Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 19, 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-7S/52/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200468
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Lenka Figulová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:7021200468.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej a členov

senátu Mgr. Michala Magura a Mgr. Jany Fandákovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: 3pple s.r.o., so
sídlom: Szakkayho 1, 040 01 Košice - mestská časť Sever, IČO: 46 132 872, právne zastúpeného JUDr.
Petrom Majerníkom, advokátom, so sídlom: Werferova 1, 040 11 Košice, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Ul. Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 100655433/2021 zo dňa 20. apríla 2021 takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100655433/2021 zo dňa 20.
apríla 2021, a rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101663590/2020 zo dňa 03. novembra 2020 a

vec v r a c i a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Košice (ďalej aj „správca dane“) na základe Oznámenia o výkone daňovej kontroly č.
102118674/2017 zo dňa 06. októbra 2017 začal dňa 31. decembra 2017 u žalobcu daňovú kontrolu

za zdaňovacie obdobie január 2015, február 2015. Správca dane vyhotovil z daňovej kontroly protokol
č. 101955277/2018 zo dňa 03. októbra 2018 (ďalej aj „Protokol“), ktorý bol žalobcovi doručený spolu
s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole dňa 05. októbra 2018. Správca dane
prerokoval zistenia uvedené v Protokole so splnomocneným zástupcom žalobcu dňa 23. apríla 2019
(Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100925052/2019 zo dňa 23. apríla 2019).

2. Správca dane vydal rozhodnutie č. 100978097/2019 zo dňa 26. apríla 2019, ktorým bol žalobcovi

vyrubený rozdiel dane v sume 5 394 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február
2015. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
102039052/2019 zo dňa 27. augusta 2019 tak, že rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie.

3. Následne, správca dane vydal rozhodnutie č. 101663590/2020 zo dňa 03. novembra 2020 (ďalej aj
„prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správcu dane“), ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel

dane v sume 5 394 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2015, konštatujúc
porušenie ustanovenia § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v
platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o DPH“).4. Voči rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie dňa 18. decembra 2020, o ktorom rozhodol
žalovaný rozhodnutím č. 100655433/2021 zo dňa 20. apríla 2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“)
a podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „daňový poriadok“) prvostupňové rozhodnutie
potvrdil.

5. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že v
zdaňovacom období február 2015 si žalobca uplatnil odpočítanie dane z nasledovných faktúr:

- faktúry č. 2015280502 zo dňa 28. februára 2015, predmet fakturácie: mediálny monitoring kampane,
základ dane 4900 eur, DPH 980 eur,
- faktúry č. 2015280602 zo dňa 28. februára 2015, predmet fakturácie: analýza partnerov kampane,
základ dane 4900 eur, DPH 980 eur,
- faktúry č. 2015280702 zo dňa 28. februára 2015, predmet fakturácie: mediálny audit kampane, základ
dane 2450 eur, DPH 490 eur,

vystavených dodávateľskou spoločnosťou MAEDA s.r.o., so sídlom: Alejová 2, 040 11 Košice, IČO: 36
611 433 (ďalej aj „MAEDA s.r.o.“) za poskytnuté služby týkajúce sa reklamnej kampane „ZOBER LOPTU,
NIE DROGY“, a
- faktúry č. 21528311 zo dňa 28. februára 2015, predmet fakturácie: monitoring kampane, základ dane
3640 eur, DPH 728 eur,

- faktúry č. 21528314 zo dňa 28. februára 2015, predmet fakturácie: vyhodnotenie účinnosti reklamy,
základ dane 3800 eur, DPH 760 eur,
- faktúry č. 21528312 zo dňa 28. februára 2015, predmet fakturácie: monitoring kampane, základ dane
3640 eur, DPH 728 eur,
- faktúry č. 21528313 zo dňa 28. februára 2015, predmet fakturácie: monitoring kampane, základ dane

3640 eur, DPH 728 eur,
vystavených dodávateľskou spoločnosťou STANCO GROUP s. r. o., so sídlom: Němcovej 30, 040 01
Košice, IČO: 46 062 670 (ďalej aj „STANCO GROUP s. r. o.“) za poskytnuté služby týkajúce sa reklamnej
kampane „ZOBER LOPTU, NIE DROGY“.

6. Správca dane ďalej zistil nasledovné skutočnosti:
- Žalobca sa podľa vyjadrenia konateľky A. B. C. zaoberal monitoringom reklamných kampaní (Zápisnica
o ústnom pojednávaní č. 102275976/2017 zo dňa 31. októbra 2017).
- Spoločnosť MAEDA s.r.o. zanikla dňa 09. februára 2016 zlúčením s právnym nástupcom MHM -
SERVIS s.r.o., so sídlom: Štefánikova 70/2926, 911 01 Trenčín, IČO: 36 671 401, konateľ spoločnosti

MHM - SERVIS s.r.o. je nekontaktný.
- Spoločnosť STANCO GROUP s. r. o. zanikla dňa 16. júna 2016 zlúčením s právnym nástupcom MAR-
PIL-STAV, s. r. o., so sídlom: Beniakovce 15, 044 42, IČO: 46 442 898, ktorý zanikol zlúčením dňa 03.
novembra 2016 s právnym nástupcom MANCINNI, s.r.o., so sídlom: Popradská 66, 040 11 Košice -
mestskáčasťZápad,IČO:47585897,ktorýzanikolzlúčenímdňa11.marca2017správnymnástupcom,

SWINGER s.r.o., so sídlom: D. XXXX/XX, XXX XX E. - D. F. B., IČO: 46 743 481, ktorý zanikol zlúčením
dňa 04. júla 2017 s právnym nástupcom RHEA GROUP s.r.o., so sídlom: Tolstého 5, 811 06 Bratislava
- mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 686 327.
- Konateľkou spoločností MAEDA s.r.o. a STANCO GROUP s. r. o. v čase vystavenia faktúr pre žalobcu
bola G. H., ktorá na ústnom pojednávaní dňa 09. marca 2018 uviedla, že spoločnosti nemali žiadnych

zamestnancov, asi 3 mesiace pracovala jedna osoba na základe príkaznej zmluvy ako brigádnička,
inak za spoločnosti konala len konateľka osobne, spoločnosti nemali materiálno-technické vybavenie,
poskytovanie služieb obstarali prostredníctvom subdodávateľov (v prípade spoločnosti MAEDA s.r.o.
išlo o subdodávateľov TNS s.r.o. a MARIVIA s.r.o., v prípade spoločnosti STANCO GROUP s. r. o.
subdodávateľov uviesť nevedela). Zároveň potvrdila vystavenie a podpísanie preverovaných faktúr,

žalobcovi poskytla dokumentácie za reklamnú kampaň na základe požiadavky a úhrady faktúr boli
realizované bezhotovostne. Doklady za spoločnosti predložiť nevedela, odovzdala ich nástupníckej
spoločnosti (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100523622/2018 zo dňa 09. marca 2018).
- Správca dane nevedel overiť vznik daňovej povinnosti z deklarovaného dodania reklamných
služieb žalobcovi u právnych nástupcov dodávateľských spoločností, a posúdil zlúčenia ako účelové,

s cieľom znemožniť preverenie ekonomických transakcií v účtovníctve spoločnosti, pretože nástupnícke
spoločnosti dodávateľských spoločností zanikli alebo sú nekontaktné.- Žalobca predložil monitoring mediálnej kampane „ZOBER LOPTU, NIE DROGY“ za február
2015, predložené dokumenty boli bez uvedenia autora a neobsahovali žiadne konkrétne informácie
o zhotoviteľovi.

- Svedkyňa A. I. J. vo výpovedi dňa 22. októbra 2020 uviedla, že pre spoločnosť MAEDA s.r.o.
vykonávala určité práce na základe príkaznej zmluvy začiatkom roka 2015, spracovávala mediálne
analýzy, mediálny monitoring, mediálny audit od spoločnosti TNS s.r.o., išlo o dáta pre žalobcu v rámci
kampane „ZOBER LOPTU, NIE DROGY“, výsledok svojej činnosti predložiť nevedela (Zápisnica
o ústnom pojednávaní číslo 101618349/2020 zo dňa 22. októbra 2020). Konateľka dodávateľských

spoločností však vo výpovedi zo dňa 09. marca 2018 uviedla, že v januári a februári 2015 pre ňu A. I. J.
nepracovala (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100523622/2018 zo dňa 09. marca 2018).
- Subdodávateľov dodávateľských spoločností nebolo možné preveriť, nakoľko spoločnosti zanikli.
- Uplatnené odpočítanie dane nebolo správcom dane uznané ani spoločnosti Service Creativ, s.r.o.
(odberateľovi žalobcu) v zdaňovacom období január a február 2015 z dôvodu, že nebolo preukázané,
že k dodaniu reklamných služieb od dodávateľa - žalobcu došlo.

7. Daňové orgány vo výsledku, na základe vyššie uvedených zistení konštatovali, že nebola
spochybnená existencia dokumentov, ktoré boli zaznamenané na predloženom CD nosiči, a ktoré
mali dokladovať fakturované služby - dodanie služieb, ale sporným bolo, či reálne došlo k dodaniu
fakturovanýchslužiebspoločnosťamiuvedenýminafaktúrach.Uvedenézáveryvyplývaliznasledovných

skutočností:
- Dodávateľské spoločnosti MAEDA s.r.o. a STANCO GROUP s. r. o. nemali personálne ani materiálno
technické vybavenie na dodanie služieb, konateľka spoločností ani svedkyňa A. I. J. nevedeli predložiť
žiadnedôkazy,deklarovanéobchodynebolomožnéoveriťanivúčtovníctvedodávateľskýchspoločností,
pretože zanikli zlúčením a právni nástupcovia tiež zanikli alebo sú nekontaktní.

- Uskutočnenie reklamných služieb nebolo možné overiť ani u subdodávateľských spoločností, pretože
zanikli (MARIVIA s.r.o. a F-LEJ s.r.o.). V súvislosti so spoločnosťou TNS s.r.o. nebolo preukázané, že
táto spoločnosť bola subdodávateľom.
- Záznamy reklamných služieb na CD nosiči predloženom žalobcovi neobsahovali údaje o ich
zhotoviteľovi.

- Uplatnené odpočítanie dane nebolo správcom dane uznané ani spoločnosti Service Creativ,
s.r.o. (odberateľovi žalobcu) v zdaňovacom období február 2015 z dôvodu, že nebolo preukázané,
že k dodaniu reklamných služieb od dodávateľa - žalobcu došlo.

II.
Konanie pred správnym súdom

8. Správnou žalobou zo dňa 08. júla 2021 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako v tom čase vecne
a miestne príslušnému správnemu súdu dňa 09. júla 2021 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého

rozhodnutia žalovaného č. 100655433/2021 zo dňa 20. apríla 2021, ako aj prvostupňového rozhodnutia
Daňového úradu Košice č. 101663590/2020 zo dňa 03. novembra 2020 a vrátenia veci správcovi dane
na ďalšie konanie. Žalobca si zároveň uplatnil náhradu trov konania.

9. Žalobca v podanej žalobe namietal nasledovné:

- Nakoľko od začatia daňovej kontroly do vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného uplynulo spolu
1269 dní (3 a pol roka), uvedený postup žalobca považuje za rozporný so zásadami daňového konania
a požiadavkou primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane voči žalobcovi, predĺženie lehoty
na rozhodnutie preto žalobca považuje za nezákonné.
- Závery správcu dane spochybňujúce dodanie služieb dodávateľskými spoločnosťami MAEDA s.r.o.

a STANCO GROUP s. r. o. sú v rozpore s výpoveďou konateľky dodávateľských spoločností. Pokiaľ
správca dane konštatoval, že konateľka dodávateľských spoločností nevedela predložiť žiadne dôkazy
preukazujúce reálnosť plnení uvedených na faktúrach žalobca uviedol, že všetky dokumenty boli
odovzdanénástupníckymspoločnostiam,pričomkonateľkadodávateľskýchspoločnostítakpostupovala
v súlade so zákonom, keď pri zániku svojej funkcie konateľky odovzdala celé účtovníctvo novému

konateľovi. Záver správcu dane, že konateľka dodávateľských spoločností nevedela uviesť žiadnych
konkrétnych dodávateľov ani odberateľov dodávateľských spoločností je tiež v rozpore s jej výpoveďou
a obsahom administratívneho spisu, pričom priamo v Protokole na strane 6 správca dane konštatuje
označenie spoločnosti MARIVIA s.r.o. a TNS s.r.o. ako subdodávateľov dodávateľských spoločnostía zo samotného charakteru daňovej kontroly vyplýva, že odberateľom dodávateľských spoločností bol
žalobca.
- Správca dane nepreveroval právneho nástupcu subdodávateľa - spoločnosti MARIVIA s.r.o. a F-LEJ

s.r.o.
- Správca dane nevykonal žiadne dokazovanie vo vzťahu k subdodávateľovi - spoločnosti TNS s.r.o.,
pričom sám žalobca navrhoval zabezpečenie dôkazov od spoločnosti Kantar Slovakia s.r.o. (predtým
TNS Slovakia s.r.o.). Nevykonanie uvedených dôkazov len z dôvodu nestotožnenia subdodávateľa, ak
konateľka dodávateľských spoločností a svedkyňa A. I. J. subdodávateľa označili ako TNS s.r.o. (nie

TNS Slovakia s.r.o.) považuje žalobca za úmyselné marenie dokazovania.
- Závery správcu dane sú založené výlučne na skutočnostiach na strane dodávateľských spoločností
MAEDA s.r.o. a STANCO GROUP s. r. o., mimo sféry žalobcu.
- Žalobca namietal nesprávne posúdenie CD nosiča ako hmotne zachytený výsledok činnosti
dodávateľských spoločností.
- S poukazom na rozsudok súdneho dvora Európskej únie vo veci PPUH Stehcemp, C-227/14 samotná

faktúra vystavená dodávateľom je dostatočným dôkazom na preukázanie uskutočnenia dodania tovaru,
respektíve služieb.
-Žalobcatiežnamietalzáversprávcudane,žesvedkyňaA.I.J.nedisponovalavýstupmi,atietonevedela
predložiť v inom termíne ako na ústnom pojednávaní.
- Správca dane nedostatočne identifikoval dôvodné podozrenia a zároveň žalobca dostatočne preukázal

svoje tvrdenia.
- Správca dane odmietol vypočuť konateľa spoločnosti Service Creativ, s.r.o.
- Rozhodnutia daňových orgánov sú nepreskúmateľné, nakoľko rozhodnutie správcu dane v zásade
kopíruje predchádzajúce rozhodnutie správcu dane zrušené žalovaným a opakuje rovnaké zistenia
a závery a uvedené žalobca vytýka aj napadnutému rozhodnutiu, bez náležitého odôvodnenia záverov.

10. Žalobca žiadal vo veci nariadiť pojednávanie.

11. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 08. októbra 2021, v ktorom uviedol, že pre splnenie
zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane nepostačuje iba predloženie dokladov

s predpísaným obsahom, ale daňové doklady musia jednoznačne preukazovať, že zdaniteľný obchod
bol uskutočnený s platiteľom, ktorý fakturoval zdaniteľné obchody. V ďalšom poukázal na zistenia
týkajúce sa spoločností MAEDA s.r.o. a STANCO GROUP s. r. o. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočné
odôvodnenie existencie dodanej služby a v tejto súvislosti odmietnutia navrhovaného výsluchu svedka
D. K. (konateľa odberateľa - spoločnosti Service Creativ, s.r.o.), ani prípadné dodanie určitých

služieb tomuto dodávateľovi nepostačuje na preukázanie, že ide o služby obstarané žalobcom
od dodávateľských spoločností MAEDA s.r.o. a STANCO GROUP s. r. o., a poukázal tiež na to,
že samotný žalobca sa zaoberal monitoringom reklamných kampaní (vyjadrenie konateľky žalobcu
v Zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 31. októbra 2017). Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa výpovede
svedkyne A. I. J., podľa názoru žalovaného nemožno jej vyjadrenie týkajúce sa disponovania s výstupmi

svojejčinnostiprespoločnosťMAEDAs.r.o.vykladaťtak,akotouvádzažalobca,sopätovnýmpoukazom
na skutočnosť že splnomocnený zástupca žalobcu prítomný na výsluchu svedkyne jej doplňujúcu
otázku, či vie výstupy doložiť dodatočne, nepoložil. Zároveň poukázal na skutočnosť, že svedkyňa
nevedela presne uviesť obdobie, v ktorom pre spoločnosť MAEDA s.r.o. pracovala. Žalovaný nesúhlasil
s tvrdením žalobcu, že správca dane ani žalovaný nereagovali na pripomienky žalobcu a uviedol,

že sa riadne vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu v napadnutom rozhodnutí. Správca dane
síce nevykonal všetky žalobcom navrhované dôkazy, ale svoje stanoviská taktiež riadne odôvodnil.
K námietke týkajúcej sa nedodržania lehôt na vydanie rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že sám
žalobca uviedol, že daňová kontrola trvala 339 dní, z čoho jednoznačne vyplýva, že bola kratšia
ako 1 rok, a teda bola ukončená v súlade s ustanovením § 46 ods. 10 daňového poriadku. V ďalšom

žalovaný poukázal na to, že na dĺžku obdobia od začatia daňovej kontroly do vydania napadnutého
rozhodnutia mala vplyv aj skutočnosť, že prvé rozhodnutie správcu dane bolo zrušené žalovaným a vec
bola vrátená na ďalšie konanie. Lehoty v konaní boli predĺžené v súlade s ustanovením § 65 ods. 3
daňového poriadku, žalobca bol o predĺžení upovedomený, vyrubovacie konanie bolo riadne ukončené
doručením rozhodnutia a rovnako o odvolaní žalobcu bolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote.

Žalovaný zároveň dodal, že nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia, resp. nepostúpenie odvolania
odvolaciemu orgánu v lehote stanovenej v § 73 ods. 2 daňového poriadku nie je takou vadou, ktorá by
mala vplyv na jeho zákonnosť, nakoľko daňový poriadok s nedodržaním týchto lehôt nespája žiadneprávne následky z hľadiska zákonnosti rozhodnutia. V ostatnom zotrval na doterajších argumentoch.
Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

12. Žalovaný súhlasil s nariadením pojednávania.

13. V duplike zo dňa 15. novembra 2021 žalobca nové skutočnosti neuviedol.

14. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 19. februára 2026. Právny zástupca žalobcu

v celom rozsahu poukázal na žalobné dôvody uvedené vo svojich písomných podaniach. Zástupkyňa
žalovaného uviedla, že žalovaný trvá na odôvodnení uvedenom v napadnutom rozhodnutí a tvrdeniach
uvedených vo vyjadrení k žalobe. Zároveň poukázala na rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Sfk/113/2022 zo dňa 27. novembra 2024, bod 46, vo veci žalobcu
ADAM'S Consulting, s.r.o., kde predmetom fakturácie boli reklamné služby a jedným z dodávateľov bola
spoločnosť ako v tu súdenej veci (STANCO GROUP s. r. o.) a odberateľom bola spoločnosť Service

Creativ, s.r.o.

III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

15. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v platnom a účinnom
znení (ďalej aj „SSP“), správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv

proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

16. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

17. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

18. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

19. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

20. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu

a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

21. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

22. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa
§ 8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu,b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe

zákona.

23. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

24. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v

deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

25. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi

dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

26. Podľa § 51 ods. 1 a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

IV.

Právne posúdenie veci správnym súdom

27. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) je počnúc 01. júnom 2023 súdom konajúcim v
správnych veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a
Krajského súdu v Prešove (v zmysle § 7a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 1, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení
správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne vedená
na Krajskom súde v Košiciach a bola jej pridelená sp. zn. 7S/52/2021. Od 01. júna 2023 je na konanie
v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 3S a je
vedená pod sp. zn. KE-7S/52/2021.

28. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 1 SSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a
dospel k záveru, že nebolo vydané v súlade so zákonom, a preto ho zrušil s poukazom na § 191
ods. 1 písm. c) SSP z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho

posúdenia veci, ako aj s poukazom na § 191 ods. 1 písm. e) SSP z dôvodu, že zistenie skutkového stavu
orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Nakoľko rovnakými vadami trpí
aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane, správny súd rozhodol v súlade s § 191 ods. 3 a 4 SSP,
rozhodnutie orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie orgánu nižšieho stupňa.

29. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 100655433/2021 zo dňa
20. apríla 2021, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Košice č. 101663590/2020
zo dňa 03. novembra 2020, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 5 394 eur na dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2015.

30. Žalobca v podanej žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci, ak daňové orgány svoje
závery ustálili výhradne na skutočnostiach týkajúcich sa dodávateľov a subdodávateľov, čím zároveň
neuniesli dôkazné bremeno, skutkový stav nebol zistený úplne, resp. nemá oporu v administratívnom
spise, nakoľko neboli vykonané navrhované dôkazy a závery daňových orgánov sú v rozpore
s vykonaným dokazovaním (napr. skutočnosti vyplývajúce z výpovede G. H. a Ing. Svetlany Juhásovej),

došlo k takému podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré môže mať za následok nezákonnosť
vydaných rozhodnutí, nakoľko nebola dodržaná lehota na vydanie rozhodnutia, a rozhodnutia trpia
vadou nepreskúmateľnosti.31. Úvodom správny súd konštatuje, že právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady
2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica
2006/112“), v zmysle ktorej musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky,

aby si mohla uplatniť právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej v tomto členskom štáte za
tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou
osobou:
- musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240
smernice 2006/112 (formálna podmienka) a

- materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky:
a) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa),
b) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia),
c) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

32. Vyššie uvedené podmienky stanovené smernicou 2006/112 prebrala aj slovenská vnútroštátna

právna úprava a platiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň:
a) dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),
b) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď
kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1
a 2 zákona o DPH),

c) daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z
tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH),
d) zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1
písm. a) zákona o DPH).

33. Z rozhodnutí daňových orgánov vyplynulo, že nie je sporná materiálna existencia plnenia, tieto boli
založené na totožnom závere, že reklamné služby neboli dodané dodávateľmi uvedenými na faktúrach
– spoločnosťami MAEDA s.r.o. a STANCO GROUP s. r. o., teda spochybnili status deklarovaného
dodávateľa. Skutočnosťou, na základe ktorej deklarovaných dodávateľov daňové orgány spochybnili
bolo, že obe dodávateľské spoločnosti MAEDA s.r.o. a STANCO GROUP s. r. o. nemali personálne ani

materiálno-technické vybavenie na dodanie služieb, deklarované obchody nebolo možné overiť ani v ich
účtovníctve, pretože dodávateľské spoločnosti zanikli zlúčením a právni nástupcovia tiež zanikli, alebo
sú nekontaktní. Uskutočnenie reklamných služieb sa navyše nepodarilo overiť ani u subdodávateľských
spoločností a poukázanie na priznanie odpočtu dane odberateľovi žalobcu – spoločnosti Service
Creativ, s.r.o. v zdaňovacom období februára 2015 daňové orgány posúdili ako irelevantné vo vzťahu

k preukázaniu splnenia podmienok pre odpočet dane žalobcom.

34. Správny súd v prvom rade uvádza, že kým uvedenie dodávateľa na faktúre týkajúcej sa
tovarov alebo služieb, v súvislosti s ktorými sa uplatňuje právo na odpočítanie DPH, predstavuje
formálnu podmienku uplatnenia tohto práva, naproti tomu preukázanie statusu osoby dodávateľa (t. j.

poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH) je v zmysle rozsudku Súdneho dvora EU
C-154/20 Kemwater ProChemie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane, a teda v prípade
kvalifikovaného spochybnenia jej splnenia nie je potrebné preukazovať podvodné konanie. Súdny
dvor EU v uvedenej veci rozhodol tak, že: „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o
spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že uplatnenie práva na

odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH) zaplatenej na vstupe sa má nepriznať bez toho, aby daňový
úrad musel preukázať, že zdaniteľná osoba sa dopustila podvodu na DPH alebo že vedela, alebo
mala vedieť, že uvádzané plnenie, na ktorom sa zakladá právo na odpočítanie dane, bolo súčasťou
takéhoto daňového podvodu, ak v prípade, že tento skutočný dodávateľ tovaru alebo poskytovateľ
služieb nebol identifikovaný, táto zdaniteľná osoba nepredloží dôkaz o tom, že tento dodávateľ alebo

poskytovateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby, pokiaľ vzhľadom na skutkové okolnosti a napriek
dôkazom poskytnutým touto zdaniteľnou osobou chýbajú údaje potrebné na overenie, či skutočný
dodávateľ alebo poskytovateľ mal toto postavenie“, pričom v odôvodnení okrem iného uviedol, že „Z
toho vyplýva, že ak nebol skutočný dodávateľ dotknutého tovaru alebo služieb identifikovaný, zdaniteľnej
osobe musí byť odmietnuté uplatnenie práva na odpočítanie DPH, ak vzhľadom na skutkové okolnosti

a napriek dôkazom poskytnutým touto zdaniteľnou osobou chýbajú údaje potrebné na overenie, či tento
dodávateľ alebo poskytovateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11.
novembra 2021, Ferimet, C-281/20, EU:C:2021:910, bod 44).“ (rozsudok Súdneho dvora EU C-154/20
Kemwater ProChemie).35. V ďalšom sa správny súd zaoberal posúdením, či došlo zo strany daňových orgánov k takému
spochybneniu splnenia hmotnoprávnych podmienok, ktoré by odôvodňovalo nepriznanie odpočtu

DPH žalobcovi, nakoľko tento v podanej žalobe namietal, že on uniesol dôkazné bremeno ohľadom
dodania reklamných služieb, avšak daňové orgány jednoznačne nepreukázali, že k dodaniu služieb
deklarovanými dodávateľmi nedošlo.

36. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH „má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť

tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový
subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi
dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť)“ (nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018). Povinnosť
tvrdiť teda spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonnom stanovených
podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového

subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje.
Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. To znamená, že
nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ
zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. „Ak však správca dane pri preverovaní
uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť

dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju
dôkaznúpovinnosťavtakomprípadejeopäťlennadaňovomsubjekte,čipredloženímalebonavrhnutím
ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom
dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom
dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady

vyhľadávacej a zásady prejednacej“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018
zo dňa 14. novembra 2018). V prípade, že správca dane unesie svoje dôkazné bremeno, tak je
opäť povinnosť preukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu, pričom
spravidla využíva iné dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil. Zároveň je tiež
potrebné pripomenúť, že daňový subjekt je povinný preukazovať len skutočnosti, ktoré sám tvrdí a

deklaruje. Dôkazné bremeno sa teda prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od faktického a dôkazného
stavu konania.

37. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018
teda vyplýva, že aj správca dane je v procese dokazovania splnenia alebo nesplnenia materiálnych/

hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH zaťažený povinnosťou, a to povinnosťou preukázateľne
spochybniťvierohodnosťdokladovpredloženýchdaňovýmsubjektom.Dôkaznásituáciatak,akovyplýva
z napadnutého rozhodnutia a administratívneho spisu, však nenasvedčuje tomu, že by správca dane
voči pravdivosti údajov uvedených v dokladoch predložených žalobcom vzniesol dôvodné pochybnosti,
ak tieto odôvodnil nedostatočným personálnym a materiálno technickým vybavením dodávateľských

spoločností MAEDA s.r.o. a STANCO GROUP s.r.o. na dodane služieb a nekontaktnosťou jednak
dodávateľských, ako aj subdodávateľských spoločností.

38. K nedostatočnému personálnemu a materiálno-technickému vybaveniu na dodanie služieb a
nekontaktnosti dodávateľských spoločností, ako aj subdodávateľských spoločností správny súd uvádza,

že ustálená rozhodovacia činnosť národných súdov ako aj Súdneho dvora EÚ identifikovala rad
okolností, ktoré samy o sebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť
správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych/hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva
na odpočet DPH (osobitne ak nie je sporná existencia dodaného tovaru/služieb). Ide napríklad o (i)
nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov ako výlučnú okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25. mája 2021), (ii) nedostatok potrebných
materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či
subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19
zo dňa 03. septembra 2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 zo dňa 13. februára 2014,
body 31, 32; vo veci G. L., C-324/11 zo dňa 06. septembra 2012, bod 49), (iii) pochybnosti na

subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci
Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03. septembra 2020, bod 64).39. Zároveň správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa 15. februára 2022, ktorý konštatoval, že: „Daňový subjekt
nie je možné pripraviť o právo odpočítať DPH len v dôsledku skutočností ležiacich mimo jeho sféry,

ako je nekontaktnosť jeho dodávateľov či odberateľov, nesplnenie si rôznych povinností na ich strane
či neodvedenie sumy dane do štátneho rozpočtu týmito inými osobami. Finančná správa nemusí
mať predstavu o úplne exaktnom priebehu jednotlivých transakcií ani nemusí v zásade nadobudnúť
presvedčenie, že zvolený obchodný model daňového subjektu je optimálny alebo odôvodnený, pričom
existenciu rôznych pochybností nemôže automaticky prenášať, ak nepreukáže účasť na daňovom

podvode alebo vedomosť o ňom, na daňový subjekt“.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené možno teda konštatovať, že v danej veci správca dane nedostatočne
spochybnil materiálnu/hmotnoprávnu podmienku pre uznanie nároku na odpočet DPH. Je síce pravdou,
že v daňovom konaní má primárne daňový subjekt dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno na
preukázaniezákonnýchpodmienokprevznikprávanaodpočítaniedanezprijatýchtovarov/služieb.Túto

povinnosť si žalobca v tu súdenej veci splnil predložením faktúr a CD nosiča ako hmotne zachyteného
výsledkučinnosti,ktorábolapredmetomfakturáciezostranydodávateľskýchspoločností,čímvpodstate
bola preukázaná existencia zdaniteľného plnenia (a uvedené ani nebolo sporné). Na druhej strane
opätovný prenos dôkazného bremena na daňový subjekt nespôsobuje akákoľvek pochybnosť správcu
dane, ale len pochybnosť dôvodná. Takou je pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom

dane zistených skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne
vyvolať pochybnosti o splnení materiálnych/hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočet
dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo
dňa 3. septembra 2019, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo
dňa 12. októbra 2022 a sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa 15. februára 2022). Nakoľko spochybnenie

deklarovaného dodávateľa založené len na nedostatku personálnych a materiálno-technických kapacít
a nekontaktnosti dodávateľských spoločností, ako aj nekontaktnosti subdodávateľských spoločností nie
je bez iného postačujúce, z uvedeného dôvodu správny súd posúdil žalobnú námietku nesprávneho
právneho posúdenia skutkových okolností pre spochybnenie splnenia materiálnych/hmotnoprávnych
podmienok nároku na odpočet DPH za dôvodnú. Z uvedeného dôvodu sa správnemu súdu javí ako

dôvodná tiež námietka neprávneho posúdenia prenesenia dôkazného bremena zo správcu dane späť
na žalobcu, a tým aj ustálenie záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcom. Pre úplnosť správny
súd dodáva, že kvalifikovanou pochybnosťou o deklarovanom dodávateľovi nebola ani skutočnosť, že
na CD nosiči nebol uvedený autor výstupov, v dôsledku uvedeného nedostatku len CD nosič nebol
sám o sebe (bez prihliadnutia na iné vykonané dôkazy) spôsobilý potvrdiť dodanie reklamných služieb

konkrétnou dodávateľskou spoločnosťou.

41. Správny súd sa však nestotožnil s tvrdením žalobcu, že samotné predloženie faktúr je dostatočne
spôsobilépreukázaťsplneniepodmienokprepriznanieodpočtuDPH,spoukazomnarozsudokSúdneho
dvora Európskej únie vo veci PPUH Stehcemp, C-227/14, a uvádza, že faktúra je listinným dokladom,

ktorý preukazuje, že došlo k nejakej skutočnosti vo vzťahu k DPH, avšak uvedený listinný materiál nie je
zárukou, že skutočne došlo aj k skutočnostiam v nej deklarovaným. Podpornými dôkazmi, ktorými sa dá
preveriť, či skutočne došlo k zdaniteľnému obchodu sú ďalšie doklady, napr. zmluvy, fotodokumentácia,
svedecké výpovede zamestnancov, ktorí služby poskytli, resp. tých, ktorí sa zúčastnili pri poskytovaní
služieb a podobne (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/11/2016 zo

dňa 25. januára 2018).

42. S námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci súvisí priamo aj ďalšia námietka žalobcu, ktorý
namietal, že dokazovanie vykonané zo strany daňových orgánov bolo nedostatočné. V zásade možno
konštatovať, že v tu súdenej veci posúdenie dôvodnosti námietky nesprávneho právneho posúdenia

priamo podmieňuje dôvodnosť námietky neúplného zistenia skutkového stavu veci, ak daňové orgány
vo veci nevykonali ďalšie dôkazy na kvalifikované spochybnenie (alebo v opačnom prípade na
preukázanie) splnenia materiálnych/hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, napríklad aj na úrovni
subdodávateľov deklarovaných dodávateľov (ktorí boli označení bývalou konateľkou dodávateľských
spoločností, svedkyňou Ing. Svetlanou Juhásovou, resp. samotným žalobcom). Je pravdou, že správca

dane čiastočné dokazovanie vykonal, na základe čoho bolo zistené, že spoločnosť F - LEJ s.r.o. (ktorá
bola ako možný subdodávateľ označená žalobcom) zanikla zlúčením so spoločnosťou Opan food, s.r.o.,
so sídlom : D. XXX/XX, XXX XX E., IČO: 36 512 931, ktorá bola dňa 27. marca 2019 vymazaná ex
offo z obchodného registra a spoločnosť MARIVIA s.r.o. zanikla zlúčením so spoločnosťou EUROPACOMPANY s.r.o., so sídlom: Mlynské nivy 4963/56, 821 05 Bratislava, IČO: 44 013 957 (pozn. ktorá
taktiež bola ex offo vymazaná z obchodného registra dňa 14. decembra 2021, t.j. po vydaní napadnutého
rozhodnutia). Uvedené závery (najmä s ohľadom na ich nízku výpovednú hodnotu) však nevylučujú

vykonať ďalšie žalobcom navrhované dôkazy, ako napr. výsluch bývalého konateľa spoločnosti F - LEJ
s.r.o. pána L. L. a dokazovanie vo vzťahu k spoločnosti Kantar Slovakia s.r.o. (návrhy na doplnenie
dokazovania ktoré žalobca predniesol vo Vyjadrení k Protokolu zo dňa 31. októbra 2018). Vo vzťahu
k spoločnosti Kantar Slovakia s.r.o. (pôvodne TNS Slovakia s. r. o.) správny súd považuje za potrebné
dodať, že uvedenú spoločnosť ako subdodávateľa dodávateľských spoločností označila tak A. G. H.

vo výpovedi dňa 09. marca 2018 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100523622/2018 zo dňa 09.
marca 2018), ako aj A. I. J. vo výpovedi dňa 22. októbra 2020 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č.
101618349/2020 zo dňa 22. októbra 2020).

43. V daňovom konaní sa pritom uplatňuje zásada objektívnej pravdy, ktorej podstata spočíva v tom,
že správca dane nemá absolútnu povinnosť viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb

nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a
správcom dane preverovaných skutočností. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho
úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a
schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým
s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci

správy daní a v priebehu konania (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2Sžfk/64/2017 zo dňa 28. mája 2020). Správca dane, resp. žalovaný preto neboli povinní viesť
dokazovanie dovtedy, kým sa nepreukázali tvrdenia žalobcu, avšak za dôkaznej situácie v tu súdenej
veci (nakoľko dôkazy vykonané daňovými orgánmi nepreukázali skutočnosti dostatočne svedčiace
v prospech alebo neprospech žalobcu) bolo podľa názoru správneho súdu žiadúce vykonať ďalšie

dôkazy, najmä ak tieto boli výslovne navrhované žalobcom, aby sa tak preukázali alebo naopak popreli
ním uvádzané a preukazované tvrdenia. Z uvedeného dôvodu správny súd posúdil námietku neúplne
zisteného skutkového stavu veci ako dôvodnú.

44. Správny súd sa však nestotožnil s tvrdením žalobcu o potrebe vypočutia svedka – konateľa

spoločnosti Service Creativ, s.r.o., ktorá bola odberateľskou spoločnosťou žalobcu v kontrolovanom
zdaňovacom období február 2015, a ktorej bolo priznané právo na odpočítanie dane z plnení
dodaných žalobcom, nakoľko zhodne s tvrdením žalovaného je toho názoru, že vykonanie uvedeného
dôkazu nebolo spôsobilé preukázať, že fakturované plnenia boli skutočne dodané dodávateľskými
spoločnosťami. V tomto rozsahu preto správny súd nevzhliadol dôvodnosť námietky neúplného zistenia

skutkového stavu.

45. Pokiaľ žalobca tiež namietal nesprávnu interpretáciu výpovede svedkyne A. I. J., ak táto na
pojednávaní dňa 22. októbra 2020 uviedla, že nedisponuje výstupmi svojej práce, ktorú vykonávala
začiatkom roka 2015 pre spoločnosť MAEDA s.r.o., podľa názoru správneho súdu je právne

bezpredmetné, či uvedené vyjadrenie o nemožnosti ich predloženia výstupov sa malo vzťahovať len na
dané ústne pojednávanie alebo predstavovalo celkovú nemožnosť ich predloženia, nakoľko svedkyňa
(ani žalobca) ani po tomto pojednávaní žiadne dôkazy v tejto súvislosti daňovým orgánom nepredložili,
hoci im v tom nič nebránilo. Je teda dôvodný záver o tom, že ani svedkyňa A. I. J. nijakým spôsobom
nepotvrdila, že služby boli žalobcovi dodané spoločnosťou MAEDA s.r.o. a uvedenú námietku správny

súd posúdil ako nedôvodnú.

46. K námietke žalobcu týkajúcej sa nedodržania zákonných lehôt v daňovom konaní správny súd
uvádza, že lehota na vykonanie daňovej kontroly bola dodržaná, na čo poukázal aj sám žalobca
v žalobe (339 dní) a uvedené nebolo ani medzi účastníkmi sporné a pokiaľ ide o lehotu na vydanie

rozhodnutia, správny súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vzťahujúcu sa na posúdenie lehoty na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní (čo
podľa názoru správneho súdu možno analogicky aplikovať aj na vydanie rozhodnutia v odvolacom
konaní), napr. rozsudok sp. zn. 3Sžf/5/2016, sp. zn. 3Sžf/10/2016, sp. zn. 3 Sžf/32/2016 a Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky, rozsudok sp. zn. 5Sžfk/70/2020, v zmysle ktorej daňový poriadok

s nedodržaním lehoty na vydanie rozhodnutia nespája žiadne právne následky z hľadiska zákonnosti.
Uvedené sa síce považuje za nežiadúci jav s ohľadom na požiadavku plynulosti, hospodárnosti
a rýchlosti daňového konania, avšak ide o vadu, ktorá sama o sebe nedosahuje takú intenzitu, ktorá
by zakladala nezákonnosť rozhodnutia. Na odstránenie pochybenia správcu dane takejto povahynapokon (po splnení podmienky vyčerpania jednotlivých právnych prostriedkov nápravy nečinnosti)
právna úprava - Správny súdny poriadok zakotvuje inštitút žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy
(§ 242 a nasl. SSP). V rámci súdneho prieskumu už vydaného meritórneho rozhodnutia správcu dane,

resp. žalovaného by preto túto vadu bolo možné posudzovať len vo vzťahu k lehotám majúcim vplyv
na samotnú daňovú povinnosť - zánik práva vyrubiť daň a rozdiel dane podľa § 69 daňového poriadku.
Uvedenú námietku preto správny súd vyhodnotil v tu súdenej veci ako nedôvodnú.

47. K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutí daňových orgánov správny súd uvádza, že túto

vzhľadom na zistený dôvod ich nezákonnosti spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci
a neúplnom zistení skutkového stavu veci neposudzoval, nakoľko ju považuje za predčasnú.

48. Za tohto stavu správny súd uzatvára, že správca dane doposiaľ neformuloval také relevantné
pochybnostioformálnych,čimateriálnychpodmienkachprávanaodpočítaniedane,ktorébybolomožné
považovať za dôvodné, a ktoré by dostatočným a presvedčivým spôsobom spochybňovali splnenie

materiálnych/hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH žalobcom. Správny súd sa preto v tejto
časti stotožnil so žalobcom v tom, že prvostupňové rozhodnutie ako aj napadnuté rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ daňové orgány konštatovali, že žalobca neuniesol
svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu poskytnutia služby od dodávateľských spoločností
v zmysle predložených faktúr, navyše za situácie nedostatočne zisteného skutkového stavu veci,

nakoľko daňové orgány nevykonali žalobcom navrhované dôkazy. Sú to práve správca dane a žalovaný,
ktorí v predmetnej veci nevzniesli dostatok relevantných pochybností o reálnom poskytnutí služieb od
dodávateľských spoločností pre žalobcu. Rozhodnutia žalovaného a správcu dane tak vychádzajú z
nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k materiálnym/hmotnoprávnym podmienkam práva na
odpočítanie dane, ako aj z nesprávneho právneho posúdenia miery dôkazného bremena, ktorým bol

žalobca v danom konaní zaťažený, navyše za situácie nedostatočného zistenia skutkového stavu veci
pre riadne vyvodenie záverov.

49. V súvislosti s ďalším postupom daňových orgánov v predmetnej veci správny súd zdôrazňuje, že
jeho závery bez ďalšieho neznamenajú, že žalobcovi musí byť priznané právo na odpočítanie dane zo

spornýchobchodov.Jevšakúlohousprávcudane,abybuďrelevantnespochybnilsplneniemateriálnych/
hmotnoprávnych podmienok predmetného práva (napr. spochybnením reálneho poskytnutia tovaru/
služby či postavenia platiteľa dane skutočného dodávateľa tovaru/služby) alebo (v prípade, kedy
badá neštandardnosti v deklarovanom zdaniteľnom obchode, respektíve obchodných vzťahoch medzi
dotknutými zdaniteľnými osobami, a zároveň nie je možné dostatočne dôkladne a jednoznačne

spochybniť naplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH), aby preukázal žalobcovi spáchanie
daňového podvodu, či jeho vedomú účasť na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.
Uvedené vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ napríklad v rozsudku v prípade Optigen,
spojené veci C-354/03, C-355/03, C-484/03. V takýchto situáciách správca dane a žalovaný aplikuje
takzvaný Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z

rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04).

50. Zhrnutím vyššie uvedeného správny súd konštatuje, že obe rozhodnutia daňových orgánov trpia
vadou nezákonnosti z dôvodu, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1
písm. c) SSP) a zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1

písm. e) SSP), preto správny súd preskúmavané rozhodnutia zrušil a vrátil vec správcovi dane na ďalšie
konanie (§ 191 ods. 3 písm. a) v spojení s ods. 4 SSP). V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane,
vzhľadom na jeho viazanosť právnym názorom správneho súdu v zmysle § 191 ods. 6 SSP, postupovať
v intenciách vyššie uvedených úvah správneho súdu, doplniť dokazovanie a na základe takto zistených
skutočností vec náležite právne posúdiť a odôvodniť.

51.Onáhradetrovkonaniasprávnysúdrozhodolpodľa§167ods.1SSPapriznalúspešnémužalobcovi
v žalobe uplatnené právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému.

XX. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde
v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444

ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSPsapodáva(ďalejlen„sťažnostnébody“)anávrhvýrokurozhodnutia.Sťažnostnébodymožnomeniť

len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní
porušil zákon tým, že
a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu
a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré
pokladázanesprávne,auvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnej
sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§

440 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec

alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak
je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).