Rozsudok pre zmeškanie – Zmluva o úvere ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 18, 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 23Cb/51/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125335819
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:6125335819.3

Rozsudok pre zmeškanie

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v spore žalobcu: Tatra banka a.s., so sídlom
Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930, právne zastúpený: RASLEGAL, s. r. o., so
sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava – Staré mesto, IČO: 36 855 561, proti žalovanému: A. B. B., nar.
XX.XX.XXXX, XXX XX C. XX, o zaplatenie 24 148 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 24.148 Eur, úroky vo výške 1.149,82

Eur, úroky z omeškania 193,47 Eur, úroky z omeškania vo výške 25 % ročne zo sumy 24.148 Eur od
11.05.2025 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov vo výške 40 Eur, a to všetko v lehote do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením pôvodne žalovaného v 1. rade: RR Cap s. r. o.,
Zámocká 6455/8, 811 01 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 53 318 315, zaviazaného k plneniu na základe
platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 21Up/867/2025 zo dňa 08.07.2025 zaniká
v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť plniť druhého z nich.

II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania,
o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou upomínaciemu súdu dňa 25.06.2025 sa žalobca domáhal pôvodne na žalovaných
v prvom a druhom rade zaplatenia 24.148 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 1149,82 Eur, úroku

z omeškania vo výške 193,47 Eur, úroku z omeškania vo výške 193,47 Eur, úroku z omeškania 11,4 %
ročne zo sumy 24 148 Eur od 11.05.2025 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
vo výške 40 Eur a náhrady trov konania .

2. Žalobca uviedol, že dňa 23.11.2023 uzavrel ako veriteľ so žalovaným v 1. rade ako dlžníkom a so
žalovaným v 2. rade ako ručiteľom zmluvu o splátkovom úvere č. 8080647541, ktorá obsahovala aj

dohodu o ručení. Zmluva bola uzavretá podľa ustanovení §§ 497 – 507 a § 303 a nasl. Obchodného
zákonníka v spojení so Všeobecnými úverovými podmienkami Tatra banky, a.s. Žalobca uviedol,
že zmluva bola uzavretá elektronicky prostredníctvom internet bankingu, pričom žalovaný v 1. rade
o úver požiadal elektronicky, čo následne viedlo k telefonickej komunikácii, v rámci ktorej mu boli
vysvetlené úverové podmienky. Po autorizácii prostredníctvom bežných elektronických prostriedkov
došlo k akceptácii zmluvy zo strany dlžníka aj ručiteľa. Žalobca predložil súdu zmluvu v podobe, v

akej bola uchovaná po jej uzavretí, a uviedol, že telefonickú komunikáciu má archivovanú a vie ju na
požiadanie predložiť. Žalobca ďalej uviedol, že žalovanému v 1. rade bol poskytnutý investičný úver na
podnikateľské účely, a preto sa celý zmluvný vzťah spravoval príslušnými ustanoveniami Obchodného
zákonníka. Žalovaný v 2. rade bol v čase poskytnutia úveru aj v súčasnosti jediným spoločníkom a
konateľom žalovaného v 1. rade, a preto vystupoval ako ručiteľ.

3. Žalobca uviedol, že so žalovaným v 1. rade uzavrel dňa 23.11.2023 zmluvu podľa § 5 zákona č.
22/2004 Z. z. o elektronickom obchode, a to prostredníctvom elektronických zariadení. Na základe tejtozmluvy mu poskytol splátkový úver vo výške 27 000 Eur s úrokovou sadzbou: Base rate + marža 2,99 %
p. a. (spolu 9,99 % p. a.) s dohodnutou výškou mesačnej splátky 373 Eur a úrokom z omeškania 25 %
p. a. Žalovaný v 1. rade podľa žalobcu nedodržal svoje zmluvné povinnosti, keď riadne a včas nehradil

dohodnuté splátky. Z tohto dôvodu žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru podľa čl.
XIII. bod 13.2 písm. a) Zmluvy a bodu 13.3 VÚP.

4. Následne žalobca vyzval žalovaného v 1. rade aj žalovaného v 2. rade ako ručiteľa na úhradu
dlžnej sumy 25 491,29 Eur, pričom im poskytol dodatočnú lehotu piatich dní od doručenia oznámenia o

mimoriadnej splatnosti. Zásielka však zostala neprevzatá a žalovaní svoj dlh neuhradili ani čiastočne.

5. Podľa výpisu z bankovej knihy zo dňa 22.05.2025 bola pohľadávka žalobcu voči žalovaným vyčíslená
vo výške 25 491,29 Eur, pozostávajúcej z dlžnej istiny: 24 000 Eur, dlžných úrokov do zosplatnenia: 1
149,82 Eur, úrokov z omeškania do zosplatnenia: 193,47 Eur, dlžných poplatkov: 148 Eur.

6. Upomínací súd vydal dňa 08.07.2025 platobný rozkaz č. k. 21Up/867/2025. Ten sa žalovanému
nepodarilo doručiť z dôvodu, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote.

7. Následne súd doručoval zásielku prostredníctvom Okresného riaditeľstva policajného zboru v
Kežmarku kde bolo uvedené, že sa na tejto adrese už dlhší čas nezdržiava.

8. Žalobca žiadal, aby súd voči žalovanému pokračoval v konaní pred príslušným súdom a súčasne
navrhol rozšírenie žaloby o nárok na úroky z omeškania v sadzbe 25% ročne.

9. Spis bol predložený tunajšiu súdu.

10. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 29.10.2025 pod č. k. 23Cb/51/2025 - 102 bol žalovaný
vyzvaný, aby sa k žalobe v znení jej rozšírenia a prílohám písomne vyjadril v lehote 15 dní odo dňa
ich doručenia a uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva
a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zároveň bol poučený, že ak bez vážneho dôvodu

nesplní túto povinnosť, môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie
žalovaného podľa § 273 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Uvedené
uznesenie nebolo listinne doručené z dôvodu, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote.

11. Súd podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový priadok (ďalej len „CSP“) zverejnil

oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu s tým, že žaloba
sa považuje za doručenú po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia, a to aj vtedy, ak sa adresát o
tom nedozvie. Oznámenie bolo vyvesené na úradnej tabuli a webovom sídle konajúceho súdu dňa
18.12.2025 a zvesené dňa 02.01.2026no . Žalovaný sa k žalobe nijako nevyjadril.

12. Súd následne nariadil termín verejného vyhlásenia rozhodnutia.

13. Podľa ust. § 273 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej len CSP), súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa §
137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) uznesením uložil žalovanému

povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce
skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, b) v uznesení podľa písmena
a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania
rozsudku pre zmeškanie a c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.

14. Podľa ustanovenia § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

15. Podľa ust. § 275 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje len stručnú
identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.16. Podľa § 140 ods. 1 CSP zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo. Podľa odseku 2 zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe.

17. Podľa § 141 CSP ak zmena žaloby nastala pred jej doručením žalovanému, koná súd o zmenenej
žalobe bez rozhodovania o pripustení zmeny žaloby okrem prípadu, keď súd rozhoduje podľa § 143
ods. 2.

18. Podľa § 1 ods. 1, 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších právnych
predpisov, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré
iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Uvedené právne vzťahy sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak
niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet,
podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

19. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

20. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

21. Podľa § 498 Obchodného zákonníka, strany môžu určiť peňažné prostriedky, ktoré sú predmetom

zmluvy, aj v inej než mene euro, pokiaľ to nie je v rozpore s devízovými predpismi. Pokiaľ sa strany
nedohodnú inak, je dlžník povinný vrátiť peňažné prostriedky v mene, v ktorej sa mu poskytli, a v tej
istej mene platiť úroky.

22. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie

peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

23. Podľa § 500 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, dlžník je oprávnený uplatniť nárok na poskytnutie
peňažných prostriedkov v lehote určenej v zmluve. Ak táto lehota nie je v zmluve určená, môže
dlžník tento nárok uplatniť, dokiaľ poskytnutie úveru niektorá strana nevypovie. Ak zmluva neurčuje

alebo osobitný zákon neustanovuje inú výpovednú lehotu, môže poskytnutie úveru vypovedať dlžník s
okamžitou účinnosťou a veriteľ ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom
bola výpoveď doručená dlžníkovi.

24. Podľa § 501 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky

poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez
zbytočného odkladu. Ak zmluva určuje, že úver možno použiť iba na určitý účel, môže veriteľ obmedziť
poskytnutie peňažných prostriedkov iba na plnenie záväzkov dlžníka prevzatých v súvislosti s týmto
účelom.

25. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v

najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka
ročného obdobia.

26. Podľa § 503 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný
spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných

prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa
má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa
poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné ajúroky z tejto splátky. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v
zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

27. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

28. Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči
nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

29. Podľa § 306 ods.1 Obchodného zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku
od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na
to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je
nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

30. Podľa ust. § 365 prvá veta Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas
svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

31. Podľa ust. § 369 ods.1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného

záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnuté v zmluve a to bez potreby
osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

32. V zmysle ust. § 1 ods. 1, ods. 3, nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v platnom znení, sadzba úrokov z omeškania
sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného
kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov.

33. Súd v rámci prípravy pojednávania zistil, že žalovaný napriek poučeniam súdu riadne nevyužil
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany (nevyjadril sa k žalobe napriek poučeniu o následkoch
nevyjadrenia sa) a súd po oboznámení sa s obsahom žaloby a žalobcom uvádzanými skutkovými
okolnosťami a k nim doloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že v spore nie sú splnené
podmienky na zamietnutie žaloby.

34. V uvedenom prípade bolo na strane dlžníka viacero subjektov, ktorí majú povinnosť splniť dlh tomu
istému veriteľovi spoločne a nerozdielne. Ak je na dlžníckej strane viacero subjektov a ich povinnosťou
je splniť dlh tomu istému veriteľovi spoločne a nerozdielne súd použil ust. § 511 OZ v zmysle ktorého
veriteľ je oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek dlžníka a v prípade, ak dlh splní jeden

dlžník, povinnosť ostatných vo vzťahu k veriteľovi zanikne. Spôsob, akým má žalovaný svoju povinnosť
splniť preto stanovil súd vychádzajúc z hmotnoprávneho postavenia žalovaného ako ručiteľa, resp. zo
skutočnosti, že v danom prípade ide o solidárnych dlžníkov.

35. Súd je toho názoru, že boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie v zmysle

citovaného ust. § 273 CSP, nakoľko žalovaný sa k žalobe v súdom určenej a ani po jej uplynutí nevyjadril,
žalovaný túto povinnosť nesplnil bez vážneho dôvodu (existenciu vážnych dôvodov pre nesplnenie tejto
povinnosti žalovaný nepreukázal), súd ho o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie poučil a
uznesenie, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť vyjadriť sa k žalobe v stanovenej lehote mu bolo
doručené do vlastných rúk. Súd preto o nároku žalobcu rozhodol rozsudkom pre zmeškanie v zmysle

citovaného zákonného ustanovenia.

36. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

37. V zmysle ust. § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.38. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v konaní úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100 % voči žalovanému, tak, ako je uvedené v II. výroku tohto rozsudku. Žalobcovi priznaný
nárok na náhradu trov konania nahradí žalovaný vo výške, ktorá po právoplatnosti tohto rozsudku bude
vyčíslená samostatným uznesením v zmysle citovaného zákonného ustanovenia.

Poučenie:

Odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie žalovaného nie je prípustné okrem odvolania podaného z

dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 písm. b) Civilného
sporového poriadku (CSP)).
Odvolanie z uvedeného dôvodu možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods.
1, § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).