Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, February 17, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/68/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200456
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kúdelčíková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1019200456.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov

senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E., právne zastúpený: Advokátska kancelária Marek Benedik,
s.r.o., so sídlom Rudnayovo námestie 1, 811 07 Bratislava, IČO: 47 247 959, proti žalovanému: Hlavný
Banský úrad, so sídlom Kammerhofská 25, 969 01 Banská Štiavnica, za účasti: 1/ ALAS SLOVAKIA,
s.r.o., so sídlom Polianky 3357/23, 841 01 Bratislava, IČO: 35 825 286, právne zastúpený: JUDr. Zdeno
Danížek, advokát, so sídlom Bárdošova 2/A, 831 01 Bratislava, 2/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom
Búdková 36, 817 15 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 131-99/2019 zo

dňa 14.02.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 131-99/2019 zo dňa 14.02.2019 v spojení
s rozhodnutím Obvodného banského úradu v Bratislave č. 153-2736/2018 zo dňa 16.10.2018 a vec v r
a c i a Obvodnému banskému úradu v Bratislave na ďalšie konanie.

II. Správny súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

III. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 14.12.2015 bol na Obvodný banský úrad (ďalej aj len „OBÚ“) v Bratislave doručený návrh
ďalšieho účastníka 1/ ako vyvlastniteľa (ďalej aj len „vyvlastniteľ“ alebo aj len „navrhovateľ“) č. 1030/
Dr.Ba/2015 zo dňa 11.12.2015 vo veci vyvlastnenia pozemkov evidovaných ako parcela registra „C“

v k. ú. F. G. H. v dobývacom priestore Vysoká na Morave III. – časť A, ktorý bol následne doplnený
listom č. 1056/Dr.Ba/2015 zo dňa 16.12.2015. Po úhrade správnych poplatkov OBÚ v Bratislave výzvou
zo dňa 27.01.2016 vyzval vyvlastniteľa na doplnenie podania o požadované dokumenty a rozhodnutím
č. 87-88/2016/I zo dňa 27.01.2016 prerušil konanie do doby, pokiaľ nebudú odstránené zistené
nedostatky podania.

2. OBÚ v Bratislave listom č. 77-89/2017 zo dňa 10.01.2018 oznámil účastníkom konania a dotknutým

orgánom štátnej správy začatie konania v predmetnej veci jeho zverejnením na webovom sídle
žalovaného a obvodných banských úradov.3. Dňa 06.02.2018 bolo OBÚ v Bratislave doručené záväzné stanovisko Ministerstva hospodárstva
Slovenskej republiky (ďalej aj len „Ministerstvo hospodárstva SR“) č. 02524/2018-4110-07283 zo
dňa 06.02.2018 k vyvlastneniu pozemkov v dobývacom priestore Vysoká pri Morave III. – časť

A s konštatovaním: „...pri riešení stretov záujmov prevažuje všeobecný hospodársky záujem na využití
výhradného ložiska štrkopieskov v určenom dobývacom priestore Vysoká pri Morave III – časť A. nad
oprávneným záujmom vlastníka pozemkov a je v záujme Slovenskej republiky pokračovať v dobývaní
tohto výhradného ložiska.“

4. Dňa 27.06.2018 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, na ktorom žalobca podal námietku trvajúc na tom,
žepodmienkyvyvlastneniasplnenéniesú.Ďalšíúčastník2/saústnehopojednávanianezúčastnil,avšak
listom zo dňa 22.09.2016 vyjadril nesúhlas s vyvlastnením pozemkov I. J. v spoluvlastníckom podiele
1/3. Dňa 06.09.2018 bol OBÚ v Bratislave doručený list vyvlastniteľa, ktorým reagoval na jednotlivé
námietky proti vyvlastneniu podané žalobcom na ústnom pojednávaní dňa 27.06.2018.

5. OBÚ v Bratislave listom č. 153-2391/2018 zo dňa 18.09.2018 oznámil účastníkom vyvlastňovacieho
konania, že majú možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia vo veci k jeho podkladom i k spôsobu
ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie v lehote 7 dní od jeho doručenia. Dňa 01.10.2018 bol OBÚ
v Bratislave doručený list žalobcu, v ktorom uviedol totožné námietky proti vyvlastneniu, ako boli podané
na ústnom pojednávaní dňa 27.06.2018. V liste zo dňa 01.10.2018 žalobca navrhol vykonať znalecké

dokazovanie ohľadom výšky všeobecnej hodnoty vyvlastňovaných pozemkov, nakoľko podľa neho je
vyvlastniteľom predložený znalecký posudok č. 418/2015 zo dňa 16.12.2015 v znení jeho doplnenia č.
1 zo dňa 13.10.2016 (ďalej aj len „znalecký posudok č. 418/2015“) v danom konaní s ohľadom na jeho
neaktuálnosť nepoužiteľný.

6. OBÚ v Bratislave rozhodnutím č. 153-2736/2018 zo dňa 16.10.2018 (ďalej aj len „prvostupňové
rozhodnutie“) podľa § 108 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „stavebný zákon“) v spojení s § 41a ods. 1
zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších
predpisov (ďalej aj len „banský zákon“) vyvlastnil vo verejnom záujme v prospech ďalšieho účastníka 1/

ako vyvlastniteľa pre účel otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska alebo rozšírenia dobývania
výhradného ložiska štrkopieskov v dobývacom priestore Vysoká pri Morave III. – časť A, vrátane činností
vykonávaných v súvislosti s dobývaním štrkopieskov, a to zriaďovania a prevádzky odvalov, výsypiek
a odkalísk a výstavby zariadení na úpravu a zušľachťovanie nerastov pozemky evidované ako parcela
registra „C“ v katastrálnom území F. K. H.:

I.
a) v spoluvlastníctve žalobcu:
1. K. L. XXXX/XXX M. F. XX XXX H., N. K. – M. K., F. K. X/X,
2. K. L. XXXX/XXX M. F. XX H., N. K. – O. K. P. G., F. K. X/X,

3. K. L. XXXX/XXX M. F. X XXX H., N. K. – M. K., F. K. X/X,
4. K. L. XXXX/XXX M. F. X XXX H., N. K. – J. J. K., F. K. X/X,
5. K. L. XXXX/XXX M. F. X XXX H., N. K. – J. J. K., F. K. X/X.

b) vo výlučnom vlastníctve žalobcu:

6. K. L. XXXX/XXX M. F. X XXX H., N. K. – M. K.,
7. K. L. XXXX/XXX M. F. X XXX H., N. K. – M. K.,
8. K. L. XXXX/XXX M. F. X XXX H., N. K. – M. K.,
9. K. L. XXXX/XXX M. F. X XXX H., N. K. – M. K.,
10. K. L. XXXX/XXX M. F. XXX H., N. K. – J. J. K.,

11. K. L. XXXX/XXX M. F. X XXX H., N. K. – J. J. K.,
12. K. L. XXXX/XXX M. F. X XXX H., N. K. – J. J. K.,
13. K. L. XXXX/XXX M. F. XXX H., N. K. – J. J. K.,
14. K. L. XXXX/XXX M. F. XXX H., N. K. – J. J. K.,
15. K. L. XXXX/XXX M. F. XXX H., N. K. – J. J. K..

Spolu je plocha pozemkov vo výlučnom vlastníctve a spoluvlastníctve vyvlastňovaného žalobcu
o výmere 30 807 m2.II.
v spoluvlastníctve I. J., bez známej adresy trvalého pobytu, ktorého spoluvlastnícke podiely spravuje
ďalší účastník konania 2/

1. K. L. XXXX/XXX M. F. XX XXX H., N. K. – M. K., F. K. X/X,
2. K. L. XXXX/XXX M. F. XX H., N. K. – O. K. P. G., F. K. X/X,
3. K. L. XXXX/XXX M. F. XXXX H., N. K. – M. K., F. K. X/X,
4. K. L. XXXX/XXX M. F. X XXX H., N. K. – J. J. K., F. K. X/X,
5. K. L. XXXX/XXX M. F. X XXX H., N. K. – J. J. K., F. K. X/X.

Spolu je plocha pozemkov v spoluvlastníctve vyvlastňovaného I. J. o výmere 6 172 m2.

7.OBÚvBratislaveprvostupňovýmrozhodnutímzároveňrozhodol,ževzmysle§109ods.2stavebného
zákona vlastnícke práva vyvlastňovaného I. J. k vyvlastneným pozemkom prechádzajú na vyvlastniteľa
a vyvlastnením zanikajú všetky ostatné práva k vyvlastneným pozemkom. Trhová cena je určená

znaleckým posudkom č. 418/2015, vypracovaným znaleckou právnickou osobou ÚEOS – Komercia,
a.s., Ružová dolina 27, Bratislava vo výške 3,66 eura/m2. Za vyvlastnené pozemky patrí žalobcovi ako
vyvlastňovanému primeraná finančná náhrada vo výške 112 753,62 eura, určená podľa znaleckého
posudku č. 418/2015. Za vyvlastnené pozemky patrí I. J. ako vyvlastňovanému primeraná finančná
náhrada vo výške 22 589,52 eura, určená podľa znaleckého posudku č. 418/2015.

8. OBÚ v Bratislave zároveň zamietol námietky žalobcu spočívajúce v tvrdení, že podmienky na
vyvlastnenie neboli splnené. Rovnako zamietol námietku ďalšieho účastníka 2/ ohľadom nesúhlasu
s vyvlastnením predmetných pozemkov.

9. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. 131-99/2019 zo dňa 14.02.2019 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie zamietol
a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení poukázal okrem iného na to, že žalobca nesprávne
chápe obligatórnosť postupu podľa § 36 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“) ohľadom ustanovenia znalca. Keďže sa v tomto konaní podľa

žalovaného nevyskytla skutočnosť dôležitá pre rozhodnutie, ktorú treba odborne posúdiť, pretože ju
odborne posúdil znalec v znaleckom posudku č. 418/2015, ktorý mal OBÚ v Bratislave k dispozícii,
nenastala hypotéza predpokladaná § 36 správneho poriadku, teda nevznikla tu povinnosť ustanoviť
znalca.ĎalejpoukázalnazáväznéstanoviskoMinisterstvahospodárstvaSRč.02524/2018-4110-07283
zo dňa 06.02.2018 o prevahe všeobecného hospodárskeho záujmu na využití výhradného ložiska nad

oprávneným záujmom vlastníka pozemkov, vydané podľa § 33 ods. 4 banského zákona, oprávňujúce
organizáciu, ktorá má právo dobývať výhradné ložisko, v prípade, že nedôjde k dohode medzi
ňou a fyzickými osobami alebo právnickými osobami, ktoré sú vlastníkmi dotknutých pozemkov,
predložiť príslušnému OBÚ návrh na vyvlastnenie dotknutých pozemkov. Konajúci OBÚ, v pozícii
vyvlastňovacieho orgánu, je povinný toto záväzné stanovisko rešpektovať.

II.
Žaloba

10. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia

a navrhol, aby ho správny súd v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil.

11. Namietal, že obe rozhodnutia porušujú jeho vlastnícke právo a jeho procesné práva a označil ich za
nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), g) zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“) a tiež z dôvodu, že došlo k porušeniu čl. 46 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky a § 47 ods. 3 správneho poriadku.

12. Žalobca zotrval na námietke, že nie je splnená podmienka, že účel vyvlastnenia nie je možné
dosiahnuť iným spôsobom. Žalobcovi nebola doručená výzva na predaj pozemkov podľa § 112 ods. 4
stavebného zákona. Zásadnou zákonnou podmienkou vyvlastnenia je to, že cieľ vyvlastnenia nemožno

dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. To sa v zmysle § 112 ods. 4 stavebného zákona preukazuje
presne určeným zákonným spôsobom. Je zrejmé, že návrh bol podaný bez toho, aby bola preukázaná
podmienka, že cieľ vyvlastnenia nie je možné dosiahnuť dohodou, a preto bolo potrebné návrh
zamietnuť.13. Za relevantný v zmysle § 112 ods. 3 a 4 stavebného zákona v žiadnom prípade nemožno považovať
list zo dňa 27.08.2015 vychádzajúci zo zjavne neaktuálnej trhovej ceny nehnuteľnosti. Žalovaný k tejto

námietke neuviedol nič relevantné. V prvom rade žalovaný sám uznal, že predmetná výzva nemala
zákonné náležitosti, a preto je nepochopiteľné, prečo z tohto porušenia zákona nevyvodil žiadne právne
dôsledky. V druhom rade žalovaný nepoprel, že obsahom predmetnej výzvy navrhovateľa neboli všetky
pozemky, ktoré boli následne predmetom návrhu. Ak predaj určitej veci navrhovateľ vlastníkovi ani
nenavrhol, je zrejmé, že k dohode ani nemohlo dôjsť.

14. Žalobca trval na tom, že navrhovaná náhrada za vyvlastnenie nie je určená v súlade so zákonom
a nie je primeraná. Zistenie a určenie primeranej náhrady je základnou podmienkou vyvlastnenia.
Výška primeranej náhrady vyžaduje odborné posúdenie relevantných skutočností, a preto sa výška
primeranej náhrady zisťuje a určuje podľa znaleckého posudku, a to postupom určeným podľa § 34
a nasl. správneho poriadku. Postup podľa § 35 správneho poriadku je obligatórnym postupom, pričom

ani stavebný zákon z tohto postupu neupravuje žiadnu výnimku. V tejto súvislosti žalobca citoval právny
názor Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovený v nálezoch sp. zn. II. ÚS 9/2000 a sp. zn. II.
ÚS 143/02 konštatujúc, že znalecký posudok predložený niektorým z účastníkov konania nemá povahu
znaleckého posudku podľa § 36 správneho poriadku, ale povahu listiny.

15. Správny orgán v danom prípade ako podklad rozhodnutia akceptoval znalecký posudok predložený
navrhovateľom, ktorý bol vypracovaný na jeho žiadosť, ale ktorý najmä nemá povahu znaleckého
posudku podľa § 36 stavebného zákona. Žalobca tento znalecký posudok spochybňoval. V dôsledku
postupu správnych orgánov nemohol žalobca podať odvolanie proti ustanoveniu znalca, čím mu bola
odňatá možnosť uplatniť svoje procesné práva. Po prvé uviedol, že zisťovanie skutočného stavu veci

je povinnosťou správneho orgánu, ktorý je povinný zistiť materiálnu pravdu. Bolo teda primárnou
povinnosťou správneho orgánu postupovať v súlade s § 36 správneho poriadku a zabezpečiť relevantný
dôkaz vo veci, t. j. znalecký posudok v súlade so zákonom stanoveným postupom. Po druhé, správny
orgán si túto povinnosť nesplnil.

16. Žalobca tiež namietal neaktuálnosť znaleckého posudku č. 418/2015. Ak znalec z dôvodu času
objednávky zo strany navrhovateľa nemohol vychádzať zo všetkých relevantných údajov, tým viac mal
správny orgán dbať na zásadu materiálnej pravdy a ustanoviť znalca. Žalobca predložil správnemu
orgánu znalecký posudok č. 7/2018 vypracovaný znalcom Q. J. K., ktorý určil všeobecnú cenu
nehnuteľností vo výške 318 000 eur. S jeho obsahom sa žalovaný vôbec nevysporiadal. Ušlo pozornosti

správneho orgánu alebo to úmyselne ignoroval, že ak správny orgán vychádzal zo znaleckého posudku
z roku 2015 napriek námietke žalobcu, medzičasom došlo k zvýšeniu cien nehnuteľností a bolo jeho
povinnosťou preukázať, že medzičasom k zvýšeniu cien nedošlo. Správny orgán bol „ex offo“ povinný
zabezpečiť aktuálny znalecký posudok podľa § 36 správneho poriadku, čo neurobil.

17. Ak je podmienkou vyvlastnenia poskytnutie primeranej náhrady (čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky), povinnosťou správneho orgánu bolo „ex offo“ vykonať dôkaz za účelom preukázania
skutočnosti, aká je trhová cena pozemkov v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Znalec síce
v znaleckom posudku predloženom navrhovateľom uviedol, že nemal dostatok spoľahlivých cenových
podkladov pre danú lokalitu, druh a spôsob využitia pozemku, ale toto tvrdenie nepreukázal. Neuviedol,

aké kroky vykonal za účelom zistenia cenových podkladov. V danom prípade ide o pozemky, ktoré
sú trvalými trávnatými porastmi, zastavanými plochami, nádvoriami, a pod. Je nemožné, aby v čase
internetu,kedyjeuverejnenýchmnožstvoinzerátovopredaji/kúpepozemkov,kedyrealitnékanceláriesú
spôsobilé podať informácie o cenách v danej lokalite, aby nebolo možné tieto informácie zistiť. Tvrdenie
znalca teda nemá žiadnu výpovednú hodnotu.

18. Je úplne zrejmé, že správny orgán nie je odborníkom na trhovú cenu nehnuteľností. Potreba
určiť trhovú cenu nehnuteľnosti je presne tým prípadom, kedy je pre odborné posúdenie skutočností
dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok. Nie je preto pravdivé tvrdenie, že sa v tomto
konaní nevyskytla skutočnosť dôležitá pre rozhodnutie, ktorú treba odborne posúdiť.

19. Žalobca tiež spochybnil záväzné stanovisko Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 06.02.2018 ako
jednostrannéatendenčnéavydanévrozporesprincípomobjektivitypodľačl.1ods.1ÚstavySlovenskej
republiky.Nesúhlasilstým,žesprávnyorgánuviedol,žeplnerešpektujezáväznéstanovisko,čojepodľanázoru žalobcu irelevantné vzhľadom na to, že mal postupovať podľa § 140b ods. 5 stavebného zákona.
Podľa žalobcu je zrejmé, že správne orgány porušili § 140b ods. 5 veta druhá stavebného zákona,
pretože hoci žalobca uplatnil námietky proti obsahu záväzného stanoviska, správny orgán konanie

neprerušil a nevyžiadal si od dotknutého orgánu, ktorým je Ministerstvo hospodárstva SR, stanovisko
k námietkam.

20. Žalobca uplatnil návrh podľa § 110 ods. 3 stavebného zákona, t. j. žiadal rozšíriť vyvlastnenie aj
na tie časti pozemkov v jeho vlastníctve, ktoré boli odčlenené od pozemkov, ktoré boli predmetom

návrhu. S týmto návrhom sa OBÚ v Bratislave vysporiadal úplne zmätočným spôsobom. Pre vyhovenie
alebo nevyhovenie návrhu nie je relevantné to, či sa tzv. zostatkové pozemky nachádzajú v dobývacom
priestore Vysoká pri Morave III – časť A alebo nie. Rovnako je irelevantné, či tieto pozemky
vlastní žalobca ako jediný vlastník alebo je spoluvlastníkom. Správne orgány oboch stupňov vecne
nespochybnili dôvody (malé výmery, strata prístupu), pre ktoré žalobca navrhol rozšíriť vyvlastnenie.
Argumentácia správneho orgánu je preto absolútne formálna, v rozpore s materiálnou ochranou

vlastníckeho práva a subjektu vlastníctva.

21. OBÚ v Bratislave neodpovedal na námietku žalobcu, ktorý žiadal preveriť, či navrhovateľ žiada
vyvlastniť predmetné pozemky pre účely dobývania výhradného ložiska podľa § 5 ods. 1 banského
zákona. Žalobcovi nebolo zrejmé, z akého dôkazu OBÚ v Bratislave dospel k záveru, že navrhovateľ

„kontinuálne vykonáva dobývanie výhradného ložiska“. To, že platí úhradu za vydobytý nerast, nie je
dôkazom o splnení podmienky podľa § 27 ods. 13 banského zákona. Žalovaný uznal, že vysporiadanie
sa s touto námietkou žalobcu zo strany OBÚ v Bratislave bolo irelevantné, ale nevyvodil z toho žiadne
dôsledky. Vzhľadom na nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia ho mal žalovaný v tejto časti
zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.

22. Žalobca tiež zdôraznil, že nebolo preukázané, že oprávnenie navrhovateľa na využívanie
dobývacieho priestoru nezaniklo. Nebola teda preukázaná skutočnosť, že na strane navrhovateľa je
daný verejný záujem na vyvlastnení pozemkov.

23. Správny orgán pochybil aj tým, že o náhrade za vyvlastnenie rozhodol podľa predloženého
znaleckého posudku č. 418/2015 a opomenul v tejto súvislosti skutočnosť, že na ústnom pojednávaní
navrhovateľ navrhol žalobcovi náhradu vo výške 6 eur za m2. Náhrada za vyvlastnenie má byť najmenej
vo výške určenej znaleckým posudkom (§ 112 ods. 4 a § 111 ods. 2 stavebného zákona). Môže byť teda
vyššiaakourčenáznaleckýmposudkom.Aknavrhovateľvýškunáhradyvpriebehukonaniazvýši,potom

správny orgán, ktorý je povinný chrániť práva a oprávnené záujmy účastníka konania, rozhodol o výške
náhrady v rozpore s § 3 ods. 1 veta druhá správneho poriadku, ak náhradu neurčil vo výške 6 eur za m2.

24. Napadnuté rozhodnutia považoval žalobca za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V tejto
súvislosti poukázal na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na to, že odôvodnenie výroku

správneho rozhodnutia je jeho esenciálnou náležitosťou.

III.
Vyjadrenie žalovaného

25. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 29.05.2019 navrhol, aby správny súd žalobu podľa § 190
SSP zamietol.

26. Uviedol, že pri bezvýslednosti dohody vychádzal zo znenia § 112 ods. 4 stavebného zákona.
Odmietnutie dohody žalobcom je zrejmé z jeho listu zo dňa 21.10.2015. Žalobca v priebehu celého

prvostupňového konania nenamietal nedoručenie výzvy na predaj pozemkov podľa § 112 ods. 4
stavebného zákona, ktorá by obsahovala uvedenie všetkých pozemkov, o nadobudnutie vlastníctva
ktorých má navrhovateľ záujem, len na ústnom pojednávaní dňa 27.06.2018 vo všeobecnosti namietol,
že nie je splnená podmienka podľa § 112 ods. 4 stavebného zákona. Neuviedol však, v čom konkrétne
vidí jej nesplnenie.

27. Ak žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že nemožnosť dosiahnutia dohody je
preukázaná neprimeranou cenou navrhnutou vlastníkom pozemkov, nestaval sa do pozície odborníka
na cenu pozemkov, len na podklade listu navrhovateľa zo dňa 26.10.2015, ktorým oznámil vlastníkovipozemkov, že ním navrhnutú cenu považuje za neprimeranú a neakceptovateľnú, žalovaný konštatoval
nemožnosť dosiahnutia dohody.

28. K otázke primeranosti kúpnej ceny 40 eur za m2 navrhnutej žalobcom žalovaný uviedol, že nie
je určená podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom, ako to ustanovuje § 111 ods. 2 veta
druhá stavebného zákona na rozdiel od náhrady vo výške 4 eurá za m2, ktorej primeranosť je
určená podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom č. 418/2015 (3,66 eura za m2). Nemožno
súhlasiť ani s tvrdením žalobcu, že list zo dňa 27.08.2015 vychádza zo zjavne neaktuálnej trhovej

ceny nehnuteľností, pretože v ňom uvedený návrh odplaty je vyšší ako trhová cena v tej dobe určená
znaleckým posudkom.

29. Výklad § 36 správneho poriadku uvedený žalobcom považoval žalovaný za účelový. Len v tom
prípade, ak vo vyvlastňovacom konaní žiadny z účastníkov konania nepredloží znalecký posudok ,
vzhľadom na § 111 ods. 2 stavebného zákona, podľa ktorého sa primeranosť náhrady poskytovanej

v peniazoch za vyvlastňovanú nehnuteľnosť určuje podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom,
alebo ak znalecký posudok predloží navrhovateľ aj vyvlastňovaný a nimi určená trhová cena je
diametrálne rozdielna, je správny orgán povinný podľa § 36 správneho poriadku ustanoviť znalca.

30. Keďže v tomto konaní sa nevyskytla skutočnosť dôležitá pre rozhodnutie, ktorú treba odborne

posúdiť, pretože ju už odborne posúdil znalec v znaleckom posudku č. 418/2015, ktorý mal prvostupňový
orgán k dispozícii, nenastala hypotéza predpokladaná ustanovením § 36 správneho poriadku, teda pre
prvostupňový orgán nevznikla povinnosť ustanoviť znalca. Žalovaný bol toho názoru, že obligatórnosť
postupu podľa § 36 správneho poriadku nesprávne chápe žalobca a toto jeho nesprávne chápanie je
ovplyvnené aj nesprávnou klasifikáciou dôkazov, keď znalecký posudok považuje za listinu.

31. Ak by ustanovenie znalca vyvlastňovacím orgánom v každom vyvlastňovacom konaní vedenom
podľa stavebného zákona bolo obligatórne, potom by to musel ustanovovať stavebný zákon ako „lex
specialis“, podľa ktorého vyvlastňovací orgán konal v tomto konaní. Obligatórnosť ustanovenia znalca
vyvlastňovacím orgánom v každom vyvlastňovacom konaní žalovaný spochybňuje aj v súvislosti s

trovami konania, pretože v takom prípade by trovy súvisiace s vypracovaním znaleckého posudku musel
vždy znášať vyvlastňovací orgán (štát).

32. K námietke žalobcu, že v dôsledku postupu správnych orgánov nemohol žalobca podať odvolanie
proti ustanoveniu znalca, čím mu bola odňatá možnosť uplatniť svoje procesné práva, žalovaný

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že to svedčí o snahe odvolateľa (žalobcu) účelovo
vymýšľať nedostatky konania o vyvlastnení v snahe za každú cenu predlžovať a mariť účel konania o
vyvlastnení. Ak má správny orgán ustanoviť znalca len na to, aby žalobca mohol podať odvolanie proti
jeho ustanoveniu, tak to má pramálo spoločného s hospodárnosťou konania.

33. K námietke žalobcu, že prvostupňový orgán bol povinný zistiť všetky rozhodné skutočnosti a zistený
stav veci musí zodpovedať skutočnosti, t. j. objektívne existujúcej realite, a preto bolo jeho primárnou
povinnosťou postupovať v súlade s § 36 správneho poriadku a zabezpečiť relevantný dôkaz vo veci t.
j. znalecký posudok v súlade so zákonom stanoveným postupom, žalovaný uviedol, že prvostupňový
orgán zistil materiálnu pravdu na základe predloženého znaleckého posudku č. 428/2015, v ktorom

skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, ktoré bolo treba odborne posúdiť, odborne posúdil znalec zapísaný
v zozname znalcov.

34. K ďalšej námietke žalobcu, že ceny v trhovej ekonomike podliehajú vývoju, žalovaný dodal, že
áno, podliehajú vývoju, ale nielen smerom hore, ale aj smerom dole. Nemožno teda vychádzať zo

žalobcovho záveru, že cena pozemkov v roku 2018 musí byť v každom prípade vyššia ako v roku 2015
a nemôže byť rovnaká alebo aj nižšia. Preto, ak žalobca tvrdil, že oproti roku 2015 došlo v roku 2018 k
zvýšeniu cien pozemkov, je povinný na podporu tohto svojho tvrdenia v zmysle § 34 ods. 3 správneho
poriadku navrhnúť dôkazy, ktoré sú mu známe. Vyvlastňovací orgán vychádzal pri určení náhrady za
vyvlastňované nehnuteľnosti z trhovej ceny určenej znaleckým posudkom tak, ako to ustanovuje § 111

ods. 2 stavebného zákona, teda nemal dôvod preukazovať v konaní, že medzičasom k zvýšeniu cien
nedošlo.35. Žalovaný tiež poukázal na to, že tvrdenie žalobcu, že ide o pozemky, ktoré sú trvalými trávnatými
porastmi, zastavanými plochami, nádvoriami a pod., je zavádzajúce, pretože zastavanou plochou je len
pozemok s výmerou 35 m2 a ako vyplýva zo znaleckého posudku č. 418/2015, pozemky sú situované

mimo zastavaného územia obce za hrádzou (za ochranným pásmom hrádze 200 m) v záplavovom
pásme rieky Moravy, kde aj okolité pozemky nie sú z uvedeného dôvodu predmetom predaja a kúpy.
Použitie porovnávacej metódy z rovnakých dôvodov vylúčil aj znalec Q. J. K. v znaleckom posudku,
ktorý dal vypracovať žalobca a ktorý predložil až spolu s odvolaním proti prvostupňovému rozhodnutiu.

36. Na rozdiel od stavebného zákona, zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb
a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyžaduje,
aby sa náhrada za vyvlastnenie určila na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky.
Teda ani nová právna úprava vyvlastňovacieho konania nepredpokladá, aby náhrada za vyvlastnenie
zodpovedala cene nehnuteľností v čase vydania rozhodnutia o vyvlastnení, resp. v čase bezprostredne
pred vydaním rozhodnutia o vyvlastnení. Znalecký posudok č. 418/2015 bol vypracovaný v roku 2015,

teda v čase podania návrhu na vyvlastnenie bol aktuálny. Žalobca si prispôsobuje výklad § 111 ods.
2 stavebného zákona svojim potrebám, ak tvrdí, že z hľadiska citovaného ustanovenia je rozhodujúca
cena v čase vydania rozhodnutia o vyvlastnení, resp. v čase bezprostredne pred vydaním rozhodnutia
o vyvlastnení, logicky potom náhrada za vyvlastnenie má zodpovedať trhovej cene vyvlastnenej
nehnuteľnosti v čase straty vlastníctva, pretože primeraná náhrada je náhradou za stratu vlastníctva. Ak

žalobca tvrdí, že k strate vlastníctva dochádza právoplatnosťou rozhodnutia, s čím možno jednoznačne
len súhlasiť, potom žalobca dotiahol výklad citovaného ustanovenia až do absurdnosti.

37. Tvrdenie žalobcu, že správny orgán mal postupovať podľa § 140b ods. 5 stavebného zákona, je
nesprávne. Z § 140a ods. 1 písm. a) stavebného zákona je zrejmé, že upravuje postup pri riešení

rozporov medzi dotknutými orgánmi vyplývajúcimi zo záväzných stanovísk, čo nie je problém tohto
konania o vyvlastnení. Námietky žalobcu nesmerujú proti obsahu záväzného stanoviska v zmysle
§ 140b ods. 1 stavebného zákona, pretože záväzné stanovisko Ministerstva hospodárstva SR č.
02524/2018-4110-07283 zo dňa 06.02.2018 o prevahe všeobecného hospodárskeho záujmu na využití
výhradného ložiska nad oprávneným záujmom vlastníka pozemkov nie je záväzným stanoviskom

dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi v zmysle § 140b ods. 1
stavebného zákona. Ministerstvo hospodárstva SR nie je orgánom chrániacim záujem ochrany a využitia
nerastného bohatstva a konanie, v ktorom vydáva predmetné záväzné stanovisko, musí predchádzať
vyvlastňovaciemu konaniu.

38. Argumentáciu žalobcu, že pozemky, na ktoré navrhol rozšíriť vyvlastnenie, boli v minulosti časťami
pozemkov, ktoré sú predmetom návrhu a boli od nich odčlenené, považoval žalovaný za právne
irelevantnú. Možnosť aplikácie cit. ustanovenia musí konajúci správny orgán posudzovať v čase, keď
žalobcauplatniltútopožiadavkuavtomčasesaneprevádzalovlastníckeprávoibakčastipozemkov,ale
k celým pozemkom tak, ako boli evidované v katastri nehnuteľností. Skutočnosť, že pozemky, na ktoré

žalobca navrhol rozšíriť vyvlastnenie, boli v čase uplatnenia tejto požiadavky evidované ako samostatné
pozemky, znemožňuje aplikáciu § 110 ods. 3 stavebného zákona.

39. Nie je pravdou, že žalovaný uznal žalobcom namietané pochybenie OBÚ v Bratislave ako
prvostupňového orgánu, ale len pripustil, že odpoveď prvostupňového orgánu nebola vyčerpávajúca,

preto ju v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o odvolaní doplnil. Skutočnosti uvedené v odôvodnení
prvostupňového rozhodnutia o vyvlastnení sami o sebe preukazovali, že ložisko nevyhradeného nerastu
– štrkopiesku Vysoká pri Morave je výhradným ložiskom v hraniciach určeného dobývacieho priestoru
Vysoká pri Morave III – časť A.

40. Skutočnosť, že navrhovateľ kontinuálne dobýva výhradné ložisko v DP Vysoká pri Morave III. – časť
A, nebol OBÚ v Bratislave povinný ničím preukazovať. Ak žalobca namietal, že nemôže obstáť tvrdenie
žalovaného, že prvostupňovému orgánu sú z jeho úradnej činnosti známe skutočnosti o kontinuálnom
dobývaní výhradného ložiska navrhovateľom a tvrdil, že žalovaný nepoukázal na žiadny prameň, od
ktoréhosvojetvrdenieodvodzuje,takzavádzaaignoruje§34ods.6správnehoporiadku.Napriekzneniu

citovaného ustanovenia žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ
dobýva toto výhradné ložisko na základe povolení vydaných OBÚ v Bratislave ako prvostupňovým
orgánom a v súčasnosti je to rozhodnutie č. 246-1033/2014 zo dňa 04.04.2014, ktorého kópia je
súčasťou návrhu na vyvlastnenie.41. Ak žalobca tvrdil, že náhrada vo výške 6 eur za m2 by bola v súlade aj s jeho záujmom, vyvstáva
otázka, prečo potom túto ponuku neprijal v priebehu konania, keď ju navrhovateľ navrhol na ústnom

pojednávaní.Vprípadedohodynavýškenáhradybypredsabolomožnézastaviťvyvlastňovaciekonanie
a nedošlo by ani k zaťažovaniu súdu správnou žalobou. Žalobca sa však v priebehu celého konania
pred OBÚ v Bratislave nijako nevyjadril k návrhu navrhovateľa, prednesenom na ústnom pojednávaní,
ktorý navrhol žalobcovi náhradu vo výške 6 eur za m2. Záver, že žalobca by ani náhradu vo výške 6 eur
za m2 nepovažoval za primeranú a v súlade s jeho záujmom ako účastníka konania, žalovaný vyvodil

z veľkého rozdielu medzi ponukou navrhovateľa zo dňa 27.08.2015 vo výške 4 eurá za m2 a návrhom
žalobcu ohľadom náhrady vo výške 40 eur za m2.

42. Žalovaný bol toho názoru, že napadnuté rozhodnutie nie je ani svojvoľné, ani arbitrárne. Pri
rozhodovanížalovanývychádzalzosamotnéhopriebehuvyvlastňovaciehokonania,vktoromsažalobca
svojimi účelovými námietkami a postupmi snažil mariť a bezdôvodne predlžovať vyvlastňovacie konanie.

Ako inak možno posúdiť jeho konanie, keď najprv požadoval náhradu vo výške 40 eur za m2, k návrhu
náhrady vo výške 6 eur za m2 sa v priebehu celého konania nevyjadril a potom v odvolaní proti
prvostupňovému rozhodnutiu a v žalobe tvrdí, že náhrada vo výške 6 eur za m2 by bola v súlade aj s
jeho záujmom napriek tomu, že na ústnom pojednávaní uviedol, že dal vypracovať znalecký posudok,
ktorý mal zaslať OBÚ v Bratislave do konca augusta 2018, resp. podať informáciu v prípade jeho

nevypracovania v tejto lehote, čo nesplnil a znalecký posudok, ktorý podľa žalobcu má len povahu
listiny, predložil až spolu s odvolaním proti prvostupňovému rozhodnutiu a v ňom určená výška náhrady
prepočítaná na m2 plochy pozemkov vo výlučnom vlastníctve a spoluvlastníctve žalobcu je vo výške
10,32 eura za m2. Pritom skutočnosť, že náhrada vo výške 6 eur za m2 by bola v súlade aj s
jeho záujmom, tvrdil súbežne s námietkou, že žalovaný sa nezaoberal ním predloženým znaleckým

posudkom.

43. Žalovaný bol na základe uvedených skutočností presvedčený, že aj v prípade, že by na základe
žalobcom predloženého dôkazu ustanovil znalca a určil by primeranosť náhrady za vyvlastnené
nehnuteľnosti na základe trhovej ceny určenej týmto znaleckým posudkom, žalobca by ani tak nebol

spokojný s výškou náhrady a tak isto by maril výsledok konania odvolaniami a žalobami, ako to robí
aj teraz.

IV.
Replika žalobcu

44. Žalobca v replike zo dňa 27.06.2019 zotrval na svojej argumentácii uvedenej v žalobe.

45. V prvom rade uviedol, že ním navrhnutá cena ako reakcia na ponuku navrhovateľa (40 eur za m2 )
zahŕňala aj odplatu za bezdôvodné užívanie pozemkov navrhovateľom prakticky od deväťdesiatych

rokov. Pokiaľ žalovaný návrh ceny žalobcom analyzuje, analyzuje ho úplne mimo kontextu veci. Je
potrebné zdôrazniť, že výzva zo dňa 27.08.2016 v žiadnom prípade nemá náležitosti podľa § 112 ods.
4 stavebného zákona. Preto neobstojí argument žalovaného, že protinávrh žalobcu nemohol zahŕňať
aj odplatu za predchádzajúce užívanie jeho pozemkov. Zo strany navrhovateľa išlo o obežný návrh na
kúpu pozemkov, platí princíp zmluvnej voľnosti, a preto žalobca mohol požadovať akúkoľvek cenu bez

akýchkoľvek dôsledkov v kontexte vyvlastnenia. Okrem toho bol jeho protinávrh vzhľadom na okolnosti
úplne legitímny. Žalobca po opakovaných bezvýsledných pokusoch o dosiahnutie dohody podal žalobu o
vypratanie a zdržanie sa neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva voči navrhovateľovi na Okresný
súd Malacky, kde sa konanie vedie už od roku 2008 (sp. zn. 5C 855/2008).

46. V druhom rade žalobca uviedol, že jeho námietky nie sú formálne. Ustanovenie § 112 ods. 4
stavebného zákona je súčasťou garancií ochrany vlastníctva podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky.
Vlastníkovi sa tak garantuje, že sa bude môcť (i) pred podaním návrhu na vyvlastnenie, (ii) pri poznaní
fairovej trhovej ceny a (iii) vo vedomí skutočnosti, že v opačnom prípade môže byť podaný návrh na
vyvlastnenie, sa môže kvalifikovane rozhodnúť, či vec dobrovoľne predá alebo si ochranu svojich práv

bude uplatňovať vo vyvlastňovacom konaní. Okrem iného sa tým sleduje hospodárnosť konania, aby
neboli podávané zbytočné návrhy na vyvlastnenie. V žiadnom prípade tieto námietky preto nemožno
považovať za formálne, keď navyše nepreukázanie podmienky, že účel vyvlastnenia nie je možné
dosiahnuť dohodou, je dôvodom na to, aby správny orgán návrh na vyvlastnenie prima facie zamietol.47. Vzhľadom na uvedené možnosti dohody medzi žalobcom a navrhovateľom zostali počas
vyvlastňovacieho konania nevyčerpané. Žalobca deklaroval, že chce pozemky predať, ale za trhovú

cenu, a nie za cenu umelo zníženú a neaktuálnu už len z hľadiska času. Neplatí teda premisa
žalovaného, že ak by prvostupňové rozhodnutie zrušil, išlo by len o opakovanie konania s rovnakým
výsledkom.

48. Žalobca tiež poukázal na tri rozsudky Krajského súdu v Bratislave, a to sp. zn. 1S/191/2006 zo

dňa 03.06.2008, sp. zn. 1S/156/2007 zo dňa 04.07.2008 a sp. zn. 2S/40/2007, 2S/41/2007 zo dňa
04.07.2008. V nich Krajský súd v Bratislave posudzoval situáciu, kedy síce navrhovateľ vyvlastnenia
navrhol náhrady za vyvlastnenie podľa znaleckého posudku, ktorý nechal vypracovať, avšak Krajský súd
v Bratislave dospel k jednoznačnému právnemu názoru, že to správny orgán nezbavovalo povinnosti
ex offo skúmať, či je tento návrh náhrady zákonným, čiže, či ide o primeranú náhradu za vyvlastnené
pozemky. O to viac, že zo strany účastníkov konania boli vznesené vážne výhrady proti navrhnutej

náhrade. Krajský súd v Bratislave v týchto troch rozsudkoch uzavrel, že povinnosťou správneho orgánu
bolo ustanoviť podľa § 36 správneho poriadku znalca. Nakoľko sa tak nestalo, rozhodnutia správneho
orgánu ako nezákonné zrušil.

49. Skutočnosť, že znalecký posudok vypracovaný len na základe objednávky niektorého účastníka, má

povahu listiny, je elementárna skutočnosť potvrdená ustálenou súdnou praxou. Ako znalecký posudok
je v správnom poriadku upravený znalecký posudok podľa § 36 správneho poriadku. Žalovanému uniká
zmysel vypracovania znaleckého posudku len na účel uvedenia výšky náhrady, ak by vyvlastňovací
orgán bol povinný určovať výšku náhrady na základe znaleckého posudku ním ustanoveného znalca.
Účelom obligatórnej náležitosti výzvy podľa § 112 ods. 4 stavebného zákona, a to uvedenia návrhu

odplaty najmenej vo výške určenej podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona je to, aby vlastník veci mal
relevantnú informáciu o cene veci a aby sa mohol so znalosťou veci rozhodnúť, či návrh bude akceptovať
alebo uplatní ochranu vlastníckeho práva vo vyvlastňovacom konaní. To sa však žiadnym spôsobom
nedotýka povinnosti správneho orgánu zistiť materiálnu pravdu a overiť prostredníctvom ustanovenia
znalca podľa § 36 správneho poriadku primeranosť náhrady. To osobitne platí v prípade, ak účastník

konania výšku náhrady namieta.

50. Žalovaný nepreukázal, že Ministerstvo hospodárstva SR nie je orgánom chrániacim záujem ochrany
a využitia nerastného bohatstva a konanie, v ktorom vydáva predmetné stanovisko musí predchádzať
vyvlastňovaciemu konaniu. Z § 140a ods. 1 písm. a) stavebného zákona, podľa ktorého dotknutým

orgánom podľa tohto zákona je orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy
uvedenév§126ods.1,akkonaniepodľaosobitnéhopredpisuupravujúcehojehopôsobnosťjesúčasťou
konania podľa tohto zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí, žiadnym spôsobom nevyplýva, že
súvisom sa myslí súvis s ukončením konaním podľa stavebného zákona. To odporuje účelu zákona, ako
aj logike veci. Nemôže ísť o ukončené konanie podľa stavebného zákona, keď ukončené konanie podľa

stavebného zákona už záväzné stanovisko nemôže ovplyvniť.

51. „Súčasť konania“, „nadväznosť na konanie“ alebo „súvis s konaním“ sú samostatné alternatívy. Ak
nedošlo k dohode, rozhodne o riešení stretov záujmov ministerstvo príslušné podľa druhu nerastu v
súčinnosti s dotknutými ústrednými orgánmi štátnej správy a zároveň vydá záväzné stanovisko o tom,

či pri riešení stretov záujmov prevažuje všeobecný hospodársky záujem na využití výhradného ložiska
nad oprávneným záujmom vlastníka pozemkov a iných nehnuteľností, ktorého obmedzenie prinesie v
budúcnosti zvýšenie verejného blaha alebo sa predíde verejnej núdzi z hľadiska surovinovej politiky
štátu (§ 33 ods. 4 banského zákona). Vo vyvlastňovacom konaní sa preukazuje verejný záujem na
vyvlastnení (§ 108 ods. 3 stavebného zákona). Súvis medzi konaním podľa § 33 ods. 4 banského zákona

a vyvlastňovacím konaním je viac ako zjavný.

52. Napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, došlo k porušeniu čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a § 47 ods. 3 správneho poriadku. Žalovaný na jednej strane uznal
nedostatky odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia spôsobujúce jeho nepreskúmateľnosť, ale na

druhej strane tvrdil, že je riadne odôvodnené, čo je absurdné. Je nesporné, že žalovaný sa vecne
nevysporiadalsdôkazompredloženýmžalobcom,atosoznaleckýmposudkomč.7/2018vypracovaným
znalcom Q. J. K..V.
Vyjadrenia ďalších účastníkov konania

53. Ďalší účastník konania 1/ vo vyjadrení zo dňa 08.07.2019 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol
ako nedôvodnú. Plne sa stotožnil s právnymi závermi a odôvodnením žalovaného uvedeným vo
vyjadrení k žalobe, v ktorom sa žalovaný podľa jeho názoru vyčerpávajúcim spôsobom vyjadril ku
každému bodu žaloby.

54. Ďalší účastník konania 2/ vo vyjadrení zo dňa 10.07.2019 uviedol, že ponecháva posúdenie
žalobných dôvodov ako aj zákonnosti napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu na úvahe súdu.

55. Vo vyjadrení zo dňa 02.09.2024 ďalší účastník konania 1/ opätovne navrhol, aby správny súd žalobu
zamietol. S právnymi závermi a hodnotením dôkazov, ku ktorým dospel žalobca vo svojom vyjadrení zo
dňa 27.06.2019, sa nestotožnil a vyjadril domnienku, že k nim žalobca dospel na základe nesprávneho

právneho posúdenia veci. V celom rozsahu sa pridržiaval právnej argumentácie žalovaného uvedenej
vo vyjadrení k žalobe. Od samého počiatku boli finančné požiadavky žalobcu extrémne prehnané a
nezodpovedajúce realite. Obsah jeho vyjadrenia a celá jeho argumentácia je zameraná hlavne na
finančnú stránku veci t. j. na výšku náhrady. Je pravdou, že žalobcovi v rámci pokusu o dohodu ponúkol
ďalší účastník konania 1/ vyššiu cenu 6 eur za m2, túto však žalobca neprijal a k dohode nedošlo,

nakoľko žalobca mal omnoho vyššie požiadavky. Vyššiu sumu ďalší účastník konania 1/ ponúkol práve z
dôvodu, aby sa vyhol správnemu a súdnemu konaniu, t. j. presne štádiu, v ktorom sa vec dnes nachádza.
Určite by vyššiu cenu neponúkol, keby vedel, že bude žalobca účelovo predlžovať konanie a robiť právne
obštrukcie. Žalobca preto nemá žiadne právo sa v tomto štádiu domáhať ponuky, ktorú mu predniesol
ďalší účastník konania 1/ v roku 2019 za úplne inej situácie a úplne iných podmienok.

VI.
Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov

56. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať
svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon
súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu
v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/68/2019 bola v súlade s platným
a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004

Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti SR pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod
sp. zn. BA-6S/68/2019.

57. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP
preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a
dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 17.02.2026.

58. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona

v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

59. Predmetom správneho súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo napadnuté rozhodnutie,
ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým OBÚ v Bratislave podľa § 108 ods. 1
stavebného zákona v spojení s § 41a ods. 1 banského zákona vyvlastnil vo verejnom záujme v prospech

ďalšieho účastníka konania 1/ ako vyvlastniteľa pre účel otvárky, prípravy a dobývania výhradného
ložiska alebo rozšírenia dobývania výhradného ložiska štrkopieskov v dobývacom priestore Vysoká
pri Morave III. – časť A, vrátane činností vykonávaných v súvislosti s dobývaním štrkopieskov, a to
zriaďovania a prevádzky odvalov, výsypiek a odkalísk a výstavby zariadení na úpravu a zušľachťovanie
nerastov pozemky evidované ako parcela registra „C“ v katastrálnom území F. K. H. pozemky

v spoluvlastníctve/vlastníctve žalobcu a ďalšej fyzickej osoby I. J., ktorého spoluvlastnícke podiely
spravuje ďalší účastník konania 2/.60. V zmysle čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie
vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona
a za primeranú náhradu.

61. Podľa článku 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno
zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné
zásady medzinárodného práva. Právo štátu prijímať zákony, ktoré považuje za nevyhnutné, aby upravili

užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom, zostáva zachované.

62. Ústavný súd Slovenskej republiky viackrát vyslovil, že podmienky verejného záujmu možno pokladať
za splnené len vtedy, ak verejný záujem je nadradený a objektivizovaný voči záujmom vlastníka, a ak
účel zamýšľaný obmedzením práva vlastniť majetok nemožno dosiahnuť prostriedkami, ktoré zasahujú
miernejšie do ústavou chráneného vlastníckeho práva.

63. Možnosť zásahu štátu do vlastníckych práv vo verejnom záujme vo forme vyvlastnenia je okrem
článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, prípustná podľa článku 11 ods. 4 Listiny základných práv
a slobôd a podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zákonnými podmienkami vyvlastnenia alebo
obmedzenia vlastníckeho práva je splnenie štyroch podmienok. Vyvlastnenie musí byť vo verejnom

záujme, na základe zákona, za náhradu a účel vyvlastnenia sa nemohol dosiahnuť inak (napr. dohodou
o kúpe, o zriadení vecného bremena a pod.). Vyvlastnenie je najširšie upravené v stavebnom zákone
(§ 108 až § 116), ktorý okrem toho, že v § 118 odseku 2 vymedzuje účely, na ktoré možno vyvlastniť
alebo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam obmedziť, upravuje aj základné predpoklady na vyvlastnenie
a určuje špeciálny procesný postup, podľa ktorého sa postupuje v každom vyvlastňovacom konaní.

64. Využívanie majetku pre potreby verejného záujmu môže byť dôvodom na obmedzenie nielen
vlastníckeho práva, ale aj ďalších základných práv a slobôd, uplatňovaním ktorých by tento majetok
prestal slúžiť potrebám verejného záujmu. Verejný záujem (buď zistený vo vyvlastňovacom konaní,
alebo priamo deklarovaný zákonom) je podľa Ústavy Slovenskej republiky dôvodom na obmedzenie

základného práva vlastniť majetok podľa článku 20 ods. 1 v rozsahu, v akom je verejný záujem
definovaný a dobe, počas ktorej sa verejný záujem pri využívaní majetku uplatňuje, slúži ako ústavou
predpokladaný dôvod obmedzenia základného práva podľa článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky.

65. Verejný záujem, ktorý je predmetom posudzovania v rámci vyvlastňovacieho konania, je predmetom
správnej úvahy.

66. Podľa § 41a ods. 1 písm. a) banského zákona, vyvlastniť nehnuteľnosti možno iba vo verejnom
záujme a na účel otvárky, prípravy, dobývania výhradného ložiska alebo rozšírenia dobývania

výhradného ložiska, vrátane činností vykonávaných v súvislosti s dobývaním, a to zriaďovania a
prevádzky odvalov, výsypiek a odkalísk a výstavby, zariadení na úpravu a zušľachťovanie nerastov.

67. Podľa § 5 ods. 1 banského zákona, nerastné bohatstvo podľa tohto zákona tvoria ložiská
vyhradených nerastov (ďalej len „výhradné ložiská“).

68. Podľa § 5 ods. 5 banského zákona, nerastné bohatstvo je vo vlastníctve Slovenskej republiky.

69. Podľa § 41a ods. 2 banského zákona, obvodné banské úrady postupujú vo vyvlastňovacom konaní
podľa osobitného predpisu.

70. Osobitným zákonom je stavebný zákon, konkrétne ustanovenia § 108 až 116 stavebného zákona.

71. Podľa § 108 ods. 1 stavebného zákona, pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie
stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke

práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len „vyvlastniť“).

72. Podľa § 110 ods. 1 stavebného zákona, vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno
dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.73.Podľa§110ods.2stavebnéhozákona,vyvlastneniemusíbyťvsúladescieľmiazámermiúzemného
plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje

vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo
vyvlastňovacom konaní, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

74.Podľa§110ods.3stavebnéhozákona,vyvlastneniesamôžeuskutočniťlenvnevyhnutnomrozsahu.
Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu.

Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k
pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku
alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými
ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený
požiada.

75. Podľa § 111 ods. 1 stavebného zákona, vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu.

76. Podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona, ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje
v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto
zákonasazatrhovúcenunehnuteľnostipovažujecenarovnakejaleboporovnateľnejnehnuteľnostivtom

istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite.

77. Podľa § 112 ods. 3 stavebného zákona, návrh na vyvlastnenie obsahuje označenie účastníkov
konania, označenie vyvlastňovaného pozemku alebo stavby, navrhovaný rozsah a odôvodnenie
požiadavky s uvedením účelu, na ktorý sa vyvlastnenie navrhuje, návrh náhrady a dôkaz o tom, že pokus

o získanie práva k pozemku alebo k stavbe dohodou bol bezvýsledný. Podrobnosti o obsahu návrhu
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.

78. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

79. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

80. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný
posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, ako aj dôkazmi
nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda

či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi
predpismi.

81. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj

procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané
procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla
mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho
orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných
a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom

postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť
ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje
zákon o správnom konaní.

82. S ohľadom na námietky žalobcu pripadlo správnemu súdu v prvom rade posúdiť, či v rámci konania

o vyvlastnení bola preukázaná bezvýslednosť dohody v zmysle § 112 ods. 4 stavebného zákona.
Podľa § 112 ods. 4 stavebného zákona, bezvýslednosť dohody sa preukazuje doručenkou zaslanej
písomnejvýzvynauzavretiedohodyobsahujúcoupožiadavkužiadateľa,dôvodypožadovanéhoprevodu
práva alebo vzniku vecného bremena, návrh odplaty najmenej vo výške určenej podľa § 111 ods. 2 aupozornenie, že ak na výzvu vlastník pozemku alebo stavby neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia,
bude sa predpokladať, že dohodu odmieta.

83. Citovaná právna úprava jednoznačne priorizuje v súvislosti so získavaním práv k pozemkom
potrebným na uskutočnenie stavieb vo verejnom záujme uzatvorenie dohody pred vyvlastnením. Proces
preukazovania bezvýslednosti dohody je podľa stavebného zákona prísne formalizovaný – ukladá
žiadateľovi zaslať vlastníkovi písomnú výzvu na uzatvorenie dohody so stanovenými náležitosťami
(vymedzenie požiadavky žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu práva alebo vzniku vecného

bremena, návrh odplaty a upozornenie na následky nereagovania na výzvu), pričom pokus o dohodu sa
považuje za bezvýsledný, ak vlastník do 15 dní od doručenia výzvy dohodou výslovne odmietne alebo
v uvedenej lehote na výzvu nereaguje. Rovnako striktný je aj spôsob zisťovania všeobecnej (trhovej)
ceny vyvlastňovaných pozemkov pre účely vyčíslenia primeranej náhrady za vyvlastnenie.

84. V prejednávanej veci OBÚ v Bratislave ako prvostupňový orgán pokiaľ ide o preukázanie

bezvýslednosti dohody nepostupoval striktne podľa dikcie § 112 ods. 4 stavebného zákona, nakoľko
bezvýslednosťsasnažilpreukázaťprostredníctvomvýzvyzodňa27.08.2015zaslanejžalobcovi,vktorej
však absentuje upozornenie, že ak na výzvu vlastník pozemku alebo stavby neodpovie do 15 dní odo
dňa doručenia, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta. Toto pochybenie však nemá za následok
nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, nakoľko z listu žalobcu zo dňa 21.10.2015 je zrejmé, že

dohodu odmietol a oznámil záujem o predaj všetkých pozemkov v jeho vlastníctve, nachádzajúcich sa
v danej lokalite. To znamená, že k dohode v danom prípade nedošlo.

85. Pokiaľ ide o námietku žalobcu spočívajúcu v spochybnení verejného záujmu na vyvlastnení, túto
vyhodnotil správny súd ako dôvodnú.

86. Z ustanovení banského zákona ako aj zo stavebného zákona, t. j. z § 41 ods. 1 písm. a)
banského zákona v spojení s § 108 ods. 1 stavebného zákona vyplýva, že verejný záujem aj na
vyvlastnení pozemkov pre účel otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska alebo rozšírenie
dobývania výhradného ložiska štrkopieskov sa musí vo vyvlastňovacom konaní preukázať spolu s

ostatnými podmienkami vyvlastnenia. Správny orgán v takomto vyvlastňovacom konaní teda zisťuje, či
je preukázaný verejný záujem na vyvlastnení a či sú splnené podmienky vyvlastnenia, a rozhoduje o
náhrade za vyvlastňované pozemky.

87. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 2Sžk/31/2019 zo dňa 16.12.2021 konštatoval,

že „I. Ústava vo svojom článku 4 ods. 1 vymedzuje, ktorý majetok je vo vlastníctve Slovenskej
republiky, pričom prostredníctvom článku 20 ods. 2 ďalej ustanovuje možnosť vydávania noriem
obmedzujúcich vlastníctvo určitého druhu majetku. V predmetnom prípade sú takýmto majetkom v
zmysle vyššie uvedených ustanovení ako aj podľa § 5 banského zákona ložiská vyhradených nerastov,
nie však pozemky na ktorých sa nachádzajú. Navyše druhá veta článku 4 ods. 1 ústavy iba neexaktne

„proklamuje“, akým spôsobom je potrebné nakladať s majetkom, ktorý je vo výlučnom vlastníctve štátu. Z
jej obsahu nemožno vyvodiť záver o tom, že je preukázaná existencia verejného záujmu na vyvlastnení
pozemku na ktorom sa nachádza ložisko vyhradeného nerastu.

II. Ak je daný účel vyvlastnenia, t. j. dobývanie ložiska vyhradených nerastov, musí sa ešte preukázať,

že táto činnosť je vo verejnom záujme, pričom uvedené ustanovenie nemožno (a to ani s odkazom na
ciele deklarované v druhej vete článku 4 ods. 1 ústavy) vykladať tak, že verejný záujem je už zákonom
daný, a teda, že ho už v rámci vyvlastňovacieho konania preukazovať netreba.“

88. Skúmanie existencie verejného záujmu na vyvlastnení podľa názoru správneho súdu prináleží

správnemu orgánu, ktorý je povinný svoj záver náležite zdôvodniť.

89. Stavebný zákon o vyvlastnení v § 108 ods. 2 uvádza, že vyvlastnenie možno uskutočniť len
vo verejnom záujme na účel ustanovený týmto zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa
musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Uvedená formulácia v spojení s § 41a ods. 1 písm. a)

banského zákona (upravujúcim účel vyvlastnenia v predmetnom prípade) vyjadruje, že ak je daný účel
vyvlastnenia, t. j. dobývanie ložiska vyhradených nerastov, musí sa ešte preukázať, že táto činnosť je
vo verejnom záujme, pričom uvedené ustanovenie nemožno (a to ani s odkazom na ciele deklarovanévdruhejvetečlánku4ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky)vykladaťtak,ževerejnýzáujemjeužzákonom
daný, a teda, že ho už v rámci vyvlastňovacieho konania preukazovať netreba.

90. Zo žiadneho ustanovenia stavebného zákona nevyplýva ani nahradenie príslušnej správnej úvahy
stanoviskom Ministerstva hospodárstva SR.

91. Nemožno zamieňať preukázanie hospodárskeho záujmu štátu, o ktorom vydalo záväzné stanovisko
Ministerstvo hospodárstva SR č. 02524/2018-4110-07283 zo dňa 06.02.2018, z ktorého vyplýva, že

„...pri riešení stretov záujmov prevažuje všeobecný hospodársky záujem na využití výhradného ložiska
štrkopieskov v určenom dobývacom priestore Vysoká pri Morave III – časť A. nad oprávneným záujmom
vlastníka pozemkov a je v záujme Slovenskej republiky pokračovať v dobývaní tohto výhradného
ložiska.“ s preukázaním podmienky nevyhnutnej miery pre vyvlastnenie, t j. ak by cieľ obmedzenia pre
naplnenie hospodárskeho záujmu štátu bolo možné dosiahnuť inak (napr. zriadením užívacieho práva).

92. Ako bolo vyššie uvedené, verejný záujem, ktorý je predmetom posudzovania v rámci
vyvlastňovacieho konania, je predmetom správnej úvahy. Orgán verejnej správy je povinný odôvodniť
rozhodnutie tak, aby bola správna úvaha zrejmá, preskúmateľná, inak by takéto nedostatočne
odôvodnené rozhodnutie mohlo vykazovať znaky svojvôle vyvlastňovacieho orgánu pri rozhodovaní.
Vyvlastniteľovi bola povolená banská činnosť rozhodnutím OBÚ v Bratislave č. 246-1033/2014 dňa

04.04.2014 na obmedzenú dobu „do vydobytia dobývateľných zásob štrkopieskov na vymedzenej
ploche“. K strate vlastníckeho práva pri vyvlastnení však dochádza navždy, v čom vidí správny súd určitú
neproporcialitu medzi zásahom do vlastníckeho práva žalobcu pre účel, pre aký bolo vyvlastňované.
Vykonávanie banskej činnosti je podnikaním, činnosťou vytvárajúcou zisk, preto má správny súd vážne
pochybnosti o tom, či v danom prípade skutočne išlo o verejný záujem.

93. Aj zo záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok sp. zn. 6Sžo/94/2014 zo dňa
24.06.2015, str. 36) vyplýva, že oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore
umožňuje jeho držiteľovi vykonávať hospodársku činnosť a získavať ekonomický prospech, t. j. jedná sa
o ekonomické aktívum spadajúce pod majetok podľa článku 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd.

94. Ak v konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o náhrade za vyvlastnenie, správny orgán v
rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej trhovej cene určenej
znaleckým posudkom. V danom prípade obsahom napadnutých rozhodnutí nie je správna úvaha

týkajúca sa zisťovania a preukázania verejného záujmu na vyvlastnení vyplývajúca z vyššie citovaného
právneho predpisu. Napadnuté rozhodnutia ohľadom konštatovania splnenia podmienok vyvlastnenia
preto nie sú preskúmateľné.

95. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 2Sžo/192/2015 zo dňa 27.01.2016 konštatoval,

že „Verejný záujem nemožno chápať ani aritmetickým ani automaticky. Verejný záujem nie je ide
vždy totožný so záujmom kolektívni. Verejný záujem je potrebné chápať ako záujem, ktorý možno
označiť ako všeobecne prospešný záujem. Verejný záujem, ktorý je predmetom posudzovania v rámci
vyvlastňovacieho konania, je podľa aktuálnej koncepcie vyvlastnenia predmetom správnej úvahy
a zisťuje sa v priebehu konania na základe zvažovania najrôznejších partikulárnych záujmov, po

zvážení všetkých rozporov a pripomienok. Z odôvodnenia rozhodnutia, ktorého podstatou je otázka
existencie verejného záujmu, musí jednoznačne vyplynúť, prečo verejný záujem prevážil nad inými či už
súkromnými alebo aj verejnými záujmami (napríklad výstavba diaľnice na pozemku, kde sa nachádza
škola). Verejný záujem je predmetom dokazovania v rámci rozhodovania o určitej otázke, napríklad
vyvlastnení, a nie je možné ho vopred a priori stanoviť. Z tohto dôvodu spadá zisťovanie verejného

záujmu do právomoci moci výkonnej a nie zákonodarnej.“

96. Z preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že správne orgány oboch stupňov odôvodňovali verejný
záujem na vyvlastnení pozemkov oprávnením navrhovateľa na využívanie dobývacieho priestoru
konštatujúc, že toto oprávnenie mu nezaniklo. V tejto súvislosti je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že

záver žalovaného o existencii verejného záujmu na vyvlastnení predmetných pozemkov, spočívajúci
v argumentácii o „kontinuálnom vykonávaní dobývania výhradného ložiska“ navrhovateľom a úhradou
za vydobytý nerast, nemôže obstáť. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia síce uviedol,
že navrhovateľ dobýva toto výhradné ložisko na základe povolení vydaných OBÚ v Bratislave a vsúčasnosti je to rozhodnutie č. 246-1033/2014 zo dňa 04.04.2014, ktorého kópia je súčasťou návrhu na
vyvlastnenie,avšakpodľanázorusprávnehosúduidelenoexistenciuúčeluvyvlastneniaanieosprávnu
úvahu ohľadom verejného záujmu. Tieto dva pojmy nemožno automaticky bez bližšieho odôvodnenia

stotožňovaťspôsobom,žeakmánavrhovateľpovolenienadobývaniedanéhopriestoru,jeprezumovaný
verejný záujem na vyvlastnení dotknutých pozemkov.

97. Vzhľadom na uvedené považoval správny súd preskúmavané rozhodnutia vo vzťahu ku
konštatovaniu splnenia všetkých podmienok vyvlastnenia za nepreskúmateľné. Správne súd

zdôrazňuje, že správne orgány vo vyvlastňovacom konaní odôvodnili verejný záujem len účelom
vyvlastnenia, avšak nepreukázali verejný záujem na vyvlastnení.

98. Spornou zostala aj výška náhrady za vyvlastnené pozemky, ktorá bola určená znaleckým posudkom
č. 418/2015, predloženým navrhovateľom.

99. Skôr, ako správny súd pristúpil k posúdeniu tejto námietky, považoval za potrebné zdôrazniť, že
správny súd skúma zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného len v rozsahu, v akom ku konečnej
a aplikovanej cene predmetu vyvlastnenia (hoci sa s jej výškou neuspokojili obe strany) dospel,
a či pri tomto postupe a rozhodovaní boli dodržané zásady správneho konania. Je evidentné, že
pri nedosiahnutí súhlasu s určenou cenou za vyvlastnenie, orgán verejnej správy odkáže účastníkov

konania na civilné sporové konanie vždy.

100. Je nesporné, že v prejednávanej veci nedošlo k súhlasu s určenou cenou za vyvlastnenie
predmetných pozemkov. Spornou však zostala otázka, či vo vyvlastňovacom konaní boli dodržané
všetky zásady správneho konania. Po oboznámení sa so spisovým materiálom správnych orgánov

oboch stupňov dospel správny súd k záveru, že všetky zásady správneho konania pokiaľ ide o určenie
ceny za vyvlastnenie, teda pokiaľ ide o primeranú náhradu za vyvlastnenie, v danom prípade dodržané
neboli.

101. Za primeranú náhradu sa vo vzťahu k náhrade za vyvlastnenie na účely stavebného zákona

považuje za trhovú cenu nehnuteľnosti cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom
čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite (§ 111 ods. 2 druhá veta stavebného zákona), pričom
táto trhová cena má byť určená znaleckým posudkom.

102. Zo znaleckého posudku č. 418/2015 však nevyplýva, či cena za vyvlastňované pozemky určená

metódou polohovej diferenciácie zodpovedá trhovej cene nehnuteľností tak, ako je to predpokladané v
stavebnom zákone. Správny súd zo znaleckého posudku č. 418/2015 zistil, že cena vyvlastňovaných
pozemkov vychádzala z metódy polohovej diferenciácie (bod 2.1 znaleckého posudku č. 418/2015).
Obsahom predmetného znaleckého posudku nebolo zisťovanie trhovej ceny pozemkov v tom istom
čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite tak, ako to ukladá zákon.

103. Požiadavka primeranej a spravodlivej náhrady za vyvlastnenie odlišuje vyvlastnenie od iných
zásahov do vlastníckeho práva. Náhrada za vyvlastnenie má vyvlastnenému „zásadne vyvážiť ujmu,
ktorá odňatím veci vznikla“. Adekvátnosť kompenzácie poskytnutej za odňatie vlastníckeho práva
posudzuje Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj len „ESĽP“) z toho hľadiska, či bola dosiahnutá

spravodlivá rovnováha medzi záujmami na ochranu majetku jednotlivca a širšími spoločenskými
záujmami. Rovnováha medzi verejným záujmom na vyvlastnení a zárukami ochrany vlastníctva je podľa
judikatúry ESĽP zachovaná, ak náhrada za vyvlastnenie je v rozumnom pomere k trhovej hodnote
v čase, keď k vyvlastneniu majetku došlo. Pravidlo, podľa ktorého náhrada za vyvlastnenie má byť
„primeraná“, resp. „spravodlivá“ a zodpovedať obvyklej cene nehnuteľnosti, za súčasného zachovania

požadovanej spravodlivej rovnováhy medzi zaťažením vyvlastňovaného a opatrením vo verejnom
záujme pri vylúčení „neprimeraného“ bremena vyvlastňovaného, bolo vytvorené najmä v rozhodnutí vo
veci Sporrong a Lönnroth proti Švédsku a vo veci James a ostatní proti Spojenému kráľovstvu.

104. K otázke určovania primeranej náhrady sa vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku

sp. zn. 2Sžo/192/2015 zo dňa 27.01.2016, v ktorom uviedol, že „Stavebný zákon predpokladá, že pri
určovaní primeranej náhrady bude správny orgán postupovať podľa trhovej ceny inej nehnuteľnosti a to
rovnakej alebo porovnateľnej, teda nielen z polohy a umiestnenia pozemku, o vyvlastnení ktorého sa
koná. Skutočnosť, že trhová cena je určená znaleckým posudkom, nezbavuje správny orgán povinnostipostupovať v súlade so zásadou zákonnosti a zistiť skutočný stav týkajúci sa primeranej náhrady za
vyvlastnené nehnuteľnosti.

105. Primeraná náhrada sa zisťuje vždy analyzovaním miestneho trhu, všetkými tromi rovnocennými
metódami, ktorými sú porovnávanie kúpnych cien, kapitalizácia čistých výnosov a náklady podľa
cien stavebných prác. Analýza porovnateľných kúp v znaleckom posudku nesmie chýbať. Znamená
to, že znalec oprie hodnotenie o porovnanie ceny za 1m2 z viacerých nedávno predávaných
nehnuteľností. Všeobecná hodnota nehnuteľností je najpravdepodobnejšia cena ku dňu ohodnotenia

v danom mieste a v čase, ktorú by mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri
poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou a opatrnosťou
a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou (§ 2 písm. g/ vyhlášky
č. 492/2004 Z. z.) Pre účely vyvlastňovacieho konania (§ 112 - 114 stavebného zákona) navrhovateľ
vyvlastnenia je povinný podať aj návrh náhrady. Toto však nezbavuje správny orgán povinnosti
skúmať, či tento návrh náhrady je zákonný, či ide po primeranú náhradu za vyvlastnené pozemky.

O to viac, že v danej veci zo strany dotknutého vlastníka boli vznesené vážne výhrady proti
navrhnutej náhrade. Správny orgán sa s námietkami vlastníka náležitým spôsobom nevyporiadal.
Konštatoval len, že cena bola navrhnutá na základe výpočtu znalca vykonávajúceho posudok na
základe objednávky navrhovateľa vyvlastňovacieho konania. Na odborné posúdenie zistenia primeranej
náhrady a objasnenie nezrovnalosti pri zisťovaní navrhnutej ceny mal správny orgán možnosť ustanoviť

znalca, ktorý by nebol viazaný na navrhovateľa vyvlastňovacieho konania. Najvyšší súd v tejto
súvislosti poukazuje na to, že totožný názor na uvedené sporné otázky (skúmanie existencie verejného
záujmu a stanovenie primeranej náhrady za vyvlastnenie znaleckým posudkom) bol vyslovený aj
v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/63/2014 z 20.11.2014, sp. zn. 4Sžo/65/2015
z 05.05.2015 a sp. zn. 6Sžo/97/2015 z 15.07.2015.“

106. Podľa § 34 a 35 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä
výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu
svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny

orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti. Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba
dokazovať.

107.Podľa§36správnehoporiadku,akjepreodbornéposúdenieskutočnostídôležitýchprerozhodnutie

potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa
možno odvolať.

108. V danom prípade znalecký posudok č. 418/2015 predložený navrhovateľom v návrhu na
vyvlastnenie nebol dôkazným prostriedkom zabezpečeným správnym orgánom v zmysle správneho

poriadku a žalobcovi nebolo umožnené odvolať sa proti rozhodnutiu o jeho ustanovení. Takýmto
dôkazným prostriedkom nebol ani znalecký posudok č. 7/2018 zo dňa 25.09.2018 predložený žalobcom.
Ako správne uviedol samotný žalobca, ním predložený znalecký posudok mal len povahu listiny.

109. Správne orgány vo vyvlastňovacom konaní boli povinné podľa § 32 správneho poriadku v spojení

s § 111 ods. 2 stavebného zákona zistiť skutočný stav týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnené
nehnuteľnosti. Vzhľadom na to, že žalobca vo vyvlastňovacom konaní namietal výšku navrhnutej
finančnej náhrady za vyvlastňované pozemky, bolo povinnosťou žalovaného v danej veci postupovať
podľa § 36 správneho poriadku a vo veci nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie znalcom na zistenie
trhovej ceny za vyvlastňované pozemky žalobcu, a to znalcom, ktorý by nebol viazaný na navrhovateľa

vyvlastňovacieho konania.

110. Na tomto mieste je potrebné podotknúť, že orgán verejnej správy rozhodujúci o výške náhrady za
vyvlastnenie nemá možnosť zasahovať do odborného vyjadrenia znalca, ktorému je zákonom zverené
posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. Pre orgán verejnej

správy sú závery znaleckého posúdenia podkladom pre rozhodnutie vo veci a nie je oprávnený do
výpočtov v nich uvedených akokoľvek zasahovať, robiť si o nich vlastný úsudok, či meniť ich. (rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Svk/3/2023 zo dňa 22.08.2024)111. Znalec v znaleckom posudku č. 418/2015 v bode 1. Všeobecné údaje, a) Výber použitej metódy
síce okrem iného uviedol, že „...Porovnávacia metóda stanovenia VŠH je tiež vylúčená a to vzhľadom
na nedostatok spoľahlivých cenových podkladov pre danú lokalitu, druh a spôsob využitia pozemku.“,

avšak s ohľadom na námietky žalobcu týkajúce sa primeranej náhrady za vyvlastnené pozemky bolo
naďalej potrebné postupovať podľa § 36 správneho poriadku. Správny súd nevylučuje možnosť, že pre
danú lokalitu môžu absentovať spoľahlivé cenové podklady. Túto skutočnosť však musí uviesť aj znalec
nezávislý od navrhovateľa vyvlastnenia.

112. Správny orgán vo vyvlastňovacom konaní, keďže postupuje aj v zmysle správneho poriadku (§ 140
zákona stavebného zákona), je povinný rešpektovať jeho základné zásady, ku ktorým nepochybne patrí
aj zásada materiálnej pravdy, teda presné a úplné zistenie skutkového stavu veci za splnenia podmienky
zaobstarania si potrebných dôkazov. Správne orgány oboch stupňov preto boli povinné vykonať všetky
dôkazy pre úplné a presné zistenie skutkového stavu týkajúceho sa primeranej náhrady za vyvlastnenie.

113. „Obiter dictum“ správny súd poznamenáva, že právna úprava v otázke rozhodovania o náhrade
za vyvlastnenie je pomerne komplexná. Správny orgán po zistení nemožnosti dohody na sume
náhrady za vyvlastnené pozemky, stanovenej postupom súdneho znalca, odkáže pôvodného vlastníka
vyvlastňovanej nehnuteľnosti s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastňovanú nehnuteľnosť na
civilný súd. Tento postup však prichádza do úvahy až po tom, čo je náhrada za vyvlastnenú

nehnuteľnosť stanovená v súlade s ustanoveniami správneho poriadku, v tomto prípade v súlade s § 36
správneho poriadku v dôsledku potreby odborného posúdenia skutočností dôležitých pre rozhodnutie,
čo v prejednávanej veci absentuje.

114. Na základe zistených skutočností správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie

žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d), e)
SSP z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov ako aj z dôvodu
nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a vec vrátil OBÚ v Bratislave ako prvostupňovému
správnemu orgánu na ďalšie konanie. Správne orgány budú v ďalšom konaní viazané vysloveným
právnym záverom správneho súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude ich povinnosťou vo veci konať, riadne

zistiť skutkový stav, a to v zodpovedajúcom rozsahu na posúdenie veci a vydať nové rozhodnutie, ktoré
bude náležite odôvodnené, a to tak, že sa správne orgány vysporiadajú so všetkými pre rozhodnutie
podstatnými námietkami vznesenými žalobcom.

115. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému

žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej
výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.

116. Správny súd pri rozhodovaní o trovách ďalších účastníkov konania 1/ a 2/ postupoval podľa § 169

SSP a contrario tak, že im náhradu trov konania nepriznal, pretože neboli splnené zákonné podmienky
pre ich priznanie. Ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ správny súd neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti
s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu
zaslanú týmto účastníkom konania, resp. ich právnemu zástupcovi, aby sa k podanej žalobe vyjadrili s
poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej (§ 105 ods. 2 SSP). Podávanie

vyjadrení vo veci a účasť na pojednávaní je procesným právom ďalšieho účastníka konania, ktoré môže,
ale aj nemusí využiť a pre súd jeho plnenie nie je vymáhateľné. Vymáhateľné povinnosti v tomto súdnom
konaní správny súd ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ neukladal. V predmetnej veci správny súd nezistil
ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by im bolo možné priznať právo na náhradu
trov konania.

117. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na
Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443

ods. 5 SSP).V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej

pomoci.