Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 1, 2025

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 5T/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9525100352
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Šnajderová
ECLI: ECLI:SK:SSPK:2025:9525100352.1

Uznesenie

Senát Špecializovaného trestného súdu v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Šnajderovej
a z členov senátu JUDr. Ruženy Sabovej a JUDr. Jozefa Piknu v trestnej veci obvinených A. B. a C.
D. pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. f) zákona č. 140/1961 Zb. v znení
zákona č. 10/1999 Z.z., v spojení s ustanovením § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 140/1961 Zb. v znení
zákona č. 10/1999 Z.z. o predbežnom prejednaní obžaloby v Pezinku na neverejnom zasadnutí dňa

01.12.2025 takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 244 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku per analogiam vyslovuje svoju nepríslušnosť na
vykonanie konania v trestnej veci obvinených A. B. a C. D. pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1,
ods. 2 písm. c), písm. f) zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 10/1999 Z.z., v spojení s ustanovením
§ 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 10/1999 Z.z., ktorá bola vedená na
E. F. G. C. pod sp.zn. B1-1Tk/1/2017 a postúpená Špecializovanému trestnému súdu z dôvodu vecnej

príslušnosti a v zmysle § 22 ods. 1 Trestného poriadku vec predkladá Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky na rozhodnutie sporu o príslušnosť.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením E. F. G. C. sp.zn. XXX/X/XXXX zo dňa 29.09.2025 bola v zmysle ustanovenia § 280
ods. 1 Trestného poriadku trestná vec vedená pod sp.zn. XXX/X/XXXX postúpená Špecializovanému
trestnému súdu ako vecne príslušnému (H. XXXX). Z dôvodu, že po vyhlásení uznesenia sa obžalovaní

a prokurátor v lehote do troch pracovných dní vzdali práva podať sťažnosť, súd s poukazom na
ustanovenie § 180 Trestného poriadku vyhotovil zjednodušené písomné uznesenie, ktoré neobsahuje
odôvodnenie (H. XXXX).

Keďže uznesenie E. F. G. C., ktorým bola vec podľa § 280 ods. 1 Trestného poriadku postúpená
Špecializovanému trestnému súdu neobsahuje odôvodnenie, súdu nie je zrejmé, akými úvahami sa

súd pri svojom rozhodnutí spravoval. V danom prípade pritom ide o uznesenie, ktoré má obsahovať
odôvodnenie (§ 176 ods. 2 Trestného poriadku), keďže ide o uznesenie, ktoré nemožno napadnúť
sťažnosťou. V zmysle ustanovenia § 185 ods. 2 Trestného poriadku uznesenie súdu možno sťažnosťou
napadnúť len v tých prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa, pričom takým uznesením nie
je uznesenie vydané podľa § 280 ods. 1 Trestného poriadku, ale len uznesenie vydané podľa § 280
ods. 2 Trestného poriadku (§ 280 ods. 3 Trestného poriadku). Z uvedeného dôvodu preto obžalovaní

ani prokurátor nemali právo podať sťažnosť voči takému uzneseniu a pri vyhotovení uznesenia nebolo
možné aplikovať ustanovenie § 176 ods. 3 Trestného poriadku a vyhotoviť len tzv. zjednodušené
uznesenie neobsahujúce odôvodnenie (E. F. G. C. poukázal na ustanovenie § 180 Trestného poriadku).

Špecializovaný trestný súd na neverejnom zasadnutí dňa 01.12.2025 preskúmal uznesenie, ktorým mu
bolavecpostúpenánaprejednaniearozhodnutie,vrátaneceléhospisovéhomateriáluadospelkzáveru,

že na prejednanie a rozhodnutie predmetnej trestnej veci nie je vecne príslušný, a to z nasledovných
dôvodov:Voči obvineným A. B. a C. D. bola dňa 31.10.2017 podaná na Okresný súd Bratislava I obžaloba pre
skutok, ktorý prokurátor právne kvalifikoval vo vzťahu k obvinenému A. B. ako trestný čin vraždy podľa

§ 219 ods. 1, ods. 2 písm. c), f) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 10/1999 Z.z.
spáchaného formou účastníctva podľa § 10 ods. 1 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení
zákona č. 10/1999 Z.z. a vo vzťahu k obvinenému C. D. ako trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods.
2 písm. c), f) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 10/1999 Z.z. spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 10/1999 Z.z.

Tento skutok mali obvinení spáchať tak, že

„obvinený C. D., po tom ako bol dňa 14.01.1999 prepustený z väzby, navádzal v presne nezistenom
čase obvineného A. B., ktorý bol najvyššie postaveným členom skupiny ľudí označenej ako tzv. „F.“,
ktorej členovia sa zaoberali páchaním trestnej činnosti k tomu, aby spolu s ďalšími členmi tejto skupiny
usmrtili poškodeného I. D. prezývaného „D.“ nar. XX.XX.XXXX v G., naposledy trvale bytom J. K. XXX/

X, E., a to z dôvodu, že poškodený, ako im podriadený člen tejto skupiny neuposlúchol niektoré ich
príkazy, a taktiež aby zabránili jeho odchodu z tejto skupiny a najmä, aby tak zakryli iné trestné činy, ktoré
spáchali spolu s poškodeným alebo o ktorých sa poškodený ako člen tejto skupiny dozvedel, a ktoré
by mohol po odchode zo skupiny vyzradiť, čím obvineného A. B. presvedčil, v dôsledku čoho tento
rozhodol o usmrtení poškodeného, ktoré naplánoval a jeho vykonaním poveril E. G., obvineného C. D.

a E. K., J. G. nar. XX.XX.XXXX a L. M. (nar. XX.XX.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX), ktorí ako členovia
tejto skupiny v úmysle usmrtiť poškodeného, po predchádzajúcej vzájomnej dohode a po inštrukciách
obvineného A. B., vylákali poškodeného prostredníctvom obvineného C. D. pod zámienkou ich ďalšej
spolupráce na osobné stretnutie, ku ktorému došlo dňa 10.07.1999 v čase po 22:04 h na odstavnej
cestnej ploche N. O. vo vzdialenosti približne 100 metrov od križovatky so F. O. v extraviláne mesta E.,

kam poškodený prišiel na motorovom vozidle zn. P. Q., EVČ: E., a kam prišli aj J. G. a E. G. a E. K. na
jednom vozidle s úmyslom poškodeného usmrtiť, pričom úlohy mali medzi sebou rozdelené tak, že E. G.
mal na základe rozhodnutia a podľa pokynov obvineného A. B. usmrtiť poškodeného doposiaľ presne
nezistenou krátkou strelnou zbraňou, pištoľou s tlmičom hluku výstrelu, pravdepodobne malého kalibru,
ktorú mu za týmto účelom odovzdal L. M., E. K. mal na miesto tohto stretnutia priviezť za týmto účelom E.

G. a J. G., mal na tomto mieste zotrvať, aby poškodeného usmrtil revolverom, ktorý mal za týmto účelom
pri sebe v prípade, ak by E. G. zlyhala jeho strelná zbraň a J. G. mal odpútať pozornosť poškodeného
tak, aby ho mohol E. G. výstrelom zozadu usmrtiť, prípadne inak napomáhať poškodeného usmrtiť
a následne mal pomôcť previezť telo poškodeného na vopred dohodnuté miesto, na ktorom obvinený
C. D. spolu s ďalšou doposiaľ nezistenou osobou vyhĺbil v zemi jamu, do ktorej mali telo poškodeného

ukryť, pričom v zmysle takto rozdelených úloh začal J. G. na tomto stretnutí pri rozhovore s poškodeným
úmyselne odpútavať jeho pozornosť, čo využil E. G. a z bezprostrednej blízkosti strelil poškodenému
jeden krát do oblasti zadnej časti hlavy, v dôsledku čoho poškodený prestal javiť známky života, na čo
E. K. vybral zo svojho vozidla igelitové vrece čiernej farby, ktoré spolu s J. G. navliekli na hlavu a hruď
tela poškodeného, ktoré potom povalili na zadné sedadlá vozidla poškodeného, ktorým následne J. G.

a E. G. začali prevážať telo poškodeného na vopred dohodnuté miesto jeho ukrytia, pričom počas tohto
prevozu začal poškodený javiť známky života, na čo E. G. na naliehanie J. G. vystrelil z rovnakej strelnej
zbrane ešte dva krát do nezistenej časti tela poškodeného a po príchode na vopred dohodnuté miesto
ukryli obvinený C. D. spolu s ďalšou doposiaľ nezistenou osobou telo poškodeného do zeme na doposiaľ
nezistenom mieste lesného porastu v katastrálnom území okresu mesta E.“ (H. XXXX).

Vzhľadom na to, že uznesenie, ktorým bola postúpená vec neobsahuje odôvodnenie Špecializovaný
trestný súd sa oboznámil s obsahom zápisnice o hlavnom pojednávaní učinenom dňa 29.09.2025 na E.
F. G. C. v predmetnej trestnej veci (H. XXXX), na ktorom bolo vydané uznesenie v zmysle ustanovenia
§ 280 ods. 1 Trestného poriadku. Zo zápisnice vyplýva, že po otvorení a začatí hlavného pojednávania

predstúpil prokurátor, ktorý ešte pred prednesom obžaloby dal súdu na zváženie postup v zmysle
ustanovenia § 280 ods. 1 Trestného poriadku a to vzhľadom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, konkrétne vo veci XXXX/XX/XXXX ako aj Krajského súdu v Trnave vo veci
XXX/XX/XXXX. Obhajcovia oboch obvinených sa pripojili k návrhu prokurátora, keďže otázku vecnej
príslušnosti považujú za tak dôležitú, ktorá je v záujme zabrániť ničotnosti procesu.

ZobsahuuzneseniaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.XR.XX/XXXXzodňa29.04.2021,na
ktoré poukázal prokurátor v rámci prednesu na hlavnom pojednávaní konanom na E. F. G. C. vyplýva, že
hoci je tam uvedený skutok právne posudzovaný ako trestný čin vraždy podľa § 219 zákona č. 140/1961Zb. v znení platnom do 31.07.2001, svojou povahou a trestnou sadzbou ide o úmyselný trestný čin,
ktorý vykazuje znaky obzvlášť závažného zločinu v zmysle § 437 ods. 1 Trestného zákona a § 11 ods. 3
Trestného zákona. Zo skutkových okolností obžaloby zároveň vyplýva, že predmetná vražda mala byť

spáchaná členmi zločineckej skupiny. Za týchto okolností je preto daná pôsobnosť Špecializovaného
trestného súdu podľa § 14 písm. j) Trestného poriadku, v spojení s ustanovením § 562 ods. 2 Trestného
poriadku per analogiam, keďže ide o obzvlášť závažný zločin spáchaný zločineckou skupinou, a to aj
pri aplikácii skoršej právnej úpravy.

Uvedený právny záver je podporený aj uznesením Krajského súdu v Trnave sp.zn. XXX/XX/XXXX,
z ktorého vyplýva, že pri určovaní vecnej príslušnosti je rozhodujúci skutok opísaný v obžalobe a
jeho povaha a závažnosť, nie formálna právna kvalifikácia podľa skôr účinného Trestného zákona.
Krajský súd v uvedenom rozhodnutí výslovne akceptoval analogickú aplikáciu § 562 ods. 2 Trestného
poriadku aj vo vzťahu k pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu a dospel k záveru, že ak skutok
podľa staršej právnej úpravy svojou povahou zodpovedá obzvlášť závažnému zločinu podľa súčasnej

právnej úpravy, je na jeho prejednanie príslušný Špecializovaný trestný súd. Tento záver je plne
konformný s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom Slovenskej republiky v uznesení sp.zn.
X R. XX/XXXX, podľa ktorého prijatie novej trestnoprávnej úpravy nezbavilo Špecializovaný trestný
súd pôsobnosti prejednávať trestné činy spáchané podľa skorších právnych predpisov, ak tieto svojou
povahou a závažnosťou zodpovedajú trestným činom patriacim do jeho pôsobnosti, najmä ak ide o

obzvlášť závažné zločiny.

Vzhľadom na vyššie uvedené Špecializovaný trestný súd má za to, že dôvodom postúpenia veci
bola aplikácia právnych záverov vyplývajúcich z vyššie uvedených citovaných rozhodnutí, a teda, že
v prípade trestných činov posudzovaných podľa skôr účinnej právnej úpravy je potrebné pri určení

vecnej príslušnosti vychádzať z povahy a závažnosti skutku, ako aj zo skutkových okolností uvedených
v obžalobe. Ak teda skutok vykazuje znaky obzvlášť závažného zločinu a mal byť spáchaný členmi
zločineckej skupiny, je daná pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu podľa § 14 písm. j) Trestného
poriadku, a to aj pri analogickej aplikácii § 562 ods. 1 Trestného poriadku. Za týchto okolností má súd za
to, že práve uvedené právne závery predstavovali dôvod postúpenia veci Špecializovanému trestnému

súdu.

Špecializovaný trestný súd nesúhlasí s postúpením veci E. F. G. C., pretože na jej prejednanie nie je
vecne príslušný.

Obvinení sú trestne stíhaní pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1,
ods. 2 písm. c), f) zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 10/1999 Z.z., ktorý mal byť spáchaný dňa
10.07.1999 tak ako je uvedené v podanej obžalobe. Zo skutkovej vety obžaloby vyplýva, že obvinený
A. B. mal byť najvyššie postaveným členom skupiny ľudí označovanej ako tzv. „F.“, ktorej členovia sa
mali zaoberať páchaním trestnej činnosti.

Ani zo skutkovej vety obžaloby nevyplýva, že by žalovaný skutok mal byť spáchaný obvinenými ako
členmi zločineckej skupiny (v skutku je uvedené, že išlo o „skupinu ľudí označovaných ako tzv. F.“),
keďže v čase jeho spáchania účinná právna úprava takýto kvalifikačný spôsob spáchania trestného
činu nepoznala. V zmysle zásady časovej pôsobnosti Trestných zákonov a zákazu retroaktivity v

neprospech páchateľa nemožno trestnú zodpovednosť obvinených posudzovať podľa právnej úpravy,
ktorá nadobudla účinnosť až po spáchaní skutku, pokiaľ by pre nich nebola priaznivejšia. Z uvedeného
dôvodu ani v prípade uznania viny obvinených neprichádza do úvahy ich uznanie za vinných zo
spáchania žalovaného skutku ako členov zločineckej skupiny.

Na tomto mieste súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. XXXX/
X/XXXX zo dňa 15.02.2023, ktorý skonštatoval, že pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu je
potrebné vykladať reštriktívne, keďže je taxatívne vymedzená v ustanovení § 14 Trestného poriadku.
Najvyšší súd v uvedenej veci zdôraznil, že prechodné ustanovenie § 562 ods. 2 Trestného poriadku
(v súčasnosti § 562 ods. 1 Trestného poriadku) upravuje výlučne vecnú príslušnosť okresných súdov

v sídle krajského súdu a nemožno ho analogicky použiť na rozširovanie pôsobnosti Špecializovaného
trestného súdu. Ak skutok právne posudzovaný podľa § 219 zákona č. 140/1961 Zb. nebol spáchaný
zločineckou skupinou a nemožno ho subsumovať pod niektorý z trestných činov uvedených v § 14
Trestného poriadku, pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu nie je daná. Skutočnosť, či obvineníboli alebo neboli v čase spáchania skutku členmi zločineckej skupiny, nie je v danom prípade relevantná
zdôvodu,žežalovanýskutokaninevymedzujeexistenciuzločineckejskupiny,alelenskupinyľudí,ktorej
členovia sa mali zaoberať páchaním trestnej činnosti. Ak by aj bola ustálená súvislosť trestného činu

vraždy s členstvom v zločineckej skupine, nemala by právne – kvalifikačný význam, pretože členstvo
v zločineckej skupine nie je znakom skutkovej podstaty (žalovaného) trestného činu vraždy podľa § 219
zákona č. 140/1961 Zb. a nie je upravené ani ako znak jeho kvalifikovanej skutkovej podstaty. Z tohto
dôvodu nemožno uvažovať o pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu podľa § 14 písm. j) Trestného
poriadku v posudzovanej trestnej veci.

Rovnaký záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Ndt/4/2023 zo
dňa 28.02.2023, v rámci ktorého najvyšší súd upriamil pozornosť na skutočnosť, že vecná pôsobnosť
Špecializovaného trestného súdu je podľa § 14 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku kategoricky určená
na trestný čin úkladnej vraždy podľa § 144 Trestného zákona účinného od 01.01.2006 a nie na skutok
právne posúdený ako trestný čin vraždy podľa § 219 Trestného zákona účinného do 31.07.2001.

Trestný zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov trestný čin úkladnej vraždy ani neupravoval
a v ustanovení § 219 ani neobsahoval kvalifikačný znak spáchanie trestného činu vraždy zločineckou
skupinou, pričom kvalifikačný znak „člen organizovanej skupiny“ bol do ustanovenia § 219 ods. 2
včlenenýažnovelouTrestnéhozákonaúčinnéhood01.08.2021(§219ods.2písm.e)Trestnéhozákona
účinného od 01.08.2001). V predmetnej trestnej veci žalovaný trestný čin vraždy podľa § 219 Trestného

zákona účinného do 31.07.2001 nie je kvalifikovaný ako trestný čin spáchaný obvineným ako členom
zločineckej skupiny, preto na jeho prejednanie a rozhodnutie nie je daná pôsobnosť Špecializovaného
trestného súdu podľa § 14 písm. j) Trestného poriadku.

Na rozdiel od veci vedenej pod sp.zn. XXXX/X/XXXX Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení

sp.zn. X R. XX/XXXX založil pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu nie na ustanovení § 14 písm.
a) Trestného poriadku, ale na ustanovení § 14 písm. j) Trestného poriadku, keďže skutok vraždy podľa
§ 219 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. mal byť spáchaný členmi zločineckej skupiny (čo explicitne
vyplýva zo skutkovej vety na vec vzťahujúcej sa obžaloby) a vykazoval znaky obzvlášť závažného
zločinu. Práve existencia tohto kvalifikačného znaku odlišuje oba prípady a vysvetľuje rozdielny záver

o pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu. Podľa názoru súdu závery vyslovené v uznesení
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. X R. XX/XXXX nemožno paušálne aplikovať na každý
skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin vraždy podľa § 219 zákona č. 140/1961 Zb.

Na základe týchto skutočností je súd toho názoru, že príslušným na prejednanie a rozhodnutie tejto

trestnej veci je Mestský súd Bratislava I. Preto súd vyslovil svoju vecnú nepríslušnosť v predmetnej
trestnej veci a vec predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu príslušnému na
rozhodnutie sporu o príslušnosť.

Uznesenie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.