Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 19, 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-6S/15/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200084
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:7021200084.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a členov

senátu JUDr. Jozefa Sába, PhD. a JUDr. Eriky Klimekovej, v právnej veci žalobcu: ŠK Cassovia, s.r.o.,
IČO: 31 394 931, so sídlom Čapajevova 10, Košice, právne zastúpeného: JUDr. Peter Majerník, advokát
so sídlom Werferova 1, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom
Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101878500/2020
zo dňa 01.12.2020 takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101878500/2020 zo dňa
01.12.2020, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100376125/2020 zo dňa 06.02.2020 a vec

vracia Daňovému úradu Košice na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) dňa 04.02.2021
sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101878500/2020 zo dňa
01.12.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu
Košice (ďalej aj „správca dane“) č. 100376125/2020 zo dňa 06.02.2020 (ďalej aj „prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel v sume 11 349 eur na dani z pridanej hodnoty za

zdaňovacieobdobiedecember2016.Žalobcažiadalzrušiťrozhodnutiežalovaného,akoajprvostupňové
rozhodnutie správcu dane a priznať náhradu trov konania.

2. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo
„súd“). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu
v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je

od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci
príslušný Správny súd v Košiciach.

Administratívne konanie

3. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia
jún až december 2016, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 101075693/2018 zo dňa 31.05.2018.

Pripomienky žalobcu k protokolu boli prerokované na ústnom pojednávaní dňa 11.01.2019 (Zápisnica
o ústnom pojednávaní č. 100131379/2019 zo dňa 11.01.2019).4. Správca dane vydal rozhodnutie č. 100266135/2019 zo dňa 22.01.2019. Toto rozhodnutie bolo
v odvolacom konaní zrušené rozhodnutím žalovaného č. 101801968/2019 zo dňa 24.07.2019 a vec
bola vrátená správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie.

5. Správca dane následne vydal rozhodnutie č. 100376125/2020 zo dňa 06.02.2020 (ďalej aj
„prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel v sume 11 349 eur na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2016. V odôvodnení rozhodnutia správca dane konštatoval
porušenie § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. žalobcom tým, že v zdaňovacom období december

2016 neoprávnene odpočítal daň vo výške 11 349 eur na základe faktúr č. 20160527, 20160528,
20160537 – 20160550 s predmetom dodania reklamné spoty od spoločnosti L&K – media s.r.o. (ďalej
aj „deklarovaný dodávateľ“). Uviedol, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane, nakoľko
v daňovom konaní nebolo preukázané, že došlo k vzniku daňovej povinnosti z deklarovaných obchodov
u deklarovaného dodávateľa, zároveň konštatoval, že nebolo preukázané, že predložené doklady
(faktúry) pravdivo odrážajú skutočnosť. Správca dane na základe vykonaného dokazovania zostavil

reťazec sprostredkovania dodania reklamných služieb :
Rádio Šport s.r.o. › ŠPORT PRODUKCION s.r.o. › YOPI Agency s.r.o. › V.O.I.C.E s.r.o. › Boltekin s.r.o.
› A.P.Trade s.r.o. › J&A ENGINEERING,CONSULTING, TRADING AND SERVICE s.r.o. › L&K - media
s.r.o. › ŠK Cassovia, s.r.o.
Následne posúdil obchodné transakcie deklarované v predložených faktúrach tak, že tieto sa

neuskutočnili tak, ako to deklaruje žalobca. Dodávateľom nevznikla daňová povinnosť z dodania
služby, na vyššom stupni reťazca sa jednalo iba o fakturáciu fiktívnej hodnoty služby, teda o formálny
a nereálny obchod s reklamnými službami, pri ktorom pridaná hodnota nevznikla a žalobcovi
nevzniklo právo na odpočítanie dane. Poukázal na to, že cieľom týchto formálnych obchodných
transakcií založených len na fakturácii služby bez reálneho plnenia bolo odpočítanie DPH a čerpanie

nadmerných odpočtov v reťazci obchodníkov s reklamným priestorom. V odôvodnení rozhodnutia
správca dane uviedol, že nepopiera reálne odvysielanie reklamných spotov spoločnosťou Rádio
Šport s.r.o., ale spochybňuje celý obchodný reťazec, v ktorom došlo k navýšeniu ceny za predaj
reklamného spotu, reklamného balíka, reklamného priestoru. Správca dane spochybnil dodanie
služieb dodávateľom uvedeným na faktúre. Konštatoval, že v danom prípade nebolo preukázané,

že služby dodal subdodávateľsky deklarovaný dodávateľ. Uzavrel, že z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že kontrolovaný daňový subjekt je súčasťou umelo vytvoreného reťazca spoločností, ktoré
fakturačne nakupovali a predávali reklamné služby bez pridania akejkoľvek hodnoty s neúmerným
niekoľkonásobným navýšením ceny. Tieto závery podporil argumentačne zisteniami o majetkovej a
personálnej prepojenosti spoločností uvedených v zadefinovanom obchodnom reťazci. Zároveň správca

dane spochybnil reálnosť deklarovaných obchodov zapojením spoločností V.O.I.C.E s.r.o. › Boltekin
s.r.o. › A.P.Trade s.r.o. › J&A ENGINEERING,CONSULTING, TRADING AND SERVICE s.r.o. › L&K
- media s.r.o. z dôvodu zmeny konateľov u jednotlivých dodávateľov a zlúčenia spoločností s inými
obchodnými spoločnosťami. Správca dane mal za to, že časté zmeny v spoločnostiach týkajúcich
sa deklarovaného zdaniteľného obchodu sú z daňového pohľadu jedným z faktorov preukazujúcich

nestabilitu a nevierohodnosť konaní daňových subjektov, ktoré dodanie predmetnej služby deklarovali
resp. fakturovali v reťazci dodávok, a preto aj doklady a tvrdenia týchto subjektov nepovažoval správca
danezarelevantnéavierohodné.Správcadanevrámcizisteníďalejuviedol,ževprípadedeklarovaných
služieb, z ktorých si žalobca uplatnil odpočet DPH malo ísť o sprostredkovanie reklamnej služby, ktorú
nedodal dodávateľ žalobcu - spoločnosť L&K - media, s.r.o. ani jeho dodávateľ J&A ENGINEERING,

CONSULTING, TRADING AND SERVICE s.r.o., ale ju mala dodať ďalšia subdodávateľská spoločnosť,
čo vyplynulo z výpovede konateľky spoločnosti L&K - media, s.r.o., ktorá uviedla, že v predmetnom
zdaňovacom období reklamné spoty už bežali v Rádiu Šport, reklamné spoty jej boli dodané zo strany
konateľa žalobcu, ona ich nevytvárala, iba zabezpečovala sprostredkovanie odvysielania reklamných
spotov prostredníctvom svojho sprostredkovateľa. K záveru o nesplnení podmienok pre priznanie

odpočtu DPH viedli správcu dane aj zistenia týkajúce sa subdodávateľských spoločností a to tá
skutočnosť, že spoločnosť Boltekin s.r.o. nemá zamestnancov, ako aj skutočnosť týkajúca sa výmazu
obchodnej spoločnosti A.P.Trade s.r.o. z obchodného registra - jej posledný právny nástupca -
spoločnosť Hedge Fund s.r.o. s konateľom občanom Rumunska sa stala nástupníckou spoločnosťou
ďalších 92 spoločností, odmietnutie výpovede zo strany bývalého konateľa spoločnosti A.P.Trade

s.r.o. A. B. čo podľa správcu dane znemožnilo preveriť reálnosť uskutočnenia zdaniteľných obchodov,
nepredloženie účtovných a daňových dokladov spoločnosťou J&A ENGINEERING, CONSULTING,
TRADING AND SERVICE s.r.o., nezhodnotenie ani nerozšírenie pôvodného predmetu dodávky u
spoločností V.O.I.C.E s.r.o. › Boltekin s.r.o. › A.P.Trade s.r.o. › J&A ENGINEERING,CONSULTING,TRADING AND SERVICE s.r.o. › L&K - media s.r.o. - tieto spoločnosti len vystavili faktúry o predaji
predmetného reklamného priestoru posledný deň v mesiaci s dňom dodania v ten istý deň a každá
ďalšia dodávka bola realizovaná s vyššou cenou. Vychádzajúc z týchto zistení správca dane uzavrel,

že obchodné transakcie deklarované vo faktúrach predložených žalobcom sa neuskutočnili tak, ako to
žalobca deklaroval.

6. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím
tak, že potvrdil rozhodnutie správcu dane. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia popísal správcom dane

zistený skutkový stav ako aj jeho zistenia a závery a vyjadril sa k námietkam žalobcu uvedeným
v odvolaní, a to k prenosu dôkazného bremena, k poukazu na podvodné konanie, k hodnoteniu
cenotvorby jednotlivých daňových subjektov, k odmietnutiu vypočuť C. D. a k tvrdenej pasivite žalobcu.
Žalovaný prijal záver o tom, že správca dane oprávnene hodnotil obchodné transakcie deklarované
vo faktúrach predložených daňovým subjektom so záverom, že sa neuskutočnili tak, ako to deklaruje
daňový subjekt. Dodávateľom nevznikla daňová povinnosť z dodania daňových služieb, na vyššom

stupni sa jednalo iba o fakturáciu fiktívnej hodnoty služby, teda o formálny obchod s reklamnými
službami, pri ktorom pridaná hodnota nevznikla a daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočet DPH.
Naviac oproti záverom správcu dane žalovaný v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval, že tvrdenia
daňového subjektu - žalobcu ohľadom toho, že mal so spoločnosťou L&K - media, s.r.o. dlhodobé
preverenéobchodnévzťahyniesúpravdivé,nakoľkospoločnosťL&K-media,s.r.o.boladoobchodného

registra zapísaná až 15.01.2016, čo je zrejmé z informatívneho výpisu z obchodného registra,
pričom k uzavretiu Zmluvy o zverejnení reklamy s touto spoločnosťou malo dôjsť dňa 18.12.2015.
Z informatívneho výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, vložka číslo 119293/B,
Oddiel : Sro je podľa žalovaného zrejmé, že obchodný názov spoločnosti s IČO: 46815384 bol do
14.01.2016 diniki, s.r.o. so sídlom na adrese: Košice, Trieda SNP 522/55 a jej spoločníkom a konateľom

bol E. F.. Záverom žalovaný uviedol, že správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítane dane
nie z dôvodu účasti žalobcu na daňovom podvode, ale z dôvodu porušenia § 49 v spojení s § 51 ods.1
zákona č. 222/2004 Z. z. s tým, že právo na odpočítanie dane je spojené so skutočným dodaním tovaru
alebo poskytnutím služieb tak, ako je uvedené na faktúre - osobou uvedenou na faktúre a ak k takému
dodaniu nedôjde, nevznikne právo na odpočítanie dane.

Súdne konanie

7. Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovaným
(§ 191 ods.1 písmeno c) SSP), nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť a

nedostatok dôvodov (§ 191 ods.1 písmeno d) SSP), zistenie skutkového stavu žalovaným nebolo
postačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods.1 písmeno e) SSP), skutkový stav, ktorý vzal orgán
verejnej moci je v rozpore s administratívnymi spismi (§ 191 ods.1 písmeno f) SSP) a mal za to,
že v konaní boli porušené ustanovenia o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré mohli mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods.1 písmeno g) SSP). Žalobca v správnej žalobe

primárne namietal nesprávne právne posúdenie veci tvrdiac, že žalovaný sa pri rozhodovaní neriadil
ústavnými princípmi uvedenými v ňom citovaných rozhodnutiach Ústavného súdu SR, a preto je jeho
rozhodnutie svojvoľné a arbitrárne. Výklad právnej normy tak, ako ho predostrel žalovaný je ústavne
nesúladný a spôsob jeho použitia je v danom prípade v hrubom rozpore s obsahom a zmyslom právnej
normy. Tvrdil, že uniesol v daňovom konaní dôkazné bremeno, keď preukázal, že služby - odvysielanie

reklamných spotov, ktoré si od spoločnosti L&K - media, s.r.o. objednal mu boli touto spoločnosťou
riadne dodané. Pokiaľ žalovaný spochybnil nárok na odpočítane DPH iba z dôvodu pochybností, ktoré
majú svoj základ v konaní iných obchodných spoločností je namieste aplikovať rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 ( Fulcrum elektronics ) a C-484/03
( Bond house) ako aj ďalšie. Poukázal na princíp dôkazného bremena v daňovom konaní s tým, že

z rozsahu dokazovania vykonaného správcom dane nemožno vyvodiť záver, že žalobca v súvislosti s
preukazovaním dodania deklarovaných plnení neuniesol dôkazné bremeno, vo vzťahu k okolnostiam
na strane dodávateľskej spoločnosti. Poukázal na to, že splnil všetky podmienky na priznanie práva
na odpočítanie dane. Vo vzťahu k formálnym podmienkam uviedol, že správca dane mal k dispozícii
relevantné faktúry, ako aj podklady k mediálnej kampani, Knihy záväzkov, Zmluvu o zverejnení reklamy,

či výpis z bankového účtu. Takisto splnil aj vecnú podmienku, keď dodané služby boli preukázané
mediálnym plánom a napokon sám správca dane v rozhodnutí uviedol, že nepopiera reálne dodanie
predmetných služieb. Taktiež ani žalovaný v rozhodnutí nepoprel reálne dodanie služieb, nakoľko k
odvysielaniu spotov reálne došlo v Rádiu Šport, čo v konaní bolo preukázané. Správne orgány podľanázoru žalobcu nesprávne vyhodnotili splnenie podmienok pre odpočet DPH podľa § 49 a § 51 zákona
č. 222/2004 Z. z.. Poukázal aj na to, že je na správcovi dane, aby zisťoval, či sa dodávateľ žalobcu
dopustil podvodného konania alebo nie. Skutočnosť, či žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím

plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom alebo prípadne vedel, alebo mohol
vedieť, že ide o podvodné konanie je dôkazným bremenom správcu dane. Žalobca poukázal aj na to,
že žalovaný nesprávne právne posúdil prevod obchodného podielu a zmenu obchodného mena a sídla
spoločnosti diniki, s.r.o. so sídlom Trieda SNP 522/55, Košice na spoločnosť L&K media, s.r.o. keď
konštatoval neexistenciu spoločnosti L&K - media, s.r.o. v deň podpisu Zmluvy o zverejnení reklamy s

touto spoločnosťou. Podľa žalobcu tu išlo po právnej stránke o prevod obchodného podielu a zmenu
obchodného mena a konateľa spoločnosti. Z listín, ktoré sa nachádzajú v Zbierke listín Obchodného
registra je zrejmé, že rozhodnutím jediného spoločníka spoločnosti diniki, s.r.o. už zo dňa 11.12.2015
došlo k prevodu obchodného podielu spoločníka E. F. na Ing, G. E., ktorá bola týmto rozhodnutím
ustanovená aj za konateľku spoločnosti, pričom jej ustanovenie do funkcie je účinné dňom 11.12.2015.
Predmetným rozhodnutím došlo aj k zmene sídla spoločnosti, ako aj k zmene obchodného mena a k

zmene zakladateľskej listiny spoločnosti, pričom všetky tieto zmeny sú datované k 11.12.2015. Tieto
skutočnosti si správca dane mohol overiť z listín z Obchodného registra. Zmluva o zverejnení reklamy
zo dňa 18.12.2015 uzatvorená medzi žalobcom ako daňovým subjektom a spoločnosťou L&K - media,
s.r.o. nemôže byť dôvodom pre nepriznanie nároku na odpočítanie DPH. Za uvedenú spoločnosť už
od 11.12.2015 vystupovala konateľka H. E.. V konečnom dôsledku skutočnosť, že do Obchodného

registra ešte nebola fakticky k 01.01.2016 zapísaná zmena obchodného mena a sídla dodávateľa
nemôže byť na ťarchu žalobcu, nakoľko žalobca vedel, že v tejto spoločnosti dochádza k zmenám a
bol o nich informovaný a spoločnosť uzatvárala obchodné zmluvy už pod novým obchodným menom.
Žalobca namietal aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatokdôvodovnakoľkoznapadnutéhorozhodnutia,aniprvostupňovéhorozhodnutiasprávcudane

nie je zrejmé, z akých logických úvah a dôkazov správca dane ako aj žalovaný vyvodili závery nimi
prezentované v rozhodnutiach. Poukázal na to, že tieto rozhodnutia sú chaotické a opakovane sú v
nich uvádzané vykonštruované závery bez akejkoľvek opory vo vykonaných dôkazoch. Mal za to, že
tak správca dane ako aj žalovaný žiadnym spôsobom nereagovali na pripomienky žalobcu uvedené v
jeho vyjadreniach a ani na tie, ktoré boli obsiahnuté v odvolaní. V námietke nedostatočne zisteného

skutkového stavu a zároveň aj v námietke, že zistený skutkový stav je v rozpore s administratívnymi
spismi alebo v nich nemá oporu žalobca uviedol, že správca dane, a ani žalovaný nepopreli dodanie
služieb a nimi zistený skutkový stav, ktorý ich viedol k záveru o tom, že z dôvodu zmien v spoločnostiach,
ktoré tvoria obchodný reťazec mu nebolo priznané právo na odpočet DPH. Poukázal na to, že správca
dane mal k dispozícii hmotne zachytený výsledok, ktorý v konečnom dôsledku ani nespochybnil. Ak

zistil reťazec tak nepreukázal vedomosť žalobcu o podvodnom konaní jeho dodávateľa a ani netvrdil,
že by mohlo dôjsť k podvodnému konaniu - poukázal na to, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý
tým, že v reťazci dodávok je predchádzajúca transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca
nemôže vedieť alebo nevie, a každá transakcia musí byť posudzovaná samostatne (viď rozsudok EÚ
SD vo veci Optigen). Prepojenia predchádzajúcich spoločností sú vo vzťahu k žalobcovi irelevantné.

Podľa žalobcu všetky zmeny v spoločnostiach, na ktoré poukázali správca dane a žalovaný nastali
až po kontrolovanom zdaňovacom období. Žalobca ako daňový subjekt nemal vedomosť o žiadnom
fakturačnom reťazci a žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že bol zapojený do
reťazca týchto spoločností. Pokiaľ ide o námietku podstatného porušenia ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy žalobca uviedol, že argumentácia o neexistencii spoločnosti L&K - media s.r.o.

ako dôvod pre nepriznanie nároku na odpočet DPH sa prvýkrát objavila až v rozhodnutí žalovaného.
Ide o novú argumentáciu, ktorá nebola obsiahnutá v protokole z daňovej kontroly. Takýmto postupom
žalovaný odňal žalobcovi možnosť relevantnej obrany voči dôvodom nepriznania nároku na odpočítanie
DPH.

8. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že žalobné dôvody sú zhodné s odvolacími
námietkami, pričom sa s nimi dostatočne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Navrhol
žalobu zamietnuť. Mal za to, že správca dane pri dokazovaní a hodnotení skutkového stavu vychádzal
zo zásad daňového konania. Zdôraznil, že odpočet DPH žalobcovi nebol priznaný nie z dôvodu účasti
na daňovom podvode, ale z dôvodu, že daňový subjekt postupoval v rozpore s § 49 v spojení s § 51

ods.1 zákona o DPH. Pokiaľ ide o personálnu a majetkovú prepojenosť subjektov zúčastnených na
preverovanom obchode, tak táto bola jednoznačne preukázaná. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný až vo
svojom rozhodnutí uviedol argumentáciu o neexistencii spoločnosti L&K - media, s.r.o. žalovaný uviedol,
že táto skutočnosť je všeobecne známa z výpisu z Obchodného registra SR a žalovaný túto informáciuhodnotil ako jednu z informácii, ktoré prispeli k vytvoreniu celkového obrazu v podobe organizovaného
obchodovania v zistenom reťazci platiteľov DPH. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu
a nesprávnej aplikácii právnych predpisov žalovaný uviedol, že daňová kontrola a vyrubovacie konanie

boli vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 563/2009 Z. z. a vyvodené závery
odpovedajú zistenému skutkovému stavu. Taktiež nepovažoval za dôvodnú námietku nedostatočného
odôvodnenia rozhodnutia, nakoľko rozhodnutie je v súlade s ustanoveniami § 63 zákona č. 563/2009
Z. z., vychádza zo stavu zisteného v daňovom konaní, má všetky formálne a obsahové náležitosti a je
vydané orgánom oprávneným na rozhodovanie o odvolaní, a žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia

vysporiadal s odvolacími námietkami.

9. Žalobca v replike, ktorá bola doručená krajskému súdu dňa 11.06.2021, poukázal na to, že
za podstatné v tomto konaní je potrebné považovať posúdenie otázky, či postup správcu dane v
prejednávanej veci zodpovedal zásadám zákonnosti a primeranosti (proporcionality) zásahov správcu
dane voči daňovému subjektu. Uviedol, že správca dane vyčerpal takmer celú lehotu na vykonanie

daňovej kontroly, ktorá trvala od 27.06.2017 do 11.06.2018 teda 349 dní a od začatia daňovej kontroly
až po vydanie konečného rozhodnutia tak uplynulo spolu 1 254 dní. Správca dane vo vyrubovacom
konaní vykonával úkony a zabezpečoval dôkazy, ktoré mal realizovať v rámci daňovej kontroly a na ten
účel opakovane a neprimeranie predlžoval lehotu na rozhodnutie a prerušoval konanie. Takýto postup
správcu dane označil žalobca za postup v rozpore so zásadami daňového konania.

10. Žalovanému bola replika žalobcu spolu s výzvou na vyjadrenie doručená dňa 22.06.2021, žalovaný
dupliku nepodal.

11. Na žiadosť žalobcu správny súd nariadil vo veci pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 19.02.2026.

Pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalobcu. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní
ospravedlnil písomným podaním zo dňa 13.02.2026 a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho
neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej správnej žalobe a v krátkosti zopakoval
podstatné žalobné námietky uvedené v správnej žalobe.

Právne východiská

12. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

13. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo

daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

14. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené o najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba

návrhmi daňových subjektov.

15. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k
zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k ním.

16. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení
správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej

kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie
alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých
dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak
z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámenío daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia
oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40
dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly.

17. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“) je predmetom dane poskytnutie služby (ďalej len
"dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby.

18. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.

Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

19. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

20. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daňztovarovaslužieb,ktorépoužijenadodávkytovarovaslužiebakoplatiteľsvýnimkoupodľaodsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,

b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

21. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže

platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú
podľa § 71.

Právne posúdenie veci správnym súdom

22. Správny súd v Košiciach preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správcu dane
podľa § 177 ods. 1 SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a po zistení, že žaloba
bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP)
dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

23. Ako vyplýva z vyššie uvedeného predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo
potvrdenérozhodnutiesprávcudaneourčenírozdieludanevsume11349eurnadanizpridanejhodnoty
žalobcovi za zdaňovacie obdobie december 2016. Dôvodom bolo neuznanie práva na odpočítanie
DPH z faktúr od dodávateľa L&K – media s.r.o., ktorých predmetom boli reklamné spoty. Z obsahu
administratívneho spisu vyplýva, že podľa zistení správcu dane žalobca v preverovanom zdaňovacom

období vykonával nákup a predaj reklamy a reklamného priestoru v rádiách. Podľa zistení správcu dane
deklarovaný dodávateľ spoločnosť L&K – media s.r.o. nakúpil mediálny balík 12/2016 od spoločnosti
J&A ENGINEERING, CONSULTING, TRADING AND SERVICE s.r.o. v celkovej sume 651 931,20 eur.
Časť tohto balíka v sume 68 094 eur predala spoločnosť L&K – media s.r.o. žalobcovi, ktorý vyfaktúroval
tieto mediálne spoty svojím odberateľom ako „reklamný spot v rádiu Šport a Šport stream“ v celkovej

sume 69 840 eur.

24. Po oboznámení sa s obsahom pripojených administratívnych spisov dospel súd k záveru,
že žalovaný síce uviedol svoju právnu úvahu v odôvodnení rozhodnutia, ktorou sa spravoval pri
vysporiadaní sa s jednotlivými námietkami žalobcu, ale jeho rozhodnutie rovnako ako aj rozhodnutie

správcu dane sú založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutkového stavu vo vzťahu
k ustáleniu svojich právnych záverov o tom, že žalobca porušil ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 2 v
nadväznosti na ustanovenie § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.. Zároveň má súd za to, že žalovaný vec
vzhľadom na platnú judikatúru Súdneho dvora EÚ nesprávne právne posúdil a v odôvodnení svojhorozhodnutia sa nedostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu ohľadom splnenia hmotnoprávnych
podmienok na priznanie odpočtu DPH, a teda žaloba žalobcu je dôvodná.

25. V danom prípade žalovaný nepostupoval dôsledne pri vyhodnocovaní splnenia podmienok na
priznanieodpočtuDPHasúdkonštatuje,žejehosprávnaúvahaprezentovanávnapadnutomrozhodnutí
nemá požadovanú kvalitu, nakoľko dostatočným spôsobom žalobcovi ako účastníkovi konania z neho
nemohlo byť objektívne zrejmé, prečo v súlade s platnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ o nepriznaní
odpočtu DPH konštatoval porušenie ustanovení § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na ustanovenie § 51

zákona č. 222/2004 Z. z. žalobcom za situácie, keď konštatoval existenciu plnenia deklarovaného
predloženými faktúrami, z ktorých si uplatnil právo na odpočet DPH. V dôsledku tohto pochybenia
žalovaný zaťažil svoje rozhodnutie vadou nesprávneho právneho posúdenia.

26. Na tomto mieste súd považuje za potrebné poukázať na závery rozsudku Najvyššieho správneho
súdu SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30.06.2022, ktorý právny názor v ňom obsiahnutý predstavuje

významný judikatórny posun vo vzťahu k posudzovaniu okolností nepreukázania dodania služieb
deklarovaných dodávateľom v prípade, ak správca dane oprávnene spochybní ich vykonanie
subdodávateľmi deklarovaného dodávateľa. V tomto smere poukázal Najvyšší správny súd SR
na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo, z ktorého vyplýva, že v prípade
spochybnených subdodávateľov v kontexte prejednávanej veci je možné nepriznať odpočítanie dane

v prípade, ak by bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu o podvodnom
konaní niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca. Keďže správca dane ani žalovaný
v kontexte tohto rozhodnutia neviedli svoje úvahy pri určení rozdielu dane žalobcovi, tak kasačný
súd považoval ich rozhodnutie za nezákonné (bod 26 odôvodnenia rozsudku NSS SR sp. zn:
3Sžfk/15/2020).

27. V bode 16 odôvodnenia vyššie citovaného rozsudku NSS SR uvádza, že nárok na
odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych
podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písmeno a) smernice Rady č. 2006/112/
ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a jej transpozície do právneho

poriadku SR. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú: 1.) to, že poskytovateľom plnenia
(deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status osoby deklarovaného
dodávateľa), 2.) to, že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna
existencia plnenia) a 3.)to, že prijaté plnenie je príjemcom (žalobcom - daňovým subjektom) použité v
rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky odpočítanie dane nie

sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje, právo
na odpočítanie dane môže byť odopreté.

28. Vyššie uvedené podmienky upravené v Smernici Rady č. 2006/112/ES z 28.11.2006 sú prevzaté do
zákona o dani z pridanej hodnoty. V zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty si daňový subjekt môže

odpočítať daň:
I. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 zákona o dani z pridanej hodnoty)
II. daňová povinnosť vznikla dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň,
keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník (§ 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej
hodnoty)

III. daň ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z
tovarov alebo služieb, ktoré majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písmeno a) zákona o dani z pridanej
hodnoty)
IV. a zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1
písmeno a) zákona o dani z pridanej hodnoty) čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou

na odpočítanie dane.

29. Súd zároveň poukazuje na to, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov
Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä v prípadoch ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne
podmienky na odpočítanie dane, ak došlo k daňovému podvodu alebo k prípadu zneužitia práva.

30. V prejednávanej veci správca dane uzavrel po vykonanom dokazovaní to, že daňový subjekt
nesplnil podmienky pre odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na ustanovenie §
51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v neskorších predpisov, z dôvodov ako boliuvedené vyššie. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia konkrétne uviedol, že: „Správca dane
nepopiera reálne odvysielanie reklamných spotov, ale spochybňuje celý obchodný reťazec.“ Taktiež
správca dane uvádza: „Správca dane nespochybňuje, že služby - reklamné spoty boli odvysielané,

ale v danom prípade nebolo preukázané, že služby dodal subdodávateľsky deklarovaný dodávateľ.“
Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatuje záver správcu dane: „Správca dane nespochybňuje,
že služba- reklamné spoty boli odvysielané, ale v danom prípade nebolo preukázané, že služby dodal
subdodávateľsky deklarovaný dodávateľ .“ pričom zároveň tým, že potvrdil rozhodnutie správcu dane,
stotožňuje sa s týmto jeho záverom. Súčasne však ani správca dane ani žalovaný v odôvodnení svojho

rozhodnutia neuvádzajú, pre nesplnenie ktorých hmotnoprávnych podmienok nebol žalobcovi priznaný
odpočet DPH, len stroho obaja uvádzajú , že právo na odpočítanie dane nebolo žalobcovi priznané z
dôvodu porušenia § 49 v spojení s § 51 ods.1 zákona č. 222/2004 Z .z. s tým, že žalobca nepreukázal
skutočné dodanie reklamných služieb dodávateľom uvedeným na faktúre - spoločnosťou L&K - media,
s.r.o..

31. Súd na tomto mieste poukazuje na to, že otázke statusu osoby deklarovaného dodávateľa sa
venoval Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vo veci C - 154/20 Kemwater ProChemie, kde konštatoval,
že uvedenie deklarovaného dodávateľa na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou na
odpočítanie dane, avšak status osoby deklarovaného dodávateľa hmotnoprávnou podmienkou je a
dôkazné bremeno má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane (žalobca).

32.VzmysleaktuálnejjudikatúrySúdnehodvoraEÚaNSSSRniejemožnéodmietnuťodpočítaniedane
len z dôvodu, že žalobca (daňový subjekt ) nevie preukázať, že ním deklarovaný dodávateľ - v tomto
prípade spoločnosť L&K - media, s.r.o. zabezpečil dodanie služby prostredníctvom subdodávateľských
spoločností, respektíve tieto subjekty stotožniť z dôvodu že správca dane nemal k dispozícii účtovníctvo

dodávateľa a jeho subdodávateľov, že došlo k personálnym zmenám v obchodných spoločnostiach,
ktoré boli subdodávateľmi ako aj z dôvodu personálnej a majetkovej prepojenosti konateľa žalobcu s
inými spoločnosťami v zistenom obchodnom reťazci, k čomu viedli závery tak správcu dane ako aj
žalovaného. A taktiež to, že žalobca nevie preukázať, že pre spoločnosť Bolteklin s.r.o., ktorá bola
subdodávateľom spoločnosti L&K - media, s.r.o. nezamestnávala žiadnych zamestnancov, nie je v

zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ a NSS SR bez ďalšieho dôvodom pre nepriznanie
odpočtu DPH. Za situácie, keď je zrejmé, že v čase dodania služieb deklarovaný dodávateľ žalobcu
- spoločnosť L&K media, s.r.o. bol subjektom registrovaným pre DPH (prvá hmotnoprávna podmienka
pre priznanie odpočtu DPH), že reálne poskytnuté služby neboli správcom dane spochybnené, s
čím sa stotožnil aj žalovaný vo svojom rozhodnutí, keď potvrdil rozhodnutie správcu dane (druhá

hmotnoprávna podmienka) a keď zároveň správca dane a v zhode s ním ani žalovaný neskúmali
podmienku ekonomickej opodstatnenosti poskytnutých služieb ktorých existenciu nespochybnili (tretia
hmotnoprávna podmienka), čo aj namietal žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, nie je
možné vysloviť záver o porušení ustanovenia § 49 v spojení s ustanovením § 51 zákona č. 222/2004 Z.
z., a teda bez ďalšieho vysloviť záver o nepriznaní práva na odpočet DPH.

33. K tomuto súd poukazuje na uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C 610/19 Vikingo : „Smernica
Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami
daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi,
na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej

hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol oddaný z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto
nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru uvedený
tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať,
čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po druhé
neboli dodržané vnútroštátne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský reťazec, ktorí viedol

k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade niektorých transakcií,
ktoré boli súčasťou dodávateľského reťazca sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len
vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na
daňovom podvode alebo vedela, alebo mohla vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového
podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci v

predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží vnútroštátnemu súdu.“

34. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, pre záver správcu dane a žalovaného, že sťažovateľ
nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľskýchspoločností deklarovaného dodávateľa sťažovateľa, ktoré nemali žiadnych zamestnancov, nemali
personálne vybavenie, nemali materiálno-technické vybavenie na realizáciu daných prác a teda
nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia, resp. boli

nekontaktné v čase vykonania daňovej kontroly. Taktiež ani záver o personálnej a majetkovej
prepojenosti konateľa žalobcu s inými spoločnosťami nie je dostatočný pre záver o nesplnení
hmotnoprávnych podmienok pre nepriznanie odpočtu DPH . V prípade spochybnených subdodávateľov
deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane žalobcovi, ak bolo v konaní
preukázané, že žalobca sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje

na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom.

35. V tomto prípade však žalovaný ani správca dane neviedli dokazovanie ku zisteniu splnenia
všetkých hmotnoprávnych podmienok pre priznanie odpočtu DPH - neskúmali, či služby ktorých reálne
dodanie nespochybňoval mali ekonomický prínos pre žalobcu, čím zaťažili svoje rozhodnutia aj vadou
nedostatočne zisteného skutkového stavu a vec zároveň aj nesprávne právne posúdili tak, ako to súd

uviedol vyššie čo do splnenia/nesplnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie odpočtu DPH aj čo
do deklarovaného dodávateľa, preto súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na nové konanie
a rozhodnutie.

36. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie ako aj rozhodnutie

správcu dane sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a tiež vychádzajú z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a)
SSP), a preto ich súd zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 veta prvá SSP).

37. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane dôsledne sa riadiť právnym názorom správneho

súdu uvedeným v tomto rozsudku, opätovne posúdiť zistený skutkový stav, a pri jeho právnom
posúdení zisteného skutkového stavu dôsledne rešpektovať platnú judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veci
nepriznania odpočtu DPH, posúdiť splnenie/nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na strane žalobcu
na priznanie odpočtu DPH, v rozhodnutí jasne a zreteľne uviesť správnu úvahu a právny záver tak, aby
z neho bolo zrejmé v prípade ak neprizná žalobcovi odpočet DPH, pre nesplnenie ktorých podmienok

mu nebol priznaný odpočet, resp. či v prípade splnenia podmienok pre priznanie odpočtu DPH mu
nebol priznaný odpočet pre jeho účasť na podvode alebo pre zneužitie práva, zároveň je povinnosťou
žalovaného dôsledne sa vysporiadať s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a svoje rozhodnutie
riadne odôvodniť tak, aby bolo odôvodnenie rozhodnutia jasné a zrozumiteľné a korešpondovalo s
platnou právnou úpravou, judikatúrou a právnym názorom správneho súdu.

38. Súd ešte poukazuje na to, že aj v prípade ak žalovaný, resp. správca dane sa ustália na tom,
že žalobca splnil hmotnoprávne podmienky na priznanie odpočtu DPH, tieto závery ešte bez ďalšieho
neznamenajú, že žalobcovi musí byť priznané právo na odpočet DPH z deklarovaných obchodov. Je
teda na správcovi dane/žalovanom, aby relevantne spochybnil splnenie hmotnoprávnych podmienok

napr. reálnym spochybnením dodaných služieb prípadne aby preukázal žalobcovi spáchanie daňového
podvodu, či jeho vedomú účasť na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Uvedené
vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ napr. rozsudok Optigen spojené veci C - 354/03,
C-355/03, C-484/03. V takýchto situáciách správca dane a žalovaný aplikuje Axel Kittel test, ktorý je
vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode ( rozsudok Súdneho dvora EÚ

C-439/04).

39. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní plne úspešnému
žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému úplnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).

40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku [§ 443 ods. 1 SSP a § 493e SSP]. Zmeškanie uvedenej
lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).
Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).