dotiahne. Je to výnimočné. V mieste, kde
došlo k zrazeniu nebohého nie sú koľajové styky, koľajnice sú pozvárané. Z jeho pozície robí každý

druhý mesiac kontrolu jazdy, čo znamená, že sa nachádza na stanovišti rušňovodiča alebo na zadnom
neobsadenom stanovišti, kde kontroluje výhľadové pomery v danom kontrolnom úseku. Čo sa týka toho
úseku, tak rozdiel viditeľnosti je zrejmý hlavne podľa ročného obdobia. Pokiaľ sa týka orezávania alebo
kosenia nevie o tom, že by niekto iný okrem nich toto vykonával. Pokiaľ by to robil, mal by mať ich
povolenie.

Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku súd čítal svedeckú výpoveď O. O. zo dňa 12.05.2023, ktorý
uviedol, že v deň 17.01.2022, kedy došlo k zrazeniu a usmrteniu C. B. pracoval ako výpravca Železničnej
stanice Dobrá Niva. V ten deň pán B. okolo 10.00 hod. prišiel ku nemu. Prezliekol sa, spravil mu kávu.
Potom išiel na pochôdzku. Mohlo to byť po pól hodinke. Keď bol u neho, informoval ho, že išiel rušeň

apotomžepôjdeosobnývlak.Počaspobytuvkanceláriisivšimol,žemudlhšiesignalizovalouzatvorenie
svetelného priecestia Železničnej zástavky Podzámčok a krátko na to mu volal rušňovodič, p. B., niečo
v zmysle, že niekoho zrazil. V ten deň bolo premenlivé počasie, raz pršalo raz nie. Nepamätal si, čo mal
p. C. B. oblečené na sebe. Ani to či mal na sebe reflexný odev, ale myslí si, že mal.

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku súd sa oboznámil so znaleckým posudkom č. 50/2022 a č.
1/2022, z ktorého mimo iné vyplýva, že vzhľadom ku skutočnosti, že najrozsiahlejšie a najzávažnejšie
zranenia usmrteného C. B. boli lokalizované v oblasti trupu, pričom výška priečneho prerušenia chrbtice
v oblasti XII. hrudného stavca predstavovala 112 cm od stupaje, čo korelovalo s výškou spodnej hrany
čelného nárazníka vlaku možno usudzovať, že telo sa pri strete s osobným vlakom nachádzalo vo

vzpriamenej polohe. Nakoľko sa telo po zrážke nachádzalo v koľajisku pri ľavej koľaji a krvné stopy
boli prítomné na konštrukciách ľavej strany koľajového vozidla svedčí pre stret ľavej čelnej časti vlaku
s menovanou osobou. Vzhľadom k tomu, že telo po zrážke ležalo v koľajisku je pravdepodobné, že
sa miere nakláňalo k zemi, čím posunulo ťažisko tela smerom ku koľajisku. Charakter povrchových
a vnútorných zranení v oblasti ľavého boku trupu nasvedčuje, že telo bolo privrátené k osobnému

vlaku ľavou zadobočnou stranou tela, avšak nie je možné vylúčiť ani to, že v čase zrážky sa osoba
rotovala na pravú stranu a k stretu s vlakom došlo pravou zadobočnou stranou tela, kde boli rovnako
rozsiahle zranenia, je teda pravdepodobné, že pri náraze došlo k rotácii tela. Na tele neboli prítomné
amputačné poranenia, ktoré by svedčili pre prejdení tela kolesami koľajového vozidla. Uvedenéporanenia vykazovali vitalitu, čo znamená, že vznikli za života. Vzhľadom na polohu nájdeného tela
v koľajisku, charakter poškodenia ošatenia, charakter zranení a krvné stopy možno usudzovať, že
posudzovaná osoba sa v čase stretu s vlakom nachádzala pri ľavej čelnej časti vlaku, pri nárazníku,

vo vzpriamenej polohe s možným miernym naklonením k zemi, privrátená k vlaku zadnou stranou
tela ( pravdepodobne ľavou ) i keď nemožno vylúčiť aj to, že v čase stretu s vlakom sa osoba
rotovala na pravú stranu. Bezprostrednou príčinou smrti bol úrazovo – krvácaví šok pri viacnásobných
devastačných poraneniach tkanív a orgánov hrudnej a brušnej dutiny. Uvedené je v príčinnej súvislosti
s poraneniami, ktoré menovaná osoba utrpela po strete s osobným vlakom. V dôsledku rozsiahleho

poškodenia životne dôležitých orgánov a masívnym krvným stratám smrť nastala prakticky okamžite
po zrážke s osobným vlakom 17.01.2022 o 10.45 h. Ďalej sa oboznámil so znaleckým posudkom č.
128/2024 znalca JUDr. Ing. Radoslava Hromeka, MBA, z ktorého záverov vyplýva, že z predložených
89-tich fotografií archivovaných na CD nosiči zn. Intenso s popisom, ktorý dokumentuje obrázok A1
a boli vyhotovené zariadením použitým npor. Mgr. Martinom Cerovským a sú na čl. 110-113, nie je
možné zistiť, či systémový dátum a čas digitálneho fotoaparátu zn. Nikon model D5300, bol v čase ich

vyhotovenia totožný s reálnym dátumom a časom. Dátum a čas vyhotovenia predložených fotografií je
možné zistiť analýzou ich metadát, ktoré okrem iného obsahujú dátum a čas ich vyhotovenia. Dátum
a čas vyhotovenia vložený v metadátach fotografií je odvodený od systémového dátumu a času dig.
fotoaparátu, ktorým boli vyhotovené. Tam stanovený čas je platný za predpokladu, že systémový dátum
a čas digitálneho fotoaparátu bol identický s reálnym dátumom a časom.

Podľa § 269 Tr. poriadku súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi a to:

- Obhliadka MČ + fotodokumentácia č. l. 104 – 113,

- Správa zo zisťovania príčin nehody č. l. 115 – 126
- Správa ŽSR č. l. 163 - 164
- Dodatočná obhliadka MČ + fotodokumentácia č. l. 288 - 309
- Zápisnica o vyšetrovacom pokuse č. l. 310 - 313 + fotodokumentácia č. l. 317 - 325 –
- Náčrtok č. l. 326 – 330

- Správa hydrometeorologického ústavu o počasí v lokalite Dobrá Niva dňa 17.01.2022 v čase o 10:39
hod. podľa záznamu automatickej zrážkomernej stanice Dobrá Niva dňa 17.01.2022 bolo zamračené
v časovom intervale 10:15 – 10:21 hod. bol zaznamenaný slabý dážď. Maximálne hĺbka premŕzania
pôdy dosahovala na stanici Sliač 14 cm. Na okolitých meteorologických staniciach bol v termíne 7.00
hod. povrch pôdy vlhký alebo holý alebo zamrznutý. Zrážkomerná stanica Dobrá Niva nepozorovala

výskyt ľadovice, napriek tomu nemožno vylúčiť jej krátkodobý výskyt slabej intenzity. Teplota vzduchu
v čase 10.39 h v Dobrej Nive dosahovala interval 2,5 °C až 2,8 °C. Vodorovná dohľadnosť na stanici
Sliač predstavovala 8 km - č. l. 487
- Správa o povesti č. l. 515 – 517,
- Detailný výpis – služby mobilných sietí z tel. č. XXXXXXXXXXXXXX od 15.01.2022 do 14.02.2022 č.

l. 539 – 541, z ktorého vyplýva, že obžalovaný v čase nehody a pred ňou nepoužíval mobilné telefónne
zariadenie,
- Predpis ŽSR Z2 č. l. 809 – 897
- Vyjadrenie OŽP Zvolen zo dňa 06.11.2023 + fotografie z č. l. 949 – 951 z ktorých vyplýva, že fotografie
boli urobené 17.01.2022 o 11.38 h a 12.28 h

- Fotografie v rámci ohliadky miesta činu č. l. 111-112: a to čísla 1-17, 24, 75
- Informácia o počasí č. l. 1080 dňa 17.01.2022, z čoho vyplýva, že cez našu oblasť postupoval od
severozápadu na juhovýchod studený front spojený s hlbokou tlakovou nížou. V ten deň o 10.39 hod.
medzi železničnými stanicami Dobrá Niva a Podzámčok bolo zamračené počasie (8/8 oblačnosti druhu
Stratocumulus) s výskytom slabého občasného dažďa. Teplota vzduchu bola 2,7 st. Celzia. Minimálna

vodorovnádohľadnosťnaokolitýchmeteorologickýchstaniciachklesalavpriebehuzrážkovejčinnostina
hodnoty 8-4 km, v Banskej Štiavnici aj pod 1 km. Na zrážkovej stanici Zvolen - Môťová v dopoludňajších
hodinách bol pozorovaný výskyt hmly. Na základe meraní a pozorovaní v staničnej sieti, pri zamračenom
počasí a slabom daždi dochádzalo v uvedenom časovom období aj k výraznejšiemu zníženiu vodorovnej
dohľadnosti krátkodobo aj tesne pod hranicu 1 km. Dostupné meteorologické údaje však neumožňujú

presnejšie určenie vodorovnej dohľadnosti v záujmovej lokalite. Pri zmene meteorologických podmienok
môže dôjsť k zmene vodorovnej dohľadnosti aj v krátkom časovom rozpätí.
- Záznam o prevádzke stroja zo dňa 24.11.2021 vyplýva, že stroj SVP74/UNO bol nasadený na trati
Dobrá Niva – Podzámčok na kosenie porastu.- Fotografie z miesta nehody 4 ks č. l. 1106-1109 zaslané K. B. A..
- Lustrácia RT zo dňa 03.11.2025 (prílohová obálka).
- Lustrácia CESDAP zo dňa 03.11.2025 (prílohová obálka) .

- Lustrácia DSČ zo dňa 03.11.2025 (prílohová obálka).
- Lustrácia GP zo dňa 03.11.2025 (prílohová obálka).

Okresný prokurátor v rámci záverečnej reči uviedol, že obžalovaný A. B. uviedol, v rámci prípravného
konania, že po výjazde z koľajového oblúka asi 80 metrov sa náhle objavila osoba pred vlakom. Dal

návesť POZOR a použil rýchlo činné brzdenie. Uviedol, že osoba vystúpila z koľajiska na ľavú stranu
vedľa koľajiska a následne zmenila smer doprava a vošla pod ľavú stranu rušňa. Vyzeralo to, akoby sa
tejto osobe šmyklo. V inkriminovaný deň malo byť sychravé počasie, padal mrznúci dážď, fúkal silný
vietor a bola zlá viditeľnosť. Počas jazdy mal pustené stierače a aj tak bola zlá viditeľnosť. Výpoveď
obžalovaného o počasí mal potvrdiť aj svedok A. G., ktorý okrem iného uviedol, že viditeľnosť nebola ani
100 m, asi tak 50 m, do 100 m. V prípravnom konaní dokonca uviedol, že bola tma, pritom skutok sa stal

o 10.39 hod. Takto prezentovaný pohyb poškodeného nebol preukázaný. Pošmyknutie do koľajiska je
v rozpore so závermi znaleckého posudku zo zdravotníctva, kde znalci ustálili, že poškodený sa v čase
nárazu nachádzal vo vzpriamenej polohe. Obžaloba je toho názoru, že subjektívne vyjadrenie svedka o
viditeľnosti nie je možné považovať za vierohodný a nestranný dôkaz o zlej viditeľnosti, keď v spisovom
materiály sa nachádzajú objektívne fotografie z miesta nehody tesne po skutku, ktoré preukazujú opak

tvrdenia svedka a aj obžalovaného o viditeľnosti. Tieto fotografie objektívne zachytili poveternostné
podmienky a aj viditeľnosť, na rozdiel od subjektívnych vyjadrení, ako obžalovaného, tak aj svedka G..
Vo veci bol vypočutý aj pracovník SHMU H. B. P., ktorý skutočnosti uvádzané obžalovaným a svedkom
G. ohľadom zlej viditeľnosti nepotvrdil. Zo zabezpečených fotografií je preukázaná viditeľnosť na 250
až 300 metrov tak, ako to konštatoval aj znalec, pričom je to doba jazdy 12,8 sek., počas ktorej mohol

obžalovaný urobiť včas účinné opatrenia na zabránenie stretu s poškodeným C. B.. Je preukázané,
že obžalovaný urobil opatrenia na zabránenie stretu až vo vzdialenosti 51 metrov od zrážky, čo pri
rýchlosti 70 km/h znamenalo, že poškodený mal iba 2,6 sekunda na to, aby opustil koľajisko. V spise je
zabezpečenáajsprávazSHMÚvktorejjeuvedené,žezrážkomernástanicavDobrejNivenepozorovala
výskyt ľadovice, teplota vzduchu bola v čase 10.39 hod. od 2,5 až 2,8 stupňa. Podľa tejto správy bola

vodorovná viditeľnosť na leteckej meteorologickej stanici Sliač 8 km. Aj táto správa svedčí o tom, že
vyjadrenia, ako obžalovaného, tak aj svedka G. v otázke viditeľnosti nie sú objektívne. Ako vyplýva z
obhliadky miesta činu a fotodokumentácie, jedná sa o rovný úsek železničnej trate. Z fotodokumentácie
z obhliadky miesta nehody, ktoré boli vyhotovené cca do hodiny od skutku vyplýva, že žiadne kríky
nezasahovali do koľajiska a viditeľnosť nebola zmenšená nepriaznivým počasím. V neposlednom rade

poukázal, aj na závery doplnku k znaleckému posudku, kde znalec bol účastný vyšetrovacieho pokusu a
stanovil, viditeľnosť zamestnanca železníc v koľajisku zo stanovišťa rušňovodiča na 300 metrov, pričom
porovnaním fotografií z miesta nehody vyhotovených cca 1 hod. po nehode, napr. č.l. 149,150, 297
a fotografie z vykonaného pokusu na č.l. 319, 322, 323, je zrejmé že počasie a viditeľnosť v čase
vykonania pokusu bola identická, ak nie ešte horšia. Znalec konštatoval, že vzdialenosť 300 metrov je

dostatočná na bezpečné zastavenia vlaku z rýchlosti 70 km/h a zamedzenie stretu s osobou v koľajisku.
V závere znaleckého posudku č. 01/2025 znalec len všeobecne konštatoval, že v prípade zhoršených
podmienok viditeľnosti spôsobených kľačaním, osoby, prekrytím reflexných prvkov alebo obmedzením
výhľadu vegetáciou, by rušňovodič mal obmedzené podmienky a nedostatočnú vzdialenosť na včasné
spozorovanie osoby v koľajisku. Mal zato, že nebolo v konaní preukázané, že by osoba v koľajisku

kľačala, (poukazuje na výpoveď svedka T., závery znaleckého posudku zo zdravotníctva), že by mala
prekryté reflexné prvky, (výpoveď obžalovaného A. B. ktorý uviedol, že "všimol si že ide o zamestnanca
železníc a mal na sebe reflexnú vestu") alebo, že by výhľad rušňovodiča bol obmedzený vegetáciou
(foto z obhliadky miesta nehody). Mal zato, že vykonané dôkazy preukazujú opodstatnenosť podanej
obžaloby a preto navrhol uznať A. B. vinným z tejto obžaloby a navrhol mu uložiť s prihliadnutím na

všetky poľahčujúce okolnosti, správy o povesti, podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.

Obhajca v rámci záverečnej reči uviedol, že podľa obžaloby mal obžalovaný v železničnom traťovom
úseku medzi železničnou stanicou Dobrá Niva a železničnou zastávkou Podzámčok na jednokoľajovej

trati v km. 11.150, ako rušňovodič motorovej jednotky MV 95 56 7 812 021-8, radenom vo vlaku
Os 6011, po prejdení koľajového oblúku napriek dobrej viditeľnosti a rozhľadu nevenovať dostatočne
pozornosť sledovaniu trate, v dôsledku toho mal oneskorene spozorovať v koľajisku pohybujúcu sa
osobu, ktorá mala na sebe oblečený železničiarsky reflexný odev, mal použiť zvukové výstražnéznamenie, až následne zatiahnuť rýchločinné brzdenie, avšak z dôvodu krátkej vzdialenosti a rýchlosti
vlaku už nedokázal zabrániť stretu vlaku s osobou poškodeného C. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
D., C. E. XXXX/XX, zamestnanca spoločnosti ŽSR, Oblastné riaditeľstvo Zvolen, SMSÚ ŽTS TO

Levice, pracovisko Šahy, ktorý v tom čase v danom úseku vykonával pravidelnú kontrolu trate, kde na
základe znaleckého skúmania znalci z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pracovisko
SlaPA Banská Bystrica určili ako bezprostrednú príčinu smrti poškodeného úrazovo – krvácavý šok
pri viacnásobných devastačných poraneniach tkanív a orgánov hrudnej a brušnej dutiny v príčinnej
súvislosti po strete s osobným vlakom. Poukázal predovšetkým na výsluch vlakvedúceho A. G.. Z jeho

výsluchu jednoznačne vyplýva, že dňa 17.1.2022 v čase nehody bola znížená viditeľnosť, pričom na
hlavnom pojednávaní v rámci svojho výsluchu ohľadom poveternostných podmienok uviedol, že „čo
sa týka viditeľnosti z môjho pohľadu, tak viditeľnosť nebola skoro žiadna. Bola hmla a lialo.“ A na
doplňujúcu otázku obhajcu ohľadom viditeľnosti uvedený svedok uviedol citujem: z môjho pohľadu
viditeľnosť nebola ani 100 m asi tak 50 m, do 100 m.“ Z výsluchu tohto svedka je zrejmé, že v čase
nehody bolo vidieť na maximálne 100 metrov. Táto skutočnosť nebola vyvrátená, nakoľko svedok H. B.

P. zo SHMÚ na hlavnom pojednávaní nevedel uviesť, či bola dňa 17.01.2022 v čase zrážky a v mieste
zrážky hmla, nakoľko k tomu nemá všetky potrebné údaje, najmä záznam o vlhkosti. Je potrebné teda
vychádzať z jedinej svedeckej výpovede, ktorá určila aká bola viditeľnosť v čase a mieste zrážky a to
z výpovede svedka vlakvedúceho A. G.. V tejto veci poukázal aj na výsluch obžalovaného zo dňa
15.6.2023, kde ohľadom počasia v čase nehody uviedol, že v ten deň bolo sychravé počasie, padal

mrznúci dážď, fúkal silný vietor a bola zlá viditeľnosť. Pričom počas jazdy musel mať pustené stierače a
aj tak bola zlá viditeľnosť. Taktiež aj znalec Ing. Peter Ihnát, ohľadom viditeľnosti, tak ako bola popísaná
zo strany svedka A. G. uviedol, že ide o zníženú viditeľnosť. Uvedená nehoda sa totiž stala tak, že
po výjazde z koľajového oblúka asi po 80 metroch a dosiahnutí rýchlosti 70 km/hod. sa náhle objavila
osoba pred vlakom vo vzdialenosti asi 100 m. Obžalovaný si všimol, že asi ide o zamestnanca železníc,

nakoľko osoba mala na sebe reflexnú vestu. Po spozorovaní osoby dal obžalovaný návesť POZOR
a použil rýchločinné brzdenie. Osoba po jej spozorovaní zo strany obžalovaného vystúpila z koľajiska
na ľavú stranu vedľa koľajiska a vo vzdialenosti asi 1 metra od ľavej koľaje potom ako dal obžalovaný
návesť POZOR náhle zmenila smer doprava a vošla pod ľavú stranu rušňa. Vyzeralo to, ako keby
sa tejto osobe šmyklo. Keby táto osoba pokračovala vo svojom pohybe vľavo, prípadne by ostala v

tejto vzdialenosti, tak by obžalovaný popri tejto osobe prešiel trúbiacim a brzdiacim vlakom a osobe by
sa nič nestalo. V tejto veci poukázal aj na výsluch znalca H. B. H. B., aby sa vyjadril k predmetným
tvrdeniam, či mohlo dôjsť k situácií ako tvrdí obžalovaný resp. k jej priebehu, pričom znalec konštatoval
vzhľadom na horeuvedené skutočnosti, že sa to tak mohlo stať. Z toho, ako sa stala predmetná udalosť
je zrejmé, že keby poškodený nevošiel pod vlak, tak by nedošlo k žiadnej nehode. Obžalovaný nemal

možnosť zabrániť predmetnej nehode. Vzhľadom na to, že sa pred vlakom idúcim rýchlosťou 70 km/h
náhle objavila osoba vo vzdialenosti približne 100 metrov pred vlakom, tak obžalovaný zatrúbil a začal
brzdiť. V zmysle vykonaných dôkazov je preto zrejmé, že obžalovaný vykonal opatrenia na zamedzenie
stretu s poškodeným tak, ako mal podľa všetkých predpisov. Obžalovaný aj bližšie zdôvodnil, ako sa
náhle objavila pred vlakom osamelá osoba a to tak, že osoba, ktorá sa náhle objavila tých približne

100 metrov pred vlakom mohla predtým byť v pokľaku pri koľajisku z dôvodu vykonávania práce s
maticovým kľúčom, ktorý sa pri nej našiel po zrážke alebo mohla byť táto osoba v pokľaku pri koľajisku
z dôvodu kontroly trate. Tým, že mala táto osoba oblečený dlhý hnedozelený šedý kabát s kapucňou a
s hnedozelenou brašňou, tak je celkom možné ako bol v pokľaku, tak mu tento kabát zakrýval výstražné
nohavice ak ich mal v tom čase oblečené na sebe. Uvedenú brašňu mal prehodenú cez chrbát a tá mu

spolu s kapucňou zakrývala výstražnú vestu, pričom vzhľadom na veľmi zlé poveternostné podmienky,
mrznúci dážď a silný vietor ako aj to, že nebolo vidieť ani na 100 metrov, ako aj farbe jeho oblečenia,
ktorá splývala s okolím, nebol tento zamestnanec vôbec viditeľný až do okamihu, keď vstal a náhle vošiel
do dráhy vlaku. Poukázal na to, že uvedená osoba mohla byť v pokľaku aj z dôvodu, že si mohla viazať
šnúrky na topánkach, prípadne aj z iného dôvodu. Existuje neskutočne veľa dôvodov na základe akých

mohla byť táto osoba v pokľaku alebo v podrepe. Obžalovaný nemohol vidieť poškodeného na väčšiu
vzdialenosť ako 100 metrov vzhľadom na poveternostné podmienky v čase zrážky. Žiadnym dôkazom
nie je preukázaná skutočnosť, že by sa dňa 17.1.2022 o 10.39 hod. v koľajisku medzi železničnou
stanicou Dobrá Niva a zastávkou Podzámčok nachádzala stojaca osoba v reflexnej veste skôr, ako
vo vzdialenosti približne 100 metrov pred prichádzajúcim vlakom. Poukázal na znalecký posudok

znalca Ing. Petra Ihnáta č. 01/2025, z ktorého je zrejmé, že pri všetkých analyzovaných scenároch
predpokladaná viditeľnosť osoby poškodeného v koľajisku pri rýchlosti 70 km/hod., klesá pod hodnotu
potrebnú na zastavenie vlaku pred poškodeným. Dokonca znalec v rámci posudku uviedol, že v prípade
osoby kľačiacej s prekrytými reflexnými prvkami za dobrých svetelných podmienok je táto osoba ťažkorozoznateľná a splýva s okolím a za hmly alebo šera, teda pri zlej viditeľnosti, sa táto postava úplne
stratí, teda, že táto osoba je pre rušňovodiča nerozoznateľná a stupeň viditeľnosti osoby s prekrytými
reflexnými prvkami je pri akýchkoľvek svetelných podmienkach veľmi slabý až žiadny. Je teda zrejmé, že

osoba s prekrytými reflexnými prvkami je pre rušňovodiča ťažko viditeľná až prakticky neviditeľná a to za
akýchkoľvek svetelných podmienok. Je teda zrejmé, že pri viditeľnosti aká bola v mieste a čase nehody
bol poškodený pre obžalovaného prakticky neviditeľný a obžalovaný ho nemohol vidieť a bezpečne
zastaviť vlak pred poškodeným. Znalec aj v rámci výsluchu na hlavnom pojednávaní potvrdil skutočnosti
uvedené v znaleckom posudku a teda, že obžalovaný nemohol zabrániť zrážke vlaku s poškodeným.

Je teda zrejmé, že vzhľadom na poveternostné podmienky a okolnosti prípadu obžalovaný nemohol
zabrániť zrážke vlaku s poškodeným, nakoľko v čase zrážky bola viditeľnosť menšia ako 100 metrov.
Dňa 17.1.2022 sa vo vzdialenosti 300 metrov pred vlakom nenachádzala v koľajisku stojaca osoba
v reflexnej veste a v reflexných nohaviciach, preto ani nemohla byť viditeľná z tejto vzdialenosti zo
strany obžalovaného. O tom, že by sa tam takáto osoba a v tejto vzdialenosti pred vlakom mala
nachádzať dňa 17.1.2022 o 10.39 hod. neexistuje žiadny dôkaz. Upozornil na skutočnosť, že zo

strany obžaloby nebol predložený žiadny dôkaz ohľadom toho, že by sa dňa 17.1.2022 mala nachádzať
vo vzdialenosti 300 metrov pred prichádzajúcim vlakom stojaca osoba oblečená v reflexnej veste
a v reflexných nohaviciach. Zo strany obžaloby nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by spochybňoval
tvrdenia obžalovaného a svedka rušňovodiča A. ohľadom zlepšenia viditeľnosti na trati, kde sa stala
nehoda a na úseku trati, ktorý predchádzal miestu zrážky. Preto sa musí vychádzať z tvrdenia svedka

A. a obžalovaného, že jednoznačne došlo k zlepšeniu viditeľnosti na trati po nehode dňa 17.1.2022
do vykonania vyšetrovacieho pokusu a teda pri vyšetrovacom pokuse boli úplne odlišné viditeľnostné
podmienky a rozhľadové pomery na trati ako pri nehode dňa 17.1.2022. To, že malo dôjsť k strojovému
orezaniu kríkov v novembri 2022 nevylučuje, že došlo po nehode k zlepšeniu viditeľnosti z dôvodu
ďalšej úpravy krovín v okolí trate, ako to uviedol svedok A.. Žiadnym dôkazom nie je jednoznačne

preukázané, že poškodený mal v čase zrážky oblečené aj reflexné nohavice. Reflexné nohavice sa
totiž našli po zrážke pri nebohom a nemal ich na sebe oblečené. Dá sa predpokladať, že uvedené
nohavice mal poškodený v hnedozelenej brašni, ktorú mal pri sebe a našla sa pri ňom po zrážke
a uvedené reflexné nohavice vypadli z nej pri náraze. V tejto veci poukázal na výsluch obvineného,
ktorý uviedol, že videl osobu s reflexnou vestou, ale nie s reflexnými nohavicami. Obžalovaný teda

nevidel, že by mal poškodený v čase zrážky oblečené aj reflexné nohavice. O tom, že by mal poškodený
v čase zrážky oblečené aj reflexné nohavice v skutočnosti neexistuje žiadny jednoznačný dôkaz,
preto je nevyhnutné vychádzať zo zásady v pochybnostiach v prospech obvineného a mať za to, že
poškodený v čase zrážky nemal oblečené reflexné nohavice. Je preto zrejmé, že pri všetkých pokusoch,
ktorými bola skúmaná viditeľnosť osoby v koľajisku bola táto osoba nesprávne ustrojená, nakoľko pri

všetkých pokusoch mala figurína na sebe oblečené aj reflexné nohavice, avšak poškodený nemal v
čase nehody na sebe oblečené reflexné nohavice. Nakoľko nie je presne zrejmé a neexistujú o tom
žiadne jednoznačné dôkazy v akej polohe sa nachádzal poškodený v čase príchodu vlaku dňa 17.1.2022
o 10.30 hod., treba vychádzať zo zásady v pochybnostiach v prospech obvineného a teda, že poškodený
bol v podrepe alebo v pokľaku, s prekrytými reflexnými prvkami pri trati a to až do doby, keď vstal

a náhle vošiel do koľajiska, čo bolo približne 100 metrov pred prichádzajúcim vlakom. Poukázal aj na
veľmi podstatnú skutočnosť ohľadom toho, že obžalovaný nebol informovaný o tom, že na železničnej
trati v smere od železničnej stanice Dobrá Niva na Podzámčok sa bude pohybovať zamestnanec
ŽSR. Avšak nebohý zamestnanec ŽSR bol zo strany výpravcu železničnej stanice Dobrá Niva O. O.
informovaný o aktuálnej dopravnej situácií, ako aj o meškajúcom vlaku OS 6011, teda presne vedel,

kedy bude predmetný vlak prechádzať daným úsekom. Uvedený zamestnanec mal v prípade, ak by
sledoval dráhu a prichádzajúci vlak jednoznačne dostatočný časový priestor na to, aby opustil trať
pred prichádzajúcim vlakom. Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že počas nehody dňa 17.1.2022 bola
znížená viditeľnosť a taktiež bol aj obmedzený rozhľad. V zmysle týchto skutočností a poveternostných
podmienok a príslušných predpisov ŽSR je zrejmé, že poškodený sa najväčšou pravdepodobnosťou

nemal nachádzať na predmetnej železničnej trati, keby sa riadil ustanoveniami predpisu ŽSR – Z2.
Zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že C. B. si s najväčšou pravdepodobnosťou počínal v rozpore
s týmito ustanoveniami predpisov ŽSR. Na základe týchto skutočností sa dá predpokladať, že k
nehode došlo s najväčšou pravdepodobnosťou z dôvodu nedbanlivosti zo strany poškodeného. Avšak
z výsluchu svedka H. C. L. na hlavnom pojednávaní, ako aj zo správy ŽSR o vzniku nehody vyplynula

veľmizaujímaváinformáciaohľadomtoho,žepoškodenývdeňnehodymalísťpôvodnevykonaťkontrolu
trate smerom od Podzámčoku do Dobrej Nivy, teda oproti vlaku, avšak poškodený išiel v smere od
Dobrej Nivy, teda chrbtom k prichádzajúcemu vlaku. Poškodený, teda išiel opačne ako mal pôvodne
ísť, čo určite malo vplyv na vznik nehody. Fotky z OMČ boli urobené viac ako jednu hodinu až 1,5hodiny po zrážke a ani sa nevie presný čas, kedy sa fotografie robili a preto nepreukazujú a ani nemôžu
preukazovať to, aká viditeľnosť bola v čase a mieste zrážky. Zo správy SHMÚ zo 6.3.2025 je zrejmé, že
údaje SHMÚ neumožňujú presnejšie určenie vodorovnej dohľadnosti v mieste zrážky. Avšak zo správy

je zrejmé, že v uvedenej lokalite bývajú v januári často hmly a že k zmene vodorovnej dohľadnosti
môže dôjsť aj v krátkom čase. Tieto skutočnosti potvrdil svedok H. B. P. na hlavnom pojednávaní, kde
uviedol, že k zmene v dohľadnosti dochádza v krátkom čase a že vzhľadom k nedostatočným údajom
o počasí nevie určiť, či bola v čase a mieste zrážky hmla, teda je zrejmé, že tento svedok nevedel a ani
nemoholurčiť,akáboladohľadnosťvčaseamiestezrážky.TrebapretovychádzaťzvýpovedesvedkaG.

ohľadneviditeľnosti,kdeuviedol,ževiditeľnosťbolado100metrov.Tototvrdeniesvedkaneboložiadnym
dôkazom spochybnené. Preto treba ohľadom viditeľnosti v čase a mieste zrážky vychádzať z výpovede
tohto svedka. Má za to, že z vykonaných dôkazov je potom zrejmé, že obžalovaný nemohol vidieť
poškodenéhonavzdialenosťväčšiuakoje100metrov.Jepretozrejmé,žeobžalovanýnemoholzabrániť
zrážke vlaku s poškodeným, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku znalca Ing. Ihnáta. Uvedenej zrážke
mohla zabrániť iba jedna osoba a to poškodený, ktorý však vošiel pod prichádzajúci vlak. Je zrejmé, že

poškodený sa náhle objavil pred vlakom idúcim rýchlosťou 70 km/h približne vo vzdialenosti 100 metrov.
Obžalovaný po spozorovaní poškodeného dal návesť POZOR a použil rýchlo činné brzdenie. Z pohľadu
obžalovaného to bolo tak, že osoba po jej spozorovaní zo strany obžalovaného vystúpila z koľajiska
na ľavú stranu vedľa koľajiska a vo vzdialenosti asi 1 metra od ľavej koľaje potom, ako obžalovaný
zatrúbil osoba zmenila smer doprava a vošla pod ľavú stranu rušňa. Vyzeralo to ako keby sa tejto osobe

šmyklo. Je zrejmé, že keby táto osoba nezmenila smer svojho pohybu a nevošla rovno pod vlak, tak
by obžalovaný popri tejto osobe prešiel s trúbiacim a brzdiacim vlakom, nedošlo by k nehode a osobe
by sa nič nestalo. Z vykonaných dôkazov je preukázané, že obžalovaný postupoval, tak ako mal v
zmysle príslušných predpisov, teda že potom ako sa náhle pred vlakom objavila osoba zatrúbil a začal
brzdiť. Obžalovaný sa nedopustil nedbanlivostného konania. Navrhol preto, aby bol obžalovaný v plnom

rozsahu oslobodený spod obžaloby.

Obžalovaný v rámci záverečnej reči uviedol, že sa pripája k vyjadreniu obhajcu.

Poškodený v rámci záverečnej reči uviedol, že chce len doplniť prokurátora, niektoré tvrdenia obhajoby

sú podľa neho nepravdivé, konkrétne to, že v čase nehody bola vegetácia, ktorá mohla brániť v rozhľade,
o čo podložil aj kópiou hlásenky zo stroja, ktorý kosí a bolo to dva mesiace pred nehodou. Ďalej chcel
vyvrátiť to, že otec – zosnulý nebol riadne vystrojený, čo vlastne tvrdili, že nohavice našli pri ňom. To boli
také navliekacie, lebo on chodil autobusom a nemal šatňu, kde by sa prezliekol. Tieto si len vyzliekol,
pod tým mal riadne nohavice. Tak isto bol vyzutý a je nemysliteľné, aby v januári chodil bosý. Keď ho

to vtiahlo pod mašinu, tak ho to vyzlieklo aj vyzulo. K tomu, že kľačal, nemal na to dôvod. Činnosť, pri
ktorej pochôdzkar kľačí, doťahovanie spojek alebo vrutov do podvalov sa vykoná v lete a nie v zime,
keď je to primrznuté.

Podľa § 149 ods. 1 Tr. zákona, kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody

až na tri roky.

Podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku, súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je trestným
činom,

Pri takto vykonanom dokazovaní súd vyhodnotil dôkazy v zmysle § 2 ods. 12 Tr. poriadku, podľa svojho
vnútornéhopresvedčeniazaloženéhonastarostlivomuváženívšetkýchokolnostíprípadujednotlivo,ako
aj v ich súhrne. Po takýchto úvahách súd dospel k záveru, že s poukazom na výsledky zadovážených
a vykonaných dôkazov tento skutok nie je trestným činom. Naopak dokazovanie vnieslo do zistenia
skutkového stavu množstvo pochybností.

Obžalovaný vyhlásil, že sa cíti byť nevinný. Je jednoznačne preukázané, že dňa 17.01.2022 v čase
o 10.39 hod. v železničnom traťovom úseku medzi železničnou stanicou Dobrá Niva a železničnou
zástavkou Podzámčok na jednokoľajnej trati v km. 11.150 došlo k stretu motorovej jednotky MV 95 56
7 812 021-8, radenom vo vlaku Os 6011, ktorý riadil ako rušňovodič obžalovaný, po prejdení koľajového

oblúka s osobou poškodeného C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., C. E. XXXX/XX, zamestnanca
spoločnosti ŽSR, Oblastné riaditeľstvo Zvolen, SMSÚ ŽTS TO Levice, pracovisko Šahy, ktorý v tom čase
v danom úseku vykonával pravidelnú kontrolu trate, kde na základe znaleckého skúmania znalci z Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pracovisko SLaPA Banská Bystrica určili ako bezprostrednúpríčinu smrti poškodeného úrazovo - krvácavý šok pri viacnásobných devastačných poraneniach tkanív
a orgánov hrudnej a brušnej dutiny v príčinnej súvislosti po strete s osobným vlakom. Tiež je preukázané,
že obžalovaný použil zvukové výstražné znamenie a zatiahol rýchlo činnné brzdenie. Z výpovede znalca

Ing. Petra Ihnáta vyplýva, že 221 m je hranica, kedy musel rušňovodič začať reagovať. Brzdná dráha
bola 151 m. Vlak pri rýchlosti 70 km/h prejde 19,44 m/s. Ten rozdiel medzi 151 m a 221 m je 3,5 sekundy.
Forenzne je stanovená 1 sekunda pre spozorovanie vnemu prekážky, potom 1,5 sekunda je na použitie
návesti 104 POZOR a zavedenie brzdenia a 1 sekunda je na reakciu brzdového systému. Aj táto
skutočnosť bola v konaní nesporná.

Spornou otázkou zostala najmä otázka viditeľnosti v čase a v mieste nehody; orezanie krovín v mieste
nehodyapo nehode;točipoškodenýC.B.maloblečenéreflexnéoblečenieačipredjehospozorovaním
stál alebo kľačal.

Pokiaľ ide o otázku viditeľnosti v čase a v mieste nehody k tomu sa vyjadroval iba obžalovaný v rámci

prípravného konania, svedok A. G.. Obžalovaný uviedol, že v ten deň bolo sychravé počasie, padal
mrznúci dážď, fúkal silný vietor a bola zlá viditeľnosť. Počas jazdy mal pustené stierače a aj tak bola
zlá viditeľnosť. Výpoveď obžalovaného potvrdil aj svedok A. G., ktorý v uvedenom vlaku vykonával
kontrolu cestovných dokladov. Keď išli po koľajisku tak sa šmýkalo. Bola poľadovica, padal taký ľadový
dážď, ktorý na koľajisku hneď namŕzal. Viditeľnosť nebola ani 100 m, asi tak 50 m, do 100 m. Pokiaľ

sa k viditeľnosti vyjadrovali iné osoby, alebo boli pripojené fotografie z miesta nehody, tak tieto svedčili
o tom, aké bolo počasie v mieste nehody po jednej a viac hodinách resp. po niekoľkých dňoch. Vo veci
bolo nariadené znalecké dokazovanie, pričom znalec uviedol, že nie je možné zistiť, či systémový dátum
a čas digitálneho fotoaparátu, ktorým boli robené fotografie, bol v čase ich vyhotovenia totožný s reálnym
dátumom a časom. Taktiež svedok K. A. A. Q. uviedol, že s určitosťou nevie uviesť, či dátum a čas, ktorý

je na fotografiách je zhodný so skutočným dátumom a časom, lebo nedošlo k fyzickej kontrole dátumu
a času pred tým, ako robil fotografie. Tak isto pokiaľ bola pripojená správa SHMÚ k otázke viditeľnosti
sa konštatovala správa o tom, aká bola viditeľnosť na Meteorologickej stanici Sliač. Pri určení vetra
azrážoksapoužilibližšiemeteorologickéstanicekmiestunehody,aletietoúdajenesvedčilioviditeľnosti
a tak isto neboli z miesta nehody a v čase nehody. Zo správy SHMÚ zo 6.3.2025 vyplýva, že dostupné

meteorologické údaje neumožňujú presnejšie určenie vodorovnej dohľadnosti v záujmovej lokalite. Ďalej
jekonštatované,žeprizmenemeteorologickýchpodmienokmôžedôjsťkzmenevodorovnejdohľadnosti
aj v krátkom časovom rozpätí. Svedok H. B. P. zo SHMÚ na hlavnom pojednávaní uviedol, že nemá
záznam vlhkosti a nevie určiť, či v tom čase bola hmla. Za takto preukázaného stavu viditeľnosti v čase
a mieste nehody sú prinajmenšom pochybnosti o tom, že v danom čase a mieste bola dobrá viditeľnosť

tak, ako sa to konštatuje v obžalobe. Naopak súd je toho názoru, že vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že viditeľnosť bola znížená vplyvom počasia tak, ako to uvádzal obžalovaný a svedok A.
G.. Za takého stavu treba vychádzať podľa názoru súdu, že viditeľnosť bola maximálne 100 m.

Pokiaľ ide o zlepšenie viditeľnosti v dôsledku orezania krovín k tomuto sa priamo vyjadroval obžalovaný,

ktorý v prípravnom konaní uviedol, že rozhľadové pomery po nehode boli výrazne lepšie ako pri nehode,
kvôli tomu, že hneď na druhý deň po nehode boli popri trati orezané kríky a konáre. Táto skutočnosť
je videná na videozázname zo dňa 19.01.2022, že popri trati sú čerstvo orezané konáre kríkov. Keď
išiel vlakom po nehode, po dvoch týždňoch od nehody daným úsekom, všimol si, že došlo k zlepšeniu
viditeľnosti v železničnom oblúku ako aj na trati z dôvodu orezania kríkov pri železničnej trati. Aj toto

vyjadrenie obžalovaného bolo v zásade potvrdené výpoveďou svedka a to S. A. zo dňa 28.06.2023,
ktorý uviedol, že pracuje ako rušňovodič osobných vlakov už 6 rokov pre ZSSK Slovensko a. s., OSD
Zvolen. V turnuse čo chodievajú na Šahy bol asi 5 rokov a tú trať pozná celkom dobre. V deň nehody
nastupoval do práce v čase 17.50 hod. na vlak Os-6030 a išiel priamo zo Zvolena do Šiah. K veci uviedol,
že aj 14.01.2022 viezol vlak Os-6011 zo Šiah do Zvolena a v tom úseku, kde došlo k nehode kríky neboli

upravené. Nevedel povedať presný deň a čas, ale po nejakom období po tej nehode si všimol, keď tam
vykonával jazdu vlakom, že kríky boli obrezané. Po ich orezaní sa viditeľnosť určite zlepšila. Na tomto
nič nemení ani dôkaz, ktorý predložil poškodený a to, záznam o prevádzke stroja zo dňa 24.11.2021,
z ktorého vyplýva, že došlo ku koseniu porastu medzi Dobrou Nivou a Podzámčokom, keďže po nehode
mohlo dôjsť k zlepšeniu viditeľnosti aj ďalším kosením a orezaním porastu tak, ako to vnímal obžalovaný

a aj svedok S. A.. K orezaniu kríkov sa vyjadroval aj svedok A. T., ktorý pracuje ako hlavný majster
SMSÚ ŽTS TO Levice, pracovisko Šahy, pričom bol pracovne nadriadený nebohého C. B.. Z jeho pozície
robí každý druhý mesiac kontrolu jazdy, čo znamená, že sa nachádza na stanovišti rušňovodiča alebo
na zadnom neobsadenom stanovišti, kde kontroluje výhľadové pomery v danom kontrolnom úseku. Čosa týka toho úseku, tak rozdiel viditeľnosti je zrejmý hlavne podľa ročného obdobia. Pokiaľ sa týka
orezávania alebo kosenia nevie o tom, že by niekto iný okrem nich toto vykonával. Pokiaľ by to robil,
mal by mať ich povolenie. Znalec Ing. Peter Ihnát uviedol, že pokiaľ ide o osekávanie krovín, tak ten

už môže mať vplyv na viditeľnosť. Pokiaľ aj tráva je, tak tá je za podvalmi, za štrkovým lôžkom. Z takto
vykonaného dokazovania vyplýva, že pred miestom nehody a v čase nehody boli kríky, ktoré následne
po nehode boli orezané. Orezanie kríkov podľa znalca má vplyv na viditeľnosť. Čiže je tu druhý faktor,
ktorý svedčí o zníženej viditeľnosti.

Treťou spornou otázkou bolo to, či nebohý C. B. v čase nehody mal oblečené reflexné oblečenie, ktoré
jej časti ( či vrchnú alebo aj spodnú ) a či tieto boli prekryté a teda či reflexné oblečenie bolo viditeľné.
Obžalovaný vo svojej výpovedi v rámci prípravného konania uviedol, že po výjazde z koľajového oblúka
asi po 80 m a dosiahnutí rýchlosti 70km/h sa náhle objavila osoba pred vlakom. Všimol si, že asi
ide o zamestnanca železníc, mal na sebe reflexnú vestu. Tým, že mala táto osoba oblečený dlhý
hnedozelený, šedý kabát s kapucňou a s hnedozelenou brašňou, tak je celkom možné, že ako bol

v pokľaku, tak mu tento kabát zakrýval výstražné nohavice. Ak ich mal v tom čase oblečené na sebe.
Uvedenú brašňu mal prehodenú cez chrbát a tá mu zakrývala výstražnú vestu. Vzhľadom na veľmi
zlé poveternostné podmienky, mrznúci dážď a silný vietor, ako aj farbu jeho oblečenia, ktorá splývala
s okolím, nebol tento zamestnanec vôbec viditeľný až do okamihu, keď vstal a náhle vošiel do dráhy
vlaku. K oblečeniu nebohého C. B. sa vyjadril aj svedok A. G. na hlavnom pojednávaní, ktorý uviedol,

že čo sa týka viditeľnosti zrazeného človeka a to ako bol oblečený, on ho nemal ako vidieť, bol medzi
ľuďmi. Vrchný odev mal vyzlečený, spodný mal oblečený. Bolo tam niečo oranžové, ale vtedy už bol
povyzliekaný, keď ho videl. Myslel si, že mal oblečené modré rifle, ktoré mal čiastočne už potom
vyzlečené. Čo sa týka vrchného oblečenia, toto mal vyhrnuté a bolo tam niečo oranžové. K oblečeniu
nebohého sa vyjadril aj svedok O. O., ktorý v rámci prípravného konania uviedol, že si nepamätá, čo mal

p. C. B. oblečené na sebe. Ani to či mal na sebe reflexný odev, ale myslí si, že mal. Z fotodokumentácie,
ktorá je súčasťou vyšetrovacieho spisu je zrejmé, že nebohý na sebe nemal reflexné nohavice, tieto
sa nachádzali v koľajisku. Reflexnú vestu mal nebohý vyhrnutú pri svojej hlave. Z uvedených dôkazov
je teda zrejmé, že v konaní nebolo preukázané, že by nebohý v čase nehody mal na sebe reflexné
nohavice. Pokiaľ sa týka reflexnej vesty, tú oblečenú mal, ale nie je zrejmé, či táto bola alebo nebola

čiastočne prekrytá brašňou a kabátom. Pri pochybnostiach však platí zásada, že sa to má vykladať
v prospech obžalovaného.

K štvrtej spornej otázke ohľadne toho, či nebohý v čase stretu stál alebo kľačal sa vyjadril obžalovaný,
ktorýprisvojomvýsluchuvrámciprípravnéhokonaniauviedol,žeosoba,ktorásanáhleobjavilapribližne

100 m pred vlakom mohla byť v pokľaku pri koľajisku z dôvodu vykonávania práce s maticovým kľúčom,
ktorý sa pri nej našiel po zrážke, alebo mohla byť v pokľaku z dôvodu kontroly trate. Svedok A. T. na
hlavnom pojednávaní uviedol, že bol priamy nadriadený nebohého C. B., ktorý pracoval ako traťový
kontrolór. Títo pracovníci nosia so sebou aj pracovné náradie, ako mačetu, spojkový kľúč, čiže keď
napr. vidí, že nejaký konár zasahuje do prechodového prierezu, tak ho mačetou odstráni. Oni nerobia

údržbu, ale keď je povolená matka na koľajovom styku, tak ju dotiahne. Je to výnimočné. V mieste, kde
došlo k zrazeniu nebohého nie sú koľajové styky, koľajnice sú pozvárané. Z uvedených dôkazov nie je
preukázané, že nebohý C. B. pred jeho zrážkou s vlakom, v čase keď ho spozoroval obžalovaný kľačal
alebo stál. V pochybnostiach sa to vykladá v prospech obžalovaného.

Pokiaľ znalec Ing. Peter Ihnát v doplnku k znaleckému posudku vychádzal z vyšetrovacieho pokusu zo
dňa 29.10.2022, kde bola stanovená viditeľnosť nebohého C. B. 300 m. Pri tomto pokuse bola použitá
figurína, ktorá stála, mala oblečenú reflexnú vestu, reflexné nohavice a bola dobrá viditeľnosť. Bola
stanovená zábrzdná vzdialenosť vlaku 237 m a vlak pri oboch pokusoch zastal nejakých 70 m pred
figurínou. Aj v znaleckom posudku uviedol, že bolo možné zabrániť nehode vo vzdialenosti 221 m ak

by hneď rušňovodič reagoval.
Čo sa týka záverov posledného znaleckého posudku, kde sa uvádza skrátenie viditeľnosti o 30 % a toho
koeficientu 0,8 správne má byť koeficient 0,7 , keďže je to skrátenie viditeľnosti 30 % a teda viditeľnosť
je 70 % prakticky z tých 300 m. Ten výpočet je tam správne, lebo 300 x 0,7 je 210. Aby priblížil
hodnotenie foto záznamov využil aj prvky umelej inteligencie, čo sa týka viditeľnosti na tie jednotlivé

vzdialenosti podľa analyzovaných scenárov, keďže boli tri. Čo sa týka tých jednotlivých scenárov tak
v prípade kľačania osoby ide o to, že vlastne dochádza k zníženiu výšky osoby a teda tak isto sa
znižuje aj viditeľnosť danej osoby v koľajisku. Pričom pri viditeľnosti a zábrzdnej vzdialenosti vychádzal
z tej pôvodnej vzdialenosti 300 m a na základe tej korekcie viditeľnosti vychádza, že teda 210 mv prípade, ak osoba kľačí, v prípade ak osoba nemá reflexné prvky je to 180 m viditeľnosť, a v prípade
obmedzenia výhľadu vegetáciou je viditeľnosť je 240 m, tak z toho vyplýva, že vypočítaná zábrzdná
vzdialenosť 267,67 m je vyššia ako tie tri hodnoty, o ktoré je korigovaná viditeľnosť. Preto sú odlišné

závery v znaleckom posudku, nakoľko sú tam nové vstupy. V podstate, ako už vysvetľoval zábrzdná
vzdialenosť bola 267,67 m, čiže 150 m v prípade chýbajúcich reflexných prvkov je nedostatočná na
zastavenie vlaku.

Natomtomiestesúdkonštatuje,že prirozhodovaníovinečinevineobžalovanéhomusísúdrešpektovať

všetky zásady Trestného poriadku, pri hodnotení dôkazov musí vychádzať zo zadovážených dôkazov
vykonaných zákonným spôsobom a prihliadať len na tie dôkazy, ktoré Trestný poriadok pripúšťa. Zistený
skutkový stav nie je možné považovať za jednoznačný a nepochybný v tom smere, že skutok, pre ktorý
je obžalovaný stíhaný je trestným činom. Vina obžalovaného musí byť preukázaná nespochybniteľne
a musí sa opierať o dôveryhodné dôkazy. V tejto veci podľa názoru súdu tomu tak nie je z hore
uvedených dôvodov. Súd je toho názoru, že obžalovaný postupoval tak, ako mal podľa predpisov, teda

po tom, ako uvidel osobu pred vlakom zatrúbil a začal brzdiť. Vzhľadom k tomu, že bola zlá viditeľnosť
nemaldostatočnýčasovýpriestornato,abymoholzabrániťzrážkesosobouajzapoužitiarýchločinného
brzdenia. Keďže viditeľnosť bola podľa svedeckej výpovede 50 m až 100 m. Zo znaleckého posudku
je zrejmé, že obžalovaný nemohol zabrániť zrážke ani v prípade, že osoba kľačala, lebo v takom
prípade je viditeľnosť na 210 m; ani v prípade ak osoba nemala reflexné prvky, lebo vtedy je viditeľnosť

tejto osoby 180 m a ani v prípade, obmedzenia výhľadu vegetáciou, pretože vtedy je vzdialenosť 240
m. Z uvedeného vyplýva, že vypočítaná zábrzdná vzdialenosť 267,67 m je vyššia, ako tie 3 hodnoty,
o ktoré bola korigovaná viditeľnosť a súčasne vyššia, ako bola dohľadnosť podľa svedeckej výpovede.
Obžalovaný sa teda nedopustil nedbanlivostného konania.

Nie je preto možné bez akýchkoľvek pochybností urobiť záver, že skutok je trestným činom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní
od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2 ).
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie

môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku,
ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.