Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, February 17, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/166/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201066
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kúdelčíková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1019201066.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov

senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: Morfeus s. r.
o., so sídlom Dunajská 15B, 811 08 Bratislava, IČO: 45 707 138, právne zastúpený: j.STRANAK advokát
s. r. o., so sídlom Dunajská 15/A, 811 08 Bratislava, IČO: 51 134 730, proti žalovanému: Ministerstvo
životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti opatrenia žalovaného č. 27654/2019, 2045/2019-5.2 zo dňa 27.05.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd opatrenie žalovaného č. 27654/2019, 2045/2019-5.2 zo dňa 27.05.2019 z r u š u j e
a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca podaním zo dňa 11.02.2019 (ďalej len „oznámenie žalobcu o existencii environmentálnej
záťaže“) podľa § 2 ods. 3 zákona č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej
záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže“) oznámil žalovanému skutočnosti
nasvedčujúce existencii environmentálnej záťaže v lokalite obcí A. B., C. D. E. v okrese A. F. B..
V rámci indícií znečistenia žalobca uviedol prítomnosť poľnohospodárskeho areálu, a to veľkokapacitnej
farmy ošípaných v A. B. od konca 70-tych rokov 20. storočia. Žalobca zastával názor, že zistenia
opísané v hodnotení vplyvov na verejné zdravie, ktorého časť tvorila prílohu jeho oznámenia o existencii
environmentálnej záťaže, v spojení so skutočnosťou, že obyvatelia dotknutých obcí, resp. mesta nemali
v celom rozsahu prístup k pitnej vode, nasvedčovali záveru, že v dotknutej oblasti sa nachádzala

environmentálna záťaž, keďže zistené znečistenie územia napĺňalo hypotézu § 3 písm. t) zákona č.
569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len
„geologický zákon“), t.j. išlo o znečistenie územia spôsobené činnosťou človeka, ktoré predstavovalo
závažné riziko pre ľudské zdravie alebo podzemnú vodu.

2. Žalobca následne listom zo dňa 24.05.2019 vyzval žalovaného na oznámenie stavu konania vo veci
jeho oznámenia o existencii environmentálnej záťaže.

3. Žalovaný listom č. 27654/2019, 2045/2019-5.2 zo dňa 27.05.2019 (ďalej len „napadnuté oznámenie“)
oznámil žalobcovi, že listom č. 9205/2019, 2045/2019 zo dňa 21.02.2019 odstúpil jeho oznámenie
o existencii environmentálnej záťaže Slovenskej agentúre životného prostredia ako vecne príslušnejorganizácii. Dňa 18.04.2019 bolo žalovanému listom č. 7587/2019 zo dňa 03.04.2019 doručené od
Slovenskej agentúry životného prostredia „Stanovisko k Oznámeniu o existencii environmentálnej
záťaže v katastroch obcí A. B., C., E.“ s prílohou „Zápis vykonanej terénnej obhliadky lokality

v katastroch obcí C., A. B., E.“, v ktorom Slovenská agentúra životného prostredia oznámila, že lokalita
nespĺňala kritériá pre zaradenie do Informačného systému environmentálnych záťaží v zmysle zákona
o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže, pričom predmetná lokalita nepredstavovala
ani environmentálnu škodu v zmysle zákona č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych
škôd v znení neskorších predpisov.

II.
Žaloba

4. Žalobca sa žalobou zo dňa 31.07.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave toho istého dňa,
domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého oznámenia, vrátenia veci na ďalšie konanie

a priznania práva na náhradu trov konania.

5. Orgánom verejnej správy vecne príslušným prejednať doručené oznámenie o existencii
environmentálnej záťaže bol žalovaný. V súlade s § 2 ods. 10 zákona o niektorých opatreniach na úseku
environmentálnej záťaže bol žalovaný oprávnený poveriť Slovenskú agentúru životného prostredia

vykonaním jednotlivých činností podľa § 2 ods. 5 až ods. 9 zákona o niektorých opatreniach na
úseku environmentálnej záťaže. Poverením fakticky vykonať uvedené činnosti však nedochádzalo
k prechodu vecnej príslušnosti na Slovenskú agentúru životného prostredia. Žalovaný rezignoval na
svoju úlohu vecne príslušného orgánu verejnej správy. Napadnuté oznámenie neobsahovalo žiadne
vlastné odôvodnenie postupu žalovaného. Napadnuté oznámenie obsahovalo len odkaz na zápis z

vykonanej terénnej obhliadky predmetnej lokality. Z napadnutého oznámenia bolo možné nadobudnúť
dojem, že žalovaný si nebol vôbec vedomý svojej vecnej príslušnosti a svoju úlohu vo veci vlastne
redukoval na pozíciu „poštára“ medzi žalobcom a Slovenskou agentúrou životného prostredia, ktorá
však nebola vecne príslušným orgánom verejnej správy. Bez ohľadu na uvedené, ak by aj mal byť zápis
z vykonanej terénnej obhliadky predmetnej lokality považovaný za istú formu odôvodnenia, tento bol

rovnako arbitrárny a nezrozumiteľný. Napadnutému oznámeniu chýbalo akékoľvek odôvodnenie a zápis
z vykonanej terénnej obhliadky predmetnej lokality bol rovnako arbitrárny a vnútorne nekonzistentný.
Napadnuté oznámenie bolo v rozpore so základnými požiadavkami na preskúmateľnosť aktu orgánu
verejnej správy formulovanými súdnou judikatúrou. Napadnuté oznámenie bolo pre jeho absolútnu
nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť nezákonným správnym aktom.

6. Žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav. Zo zápisu z vykonanej terénnej obhliadky predmetnej
lokality vyplývalo, že Slovenská agentúra životného prostredia sa pri zisťovaní skutkového stavu
obmedzila výlučne na obhliadku miesta a komunikáciu s prevádzkovateľom Farmy ošípaných A. B..
Slovenská agentúra životného prostredia bez toho, aby boli vykonané akékoľvek faktické odborné

úkony k zisteniu skutkového stavu, dospela k záveru, že v lokalite ide o difúzne znečistenie spôsobené
splaškovou kanalizáciou. Žalobca v tejto súvislosti považoval za potrebné upozorniť na to, že na svoje
náklady vykonal rozbor vody zo studne priľahlej rodinnému domu v A. B., pričom vykonaný rozbor
preukázal znečistenie koliformnými baktériami a baktériami e. coli, a to napriek tomu, že mesto A. B. má
vybudovanú kanalizáciu. Obec C. vykonala dňa 24.04.2019 v spolupráci s akreditovaným skúšobným

laboratóriom akreditovaný odber z miesta plánovaného zdroja pitnej vody, pričom na základe rozboru
vzorky vody odobratej z miesta plánovaného vodného zdroja boli vo vzorke zistené nevyhovujúce
hodnoty NH4. Odobratá voda bola natoľko znečistená, že nespĺňala ani požiadavky na kategóriu A2.
Túto vodu by tak nebolo možné použiť ani po jej podstatnej fyzikálnej, chemickej a dezinfekčnej úprave.
Žalovaný, resp. Slovenská agentúra životného prostredia teda pred vydaním napadnutého oznámenia

nedostatočne zistili skutkový stav, t.j. nepostupovali v súlade s § 3 ods. 5 správneho poriadku. Zistenie
skutkového stavu žalovaným v tak závažnej veci ako znečistenie podzemných vôd sa obmedzilo na
prostú obhliadku miesta a diskusiu so zástupcom ošipárne. Charakter a rozsah porušenia povinnosti
spoľahlivo zistiť stav veci bol v prejednávanej veci tak závažný, že spôsoboval nezákonnosť vydaného
opatrenia.

7. Podľa § 3 písm. t) geologického zákona environmentálnou záťažou bolo znečistenie územia
spôsobené činnosťou človeka, ktoré predstavovalo závažné riziko pre ľudské zdravie alebo podzemnú
vodu. Žalovaný napriek existencii odborného posudku, v ktorom bol jednoznačne konštatovaný závažnývplyv na zdravie človeka, v rozpore s § 3 písm. t) geologického zákona bez ďalšieho konštatoval, že
zistené znečistenie nepredstavuje environmentálnu záťaž. Žalovaný tak nesprávne aplikoval relevantné
právne predpisy, a to najmä geologický zákon. Žalovaný taktiež nesprávne aplikoval zákon o niektorých

opatreniach na úseku environmentálnej záťaže vo vzťahu k identifikácii environmentálnej záťaže.
Žalobca v podanom oznámení o existencii environmentálnej záťaže označil ako predpokladaný zdroj
znečistenia Farmu ošípaných A. B.. Zo zápisu z vykonanej terénnej obhliadky predmetnej lokality bolo
zrejmé, že žalovaný, resp. Slovenská agentúra životného prostredia sa pri posudzovaní existencie
environmentálnej záťaže sústredili na otázku, či Farma ošípaných A. B. mohla byť pôvodcom udávaného

znečistenia alebo či boli pôvodcom obyvatelia okolitých obcí. Takýto postup bol v rozpore so zákonom
o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže. Úlohou orgánov verejnej správy bolo
najskôr posúdiť, či udávané znečistenie bolo environmentálnou záťažou a následne hľadať jeho
pôvodcu. V prípade, ak by sa pôvodca environmentálnej záťaže nenašiel, zodpovednosť za jej likvidáciu
by prechádzala na štát. Zákon o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže bol budovaný
na princípe objektívnej existencie environmentálnej záťaže a následného prijatia stanovených krokov, t.j.

znečistenie tu buď objektívne bolo alebo nebolo. Či sa žalobcom udávané ohnisko znečistenia ukázalo
ako pravdivé alebo nie, bolo relevantné len vo vzťahu k samotnej existencii environmentálnej záťaže.
V rozpore s uvedeným princípom však žalovaný, resp. Slovenská agentúra životného prostredia svoj
záver o neexistencii environmentálnej záťaže opreli o skutočnosť, že udávané znečistenie nemohlo
byť spôsobené prevádzkou Farmy ošípaných v A. B., ale údajne malo byť spôsobené obyvateľmi

okolitých obcí. Žalovaný tak nesprávne aplikoval ustanovenia zákona o niektorých opatreniach na úseku
environmentálnej záťaže a geologického zákona.

8. Konanie bolo postihnuté takými vadami, ktoré spôsobovali nezákonnosť napadnutého oznámenia.
Žalovaný žalobcu počas celého konania v podstate ignoroval. Žalobca totiž nebol prizvaný k miestnej

obhliadke. Žalobca nemal priestor vyjadriť sa k podkladom, ktoré viedli k prijatiu napadnutého
oznámenia. Ak by sa žalobca aktívne nepýtal na stav konania, žalovaný by žalobcovi výsledok
konania ani neoznámil. Tieto vady konania boli tak zásadné, že spôsobovali nezákonnosť napadnutého
oznámenia ako takého.

III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe

9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 23.10.2019 navrhol žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e) a g)
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo

„Správny súdny poriadok“) odmietnuť alebo podľa § 190 SSP zamietnuť.

10. Napadnuté oznámenie nepodliehalo správnemu súdnemu prieskumu. Zisťovanie environmentálnej
záťaže nemalo charakter administratívneho konania v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP. Zisťovanie
environmentálnej záťaže predstavovalo súbor odborných činností, ktorých výsledkom bolo preukázanie

alebo vyvrátenie prítomnosti environmentálnej záťaže v určitej lokalite. Oznámenie podľa § 2 ods.
3 zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže nemalo charakter návrhu
na začatie administratívneho konania, ale len podnetu sui generis, ktorého dôsledkom bol postup
žalovaného, resp. poverenej organizácie v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti podľa § 2 zákona
o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže. Žalobca ako oznamovateľ podľa § 2 ods.

3 zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže nemal postavenie účastníka
administratívneho konania. Napadnuté oznámenie nebolo individuálnym ani normatívnym správnym
aktom. Napadnutým oznámením nebol žalobca dotknutý na svojich právach alebo právom chránených
záujmoch, a teda nemal aktívnu žalobnú legitimáciu podľa § 178 ods. 1 SSP.

11. Žalovaný v predmetnej právnej veci ani nebol pasívne vecne legitimovaný, keďže v súlade s § 2
ods. 10 zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže zabezpečil vykonávanie
činností podľa § 2 ods. 5 až ods. 9 tohto právneho predpisu prostredníctvom odbornej organizácie
vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, ktorou bola Slovenská agentúra životného prostredia, a to podľa
plánu hlavných úloh Slovenskej agentúry životného prostredia na príslušný kalendárny rok. Samotný

žalobný návrh bol neúčelný a zmätočný, keďže zrušením napadnutého oznámenia by sa na skutočnosti,
že Slovenská agentúra životného prostredia nezistila na žalobcom označenej lokalite environmentálnu
záťaž, nič nezmenilo. Rovnako neprichádzala do úvahy ani druhá časť žalobného návrhu, ktorou sažalobca domáhal vrátenia veci na ďalšie konanie žalovanému, keďže žalovaný v predmetnej právnej
veci žiadne konanie neviedol.

12. Žalovaný nevydal žiadne „rozhodnutie o neexistencii environmentálnej záťaže“, ale len zaslal
žalobcovi odpoveď, v ktorej žalobcu na základe jeho žiadosti informoval o závere, ku ktorému
v súvislosti s lokalitou označenou žalobcom dospela Slovenská agentúra životného prostredia. Odpoveď
žalovaného na žiadosť žalobcu nebolo možné považovať v žiadnom prípade ani za opatrenie, ktoré by
akokoľvek zasiahlo do práv či právom chránených záujmov žalobcu.

13. Identifikácia environmentálnej záťaže nebola správnym administratívnym konaním. Preto ani
žalovaný a ani Slovenská agentúra životného prostredia nemohli mať v tomto odbornom procese
postavenie orgánu verejnej správy tak, ako sa mylne domnieval žalobca.

14. Napadnuté oznámenie ani zápis z vykonanej terénnej obhliadky predmetnej lokality neboli

rozhodnutím či opatrením vydaným v administratívnom konaní. Žalobcom uvádzané požiadavky na
odôvodnenie rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy sa preto na ne nevzťahovali. V tejto
súvislostibolopotrebnédodať,žeSlovenskáagentúraživotnéhoprostrediasapreverovanímoznámenej
environmentálnej záťaže riadne zaoberala. S tvrdením žalobcu, že Slovenská agentúra životného
prostredia konštatovala v zápise z vykonanej terénnej obhliadky predmetnej lokality zásadné skutočnosti

bez akéhokoľvek zistenia skutkového stavu, nebolo možné súhlasiť. Takisto nebolo možné súhlasiť
s tvrdením žalobcu, že konštatovania Slovenskej agentúry životného prostredia boli nekonzistentné.

15. Právna úprava ustanovená v § 3 ods. 5 správneho poriadku sa na odborný postup podľa § 2
zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže nevzťahovala. Slovenská agentúra

životného prostredia pri preverovaní existencie environmentálnej záťaže vychádzala striktne z § 2
ods. 6 zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže, t.j. vykonala miestnu
obhliadku, preskúmala dokumentáciu priloženú k oznámeniu ako aj ďalšiu dostupnú dokumentáciu, na
podklade ktorej dospela k záveru, že v predmetnej právnej veci nešlo o environmentálnu záťaž. Tvrdenia
žalobcu, že Slovenská agentúra životného prostredia pri zisťovaní skutkového stavu vychádzala iba

z miestnej obhliadky a komunikácie so zástupcami ošipárne, boli zavádzajúce. Zápis z vykonanej
terénnej obhliadky predmetnej lokality poukazoval aj na ďalšie pramene poznatkov o predmetnej lokalite
vrátane už zrealizovaných geologických prác.

16. Nie každé znečistenie územia bolo automaticky environmentálnou záťažou, ako sa to zavádzajúco

snažil interpretovať žalobca. Oblasť územia obce A. B. patrila podľa nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 174/2017 Z. z., ktorým sa ustanovujú citlivé oblasti a zraniteľné oblasti, k zraniteľným
oblastiam. Predmetné územie bolo známe tým, že v podzemnej vode sa tu mohli vyskytovať
zvýšené koncentrácie dusičnanov, pričom situácia v predmetnom území sa z tohto hľadiska sledovala
a prehodnocovala v pravidelných časových intervaloch. Takáto situácia pritom nebola v Slovenskej

republike vôbec ojedinelá, keďže zraniteľné oblasti predstavovali približne polovicu územia Slovenskej
republiky.

IV.
Replika žalobcu

17. Žalobca v replike zo dňa 25.11.2019 zotrval na stanovisku, že žaloba je dôvodná.

18. Právny názor žalovaného, že identifikácia environmentálnej záťaže nebola administratívnym
konaním, ale len súborom odborných činností, bol v rozpore so zákonom o niektorých opatreniach

na úseku environmentálnej záťaže. Predmetom zákona o niektorých opatreniach na úseku
environmentálnej záťaže podľa jeho § 1 písm. a) bolo ustanovenie práv a povinností osôb pri
identifikácii environmentálnej záťaže. Už len z tohto prvého ustanovenia zákona o niektorých
opatreniach na úseku environmentálnej záťaže bolo zrejmé, že identifikácia environmentálnej záťaže
bola administratívnym konaním, keďže zákonom boli pri jej vykonávaní stanovené osobám určité

práva a povinnosti. Vrchnostenská povaha konania o identifikácii environmentálnej záťaže jednoznačne
vyplývala aj z ďalších ustanovení zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže.
Identifikácia environmentálnej záťaže teda bola jednoznačne administratívnym konaním, v ktorom
žalovaný vykonával svoju pôsobnosť v oblasti verejnej správy.19. Tvrdenie žalovaného, že podľa § 2 ods. 10 zákona o niektorých opatreniach na úseku
environmentálnej záťaže preniesol právomoc konať a rozhodovať vo veciach týkajúcich sa identifikácie

environmentálnej záťaže na Slovenskú agentúru životného prostredia, bolo v priamom rozpore so
znením § 2 ods. 10 zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže. Zo znenia
tejto právnej normy totiž bolo celkom zjavné, že Slovenská agentúra životného prostredia mohla byť len
poverená faktickým vykonávaním činností v zmysle § 2 ods. 5 až ods. 9 zákona o niektorých opatreniach
naúsekuenvironmentálnejzáťaže.Predmetnáprávnanormaneumožňovalažalovanémupreniesťsvoju

zákonom stanovenú právomoc na inú osobu. Iba takýto výklad zodpovedal ustálenému obsahu pojmu
„poveriť“. Tento pojem, t.j. pojem „poveriť“, indikoval konanie v zastúpení a nie prevod, resp. prechod
kompetencií.

20. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe na niekoľkých miestach zavádzal súd. Žalovaný vo vyjadrení k
žalobe totiž tvrdil, že žalobca úmyselne predložil súdu len časť posudku spracovaného zo strany G. H.

I., keďže z úryvku citovaného žalovaným mal vyplývať záver, ktorý bol v rozpore s tvrdeniami žalobcu.
Žalovaný však celkom zjavne opomenul logický rozdiel medzi objektívnym stavom životného prostredia,
ktorý bol zistený a predpokladaným ďalším vplyvom, ktorý mala mať navrhovaná činnosť. Zjednodušene
povedané, navrhovaná činnosť nemala mať podľa záverov posudku ďalší negatívny vplyv na životné
prostredie, avšak skutočnosť, že životné prostredie bolo vážne poškodené, sa týmto konštatovaním

nezmenilo.

21. Skutočnosť, že určité územie bolo súčasťou zraniteľných oblastí, nebola okolnosťou, ktorá by podľa
§ 3 písm. t) geologického zákona automaticky vylučovala kvalifikáciu daného znečistenia podzemnej
vody ako environmentálnu záťaž. Žalovaný celkom nesprávne bagatelizoval zraniteľné oblasti. Práve

naopak, skutočnosť, že územie, kde bolo znečistenie životného prostredia zistené, bolo zahrnuté do
zraniteľných oblastí, bola jedným z atribútov, ktoré mal žalovaný vyhodnocovať pri stanovení závažnosti
environmentálnejzáťaže.Informácia,žeišlooúzemiezačlenenémedzizraniteľnéoblasti,bolasúčasťou
registračného listu environmentálnej záťaže.

V.
Konanie na správnom súde

22. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“), začal s účinnosťou od 01.06.2023

vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od
01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave
a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec
vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/166/2019 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov

a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená
do senátu 6S správneho súdu a je na tomto súde vedená pod sp. zn. BA-5S/166/2019.

23. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP
v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté oznámenie

vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru,
že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, keď ani jeden z účastníkov
konania nežiadal nariadenie pojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní
vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
17.02.2026.

VI.
Relevantné právne predpisy

24. Podľa § 1 písm. a) zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže, tento

zákon ustanovuje práva a povinnosti osôb pri identifikácii environmentálnej záťaže a pravdepodobnej
environmentálnej záťaže.25. Podľa § 2 ods. 1 zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže, identifikácia
environmentálnej záťaže je súbor činností, ktorých výsledkom je rozpoznanie environmentálnej záťaže.
Súčasťou identifikácie environmentálnej záťaže je jej klasifikácia a vyplnenie registračného listu

environmentálnej záťaže. Obsah registračného listu environmentálnej záťaže je uvedený v prílohe č. 1.

26. Podľa § 2 ods. 3 zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže, každý,
kto má podozrenie o existencii environmentálnej záťaže, môže túto skutočnosť oznámiť Ministerstvu
životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) alebo okresnému úradu v sídle kraja.

Ak sa oznámenie vzťahuje na environmentálnu záťaž, ktorá už je zapísaná v informačnom systéme
environmentálnych záťaží, ministerstvo alebo okresný úrad v sídle kraja oboznámi o tejto skutočnosti
osobu, ktorá podala oznámenie; ministerstvo k tejto environmentálnej záťaži už ďalej nevykonáva úkony
podľa odsekov 5 až 8. Okresný úrad v sídle kraja odošle oznámenia bezodkladne ministerstvu.

27. Podľa § 2 ods. 4 zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže, oznámenie

o existencii environmentálnej záťaže (ďalej len „oznámenie“) sa podáva v listinnej forme, elektronickej
forme alebo ústne do zápisnice. Vzor oznámenia je uvedený v prílohe č. 2.

28. Podľa § 2 ods. 5 zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže, ministerstvo
preverí, či oznámenie spĺňa všetky ustanovené náležitosti. Ak je oznámenie neúplné, ministerstvo vyzve

osobu, ktorá oznámenie podala, aby do 30 dní odo dňa doručenia výzvy oznámenie doplnila.

29. Podľa § 2 ods. 6 zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže, ministerstvo
najneskôr do 30 dní od obdržania úplného oznámenia alebo od obdržania doplnenia oznámenia podľa
odseku 5, vykoná vlastné zisťovanie skutočností uvedených v oznámení a dostupných informácií na

účel preverenia existencie environmentálnej záťaže, najmä preskúma dokumentáciu a vykoná miestnu
obhliadku.

30. Podľa § 2 ods. 7 zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže, ak ministerstvo
zistí existenciu environmentálnej záťaže, vyplní registračný list environmentálnej záťaže a klasifikuje

environmentálnu záťaž na základe kritérií uvedených v prílohe č. 3 ako environmentálnu záťaž s nízkou
prioritou riešenia, environmentálnu záťaž so strednou prioritou riešenia alebo environmentálnu záťaž
s vysokou prioritou riešenia.

31. Podľa § 2 ods. 8 zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže, ministerstvo

po ukončení identifikácie environmentálnej záťaže bezodkladne zabezpečí jej zápis do informačného
systému environmentálnych záťaží.

32. Podľa § 2 ods. 10 zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže, ministerstvo
môže zabezpečiť vykonávanie činností uvedených v odsekoch 5 až 9 prostredníctvom poverenej

organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva.

33. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať
im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu

rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

VII.

Právne posúdenie veci správnym súdom

34. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo napadnuté oznámenie (vydané
vo veci oznámenia o existencii environmentálnej záťaže). Úlohou správneho súdu v nadväznosti
na žalobcom podanú žalobu bolo v medziach žalobných námietok posúdiť, či žalovaný pri vydaní

napadnutého oznámenia a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, postupoval v súlade s príslušnými
právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou. Samotné žalobné námietky, presnejšie miera ich
konkrétnosti a zdôvodnenia, pritom determinovali mieru a detailnosť odpovede správneho súdu na tieto
námietky.35. Správny súd v nadväznosti na žalobné námietky a na vyjadrenie žalovaného k žalobe prvotne
uvádza, že zákon o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže upravuje (okrem

iného) práva a povinnosti osôb pri identifikácii environmentálnej záťaže s tým, že identifikáciou
environmentálnej záťaže je súbor činností, ktorých výsledkom je rozpoznanie environmentálnej záťaže.

36. Zákon o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže v súvislosti s identifikáciou
environmentálnej záťaže výslovne ustanovuje, že každý, kto má podozrenie o existencii

environmentálnej záťaže, môže túto skutočnosť oznámiť žalovanému alebo okresnému úradu v sídle
kraja. Inými slovami, každý, t.j. tak fyzická osoba ako aj právnická osoba, môže podať oznámenie
o existencii environmentálnej záťaže. Samotné oznámenie o existencii environmentálnej záťaže sa
podáva v listinnej forme, v elektronickej forme alebo ústne do zápisnice s tým, že vzor predmetného
oznámenia tvorí prílohu zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže. Úlohou
žalovaného vo vzťahu k oznámeniu o existencii environmentálnej záťaže je preveriť, či oznámenie

o existencii environmentálnej záťaže spĺňa všetky ustanovené náležitosti. Ak je oznámenie o existencii
environmentálnej záťaže neúplné, žalovaný vyzve osobu, ktorá toto oznámenie podala, aby ho do 30
dní odo dňa doručenia výzvy doplnila.

37. Pokiaľ ide o vybavovanie oznámenia o existencii environmentálnej záťaže, žalovaný najneskôr do

30 dní od obdržania úplného oznámenia alebo od obdržania doplnenia oznámenia vykoná vlastné
zisťovanie skutočností uvedených v oznámení o existencii environmentálnej záťaže a dostupných
informácií na účel preverenia existencie environmentálnej záťaže, najmä preskúma dokumentáciu
a vykoná miestnu obhliadku. Ak žalovaný zistí existenciu environmentálnej záťaže, vyplní registračný
list environmentálnej záťaže a klasifikuje environmentálnu záťaž ako environmentálnu záťaž s nízkou

prioritou riešenia, environmentálnu záťaž so strednou prioritou riešenia alebo environmentálnu záťaž
s vysokou prioritou riešenia. Žalovaný po ukončení identifikácie environmentálnej záťaže bezodkladne
zabezpečí jej zápis do informačného systému environmentálnych záťaží.

38. Z doposiaľ uvedeného je zrejmé, že zákon o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej

záťaže výslovne ustanovil oprávnenie každého podať oznámenie o existencii environmentálnej záťaže
(a rámcovo, ale takisto výslovne, aj niektoré povinnosti žalovaného v nadväznosti na obdržanie
takéhoto oznámenia). Samotné oprávnenie podať takéto oznámenie nepochybne zahŕňa aj oprávnenie
osoby, ktorá predmetné oznámenie urobila (ďalej len „oznamovateľ“), aby na svoj podnet (oznámenie
oexistenciienvironmentálnejzáťaže)dostalaodpoveď,hocajneformálnuanegatívnu,pretožepríslušný

orgán verejnej správy má korelatívnu povinnosť sa týmto oznámením zaoberať a odpoveď poskytnúť.
Z povahy veci je pritom zrejmé, že odpoveď žalovaného na oznámenie o existencii environmentálnej
záťaže je výsledkom jeho vrchnostenského postupu. Postavenie žalovaného a osoby, ktorá urobila
oznámenie o existencii environmentálnej záťaže, totiž nie je rovnoprávne a žalovaný teda predmetné
oznámenie vybavuje nezávisle od vôle alebo predstáv oznamovateľa.

39. Postup žalovaného iniciovaný obdržaním oznámenia o existencii environmentálnej záťaže má
nesporne charakter správneho konania, alebo teda v intenciách Správneho súdneho poriadku
charakter administratívneho konania, keďže predstavuje postup žalovaného v rámci výkonu jeho
pôsobnosti v oblasti verejnej správy, a to v oblasti správy environmentálnych záťaží, pri vydávaní

individuálnych správnych aktov. Proces vybavovania oznámenia o existencii environmentálnej záťaže
sa totiž v zásade (odhliadnuc od ukončenia tohto procesu z procesných dôvodov) skončí buď
zistením existencie environmentálnej záťaže a oznámením tohto zistenia oznamovateľovi, a s tým
súvisiacim zápisom environmentálnej záťaže do Informačného systému environmentálnych záťaží (i),
alebo zistením neexistencie environmentálnej záťaže a oznámením tohto zistenia oznamovateľovi

(ii). Či už sa proces vybavovania oznámenia o existencii environmentálnej záťaže skončí prvým
alebo druhým spôsobom, ukončenie tohto procesu má z pohľadu oznamovateľa ďalekosiahle
dôsledky. Ak sa proces vybavovania oznámenia o existencii environmentálnej záťaže skončí zistením
existencie environmentálnej záťaže a oznámením tohto zistenia oznamovateľovi a s tým súvisiacim
zápisom environmentálnej záťaže do Informačného systému environmentálnych záťaží, potom naň

nadväzujú postupy súvisiace s odstraňovaním environmentálnej záťaže. Ak sa ale proces vybavovania
oznámenia o existencii environmentálnej záťaže skončí zistením neexistencie environmentálnej
záťaže a oznámením tohto zistenia oznamovateľovi, potom naň už nenadväzujú postupy súvisiace
s odstraňovaním environmentálnej záťaže. Je tak zrejmé, že ukončením predmetného procesu zistenímneexistencie environmentálnej záťaže a oznámením tohto zistenia oznamovateľovi môže byť dotknuté
právo oznamovateľa na odstránenie environmentálnej záťaže a v konečnom dôsledku v širšom
kontexte právo oznamovateľa na priaznivé životné prostredie. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť,

že z pohľadu oznamovateľa negatívne vybavenie oznámenia o existencii environmentálnej záťaže
znamená definitívne ukončenie konkrétneho procesu identifikovania environmentálnej záťaže, na ktorý
potom už nenadväzujú žiadne ďalšie individuálne správne akty, vo vzťahu ku ktorým by takýto spôsob
vybavenia oznámenia o existencii environmentálnej záťaže mohol predstavovať podkladové opatrenie,
resp. podkladový individuálny správny akt. Pre úplnosť správny súd dodáva, že samozrejme aj

ukončením procesu vybavovania oznámenia o existencii environmentálnej záťaže zistením existencie
environmentálnej záťaže a oznámením tohto zistenia oznamovateľovi a s tým súvisiacim zápisom
environmentálnej záťaže do Informačného systému environmentálnych záťaží môže byť dotknuté právo
oznamovateľa na odstránenie environmentálnej záťaže a v konečnom dôsledku v širšom kontexte právo
oznamovateľa na priaznivé životné prostredie.

40. Pokiaľ ide o povahu individuálneho správneho aktu, ktorým žalovaný oznamuje oznamovateľovi
zistenie neexistencie environmentálnej záťaže, a ktorým žalovaný takýmto spôsobom ukončuje proces
identifikácie environmentálnej záťaže začatý z podnetu fyzickej osoby alebo právnickej osoby, tento
individuálny správny akt je potrebné z povahy veci považovať za opatrenie žalovaného a nie za
rozhodnutie žalovaného, a to napriek tomu, že na konania podľa zákona o niektorých opatreniach na

úseku environmentálnej záťaže sa vzťahuje správny poriadok, pokiaľ tento právny predpis neustanovuje
inak. Zákon o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže totiž nasvedčuje záveru, že
zákonodarca nemienil považovať proces identifikácie environmentálnej záťaže za formalizovaný do tej
miery, že by mal viesť k vydaniu rozhodnutia vo veci oznámenia o existencii environmentálnej záťaže
s náležitosťami rozhodnutia vyžadovanými správnym poriadkom. V tejto súvislosti možno poukázať na

skutočnosť, že proces identifikácie environmentálnej záťaže v zmysle zákona o niektorých opatreniach
na úseku environmentálnej záťaže začína z podnetu fyzickej osoby alebo právnickej osoby na základe
„len“ oznámenia. Predmetný proces má vo svojej podstate charakter overenia oznámených tvrdení,
resp. okolností. V tejto súvislosti správny súd pripomína, že správna súdna prax už aj vo vzťahu
k iným právnym predpisom ustanovujúcim, že na konania podľa daného právneho predpisu sa vzťahuje

všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento právny predpis neustanovuje inak, dospela k záveru,
že vylúčenie subsidiárnej pôsobnosti správneho poriadku vo vzťahu k niektorému z viacerých konaní
podľa príslušného právneho predpisu môže vyplývať aj z povahy daného konkrétneho druhu konania, aj
keď to príslušný právny predpis výslovne neustanovuje. Na ilustráciu možno v tomto smere spomenúť
konanie o ohlásení drobnej stavby v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom

poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžk/9/2017 zo dňa 18.04.2018, ods. 51 a 52).

41. Sumarizujúc doposiaľ uvedené správny súd dospel k záveru, že napadnuté oznámenie je opatrením
vydaným žalovaným v administratívnom konaní, keďže ním žalovaný žalobcovi oznámil výsledok

procesu identifikácie environmentálnej záťaže, ktorý začal na podnet žalobcu, a to výsledok, že
predmetná lokalita nespĺňa kritériá pre zaradenie do Informačného systému environmentálnych záťaží,
a že predmetná lokalita nepredstavuje ani environmentálnu škodu. Inými slovami, materiálnou podstatou
napadnutého oznámenia je oznámenie zistenia neexistencie environmentálnej záťaže žalobcovi ako
oznamovateľovi. Po ustálení tohto záveru pristúpil správny súd k posúdeniu dôvodnosti žalobných

námietok. Osobitnú pozornosť pritom správny súd venoval žalobnej námietke, že konanie bolo
postihnuté takými vadami, ktoré spôsobili nezákonnosť napadnutého oznámenia.

42. Žalobca namietal, že nemal priestor vyjadriť sa k podkladom, ktoré viedli k vydaniu napadnutého
oznámenia, t.j. opatrenia o neexistencii environmentálnej záťaže. V nadväznosti na túto námietku

správny súd uvádza, že jednou zo základných zásad správneho konania, ktorá sa musí uplatniť dokonca
aj v správnych konaniach, na ktoré sa správny poriadok inak nevzťahuje, je zásada súčinnosti (napr.
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžr/68/2011 zo dňa 27.03.2012, ods. 74).
Zásada súčinnosti je pritom koncipovaná na báze obligatórnosti, a teda nie na možnosti, ale povinnosti
orgánu verejnej správy kooperovať s účastníkom konania, prípadne s inými osobami. V rámci tejto

kooperácie je orgán verejnej správy povinný dať účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k podkladu
rozhodnutia, resp. opatrenia. Rozhodnutie, resp. opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré bolo vydané
na základe podkladu, ku ktorému účastník konania nemal možnosť vyjadriť sa skôr, ako bolo totorozhodnutie, resp. opatrenie vydané, nemôže byť spravodlivé (porovnaj napr. J., J., K., L., B., L., M., L.,
M., I.: Správny poriadok. Praha: N. K. E., 2022, s. 26).

43. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že zásadou súčinnosti sa žalovaný neriadil,
a že žalobca skutočne nemal možnosť vyjadriť sa k podkladom, ktoré viedli k vydaniu napadnutého
oznámenia, pred vydaním tohto opatrenia žalovaného. Žalobná námietka, v zmysle ktorej žalobca
nemal priestor vyjadriť sa k podkladom, ktoré viedli k vydaniu napadnutého oznámenia, teda bola
dôvodná. To znamená, že v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté oznámenie,

došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovaným ako orgánom verejnej správy.

44.Keďževadministratívnomkonaní,vktorombolovydanénapadnutéoznámenie,došlokpodstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred žalovaným ako orgánom verejnej správy, bolo by v súčasnom
štádiu veci predčasné zaujímať stanovisko k ďalším žalobným námietkam. Správny súd sa preto ďalšími
žalobnými námietkami bližšie nezaoberal. Správny súd napriek tomu považuje za vhodné (pre účely

ďalšieho konania vo veci) v nadväznosti na namietanú nepreskúmateľnosť napadnutého oznámenia
uviesť, že opatrenie, ktorým žalovaný oznamuje oznamovateľovi zistenie neexistencie environmentálnej
záťaže, má reflektovať skutočnosti uvádzané v oznámení o existencii environmentálnej záťaže.
Inými slovami, žalovaný má v opatrení, ktorým oznamuje oznamovateľovi zistenie neexistencie
environmentálnej záťaže, reagovať na skutočnosti uvádzané oznamovateľom v jeho podnete, t.j. v jeho

oznámení. Posúdenie naplnenia tejto požiadavky v napadnutom oznámení by bolo predčasné, keďže
v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred žalovaným ako orgánom verejnej správy.

45. Pokiaľ ide o námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, táto nebola dôvodná.

Samotná skutočnosť, že žalovaný vykonávanie činností uvedených v § 2 ods. 5 až ods. 9 zákona
o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže zabezpečil prostredníctvom poverenej
organizácie vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, a že teda žalovaný poveril vykonávaním činností
uvedených v § 2 ods. 5 až ods. 9 zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže
organizáciu vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, neznamená, že by sa namiesto žalovaného orgánom

verejnej správy v preskúmavanej právnej veci stala poverená organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti
žalovaného. Tomuto záveru nasvedčuje použitie pojmu „poverená“ v rámci zákonného vymedzenia
subjektu, prostredníctvom ktorého môže žalovaný zabezpečiť vykonávanie činností uvedených v § 2
ods. 5 až ods. 9 zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže. Samotný obsah
pojmu „poveriť“ totiž indikuje konanie v zastúpení, ako na to správne poukázal žalobca v replike.

46. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že žalobný návrh je neúčelný a zmätočný, pretože zrušením
napadnutého oznámenia by sa nič nezmenilo na skutočnosti, že Slovenská agentúra životného
prostredia nezistila v žalobcom označenej lokalite environmentálnu záťaž, táto nebola dôvodná. Ako
to už bolo uvedené vyššie, pasívne vecne legitimovaným subjektom v preskúmavanej právnej veci bol

žalovaný.Žalobcasapretomoholdomáhaťpreskúmanialenindividuálnehosprávnehoaktužalovaného,
akým bolo aj napadnuté oznámenie. V tejto súvislosti k listu Slovenskej agentúry životného prostredia č.
7587/2019 zo dňa 03.04.2019, na ktorý poukazuje žalovaný v napadnutom oznámení, a ktorého závery
mal zrejme žalovaný na mysli v kontexte predmetnej námietky, správny súd uvádza, že tento ani nebol
adresovaný žalobcovi. List Slovenskej agentúry životného prostredia č. 7587/2019 zo dňa 03.04.2019

bol, resp. mal byť „len“ podkladom pre žalovaného pri vybavovaní oznámenia žalobcu o existencii
environmentálnej záťaže tak, ako takým istým podkladom bol, resp. mal byť aj „Zápis vykonanej terénnej
obhliadky lokality v katastroch obcí C., A. B., E.“. Správny súd pre úplnosť uvádza, že k týmto podkladom
napadnutého oznámenia sa žalovaný pred jeho vydaním nemohol vyjadriť, čím boli porušené jeho práva
vyplývajúce zo zásady súčinnosti.

47. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že žalobu je potrebné odmietnuť, pretože bola podaná zjavne
neoprávnenou osobou [§ 98 ods. 1 písm. e) SSP], táto nebola dôvodná. Žaloba bola podaná
oprávnenou osobou, keďže napadnutým oznámením mohli byť nepochybne dotknuté jej vyššie uvedené
práva, ktoré majú charakter verejných subjektívnych práv. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že

zákonodarca priznal právo podať oznámenie o existencii environmentálnej záťaže každému, t.j. tak
fyzickým osobám ako aj právnickým osobám. Toto oprávnenie priznané každému, t.j. tak fyzickým
osobám ako aj právnickým osobám, v zmysle doposiaľ uvedeného zahŕňa aj právo na vybavenie
predmetného oznámenia zo strany žalovaného postupom súladným s relevantnou právnou úpravou.Ak teda každý môže podať oznámenie o existencii environmentálnej záťaže a ak má každý právo
na vybavenie predmetného oznámenia zo strany žalovaného postupom súladným s relevantnou
právnou úpravou, potom je nevyhnutné konštatovať, že každý, t.j. tak fyzická osoba ako aj právnická

osoba, sa môže domáhať preskúmania zákonnosti vybavenia oznámenia o existencii environmentálnej
záťaže žalovaným v rámci správneho súdnictva. Napokon prípadná existencia environmentálnej záťaže
nepochybne môže mať významný negatívny dopad na majetok konkrétnej fyzickej osoby ale aj
právnickej osoby v určitej konkrétnej lokalite. Žalobca ostatne v konkrétnostiach preskúmavanej právnej
veci v ods. 3 žaloby náležite vymedzil a v prílohách žaloby aj preukázal vlastníctvo nehnuteľností

v lokalite Spišské Vlachy, resp. v katastrálnom území A. B. a v lokalite C., resp. v katastrálnom území C..
Záverom žalovaného o neexistencii environmentálnej záťaže v lokalite označenej žalobcom v oznámení
o existencii environmentálnej záťaže tak žalobca skutočne môže byť dotknutý na svojom práve pokojne
užívať vlastníctvo, ktoré je garantované Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

48. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že žalobu je potrebné odmietnuť, pretože bola neprípustná [§

98 ods. 1 písm. g], táto nebola dôvodná. Správny súd pripúšťa, že v preskúmavanej právnej veci by
sa mohlo javiť, že napadnuté oznámenie je opatrením, ktorého vydanie záviselo výlučne od posúdenia
technického stavu veci, a to lokalít označených žalobcom v jeho oznámení o existencii environmentálnej
záťaže, a že teda v intenciách § 7 písm. f) SSP bol vylúčený správny súdny prieskum napadnutého
oznámenia. Správny súd však pripomína, že rozsah vyňatia spod správneho súdneho prieskumu

v intenciách § 7 písm. f) SSP je nutné posudzovať reštriktívne, a to v tom smere, že aj opatrenie, ktorého
vydanie záviselo výlučne od posúdenia technického stavu veci, musí byť vydané v rámci zákonného
procesného postupu. Inak povedané, aj vo vzťahu k takémuto opatreniu môže správny súd preskúmavať
zákonnosť daného opatrenia z hľadiska dodržania procesných noriem (porovnaj napr. E.,
L., O., M., P., M., O., D. a kol.: Správny súdny poriadok. Bratislava: N. K. E., 2018, s. 127, uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1SžoKS 142/2005 zo dňa 18.09.2007). Inými slovami,
ak sa aj fyzická osoba alebo právnická osoba domáha v rámci správneho súdnictva preskúmania
opatrenia,ktoréhovydaniezáviselovýlučneodposúdeniatechnickéhostavuveci,správnemusúdustále
prináleží právomoc posúdiť právne otázky vydania predmetného opatrenia nastolené v príslušnej žalobe
(z komparatívneho hľadiska porovnaj napr. rozsudok českého Najvyššieho správneho súdu sp. zn. X D.

XX/XXXX zo dňa 15.12.2005).

49. Správny súd tak po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných námietok dospel k záveru, že
v konaní, v ktorom bolo vydané napadnutého oznámenie, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení
o konaní pred žalovaným ako orgánom verejnej správy, a preto postupom podľa § 191 ods. 1 písm. g)

SSP napadnuté oznámenie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

50. Úlohou žalovaného bude opätovne posúdiť oznámenie žalobcu o existencii environmentálnej
záťaže. V rámci procesu vybavovania predmetného oznámenia bude povinnosťou žalovaného dôsledne
rešpektovať zásadu súčinnosti. Svoje závery vo veci predmetného oznámenia potom žalovaný

zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu odôvodní a oznámi žalobcovi.

51. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods.1 SSP, v zmysle ktorého úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej
výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175

ods. 2 SSP.

52. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na

Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej

pomoci.